Současně však se musíme starat o sklizeň obilí a produkci masa v roce příštím, poněvadž v něm sklidíme jen tolik, kolik letos zasejeme. Každé opatření, které učiníme nyní, se projeví i v budoucnosti, a to buď dobře nebo špatně. Je v zájmu všeho obyvatelstva, abychom se tedy starali již dnes o dobrou žeň v roce budoucím, abychom v příštím roce mohli dát všem občanům z naší společné píle větší kus chleba i masa. Vzpomínám s radostí účasti celého národa na průběhu prací o letošních žních. Společným úsilím se nám podařilo dostat úrodu pod střechu. Od chvil společné radostné práce na polích pokračuje však osidlování pohraničí. Odcházejí nám jak řady rolníků, tak hlavně zemědělského dělnictva z vesnic, ale postupným odsunem Němců budou i do ostatních podniků průmyslových, obchodů a živností i do úřadů nastupovat čeští pracovníci ze všech oborů lidské práce. Řady pracujících v českých vesnících povážlivě prořídnou, poněvadž nejen pohraničí, ale i průmysl, obchod, živnosti a úřady odčerpávají z vesnic hlavně mladé pracovní síly. Touha po lepším životě nalézá nyní možnost uplatnění a nižší životní úroveň vesnice, vyvolávající odliv z venkova do měst, bude vylidňováním vesnice ohrožovat zemědělskou výrobu tak dlouho, pokud nenastane vyrovnání životní úrovně a pracovních podmínek mezi městem a venkovem, jak by to odpovídalo zásadě spravedlnosti, na kterou kladlo vládní prohlášení několikráte důraz. V důsledku obsazování našeho pohraničí nebudeme v příštím roce mít pro výpomoc v zemědělství ani těch ochotných rukou, které nám letos ve žních dobrovolně a tak ochotně pomáhaly. Stojíme proto před nejvážnějším problémem vesnice, před zajištěním dostačujícího počtu pracovních sil pro zemědělskou výrobu. V této souvislosti nemohu zcela pomlčet o důsledcích, které se projevily jak nedostatkem pracovních sil, tak nehospodárností v zemědělské výrobě jen proto, že odpovědná místa nedovedla podle plánu usměrnit provádění dekretů o konfiskaci a kolonisaci německé a jiné nepřátelské půdy. V tom směru bude třeba i v příslušných dekretech mnohé ustanovení změnit (Potlesk.) a moje strana přijde s návrhy, které připravila.

Musíme počítat s tím, že se nám nepodaří nahradit všechny, kteří z vesnice odejdou. Nezbývá proto, než věnovat největší pozornost mechanisaci zemědělské práce. Povaha zemědělské práce vylučuje, aby se lidská pracovní síla mohla nahradit strojem do té míry, jako se to stalo v průmyslu. Lze však při dobré vůli určitou část ruční práce buď nahradit prací strojovou nebo ji alespoň ulehčit. Proto je nutno věnovat mechanisaci zemědělské výroby všechnu péči. Vítáme postátnění některých továren na hospodářské stroje. Může to mít pro zemědělství veliký význam, budou-li tyto továrny ovládány duchem porozumění pro potřeby zemědělství a tvořivou vůlí. Je třeba, aby se mechanisaci zemědělské výroby věnovali konstruktéři a ve spolupráci s praktiky hledali nové typy hospodářských strojů, odpovídající našim poměrům. Je dále třeba, aby se ceny hospodářských strojů přizpůsobily výnosnosti zemědělských podniků, a konečně je nutno vyrábět dostatek strojů. Družstevnictví bude pomáhat plnému využití strojů. Mechanisace zemědělské výroby nesnese však odkladů, poněvadž je s hlediska zajištění výživy opravdu jedním ze životních zájmů nejen vesnice, nýbrž celého našeho národa. Pro úplnost dodávám, že v této době vázne práce v zemědělství i pro nedostatek železa, ráfů, ozubů a podkováků. Jsou to zdánlivé maličkosti, ale ukazují nám, jak hluboko zasáhlo drancování okupantů do práce vesnice a co všechno je třeba napravovat.

Připravuje se řád národního pojištění. Venkov se dožadoval od desetiletí jak nemocenského, tak i starobního pojištění. Žádáme proto, aby v rámci národního pojištění bylo nemocenské a starobní pojištění samostatných zemědělců uskutečněno a aby v zemědělství nejpozději od 1. ledna příštího roku bylo aktivováno alespoň pojištění proti nemoci a pro případ mateřství. (Potlesk.) Zdraví vesnice je zájmem veřejným a zajištění klidného stáří samostatným rolníkům je příkazem demokratické rovnosti a spravedlnosti ke všem pracujícím vrstvám.

