Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé 1946.

152.

Odpoveď

ministra vnútorného obchodu

na interpeláciu poslanca Cíglera a druhov

vo veci zásobovacej situácie v textilnom tovare (č. tlače 9).

1. Ťažká situácia v zásobovaní textilným tovarom je mi známa a sledujem starostlive všetky jej príčiny, ktoré sú rozličného druhu. Pripomínam ihneď na začiatky, že hlavnou príčinou ostáva dosial nedostatočná výroba textilného tovaru. Dovoľujem si tu poukázať na svoj výklad v schôdzi zásobovacieho výboru Dočasného Národného shromaždenia.

Pri posudzovaní zásobovacích možností obyvateľstva textilným tovarom treba mat na mysli, že z textilnej výroby prichádza do obchodu lem určitá jej časť, lebo treba pamätať aj na zásobovanie verejných spotrebiteľov (armády, železníc atd.). Okrem toho treba rezervovať časť vyrobeného tovaru pre vývoz. Iba zbytok, určený pre civilný sektor, pripadá na zásobovanie obyvateľstva prostredníctvom obchodu.

O podieli, pripadajúcom obchodu, rozhoduje až dosiaľ samo ministerstvo priemyslu, ktoré si vyhradilo rozhodovať o tom, koľko tovaru a kedy má byť z textilných továrenských skladov uvoľňované. Ministerstva vnútorného obchodu týka sa len distribúcia onoho tovaru, ktorý sa výslovne prideľuje len pre obchod. Aby sa čelilo nezamestnanosti uvoľňovalo ministerstvo priemyslu až dosial metrový tovar prevážne konfekčnému priemyslu a remeslu, kým obchodu bol prideľovaný tovar iný (kartušová látka, padákový hodváb, bavlnená dámska šatovka, posteľné prádlo).

Neznalosť tejto situácie dala pravdepodobne podnet k tomu, že v súvislosti s podanou interpeláciou uverejnila denná tlač v novembri minulého roku zprávu o tom, že sa ministerstvu vnútorného obchodu dostalo pre vnútornú distribúciu z pohraničných tovární 15,004.000 m tkanín a z tovární vo vnútrozemí 8,500.000 m, teda celkom 23,504.000 m tkanín.

Proti tomuto tvrdeniu konštatujem, že obchodu bolo až do dňa podania interpelácie v rámci distribučného riadenia pridelených z pohraničných tovární necelých 4,500.000 m tkanín, pričom sa z tohto množstva napočítalo 311.000 m oblekových látok, prevažne dámskych, čím bolo možné obliecť asi 1.5% mužov a žien nad 15 rokov. Asi 4,000.000 m sa nakúpilo obchodom od doby revolúcie z tovární na území bývalého protektorátu bez akéhokoľvek distribučného zásahu. Nedalo sa teda k dispozícii ministerstvu vnútorného obchodu za účelom distribúcie 23,500.000 m tkanín, ale iba 4,500.000 m tkanín, ktoré boly aj skutočne medzi obchodníkov rozdelené a boly v predajňách spotrebiteľom k dispozícii na príslušné odberné oprávnenia. Zbývajúcich 15,000.000 m tkanín, ako udáva distribučné oddelenie Hospodárskej skupiny československého textilného priemyslu, dalo sa k dispozícii odevnému priemyslu na spracovanie.

Ak sa stále poukazuje na to, že v obchode nemožno dostať ani meter látky a že prevážna väčšina obyvateľstva civilného sa nemôže obliecť, treba konštatovať, že v obchode je síce pomerný dostatok tovaru pleteného a stávkového, čiastočne aj posteľného prádla a prádla pre domácnosť, že však v obchodoch nie je skoro nijaký tovar vlnený a že následkom toho muselo byť vydávanie odberných poukazov pre hlavné odevné súčiastky pre mužov a ženy obmedzené na minimum. Pritom nebolo možné ani zďaleka kryt poukazy, vydané pre repatriantov a demobilizovaných vojakov. Z minimálneho množstva, ktoré bolo k dispozícii musely byť prednostne zásobené vojnou ťažko poškodené kraje, najmä východnej Moravy a Sliezska. Podotýkam, že ani v najbližšom čase nemožno očakávať, že by z novej výroby textilného priemyslu bola dodané podstatné množstvo vlneného tovaru, ale opäť predovšetkým tovar bavlnený, pletený a stávkový.

2. Pokiaľ vyčíta interpelácia doterajšiemu spôsobu distribúcie určitú ťažkopádnosť a pomalosť a navrhuje okamžité uvoľnenie styku medzi dodávateľom a odberateľom za súčasného dočasného zachovania bodového systému, poznamenávam k tomuto návrhu toto:

Hospodárska skupina československého textilného priemyslu, ktorá nepodlieha kompetencii ministerstva vnútorného obchodu, bola vždy proti tomu, aby obchod nakupoval od výrobcu priamo a vyžiadala si dosial od veľkoobchodu alebo maloobchodu návrhy pre distribúciu uvoľňovaného tovaru s označením firiem, ktoré by tovar od výrobcu odobraly. Bolo by na mieste pripomenúť, že kladnú stránkou tejto distribúcie bolo, že sa tovar distribuoval nielen na väčší počet veľkoobchodov a predajní, ale aj to, že sa tovar usmerňoval do krajov a okresov vojnou ťažko postihnutých. Distribúcia diala sa často decentralizačne tým, že tovar bol určený pre určitý okres, ktorý si menoval sám maloobchody, ktorým bol tovar dodaný. Vzhľadom na množiace sa kritiky a sťažnosti na doterajší spôsob distribúcie ministerstvo vnútorného obchodu robilo šetrenie, aby boly zistené príčiny závad a určený spôsob distribúcie, za daných okolnosti najvhodnejší. I tu pripomínam, že konkrétne údaje, uverejnené v dennej tlači o nerozdelených skladoch textílií, sa nezakládaly na pravde.

