Člen SNR Škodáček:

Slávna Slovenská národná rada! Výkon zákonodarnej moci na Slovensku bol po 1. septembri 1944 upravený jednak vlastnými normami Slovenskej národnej rady, jednak zákonodarcom obnovenej Československej republiky. Nejasnosti a kolízie malý zamedziť politické dohody, a to dohoda z 2. júna 1945, z 11. IV. 1946 a najmä najnovšia dohoda, schválená vládou republiky 28. XI. 1946.

Ako vrcholný revolučný orgán vykonávala Slovenská národná vada originárnu, výlučnú a neobmedzenú právomoc. Neidem sa zaoberať výkladom týchto pojmov. Ide tu o to objasniť doterajší spôsob zužovania normatívnej právomoci SNR a posúdiť, či a do akej miery posledná politická dohoda s predstaviteľmi českých politických strán je obvyklou a spôsobilou formou pre podstatné zúženie právomoci Slovenskej národnej rady.

Doteraz si Slovenská národná rada určovala a obmedzovala sama svoju právomoc, ktorej sa uchopila nar. č. 1/1944 Sb. nar. SNR. V smysle náuky o delení štátnej moci Slovenská národná rada, resp. jej predsedníctvo prenieslo nariaďovaciu moc v rámci vládnej a výkonnej moci na Sbor povereníkov Slovenskej národnej rady.

Kým nebolo oslobodené územie českých zemí a kým sa nevrátili do slobodnej republiky jej ústavní predstavitelia, nebolo sa treba starať o kolíziu činnosti nosíte ľov štátnej moci na Slovensku s činnosťou nositeľov štátnej moci na celom území ČSR. Predstavitelia Slovenskej národ nej rady však si boli vedomí toho, že ku kolízii dôjde a preto na schôdzke členov SNR v Košiciach 2. marca 1945 bolo pri vysielaní delegácie do Moskvy na rokovania ohľadom sostavenia československej vlády vydané toto usnesenie pléna SNR, z ktorého vynímam najdôležitejšie výňatky:

"Slovenská národná rada očakáva od prezidenta a novej vlády, že pred príchodom na Slovensko slávnostne a oficiálne proklamujú úplnú rovnoprávnosť národa slovenského a českého v rámci jednotnej a nedeliteľnej republiky Československej. Aby význam tejto proklamácie náležite vynikol, nová vláda sa oficiálne osvedčí, že sa nestotožňuje s vyhlásením čsl. vlády v Londýne zo dňa 30. júna 1943 o jednotnom československom národe. Očakáva od prezidenta a novej vlády, že pred prícho-

dom na Slovensko slávnostne a oficiálne potvrdia postavenie Slovenskej národnej rady na celom území Slovenska v smysle dohody delegácie Slovenskej národnej rady s prezidentom republiky a vládou v Londýne a v smysle nariadenia SNR č. 1 zo dňa 1. septembra 1944, ktorého § 1 znie: "Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku" (až na veci spoločné uvedené potom v ďalšom bode). To znamená, zo Slovenská národná rada je slovenskou vládou a slovenským parlamentom. Vzťah SNR k novej ústrednej vláde Československej republiky upraví sa podľa týchto zásad: Do výlučnej kompetencie povereníctiev SNR v charaktere útredných úradov národných budú spadať veci týchto rezortov: a) vnútra, b) školstva a osvety, c) zásobovania, d) zdravotníctva, e) priemyslu a živností, i) pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, g) verejných prác, h) sociálnej starostlivosti, i) pravosúdia... ".

Na mimoriadnom slávnostnom zasadnutí SNR v Košiciach dňa 5. apríla 1945 prezident republiky medzi iným vyhlásil: "Slováci a Česi sú a budú v republike činiteľmi rovnoprávnymi a rovnocenní. Ja sám som za vojny v slovenskej otázke zachovával rezervu k akýmkoľvek formuláciám nášho vzťahu, ale jasne som povedal a opäť opakujem, že pri riešení v Ustavodarnom shromaždení, až bude oslobodená Republika celá, Slovensko nebude Čechmi majorizované a vzájomná dohoda sa uskutoční bratsky a demokraticky, t. j. tak majoritou Čechov, ako majoritou Slovákov. "

Predseda vlády medzi iným vyhlásil toto:

"Robiac koniec všetkým starým sporom a vychádzajúc z uznania Slovákov ako nacionálne samobytného národa, vláda bude sa od prvých svojich krokov dôsledne snažiť, aby v československom pomere uskutočnená bola zásada "rovný s rovným"... Upozorňujúc, že Slováci majú byť pánmi vo svojej slovenskej zemi, rovnako ako Česi vo svojej českej domovine, a že Republika bude obnovená ako spoločný štát rovnoprávnych národov, českého a slovenského, vláda vyjadrí toto uznanie dôležitými štátno-politickými aktami. V Slovenskej národnej rade, opierajúcej sa o národné výbory v obciach a okresoch, bude vidieť nielen oprávnenú predstaviteľku samobytného slovenského národa, ale

nositeľku štátnej moci na Slovensku (moci zákonodarnej, vládnej, výkonnej), ako to zodpovedá osobitnej dohode Slovenskej národnej rady s prezidentom republiky a čs. vládou v Londýne. Spoločné štátne úlohy bude vláda, ako centrálna vláda vykonávať v najužšej súčinnosti so Slovenskou národnou radou a so Sborom slovenských národných povereníkov ako výkonným vládnym orgánom Slovenskej národnej rady. "

Slávna Slovenská národná rada! Napriek týmto uisteniam o rešpektovaní postavenia Slovenskej národnej rady nariadením č. 30/1945 Sb. n. SNR z 21. apríla 1945 rozhodla sa táto dobrovoľne vzdať sa čiastočne svojej normatívnej činnosti v prospech prezidenta republiky, aby takto umožnila tvorbu nového jednotného právneho poriadku v smysle ústavných dekrétov prezidenta republiky o dočasnom výkone moci zákonodarnej č. 20/1945 Sb. Rešpektujúc úplne tento právny a faktický stav, takzv. Pražská dohoda z 2. júna 1945 v podstate len exomplatívnym spôsobom určila 20 spoločných vecí, v ktorých zákonodarnú moc mal dočasne vykonávať prezident Republiky po dohode so Slovenskou národnou radou. Dohoda sama nezmenila nič na postavení činiteľov štátnej moci na Slovensku. Behom času došlo však ku skutočným kolíziám medzi normotvornou činnosťou SNR a prezidenta Republiky, keďže tá istá právna matéria bola odchylne upravená oboma zákonodarcami.

Už prvý zásah so strany celoštátneho zákonodarstva priniesol nejasnosť ohľadom normotvornej právomoci SNR a jej orgánov. V dekréte prezidenta republiky z 25. VIII. 1945, č. 47/1945 Sb., sa totiž priznala zákonodarná moc Dočasnému národnému shromaždeniu pre celé územie ČSR bez toho, aby sa i čo len spomenula normotvorná právomoc Slovenskej národnej rady. I keď tento nedostatok sám o sebe nemohol eliminovať právomoc SNR v jej normatívnej činnosti, je po ustavení Dočasného národného shromaždenia zrejmá určitá stagnácia v činnosti Slovenskej národnej rady. Príčinu treba hľadať i v tom, že dekrét tento pre uvedený nedostatok nemal podľa vzoru § 1 nar. č. 30/1945 Sb. z. a n. SNR ustanovenia o spôsobe určovaní resp zisťovania celoštátnej povahy upraviť sa majúcich vecí, takže sa začala dávať prednosť celoštátnej úprave i v ta-

kých veciach, ktoré by bola mohla upraviť i Slovenská národná rada.

Nábeh k ústavnému zakotveniu Slovenskej národnej rady a jej činnosti bol daný ústavným zákonom č. 65/1946 Sb. z. Vydaním tohto zákona bola uznaná Slovenská národná rada celoštátnym zákonodarcom, ako nositeľ zákonodarnej moci na Slovensku a súčasne bol určený rozsah jej právomoci ustanovením čl. I. ods. 3), ktorý hovorí: "Slovenskej národnej rade prislúcha na Slovensku vydávanie nariadení v doterajšom rozsahu". Pre výklad rozsahu pôsobnosti je smerodajná doterajšia dohoda vlády a Slovenskej národnej rady, ktorej znenie bude publikované v Sbierke zákonov a nariadení ministrom vnútra; stalo sa tak vyhláškou č. 66/1946 Sb. Dohodou, na ktorú sa zákon dovoláva je takzvaná Pražská dohoda z 2. júna 1945, pričom za spoločné boly vyhlásené veci uvedené v čl. II. tejto dohody. Ústavným zákonom č. 65/1946 Sb. bola vyčerpávajúcim spôsobom rozhraničená kompetencia medzi Ústavodarným národným shromaždením a Slovenskou národnou radou, takže nebolo sa treba obávať kolízie v činnosti oboch zákonodarcov. Pre túto skutočnosť sa dodatočná dohoda medzi vládou ČSR a SNR z 11. apríla 1946 vôbec nedotýka výkonu zákonodarnej moci so strany SNR, ale len vhodným spôsobom chce zabezpečiť súčinnosť a vzájomné informovanie sa o legislatívnej činnosti slovenskej a celoštátnej.

