Kto chce obviňovať okresný
národný výbor v Brezne nad Hronom, že
porušil dané predpisy. keď vozil voľskými
poťahmi dosky z píly na Jánošovke a zameňoval
ich v modrokamenskom okrese za potraviny? Vtedy ešte slabo
organizovaná štátna správa v mnohých
a mnohých otázkach ostala bezradná a predsa,
vďaka iniciatívnosti ľudu, sa zabránilo
nepokojom a hladu, ktoré sa zdaly v dôsledku nedostatku
potravín samozrejmými. Národné výbory
v mnohých miestach z vlastnej iniciatívy organizovaly
milície, ktoré sa staraly o udržovanie poriadku,
čistily hory od zvyškov fašistických bánd,
staraly sa o odmínovanie polí a umožnily tak
ich osiatie.
Je isté, že vedľa pozitívnej
práce sú i nedostatky v práci národných
výborov, ktoré musia byť odstránené
spoločným úsilím všetkých
demokratov. Slovenský ľud učil sa vládnuť.
Išiel po nových cestách a nedostatky ako aj
chyby za takých okolností boly nielen pochopiteľné,
ale i nevyhnuteľné.
Revolučné národné
výbory skladaly sa z osvedčených protifašistických
bojovníkov, z účastníkov povstania
a z ľudí nijako nezaťažených kolaborantstvom
s nepriateľom a s ľudáckym režimom. Poväčšine
sa to dialo aj na nestranníckom základe, pretože
demokratická strana nemala svoje organizácie takmer
ešte nikde.
Prvou právnou normou pre národné
výbory bolo nariadenie č. 26 Slovenskej národnej
rady zo dňa 7. apríla 1945 a organizačné
smernice Povereníctvo vnútra z 10. apríla
1945, vydané k tomuto nariadeniu. Nariadenie samo, ktoré
je normou z obdobia revolúcie a boja, ako aj tieto smernice,
ktoré sa nemohly opierať o dostatočné
a všestranné praktické skúsenosti, majú
svoje nedostatky a chyby, no prispely predsa značnou mierou
ku konsolidácii pomerov a práce v národných
výboroch. Reorganizácia miestnych a voľby okresných
národných výborov previedly sa na celom Slovensku
do polovice augusta 1945, takže k prvému výročiu
slovenského národného povstania národné
výbory mohly do Banskej Bystrice poslať svojich delegátov
na celoslovenský sjazd národných výborov
a na voľbu členov Slovenskej národnej rady
a slovenských poslancov Dočasného Národného
shromaždenia.
K výnosom povereníctva treba
si len žiadať, aby vydané predpisy a pokyny národným
výborom neboly byrokratické, ale jasné a
účelné, pochopiteľné priemerne
inteligentnému robotníkovi alebo roľníkovi.
Nepochybujeme o tom, že Ministerstvo vnútra i Povereníctvo
vnútra sú zárukou, že sa v tomto duchu
bude pokračovať.
Vo verejnej tlači ozýva sa
často kritika o činnosti národných
výborov. Treba vítať kritiku ak je pozitívna
a pomáha odstraňovať nedostatky, ale treba
čo najrozhodnejšie odmietať nezodpovedné
útoky, aké sa objavujú v istej tlači,
ktorá zovšeobecňovaním niektorých
neblahých zjavov všeobecne hanobí inštitúcie
národných výborov a podkopáva základy
tohto stĺpu našej republiky. Odmietame hlasy, že
je treba obmedziť právomoc národných
výborov a dať faktickú moc do rúk t.
zv. administratívnych odborníkov.
Pripomínam samozrejme, že skutoční
odborníci sú potrební pri výstavbe
republiky, a je treba si len želať, aby ľudovo-demokratickým
duchom preniknutí odborníci sa do tejto výstavby
plne zapojili.
No, nebezpečné sú tie
tendencie, ktorých snahou je postupne odbúrať
vymoženosti a tradície národného povstania
a umožniť návrat k starému byrokratickému
systému, tak výrazne protiľudovému a
nedemokratickému. (Potlesk.)
K navrhovaným predlohám zákona
o voličských soznamoch v exposé pána
ministra vnútra vítame návrh, aby sostavovanie
stálych voličských soznamov bolo sverené
národným výborom ako základným
orgánom ľudovej demokracie. Súhlasíme
tiež s odstránením podmienky pobytu po určitú
dobu v obvode, kde má byť občan do voličských
seznamov zapísaný. Táto podmienka postihovala
v minulosti hlavne robotníctvo na Slovensku, odchádzajúce
pravidelne na sezónne práce, a dnes, pri značnej
fluktuácii obyvateľstva by bola takmer neprevediteľná
a rozhodne by vylúčila mnoho statočných
Slovákov z výkonu voličského práva.
