nevedome, lebo i vedome nerozlišuje vec od veci a pri želateľnom vychádzaní v ústrety podnikom produkujúcim, tvoriacim hodnoty, pomáha sa i podnikom, ktorých poslaním je slúžiť niekoľkým ziskuchtivým občanom pri trávení zbytočného času v teple a pohodlí, alebo i podnikom, určeným na distribúciu predaj tovarov, ktorých dnes ešte niet. Je prinajmenšom trápne vidieť pekne zasklennú komfortne vybavenú kaviareň, či iný zábavný podnik s hŕstkou blahobytných zaháľačov a súčasne si predstaviť bolestnú skutočnosť nezasklenných škôl, s tisícami našich detí. krčiacich sa v chlade a nepohodlí i bosých, i otrhaných. Nevôľa a trpkosť sovrie srdce kultúrnemu človekovi, keď prechádza popri nádherných, ale prázdnych výkladoch obchodov, ktorých priestranné miestnosti sú naplnené ničím a ide si požičať do pivnice starej radnice knihu temnou pochmúrnou chodbou, ktorá pripomína vchod do známej putiky na staromestskom námestí v Prahe, kde po stojačky, keď došiel na Vás konečne rad, zjedli ste si za starých čias buršta a vypili krígel piva a celkom tak pri podobnom pulte a y podobnej očeredi vydávajú kultúrnemu človekovi doteraz hlavného mesta Slovenska Bratislavy, vyžadovanú duševnú potravu. Áno, hanbiť by sme sa museli za túto skutočnosť, keby už neboly spravené kroky k náprave, ktoré pevne veríme, v najbližšom čase. pri dobrej vôli zodpovedných činiteľov, povedú nielen k dôstojnému umiesteniu mestskej knižnice, ale aj ostatných kultúrnych ustanovizní v našej metropole. Že si pri tom bude musieť stiahnuť klepeto jeden nemecký fašistický obchod na svoju pôvodnú pozíciu, ktorú mal na našom hlavnom námestí pred svojím zmohutnením za ľudáckeho režimu, ale alebo že sa nám pri tom zmenší počet kaviarní, či už na trvalo, alebo len na prechodný čas z 30 na 28, za to nás hlavy bolieť nebudú, ani svedomia nám nebudú robiť výčitky

No na horšej ceste, ak nie priam v závoze nachádza sa druhá naša potrebnosť významu celonárodného, z osvetového sektoru Povereníctva pre školstvo a osvetu. Ide o realizáciu prezidentského dekrétu, ktorý bol vydaný ku 28. októbra a ktorý má riešiť štátnu starostlivosť o osvetu. Na túto úlohu zavádza sa nová inštitúcia, v podobe osvetových inšpektorov, ktorí majú byť ustanovení v každom okrese.

Povereníctvo pre školstvo a osvetu, sledujúc cieľ uľahčiť prácu učiteľom, na ktorých až doteraz ležalo celé bremeno osvetovej služby, a zlepšiť možnosti kulturneho rozvoja širokých más národa, ponáhľalo sa s vymenovaním týchto inšpektorov, aspoň v polovičnom počte, to jest tak, že vždy do dvoch susedných okresov ustanoví jednoho osvetového inšpektora. Hoci je úloha, osvetová na slovenskom vidieku miestami veľmi nástojčivá, odhodlalo ta na toto reštingujúce opatrenie z dôvodov úsporných. Na nešťastie dekrét prezidenta republiky nebol ešte publikovaný a tak nevstúpil doteraz v platnosť. Nemožno teda použiť ani rozpočtových položiek, určených na tento cieľ, na réžiu kancelársku a cestovný paušál. Dnes veci stoja tak, že okolo 40 osvetových inšpektorov, ak má vykonávať svedomite svoju službu, musia si modlikať prostriedky na kancelárske zariadenie od okresných národných výborov a ak chcú cestovať po svojom okrese, musia to platiť z vlastných vrecák. Spytujeme sa, prečo dekrét pána prezidenta nebol ešte publikovaný, keďže je v záujme národa, aby sa osvetová služba diala na zákonnej podstate. Povereníctvo pre financie odvolávajúc sa na daný stav, odoprelo totiž vyplatiť na tento cieľ patričnú sumu za mesiace november a december. A podobné ťažkosti finančného rázu vzniklý i pri prevádzaní nariadenia č. 65, z 3. júla 1945, o poštátnení niektorých divadiel. V tomto nariadení nepamätalo sa na to, kto má platiť udržovanie divadelných budov so všetkými náležitosťami a ďalej, či má doterajší prispievateľ, to jest mesto Bratislava, prevziať vecný náklad a náklad na technický personál. Národný výbor mesta Bratislavy, pridržiavajúc sa znenia nariadenia, odopiera prispievať na tieto ciele. Povereníctvo pre školstvo a osvetu je tej mienky, že analogia so štátnymi školami, kde štát preberá i vecný náklad, neobstojí. Nie je totiž možné srovnávať záujem celej verejnosti Slovenska na školstve so záujmom na Národnom divadle, keďže na školstve participuje každý občan bez rozdielu, kým divadlá navštevuje v prevážnej miere len obyvateľstvo miest, v ktorých sa ony nachádzajú, to jest Bratislavy, Turčianskeho Svätého Martina a Košíc. No nebolo by to spravodlivé ani z hľadiska bohatšej cirkulácie peňažnej v priemyselnejších mestách proti dedinám. Povereníctvo pre školstvo a osvetu v týchto

intenciách pripravuje novelu nariadenia o štátnych divadlách, podľa ktorej vecný náklad na divadlo a náklad na technický personál preberajú patričné mestá a ten ktorý záväzok sa stanoví smluvne.

Pálčivou vecou, ktorá volá po náprave pri našej kultúrnej výstavbe, je otázka vydávania hodnotých kníh. ktoré by nám pomáhaly pri výchove nášho národného kolektíva v duchu ľudovo-demokratickom. Fašistický brak nahromadený v posledných rokoch v knižniciach treba rozhodne odstrániť, ale treba sa súčasne postarať o jeho náhradu v uvoľnených regáloch, aby národ dostal do rúk duševnú potravu, akú pi zaslúžil, akej je hoden. Hovorí sa pravda o nedostatku papiera v tlačiarňach, ale ako si vysvetliť potom smutnú skutočnosť, že máme množstvo denníkov, najmä regionálnych, ktoré nemajú v našej verejnosti nijakú funkciu a ešte i dnes vedia si nájsť cestu na knižný trh rozličné knižné pahodnoty, rázu "Láska proti priateľstvu". Neznáma symfónia" atď,. ktoré vychádzajú vlastnými nákladmi ctižiadostivých paumelovcov. Kto na to povoľuje papier a kto uvoľňuje tlačiarenské stroje, keď tu nakladatelia majú v priečinkoch dostatok hodnotných rukopisov nových diel, s ktorými si nevedia rady a keď by bolo žiadúce i staršie dobré knihy, ktoré brutálny fašizmus poničil, vydať v nových vydaniach, aby mohly naďalej konať svoje poslanie a slúžiť duchovným potrebám národa. Tu nepozostáva nič iného, ako pomýšľať na inštitúciu, ktorá by vzala na seba zodpovednosť o správny a účelný chod nášho knižného a časopiseckého trhu. Povereníctvo pre školstvo a osvetu v dohode s inými zainteresovanými povereníctvami pripravuje preto návrh nariadenia o zriadení Knižnej rady. Členstvo rady skladalo by sa z delegátov zainteresovaných povereníctiev, ako aj z delegátov záujmových organizácií, ako je Umelecká a vedecká rada, Spolok nakladateľov a kníhkupcov, Spolok slovenských typografov atď. Jej úlohou by bolo postarať sa o vyradenie literárneho braku, ktorý znemravňuje čitateľské obecenstvo, a kontrolu, aby sa na knižný trh nedostaly diela odporujúce základnej myšlienke nášho ľudovodemokratického zariadenia. Knižná rada starala by sa aj o rozdelenie diel, na ich vydávanie jednotlivým nakladateľstvám, podľa ich kapacity a možností.

Ďalej starala by sa o zlacnenie knihy a to tým, Že by sprostredkovala medzi nakladateľstvami dohodu o normalizácii, úprave kníh a papiera, o určení nakladateľského zisku, o určení autorského honorára atď.

Vzhľadom na to, že podľa doterajších skúseností činnosť nakladateľstiev na Slovensku je roztrieštená, postarala by sa Knižná rada o dlhodobý nákladateľský plán z oboru literatúry domácej i cudzej, beletristickej, vedeckej, popularizačnej a výchovnej, podľa skutočných potrieb, to je tak, aby sa takýmito dielami mohly naplniť naše verejné a školské knižnice. Rozumie sa, že takýto plán mohli vypracovať len odborníci literárno-vední a knižní, na čo práve kladieme veľký dôraz. Knižná rada by si vyžiadala každého polroka od všetkých nakladateľstiev vydavateľský program a schvaľovala by ho z horespomenutého hľadiska. Na uľahčenie prác knihovníkom a literárno- vedným pracovníkom starala by sa aj o to, aby slovenské knihy vychodily zodpovedne i zo stránky bibliografickej. Knižná rada by mala na starosti aj ochranu záujmov slovenského nakladateľstva v rámci Československej republiky. Napokon, kým trvajú dôsledky rozvráteného hospodárstva, javiace sa v núdzi o papier, Knižná rada prevzala by starosť o to, aby gazdovanie s papierom bolo účelné z hľadiska verejného záujmu.

Povereníctvo pre školstvo a osvetu urobila už opatrenia, aby sa do tých čias, kým nevyjde nariadenie Slovenskej národnej rady o Knižnej rade, starala o reguláciu vecí nakladateľských so súhlasom Sboru povereníkov komisia zainteresovaných povereníctiev a to Povereníctva pre školstvo a osvetu, Povereníctva pre informácie, priemyslu a obchodu a vnútra. Je nádej, že táto komisia v dohľadnom čase bude môcť začať s činnosťou, o čom bude Slovenská národná rada upovedomená. Na riešenie zákonodarným sborom čaká tiež otázka Slovenskej akadémie vied a menia. Ako známo, zriadil ešte akadémiu minulý režim, ktorý aby upevnil svoju pozíciu aj v tejto vrcholnej kultúrnej oblasti, dal jej zriadenie zodpovedajúce protidemokratickým fašistickým tendenciám. I keď sa veci maly tak, netreba pred týmto sborom naširoko odôvodňovať, že náš národ v nových štátoprávnych pomeroch, ktoré mu umožňujú naplno rozvinúť svoj kultúrny život, túto inštitúciu

potrebuje, lebo čakajú na ňu v súčasnosti veľké úlohy. Ide okrem reprezentatívnej funkcie kultúry, menovite o pestovanie vedy všeobecne a prevádzanie vlastivedného výskumu osve. O vydávanie reprezentatívnych, vedeckých a umeleckých diel, o koordináciu našej vedeckej činnosti. Ale Akadémiu čakajú aj iné úlohy, najmä spolupráca s inými kultúrnymi inštitúciami, ako je Matica slovenská, ale aj úlohy celkom konkrétne pre najbližší čas. Čaká ju práca na definitívnej normalizácii pravopisu spisovnej slovenčiny, na slovníku spisovnej slovenčiny, na slovníkoch cudzojazyčných, menovite ruského, na normalizácii vedeckej terminológie a terminologických slovníkov. Bez všetkých týchto prác sa naša kultúra plne rozvíjať nemôže, preto je nevyhnutne potrebné, aby akadémia bola čo najskôr realizovaná a mohla začať plne fungovať. Komisia pre akadémiu vypracovala už osnovu organizácie, ktorá zodpovedá tak demokratickému poňatiu ako modernému rozdeleniu kultúry umeleckých i vedeckých odborov a predložila ich na predbežné schválenie Povereníctvu pre školstvo a osvetu i Umeleckej a vedeckej rade. Je teda nádej, že budú v krátkom čase predložené Slovenskej národnej rade na schválenie osnova nariadenia o Slovenskej akadémii vied a umenia.

Nuž a napokon tá naša najväčšia bolesť, otvorená rana nedostatkov v našom školstve, čím trpia tí najnevinnejší a najpotrebnejší, naše deti, naša mládež, náš dorast. A tu vari, kde by ho malo byť najviac, je najmenej pochopenia. Máme veru na našu hanbu a neodpustiteľný hriech i obce, kde sú dávno odstránené škody vojny z krčiem, ale doteraz márne kričia do tupých svedomí vybité okná škôl, ba i poničené strechy a steny týchto stánkov vzdelanosti. Časť neuvedomelého občianstva v najzapadlejších dedinkách nemá ešte kladného vzťahu k veciam kultúry, čo pravda v najväčšej miere zavinila minulá i dávna nesprávna školská politika našich predchodcov. Na dedinky dostávali sa obyčajne najmenej kvalitní učitelia, lebo nespravodlivé riešenie finančných otázok v školstve usilovalo sa získať úspory tam, kde práve bolo treba najhojnejšie dávať. A toto neblahé dedictvo dosiaľ nám odstrašuje kvalitných učiteľov od malých dediniek, kde sú následkom nižšieho činovného menšie príjmy a naproti tomu v jednotriedkach so štyrmi

oddeleniam a ôsmimi ročníkmi aspoň dvojnásobne namáhavá práca, ako na mnohotriednych školách na dedinách, mestečkách a mestách. Nemôžme sa potom ani diviť, a viniť, keď sa nám vyskytnú na niektorých miestach také prípady, že sa takto macošsky odchované občianstvo pasívne stavia k otázkam školy a na osobu učiteľa hľadí nedôverčivo, ako na cudzí pánsky element, ktorý mu hádam skôr chce ublížiť, než pomôcť v jeho biede. Áno, ešte sa nachádzajú kútiky, (aby som nebol upodozrievaný z ohovárania našich dedín, ktoré si to iste nezaslúžia), kútiky v našej drahej domovine, kde panuje ten stav, aký som sám za svojho učiteľovania po zapadlovoch prežil. Keď mi na príklad po horko-ťažko vyprosenom ubytovaní v malej izbietke bez dlážky a nábytku na moju otázku, čo budem platiť, odpovedá! gadziček, že sa musí ísť do mesta prezvedieť, koľko tam stoja byty a po návrate z mesta rezumoval: Nuž v Rimavskej Sobote sa platilo od izby 120. - až 150. - korún mesačne. A tam je domov a je jej!! Nebude im teda, pán rektor, hádam moc, keď mi dajú tých 150. -, lebo ako vedia, tu je izieb nedostatok. A podobne to bolo aj so stravovaním. Keď som požiadal gazdinú, aby priliala pri varení troška vody do hrnca a dala na misku i mne troška rascovej polievky, prijala odo mňa za túto službu 5 korún, lebo vraj i v mestskom hostinci toľko berú za obed. Chodieval som teda raz za týždeň najesť sa vareného jedla do 15 km vzdialenej Rimavskej Soboty a odtiaľ som si prinášal tiež na celý týždeň v batohu suchú stravu, lebo ani len mlieka som si v mieste pôsobiska nemohol kúpiť bez obáv z akejsi korupcie, lebo súsed mal hneď na porúdzi výhradu, hej predám im, predám, ale musia ma zato uvoľniť Hanču zo školy, lebo kravy nebudú dojiť, keď ich nebude mať kto napásť.

Nuž a do takýchto životných podmienok posielame ešte v niektorých prípadoch aj dnes najmä mladé učiteľstvo bez toho, aby sme sa lepšie postarali o hmotné zabezpečenie týchto jediných predstaviteľov a šíriteľov kultúry v našich dedinách. Toto volá po náprave, aby sa týmto duševným pracovníkom, priekopníkom ihneď prispelo na pomoc a to tak, že okresným národným výborom bude priamo úložné, aby sa postaraly o ich uprednostnenie pri rozdeľovaní naturálií pri zásobovaní. Vec volá po radikálnej náprave a chcem pevne

veriť, že už nebude dlho volať bez vyslyšania, najmä teraz už nie, keď majú kľúč k ich riešeniu v rukách pokrokoví zástupcovia ľudu v Slovenskej národnej rade a keď je problém o toľko naliehavejší o koľko sa po hroznej vojne ešte oveľa zhoršily životné podmienky v mnohých našich spustošených, zničených, spálených dedinách.

Končím svoje slová vrelým apelom na členov slávnej Slovenskej národnej rady, aby prijali láskavé za otázku svojej cti čím skoršie riešenie aspoň tých niekoľko naliehavých problémov, v našej kultúrnej politike, ktoré som si dovolil tu v stručnosti predostrieť.

Záverom podávam tieto konkrtétne návrhy.

1. Nech Slovenská národná rada prikáže Povereníctvu pre financie vyplatiť patričnú sumu ako zálohu na paušálny príspevok režijný na cestovné trovy pre cestovných inšpektorov do tých čias, kým nebude uverejnený dekrét prezidenta republiky o štátnej starostlivosti osvetovej.

2. Nech plénum prizná nástojčivosť predlohám Povereníctva pre školstvo a osvetu, riešiaci problém vecného nákladu na štátne divadlá, osnove nariadenia o Knižnej rade, osnove nariadenia o Slovenskej akadémii vied a umení a osnovám, riešiacim sociálne problémy učiteľstva, ktoré budú patričným výborom predložené v najkratšom čase.

Sú to najmä osnova o služobných a platových pomeroch učiteľstva, ľudových a meštianskych škôl, detských opatrovní, osnova o úprave a používaní naturálií bytov, riaditeľských, profesorských a učiteľských a obnova o zvýšení odmien profesorov a učiteľov za nadpočetné hodiny (potlesk).

Podpredseda SNR Dr. Horváth:

Ďalším rečníkom je člen Rady pán Zeman.

Člen SNR Zeman:

Slávna Slovenská národná rada!

Pán predseda Sboru povereníkov vo svojom expozé venoval podstatnú časť svojej reči otázkam hospodárskym. Venoval obzvlášte značnú pozornosť slovenskému priemyslu, dotkol sa letmo ťažkých problémov, ktoré sa týkajú železiarne v Podbrezovej a Štátnej rafinérie minerálnych olejov v Dubovej. Túto jeho pozor-

nosť musíme všetci kvitovať s povďakom lebo všetci vieme a cítime, že v priemysle na strednom Slovensku najťažšími problémami sú železiarne v Podbrezovej a rafinéria v Dubovej. Týmto dvom podnikom Slovenská národná rada bude musieť venovať svoju zvláštnu a mimoriadnu pozornosť, aby v budúcnosti tieto podniky nemusely byť zastavené bez toho, aby už vopred nebolo pamätané na zaistenie pracovnej príležitosti pre robotníkov týchto podnikov. Bude preto treba už teraz systematicky a plánovité sa starať o spriemyselnenie celého Horehronia novým priemyslom, ktorý prípadne nahradí terajší priemysel, ktorý sa v minulosti už niekoľkokrát ukázal nerentabilným a stratovým.

Pán predseda Sboru povereníkov vo svojej reči poukázal na potešiteľný vzrast priemyselnej výroby, pričom spomenul a vyzdvihol najmä skutočnosť, že stúpol výkon robotníctva. Nemôže nikto popierať, že naše priemyselné podniky vyňal žily všetky svoje sily, aby tieto podniky boly v čase čo najkratšom rekonštruované. Zásluhu na tom rovnako majú úradníci, technici, vedúci inžinieri a riaditelia podniku ako aj robotníci. Je na mieste, keď chválime usilovných a statočných robotníkov a keď týmto dávame za ich nadpriemerné výkony zaslúženú mimoriadnu odmenu. Nesmieme však zatvárať oči pred skutočnosťou, že v mnohých podnikoch disciplína robotníctva vykazuje značné nedostatky a že v mnohých podnikoch sa až príliš mnoho politizuje na úkor riadnej a statočnej práce. Treba tu apelovať na zodpovednosť závodných výborov, ktoré v prvom rade sú zodpovedné za discíplínu a poriadok v každom podniku. Je povinnosťou každého závodného výboru, aby dbal predovšetkým na to, aby sa počas pracovných hodín riadne a svedomite pracovalo a aby boli zahriaknutí všetci tí, ktorí aj počas normálneho pracovného času si hľadaiú rôzne zámienky, aby pod rúškom nejakej politickej alebo odborovej činnosti riadny pracovný čas zameškali a tento venovali svojim osobným záujmom, o ktorých sa nedá hovoriť, že ide o činnosť v prospech celku, ale len a výlučne o zneužitie rôznych politických t odborových osobných ambícií a škodu pracovnej discpilíny v celom podniku.

Priemyselné podniky na Slovensku zápasia ešte aj dnes s veľkými a často neprekonateľnými ťažkostami. Vedenie jed-

notlivých podnikov vynakladá všetky svoje sily na to, aby podnik aspoň čiastočne udržalo v prevádzke. K úspešnému splne. niu ťažkých úkolov priemyselných podnikov je však predovšetkým potrebné, aby bola v plnom rozsahu obnovená disciplína a dôvera robotníctva vo vedenie podniku. K. tomuto majú v prvom rade - ako som až spomenul - napomáhať závodné výbory jednotlivých podnikov a jednotlivé odborové organizácie robotnícke, ktoré si musia uvedomiť, že ich úkolom v prítomnom čase je práca konštruktívna a preto musia sa za každú cenu vyhnúť akémukoľvek deštruktivizmu.

Mnoho chvály a uznania sa dostalo v reči pána predsedu Sboru povereníkov robotníctvu za úspešné prevedenie rekonštrukčných prác pri obnove našich železníc, tunelov, mostov, a iných cestných spojov, atď. Niet sporu o tom, že robotníctvo si tejto chvály a uznania v plnom rozsahu zasluhuje. Som však toho názoru, že veľký podiel na zdare dosávaď prevedených rekonštrukčných prác majú aj jednotlivé podnikateľské firmy, bez svedomitej a často aj nezištnej húževnatej práce a námahy, ktorých by boly bývalý tieto práce nielen zdržiavané, ale často aj úplne znemožnené. Tieto podniky daly pri rekonštrukčných prácach veľmi ochotne a často aj za cenu značných strát k dispozícii celý svoj inventár, pomôcky a všetok odborný personál, so zaobstaraním ktorého boly nie raz spojené tie najväčšie ťaž. kosti a náklady. Myslím preto, že v mnohých prípadoch aj to najväčšie nasadenie robotníckych síl by sa bolo minulo svojho cieľa, keby tieto podniky neboly vynaložily všetko, aby obstaraly potrebný inventár, pomôcky a odborný personál. Nech mi je preto dovolené vysloviť aj niekoľko slov uznania týmto našim podnikateľským a stavebným firmám.

Podľa oznámenia pána predsedu Sboru povereníkov, Povereníctvo pre dopravu a Verejné práce započalo výstavbu nových železníc, na ktorých bola práca prerušená v dôsledku vojnových udalostí. V tejto čiastke svojej reči spomínal zo stredného Slovenska najmä železnice Tisovec-Revúca, Slavošovce-Chyžnia Voda a Dúbrava -Banská Štiavnica, ako trate, so stavbou ktorých bolo započaté už v minulých rokoch. S výstavbou a dokončením týchto železníc zaiste každý môže len súhlasiť. Pokiaľ však ide o projekt výstavby ďalších

nových železníc v Gemeri, prosím, aby bolo uvažované o tom, či miesto železnice Rimavská Baňa-Kokava nad Rimavicou nemalo by byť radšej uskutočnené železničné spojenie Kokava nad RimavicouKlenovec-Hnúšťa. Proti projektu železničnej spojky Kokava n/Rim. -Rimavská Baňa sa totiž namieta, že medzi týmito obcami leží jedine obec Rimavská Lehota s počtom asi 300 obyvateľova a Rimavica s počtom asi 250 obyvateľov. Je to vlastne jedna obec asi s 550 obyvateľmi, ktorá je od Rimavskej Bane vzdialená len 2. 5 km. Naproti tomu na trati Kokava n/Rim. -Hnúšťa leží Klenovec, ktorý má vyše 5000 obyvateľov. Keďže Kokava n/Rim má asi 5300 obyvateľov, Klenovec 5000 a Hnúšťa 1800 obyvateľov, spojovala by železnica z Kokavy na Hnúšťu asi 12. 000 obyvateľov, naproti čomu železnica Kokava n/Rim. -Rimavská Baňa len niečo vyše polovice uvedeného počtu. Okrem toho argumentu pre zapojenie Klenovca do železničnej siete prichádzajú do úvahy aj iné argumenty hospodárske, zpomedzi ktorých treba uviesť najmä okolnosť, že rozloha obecného chotára Klenovca činí spolu s rozlohou obecného chotára Kokavy n/Rim. okruhle 20. 000 ha. Z tejto plochy má Klenovec 4568 ha lesov a Kokava n/Rim. 4179 ha, teda spolu do 9000 ha lesnej pôdy, ktorej hospodárske využitkova. nie hovorí v porovnaní s lesnou plochou, ktorá leží medzi Kokavou a Rimavskou Baňou, za výstavbu železnice cez Klenovec. Okrem lesného bohatsvá má Klenovec veľmi vyvinuté dobytkárstvo a chov oviec. Takže po tejto stránke Klenovec je do určitej miery zásobárňou nielen blízkeho, ale aj ďalekého okolia. Ďalej v Klenovci prichádza do úvahy chov ošípaných, ktorých sa z Klenovca vyviezlo v roku 1938 1000 kusov krmníkov. Z nerastného bohatstva treba uviesť najmä ložiská medi, mastenca, okeru, grafitu a železnej rudy, ktoré bohatstvo by sa dalo žiadúcim spôsobom využitkovať, ak by v tomto kraji viedla železnica. Predpokladám, že železničná správa rozhodla, sa k výstavbe železnice Kokava n/Rim. -Rimavská Baňa predovšetkým z dôvodov finančných, keďže na prvý pohľad je zrejmé, že výstavba tejto železnice vzhľadom na ľahkosť terénu by vyžadovala o mnoho menší finančný náklad, ako výstavba spojky Kokava n/Rim. -Klenovrec-Hnúšťa. Napriek tomu však dovoľujem si klásť otázku, či by predsa nebolo účelnej-

šie a hospodárnejšie vystaviť železnicu s väčším finančným nákladom, ktorá by vodila cez ťažký a složitý terén, ako dať prednosť výstavbe železničnej spojky lacnejšej a hospodársky bezvýznamnej. Keďže mi nie je známe, či železničná správa už študovala možnosti železničného spojenia Kokava n/Rim. -KlenovecHnúšťa a nie sú mi ani známe bližšie údaje po stránke technickej a finančnej, obmedzujem sa len na upozornenie, či by z hľadiska budúceho hospodárskeho záujmu nebolo účelnejšie vystaviť miesto železnice Kokava n/Rim. -Rimavská Baňa, železnicu Kokava n/Rim. - Klenovec- Hnúšťa.