Až pri dohode predstaviteľov politických strán sdružených v Národnom fronte Cechov a Slovákov o úprave zákonodarnej moci na Slovensku vynoruje sa otázka, či ňou nebol porušený ústavný zákon č. 65/1946 Sb. a ostatné právne predpisy o zákonodarnej právomoci SNR, resp. či je možné originálne nadobudnutú právomoc Slovenskej národnej rady podstatne obmedziť iným spôsobom, než sa Slovenská národná rada sama zriekne určitého jej úseku, resp., že sa určeným spôsobom zmení príslušný právny predpis, (srovn. nar. č. 30/1945 Sb. n. SNR). Na prvý pohľad je však zrejmé, že úprava zákonodarnej moci SNR podľa dohody je v príkrom rozpore so slávnostným uistením predsedu vlády z 5. apríla 1945.

Už hneď bod 1, že SNR vykonáva zákonodarnú moc len "v medziach príslušných celoštátnych zákonov" je novinkou nepodloženou nijakým právnym predpisom. Pri

dôslednom jeho uplatnení zatlačila by sa SNR do postavenia "zákonodarcu" s právomocou vydávať druhotné nariadenia (moc nariaďovacia).

V rozpore s logikou nerieši sa pomer

medzi dvoma nositeľmi zákonodarnej moci (SNR, ÚNS) ale pomer medzi nositeľom zákonodarnej moci (SNR) a celoštát-

nym nositeľom moci vládnej a výkonnej (vládou), a to takým spôsobom, že sa SNR resp., jej činnosť dostáva úplne do područia vlády. Z neobvyklého ustanovenia, že všetky Slovenskou národnou radou zamýšľané legislatívne opatrenia majú sa predbežne preskúmať vládou, či osnova neupravuje vec celoštátnej povahy, je zrejmá nedôvera, že SNR napriek svojej ústavnej a politickej zodpovednosti bude si osobovať inú právomoc, než aká jej patrí podľa vydaných právnych predpisov. Nakoľko

sa nedávajú so strany vlády nijaké záruky, je nebezpečie, že týmto bude úplne podlomená zákonodarná činnosť SNR. Nakoľko pri prípadnej spornej právomoci SNR nastúpi iniciatívna činnosť vlády na úpravu, právom možno mať obavy o objektivite judikovania vlády, že osnova upravuje vec, ktorá nepatrí do kompetencie SNR, je v rozpore s vládnym programom(!), alebo platným zákonom. Bolo by skutočne kuriozitou československého právneho poriadku, ak by sa politickou dohodou zatlačil zákonodarca s originálne nadobudnutou právomocou do takéhoto postavenia, že by sa musel dohodovať o svojej právomoci s nositeľom vládnej moci, a to ešte aj ohľadom dodržiavania vládneho programu, ktorý normálne podlieha schváleniu nositeľa moci zákonodarnej. Navrhnutý spôsob arbitrážneho pokračovania, složenie rozhodčieho sboru sotva má obdoby v právnom poriadku niektorého štátu.

Ustanovenie bodu 2, že Slovenská národná rada zamýšľané zmeny návrhu, proti ktorému vláda nepodala námietky, je povinná predložiť vláde na pokračovanie podľa bodu I. odníma Slovenskej národnej rade ako zákonodarnému sboru úplne možnosť samostatnej činnosti a samostatného rozhodovania.