Aby bol chod tovaru z továrne ku spotrebiteľovi čo najviac urýchlený, dožadovalo sa ministerstvo vnútorného obchodu u Hospodárskej skupiny československého textilného priemyslu opatrenia, aby táto umožnila čo najvhodnejší styk odberateľa s dodávateľom. Uvítal som preto túto interpeláciu, ktorá sa de facto stavia za tieto požiadavky ministerstva vnútorného obchodu, a poznamenávam, že v tomto smere boly už pred podaním interpelácie naviazané jednania so spomenutou skupinou.

Bolo podaných niekoľko návrhov na zlepšenie distribučného systému u textílií, a to tak v ministerstve, ako aj od odborných organizácií k poradám pribraných. O jednotlivých návrhoch som podal podrobný výklad vo svojej zpráve zásobovaciemu výboru Dočasného Národného shromaždenia dňa 17. januára 1946. Ministerstvo vnútorného obchodu sa rozhodlo predovšetkým k uvoľneniu styku medzi obchodníkmi a výrobcami, takže umožnilo obchodníkom zadovážiť si tovar uvoľnený pre obchod priamo u výrobcu bez akéhokoľvek zásahu distribučného aparátu a bez ohľadu na predaný tovar v rámci bodového zúčtovacieho pokračovania.

Ministerstvo vnútorného obchodu starostlive sleduje ďalší vývoj a spomenuté opatrenie nepovažuje za posledný svoj krok v zlepšovaní distribučného systému.

Pokiaľ interpelácia navrhuje, aby sa textilný tovar horšej kvality uvoľňoval na predaj za nižší počet bodov, podotýkam, že sa tak už robí podľa predpisov o úprave spotreby textilného tovaru a to tak, že sa textilný tovar horšej kvality dodáva a odoberá za polovičný počet bodov, potrebných na zadováženie tovaru podľa bodového systému. Podmienkou je však, že sa takýto tovar predáva so sľavou najmenej 15% oproti normálnej cene. Ministerstvo vnútorného obchodu pridelilo v niektorých prípadoch Ústrednej rade odborov textilný tovar bez bodovej povinnosti distribúcii pre priemyslové strediská (Most, Kladno, Moravská Ostrava a pod.). Pokiaľ sa odporúča v interpelácii výdaj zvláštnych odberných poukazov na tovar horšej kvality, pripomínam, že za účelom rovnomerného zásobovania obyvateľstva musím trvať na tom, aby odevná potreba bola zásadne krytá šatenkou, vydanou v decembri minulého roku. Ministerstvo vnútorného obchodu hodlá postupom času obmedziť vôbec výdaj odberných poukazov iba na mimoriadne prípady a spotrebiteľovi dať možnosť nákupu všetkých odevných súčiastok na šatenky.

K návrhu, aby obchodníkom boly povoľované bodové úvery, sa podotýka, že Hospodárska skupina veľkoobchodu povolila od doby revolúcie až do doby tesne po podaní interpelácie textilnému veľkoobchodu cca 22,000.000 bodov a Hospodárska skupina maloobchodu textilnému maloobchodu cca 10,000.000 bodov úveru. Pri poskytovaní bodových úverov treba postupovať veľmi opatrne, aby sa úveru nezneužilo k hromadeniu tovaru. Prechodný nedostatok bodov vznikol u obchodných podnikov najmä tým, že bodové šeky, zaslané výrobcom, neboly vo väčšine prípadov včas honorované tovarom z titulu úpravy menovej.

Interpelácia navrhuje konečne vyvesovanie úhrnných soznamov tovaru za výkladnými skriňami s vymenovaním druhov tovaru. K tomuto návrhu podotýkam, že ministerstvo vnútorného obchodu prevádza už dlhší čas svojimi kontrolnými orgánmi kontrolu v obchodoch a stíha obchodníkov, u ktorých sa zistí zadržovanie tovaru, javiace sa v nedostatočnom pohybe v skladovej kartotéke. Povinnosť vyvesovať soznamy tovaru skladovaného mohla by viesť pri neustále sa meniacom stave skladov - nákupom a predajom - k rozličným nedorozumeniam medzi kupujúcim a predávajúcim a preto sa ministerstvo vnútorného obchodu nemôže s týmto návrhom interpelácie stotožniť.

V Prahe dna 19. januára 1946.

Minister vnútorného obchodu:

Dr Ivan Pietor v. r.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP