V záhlaví a v § 1. vynechal slová "ich rodinám", nakoľko tieto sú obsažené v slovách "pozostalým po nich". Do § 3. vsunul ďalšie ustanovenie, písmeno "e", ktorým sa rozšíria príjmy fondu príplatkami, vyberanými od návštevníkov kín, divadiel, športových a zábavných podnikov. V § 5. vynechal odstavec 2. z dôvodu, žeby sa tým zasahovalo do ustanovení o priamych daniach, čo je podľa Pražskej dohody vecou spoločnou a žeby sa prípadným ponechaním tohto ustanovenia poškodil vlastne štát. Aby však príplatky nepodliehaly vyrubeniu dávky zo zábav, vsunul sa nový odsek, ktorý toto vyrubenie vylučuje; V § 6. sa použily miesto slov: "vojnových poškodencov" slová: "osôb uvedených v § 2, " čo zodpovedá intencii navrhovaného nariadenia. V poslednom §-e sa obmedzila platnosť nariadenia do 30. júna 1948, (tam treba opraviť tú osnovu, ktorá je rozdaná).

Takto pozmenený návrh právny výbor predkladá plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním návrh schváliť.

Slávna Slovenská národná rada! Dodatkom k mojej zpráve mal by som žiadosť na pánov povereníkov, ktorí toto nariadenie prevádzať budú:

Nariadenia vydávané zákonodarnými sbormi sú podobné, odpusťte za prirovnanie, románom, ktoré sa ukončia sobášom, milujúci sa vezmú a čitateľ spokojne složí knihu. O koľko ilúzií by sme prišli, keby sa v takýchto románoch pokračovalo, keby sa písalo o prvých hádkach, tobôž o prvej a ďalšej návšteve testinej. Takto je to s núdzovými nariadeniami, ktoré sa vydávajú pre blaho národa. Nariadenie sa prediskutuje, odhlasuje, v novinách sa to komentuje, no zriedka sa stane, žeby sa noviny zaoberaly tiež ďalším osudom takéhoto nariadenia. A práve o tomto ďalšom osude chcem povedať niekoľko slov. Nesporné je, že osnovu, ktorú teraz prejednávame, širšia verejnosť príjme s uspokojením. Lebo nikdy nebolo toľko slz, ktoré treba sotrieť, nikdy nebolo toľko biedy, ktorú treba zmierniť. Avšak tŕnistá cesta to bude, ktorou, keď len tomu páni povereníci neodpomôžu, sa tento účastník národného odboja, alebo pozostalý po ňom k tejto podpore dostanú. Ako vieme, v podobných veciach predovšetkým musí byť podaná žiadosť a tu je práve ten háčik, ktorý radosť žiadateľa čoskoro skalí. Po-

dobná žiadosť bude iste musieť byť doložená dokladmi-rodným, sobášnym listom, osvedčením o štátnom občianstve, niekoľkými svedectvami od miestnych, okresných národných výborov, že žiadateľka je tá, ktorá to žiada, že nie je iná, ktorá to nežiada a podobne a podobne. Vdova alebo sirota vandruje od jedného úradu k druhému a nikto sa neopýta či má niekoho, kto jej uvarí obed pre deti a zriedka kto sa opýta siroty, či má čo jesť, keď vydá peniaze na kolky.

Slávna Slovenská národná rada! Menej byrokracie a menej tých byrokratických spôsobov potrebujeme! (Potlesk). Prosím pánov povereníkov, aby uložili svojim úradníkom, aby uverili, že keď je v tom osvedčení o štátnom občianstve udané, že žiadateľ sa narodil tam lebo tam, sosobášil sa a že má deti, tak že netreba ešte osobitného listu, sobášneho listu, z výťahu listu narodených a matriky narodených. Veď, či poznáte taký úrad, ktorý vy Vám vydal osvedčenie o štátnom občianstve, keď sa najprv niekoľkokrát viac referentov i s prednostom nepresvedčili, že tie dáta, ktoré sú v tom osvedčení v tom štátnom občianstve, sú skutočne dokladmi doložené. Prečo je treba žiadosť, ktorá má odstrániť okamžitú núdzu, ako to osnova veľmi správne uvádza, inštančnou cestou vracať cez niekoľko úradov, kde všadiaľ takáto žiadosť niekoľko dní poleží preto, lebo chýba rodný list neviem ktorého dieťaťa. Prečo pripustiť, aby takýmto spôsobom i to najpeknejšie nariadenie stalo sa torzom. Prečo pripustiť, aby tí, ktorí nám tie vdovy a siroty sverili, v smutnej obžalobe, so slzami v očiach i len na okamžik zakvílili na onom svete?

Slávna Slovenská národná rada! V auguste 1944, keď s hory na horu dávala sa zvesť, kraj kraju, že uderila hodina odboja, vtedy išli všetci Slováci, v ktorých bolo len troška sily. Nikto nepýtal od nikoho vtedy svedectvá a tiež žiadne legitimácie. Chlap alebo statočná žena, zbraň jej bola vtisnutá do ruky. Takto by sme si to priali tiež i teraz, keď na miesto zbraní máme dávať skyvu chleba. (Potlesk). Nepripusťte, aby bola preťahovaná žiadosť, ktorou sa bude prosiť o podporu z fondu. Nepripusťte, aby žiadatelia boli honení od jedného úradu k druhému, aby bol predložený ten alebo onen doklad. Pri týchto záležitostiach musí byť rýchlosť prvým a posledným rozkazom. Nech je heslom každé-

ho úradu, nehľadať v žiadostiach to, ako možno tieto odmietnuť, ale nájsť to, na základe čoho možno tieto kladne, prajné, rýchlo, predovšetkým rýchlo vybaviť! (Potlesk). Len tak bude táto osnova tým, čím chceme, aby bola skutočne, len tak bude táto osnova malou, premalou odmenou tým, ktorí idúc do boja sa neopýtali, či bude o ich vdovy a siroty podobne postarané. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo p. zpravodajcovi Emilovi Peťkovi.

Člen SNR Emil Peťko:

Slávna Slovenská národná rada! Slovenské národné povstanie a fašistický teror zanechal veľa obetí. O účastníkov povstania, o obete teroru treba sa rýchle postarať. Starostlivosť patrí do kompetencie Povereníctva pre sociálnu starostlivosť, preto z toho dôvodu, ako aj z dôvodu jednotného usmernenia mimoriadnych výpomocí, podpôr, prídavkov a pôžičiek, je treba zriadiť Fond pre poskytovanie pomoci účastníkom a obetiam bojov za slobodu a pozostalým po nich uvedenému Povereníctvu. Účelom Fondu je poskytnúť mimoriadnu charitatívnu pomoc v tých prípadoch, v ktorých zákonitá starostlivosť pre striktné obmedzené predpisy nemá možnosť účinne pomôcť. Správu Fondu bude vykonávať kuratórium, pozostávajúce zo zástupcov Povereníctva pre sociálnu starostlivosť a zástupcov záujmových organizácií na Slovensku. Príjmy Fondu budú tvoriť jednak dary, odkazy, venovania a výnosy určené k napomáhaniu samostatnej existencie, k zlepšeniu sociálneho postavenia, prípadne k odstráneniu núdze účastníkov odboja a obetiam fašistického teroru a jednak príplatky, ktoré budú vyberané od návštevníkov kín, divadiel, športových a zábavných podnikov. Takto pozmenený návrh, ako bol prečítaný pánom zpravodajcom právneho výboru, tiež hospodárskosociálny výbor doporučuje a predkladá ho Slovenskej národnej rade na schválenie. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenej osnove, prosím kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady major Žingor.

Člen SNR major Viliam Žingor:

Slávna Slovenská národná rada! I ja si

pokladám za česť prehovoriť vlastne prvý raz k programu, ktorý sa tuná prejednáva a ktorý jedná o veci, týkajúcej sa výpomoci práve tým, ktorí tej výpomoci vždycky najviac potrebujú, to je výpomoci účastníkom a obetiam bojov za slobodu a pozostalým po nich. V našom skromnom úrade máme možnosť najlepšie pozorovať, čo znamená rýchla a účinná pomoc. Aby som tu poukázal na určité konkrétne dáta, aby sme lepšie pochopili, prečo tuná musí takýto Fond zriadený byt, uvediem len to, že vzdor tomu, že už sa prikročilo a už bolo vydané dávno určité nariadenie o podporách pre vdovy a siroty, že ešte stále vplyvom niektorých nesvedomitých úradníkov tieto podpory dodnes riadne vybavené neboly. Uvádzam príklad jednej z dosť známej dedín z Turca - Sklabinej, - kde ja som dostal práve k Novému roku posolstvo podpísané 22 vdovami, ktoré ma upozorňujú, že od mesiaca septembra nebola im vyplácaná žiadna pomoc. Idúc za vecou zistil som, že bola to osoba, ktorá nevediac si snáď zadeliť prácu alebo snáď podliehajúca ja neviem akým chúťkam, proste nenašla čas, aby týmto ľuďom pomohla tak, ako bolo treba.

Keď takáto vdova, slávna Slovenská národná rada, príde po čase konečne k nám, dovedie Vám tam malé decká, plačúce od hladu, biedne atď., tak verte mne, že tu človek cíti skutočne pohnutie a súčasne čosi takého, ako nenávisť, priamo nenávisť voči určitým nesvedomitým ľuďom, ktorí nemali a nemajú ešte stále kladného vzťahu k týmto poškodencom. Ako by to vyzeralo, keby sme my povedali, vieš ty čo, podaj si žiadosť tam a tam, choď tam a tam, dostaneš to. Bolo by to pre nás ľahko. Isteže táto vdova nemajúc dosť priebojnosti, nemajúc dosť výrečnosti, mnohoráz sa ani nedobyje k tým úradom. A keď my máme tuná možnosť ju poukázať na určitý ten Fond, prípadne napísať lístok, že taký a taký prípad je akútny, nutný, aby tá vdova dostala okamžite aspoň na mesiac nejakú tú podporu, už jej pomôžeme, lebo ona za ten mesiac si už môže po stránke administratívnej aj to ďalšie vybaviť. Máme prípady také, že k nám chodia invalidi beznohí, ktorí v nemocniciach ešte doteraz čakajú na nejakú tú zákonitú úpravu, nemajúc tam snáď ani toho najnutnejšieho, čo by zo stanoviska ľudského bolo potrebné. Prídu a priamo prosia a žobrú. Ak by sane

my týchto ľudí zas len poukazovali na určité predpisy, získali by sme presvedčenie v nich, že to, čo oni tuná vykonali a podstúpili, že vlastne podstúpili zadarmo. My sa musíme o nich starať rýchle, účinne, čím my v týchto ľuďoch dvojnásobne vzbudzujeme nádej a vieru do života. Za prvé, že im tú pomoc poskytneme okamžite a za druhé, že tuná vidia aj ľudí, ktorí skutočne to poctivé myslia. Ja som vždycky vo svojich prejavoch zdôrazňoval, že predovšetkým je našou povinnosťou starať sa, aby všetky tie škody, ktoré vojna spôsobila, boly vyriešené a len potom prichodia záujmy povýšení, záujmy vyznamenania atď. Zdravý človek ten môže čakať, ten si koniec koncom môže aj iným spôsobom vypomáhať, keď má zdravé ruky. No, títo nešťastníci nemajú týchto schopností a možností, sú odkázaní na náš súcit. Stal sa nám prípad nasledovný: Jednalo sa o umiestnenie určitého invalida do liečebného ústavu. Podľa predpisu postúpili sme vec, nakoľko sa jednalo o vojaka, na oddelenie 3. našej oblasti. Nakoľko sa jednalo o súhlas veliteľstva vyššieho, bol postúpený na veliteľstvo oblasti, odtiaľ to prešlo na partizánske oddelenie do Prahy, odtiaľ to prešlo myslím zas na veliteľstvo MNO. Veliteľstvo to postúpilo zpäť na oblasť, oblasť to postúpila oddeleniu a oddelenie to postúpilo nám samým k vybaveniu do rúk. Trvalo to mesiac, čo tento človek, ktorý závisel skutočne na tej korune, čo si o tom mal myslieť? Ja sa prikláňam k slovám pána predrečníka a navrhujem prijať toto skutočne humánne riešenie veci, poskytovaním okamžitej výpomoci z pomoci Fondu pre pozostalých po obetiach Slovenského národného povstania, prípadne ich pozostalým. Riaďme sa pritom heslom, že kto ihneď dáva, dvakrát dáva. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pani členka Rady Mudrochová.