Možno hovoriť o sústavnej preventívnej a posteriornej kontrole zákonodarnej činností Slovenskej národnej rady so strany vlády. Samostatnosť Slovenskej národnej rady je oklieštená natoľko, že možno tiahnuť paralelu medzi normotvornou činnos-

ťou Slovenskej národnej rady a bývalého Krajinského zastupiteľstva podľa §§ 56 a 57 zákona č. 125/1927 Sb. z. a n., pričom Krajinské zastupiteľstvo bolo v nespornej výhode, že sa nemuselo o svojej sverenej právomoci - hoci obmedzenej - dohodovať. Schvaľovaniu predpisov a štatútov usnesených Krajinským zastupiteľstvom so strany Ministerstva vnútra možno prirovnať skúmaniu zmien, usnesených plénom Slovenskej národnej rady so strany vlády. V tom smere úprava zákonodarnej moci Slovenskej národnej rady dohodou z 28. VI. 1946 je nesporným krokom k návratu k pomerom, aké boly v ČSR pred rokom 1938.

Dohoda neuspokojuje sa s kontrolou činnosti Slovenskej národnej rady len profuturo, ale prejavuje úzkostlivú starostlivosť aj o jej činnosť ako tomu nasvedčuje ustanovenia § 3. Preskúmavanie zákonodarnej činnosti revolučného zákonodarcu osobitnou "vládnou komisiou právnikov" nemá obdoby. Veď kto by sa bol napr. opovážil podobným spôsobom, revidovať činnosť revolučného Národného výboru československého a nariadenia, vydané na základe zákona č. 64/1919 Sb. z. a n. o mimoriadnych prechodných ustanoveniach, na Slovensku. Ustanovenie bodu 3 je pri tom tak neúplné, že sa ani len neurčuje složenie "unifikačnej komisie", jej rokovací poriadok a pod. V podriadenosti Slovenskej národnej rady vláde zabieha sa pri tom tak ďaleko, že vláda môže dávať Slovenskej národnej rade "záväzné príkazy" na vydanie určitých noriem v určitej lehote. Z uvedeného vysvitá, že politickou dohodou z 28. VI. 1946 sa mení pozitívne právo, vytvorené jednak normami Slovenskej národnej rady, jednak normami celoštátneho zákonodarcu. Možnosť a dosah takejto úpravy je sporný. I keď nevedno, pod nátlakom akých politických, okolností a nutností došlo k tejto dohode, možno právom očakávať, že dohoda nebude prejudiciom pre budúce ústavné postavenie Slovenska, ale sa v skutočností majú udržať najzákladnejšie výdobytky Slovenského národného povstania.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Pretože je soznam rečníkov vyčerpaný, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za schválenie dohody, uzavretej medzi Predsednictvom Slovenskej národnej rady a vládou Republiky zo dňa 28. júna 1946, nech zodvihne ruku.

Je to väčšina, vyhlasujem dohodu za schválenú. Prerušujem rokovanie na 15 min. a prosím členov, právneho výboru a Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby sa sišli na poradu.

(Po 95. minútach. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Slávna Slovenská národná rada! Pokračujeme v rokovaní a prikročíme k prerokovaniu druhého bodu nášho programu, to je zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o obnovení Slovenskej, národnej rady na podklade výsledku volieb do Ústavodarného národného shromaždenia. Zpravodajcom je pán povereník pre vnútro Dr. Július Viktory, udeľujem mu slovo.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Slávna Slovenská národná rada! Po prvých slobodných voľbách do Ústavodarného národného shromaždenia, konaných dňa 26. mája 1946, pristupujeme dnes k prejednaniu osnov, na podklade ktorých má byť podľa volebných výsledkov zo dňa 26. mája obnovená Slovenská národná rada a okresné a miestne národné výbory.

Predložené osnovy potvrdzujú, že v obnovenej republike Československej vládne sa podľa zásad ľudovej demokracie a že vôľou ľudu je budovať verejnú správu pomocout národných výborov. Týmto tiež sa potvrdzuje, že Slovenská národná rada a národné výbory nie sú inštitúciami dočasnými, ale že sú zriadením trvalým a nezmeniteľným. Existenciu Národnej rady a národných výborov nemožno oddeliť od histórie oslobodzovacieho boja nášho národa. Ony nie sú len požehnaným výsledkom tohto boja, ich korene siahajú do minulosti. Zdôrazňujem len historickú skutočnosť, keď tvrdím, že Národná rada a národné výbory boly hybnou silou organizovaného odporu národa proti domácej zrade a veľkolepého bojového nástupu ľudových más v Slovenskom národnom povstaní. Ilegálna Národná rada a národné výbory sdružovaly najstatočnejších mužov, odhodlaných priniesť za slobodu národa akékoľvek obete. Po oslobodení boly to práve ilegálne národné výbory, ktoré bez meškania prevzaly správu vecí verejných do svojich rúk. Malý časový odstup nám znemožňuje patrične oceniť výsledok