Připravuje se nová úprava cen a mezd. Vedoucí směrnicí má správně být největší vystupňování výroby. Žádáme proto, aby při této příležitosti byly odstraněny křiklavé nesrovnalosti v zemědělství, které produkci zemědělství brzdily a zemědělce od výroby odháněly, místo aby ho k výrobě podněcovaly. Jsme pro zvýšení reálných mezd v zemědělství stejně jako v průmyslu, klademe však při tom důraz na to, aby vyšší mzdy platily pro lepší práci a vyšší výkon.

V přímé spojitosti s cenovou hladinou zemědělských výrobků je zatížení veřejnými břemeny. Zemědělci přinesou rádi všechny oběti, kterých bude třeba k nápravě naší měny, očekávají však, že rozdělení břemen na jednotlivé vrstvy národa bude naprosto spravedlivé, zejména se zřetelem na výši důchodů. (Potlesk.)

Ve svém proslovu jsem se zmínil jen o některých nejaktuálnějších otázkách, jejichž vyřešení může především zajistit výživu národa, hospodárnost v zemědělské výrobě a klidnější život na vsi. Mluvím jako výkonný zemědělec a jako sociální demokrat, který nezapomíná na celou problematiku zemědělství a venkova. Všeobecné potřeby venkova a zemědělství jsou mi dokonale známy a čs. soc. demokracie, která chce dělat skutečně dobrou a správnou zemědělskou politiku, bude svůj program prosazovati tím, že bude včas a na příslušných místech uplatňovat své iniciativní návrhy. (Potlesk.)

Za rolníky, kteří tak početně vstupují do řad čs. soc. demokracie, mohu prohlásiti, že nastupují k budování republiky v duchu demokratického uskutečňování socialistického řádu s nejlepší vůlí plnit všechny povinnosti a na české zemi poctivě pracovat v duchu obětavé lásky k vlasti, který je za okupace živil v revolučním hnutí zemědělském oním vědomím odpovědnosti, s nímž se stali jeho zástupci v revolučních květnových dnech význačnými členy České národní rady. Očekávají však, že i jim budou poskytnuty k tomu všechny nutné předpoklady. Zajištění výživy dnes a zdar republiky v celé budoucnosti jsou při tom jejich vedoucími zásadami. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Púll. Dávám mu slovo.

Posl. dr Púll: Vážené dámy a pánovia! Jedným zo základných bodov programového vyhlásenia vlády, ktoré na poslednom zasadnutí predniesol ministerský predseda Fierlinger, je ten, v ktorom si vláda dáva za úkol industrializáciu Slovenska. Tento bod je pre nás tak významný a dôležitý, že ho pokladáme za počiatok novej hospodárskej budúcnosti Slovenska, tým viac, že sme si už zvykli dívať sa na Fierlingerovu vládu ako na takú, ktorá realizuje svoje programy. (Potlesk.)

Industrializácia Slovenska je tak základného významu pre ďalší politický, hospodársky a kultúrny vývin Slovenska, ale i tak ďalekosiahleho významu pre harmonický a jednoliaty vývin Československej republiky, že si zaslúži pozornosti a podpory nielen všetkých činiteľov slovenských, ale všetkých činiteľov českých a samotného českého ľudu.

