vetných pomerov vyvolaných vojnou, možno na prinavrátenom území a v obciach, ktoré podľa posledného sčítania ľudu nemajú viac než 15. 000 obyvateľov, udeliť lekárnickú koncesiu tiež diplomovanému lekárnikovi, ktorý pri splnení ostatných podmienok môže preukázať aspoň 1 rok odbornej činnosti v tuzemskej lekárni. "
Odôvodňujem to tým spôsobom, že hoci ustanovenie: "Nemôže preukázať aspoň 3 roky odbornej činnosti v tuzemskej lekárni, môže ísť tak ďaleko, že mohol by absolvent diplomovaný už byť poverený vedením lekárne. Samozrejme bez dostatočnej predchádzajúcej praxe. Preto by sa vyžadovalo, aby aspoň 1 rok pracoval v lekárni, zapracoval sa a až potom; aby mohol samostatne viesť lekáreň. Myslím, že tento návrh je akceptabilný a preto aj sám sa k nemu pripojujem. Súčasne, slávna Slovenská národná rada upozorňujem na jednu maličkosť, a síce: v riadku 2. je citácia § 2 ods. 2. nariadenia č. 21/1945 Sb. n. SNR a v tomto nariadení sa spomína aj branná pohotovosť, ktorá už je zrušená, to znamená, že by mohla vzniknúť pochybnosť o tomto nariadení, či platí, alebo či ho budeme musieť potom znovu na tento prípad predlžovať zvláštnou normou. Preto navrhujem, aby sme tú citáciu vyškrtli a obmedzili platnosť tohto nariadenia na 2 roky. Po právnej stránke je toto jedine správne. Ináč by mohly vzniknúť tuná pochybnosti, či je to len počas brannej pohotovosti štátu, ako hovorí § 2. alebo nie. Takže týmto by bola potom celá formálna stránka tejto osnovy vyriešená. A § 5 by potom znel: "Toto nariadenie platí do 31. decembra 1948 a vykoná ho povereník pre zdravotníctvo. "
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Prosím prikročíme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu § 1. a § 5. §-u 1-ho v tom smysle, aby bola vynechaná citácia 5 2. ods. 2. nariad. č. 21/1945 Sb. n. SNR a v § 5. "Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a platí do 31. decembra 1948. Vykoná ho povereník pre zdravotníctvo. "
(Hlasy z lavíc: "Do roku 1947). Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: "Pán navrhovateľ: 1947 alebo 1948?
Dr. Pavol Haljan (z lavice): " 1948, pretože tuná máme dva roky možnosť, slávna Slovenská národná rada, že do 1948. roku absolvovaný lekárnik keď má len 1
rok praxe, môže už prevziať lekáreň. To znamená, keď vstúpi do praxe napríklad 20. novembra 1947, tak ešte 1. decembra 1948 môže byť poverený vedením lekárne.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Prosím, prikročíme k hlasovaniu o tomto pozmeňujúcom návrhu. Prosím pánov skrutátorov, aby spočítali hlasy. Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu, nech zdvihne ruku.
(Skrutátori členovia SNR Bobrík a Bezek spočítavajú hlasy) (za návrh 34 hlasov z prítomných 75 Členov).
Kto je proti tomuto návrhu, nech zdvihne ruku. (Člen SNR Bobrík: 33 hlasov, člen SNR Bezek: 35 hlasov).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: Znovu hlasujeme. Kto je proti? Prosím pánov skrutátorov, aby znovu sčítali hlasy (35 hlasov).
Návrh sa zamieta, prikročíme k hlasovaniu o zpráve zpravodajcu. Kto je za prijatie zprávy zpravodajcu, nech zodvihne ruku. (Členovia Demokratickej strany zdržali sa hlasovania).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: Prerušujem rokovanie na 5 minút. (Predsedníctvo SNR bolo svolané vec dohodnúť. )
(Po 5 minútach. )
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá).
Pokračujeme v prerušenom rokovaní a prikročíme k novému hlasovaniu. Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu ako bol formulovaný pánom navrhovateľom členom Rady Škodáčkom, poťažne referentom pánom Dr. Haljanom, nech zdvihne ruku.
Je to jednomyseľné. (Potlesk. ) Tým pokladám osnovu v smysle pozmeňujúceho návrhu za prijatú a vyhlasujem návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k 4. bodu programu. Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre zdravotníctvo na vydanie nariadenia o zmene zákona o štátnom zdravotnesociálnom ústave. Zpravodajcom je pán Dr. Vojtech Vagašský.