nadľudského úsilia národných výborov v prvých mesiacoch slobody. Dejiny ale nesporne zistia, že budovateľská práca národných výborov v časoch prvotnej rekonštrukcie ďaleko preváži chyby, ktorých sa národné výbory dopustily. Nedostatok tradície, chýbajúce podrobné zákonné predpisy, upravujúce kompetenciu a činnosť národných výborov, sťažovaly v prvých mesiacoch po oslobodení ich situáciu. Zástupcovia ľudu v týchto orgánoch s nadľudským úsilím prekonávali všetky ťažkosti. A nech mi je dovolené konštatovať, že za frontu a tesne po prechode frontu, tieto ľudové orgány omnoho pružnejšie a rýchlejšie riešily problémy, než by ich bol vedel riešiť byrokratický štátny aparát. Keď náš štát rok po skončení vojny je považovaný za najkonsolidovanejší štát v strednej Európe, nemožno uprieť, že k tomuto radostnému výsledku prispely aj naše ľudovo-demokratické orgány značným dielom. Vydaním nariadení o obnove Národnej rady a národných výborov uzavreme jedno obdobie budovania novej ľudovodemokratickej verejnej správy. Ľudia sa zmenia, ale zásady a úlohy zostanú tie isté. Tieto inštitúcie majú mať vždy na zreteli len záujem národa a štátu, a nesmú sa odkloniť od tej línie, z ktorej vzniklý. Myšlienka národnej a štátnej slobody, odhodlanie vykoreniť zbytky fašizmu a snaha všetkými silami prispieť na vybudovanie novej, ku všetkým poctivo smýšľajúcim a pracujúcim občanom spravodlivej republiky, to je cesta, po ktorej sa budú musieť uberať aj obnovená Národná rada a národné výbory. Aby obnovené ľudové inštitúcie išly po tejto ceste, nie je možné dosiahnuť ani násilím, ani sebalepšími zákonnými predpismi Ony budú také, akí budú v nich ľudia. Ísť naznačenou cestou nie je len vecou rozumu, ale aj vecou srdca, a myslím, predovšetkým vecou srdca. Preto musíme veľmi dbať na to, aby sa do týchto inštitúcií dostali ľudia rozumom i srdcom oddaní republike Československej, ľudia, ktorí obstáli v skúške minulosti a ktorí svojím charakterom a mravnou bezúhonnosťou budú nám zárukou, že tieto ľudové orgány nedostanú sa na scestie.

Odhlasovaním nariadení nesmieme považovať našu prácu v tejto veci za skončenú. Všetci musíme vo svojom prostredí pôsobiť k tomu, aby ustanovenia nami odhlasovaných nariadení sa splnily presne a čestne. Paragrafy možno nedodržiavať a

obchádzať, ale nemožno obísť osud, ktorého si je každý národ spolustrojcom.

Za právny výbor žiadam, aby predložené osnovy s doplnkami, tak ako ich prečítam, boly v plnom znení schválené.

"Osnova o obnovení Slovenskej národnej rady. V § 1 ods. 2. navrhujem za právny výbor doplnenie "nikdy sa neprevinili proti slovenskému, alebo českému národu", "alebo českému" sa doplňuje.

V § 2 ods. 2. "navrhne najneskôr dňa 26. júla 1946".

V 3. ods. za slová "povereníka pre veci vnútorné" sa vsunie "alebo zástupcu ním povereného".

Ods. 3 v druhom riadku, "alebo zástupcu ním povereného".

V ods. 5. za slová, "ak člen volebného výboru", za slovom "výboru" sa vsunie "alebo jeho náhradník". Posledná veta v tomto odseku odpadne.

V § 3. vyplňuje sa termín 26. júla 1946 a doplňuje sa "o čom sa vydá potvrdenie". Z tohto paragrafu ods. 2 vypadne litera "c" a litera "e", takže potom tam zostane len a), b) a na miesto litery d) bude c).

