Slovenská národná rada 1946
Stenografický zápis
o priebehu 1. (ustávajúceho) zasadnutia pléna SNR zo dňa 3. septembra 1946.
|
Obsah: |
||
|
1. |
Privítanie obnovenej Slovenskej národnej rady predsedom Slovenskej národnej rady Dr. Jozefom Lettrichom |
3 |
|
2. |
Poslanie pozdravných telegramov - - - - - |
4 |
|
3. |
Otvorenie - - - - - - - - - - |
4 |
|
4. |
Ospravedlnenie neprítomnosti - - - - - |
4 |
|
5. |
Složenie sľubu - - - - - - - - - |
4 |
|
6. |
Voľba výborov - - - - - - - - - |
5 |
|
7. |
Programový prejav predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka - - - - - - - - - |
6 |
|
8. |
Zakľúčenie - - - - - - - - - - |
21 |
Stenografický zápis o priebehu (ustavujúceho) zasadnutia pléna SNR zo dňa 3. septembra 1946.
Začiatok: 10.15 hod., koniec: 12.10 hod.
Prítomní: Podľa prezenčnej listiny: 95 členov Slovenskej národnej rady, 13 členov Sboru povereníkov, predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák, podpredseda R. Fraštacký a povereníci: Dr. Matej Josko, Dr. Ivan Štefánik, Dr. Ján Púll, gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík, Dr. Samuel Belluš, Ing. Fillo, Dr. Šoltés, Ing. Jozef Styk, Dr. Emanuel Böhm, Kazimír Bezek, Jozef Lukačovič a predseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Thurzo.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá).
Slávna Slovenská národná rada! Slovenská národná rada, vytvorená z vôle slovenského národa, na prahu jeho možno povedať - najsvetlejšej stránky histórie, keď sotva vyšlahly prvé plamene Slovenského národného povstania, schádza sa dnes na prvé plenárne zasadnutie v novom sostavení. Je to už štvrtá zmena. Prvé složenie bolo pamätné tým, že v Banskej Bystrici politicky a vojensky viedlo povstanie i verejný život na oslobodenom území. K druhej zmene došlo v Košiciach po čiastočnom oslobodení Slovenska víťazne napredujúcimi oddielmi Červenej armády. Tretia rekonštrukcia previedla sa pred rokom po sjazde delegátov okresných národných výborov, ktorí sa sišli v Banskej Bystrici. Teraz zasa príčinou reorganizácie sú výsledky volieb do Ústavodarného národného shromaždenia.
I keď došlo k toľkým premenám v pomerne krátkom čase, jedno sa nesmie zmeniť: odkaz povstania bezvýhradná oddanosť našej vlasti Československej republike až po samožertvu, láska a nezištná služba slovenskému národu, úsilie neoblomne brániť jeho duchovné a hmotné záujmy, starosť o jeho všestranný rozvoj, stráženie demokracie, pokroku a sociálnej spravodlivosti. Lebo tieto heslá boly našimi cieľmi, za ne sa viedol tažký boj, prinášaly sa veľké obete a vylievala sa krv bojovníkov i mučedníkov. Vernosť týmto ideálom a revolučným tradíciám je spoľahlivým ukazovateľom cesty nášho štátneho, národného a politického rozvoja. Ony tvoria program aj našej budúcej práce.
Čím bude Slovenská národná rada ako národný zákonodarný sbor iniciatívnejšia, pohotovejšia a výkonnejšia, čím bude vedieť lepšie chápať starosti a potreby nášho ľudu a vedieť mu účinnejšie pomáhať dosahovať podmienky slušnejšieho života, tým bude konštruktivnejším nástrojom slovenského národného života. Dosavádna práca Slovenskej národnej rady svedčí o tom, že Slovensko má v nej nepostrádateľného činiteľa, ktorý vo vynikajúcej miere pomohol zdolávať celkom mimoriadne ťažkosti a úlohy, nastolené válečnými udalosťami. Myslím, že môžem bez rozpakov tvrdiť, že bez Slovenskej národnej rady, bez Sboru povereníkov a bez povereníctiev neboli by sme dosiahli toho stupňa konsolidácie pomerov, aký máme teraz. Tieto skutočnosti plne odôvodňujú nezmeniteľné stanovisko nášho ľudu, aby naše ustanovizne boly ako záruka národnej rovnoprávnosti Slovákov zachované a ústavne zabezpečené i budúcim pokoleniam. Československá štátna svrchovanost i autorita štátu na Slovensku tým len získa.
Je nielen vecou našej národnej ctižiadosti, ale zároveň aj dobrým naším záujmom, aby sme vždy vedeli držať krok. s celkovým napredovaním domácich, najmä českých pomerov a potom aj európskych. Treba sa nám najmä teraz čo najviac usilovať, aby sme všetko dobehli, čím sme zaostali. V tomto ušľachtilom úsilí nemôže byť žiadna prekážka dosť veľká, aby sme ju neprekonali a žiadna obeť i námaha dosť ťažká, aby sme ju nepriniesli.
Čaká nás zodpovedná práca. Máme i my prispieť k prevedeniu dvojročného plánu vlády Republiky. Snažme sa, aby náš podiel pritom bol väčší, ako je pomer obyvateľstva a územia Slovenska k počtu obyvateľstva a k rozlohe územia Republiky. Dvojročný plán dáva nám presný obraz, kam sa môžeme dostať, ak splníme jeho predpoklady. Je to veľká politická vec, ktorá si zasluhuje plného nášho porozumenia a vypätia síl. Tým sa nám tiež naskytuje dobrá príležitosť, aby i tento vysoký sbor našiel možnosť uplatniť sa tým, že prediskutuje cesty a formy práce a vydá potrebné právne normy.
Ešte jednu významnú okolnosť mi dovoľte pripomenúť:
Vláda Republiky púšťa sa do prípravných prác pre novú ústavu. Ani tu nemôžeme zostať nečinnými. Slovenská národná rada musí sa na týchto prácach svojím spôsobom zúčastniť. Dobre premyslená a na všetky strany vyhovujúca ústavná listina je tak významnou a pritom tak veľmi ťažkou otázkou, na riešení ktorej máme mať prvoradý záujem. Chcem veriť, že z lona Slovenskej národnej rady vyjdú v tomto smere cenné podnety a návrhy.
Vzhľadom na tieto okolnosti, slovenská verejnosť od Vás, páni členovia Slovenskej národnej rady, očakáva, že nezameškáte žiadnu z príležitostí, ktoré sa Vám ponúkajú. Menovite čaká, že budete svorne a pilne spolupracovať a že dáte celý svoj um, celú myseľ a lásku srdca do služieb šťastia slovenského a českého človeka. Toto poslanie je o to vďačnejšie, že časové spadá v jedno so započatím presídľovania Slovákov z Maďarska do Republiky a s Parížskou mierovou konferenciou. Obe tieto udalosti majú posilniť náš rod a jeho práva na túto zem. (Potlesk.)
Slovenská národná rada má na večné časy poistiť Slovákovi v tejto polovici štátu neobmedzené národné a politické práva, aby mohol v bratskom dorozumení, pri vzájomnej pomoci a jednote myslí budovať obnovenú štátnu samostanosť ako spoločný náš domov, domov vlastný, usporiadaný a šťastný.
Dovoľte, prosím, aby sme s tohto slávnostného zasadnutia poslali pozdravné telegramy pánu prezidentovi Republiky, pánu predsedovi Ústavodarného národného shromaždenia a pánu predsedovi vlády. Prosím člena Slovenskej národnej rady, pána profesora Dr. Milana Pišúta, aby prečítal texty telegramov.
Prof. Dr. Milan Pišút (číta telegramy):
Pán Prezident! Slovenská národná rada na svojom prvom zásadami po voľbách do Ústavodarného shromaždenia Vás srdečne pozdravuje a uisťuje svojou oddanosťou a najvyššou ochotou pomáhať Vám pri budovaní a zabezpečení našej republiky Československej pre blaho národa slovenského i českého. (Potlesk.)
Pán predseda Ústavodarného shromaždenia!
Slovenská národná rada na svojom prvom zasadaní po voľbách do Ústavodarného shromaždenia Vás srdečne pozdravuje a uisťuje, že bude ochotne, konštruktívne a plodne spolupracovať pri zákonodarnom diele Ústavodarného shromaždenia pre blaho našej Republiky a našich bratských národov. (Potlesk.)
Pán predseda vlády!
Slovenská národná rada na svojom prvom zasadaní po voľbách do Ústavodarného shromaždenia Vás srdečne pozdravuje a sľubuje Vám najvyššiu ochota a spoluprácu pri uskutočnení Vášho dvojročného plánu na výstavbu Republiky a pri tvorbe novej demokratickej ústavy pre trvalé bratstvo a blaho oboch našich národov. (Potlesk. )
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Potleskom ste vyjadrili súhlas s týmito návrhmi telegramov.
(Predseda SNR cengá):
Slávna Slovenská národná rada! Otváram prvé zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa. Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnil pán člen Slovenskej národnej rady Ladislav Lipták.
Prvým bodom programu dnešného zasadnutia je složenie sľubu členov Slovenskej národnej rady. Podľa § 3 ods. 1. dočasného rokovacieho poriadku, prosím pánov členov Slovenskej národnej rady, aby povstali zo svojich miest a po prečítaní sľubu pristúpili ku mne a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" složili sľub. Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej Dr. Martinčeka, aby prečítal text sľubu.
(Dr. Martinček číta text sľubu):
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom konaní budem mať na zreteli len prospech štátu a národa."
(Členovia SNR po vyvolaní prednostom Úradu Predsedníctva SNR Dr. Martinčekom pristupujú k predsedovi SNR Dr. Jozefovi Lettrichovi a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" skladajú sľub v tomto poradí):
Ľudovít Benada, Ľudovít Bortel, František Čáp, generál Ján Ambruš, Dr. Ľubomír Baar, Ján Bendík, Matej Bobrík, Alexej Bogdanov, Dr. Vladimír Brežný, Dr. Rudolf Brtáň, Gustáv Zeman, Pavol Čollák, Vojtech Daubner, Karol Dolinský, Juraj Čunderlík, Jozej Dančák, Jozef Dočkal, Václav Gádoši, Michal Gáj, Michal Géci, Anton Granatier, Fedor Zorkóci, Žofia Dubovcová, Pavol Fedorišín, Ladislav Holdoš, Dr. Pavol Haljan, Jozef Haša, Bohumil Herman, Martin Hlásnik, Ján Hlavatý, Michal Chrenko, Martin Chudý, Andrej Žoldoš, Jozef Holička, Eugen Hromada, Vojtech Hruška, Štefan Janček, Juraj Kačúr, Andrej Kapušanský, Štefan Koči, Vincent Kováč, Július Kukliš, Martin Kulich, Michal Chudík, Vasil Kapišovský, Gašpar Kvašovský, Imrich Laurinec, Ján Laudár, Ing. Teodor Lipčík, Mikuláš Mlynarčík, Ján Mokrý, Štefan Mládek, Ján Myjavec, Dr. Ladislav Nádaši, Timot Ollé, Jozef Pakan, Dr. Milan Pišút, Juraj Pavlík, Pavol Pláňovský, Arnošt Pšenička, Július Rácz, Mária Poloncová, Michal Rovňák, Ján Sinaj, Michal Stanko, Jozef Suchý, Belomír Sutoris, Peter Škodáček, Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv, Ing. Jozef Styk, Pavol Styk, Ernest Sýkora, kpt. Viliam Šalgovič, Pavol Slosiarik, Jakub Šoltýs, Pavol Švihra, Jozef Topoli, Vojtech Tvrdoň, Ľudovít Šenšel, Andrej Šoltýs, Ján Ušiak, Dr. Július Viktory, mjr. Viliam Žingor, Ján Béčko, Milan Homér, Emil Rusko, Dr. Ján Beharka, Július Gašperík, Štefan Velgos, Andrej Cvinček, pplk. Milan Polák, Karol Šmidke, Dr. Ivan Horváth, Jozef Lukačovič.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)
Podľa § 4 ods. 2 dočasného rokovacieho poriadku pléna Slovenskej národnej rady pristúpime k voľbe Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby prečítal kandidátnu listinu.
