ktorých učiteľov na malotriednych školách, čiastočne osobitným prídavkom.

Výbor kultúrny návrh odporúča plénu Slovenskej národnej rady schváliť.

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Žiak.

Člen SNR Andrej Žiak:

Slávna Slovenská národná rada! Slobodných občanov môže vychovávať len v demokratickom smysle slobodné učiteľstvo. Zotročené učiteľstvo môže vychovávať len otrokov. Do roku 1918, i po roku 1938, do oslobodenia Československej republiky, slovenské učiteľstvo bolo zotročené národne, ideové a najmä hmotne. Nejde mi o to, aby sme hovorili, čo je sloboda a aký má význam v živote a v práci človeka. Tieto základné pojmy sú nám všetkým známe. Všeobecne uznávame, že k slobode človeka postupuje sa hospodárskym, hmotným a sociálnym zabezpečením existencie. Keď je toto pravdou, nič neoprávneného nežiada učiteľstvo, keď sa domáha takého hmotného postavenia, takého právneho zabezpečenia, aby bez starosti o chlieb každodenný mohlo sa plne venovať svojmu povolaniu. Terajšie hmotné postavenie učiteľstva je neutešené, pri distribúcii obuvi, látok, alebo iných denných potrieb učiteľstvo patrí k takzvaným panským triedam, a tak môže si vraj dovoliť kupovať aj drahšie. Pokladám za kus cesty k cieľu oslobodenia učiteľstva, keď sa mu hmotne pomôže. Táto hmotná pomoc, aj keď nie je v prítomnom návrhu s ohľadom na pripravovaný platový zákon pre štátne úradnictvo a učiteľstvo riešením vyhovujúcim a patričným, je jednako dôležitým prínosom pomoci v terajších cenových pomeroch. Hmotný nedostatok, slabá možnosť, akú má učiteľstvo pri zadovážení denných potrieb za úradne ceny, úradný trojnásobok a skutočne päť až desaťnásobok cien a ani dvojnásobok učiteľských platov proti roku 1938. To všetko skľučuje, podlamuje energiu, núti ohýbať šiju a ruší charakter učiteľa, ktorý práve svojím charakterom, svojou výchovnou prácou dáva pečať na charakter národa. Biedna, chleba žiadostivá existencia učiteľstva ani vonkajším dojmom nepôsobí priaznivo na

prostredie, v ktorom učiteľstvo pôsobí. Dnes v krvou a nesmiernymi obetami nadobudnutej slobode nesmie byť nikoho, kto by v učiteľovi chcel vidieť zhrbenú, pokornú, nedostatkom strádajúcu, servilnú a ustrašenú osobnosť, ktorá nemá svojej vôle, svojej právnej pevnej pôdy a čaká len na pokyn a želanie vykonať každú prácu, bez ohľadu na to, či je ona národu a štátu osožná. Také služby konalo učiteľstvo najmä vo fašistickom režime, práve v dôsledku svojej právnej, politickej závislosti a v dôsledku svojho hmotného pokorenia. Služby na politickom poli v neblahých časoch československého poníženia učiteľstvo konalo vo veľkej väčšine bez vnútorného presvedčenia. Národu oddané, ľudovo-demokratickým smyslom preniknuté učiteľstvo dokázalo, že vie a chce slúžiť ľudu na poli osvety, hospodárskej obrody, sociálnej po-moci a tak dvíhať slovenskú úroveň. Primerané hmotné postavenie učiteľstva je preto otázkou národnej spravodlivosti' všetkého občianstva. V záujme slobody žiadame, aby učiteľstvo bolo aj v smysle politickom slobodné, a nestálo pod politickým ovplyvňovaním nadriadených úradných osôb, príslušných ku ktorejkoľvek politickej strane. Je záujmom zdravého národného vývoja, aby sa z radov učiteľstva dôrazne odstránily všetky zvyšky politického fašizmu. Viem, že nám všetkým rovnako záleží na tom, aby učitelia, pestovatelia demokratického ducha v slovenskej škole a v mimoškolskej výchove, pokiaľ tak neučinili, prešli ohňom politického prerodu a našli správny vzťah k našim politickým skutočnostiam, k obnovenej Československej republike. Sú tu však skutočnosti, že sa nájdu skryté i zjavne sa ukazujúci učitelia, ktorí sa nevedeli vymaniť zo zajatia ideológie fašistického slovenského štátu. Týchto, aj keď sú už preverení, nie je možné v škole trpieť, aby neškodili na najvážnejšom poli národného jestvovania, v živote slov. mládeže. Nesmie však sa stať, aby učiteľstvo následkom politického tlaku pripadne i proti vlastnému presvedčeniu muselo vyznávať politický svetonázor jednej strany.

Návrh na úpravu platov učiteľstva kvitujem s vďakou. Menom učiteľstva vyslovujem osobitnú vďaku výborom, a to právnemu a kultúrnemu, že osnovu s rovnakým pochopením dobromyseľne a praj-

ne prerokovaly, priaznivými poznámkami a štátmi doplnily. Za toto pochopenie učiteľstvo sa odmení národu zvýšenou radostnou prácou v škole aj na poli osvety. Prosím, aby slávna Slovenská národná rada osnovu jednomyseľne odhlasovala. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Ďalej sa prihlásil k slovu člen Slovenskej národnej rady pán Kráľ.

Člen SNR Fraňo Kráľ:

Slávna Národná rada! V tejto významnej "chvíli pre slovenské učiteľstvo, keď náš zákonodarný sbor má schváliť návrh povereníka školstva a osvety na nariadenie o úprave niektorých predpisov o služobných a platových pomeroch učiteľstva, žiada sa popri odôvodňovaní tohto opatrenia po stránke hmotného odčinenia krívd a nespravodlivostí, povedať i niekoľko slov na zdôvodnenie mravnej úlohy, ktorú má splniť tento významný čin v radoch nášho učiteľstva. Áno, nejde tu len o podanie pomocnej ruky materiálnej biede tým našim kultúrnym pracovníkom, ktorí za najťažších podmienok v prvých líniách vykonávajú svoju národnú povinnosť v borbe za duchovné pozdvihnutie nášho ľudu, ale rovnako dôležité poslanie má vykonať toto opatrenie ako morálna satisfakcia na povzbudenie sebavedomia v celej učiteľskej pospolitosti. Náš školský pracovník, vychovávateľ a šíriteľ kultúry nesmie naďalej pociťovať, že jeho postavenie vo verejnosti je niečím druhoradým, vedľajším, menej dôležitým, čo je len príťažou, trpenou potrebou, ale naša nová spoločnosť musí mu jasne a konkrétne dať na javo, že sa tu s ním ráta ako s prvoradým činiteľom v národe, že sa naňho myslí, že sa naň pamätá, že nám je nezbytne potrebný, že si jeho prácu a námahu vysoko ceníme, že sa na jeho vznešené poslanie s úctou pozeráme. Nech zakape čím prv a naždy u nás dedičstvo čias, keď učiteľ bol len služobnou figúrou na vykonávanie rozkazu tej či onej svetskej i cirkevnej vrchnosti a nech sa stane tento najužitočnejší zástupca vedy a šíriteľ osvety v našom ľude skutočne váženým, cenným a nepostrádateľným činiteľom na vlastných nohách s vedomím si svojho významu a dôležitosti úlohy, ktorú v národe vykonáva. Áno,

dokážme učiteľstvu, že to s ním úprimnemyslíme, že sa oň staráme, že chápeme jeho životné ťažkosti, že pomer našej novej spoločnosti je k nemu vrelý, uznanlivý, vďačný, aký ešte nikdy v nijakom doterajšom zriadení k duševným pracovníkom u nás nebol a potom iste i učiteľstvo vo svojom celku pochopí, že čo od neho národ v dnešných ťažkých časoch očakáva, potrebuje, žiada, čo je Každý učiteľ dnes povinný pre svoj ľud konať. Zmizne rozpačitosť, nedôvera, váhanie, habkanie, bezradnosť, pochybnosť, neistota, čo stále ešte máta u niektorých jednotlivcov v radoch učiteľstva a nastane vyjasnenie, kladný postoj, dobrá vôľa a všeobecná dôvera k našim úprimným snahám o lepší život národa, k nášmu novému ľudovodemokratickému spoločenskému systému. Každý učiteľ porozumie a pochopí výhody nových organizačných ustanovizní a i ten, čo sa doteraz správal negatívne, pasívne, zapojí sa do aktívnej práce pri" formovaní a výstavbe nášho nového života. Nebude sa s pohŕdaním dívať na inštitúciu národných výborov, pomocou ktorých si sám ľud svoje veci spravuje, nebude ho urážať robotník či roľník vo funkcii organizátora a vykonávateľa našich verejných záležitosti, ale s plným pochopením a uznanlivosťou ocení výhodu týchto nových spravodlivejších ustanovizní pred starými svojvoľnými a následníckymi zariadeniami. Nebude s povzdychom spomínať na časy, kedy mu rozkazoval byrokratický učený pán a s pohŕdaním prijímať prípadne pokyny pospolitých ľudí, ale s uvedomením, pochopením zapojí sa do spolupráce a dá k dispozícii svoje vedomosti a schopnosti na pomoc tým, ktorí nie svojou vinou nebolí dostatočne vyškolení pre úlohy a na miesta, ktoré dnes plným právom a zaslúžene zastávajú. Učiteľ sa mravne vzpruží, nájde si patriace mu miesto v novej spoločností, bude pracovať, tvoriť, dávať a zpätným odrazom zas morálne získavať, obohacovať svoju osobnosť, lebo náš ľud ho iste nenechá bez odmeny, bude mu vďačný, bude si ho ceniť, čím porastie jeho vážnosť a autorita, ako najvyšší zisk pre človeka, hodného toho mena. Učiteľ prestane byť v ľude cudzím, panským elementom, ktorému sa závidí trocha lepší kabát, alebo kúsok belšieho chleba, dedina ho pochopí, prijme už raz medzi seba skutočne za svojho a dožičí mu zo srdca.

1 lepšie hmotné postavenie, než ho majú ešte v širokých vrstvách nášho ľudu. Nuž a my pri tejto významnej príležitosti želáme čo najúprimnejšie nášmu učiteľstvu, aby sa jeho sen čím skôr a v plnej miere uskutočnil. (Potlesk).

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

K slovu sa ďalej prihlásil pán člen Rady Hanzel.

Člen SNR Hanzel:

Slávna Slovenská národná rada! Pred nami leží osnova nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorou sa menia a doplňujú niektoré predpisy o služobných a platových pomeroch učiteľstva ľudových a meštianskych škôl a detských opatrovní. Učiteľ je výchovným pilierom štátu, lebo nielen, že kladie základy pre vzdelanosť, ale i vychováva. Vychováva však v škole i mimo nej, v mestách i v dedinách, v kopaniciach, ako i v súkromných bytoch. K tomuto svojmu poslaniu kráčal mladý učiteľ na svoje pôsobište plný idealizmu splniť svoje poslanie v národe, to jest vzdelávať a vychovávať národu zdravých a mravných jedincov. Táto ideálna myšlienka dostáva sa v praktickom -živote na rozcestie s jeho vlastným egoizmom, žiadajúcim pre neho slušnejší život, ako patrí sa na vzdelaného pedagóga. A tu nastáva rozčarovanie. Vidí dve cesty, tú prvú, po ktorej kráčal, ako idealista dať národu a štátu seba, a tú druhú svoju vlastnú, - ktorou sa musí boriť, zápasiť o udržanie svojho ja na životnej úrovni dnešnej vzdelanej vrstvy. Je pochopiteľné, že po tomto vyjasnení nastáva u neho určitá roztrpčenosť, stagnácia a vo veľmi mnohých prípadoch odchod z učiteľského povolania. Tým je zavinený i dnešný nedostatok kvalifikovaného učiteľstva, lebo každému je známe, že učiteľstvo bolo zo všetkých štátnych úradníkov najmenej honorované. I predošlý Slovenský štát, poťažne jeho Ministerstvo školstva a národnej osvety, uisťovalo a sľubovalo učiteľstvu vyriešiť jeho platovú otázku, ale ostalo to len prázdnym sľubom a visiacim otáznikom. Konečne dnes v novej Československej republike dostáva sa učiteľovi ľudových, meštianskych škôl a detských opatrovní uznanie, od jeho predstaviteľov tým, že uznávajú ťažkú, obetavú a pre štát a ná-

rod nenahraditeľnú službu a pod týmto zorným uhlom predloženou osnovou nariadenia Slovenskej národnej rady, oslobodzujú učiteľstvo po stránke hmotnej. Predložená osnova vychádza zo skutočného denného života učiteľského, z jeho praxe a rieši jeho platovú otázku hneď na mieste. Vidieť tu správne chápanie a rozlišovanie učiteľskej pôsobnosti, najmä na malotriednych školách s oddeleniami, kde práca je najťažšia, teda i prídavok je najvyšší. Týmto riešením bude uspokojené učiteľstvo na našich dedinách, ktorému sa doteraz platové najviacej krivdilo. V osnove nariadenia je tiež pamätané na učiteľstvo meštianskych škôl, ktorému sa zvyšuje slúžne pri prestupe z ľudovej na meštiansku školu. Osnova pamätá i na riaditeľské prídavky. Škola je stánok národný, spoločný, v ňom dorastá budúci národ, naši nasledovníci. Je to stánok slúžiaci k vzdelaniu našich najmenších občanov, ale naša škola je stánok i duchovnej kultúry, so symbolom kresťanstva. Symbol kresťanstva, kríž, ktorý nachádza sa v našich mnohých školách, je postavený v triedach na čestných miestoch. Áno, náš národ slovenský zoslané tomuto kresťanskému symbolu verný. (Potlesk. )

Slávna Slovenská národná rada! Menom celého učiteľstva Slovenska vítam ako člen učiteľského sboru túto osnovu, ďakujem výborom právnemu, rozpočtovému a kultúrnemu, ktoré túto osnovu pripravily a predložily, a menom Klubu demokratických členov Slovenskej národnej rady, navrhujem plénu Slovenskej národnej rady túto osnovu tak, ako je pripravená, schváliť.

Dovoľte mi ešte prehovoriť niekoľko slov tiež nie k menej dôležitej otázke. Okrem učiteľstva máme tu ďalších pracovníkov kultu a ducha, sú to naši kňazi. Ako to vyzerá s nimi dnes po stránke kongruálneho platu. Len v Čechách a na Morave je platný dekrét prezidenta republiky č. 116, ktorým boly zmenené ustanovenia § 1. ods. 1 zák. zo dňa 25. VI. 1926 č. 122. Sb. a § 2, ods. 1 vlád. nar. zo dňa 17. júla 1928, podľa ktorého činí najnižšie minimum kongruy 9. 000, - Kčs a najvyššie 18. 600- Kčs. U nás na Slovensku je platný tento zákon, i dnes. Dávam na uváženie slávnej Slovenskej národnej rade, či je kongruálne postačujúce, či

môže dnes verejný úradník s akademickým vysokoškolským vzdelaním slušne žiť z tohto malého platu. K podopretiu tejto dnes trvajúcej skutočnosti dovolím si spomenúť niekoľko prípadov. Je iste známa postava evanjelického pána farára Púčku z Turč. Sv. Martina. Bola to typická postava bojovníka za práva ľudu. Či už počas okupácie Nemcov, alebo počas povstania. Tento veľký muž bol odvlečený do nemeckého koncentračného tábora a tam zavraždený. Tento národný martýr obetoval svoj vlastný život za práva ľudu, za práva slovenského národa a pozrime sa, čo je s jeho vlastnou krvou, s jeho vlastnými deťmi. Ako počúvam, dostáva penziu mesačne vo výške 400. Kčs (hlasy 450. -), tak 450. -. Koľko iných podobných prípadov z radov kňažstva evanjelického, grécko-katolíckeho a po nich pozostalé vdovy a siroty musia zápasiť s obdobným hmotným nedostatkom, ako zápasí rodina po nebohom martýrovi Bučkovi. Toto je zavinené práve platnosťou zákona z roku 1926. Taktiež katolícke kňažstvo, ktorých celibát uchraňuje od starostí o rodinu nie je o nič lepšie na tom. Koľko našich duchovných žije na zapadlých dedinách vo veľmi chudobných krajoch, kde bočné príjmy sú veľmi malé, alebo žiadne. I keď sú nejaké príjmy, sú tieto podľa vokátora úradne ocenené, ba len po odpočítaní týchto sú doplnené kongruou, ktorá je u mnohých duchovných 50 - 100 - 200 korún mesačne. Známa je i tá skutočnosť, že v mnohých prípadoch odopreli cirkevní poplatníci odvádzať poplatky duchovnému, kým tento musí zápasiť o materiálnu existenciu svojho holého života. Katolícke duchovenstvo regrutuje sa obyčajne z najchudobnejších vrstiev robotníckeho a roľníckeho ľudu. Môže sa tento spoľahnúť na svoju rodinu, že ho tá na starosť zaopatrí? Je prirodzené, že nie. Odkázaný je na svoje úspory. Usporiť však z tak malej čiastky, je skutočne holá nemožnosť. I tu sú smutné zjavy u duchovných penzistov, ktorí sa stávajú obtiažou svojim nadriadeným cirkevným vrchnostiam, alebo svojim oltárnym bratom v svojej starobe. Dovolím si tiež spomenúť starých penzistov duchovnej hierarchie, ktorí pracovali pre zveľadenie nášho ľudu, či už po stránke národnej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, literárnej, umeleckej a podobne. Títo dostávajú veľmi malú penziu, málo čo viac

5. 000 korún ročne. Je to viac než výkričník pre nás tu prítomných, aby otázka zaopatrovacia našich duchovných bola čím prv riešená. Žijeme v novej Československej republike, v ktorej sledujeme sjednotiť zákony a nariadenia pre všetky časti republiky. Keďže v Čechách a na Morave je už platný dekrét prezidenta republiky č. 116 zo dňa 27. októbra 1945, ktorý pojednáva o úprave platu duchovenstva cirkvi a náboženských spoločností štátom uznaných, ktorý obsahuje 7 článkov, z nich jeden článok má dva paragrafy, z nich prvý paragraf mení doterajšie ustanovenie § 1, ods. 1 zákona zodňa 25. júna 1926 č. 122. Sb. a § 2. ods. 1. vládneho nariadenia zo dňa 17. júla 1928 č. 124 Sb. zákona sa mení a znie: "Najnižší príjem kongruy pre duchovenstvo kongruálnych cirkvi a náboženských spoločností štátom uznaných prípadne recipovaných, činného pri správe farných úradov a iné verejné duchovné správy na miestach systemizovaných so súhlasom štátnej správy kultovej, stanoví sa ročnou čiastkou 15. 900 korún, ktorá sa zvyšuje po každých 3 rokoch započítateľnej služobnej doby vždy o 1. 728- korún, najviac však celkom 10 krát. " § 2 tohto článku znie: "Táto dotácia, ktorá je splatná v štvrťročných splátkach predom, má sa k súhrnu všetkých kongruálnych doplnkov a po odpočivných a zaopatrovacích platov všetkému kongruálnemu duchovenstvu zo štátnej pokladnice skutočne v predošlom správnom roku vyplatených, zmenšenému o vlastné príjmy o úhrnnú sumu výchovného, ako i vdovských 1 sirotských zaopatrovacích platov tak, jako počet príslušníkov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností nekongruálnych, k úhrnemu počtu príslušníkov všetkých cirkvi a náboženských spoločností kongruálnych dohromady, ako príslušné čísla sa javia podľa výsledku posledného úradného sčítania ľudu. "

Ďalšie články a v nich jednotlivé paragrafy doplňujú a pozmeňujú pôvodný zákon z roku 1926 v ďalších jeho častiach. Klub Demokratickej strany členov Slovenskej národnej rady požiadal Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby uložilo Legislatívnemu odboru, aby vypracoval osnovu nariadenia o tom, aby dekrét prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1945 č. 116 bol platný aj na Slovensku v

celom svojom rozsahu, čím by bola kongruálna otázka i našich duchovných jednotne v celom štáte prevedená a spravodlivé riešená. (Potlesk).

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

Hlási sa ešte niekto k slovu? Prosím pána člena Rady Peťku.

Člen SNR Peťko:

Slávna Slovenská národná rada! Môžeme len ľutovať, že predložená predloha prichádza tak opozdené pred plénum Slovenskej národnej rady, hoci viem, že predloha bola už vypracovaná pred niekoľkými mesiacmi. Tým sa stala ohromná chyba a sme svedkami toho, že mnoho kvalifikovaných učiteľských síl nám uteká za iným zamestnaním, ako na príklad ku priemyslu alebo živnosti. Nám robotníkom, ktorí denne prichádzame do styku s učiteľmi a osvetovými pracovníkmi aj na tých najzapadlejších dedinách, pripadá to veľmi trápne, ba je to až bolestné, keď sa dozvieme, že kvalifikovaný učiteľ má korún československých 1. 800. mesačného platu. Učitelia, ktorí sú zodpovední za výchovu a osvetu našej budúcej generácie, za mravnú a kultúrnu činnosť nášho národa, zvlášť v terajšom období, o tých sa musíme zvlášť svedomite starať. Aby pedagógovia po hmotnej stránke boli zabezpečení, lebo práve na nich čaká veľká úloha prevychovávať tú časť slovenskej mládeže, ktorá bola otrávená fašistickou ideológiou. My robotníci a tiež roľníci si prajeme čim najužšej spolupráce s učiteľmi, osvetovými pracovníkmi a s pracujúcou inteligenciou vôbec, lebo len svedomitou prácou robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie je možný rozvoj nášho hospodárstva a kultúrneho povznesenia. (Potlesk. )

Apelujeme na tú časť učiteľov, osvetových pracovníkov, ktorí boli svedení nacistickou a totalitnou ideológiou, už či dobrovoľne alebo násilne, aby zúčtovali s touto krvavou pliagou aj V srdci a podali pomocnú ruku širokým ľudovým vrstvám pre budovanie skutočnej ľudovodemokratickej republiky. (Potlesk. )

Predmetné nariadenie odporúčam k prijatiu. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

Hlási sa ešte niekto k slovu? Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za ukonče-

nú. Prosím zpravodajcu pána profesora Lukačoviča, aby sa ujal slova.

Člen SNR prof. Jozef Lukačovič:

Panie a pánovia! Pán povereník Dr. Viktory podal tuná pozmeňujúci návrh, a síce podľa tohto by v druhom diele o riaditeľských prídavkov článok III. 1. ods. bola zmena "Riaditelia meštianskych a ľudových škôl ako aj detských opatrovní, ako aj riaditelia škôl pre úchylnú mládež majú dostať určité prídavky. " Ja by som sa prihováral za to, aby to nebolo sem vsunuté, pretože som sa radil s pánom povereníkom a pán povereník ma tak informoval, že títo riaditelia nebudú ukrátení, a preto by som podal návrh, aby sme sa usniesli v plénu Slovenskej národnej rady na tejto rezolúcii:

Rezolúcia: Na návrh, podaný v pléne Slovenskej národnej rady, ukladá sa Povereníctvu školstva a osvety, aby aj riaditeľom škôl pre úchylnú mládež zvýšily sa riaditeľské prídavky v tom pomere, v akom sa zvyšujú riaditeľom meštianskych škôl. Ak je potrebné toto usnesenie normatívne upraviť, nech Povereníctvo školstva a osvety urýchlene predloží príslušný návrh. Podávam doplnok k tejto rezolúcii: Prosím, aby plénum Slovenskej národnej rady uložilo vypracovať návrh aj na to, aby dekrét prezidenta Republiky ohľadom kongruí duchovenstva bol platný aj na Slovensku.

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

Slávna Národná rada! Počuli ste návrh nariadenia Slovenskej národnej rady s doplnkom, ako ho predniesol pán zpravodajca profesor Lukačovič. Kto je, prosím, za prijatie osnovy. To je väčšina? vyhlasujem tento návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Ráčili ste ďalej vypočuť návrh pána profesora Lukačoviča, aby plénum Slovenskej národnej rady usnieslo sa na rezolúcii.

Prosím, kto je za tento návrh? To je väčšina, vyhlasujem toto za usnesenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu ďalšieho bodu, je to zpráva právneho výboru o návrhu povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o znovuustanovení prepustených vydatých štátnych zamestnankyni

Prosím pána zpravodajcu člena Národnej rady Ondreja Mlynarčíka, aby sa ujal slova.

Člen SNR Ondrej Mlynarčík:

Vážená Slovenska národná rada! Dovoľte, aby som poznamenal (podpredseda SNR Ing. Styk cengá), že fašistické režimy podceňovaly ženy a vylučily ich z verejného politického života, z úradov a zo škôl. Ľudovo-demokratický režim považuje za samozrejmé aby tieto ženy boly rovnoprávne s mužmi a osnova, ktorá je navrhovaná, toto rieši. Prihováram sa za právny výbor, aby bola Slovenskou národnou radou schválená.

Podpredseda SNR Ing. Jozef Styk:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Prosím, kto sa hlási k slovu? Člen Národnej rady pán Peter Škodáček.