Plánovaná industrializácia Slovenska, ktorá sa bude prevádzať hlavne správou znárodneného priemyslu a peňažníctva za vedenia vlády, bude prvým faktorom, ktorý bude budovať slovenský priemysl podľa objektívnych možností a potrieb ľudu na Slovensku, a tieto možnosti a potreby ďaleko presahujú terajší stupeň a rozsah priemyselnej výroby na Slovensku. Uvediem niekoľko čísiel, z ktorých potreba industrializácie Slovenska vyplynie. V roku 1930 žilo na Slovensku 56% obyvateľstva z pôdy, kým v Čechách 24% a na Morave a v Sliezsku 28.6%. Z toho by sa mohlo zdať, že bola správna ta téza, ktorou sa riadila oficiálna hospodárska politika našej predmníchovskej republiky, že Slovensko je obilnou komorou štátu. Ornej pôdy bolo však na Slovensku len 45% celkovej pôdy, kým v českých zemiach 60 % celkovej pôdy. Na jednom hektaru na Slovensku žilo o 50% obyvateľstva viac ako v českých zemiach. Slovenská pôda bola preľudnená, preťažená. Uvážme však rozdiel v hektárovom výnose. Roľník na Slovensku produkoval priemerne 16 q pšenice na 1 ha, český roľník až 32 q. Ak odpočítame od tohto výnosu podiel vlastnej osobnej spotreby, ako aj podiel osiva, ostane slovenskému roľníkovi pre trh k dispozícii 5 q, českému roľníkovi 20 q. Z týchto číslic je zrejmé, že nadpolovičná väčšina obyvatelstva Slovenska môže žiť na pôde len za cenu velmi nízkej životnej úrovne. Nedostatok a bieda vyháňa tisíce ľudí z polnohospodárstva a núti ich hľadať obživu inde. Kde ju však nachádzajú? Niet doma priemyslu, ktorý by ich vedel zamestnať. Idú za chlebom do cudziny. V prvom desaťročí nášho storočia sa vysťahovalo priemerne 25.000 ľudí ročne. Vysťahovalectvo bolo silné aj za prvej Československej republiky. Roku 1920 sa vysťahovalo 14.000 ľudí, roku 1924 už 35.000 ľudí. Za jedno desaťročie sa zo Slovenska vysťahovalo 210.000 obyvateľov.

Tisov režim si z nezamestnanosti nerobil veľké problémy. Posielal desaťtisíce robotníkov do Nemecka, aby pracovali pre nemeckú vojnovú mašinériu.

Vážené dámy a páni! Z týchto číslic je zrejmé, že na Slovensku potrebujeme desiatky tisíc ľudí zamestnať v priemysle okrem tých, ktorí v ňom už pracujú. Tieto pracujúce ruky budú môcť ďalej ušľachtiť tie suroviny, ktoré sa na Slovensku nachádzajú a vyvážajú z neho ako suroviny. Je to predovšetkým drevo, ktoré môže byť ďalej mnohorakým chemickým i mechanickým spôsobom spracované. Na Slovensku môže byť ďalej zavedená výroba najrôznejších jemných výrobkov chemických a iných, v ktorých kalkulácii dovoz nehrál rolu a ich výroba nie je lokálne viazaná. Priemysel na Slovensku vyžaduje v niektorých oboroch doplnenia, aby výroba bola od suroviny až k hotovému produktu. A podľa môjho názoru nastala teraz tá doba, v ktorej je možné i potrebné slovenský priemysel budovať. Prečo?

Československý priemysel má, vážené dámy a pánovia, všetky predpoklady úspešného vývinu a rychlého vzostupu. Doba hegemónie nemeckého hospodárskeho imperializmu minula. Nemecký priemysel pracuje dnes nepatrným zlomkom svojej bývalej kapacity a nik si nepraje jeho vzrastu. Československo bude si samo produkovať väčšiu časť tých potrieb, ktoré dovážalo z Nemecka. Už tento fakt stavia nás pred úlohu ďalšej výstavby priemyslu. Celý nemecký odbytový trh ostáva voľný a umožňuje nám prevziať značnú časť bývalých nemeckých odbytíšť, ak budeme s obnovením našej výroby zavčasu hotoví. Menovite europský juhovýchod prestal byť doménou nemeckého exportu a máme možnosť už dobre rozvetvené naše styky s týmito súsedmi ďalej rozšíriť a prehĺbiť. Politické predpoklady tohoto prehĺbenia sú ideálne v rámci novej našej slovanskej orientácie.

A ďalší a najvýznamnejší faktor našich oprávnených nádejí vo významný vývin nášho priemyslu je Sovietsky sväz, s ktorým budeme mať temer neobmedzené možnosti výmeny tovarov i sprostredkovania služieb, najmä dopravných, s ostatnou Europou. Tieto možnosti, ktoré si naše hospodárstvo pri svojej zaujatosti s problémami rekonštrukcie a kladením základov vyvinutejšej formy hospodárskeho života ani nestačilo uvedomiť, ukladajú nám úkol čo najrýchlejšieho rozvinutia centrálneho plánu priemyselnej výstavby a centrálneho plánovania priemyselnej výroby.