V ods. 5. bude znieť tá prvá veta "listinu kandidátov, ktorá nevyhovuje podmienkam uvedeným v tomto paragrafe, povereník pre veci vnútorné ihneď vráti podávajúcej politickej strane na doplnenie v lehote 3 dní'. '

§ 4 ods. 1. prvá veta bude znieť "Volebný výbor po zistení, že kandidované osoby boly slovenským Národným frontom jednomyseľne uznané za kandidátov, rozdelí mandáty podľa poradia stanoveného tou - ktorou politickou stranou, podľa zásady pomerného zastúpenia takto: " to ostatné zostáva.

V § 5 vypadne doterajší druhý odsek, a ten sa nahradzuje dvoma odsekami a síce druhý odsek bude znieť: "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bezodkladne svolá obnovenú Slovenskú národnú radu na ustavujúce zasadnutie.

Funkčné obdobie Slovenskej národnej rady v doterajšom složení končí, akonáhle obnovená Slovenská národa rada sa ustaví. "

, Ods. 3: "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zostáva vo svojej funkcii, pokiaľ nebude zvolené nové predsedníctvo. § 6. odpadne, takže potom nasledujúce §§ sa prečíslujú o jedno číslo nižšie a v §-e 8, doteraz 9. sa vsunie za slová "o pomocné

prostriedky, " za to slovo "prostriedky'" "pre činnosť volebného výboru", aby sa precizovalo, komu tie prostriedky majú byť dané.

Tak to je osnova nariadenia o obnove Slovenskej národnej rady na podklade výsledku volieb do Ústavodarného národného shromaždenia.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. K slovu sa prihlásil pán člen rady Lavdár.

Člen SNR Ján Laudár:

Slávna Slovenská národná rada! Máme predložený návrh, veľavýznamného významu, Predsedníctva Slovenskej národnej rady, na vydanie nariadenia o obnovení Slovenskej národnej rady a tiež podobne druhý návrh o obnovení národných výborov na Slovensku na podklade výsledku volieb do Ústavodarného národného shromaždenia. Veľký význam týchto návrhov spočíva v tom, že Slovenská národná rada, ako aj miestne a okresné národné výbory prijatím a odhlasovaním týchto návrhov budú postavené na novú bázu nášho politického života. No ďaleko väčší význam javí sa v tom, že predložené návrhy svojím celkovým obsahom sú zdôraznením pre nás všetkých, pre celý slovenský národ, aby sme sa vrátili k zásadám Slovenského národného povstania. Zdôrazňovanie slovenskej tlače za očistu nášho verejného života, uskutoční sa vo veľkej miere týmito návrhmi nariadení, lebo oba návrhy stoja na zásade nepripustiť do nášho politického života také živly, ktoré za bývalého fašistického režimu rozbíjaly republiku Československú, ktoré celý národ otrávily ideami fašizmu a v tomto systematicky zotročovaly celý národ. Som presvedčený, že nielen my tu prítomní vítame túto osnovu, tieto nariadenia, ale že celý slovenský národ ich prijme s nadšením v tej nádeji, že na základe týchto osnov politické, hospodárske a národné vedenie nášho života príde do rúk povolaných, čo bude zárukou urýchleného konsolidovania nielen politického, ale hospodárskeho života na Slovensku. Obidva návrhy presne určily, kto môže kandidovať do Slovenskej národnej rady, do okresných národných výborov a miestnych národných výborov. Nie je mojím cieľom, aby som v osnovách preberal paragraf za paragrafom, odstavec za odstavcom, aby

som vyzdvihoval prednosti osnov a upozorňoval na prípadné nedostatky, to nechcem robiť, ale prosím, nech mi je dovolené zdôrazniť, že je príkazom tých, ktorí obetovali svoje drahé životy za naše oslobodenie, aby tieto osnovy boly uvedené v život, aby z nášho verejného a politického života boly vylúčené všetky reakčné živly, nech sa skrývajú kdekoľvek. (Potlesk). Verejní činitelia budú postupovať tak, ako to verejný záujem národa a štátu vyžaduje, splnia svoje poslanie, za čo získajú vďaku celého národa. Bolo by však smutné, keby nariadenie bolo prisluhované strannícky a keby sa pripustilo zakrývať jednotlivé osoby odstavcom, ktorý pripúšťa výnimku.

Slávna Slovenská národná rada! Predložený návrh osnovy vítam a prehlasujem, že Klub členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu za tento návrh bude hlasovať. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu povereníkovi Dr. Husákovi.

Povereník pre dopravu a verejné práce Dr. Gustáv Husák:

Slávna Slovenská národná rada! Po druhý raz sa má reorganizovať Slovenská národná rada a tento raz i okresné a miestne národné výbory na základe noriem, ktorých osnovy sú nám predložené. Je to zaiste príležitosť, aby sme uvážili význam a váhu týchto inštitúcií, najmä Slovenskej národnej rady v našom politickom a národnom živote a upozornili na niektoré momenty, ktoré ich činnosť a ich postavenie zvlášť ovplyvňujú a istý punc mu dávajú. Obidve predložené osnovy majú v sebe v podstate symptómy nášho dnešného politického života, toho dnešného povolebného a predvolebného stavu, a sú v tomto smere a v niektorých paragrafoch formulované spôsobom snáď aj neobvyklým. Pokiaľ ide o Slovenskú národnú radu, ja priznám, že radšej by som videl jej obnovenie cestou priamych a tajných volieb, nakoľko ide o orgán zákonodarný a keď už raz k tajným a priamym voľbám v našom verejnom živote sa pristúpilo, bolo by dôstojné Slovenskej národnej rady, aby táto cesta bola použitá. Keďže však dôvody zbytočného nerozrušovania hladiny verejného života u nás sa zdaly závažnejšie ako tento moment, v dohode politických strán bola nastúpená táto cesta.

Teda k symptómom, ktoré v týchto osnovách vidím v dnešnej politickej situácii o niektorých sa zmienim. Predovšetkým reorganizácia Slovenskej národnej rady i všetkých druhov národných výborov na podklade priameho, tajného hlasovania nášho obyvateľstva ukazuje, že všetky strany Národného frontu na Slovensku, princípy demokratického volenia zástupcov do jednotlivých orgánov nižších i vyšších prijímajú, držia a aj v budúcnosti chcú hájiť. Toto zdôrazňujem najmä preto, že proti Komunistickej strane Slovenska, za ktorú tu hovorím, vedená bola nezodpovedná kampaň, ako by táto strana z nejakých mocenskopolitických chúťok, nejakých egoistických straníckych záujmov iné politické perspektívy do nášho života dávala. Na každom kroku činnosti našej strany, i na tomto, že sa reorganizuje Slovenská národná rada i všetky miestne a okresné orgány ľudovej moci podľa výsledku volieb je vidieť, že naša strana dôsledne trvá na voľnom a slobod-

nom prejavení politickej vôle občianstva a podľa neho tiež ľudové orgány a zákonodarné orgány skladať chce. Toto na odvrátenie tých najrôznejších pomlúv, ktoré boly do celej tej série v posledných mesiacoch na Slovensku hádzané, kde veľké tisíce ľudí nevidely žiadny vážnejší problém na Slovensku, ako protikomunistický boj podľa štýlov, aké sme poznali v posledných siedmych rokoch. Postoj našej strany k tejto otázke veľmi jasne ukazuje, aké skutočne demokratické stanovisko a postoj ku každej otázke táto naša strana má a prevádzať chce. Otázka ovšem, v ktorej sa neshodujeme s mnohými politickými protivníkmi je, čo politickou demokraciou u nás rozumieme. Veľmi mnoho ľudí u nás, ako už o tom bolo hovorené aj v predchádzajúcej diskusii, predstavuje si demokraciou alebo návrat do roku 1938, alebo formálne demokratickú legalizáciu stavu z posledných siedmych rokov. Boli by sme veľmi nechápaví, keby sme sa domnievali, že vývoj za posledných siedmich rokov a ťažké skúsenosti, ktoré z nich celý náš národ a štát mal, je možné nechať bokom a je možné vracať sa opäť do starých tých, alebo oných koľají. Práve v inštitúciách miestnych a okresných národných výborov, ktoré znamenalo priamo revolučný obrat v ovládaní štátu, práve v týchto inštitúciách je najcharakteristickejšie vyjadrené nové chápanie demokracie, zbavenej policajne-byrokratické-