Pokiaľ ide o výstavbu nových hradských, prosím, aby za každých okolností bolo už raz konečne pamätané na úsek krakovskej cesty medzi Zvolenom a Banskou Bystricou v celej dĺžke a nielen na úseku Kremnička-Kráľova nad Hronom -Radvaň n/Hr., lebo stav. na celom úseku tejto hradskej je absolútne neudržateľný a vyžaduje okamžitú nápravu. Ide tu o jednu z najviac frekventovaných hradských stredného Slovenska a preto prosím, aby s opravou týchto úsekov bolo započaté v najkratšom možnom čase

Podľa programu v roku 1946 sa započne so stavbami niekoľkých nových štátnych budov. Prosím, aby v rámci tohto programu v prvom rade bolo pamätané na výstavbu nových poštových budov v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Obzvlášte v Banskej Bystrici je najvýš nutné, aby v najkratšom možnom čase bolo prikročené k stavbe novej modernej poštovej budovy, v ktorej nech sa pamätá aj na vysielaciu miestnosť (štúdio) banskobystrického rozhlasu a ku stavbe nemocnice.

V odbore civilného letectva žiadam, aby i budúcom roku bolo pomätené na pravidelné letecké spojenie stredného Slovenska s Bratislavou a Prahou. Prosím, aby táto letecká linka bola nielen na papieri, ale aby letisko na Troch Dub ch pri Zvolene bolo pravidelným prísťavišťom civilných leteckých liniek a nie ako dosiaľ, že v cestovnom poriadku leteckých liniek Tri Duby, poťažne Sliač síce sú uvedené, lietadlo však pristávalo na tomto letišti len výnimočne.

Pán predseda Sboru povereníkov vo svojej reči oznámil, že v najbližších 6 mesiacoch Povereníctvo pre dopravu a ve-

rejné práce hodlá zriadiť asi 20 nových Autobusových liniek. Prosím, aby pri zriadení nových autobusových liniek bolo predovšetkým pamätané na autobusovú linku Banská Bystrica-Ružomberok, Banská Bystrica-Tajov, Banská Štiavnica-Pukanec-Bátovce, Kráľova Lehota -Malužiná-Boc-Brezno n/Hr., MuráňTisovec, Svätý Kríž n/Hr. -Kremnica.

Po týchto stručných poznámkach, týkajúcich sa hospodárskej časti prejavu pána predsedu Sboru povereníkov prosím, aby mi bolo dovolené konštatovať, že pán predseda Sboru povereníkov sa vôbec nezmienil o našom živnostenskom strednom stave. Považujem si za svoju povinnosť na tomto mieste zdôrazniť, že podľa § S nariadenia č. 48 zo dňa 25. septembra 1945 Sbierky nariadení Slovenskej rady. ktorým boly ustanovené právne predpisy pre voľbu do Dočasného Národného shromaždenia pre zeme České, Moravskosliezske a Slovensko, maly byť do kandidačných listín pojaté v priemernom počte tiež osoby, navrhnuté záujmovými sväzmi, organizovanými mimo politických strán a inými významnými složkami verejného života. Konštatujem, že v rámci spoločnejkandidačnej listiny politických strán Národného frontu v zemi Českej a Moravskosliezskej sa nariadením o voľbách do dočasného Národného shromaždenia zabezpečila účasť i predstaviteľom nepolitických složiek verejného života, t. j. okrem Ústrednej rady odborov, Jednotného sväzu českých roľníkov, Ústrednej rady družstiev, ústredného telovýchovného výboru. Sväzu českej mládeže a iných významných zložiek tiež zástupcom obchodua priemyslu. Pri sostavovaní kandidátnej listiny politických strán Národného frontu na Slovensku tak významná složkaživnostenská vôbec nebola rešpektovaná. Dovoľujem si poukázať, že živnostníctvo vychádzajúc z uistenia vládneho programu, proklamovaného v Košiciach o podpore malého a stredného podnikania, dožaduje sa na svojich shromaždeniach takmer spontánne účasti svojich zástupcov v zákonodárnych orgánoch - v Slovenskej národnej rade a najmä v Národnom shromaždení. Stalo sa to aj na poslednom celoslovenskom pracovnom sjazde živnostníctva, t. j. obchodníkov, remeselníkov a stredných podnikateľov vôbec v Turč. Sv. Martine v dňoch 17 a 18 novembra 1945.