Dr. M. Martinček: (číta kandidátnu listinu):
Za predsedu Slovenskej národnej rady je navrhnutý člen Slovenskej národnej rady pán Dr. Jozef Lettrich (Potlesk).
Za podpredsedov Slovenskej národnej rady sú navrhnutí títo páni členovia Slovenskej národnej rady:
Pán pplk. Milan Polák. (Potlesk.)
Pán Karol Šmidke. (Potlesk.)
Pán Andrej Cvinček. (Potlesk.)
Pán Dr. Ivan Horváth. (Potlesk.)
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)
Dávam hlasovať o podanom návrhu. Kto je za jeho prijatie, nech zodvihne pravú ruku. Konštatujem, že je to jednomyseľné, a že podľa § 4 ods. 2. rokovacieho poriadku pléna Slovenskej národnej rady boli vyvolení títo členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady:
Predsedom člen Národnej rady Dr. Jozef Lettrich a podpredsedami páni: pplk. Milan Polák, Karol Šmidke, Andrej Cvinček a Dr. Ivan Horváth.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)
Prikročíme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je voľba výborov Slovenskej národnej rady. Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady Dr. Martinčeka, aby prečítal kandidátnu listinu, ktorú podľa § 41 ods. 1 rokovacieho poriadku podáva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
(Prednosta Úradu Predsedníctva SNR Dr. M. Martinček číta kandidátnu listinu členov výborov. )
Do právneho výboru, ktorý má 12 členov, sú navrhnutí za Demokratickú stranu nasledujúci páni členov Rady:
Pán Dr. Ľubomír Baar,
pán Matej Bobrík,
pán Alexej Bogdanov,
pán Dr. Vladimír Brežný,
pán Dr. Pavol Haljan,
pán št. kpt. Július Kukliš,
pán Dr. Ladislav Nádaši.
Za Komunistickú stranu Slovenska sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady:
pán Dr. Július Viktory,
pán Dr. Anton Rašla,
pán Ľudovít Bortel.
Za Stranu práce je navrhnutý pán člen Rady Teofil Homer.
Za Stranu slobody je navrhnutý pán člen Rady Dr. Ján Beharka.
Do hospodársko-sociálneho výboru, ktorý má 12 členov, sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady, za stranu Demokratickú:
pán Matej Bobrík,
pán Štefan Janček,
pán Vincent Kováč,
pán Ing. Teodor Lipčík,
pán Ján Myjavec,
pán Michal Stanko,
pán Teodor Zorkócy.
Za Komunistickú stranu Slovenska sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady:
pán Štefan Kušík,
pán Arnošt Pšenička,
pán Ján Ušiak,
pán Eugen Hromada.
Za Stranu slobody je navrhnutý pán člen Rady Július Gašperík.
Do rozpočtového výboru, ktorý má 12 členov, sú navrhnutí nasledujúci členovia Slovenskej národnej rady, za Demokratickú stranu:
pán Dr. Vladimír Brežný,
pán Bohumil Herman,
pán Ján Laudár,
pán Ladislav Lipták,
pán Ján Myjavec,
pán Juraj Čuderlík,
pán Peter Škodáček,
pán Gustáv Zeman.
Za Komunistickú stranu Slovenska sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady:
pán Dr. Ivan Roháľ-Iľkiv,
pán František Kubač,
pán Vojtech Hruška.
Za Stranu práce je navrhnutý člen Slovenskej národnej rady pán Ján Béčko.