Členka SNR Mária Mudrochová:

Slávna Slovenská národná rada! Zprávu o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o zriadení Štátneho fondu pre poskytovanie pomoci účastníkom a obetiam bojov za slobodu a pozostalých po nich, môžeme len vítať a konštatovať, že tí, ktorí si tejto pomoci v prvom rade zaslúžili, prišli na

radu takmer poslední. Účastníci bojov, či už tu alebo v zahraničnom odboji, ich pozostalí sa potulujú bez pomoci, bez akýchkoľvek zaopatrení, chodia ako žobráci po úradoch, či už na obecnom, alebo okresnom, na povereníctvach a nemôžu sa dovolať toho, čo im patrí. Na druhej strane si sedia v teplých miestach, v kaviarňach, výnosných obchodoch a inde arizátori a ľudia, čo doma sedeli a robili do poslednej chvíle služby nášmu úhlavnému nepriateľovi. Prečo sa to robí a kto to robí, to uvádzať teraz nemusím a nejdem. Naši statoční bojovníci o našu slobodnú vlasť zaslúžili, stoja na uliciach. Hľadajú možnosti k uživeniu, nemajú ich, ba čo viac, vracajú sa zpät za hranice, čo je veľmi smutné a pre náš štát nechvalitebné. Márne majú zásluhy, schopnosti, prax, nič to nepomáha, lebo tam sedia kolaboranti, zradcovia, posluhovači Hitlerovi. Našim bojovníkom sa podá krompáč, lopata a motyka atď. Povie sa, že aj to je práca, áno, je to práca, ale títo ľudia o ktorých sa hovorí, nezaslúžia si to, lebo títo ľudia nasadili svoje životy, opustili svojich, šli statočne bojovať za naše oslobodenie. Žiadame, aby sa týmto našim bojovníkom venovala náležitá pozornosť a ich požiadavkpm sa šlo v ústrety. Pokiaľ títo bojovníci a ich pozostalí nebudú existenčne zabezpečení, doporučujem ako dočasné opatrenie, pokiaľ vyjde pripravovaný zákon pre celú Československú republiku, schváliť nariadenie Štátneho fondu pre poskytovanie pomoci účastníkom, obetiam za slobodu, taktiež pozostalým po nich. Tiež žiadam a prosím, aby chyby a tie ťažkosti, ktoré sa v tomto doteraz robily, boly odstránené. Lebo v skutočnosti tie vdovy a siroty mnohokrát prišly na úrady, prosily o pomoc a nenašly pre tento cieľ porozumenie. Dokonca sa im stalo, že im tam povedali, že však toho človeka tam nikto neposielal, že do toho povstania nemusel ísť. (Hlasy z lavíc: "Áno").

Prosím, aby sa tieto veci neopakovaly v budúcnosti, lebo toto boli v skutočnosti ľudia, ktorí svoje životy nasadili, zostaly po nich siroty. Na týchto ľudí sme sa mohli spoľahnúť, oni bojovali za nás a vybojovali našu slobodu. Žiadam úctivé, aby tento návrh bol jednohlasne prijatý. (Potlesk,.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: Slovo má ďalej pán člen Rady Gáj.

Člen SNR Gáj:

Slávna Slovenská národná rada! Slovenské národné povstanie a dlhoročný ilegálny zápas vyžiadal si mnoho obetí za slobodu ľudských práv. Jedni padli v priamom boji so zbraňou v ruke ako dobrovoľníci, druhí boli vo väzeniach a v koncentrákoch neľudským spôsobom umučení. Všetci sú obeťami úsilia o krajší, sociálne spravodlivejší a ľudsky dôstojnejší život. Keď uvážime dôsledky víťazstva tejto vojny a národného povstania pre Československú republiku a pre ľudstvo vôbec, právom sa dá očakávať dnes od nás, že s prináležajúcou pietou a úctou voči hrdinom spravodivo a dôsledne zabezpečíme existenciu pozostalým po padlých a umučených hrdinoch, ako aj existenciu na zdraví poškodených a žijúcich bojovníkov. Denne vidíme okolo seba vdovy, siroty, invalidov, ktorí márne hľadajú pomoc, ochranu a existenčné zaopatrenie také, aké by im vzhľadom na ich zdravie a na ich zásluhy prináležalo. Darmo ich niekto bude povzbudzovať a utešovať, že títo bojovníci, hrdinovia, vojaci a partizáni, umučení odbojníci a na zdraví poškodení väzni a zajatci bojovali nie za hmotné výhody, ale za vec slobody a ideály, kým výhody slobody a vybojovaných ideálov budú požívať a využívať takí, ktorí za slobodu nebojovali, ba ktorí azda bojovali proti nám. (Potlesk) My pozorujeme, že v mnohom ohľade sa málo zmenilo po tejto svetovej revolúcii. Čierny obchod kvitne, zaoberajú sa ním zväčša takí, ktorí boli zo zamestnania odstránení ako kolaboranti a nie sú dosiaľ ani odsúdení, ani do pracovného procesu zaradení. (Potlesk). Výdobytky revolúcie a československej slobody užívajú naďalej v mnohých prípadoch privilegované vrstvy Tisovho režimu, ktorým sa takto dáva možnosť posilňovať reakciu a svätú byrokraciu na úradoch a niekedy je lepšie nepriznať sa, že si bol partizánom alebo zahraničným vojakom, lepšie pochodíš, keď sa nepríznáš. Pri posudzovaní národne j a politickej spoľahlivosti Nemcov a Maďarov sú naše orgány a polícia mäkkosrdcé, zhovievavé, ba dokonca podporujú ich, aby sa organizovali v politických stranách na záchranu ich hmotných práv, kým na druhej strane rok po navrátení slobody nemáme zákonného opatrenia na zabezpečie existencie sirôt a na zdraví poškodených bojovníkov, ako prvoradej po-

žiadavky. Mnohí boli poškodení na majetkoch a obchodných, živnostenských a dielenských zariadeniach tak, že nemôžu svoje zdroje výživy obnoviť. Bolo by potrebné im pomôcť, ale niet toho, kto by im pomohol. Nemcov a Maďarov v obchodoch a živnostiach držíme, uchádzajú sa o štátnu a politickú spoľahlivosť, ale partizána, vdovu, vojaka z odboja do týchto podnikov umiestnime len v malom percente ako národných správcov, alebo vôbec nie. Naše vdovy a siroty po padlých a umučených trpezlivé čakajú a odnikiaľ výdatná pomoc neprichádza. Drobné sociálne podpory a výbory, ktoré reorganizovaly charitatívne inštitúcie, nemôžu byť dôstojným riešením ich existencie. Štátny vyživovací príspevok, vyplácaný rodinným príslušníkom nezahrňuje rodinných príslušníkov zaistených a umučených živiteľov rodín, ktorí nenarukovali do boja so zbraňou v ruke. Štátne vyživovacie príspevky sa prestaly vyplácať dňom, keď sa bojovník vrátil domov. Týmto dňom má prebrať starosť štátny ústav.

Slávna Slovenská národná rada! Uvážte, či z tohto príjmu môžu pozostalí, pripadne invalidi vyžiť, keď podpora činí 150 korún mesačne na zastupujúcu hlavu rodiny a 50 korún na dieťa mesačne. Pozostalým po padlom alebo nezvestnom, ktorý mal penzijné nároky podľa penzijného zákona, sa tieto ešte nevyplácajú, lebo čakacia lehota na dokázanie nezvestnosť je dlhá. Z iného prameňa podpory nedostanú, z čoho títo naši ľudia majú žiť? Je potrebné snížiť čakaciu lehotu na dobu 6 mesiacov tak, ako je to v Čechách. Na Slovensku je platný obežník o usnesení Sboru povereníkov zo dňa 23. júla 1945, podľa ktorého úrad pre vojnových poškodencov má zálohové a núdzové vyplácať pozostalej manželke 600. - korún a na dieťa 150. - korún mesačne, ako mimoriadnu podporu. Zaujímalo by nás, či sa tieto podpory vyplácajú a koľko sa ich vyplatilo. V praxi táto pomoc je medzi pozostalými málo známa. Na porovnanie starostlivosti v Čechách a na Slovensku uvediem tú známu skutočnosť, že tam sa vdove vypláca mesačne ako výpomoc 2. 000. korún a na každé dieťa 500. - korún mesačne. Mimo toho poškodeným sa poskytujú pôžičky na zreštaurovanie podniku a živností, na nábytok, alebo sa im pridelí nábytok. Je nutné, aby sa takéto rozdiele nerobily, aby tu neboly diate krivdy. Tak

si myslím, žeby sme nemali riešiť tieto otázky na Slovensku inak a v Čechách tiež inak. Za Československú republiku každý bojoval a umieral jednako na Slovensku a jednako v Čechách. (Hlasy: "Tak jest!", potlesk) a preto vybojovaná Československá republika musí našich hrdinov odškodniť rovnako a spravodlivé, rýchlo, celoštátnou zákonnou normou, ktorá by pojala a vyriešila všetky existujúce eventuality pozostalých vdov a sirôt a na majetku poškodených bojovníkov. Táto norma nech je celým obrazom, nie nejakým náhodilým opatrením, aby pozostalí po hrdinoch, invalidi a poškodení neboli odkázaní na žobranie, na záchranu svojej existencie. Predložená osnova je takýmto prechodným odstránením pýtania a žobrania a hľadania prostriedkov na pomoc pozostalým a invalidom. Je potrebná táto osnova, lebo tak sa vidí, že iného východiska na okamžitú pomoc niet. Ale pamätajme, že sme problém trvalé nevyriešili a že je našou povinnosťou domáhať sa toho, aby do osláv prvého výročia oslobodenia vzkriesenia Československej republiky bol tento problém ako jeden z najnaliehavejších, celoštátne a vzorne vyriešený, ak chceme mať svedomie spokojné a vďaku pozostalých. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, ukončujem rozpravu a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy, podanej pánmi zpravodajcami, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k 7. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o ochrane nájomníkov. Zpravodajcami sú páni členovia Rady Dr. Ladislav Nádaši a Teofil Bažány. Prosím prvého zo zpravodajcov, aby sa ujal slova.

Člen SNR Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Po dohode klubu Demokratického a Komunistického, navrhujem túto osnovu stiahnuť s dnešného programu Slovenskej národnej rady.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Bol tu podaný návrh na stiahnutie tej-

to osnovy s programu dnešného zasadnutia pléna SNR. Prikročíme k hlasovaniu o tomto návrhu. Kto je za jeho prijatie? To je väčšina, vyhlasujem návrh za prijatý.

Prikročíme k prerokovaniu 8. bodu programu, to je zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o opatreniach, súvisiacich s výmenou a odsunom obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti zo Slovenska. Zpravodajcom je pán člen Rady Dr. Brúha. Prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! V období budovania nášho štátu sú určité úseky, ktoré sú vyznačené a ktoré sa prejavujú tým, že celá naša verejnosť im prikladá zvýšený význam a tento aj vyjadruje. Hneď po oslobodení bolo to menovite úsilie o rekonštrukciu, a tu Slovenská národná rada neváhala urobiť všetko, aby rekonštrukcia bola urýchlená, a aby bola urýchlene a úspešne skončená. Slovenská národná rada neváhala vzdať sa svojej zákonodarnej moci, len aby urýchlila a úspešne umožnila skončiť rekonštrukciu. Dnes môžeme s kľudom povedať, že toto úsilie sa podarilo a že Sbor povereníkov, ktorý bol nariadením 95/1945 Sb. n. SNR zmocnený urobiť všetko, aby sa rekonštrukcia podarila, sa skutočne osvedčil a že i v budúcnosti, vždy keď bude potrebné, aby sa tento Sbor zmocnil urýchlene urobiť všetko, čo bude potrebné. A ja myslím, že dnes tlmočím mienku Vás všetkých, keď pred Vás prichádzam s návrhom všetkých výborov, aby opäť Sbor povereníkov bol zmocnený urobiť všetko, aby úspešne bol prevedený odsun a výmena obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti a že Slovenská národná rada sa vzdáva svojej zákonodarnej moci k tomuto cieľu, aby výmena a odsun obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti bol čím skôr prevedený a úspešne prevedený v záujme nášho národa, v záujme nášho štátu. (Potlesk). Nariadenie, ktorým sa Sbor povereníkov zmocňuje, aby urobil všetky opatrenia, umožní tomuto, aby svojimi opatreniami urýchlil tento odsun a výmenu obyvateľstva v spolupráci s Osídľovacím úradom. Nepriamo zmocňujeme Sbor povereníkov, aby zmocnil predsedu