Podobne súhlasíme i so zavedením voličských
preukazov.
Pokiaľ ide o ustanovenie zákona,
kto má byť vylúčený zo zápisu
do voličských soznamov, sme za to, aby už v
zákone bolo presne stanovené, ktoré osoby
majú byť volebného práva pozbavené.
Toto je dôležité najmä pre Slovensko, kde
dekrét pána prezidenta o národnej cti nie
je platný a kde ľudové súdy ešte
nezakončily svoju činnosť ani v smysle nariadenia
SNR č. 33. K tomu pristupuje ešte ten fakt, že
počet odsúdených ľudovými súdmi
na Slovensku je skutočne minimálny a dosiahnul len
663 prípadov. Tento počet zďaleka nezahrnuje
počet fašistických zločincov, ktorých
veľká väčšina ešte len má
byť postavená pred ľudové súdy.
Bolo by nebezpečné zahrávanie
sa so samou podstatou republiky, keby sme dnes dali politické
právo do rúk tým, ktorí republiku
rozbili, ktorí zavinili hospodárske zničenie
Slovenska a svojím spojenectvom s nemeckým fašizmom
ohrožovali samotnú existenciu slovenského národa.
(Potlesk.) Týmto zločincom musíme
zabrániť, aby mohli vykonávať akýkoľvek
vplyv na utvárenie nových politických a ústavných
pomerov. (Potlesk.) Nemôžeme preto pripustiť
k voľbám nikoho, proti komu je vedené vyšetrovanie
podľa zákona o ľudových súdoch,
nemôžeme pripustiť k voľbám členov
bývalého slovenského snemu, štátnej
rady a členov zastupiteľských úradov
t. zv. Slovenského štátu, vedúcich funkcionárov
a dôstojníkov Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže,
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, členov pohotovostných
oddielov Hlinkovej gardy, Hlinkových gardistov z úderných
rôt, dôstojníkov, ktorí po okupácii
Slovenska Nemcami slúžili v Hašíkovej
armáde, udavačov, UŠB-ákov a Gestapákov,
fašistických redaktorov rozhlasu a časopisov,
arizátorov ako aj iných hospodárskych a politických
kolaborantov, ktorých treba zákonne presne vyznačiť.
(Potlesk.)
Je ku cti slovenského národa,
že počet ľudí, pozbavených u nás
pre takéto zločiny voličského práva,
bude menší aj percentuálne ako v iných
krajinách.
Výnimku z tohto princípu by
sme mohli azda pripustiť len vtedy, keď previnilci by
hodnoverne dokázali, že sa činne zapojili do
boja proti fašizmu alebo že účinne a so
značným osobným rizikom v protifašistickom
boji pomáhali.
Vylúčením týchto
elementov z volebného práva sme povinní odkazu
nášho národného povstania, našim
vyše stotisícovým obetiam fašistického
zverstva. Varujeme pred špekuláciou na hlasy kolaborantov
a zradcov. (Potlesk.)
Špekulácie podobného
druhu, snaha oprieť sa o fašizmus ako protiváhu
socialistickému hnutiu, viedla k zrade, k zániku
republiky. Chyby minulosti nesmú sa opakovať, varujeme
pred následkami skutočnosti, že isté
politické kruhy poskytujú prístrešie
a ochranu kompromitovaným, rozkladným fašistickým
živlom. (Potlesk.)
Podobne treba odmietnuť i tvrdenie,
že vraj nemožno bez právoplatného rozsudku
len zákonom zbaviť občana jeho občianskych,
t. j. voličských práv. Naše revolučné
zákonodarstvo, nariadenie SNR o pozemkovej reforme, dekréty
prezidenta o štátnom občianstve pozbavily už
Nemcov a Maďarov ich majetkových práv alebo
tieto práva aspoň v značnej miere obmedzily.
Podobne boli dekrétom č. 33/45 pozbavení
Maďari a Nemci štátneho občianstva. K
podopretiu tohto názoru môžem uviesť, že
tieto opatrenia nie sú obmedzené len na Československo,
ale že ich prevádzajú, a to veľmi dôsledne,
aj iné štáty, ako napr. Juhoslávia,
ktorá zbavila okolo 1,000.000 obyvateľov volebného
práva, ďalej nové demokratické Francúzsko,
ktoré nariadením z 26. decembra 1945 z volebného
práva vylučuje veľký počet presne
stanovených kategórií osôb, ktoré
sa previnily proti národnej cti.
Podľa najnovších zpráv
z Bruselu prehlásil belgický minister vnútra
Adolf van Glabeke, že bolo zbavených volebného
práva 322.000 Belgičanov, ktorí za okupácie
spolupracovali s Nemcami. Vidíme teda, že ani západné
demokracie sa týmto opatreniam nevyhýbajú
a neváhajú pozbaviť voličského
práva státisíce svojich občanov, ktorí
sa spreneverili.
Pokiaľ sa týka sčítania
hlasov sme za zásadu pevného volebného čísla,
rovného pre všetky časti republiky, ktorá
jedine odpovedá ľudovo-demokratickej povahe nášho
štátu. Starý volebný poriadok rôzného
volebného čísla bol krajne nespravodlivý
a nedemokratický, keďže sa vyžadovalo podľa
jednotlivých krajov k voľbe poslanca v niektorých
krajoch iba 19 až 20 tisíc hlasov a v iných,
hlavne na východe republiky, až 35.000 hlasov. Preto
sme za to, aby volebné číslo bolo stanovené
až po sčítaní všetkých platných
hlasov v republike, ktoré by rozdelené na 300 dávaly
volebné číslo pripadajúce na jeden
mandát.
Sme za viazané kandidátne
listiny, za slobodné prejavenie vôle voliča
i za odovzdanie bieleho hlasovacieho lístku. Je nedemokratické
nútiť niekoho, aby svoje demokratické práva
vykonával, keď tak urobiť nechce.
Obavy, že by sa najmä na Slovensku
prejavilo opozičné stanovisko separatistických
a nepriateľských kruhov práve týmto
odovzdaním prázdnych lístkov, vyvierajú
alebo z neznalosti pomerov - z podceňovania vplyvu našej
revolúcie alebo z jednoduchej špekulácie práve
na tieto opozičné hlasy, ktoré by azda mohly
byť získané oportunnou a nebezpečnou
politikou ustupovania práve tejto reakcii.
Záverom chcel by som zdôrazniť:
Práca Ministerstva vnútra a Povereníctva
vnútra na Slovensku nie je ľahkou. Výstavba
nového štátneho aparátu za ťažkých
povojnových pomerov, pri súčasnom prekonávaní
ťažkostí i rázu materiálneho, z
ľudí jednak skúsených, ale v početných
prípadoch nespoľahlivých, a na druhej strane
z ľudí nových, oddaných novým
zásadám ľudovej demokracie, ale nie dosť
vyškolených, nie je ľahkou. Táto práca,
tak dôležitá pre budúcnosť republiky,
vyžaduje účinnej spolupráce a pomoci
všetkých, ktorí chcú vybudovať
republiku silnú, odolnú nástrahám
reakcie a zvyškov fašizmu. Táto práca
vyžaduje i podpory a uznanie tlače, ktorá má
značný vliv na verejnú mienku.
Komunistická strana Slovenska bude
ako doteraz tak i v budúcnosti všetkými silami
a celou svojou váhou usilovať sa o konsolidovanie
republiky na ceste pokroku a demokracie. (Potlesk.)
Předseda:
Uděluji slovo panu posl. dr Dolanskému.
Posl. dr Dolanský: Vážená
sněmovno!
Jménem poslaneckého klubu
KSČ činím toto prohlášení:
Ve včerejší schůzi
Prozatímního Národního shromáždění
učinil pan posl. doc. dr Krajina jménem klubu čs.
strany národně-socialistické prohlášení,
v němž žádá, aby bylo odloženo
hlasování o výkladu ministra vnitra soudr.
Noska a aby vláda podrobně přezkoumala
stížnosti nár. soc. poslanců na činnost
ministerstva vnitra. Jestliže prohlášení
odůvodňuje tento krok tím, že nár.
soc. klubu poslanců jde jen a jen o nápravu domněle
nepřípustných poměrů a že
nechce zavdat veřejným projednáváním
stížnosti ve sněmovně příležitost
k zneužití jich proti zájmům republiky
a národa a jestliže dále chce neloyálnost
takového kroku zastřít ujištěním,
že věří v nejlepší vůli
ministra Noska, pak my komunisté pravíme
otevřeně, že v upřímnost projevu
pana posl. dr Krajiny nevěříme.
(Výborně! - Potlesk poslanců stran komunistických
a čs. soc. dem.)
Pan doc. Krajina a jeho druhové
mohli už dávno a kdykoliv všechny své
stížnosti na poměry v ministerstvu vnitra,
zvláště když je pokládají
za nemožné v demokratickém státě,
přednést a učinit předmětem
jednání ve výboru stran Národní
fronty, v předsednictvu vlády, ve vládě
a v právě probíhající debatě
o výkladu ministra vnitra v bezpečnostním
výboru Národního shromáždění.
Toho však neučinili. Proč
se páni řečníci z nár. soc.
klubu vůbec přihlásili k debatě ve
včerejší schůzi Národního
shromáždění, aby se pak zase odhlásili
s odůvodněním, že jejich projevů
by mohlo býti zneužito proti zájmům
národa a republiky? Kdyby pánům poslancům
z nár. soc. klubu bylo bývalo šlo skutečně
jen o nápravu, pak by nebývali ohlásili před
celou naší i zahraniční veřejností
11 řečníků, kteří prý
mají závažné doklady o nepřípustných
poměrech v bezpečnostní službě,
nýbrž by byli bývali již dávno
vše, co mají proti ministerstvu vnitra, předložili
a nesáhli by k takovéto komedii ve chvíli,
kdy se v parlamentě jedná o zprávě
ministra vnitra. (Potlesk poslanců stran komunistických
a čs. soc. dem.)
Za celých dvacet let v předmnichovské
republice, kdy ministry vnitra byli příslušníci
agrární strany, se žádný z nár.
soc. poslanců neodvážil takovýmto způsobem
vystoupiti proti tehdejšímu režimu ministerstva
vnitra, ačkoli tehdy a nikoli dnes by to bylo bývalo
na místě. Nikdy se žádný z nár.
soc. poslanců neodvážil hnát k odpovědnosti
agrárního ministra vnitra, když policie a četnictvo
střílely do stávkujících dělníků
nebo když prováděly násilné krvavé
exekuce pro daňové nedoplatky u rolníků
nebo živnostníků, když policejní
obušky agrárního ministra vnitra zběsile
řádily při protidrahotních demonstracích
žen a při hladových demonstracích nezaměstnaných.
Nikdy neměli nár. soc. poslanci slova kritiky, když
policie do krvava a do bezvědomí zbila komunistické
poslance. (Hlasy: Ještě to schvalovali a usmívali
se!) Nehnali k odpovědnosti agrárního
ministra vnitra ani tehdy, když komunističtí
poslanci odhalovali jeho pikle a pikle české reakce
s německým nacismem, když agrární
ministr vnitra nutil české četníky
a strážníky, aby chránili Henleina a
Franka proti českým hraničářům…
(Potlesk poslanců stran komunistických a soc. demokratické.)
Předseda
(zvoní): Prosím o klid.
Posl. Dolanský (pokračuje):
… ba ani tehdy ne, když tento agrární
ministr vnitra v září 1938 odvolal bezpečnostní
opatření v pohraničním území
a otevřel hranice nepříteli. Těm,
kdo dnes žádají odklad hlasování
o projevu ministra vnitra Noska, tenkrát ani ve
snu nenapadlo, že by měl československý
parlament zvednout protest proti Mnichovu a odmítnout odtržení
pohraničních území.
A přece je dnešní režim
ministerstva vnitra zcela rozdílný od režimu,
který byl před Mnichovem. (Hlasy: Právě
proto!) Dnes ministerstvo vnitra nechrání nepřátele
republiky, nýbrž zakročuje proti nim. Reakčním
kruhům se arciť nelíbí, že se právě
za vydatného přispění ministra vnitra
upevňuje soustavou národních výborů
vliv lidu na veřejnou správu, že se prosazuje
demokratický právní řád, že
je v celém státě jednotně organisována
bezpečnost, že se zabezpečuje naše pohraničí
a dodržuje demokratický pořádek v zemi
(Hlas: A že sa bije reakcia!), že jsou přičiněním
ministerstva vnitra zatýkáni a zavíráni
váleční zločinci, že se likviduje
banditismus a že zásluhou ministerstva vnitra byli
odhaleni a pozatýkáni Prchalovci; že se u nás
sledují a maří hospodářské
a politické mezinárodní špionáže
- že zkrátka v žádném okolním
státě není, jak se všeobecně
uznává, takový pořádek a klid
jako u nás.