Člen SNR Dr. Vojtech Vagašský:
Slávna Slovenská národná rada! Činnosť štátneho zdravotnesociálneho ústavu bola upravená zákonom č. 101/1939. Ale potreba boja proti nákazlivým chorobám
vynucuje si rozšírenie činnosti ústavu jednak o túto úlohu a prípadne o ďalšie úlohy, ktoré ústavu sverí Povereníctvo pre zdravotníctvo v záujme zlepšenia všeobecných zdravotných pomerov. Zpätná účinnosť nariadenia je odôvodnená, lebo osnova recipuje ustanovenia nariadenia č. 217/ 44, ktoré nariadenie bolo vydané po 29. VIII. 1944 a preto je neplatné. Pre praktickú potrebu postačuje túto zpätnú účinnosť deklarovať od 1. V. 1945. Osnova nie je spojená s nejakým novým zaťažením štátnej pokladnice. Z uvedených dôvodov výbor právny predmetnú osnovu doporučuje plénu Slov. národnej rady schváliť.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Prosím, kto sa hlási k slovu. Pretože sa nikto nehlási, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy zpravodajcovej, nech zodvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem návrh nariadenia za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k prerokovaniu 5. bodu programu: Zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre pôdohosp. a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o zriadení ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby na Slovensku. Zpravodajcami sú páni: Dr. Vojtech Vagašský, Július Gašperík a Gustáv Zeman. Prosím prvého zpravodajcu pána Dr. Vojtecha Vagašského, aby sa ujal slova.
Člen SNR Dr. Vojtech Vagašský:
Slávna Slovenská národná rada! Starostlivosť o poľnohospodársku výrobu sa prejavuje jej zdokonaľovaním a to lepšou organizáciou výrobných prostriedkov a plnším využitím strojov. O takúto mechanizáciu poľnohospodárskej výroby má sa starať ústav pre mechanizáciu pôdohospodárskel výroby na Slovensku so sídlom v Bratislave. Forma ústavu, ako samostatnej právnickej osoby, javí sa najúčelnejšou, lebo môže pracovať na systéme úverovom, podľa vyskytnuvšej sa potreby a ústav nie je viazaný rámcom štátneho investičného hospodárenia, ako by to bolo napríklad u podniku. Financovanie podniku sa bude prevádzať nožičkami so štátnou zárukou a prostriedkami zaistenými v štátnom rozpočte. Ústav má byť samostatne hospodáriacim podľa zásad podnikového hospodárenia. Organizačný-
mi složkami ústavu budú oblastné správy a strojové stanice. Organizáciu ústavu a jeho složiek vydá Sbor povereníkov nariadením. Z uvedených dôvodov výbor právny predmetnú osnovu dňa 5. II. 1946 na svojom zasadnutí prijal a doporučuje plénu Slovenskej národnej rady schváliť.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Prosím p. zpravodajcu Júliusa Gašperíka, aby sa ujal slova.
Člen SNR Július Gašperík:
Slávna Slovenská národná rada! Predložená osnova je súčiastkou nášho pôdohospodárskeho plánovania. Dnes uskutočňujeme jeden detail nášho pôdohospodárskeho plánovania a síce detail, ktorý znamená, že chceme cestou motorizácie a mechanizácie vykonať lepšie mechanické zpracovanie našich pôd. To je veľmi dôležitá vec, aby sme toto lepšie mechanické zpracovanie pôd previedli z toho dôvodu, aby sme ich dostali do drobtovitého stavu úrodného a tým napomohli celkovú našu produkciu. My nerobíme nič nového i keď si to azda niekto tak myslí, my máme už veľké vzory na poli tomto, tak v Sovietskom sväze, ako i z anglosaského sveta, ktoré majú už výsledky a skúsenosti a ktoré si my teraz môžeme prispôsobiť k našim pomerom. My mechanizáciu a motorizáciu nášho pôdohospodárstva chceme vykonať na širokom podklade. Na podklade takom, aby sme si takú bázu zaistili, ktorá by nám slúžila v budúcnosti k tomu, aby sme boli súťaživosti schopní na svetových trhoch. Cestou motorizácie chceme zvýšiť našu produkciu. Motor má tuná inú funkciu. V priemysle motor a vôbec stroje sú priamo výrobnými faktormi. U nás stroj je len pomocník ľudského činiteľa, on len napomáha, usnadňuje mu jeho ťažké úkony, ale aj tak je veľmi dôležitý. My po stránke mechanizácie sme tu na Slovensku hodne zaostalí.
