Strana práce na Slovensku začala v marci t. r. vydávať
v Bratislave ako svoj ústredný tlačový
orgán denník "Hlas práce". Tento
časopis priniesol v sobotu 30. marca v č. 16 úvodník
"Pre koho sú naše povereníctva?",
pre ktorý štátne zastupiteľstvo v Bratislave
dalo toto číslo zhabať, o čom vyrozumelo
redakciu časopisu prípisom čís. jedn.
Tl. z. 8/46.
Štátne zastupiteľstvo v Bratislave zcenzurovalo
v uvedenom článku tri miesta, a to:
1. "Ktosi ich vyjadril slovami, že najväčší
cintorín na Slovensku máme - v našich povereníctvach.
Čo vraj ta raz zapadne, to je pochované dokonale
a viac neuzrie svetlo božie. Je vraj hotovým zázrakom
dočkať sa vybavenia nejakej veci z povereníctiev
a najmä bez podniknutia všelijakých intervencií."
2. "Na vyšších stupňoch moc byrokracie
- starej i vekove, ale len vekove mladej - trvá nezmenene,
ba vo zvýšenej miere. Ale práve u našich
národných orgánov vládnej a výkonnej
moci, u povereníctiev pociťuje sa táto skutočnosť
najbolestnejšie. Veď práve od nich sa čakalo
aj zjednodušenie a urýchlenie administratívy.
Záujem občianstva na jednotlivých úradoch
bol a je, predovšetkým aby dostalo čo najrýchlejšie
a najľahšie, čo od nich potrebuje. A v tomto
smere, veru povereníctva sklamaly, hoci ako nové
úrady veruže nemusely byť zaťažené
neblahou tradíciou."
3. "Je také a také ministerstvo a je tedy to
isté povereníctvo. Teda to tedy povedať otvorene:
máme niektoré zbytočné povereníctva
- a pre niektoré veci, ktoré by boly zase maly spravovať
samostatné povereníctva, máme len úrady
s menšou právomocou alebo tie veci rozdelené
sú medzi niekoľko povereníctiev a tým
nemálo trpia. Naše povereníctva však majú
jednu spoločnú vlastnosť: slúžia
predovšetkým sebe, hladia nahrabať si čo
najväčšiu právomoc a potom topia sa v
práci alebo si ju ešte aj samy komplikujú.
A občianstvo potom nie a nie sa dočkať vybavenia
svojich vecí! - Odstavec. - V tomto smere potrebná
je náprava. Spor o hlavné mesto Slovenska len zatemňuje
situáciu. Nie je totiž rozhodujúce, kde máme
povereníctva, ale aké ich máme a komu slúžia.
Dnes rozhodne neslúžia slovenskému ľudu
a jeho potrebám. Ich postup ťažko nenazvať
neuvedomelou sabotážou vlastnej ustanovizne. Ak nechceme
- a my nechceme, - aby slovenský ľud úplne
zanevrel na tieto naše národné ográny
výkonnej a vládnej moci, bude treba zrobiť
v tomto ohľade nápravu čo najskôr."
Ako z citovaných zhabaných miest vidno, v článku
šlo o konštruktívnu kritiku nevýkonnosti
povereníctiev. Najmä zo zakončenia článku,
ktoré tvorí práve tretie zhabané miesto,
môže byť jasné, že táto kritika
a dožadovanie sa nápravy sledovalo aj záujem
kritizovaných povereníctiev a volalo po zlepšení
postavenia týchto úradov v očiach verejnosti.
Článok nebol namierený proti ustanovizni
slovenských národných orgánov vládnej
a výkonnej moci, proti ustanovizni povereníctiev,
ale len proti neprístojnostiam v týchto úradoch.
V minulosti, ako sa na to v článku aj poukazovalo,
také neprístojnosti kritizovaly sa neraz a slobodne
- a to aj ostrejšie ako v tomto článku.
V postupe štátneho zastupiteľstva v Bratislave
a tých, ktorí prípadne k nemu dali príkaz,
ide o porušenie tlačovej slobody a o vážne
ohrozovanie práv a slobôd občianskych, ktorých
zásadnú úpravu uznala dohoda vlády
so SNR za vec celoštátnu a spoločnú,
je to umlčovanie a poškodzovanie konštruktívnej
politickej strany. Československá republika získavala
si zatiaľ vážnosť a úctu aj pred
zahraničím svojou vnútornou konsolidáciou
a zachovávaním základných práv
a slobôd občianskych, medzi iným aj svojou
tlačovou slobodou, prejavujúcou sa nielen v zrušení
predbežnej cenzúry, ale aj v skutočne slobodnom
písaní jej tlače. Postup pri zhabaní
"Hlasu práce" preto jednak znamená svojvoľný
a odsúdeniahodný zásah do slobody tlače,
jednak poškodzovanie dobrého mena nášho
štátu vôbec.
I keď prípadne vo veci konfiškácie "Hlasu
práce" neide o priamu odpovednosť ministerstva
spravodlivosti, podpísaní súdia, že
ide tu o zásadnú otázku, v ktorej prax v
jednotlivých častiach republiky nemôže
byt opačná. Pýtajú sa preto pána
ministra spravodlivosti:
1. Či mu je známy prípad neoprávnenej
a neodôvodnenej konfiškácie "Hlasu práce"?
2. Čo podnikne, aby sloboda tlače, ako jedna zo
základných práv a slobôd občianskych
bola rešpektovaná na celom území republiky?