V týchto peršpektívach priemyselného a hospodárskeho vývinu hľadí Slovensko do budúcnosti plné nádejí a očakávania. Máme dôvody očakávať zvlášť prudký vývin výroby, menovite na Slovensku. Čo nás k tomu oprávňuje? Predovšetkým práve prevedená nacionalizácia peňažníctva a priemyslu. V etape kapitalistického liberalizmu sa priemyselná výroba na Slovensku vyvíjala pomaly a Slovensko ostalo zemou prevažne poľnohospodárskou, s nevyspelým priemyslom. Reakčné sily, ktoré riadily hospodársku politiku predmníchovského Československa, narobily na tomto poli, menovite s koncepciou, že úloha Slovenska je menovite v poľnohospodárstve, vážne chyby. Za liberalizmu Slovensko málo čerpalo z moderného vývinu techniky a ostalo hospodársky pozadu. Poštátnením peňažníctva a podstatnej časti priemyslu je vytvorený predpoklad exploatovať všetky bohatstvá slovenskej zeme a použiť pracovných rúk pre zvýšenie úrovne pracujúceho slovenského človeka.

Pri prevádzaní poštátnenia stojíme pred zvládnutím veľkých úloh. Pri obsazovaní miest vedúcich v podnikoch i vyšších orgánoch poštátneného priemyslu budeme vyberať najlepších a najpoctivejších našich odborníkov, ktorí sú pripravení celou energiou sa pustiť do výstavby štátneho priemyslu. (Potlesk.) V závodoch musíme vytvoriť kamarátske pracovné ovzdušie všetkých pracujúcich, za pomoci závodných rád a odborových organizácií. (Potlesk.) Naše robotníctvo nesčetnými rezolúciami a telegrammi zaviazalo sa k zvýšeniu pracovného výkonu a disciplíny. Keď k tomu pristúpi úspešné zvládnutie novej organizácie poštátneného sektoru, bude zaručený úspešný vývin nášho priemyslu. Poštátnený priemysel bude lepšie spravovaný ako dosiaľ, keď bol v rukách kapitálu, a účinky poštátnenia sa na čas prejavia jednak vo zvýšení životnej úrovne pracujúcich, jednak ozdravením celého nášho hospodárstva.

Ďalší dôvod i záruku industrializácie Slovenska vidíme v jeho geografickej polohe. Československý priemysel sa bude v značnej miere orientovať na bratský Sovietský sväz a na juhovýchod Europy. Slovensko spojuje našu republiku so Sovietským sväzom - súsedí s ním. Znamená to, že i s hľadiska nákladov bude budovanie priemyslu na Slovensku výhodné. Tým viac, že sa ukáže potreba dokonale a s veľkými investíciami vybudovať vodné i pozemné dopravné spoje. Prišla doba, keď doteraz nevýhodná geografická poloha Slovenska stane sa jeho požehnaním. Tento fakt je tým silnejší, že i vojenské a strategické dôvody a poučenia z histórie prepadnutia Československa nemeckým nacizmom nútia nás umiesťovať vojensky dôležité podniky na územie Slovenska, aby sme, opretí o sovietského spojenca, boli odolní a vedeli svoju armádu zásobovať z podnikov bezpečne umiestných.

Otázka spriemyselnenia Slovenska je tiež najdôležitejším predpokladom vyrovnania životných podmienok oboch národov republiky. Priemysel prinesie Slovensku zvýšenie materiálnej úrovne života i kultúrneho konzumu a vyrovnanie sociálnej štruktúry, prinesie faktickú rovnoprávnosť po dosiahnutí rovnosti právnej i politickej a je základným princípom jednotného a jednoliateho vývinu celého štátu.

Industrializácia Slovenska javí se nám ako jeden zo základných princípov hospodárskej politiky štátu. Prvou etapou v nej je akcia premiestenia niektorých podnikov z pohraničných území českých na Slovensko. Táto akcia, ktorá jednak vyžaduje podopretie autoritou ústrednej vlády, aby boly odstránené prekážky, ktoré sa jej stavajú do cesty so strany záujmov lokálnych a skupinových, ako i sústredené úsilie českých a slovenských odborníkov, aby výber premiestených podnikov bol urobený s hľadiska celoštátneho plánovania, má byť počiatkom veľkorysého budovania slovenského priemyslu. (Potlesk.) Je takého významu, že si zaslúži pozornosti najvyšších činiteľov a práce najlepších odborníkov.

