Výbor obchodu projednal ve své schůzi dne 4. dubna 1946 vládní návrh zákona o mimořádných opatřeních v oboru ochranných známek. Tímto zákonem budou odstraněny následky okupace, které zasáhly význačnou:měrou do právních poměrů ochrany známek. Nesrovnalosti jevily se mezi územím Čech a Moravy a Slovenskem, ježto byly některé podniky odtrženy od území, pro které počítali majitelé ochranných známek s odbytem zboží, chráněného známkami. Tyto nesrovnalosti řeší tento vládní návrh, který sjednocuje poměry v oboru ochranných známek na celém území republiky Československé zákonnou úpravou.

Výbor obchodu přijal shora uvedený vládní návrh zákona beze změny a doporučuje jej Prozatímnímu Národnímu shromáždění ke schválení ve znění vládou předloženém.

Výbor ústavne - právny prejednal vo schôdzi dňa 25. apríla 1946 shora uvedený vládny návrh a prijal ho tak, ako sa na ňom usniesol výbor obchodu, t. j. vo znení vládou predloženom.

Dočasné Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tamto zákone:

(1) Ochranné známky, ktoré boly zapísané alebo v s obnovené do 4. mája 1945 včítane u niektorej obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyselnej komory na území Československej republiky, budú požívať ochrany na celom území Československej republiky s prioritou pôvodného zápisu, ak ich chrániteľ prihlási u obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyselnej komory, v obvode ktorej je sídlo podniku v dobe tejto prihlášky.

(2) Prihlášku treba podať v lehote, ktorá bude určená vládnym nariadením. Zároveň s prihláškou treba predložiť tri odtlačky známky a tlačový štočok a zaplatiť u obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyselnej komory poplatok 100 Kčs, z ktorého 25% plynie do štátnej pokladnice.

(3) Ochranné známky, ktoré nebudú v takto určenej lehote prihlásené, strácajú ochranu.

Na celom území Československej republiky dosiahnú ochranu s prioritou pôvodného zápisu, ale s výhradou zachovania práv osôb tretích, ochranné známky, ktoré boly zapísané v čase od 30. septembra 1938 do 4. mája 1945 včítane s platnosťou tiež pre niektorú časť územia Československej republiky u iného registračného úradu než u obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyseľnej komory, spomenutej v § 1, ak je sídlo ich podniku na území Československej republiky a ak budú prihlásené k zápisu u teraz príslušnej obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyseľnej komory do dňa, ktorý bude určený vládnym nariadením.

Prioritné lehoty, ktoré v obore ochranných známok určuje článok 4 Parížskej unijnej úmluvy na ochranu živnostenského vlastníctva, vyhlásenej dňa 5. februára 1933 pod č. 22 Sb., a ktoré boly v behu ešte dňa 29. septembra 1938 alebo prišly do behu po tomto dni, sa predľžujú do dňa, ktorý bude určený vládnym nariadením.

(1) Ak bolo niekomu zabránené mimoriadnými pomermi, zapríčinenými okupáciou alebo vojnou, aby dodržal lehotu na obnovenie ochrannej známky (§ 16 zákona zo dňa 6. januára 1890, č. 19 r. z., o ochrane známok, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich), prevedie sa na jeho žiadosť dodatočná obnova známky.

(2) Žiadosť o dodatočnú obnovu známky sa podá písomne u obchodnej a živnostenskej komory alebo u obchodnej a priemyseľnej komory, príslušnej na obnovu ochrannej známky, v lehote, ktorá bude určená nariadením ako konečná pre prihlášku podľa § 1. V žiadosti musia byt' uvedené skutočnosti, o ktoré sa žiadosť opiera, ako aj prostriedky, ktorými tieto skutočnosti majú byť osvedčené. Zároveň so žiadosťou treba zaplatiť taxu za obnovu s príplatkom 50 Kčs. (§ 16, ods. 3, zákona o ochrane známok.)

(1) Ak bola pre mimoriadne pomery, zapríčinené okupáciou alebo vojnou, zameškaná lehota na podanie žaloby podľa § 4 zákona zo dňa 30. júla 1895, č. 108 r. z., ktorým sa doplňuje resp. mení zákon zo dňa 6. januára 1890 o ochrane známok v znení zákona zo dňa 20. decembra 1932, č. 27 Sb. z roku 1933, možno žalobu podať ešte v lehote, ktorá bude určená vládnym nariadením ako konečná pre prihlášku podľa § 1.

(2) V žalobe musia byť zároveň uvedené skutočnosti, ktoré zabránily včasnému podaniu žaloby, ako aj prostriedky, ktorými tieto skutočnosti majú byť osvedčené.

Zákon zo dňa 8. októbra 1940, č. 261 Sl. z., o niektorých opatreniach na ochranu známok, sa zrušuje. Zároveň sa zrušuje použivateľnosť vl. nar. zo dňa 23. januára 1941, č. 98 Sb., 0 ochrane známok slovenských podnikov.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.