Do kultúrneho výboru, ktorý má 12 členov, za Demokratickú stranu sú navrhnutí nasledujúci členovia Rady:
pán Dr. Rudolf Brtáň, pán Anton Granatier,
pán Jozef Haša,
pán Andrej Kapušanský,
pán Juraj Pavlík,
pán Dr. Milan Pišút,
pán Ľudovít Šenšel.
Za Komunistickú stranu Slovenska sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady:
pán profesor Pavol Styk,
pán Pavol Čollák,
pán Vasil Kapišovský,
pán profesor Ernest Sýkora.
Za Stranu slobody je navrhnutý pán člen Slovenskej národnej rady Štefan Velgos.
Do imunitného výboru, ktorý má 8 členov, sú navrhnutí za Demokratickú stranu nasledujúci páni členovia Rady:
pán Dr. Ľubomír Baar,
pán Ján Bendík,
pán Jozef Dočkal,
pán št. kpt Július Kukliš,
pán Martin Kulich.
Za Komunistickú stranu Slovenska sú navrhnutí nasledujúci páni členovia Rady:
pán Ľudovít Benada,
pán major Viliam Žingor.
Za Stranu práce je navrhnutý člen Slovenskej národnej rady Teofil Homer.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto má pozmeňovací návrh? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za voľbu členov výborov tak, ako boli prečítaní, nech zodvihne ruku. Je to jednomyseľné. Konštatujem, že prečítaní páni sú zvolení za členov tých výborov, ako boli prečítaní.
(Predseda SNR cengá):
Ďalším bodom programu je programový prejav predsedu Sboru povereníkov. Prosím pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka, aby sa ujal slova.
Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák:
Slávna Slovenská národná rada! Nový Sbor povereníkov, menovaný Predsedníctvom Slovenskej národnej rady dňa 16. augusta 1946, so súhlasom vlády zo dňa 14. augusta 1946, ktorý dnes predstupuje pred Slovenskú národnú radu a slovenskú verejnosť so svojím programom, je v poradí už 7. sborom vládnym a výkonným od slávnych dni započatia nášho národného povstania. Tak, ako v doterajších složeniach, i nový Sbor povereníkov je sostavený na princípe politiky Národného frontu, t. j. spolupráce všetkých vrstiev nášho národa: robotníctva, roľníctva, živnostníctva a inteligencie. Ideové smery, ktoré sa sišly v politickej spolupráci na zásadách protifašistickej demokracie a viedly boj proti nemeckej nadvláde a domácemu fašistickému režimu, - ako to formuluje vianočná dohoda z roku 1943 a deklarácia SNR z 1. septembra 1944 - sotrvávajú v ďalšej spolupráci v rámci NF i dnes na princípoch nášho povstania a obnovenia Československej republiky, aby daly svoje sily k dispozícii pre obnovu a výstavbu Slovenska.
Kým doterajšie Sbory povereníkov musely zápasiť v časoch povstania a oslobodzovania štátu s nárazovými problémami revolúcie, osloboditeľského boja a začiatočného organizovania našej administratívy, hospodárstva a celého pracovného procesu, nový Sbor povereníkov, zásluhou doteraz už vykonanej práce, bude môcť plánovitejšie riešiť naliehavé, najmä hospodárske a sociálne otázky Slovenska. Chcenie pokračovať v práci našich predchodcov, upevňovať všetky tie politické, hospodárske, sociálne i národné vymoženosti, ktoré doteraz náš ľud svojím bojom si získal a najmä sústrediť sa na plánovitú obnovu a budovanie nového Slovenska.
Revolučné výdobytky nášho ľudu majú byť vtelené v nastávajúcom období do novej ústavy. Vítame vo vládnom, programe vyslovené zásady o ústavnom zakotvení ľudového a skutočne demokratického charakteru nášho štátu, ako aj dnešných sociálnych vymožeností a hospodárskych opatrení, vítame tiež prehlásenie pána predsedu vlády zo dňa 16. t. m. k novému Sboru povereníkov, že vymoženosti Slovenského národného povstania budú právne zabezpečené v novej ústave Republiky. Tým tiež naše národné inštitúcie, Slovenská národná rada a Sbor povereníkov, dostanú ústavoprávny a trvalý podklad.