Dedičstvo, ktoré nám zanechalo neblahé panovanie Nemcov, dostane sa do rúk spoľahlivých, ktoré z neho urobia zdroj blahobytu obyvateľstva nášho štátu. Táto akcia nie je ohrožením blahobytu českého ľudu. České pohraničie je dnes priemyslom úplne predimenzované, nakoľko vyhovovalo nemeckým vojnovým potrebám. Chýbajú, resp. budú tu chýbať statisíce pracovných síl, ktorých v českých zemiach niet. Okrem toho od zvýšenej kúpyschopnosti slovenského konzumenta, ktoré nastane industrializáciou Slovenska, zlepšia sa odbytné možnosti výroby v českých zemiach. Pri tejto príležitosti apelujem na závodné výbory, národné výbory i zemský národný výbor v Prahe a v Brne, na všetky politické strany, aby vzaly za svoju túto akciu, ktorá má veľký význam pre zdravý vývin nášho hospodárstva i ceľkový vývin nášho štátu a napomáhaly ju.

V tejto súvislosti sa vyskytla otázka t. zv. dualizmu hospodárskeho, ktorý vraj existuje v Československu a ktorý zabraňuje hospodárenie celoštátne. Jeden pražský deník zaoberal sa touto vecou priamo v súvislosti s premiestením podnikov z pohraničných území na Slovensko a napísal, že nemožno premiestenie uskutočniť dovtedy, kým nepríde k novému ústavoprávnemu usporiadaniu postavenia Slovenska, a doporučil, aby robotníci zo Slovenska išli do pohraničných území.

Isteže vo vzťahu česko-slovenskom a v ústavoprávnych vzťahoch SNR s ústrednou vládou príde pri rešpektovaní zásady rovný s rovným k odstráneniu niektorých nedostatkov a improvizácií k ústavnému zladeniu vzájomných vzťahov. Príde k nemu po obojstrannej dohode a súhlase. Som totiž presvedčený, že oba národy môžu mať k sebe vzájomnú dôveru po hrozných rokoch mníchovských a pomníchovských, že nájdu spôsob, ako zladiť potreby plného nacionálneho vývinu s požiadavkom jednotnosti štátu.

V priemysle, vážené dámy a pánovia, došlo však k úprave, ktorá tento požiadavok splňuje. V poštátnenom priemysle a peňažníctve niet žiadneho dualizmu. Dekrétmi prezidenta republiky o poštátnení, bol vytvorený československý priemysel a peňažníctvo namiesto doterajšieho českého a slovenského. Priemysel i peňažníctvo bude centrálne, celoštátne spravované. Príslušní ministri stávajú sa ministrami skutočne ústrednými, ktorí v otázkach významu celoštátneho spravujú i priemysel i banky na Slovensku. Oblastné správy, ktoré budú na Slovensku vytvorené, vyhovujú nielen potrebám slovenským, ale splňujú i požiadavok účelnej, ekonomickej decentralizácie, ktorá je s hospodárskeho hľadiska pružnej a pohotovej správy potrebná. Podľa môjho názoru je na tomto poli potrebné vytvoriť len jeden predpoklad spravodlivého spravovania a distribuovania našich najväčších hospodárskych hodnôt. Je to predpoklad psychologický. Čo dnes na obidvoch stranách, po šesťročnom odlúčení a nie vždy celkom harmonickom predchádzajúcom spolužití, chýba, je myslenie v celoštátnych pojmoch a kategoriách. Naši činitelia, a menovite úradníci na vedúcich miestach, hospodárskí činitelia, vedúci rôznych podnikov, musia opustiť svoje myslenie v kontúrach protektorátu Čechy a Morava a v kontúrach slovenského štátu a musia myslieť celoštátne a rozhodovať hľadiac k potrebám všetkých častí republiky. (Potlesk.) Československé hospodárstvo nebude jednoliatym celkom a jeho vývin nebude sa diať rovnomerne a pre obidva národy spravodlivo, kým tomu tak nebude. Či v peňažníctve alebo v priemysle, vo výrobe i distribúcii, nemôže natrvalo platiť zásada: "Bližšia košeľa ako kabát". Môžeme mať v priemysle i v peňažníctve len spoločnú košeľu a spoločný kabát. (Potlesk.) Dekrétom o poštátnení bánk a priemyslu sme vytvorili predpoklady jednotného, centrálneho riadenia základných sektorov nášho hospodárstva. Tu nemožno očakávať úspešný a rovnomerný vývin, ak bude musieť Čecha strážiť Slovák a Slováka Čech. Každý vedúci úradník či v ústredných orgánoch alebo v orgánoch oblastných musí mať na zreteli záujem celoštátny, rozkvet priemyslu celoštátneho. Toto docieliť je len úkolom výchovy, je to problém psychologický, keď kapitáni priemyslu nie sú viac exponentmi kapitalistických, vykorisťovateľských skupín, ale exponentmi ľudovo-demokratického štátu, exponentmi československého ľudu. (Potlesk.)