Člen SNR Peter Škodáček:

Slávna Slovenská národná rada! Vydaním nariadenia Slovenskej národnej rady o znovuustanovení prepustených vydatých štátnych zamestnankýň, bude zadosťučinenie urobené pre všetky tie štátne zamestnankyne, ktoré zák. č. 246 z roku 1939 a 150/40 Slov. zák. prepustené boly zo štátnych služieb. Otázka prepustených vydatých žien zo štátnych služieb zakladá sa, slávna Slovenská národná rada, na tom, že minulý fašistický režim Slovenskej republiky hľadel na ženu ako na menejcenný tvor a bytosť. Toto bol čisto a typický fašistický názor. Jeho nie hlavná príčina bola, že bolo mnoho štátnych zamestnancov, že bolo treba uvolniť miesta pre nové mladé sily, slobodné sily, ale tá príčina bola, že mnoho českých žien, vydatých za Slovákov, malo byť prepustené a hľadali si príčinu a dôvod, ako by ich mohly zo štátnej služby dostať. A druhá vec, ako som bol spomenul, bol ten čisto a typický fašistický názor, že žena má sa venovať len svojej rodine, treba ju vylúčiť z verejnosti a tým ju tiež menejcennou urobiť, aby nebola složkou, ktorá by vo verejnom živote mohla účinkovať a mohla pôsobiť, tento usmerňovať svojím spôsobom. Prakticky však za Slovenského štátu vyzeralo to tak, že prepustené boly ženy českej národnosti všetky, ale ženy popredných politických činiteľov, keď ich manželia boli zamestnaní, zamestnané zostaly i naďalej i keď finančne boly dostatočne zaistené. Tieto ženy dosta-

ly ešte dovolené platené, ktoré trvalý aj niekoľko rokov. Veľmi priezračné preto bolo toto nariadenie. V najväčšej miere postihlo toto nariadenie, ten zákon minulej éry, učiteľky.

Slávna Slovenská národná rada! V súvise s týmto bolo to už snáď povedané a hovorené ešte pri nariadení o úprave pla-tov učiteľských. Dovoľte mi, aby som spomenul a navrhol niektoré otázky školské, ktoré sa týkajú učiteľov vôbec, aby ich zdarný prospech na poli budovateľskej práce a tak významnej práce v národe bol aj uskutočnený. Keď sa bude prejednávať nový platový zákon, bolo by žiadúce, aby učitelia boli na prvom mieste, aby učitelia dostávali najvyššie platy. (Potlesk). Myslím, že nie je treba zvlášť odôvodňovať tento návrh. Vážení prítomní, učiteľ hlavne pracuje na zapadlýcb. kopaniciach a na zapadlých našich dedinkách, akých je prevážna väčšina učiteľských miest tuná na Slovensku. Učiteľ, ktorý vyšiel z učiteľskej akadémie, ktorý v meste zúčastňoval sa aktívne alebo pasívne kultúrneho života, dostane sa do dediny, v ktorej on má viesť celý kultúrny život, ale nepamätá sa na učiteľa, aby on sám tiež niečo prijímal, lebo nemôže mu stačiť na celý život to, čo nadobudol si svojím školským vzdelaním a štúdiom, aby s tým vystačil v celej svojej učiteľskej práci. A keď vy na druhej strane žiadate, aby učiteľ napredoval s duchom času, je treba, aby on sa vzdelával. Ale nestačí len to knižné vzdelanie, ktoré sa dostane i do tých najzapadlejších dedín, ale je treba, ako tuná spomenul pán profesor Lukačovič, aby boly umožnené učiteľom zájazdy, kurzy do väčších miest, aby mohol sa učiteľ vzdelávať a poznať nové smery v divadelníctve, v kultúre, vôbec v umení, takto svoj život i na tej zapadlej dedine akýmsi znesiteľným urobiť. A v súvislosti s týmto, slávna Slovenská národná rada, je treba, aby stavebný zákon bol upravený tiež tak, aby vedľa riaditeľských bytov pri školách boly stavané a bolo pamätané tiež na byty pre slobodných učiteľov, lebo biedne vyzerá a smutne a ťažko sa učiteľ môže akosi duchovne i kultúrne dvíhať, keď nemá ani to najpotrebnejšie, nemá domova svojho vlastného na tej dedine, kde sa nachádza. Koľkokrát som videl učiteľa na zapadlých kopaniciach, kde býval v chalúpke, v najlepšom dome síce, s ostatnými členmi do-