Sbor povereníkov bude prevádzať svoju činnosť v plnej shode s čsl. vládou v rámci politických dohôd, formulovaných v Košickom vládnom programe a konkretizovaných v dohodách Predsedníctva SNR a vlády z 2. júna 1945, z 11. apríla 1946 a z 28. júna t. r. Chceme čo najužšie spolupracovať so Slovenskou národnou radou a pri svojej odpovednej práci opierať sa o jej dôveru.
K dvojročnému plánu.
Od oslobodenia vykonaný bol na Slovensku veľký kus konsolidačnej a tvorčej práce. Z územia, na ktorom boly 8 mesiacov povstalecké a partizánske boje, cez ktoré na každom mieste prešiel front a vojna zanechala zhubné následky zničenia a skazy, je dnes už prosperujúca pevná súčiastka Československej republiky, s organizovanou administratívou, priemyslom, pôdohospodárstvom, dopravou atď. Zvládnuť tieto problémy bolo možné iba mimoriadnym úsilím nášho ľudu, jeho obetavosťou a nadšením, ktoré sa prejavilo zvlášť markantne pri rekonštrukčných prácach našej dopravy.
V našom budovateľskom úsilí dospeli sme k dôležitému medzníku. Ďalšia obnova a výstavba Slovenska má sa uskutočniť v rámci dvojročného plánu, ktorý bol vyhlásený predsedom vlády Klementom Gottwaldom 8. VII. t. r. v ÚNS. Vládny program je jednotný a celoštátny, avšak jeho prevádzanie na Slovensku je vložené predovšetkým a prevážne do rúk nového Sboru povereníkov, ktorý je zaň vláde a národu zodpovedný.
Slovenskí činitelia mali významný podiel na vypracovaní dvojročného plánu a kládli hlavný dôraz povedľa spoločného cieľa dosiahnutia, poťažne predstihnutia predvojnovej výroby, na to, aby už v rámci tejto dvojročenky bol položený široký základ industrializácie Slovenska. Postupovali tak, vychádzajúc z presvedčenia, že problém industrializácie Slovenska je základným problémom nielen slovenského hospodárstva, ale slovenského národného života vôbec, teda aj sociálnej a kultúrnej výstavby. Potrebné je preto zdôrazniť zásadnú líniu našej výstavby, ktorá ide po cestách korigovania chybnej hospodárskej štruktúry Slovenska. Pomerne malý priemysel a prevažujúca časť pôdohospodárstva pri nedostatočnom pôdnom predpoklade, nízkej intenzivite a často i nepriaznivých podmienkach v hornatých krajoch, pri obsadení južných bohatších krajov nepriateľskou maďarskou menšinou, nedávaly záruky existencie desaťtisícom slovenských ľudí a stotisícom poskytovaly iba najúbohejšiu životnú úroveň. To bol zdroj večnej emigrácie Slovákov do cudziny a základná príčina slovenskej biedy. Pustíme sa už teraz do riešenia historickej úlohy, ktorej splnenie bude mať ďalekosiahly význam pre celý náš národný život, lebo zmení vadnú štruktúru nášho hospodárstva a poskytne ekonomický základ stálemu zvyšovaniu životnej úrovne nášho národa.
V rámci dvojročenky máme ďalej na zreteli odstránenie ťažkých vojnových škôd, ktoré Slovensko utrpelo na svojich dopravných spojoch a zariadeniach, na priemyselných závodoch, štátnych a obytných budovách a v celej svojej výrobe. Vieme všetci, že i tu ide o úlohy mimoriadne.
Uskutočnením dvojročného plánu urobíme veľmi významný a podstatný krok na ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorý bol už vytýčený Košickým vládnym programom: zvýšiť sociálnu a životnú úroveň Slovenska na úroveň českých krajín a takto dosiahnuť rovnomerný vývin v oboch častiach našej Republiky. Je preto dvojročný plán najpádnejším výrazom nového bratského a rovnoprávneho pomeru medzi slovenským a českým národom.
Sbor povereníkov bude považovať za svoju prednú povinnosť zabezpečiť jeho uskutočnenie vo vedomí, že tým významným spôsobom prispeje k upevneniu vnútornej jednoty a sily našej Republiky.
Priemysel a industrializácia.
V odbore priemyselnom chceme vystupňovať výrobu tak, aby prekročila úroveň predvojnovú, pričom budeme sa usilovať hlavne o stupňovanie výrobných odvetví, ktoré majú rozhodujúci význam pre celý náš priemysel, ako je ťažba uhlia, nafty, železných a iných rúd, ako aj výroba investičných statkov a stavebného materiálu. V týchto výrobných odvetviach musíme dosiahnuť nielen predvojnovú, ale najväčšiu možnú úroveň výroby.
Ďalej pôjde o to, aby sme už v tejto dvojročenke desiatkami nových závodov rozšírili priemyselnú bázu Slovenska.
V prvej etape rozšíri sa naša priemyselná báza premiestením priemyselných závodov a strojného zariadenia z českého pohraničia. Táto akcia bola vládnym vyhlásením postavená na pevný a organizovaný základ a bude sa týkať najmä kovopriemyslu, textilného a drevárskeho priemyslu, ako aj priemyslu potravinárskeho. Touto akciou získame na Slovensku pracovné možnosti pre 24. 000 nových zamestnancov. Bude našou úlohou, a úlohou našich hospodárskych orgánov, aby sa čím skorej zaistilo hladké presťahovanie a započatie plynulej prevádzky v premiestených závodoch.
Súčasne započneme s budovaním nového moderného priemyslu, a to v takom rozsahu, pre aký v dejinách Slovenska nemáme príkladu.
Veľký program má pred sebou náš kovopriemysel. Závody v Podbrezovej, Dubnici, Krompachoch, Trenč. Biskupiciach a vo Fiľakove budú od základu zrekonštruované a zmodernizované. Postavíme prvú našu vagónku, ktorá má byť hotová už koncom budúceho roku. Pripravujeme vybudovanie ďalších kovorobných závodov, a to slievární šedej liatiny a nových strojární. Tým dostane Slovensko strojárenský priemysel, akého sme dodnes nemali a v rámci rozšírenia našej kovovýroby zavedieme aj niektoré nové výroby. Kovopriemysel, ktorý už dnes má vedúce postavenie v našom priemysle, bude takto tvoriť pevný základ celého nášho ďalšieho priemyselného vývinu.
V odbore priemyslu chemického plánuje sa výstavba novej modernej rafinérie minerálnych olejov, ktorá má byť postavená do konca roku 1948. Zvýši sa ďalej výroba fosfátových hnojív a kyseliny sírovej. Podstatne sa rozšíri výroba umelého hodvábu, vybudujeme si výrobu dusíkatého vápna, rozšírime priemysel umelých hmôt a postavíme farmaceutický závod. Plánujeme chemické spracovanie uhlia v Novákoch, ďalej chemické spracovanie dreva, pričom veľká časť investičného programu nášho chemického priemyslu má byť splnená do konca r. 1948.
Pre rozvoj nášho priemyslu, a to tak drevárskeho sektoru ako aj chemického a papiernického, má naše lesné bohatstvo mimoriadny význam. Musíme sa postarať o to, aby naše lesy boly racionálne využité a aby naša lesná prvovýroba dosiahla patričnú technickú úroveň. Buduje sa veľký drevársky kombinát vo Zvolene a postavíme ďalší drevársky kombinát na východnom Slovensku. V rámci dvojročnice postavíme aj niekoľko drevospracujúcich závodov a zriadime výrobu na spracovanie odpadkov, aby sme čím skorej dosiahli maximálneho využitia našej drevnej suroviny jej mechanickým a chemickým spracovaním.