Vážení pánovia a dámy! Ja Vám len v krátkosti chcem načrtnúť, ako vyzerá stav mechanizácie v západných zemiach našej Republiky, bohužiaľ dáta o Slovensku nemám k dispozícii, lebo u nás ich štatistika nespracovala doposiaľ. Uvediem taký malý prehľad o tom, ako to vyzerá inde.
Tak anjhľadanejšími a najrozšírenejšími strojmi v pôdohospodárstve sú stroje, ktoré nám spracovávajú krmu totiž rezač-
ky, ako sa im hovorí. Rezačky na krm (sečkovice) tiež sú najviac rozšírené, tých bolo napríklad v Čechách u všetkých podnikov okolo 57%. 57% podnikov malo rezačky. Na Morave malo len 45% podnikov rezačky. Mláťačiek bolo v Čechách 36% na Morave a v Sliezsku 23%. Odstrediviek na mlieko napríklad v Čechách malo 37. 8% podnikov, na Morave 19. 7% podnikov. Hnacích strojov v Čechách malo na 20% podnikov, na Morave a v Sliezsku 13% podnikov. Traktorov dovedna v Čechách bolo (tieto dáta sa vzťahujú na dobu, kedy bolo vypätie hospodárskej produkcie, bol mier, tesne pred Mníchovom) 2. 180, na Morave a v Sliezsku 540 traktorov. Takže z celkového počtu podnikov bolo tam sotva jedna tretina motorov. Čo sa týka držobnostných skupín, vo veľkostnej skupine 10 až 20 ha malo len
0. 2% podnikov traktory, vo veľkostnej skupine 20-50 hektárov malo 2, 9% podnikov traktory. Podniky od 50 ha do 100 ha maly 27. 2% traktorov a nad 100 ha už 53% traktorov. Z uvedeného je vidieť, že počet traktorov, ktorý hlavne rozhoduje o mechanizácii v pôdohospodárstve, bol v čase najväčšieho vypätia produkcie v Čechách celkom malý a tobôž zlý bol u nás na Slovensku. My chceme teraz uviesť a do života vteliť pomoc takzvaných štátnych strojových staníc, ktoré budú nám jednotlivé oblasti výrobné spracovávať a budú nám brázdiť tie lány, ktoré sú opustené Maďarmi, Nemcami, alebo zle
obrábané, poťažne konfiškované, a kde ešte dlhý čas nebudeme mať dostatok hospodárskeho zvieractva. My sme za pomoci UNRRY doteraz mohli spracovať s tými traktormi, ktoré sme mali k dispozícii- je ich asi 360 - asi 50. 000 ha pôdy a vytýčili sme si štvorročenku, v rámci ktorej chceme do štyroch rokov vybudovať strojové stanice tak, aby na 1000 ha ornej pôdy stál nám k dispozícii aspoň jeden traktor. V bežnom roku chceme, aby pracovalo namiesto týchto 360 aspoň 450 traktorov, v roku 1947 aby pracovalo 900 traktorov, v roku 1948 1. 350 traktorov a v roku 1949 1. 800 traktorov i s príslušenstvom. Pri týchto strojových staniciach chceme zriadiť správny sbor, ktorý bude kompetentný na to, aby správne boly úkony týchto strojov zaradené a aby boly stroje plne využité. V dôsledku toho tento správny sbor bude sa skladať za súčinnosti zástupcov Jednotného sväzu sloven-
ských roľníkov a bude pozostávať z okresného agronóma, z vedúceho stanice, a troch výkonných pôdohospodárov, ktorých navrhnú nám organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Budeme požičiavať tieto stroje, tieto motory, lebo však nie je možné ich menším podnikom vôbec kúpiť a dovoz ich neni tak snadný, ale za takú úplatu, ktorá by bola znesiteľná bez akýchkoľvek zvláštnych väčších ziskov, lebo toto bude ústav štátny. Podnik štátny síce tiež nemá mať deficit a musí sa viesť tými zásadami ekonomickými ako aj iné podniky súkromnohospodárske, aby neostal na ťarchu štátu, musí v prvom rade svoje potreby kryť, to je zásada, aby sa naň nedoplácalo, a na druhej strane má urobiť všetko možné k napomáhaniu celkového rozšírenia nápravy po stránke spracovania pôdy. Dosiaľ, vážené dámy a pánovia, nemali sme dostatočnú mechanizáciu a v dôsledku toho sme mali aj menšie hektárové výnosy, než mali v zemiach českých. Ja Vám tu uvediem také malé zrkadielko. V rámci produkcie rastlinnej napríklad: na 1 hektár v rokoch 1927-1928 a v rokoch 1937-1938 priemerne bol takýto výnos: v oblasti krmovinárskej maly Čechy a Morava na 1 ha príjmu 417 korún čistého. U nás 186 korún. V oblasti obilnársko-zemiakárskej v Čechách a na Morave 1. 321. - Kčs. U nás na Slovensku len 360. - Kčs. V oblasti repárskej v Čechách a na Morave 2 916 Kčs. U nás len 1. 103 korún čistého zisku v rámci produkcie rastlinnej. Argumenty tieto slúžia k tomu, aby sme čo najskôr túto mechanizáciu plánovanú mohli uskutočniť. Prídu nám teda stroje. Budeme účelnejšie obrábať a mechanický stav pôd zveľaďovať pre lepšie zúrodnenie našich rolí. To je vec veľká, budeme môcť zlacnieť našu výrobu touto pomocou. Stroje budú nápomocné nášmu roľníctvu a tak pričiníme sa k tomu, aby sme sa stali súťaživosti schopnými. Ja vítam osnovu, ktorá má znamenať hospodársky pokrok a hmotné povznesenie nášho roľníctva. Dúfame iste, že naše roľníctvo s vďakou bude kvitovať toto veľké opatrenie a že týmto našim činom prispeli sme k uskutočneniu jedného bodu, v rámci toho veľkého hospodárskeho plánovania, ktoré má naše pôdohospodárstvo v celom štáte a potom, ktoré máme my v rámci celoštátne hospodárskeho plánovania na Slovensku. (Potlesk. )
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Slovo má zpravodajca pán člen Rady Gustáv Zeman. (Nie je prítomný. ) Namiesto zpravodajcu pána Gustáva Zemana slovo má náhradný zpravodajca pán člen Rady Lipták.
Člen SNR Ladislav Lipták:
Slávna Slovenská národná rada! Tak so zpravodajcom právneho, ako i sociálneho hospodárskeho výboru súhlasíme a za rozpočtový výbor tiež navrhujeme, aby predložený návrh bol prijatý.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Otváram rozpravu o prednesených návrhoch. Prosím, kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Dr. Falťan.
Člen SNR Dr. Michal Falťan:
Slávna Slovenská národná rada! Riadené hospodárstvo nemožno si predstaviť bez sústavnej a účinnej starostlivosti o zveľaďovanie poľnohospodárskej výroby. Minulý sa časy, kedy akýkoľvek zásah do , hospodárstva bol považovaný za hrubé porušenie akéhosi prirodzeného práva a nadovšetko zbožňovanej voľnej hry hospodárskych síl. Myšlienka plánovaného a štátom usmerňovaného hospodárstva zvíťazila nad výrobným, distribučným a cenovým anarchizmom liberalisticko kapitalistického systému. Plánované hospodárstvo nie je len v záujme priemyslu a obchodu, ako sa to často predpokladá, ale aj v záujme poľnohospodárstva potrebuje plánovitú výrobu, potrebuje upraviť výkup a speňažovanie poľnohospodárskych výrobkov, ako aj nákup poľnohospodárskych potrieb. V sústavnej starostlivosti o zveľaďovanie slovenského poľnohospodártva dôležité miesto zaujíma mechanizácia poľnohospodárskej výroby. Pokrokový a ľudový štát nemôže sa nečinne prizerať na výrobnú zaostalosť svojho poľnohospodárstva. Výroba a životná úroveň sú v priamej závislosti. Nízka životná úroveň roľníckeho ľudu je v podstatnej miere zapríčinená nízkymi výnosmi v poľnohospodárstve. V porovnaní so zemiami českými alebo inými európskymi krajinami vidíme, že objektívne, pôdne aklimatické podmienky umožňujú dosiahnuť ďaleko vyšší výnos, než akého dosahujeme dnes.
Je nesporné, že mechanizácia hrá dôležitú úlohu pri zvyšovaní produkcie. Uľahčí roľníkovi v namáhavej práci, nahradí mu pracovné sily i poťahy, sníži jeho výrobné náklady a tým zvýši jeho životnú úroveň. Mechanizácia umožní intenzívnejšiu výrobu. To znamená úsporu času, a tým umožní roľníkovi venovať sa viac intenzívnemu chovu dobytka. Je nesporné, že disparita medzi životnou úrovňou obyvateľstva zamestnaného v priemysle a v obchode na jednej strane a obyvateľstva poľnohospodárskeho na druhej strane spočíva aj v tom, že výdobytky modernej vedy a techniky neuplatňujú sa tak intenzívne v poľnohospodárstve ako v priemysle. Samozrejme sú dôležité aj iné momenty ako preťaženosť a rozdrobenosť našej pôdy a najmä nedostatočné" zhodnotenie práce roľníka v cenách jeho výrobkov. Nerentabilnosť roľníckych cien je disparita medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a potrieb poľnohospodára, je dedičstvo starých režimov a staré j roľníckej politiky, a je tiež v priamom súvise so životnou úrovňou roľníckeho ľudu. Je nám jasné, že trvalé a najlepšie zvýšime životnú úroveň roľníckeho ľudu tým, že zvýšime výrobky. A tomuto účelu má v prvom rade slúžiť aj prejednávaná osnova o zriadení ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby. Potreba takejto plánovitej starosti o mechanizovanie vynikne najlepšie, keď si uvedomíme:
1. Že držba pôdy je u nás maloroľnícka a preto mechanizácia a racionalizácia poľnohospodárstva môže sa robiť len. pomocou strojových staníc.
2. Stav mechanizácie poľnohospodárstva je u nás veľmi nízky. Podľa štatistických dát mali sme na Slovensku pluhov, okrem traktorov, asi 223. 000, t. j. na jeden poľnohospodársky závod nepripadol ani jeden pluh, asi 0, 66. Vyše 100 tisíc poľnohospodárskych závodov je bez najzákladnejšieho poľnohospodárskeho stroja - pluhu, keď závody do 1 ha vylúčime z tohto počtu, zostane nám i tak vyše 50. 000 závodov bez pluhu. Jeden pluh okrem traktorov, pripadá asi na 9 ha pôdy poľnohospodárskej (okrem lesov) a asi na 5 1/2 ha ornej pôdy. Veľkých i malých siacich strojov je podľa odhadu asi 30. 000, čiže jeden siaci stroj pripadá asi na 13 poľnohospodárskych závodov a asi na 46 ha ornej pôdy. Keby sme porovnali tieto dáta s dátami strojov v poľnohospodár-
skych zemiach českých, videli by sme tu veľké rozdiele. Ústav pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby má propagovať a zavádzať najúčelnejší spôsob mechanizovania pôdohospodárskej výroby. Potreba takejto systematickej práce je odôvodnená tým, čo som už vyššie spomenul. Ústav bude ďalej zriaďovať strojové stanice, z ktorých sa bude poskytovať pomoc roľníkom. Bude záležať na práve týchto štátnych strojových staníc, či a v akom rozsahu dostanú strojovú pomoc najmä mali roľníci. Prihováram sa už vopred zato, aby úplaty boly nízke, aby stroje mohli si požičiavať najmä drobní roľníci, ktorí sú strojové najslabšie vybavení. Ústav bude ďalej dávať dobrozdania a uvoľňovať do obehu najpotrebnejšie stroje, nástroje i zariadenia. Toto je významná úloha. Na Slovensku sa často dopravovaly a predávaly stroje, ktoré nevyhovovaly nášmu poľnohospodárstvu buď svojou kvalitou, buď rozsahom, alebo neboly dosť dobre uspôsobené pre rôznorodé výrobné podmienky Slovenska. Ústav podľa osnovy bude ďalej zriaďovať kurzy pre školenie traktoristov a mechanikov a zriaďovať vzorkovne, práca tiež iste veľmi dôležitá.
Slávna Slovenská národná rada! Ja si dovolím tu pripomenúť ešte, čo je veľmi dôležité a čo vítam v tejto osnove, že je zaručená zase súčinnosť s Jednotným sväzom slovenských roľníkov. Je to ďalšia osnova, ktorá sa tu odhlasováva, kde roľníci prostredníctvom Jednotného sväzu slovenských roľníkov budú mať zase vplyv na zveľaďovanie poľnohospodárstva. Dovolil by som si navrhnúť doplnenie § 2. odst. 2. tak, že:
"Štatút ústavu vydá Sbor povereníkov nariadením na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, podaný po dohode s Povereníctvom financií, s Najvyšším kontrolným dvorom a s Jednotným sväzom slovenských roľníkov".
Vážení páni! Roľníctvo iste má záujem na tom, aby mu bol zaručený priamy a dostatočný vplyv a preto navrhujem, aby návrh bol podaný aj v dohode s Jednotným sväzom slovenských roľníkov.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Marek Čulen.
Člen SNR Marek Čulen:
Ctená Slovenská národná rada! Je nutné z tohto miesta pripomenúť, že zaosta-
losť, priemyslová zaostalosť našeho zemedelstva je skutočne neudržateľná. Zahraničie dodáva na náš trh oveľa lacnejšie zbožie, než môžu naši roľníci vyrábať. Vyplýva to čisté z toho, že naše zemedelstvo je veľmi zaostalé s technickej stránky. Sú ťažkosti i v druhých zemiach, že zemedelstvo technicky nie je tak vypravené ako v priemysle, čo má ďalekosiahle následky, že i v druhých zemiach zemedelstvo trpí ďaleko viacej proti priemyslu, že samotní roľníci ďaleko horšie žijú. ako v priemyslových oblastiach ľudia. To vyplýva čisté z toho, že zemedelstvu sa nevenuje tak veľká pozornosť so stránky technickej, ako priemyslu. Uvediem napríklad Spojené štáty americké, podľa národohospodára Appa v 1899 roku v priemysle maly 51. 642 HP, v zemedelstve bolo 22. 519 HP. Jestli toto porovnáme, na 100% vidíme, ako postupne zemedelstvo ostáva za priemyslom, čo sa týka techniky. V roku 1909 bolo 81. 766 HP používané v priemysle, 31. 107 HP v zemedelstve. Avšak" už v roku 1929 taký veľký rozdiel bol, že v priemysle sa používalo 183. 094 000 konských síl a v zemedelstve 704. 920 HP. Zvýšenie činí teda v priemysle 439% a v zemedelstve len 211%. Čo chceme s týmto hovoriť? Chcem poukázať na to, že napriek tomu, že i v Spojených štátoch Amerických i v Kanade malé zemedelstvo ostáva technicky zaostalé za priemyslom, napriek tomu vidíme, že z Kanady nám prichádza obilie. Čítal som minulý týždeň v jednom moravskom časopise, že v Podmoklí je nám dodané za 96. - korún q pšenice. A my vidíme, že naši roľníci nevychádzajú ani pri 275 korunách. Vidíte, takto stojíme v zemedelstve. Teraz uvažujme o tomto, kam prichádza naše zemedelstvo. Tento samotný Dr. App uvádza nasledovné: že pokiaľ u malého roľníka 1 buschl pšenice sa vyrába od 2 dolárov do 3, 27 centov, pohybuje sa zatiaľ u stredného farmára so zdokonalenými strojmi výroba buschu pšenice na 35 až 41 centoch. Zatiaľ sa na veľkej farme, veľkej ranchi kde sa používajú moderné stroje, sa vyrábal 1 buschl pšenice za 28 centov. Toto vidíme, toto nám dokazuje, čo v zemedelstve znamenajú stroje. Tedy je veľmi pre nás poučné a je chválihodné, že prichádzame k tomuto uzáveru, že keď malý roľník nemôže používať tohto stroja, aby mu cestou týchto staníc bolo umožnené používať stroje. Zase tu môžem citovať nasledovné: Pán Dr.
Bilian v Zemedelskom vestníku Československej akadémie hovorí, že len samotný traktor dodáva úžitku, keď je plne využitý až 28. 000 korún ročne. Pochopiteľné, jestli by tento traktor bol používaný na pôde malej, tedy niže 20 ha, tohto traktora by bola škoda, lebo nemôže byť plne využitý, avšak jestli tento traktor stanica dáva k dispozícii, traktor môže byť plne využitý, vtedy donáša veľkého úžitku nášmu roľníctvu. No, pri tejto príležitosti chcel by som poznamenať jedno: ako stavajú sa teraz títo ľudia, ktorí chcú dokazovať, že na veľkostatkoch sú menšie zárobky na hektári, než u malých a stredných roľníkov, ktorí sa stavajú proti odstupňovaniu cenám a chcú dokazovať, že tu neni žiadneho rozdielu, dokonca čítame, v "Budovateli" jeden článok, kde sa uvádza nasledovné: "Dôchodok podnikateľa u malého roľníka, (to už neni ani skoro roľník) do 2 hektárov, na 1 hektár je 2. 717 korún, od 2 do 5 h. 1. 811. - od 5 do 20 1. 180. - od 20 do 100 632. -, nad 100 hektárov 519 korún. A tu sa pozrime, čo hovorí druhý pán, Dr. Brdlík. Pán Dr. Brdlík hovorí nasledovné: "Majiteľ pôdy, tedy roľník od 2 do 20 hektárov, dodáva na trh za 1. 500 korún". Poznamenávam, štatistika je z roku 1931. Roľník od 20 do 100 hektárov dodáva na trh za 1. 715 korún a nad 100 hektárov dodáva za 2400 korún z jedného hektára. Tuná vidíme, ako je vyvrátená zpráva písaná v Budovateli, že je písaná opačne. Keby sme sa mali podľa tejto zprávy riadiť, my by sme dnes museli hlasovať proti traktorovým staniciam. Museli by sme hlasovať proti tomuto technickému zariadeniu, lebo vidíme, že by sa nám to lepšie oplácalo pracovať ručne. A my vidíme opak. Pravdepodobne tento pán, ktorý je tuná pod značkou P. F. lebo ako, vychádza z toho hľadiska, že maloroľník dochováva ošípané, ktoré ošípané kŕmi z lebedy, z bukvice, zo zeliny, prikupuje otruby, všetkými možnými spôsobmi sháňa, pracuje, dovyrába si a toto všetko, čo on donáša, ako keby sa urodilo na tomto hektári, u tohto malého roľníka. A na druhej stránke pochopiteľné, ti veľkostatkári, dostávajúc takmer zadarmo pracujúcu silu, ako aj viem za Československa za 6. -8. - konín, nemuseli stroje objednávať nemuseli sa technicky zariaďovať, lebo máli dosť lacných otrokov. A na tomto stupni veľká čiastka slovenských veľkostatkárov by
chcela ďalej zotročovať náš ľud, než by mala investovať určité peniaze do svojho majetku a lacnejšie dorábať, teda sa im to neopláca. Lepšie je využívať otrocké sily, potom politicky takto manévrovať a dokazovať, že sa jej to neoplatí. Ale my vidíme dnes pri našich jednaniach, veľmi správne citované pánom kolegom Gašperíkom, že áno, je nevyhnuteľne nutné zavádzať strojovú stanicu, je nevyhnuteľne nutné zdokonaľovať technicky celé naše zemedelstvo, lebo v takomto stupni, v akom sa nachádzame, neni možné naďalej sotrvať. Tento rozdiel, ktorý tu je medzi malým a veľkým roľníkom musí, byť odstránený. Táto zaostalosť technická musí byť odstránená. A odstránená môže byť len vtedy, keď bude celoštátna, celonárodná výpomoc týmto našim dedinám, týmto našim chudobným a slabým, sociálne slabým roľníkom. Pretože si nemôžu zakúpiť samostatne tieto stroje, je nutné im vypomáhať, je nutné organizovať ich v družstvách, aby tento rozdiel bol do tej doby, dokiaľ naše malé roľníctvo nebude môcť používať strojov, sotretý. Do tej doby bude našou povinnosťou tomuto roľníctvu vypomáhať. Teda najlepšie dnes vyvraciame všetky tie argumenty, všetky tie tvrdenia dotyčných pánov, ktorí sa stavajú proti odstupňovaným cenám. Je dokázané, že áno, stroj je výnosný nielen na veľkostatkoch, vynáša nielen nášmu roľníctvu, ale celému národu pomáha. Som preto, aby tento návrh bol jednohlasne prijatý. (Potlesk).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Andrej Žiak.
Člen SNR Andrej Žiak:
Slávna Slovenská národná rada! Zriadenie ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby na Slovensku v širokom rámci uzákoní doterajší neorganizovaný spôsob mechanizovania poľnohospodárskej práce na Slovensku. Dvíhaním vzdelanostnej odbornej úrovne na Slovensku, odbornými školami, hospodárskymi a odbornými školami, naučil sa slovenský roľník nielen uľahčiť si svoju krvopotnú prácu, ale aj zvýšiť výnos pôdy, získať strojovou výrobou čas obdobia, kedy je najviac potrebné využiť chvíľu v hospodárstve napríklad včasné siatie, využitie času k mlatbe atď. Slovenské roľníctvo doteraz ne-
malo Ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby. Ale malo smysel pre organizovanie mechanizácie svojpomocou. V pokročilých roľníckych slovenských dedinách nie sú zriedkavé prípady spoločného zakúpenia a užívania poľnohospodárskych strojov, ktoré účelne používané, značne zvyšovaly a zvyšujú produkciu poľnohospodárstva, pomáhajú dôkladne využiť pôdu a tak zvýšiť ten národohospodársky dôchodok v štáte. Doterajší inprovizovaný spôsob nákupu strojov spoločnými silami prevádzaly s dobrým výsledkom naše roľnícke družstvá, najmä družstvá úverné, ktoré práve tak, ako aj činitelia v nich, šíritelia roľníckeho pokroku a hospodárskeho povznesenia slovenského roľníctva, zaslúžia si dnes zmienku a vďaku, keď v širokom rámci uzákoňujeme cieľavedomé mechanizovanie pôdohospodárskej výroby zriadením odborného štátneho ústavu. Pôjde o to, aby ústav netrpel byrokratickou zaťaženosťou, aby bol pružný, pohotový, a aby tak bol skutočným pomocníkom nášmu roľníctvu. Je znakom a bude zárukou nášho pokroku v podnikaní poľnohospodárskom, keď dáme nášmu roľníctvu viac vzdelania, viac strojov, viac technickej pomoci, aby nám roľníctvo túto starostlivosť odmenilo dorobením viac chleba, viac dobytka a poľnohospodárskych produktov. Pravda, roľníctvu musíme dať v záujme jeho hmotnej istoty aj primeranú odmenu za jeho produkty, musíme roľníctvu zaručiť rentabilitu v poľnohospodárskom podnikaní. (Potlesk).
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
K slovu sa ďalej hlási pán člen SNR Jozef Hanzel.
Člen SNR Jozef Hanzel:
Slávna Slovenská národná rada! K predloženému návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o zriadení ústavu pre mechanizovanie pôdohospodárskej výroby podávam pozmeňujúci návrh v § 2. odst. 2. v tomto znení:
Štatút ústavu vydá Sbor povereníkov nariadením na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, podaný po dohode s Povereníctvom financií a s Najvyšším kontrolným dvorom a po vypočutí Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že pri § 1. odst. 2. je vsunutá
veta "Po vypočutí Jednotného sväzu roľníkov. " Odôvodňujem návrh ďalej tým, že Sbor povereníkov je inštitúcia, je úrad, ktorý by sa ťažko mohol dohadovať s Jednotným sväzom roľníkov, tak to by bolo lepšie, aby bol len vypočutý Jednotný sväz.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto sa ďalej hlási k slovu? Sotrvávajú páni navrhovatelia Dr. Falťan a pán člen Rady Hanzel na svojich návrhoch?
Člen SNR Dr. Falťan (z lavice). Súhlasím s návrhom kolegu Hanzela.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto sa nehlási, debatu ukončujem a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu člena Rady pána Dr. Falťana, modifikovaného návrhom pána člena Rady Hanzela, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné.
Dávam hlasovať o vlastnej zpráve výborov. Kto je za prijatie? To je jednomyseľné. Vyhlasujem návrh nariadenia za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Prikročíme k prerokovaniu 6. bodu programu. Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt. Zpravodajcom je pán Dr. Haljan. Prosím, aby sa ujal slova.
Člen SNR Dr. Pavol Haljan:
Slávna Slovenská národná rada! Hospodárske pomery, ktoré dnes sú predovšetkým podmienkou rýchlym a dobrým poskytovaním lacnéha úveru, vyžadujú si veľké zásahy, ktoré sa postupne uskutočňujú a mnohé tieto zásahy samozrejme zasiahly aj do nášho úverového hospodárenia. V dôsledku tohto, hlavne pokiaľ ide o zmenkové úvery, nemohly a nemôžu tieto úvery byť tak rýchle likvidované, ako je to obyčajne pri podpísaní zmenky dohodnuté. Preto Slovenská národná rada už v minulom roku jedným nariadením predĺžila platnosť niektorých zmenkoprávnych lehôt, avšak platnosť tohto nariadenia skončila 31. decembrom 1945. Vzhľadom na to, že bola pred peňažnými ústavami našimi menová forma a mnoho peňažných más je viazaných na vkladných listoch, nemôžu zmenkoví dlžníci meniť svoje zmenkové záväzky. Taktiež naše peňažné ústavy sú veľmi zaťažené vykoná-
vaním menovej reformy a nemôžu sa venovať týmto otázkam, to znamená, nemôžu predkladať na likvidovanie zmenky, alebo nemajú času predložiť ich na protestovanie. Preto predkladaný návrh chce uľahčiť prácu našim peňažným ústavom a týmto nariadením predlžujú sa od 1. januára t. r. lehoty na uplatnenie a splnenie zmenkoprávnych nárokov do 30. júna 1946. Tento termín sme určili preto, že peňažné ústavy dotedy už budú sa môcť venovať aj týmto svojim záležitostiam a iste budú môcť upraviť si všetky svoje záležitosti do tej doby.
Právny výbor osnovu tak, ako mu bola predložená prerokoval, uznal jej naliehavosť a predkladám ju za právny výbor k schváleniu Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:
Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy, tak ako bola zpravodajcom prednesená. To je jednomyseľné. Vyhlasujem návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Nakoľko dnešný program je vyčerpaný schôdzu zakľučujem s tým, že pokračujeme zajtra o 3. hodine odpoludnia.