Osídľovacieho úradu, nariadiť určité opatrenia, ktoré sme v minulosti považovali za veľmi dôležité v dobách, kedy naša Republika bola ohrozená, v dobe kedy vyžadovalo udržanie Republiky obmedzenia a ktoré za normálnych pomerov sme považovali za zásah do osobnej slobody. Totižto nariadením nútiť príslušníkov k osobným a vecným úkonom, ktoré ako by presahovaly to, čo si pod občianskymi slobodami predstavujeme. Zákon číslo 131/1936 Sb. z. a n. toto obmedzil na obdobie obrany štátu. My dnes pri tejto dôležitej príležitosti, k zdolaniu tohto dôležitého problému opäť zmocňujeme Sbor povereníkov, aby zmocnil predsedu Osídľovacieho úradu k týmto úkonom, a myslím za všetkých občanov hovorím, že verím, že jak Sbor povereníkov, tak predseda Osídľovacieho radu používajúc týchto práv, ktoré im dávame, použijú k úspešnému skončeniu odsunu a výmeny nášho obyvateľstva. Podobne, ako som už spomenul, nar. č. 95/1945 Sb. nar. SNR úspešne vedelo čeliť a ukončiť rekonštrukciu, v tejto nádeji doporučujem, aby toto nariadenie bolo plénom Slovenskej národnej rady prijaté s tým, že Národná rada, ktorá má kontrolovať túto nariaďovaciu moc Sboru povereníkov, nebude mať dôvodu, aby vyslovila svoje veto.

Preto ešte raz doporučujem plénu, aby nariadenie jednohlasne prijalo. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenej zpráve a návrhu. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu a zprávy, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 9. bodu programu, to je zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o úprave právnych pomerov osôb, ktoré reemigrovaly do Československej republiky. Zpravodajcom je pán Dr. Nádaši. Prosím, aby sa ujal slova.

člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Výsledkom rokovaní v dňoch medzi 8. -9. februárom t. r. v Prahe medzi Československou republikou a Maďarskom bola

dohoda, ktorou sa uskutočňuje dávny sen našich otcov a našich praotcov. Naši bratia a sestry, Slováci a Česi, osídlení v Maďarsku, vrátia sa do vlasti, do Českoslovenkej republiky. (Potlesk).

Slávna Slovenská národná rada! Naši predkovia to boli, ktorí skolčovali pralesy tejto zeme, pásli čriedy na holiach Karpát, tvrdými dianiami spracovávali úhor, aby na jeseň dovážali z neho obilie do cudzích stodôl.

Naši bratia to boli, ktorí mreli pod kopytami vrahov. Matky našich bratov preklínaly vrahov, keď svoje dcéry sťa gazely musely ukrývať v pralesoch pred cudzími. Bičami šľahaní boli nútení opustiť svoju rodnú zem a presťahovať sa do krajín cudzích, kde prorockým videním zvestovali dobu, ktorú bolo dopriate dožiť sa ich potomkom a vymaniť sa z jarma dávnych utlačovateľov. Dnes na týchto už oslobodených svojich poliach, na tejto oslobodenej hrude vítame našich bratov a sestry z cudziny a prajeme im, aby tiež im, jedine im prináležala táto hruda a aby do ich stodôl prichádzaly zlaté klasy tejto zeme. Voláme ich zpäť do vlasti, ktorá potrebuje ich sily pre budovanie pokroku a pre blaho ľudstva. Voláme ich do obnovenej Republiky, ktorá bude rásť len vôľou, trpezlivosťou a prácou. Voláme ich do Československej republiky. (Potlesk).

No, návrh nariadenia, ktorý vyhotovil Sbor povereníkov, podľa mienky právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru, má byť upravený normou celoštátnou a táto má byť uzákonená Dočasným národným shromaždením. Preto tieto výbory doporučujú tento návrh nariadenia sňať s dnešného programu Slovenskej národnej rady, avšak zároveň obrátiť sa na vládu Československej republiky za účelom urýchleného uzákonenia potrebných celoštátnych noriem nasledovnou rezolúciou:

Rezolúcia:

"Slovenská národná rada žiada vládu, aby hneď predložila Dočasnému národnému shromaždeniu návrh celoštátneho zákona, ktorým sa upravia právne pomery osôb slovenskej a českej národnosti, presídlených do Československej republiky, podľa dohody o výmene obyvateľtva medzi Československou republikou a Maďarskou republikou. "

Smluva o výmene obyvateľstva medzi