Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé 1946.

424.

Interpelácia

poslanca Strechaja, Holdoša, Hroboňovej, Šoka, Daubnera a Mazura

vláde republiky Československej

o pomeroch na Orave.

Orava bola vždy jedným z najzanedbalejších krajov Slovenska. Hospodárskemu vývinu tohto pracovitého, národne uvedomelého ľudu stálo v ceste do oslobodenia zpod maďarského panovania, feudálne panstvo oravského komposesorátu, majiteľmi ktorého bol maďarský štát a maďarskí aristokrati, ktorých jediným záujmom bolo vykorisťovať bohatstvá Oravy a udržanie oravského ľudu na čím nižšej úrovni, aby mali lacnú a poslušnú pracovnú silu.

Po oslobodení republiky v roku 1918, oravský ľud očakával, že politická a národná sloboda mu prinesie súbežne aj hospodárske povznesenie.

Neblahá a korupčná politika agrárnej a Hlinkovej ľudovej strany znamenala veľké sklamanie týchto nádejí. Podiele maďarských aristokratov prešly síce do rúk republiky, na systéme hospodárenia sa ale v podstate málo zmenilo.

Zlopovestná pašienková akcia, prevedená v Orave v dvaciatych rokoch pod reklamným agrárnickým heslom - Pomoc Orave - priniesla neoprávnené obohatenie niektorých jej prevádzateľov, oravskému ľudu ale len značné finančné zaťaženie, pod ktorým trpia niektoré obce až podnes. Tomuto hospodárskemu stavu zodpovedne je životná úroveň oravského ľudu aj na poli kultúrnom, zdravotníckom a hygienickom veľmi nízka, úmrtnosť a emigrácia abnormálne vysoká. K ilustrovaniu postačí, keď uvádzame, že od roku 1870 do r. 1930 upadol počet obyvateľstva Oravy o 27.5%.

Pritom treba vedieť, že príroda obdarovala Oravu všetkými podmienkami blahobytu:

1. Jej orná pôda, keď jej je aj len málo (na jedného obyvateľa z celkovej plochy pripadá 31/2 kat. jutár s čistým výnosom priemerne asi 2500 Kčs), je úrodná a pri zveľadení pôdohospodárstva a tvorení priaznivých podmienok mohol by sa priemerný výnos povýšiť na 7500 Kčs.

2. Orava má náramne veľké lesné bohatstvá s akostným drevom priemyselným, ktorý len čaká na užitočné využitkovanie,

3. Nerasty podzemné, ktoré sú skryté pod zemou Oravy by daly bohatý zdroj surovín rôzneho druhu.

4. Prirodzená vodná energia leží nevyužitá.

5. Priemyselnú zdatnosť Oravčanov dokazuje dakedy tak známe oravské pláteníctvo, ktoré roznášalo svoje kvalitné výrobky po šírych krajoch.

Za týchto okolností je treba len dobrej snahy, cieľavedomej, svedomitej, ľudovej hospodárskej politiky, aby Orava bola povznesená na tú hospodársku a kultúrnu úroveň, ktorú jej pracovitý ľud zasluhuje a príroda umožňuje, čiastočné riešenie, ako napríklad kolonizácia Oravčanov na iné čiastky republiky, znamenajú len prechodnú a núdzovú pomoc, lebo jednak sa nútene obmedzujú len na pomerne malú čiastku obyvateľstva, jednak ale nevyriešia základné problémy a nechajú nevyužité hospodárske možnosti Oravy.

Našim ľudovo-demokratickým režimom prevádzaná demokratická hospodárska politika poskytuje možnosť na vyriešenie všetkých problémov oravského ľudu.

Je nutné, aby v rámci hospodárskeho plánovania' sa myslelo na využívanie všetkých tých výhodných podmienok, ktoré vykazuje Orava.

Nemôže byť otáznym, že s vybudovaním náležitých dopravných podmienok by Orava značne prispela k zveľadeniu vzájomného hospodárskeho styku medzi našou republikou a Poľskom. K tomu by bolo potrebné, aby trať Kraľovany-Suchá Hora-Nový Targ bola prebudovaná na prvotriednu, s prípojkami na rôzne hospodárske strediská Oravy a pohraničných krajov Poľska.

Biednemu stavu Oravy možno pripisovať skutočnosť, že ľud pri najlepšej vôli nieje v stave riadne splniť svoje daňové povinnosti. Neodkladné vymáhanie daňových zaostalostí by nemalo valného výsledku pre štátnu pokladnicu, pre orávský ľud by ale znamenalo ešte ďalšie sníženie životnej úrodne. Je nutné, aby boly na to odkázanému ľudu Oravy poskytnuté mimoriadné daňové úľavy.

Ako sme uviedli, hospodárska bieda má za následok, že kultúrna úroveň oravského ľudu zostala na nízkom stupni. Jestvujúce školy, knižnice a iné kultúrne ustanovizne musia byť rozmnožené, aby aj ten najbiednejší mal možnosť na získanie aspoň tej najelementárnejšej vzdelanosti.

Hygienické a zdravotné pomery na Orave sú jednou z najsmutnejších kapitol. Vyživovacie a bytové podmienky zapríčiňujú slabý zdravotný stav obyvateľstva. Lekárov je málo, počet nemocníc nevystačuje. Tuberkulóza a iné ľudové nemoci sa šíria. Len súrna pomoc môže zamedziť ďalšiu depopuáciu Oravy. Treba zriadiť zdravotnícke stanice a rozmnožovať počet nemocníc.

V snahe pomôcť oravskému ľudu, činíme na vysokú vládu Československej republiky dotaz:

1. Čí je vláda ochotná v rámci hospodárskeho plánovania, založiť na Orave také nové priemyselné odvetvia (drevovýroba, nábytkový priemysel atď.), pre ktoré prirodzené bohatstvá Oravy poskytujú výhodné podmienky?

2. Či je vláda ochotná aj až do uskutočnenia veľkorysého plánu činiť opatrenia, aby sa v rámci akcie premiestenia priemyslu dostala na Oravu miestnym podmienkam vyhovujúca výroba?

3. Či je vláda ochotná previesť potrebné opatrenia na zlepšenie dopravných podmienok Oravy, a urýchlene previesť k tomu potrebné opatrenia?

4. Či je vláda ochotná poskytnúť vojnou postihnutému obyvateľstvu Oravy úľavy na nedoplatkoch daní za roky 1938 - 1945?

5. Či je vláda ochotná v dohode so Slovenskou národnou radou činiť opatrenia na povýšenie kultúrnej úrovne Oravy a k tomu cieľu rozšíriť sieť škôl, obecných knižníc, a iných kultúrnych ustanovizní?

6. Či je vláda ochotná v dohode so Slovenskou národnou radou zriadiť na Orave zdravotnícke stanice a rozmnožiť počet nemocníc?

Očekávame od vysokej vlády, že sa všemožne postará o odčinenie dnešného neblahého hospodárskeho, kultúrného a zdravotného stavu na Orave.

V Prahe dňa 7. mája 1946.

Strechaj, Holdoš, Hroboňová, Šok, Daubner, Mazur,

Valo, Jilemnický, Oliva, Dvorín, dr Púll, Jeleň, Šmidke, Novomeský, Kubač, Valachovič, Svítok, Turková, Kušik, Gottier, Lietavec, Bašťovanský, Smida.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP