Pátek 6. října 1944
Zápisnica
z 11. zasadnutia Slovenskej národnej rady konaného dna 6. októbra 1944 o 17. hodine v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
1.) Predseda p. Schmidke zahájil dnešné zasadnutie a
2.) uviedol na porad jednania druhý bod programu: čítanie zápisnice z 10. zasadania Slovenskej národnej rady. Pán Dr. Lettrich navrhuje, aby od čítania zápisnice bolo upustené a jej overením poverení pp. Kubač a Ing. Fillo. Prítomní tento návrh jednohlasne prijali.
3.) O treťom bode programu a to o nariadení Slovenskej národnej rady o drahotných výpomociach pre provizionistov Štátnych banských a hutníckych závodov referoval p. Ing. Styk, ktorý prečítal text príslušného návrhu ako aj dôvodovej zprávy, (viď príloha 1.). Svoju dôvodovú zprávu doplnil ešte poznámkou, podľa ktorej robotník poťažne robotníčka tabakovej réžie, keď nemá deti a je slobodný(á), dostáva penziu ročne Ks 11.500.- t. j. raz takú ako haviar, keď uvedený robotník je ženatý a má 2 deti, dostáva penziu Ks 15.350.-, kým haviar len Ks 6.000.-. Tento návrh prítomní taktiež jednohlasne prijali.
4.) Na to bol prejednávaný 4. bod programu: nariadenie Slovenskej národnej rady o zachovaní pracovných pomerov súkromných zamestnancov a zamestnancov im na roveň postavených, ktorí pre mimoriadne vojnové pomery opustili svoje zamestnanie. O tejto veci referoval p. Dr. Pietor, ktorý uviedol, že spomenutý návrh bol už raz prejednávaný v plénu Slovenskej národnej rady, pre rôzne nedostatky a rozdielnosťi názorov prítomných bol však vtedy vzatý z programu. Legislatívny sbor sa preto znovu zaoberal jeho osnovou, pri čom návrh bol prepracovaný a nesociálne ustanovenia boly škrtnuté. Potom menovaný prečítal text návrhu ako i dôvodovú zprávu (príloha 2.). § 6. návrhu doplnil ešte textom: "so zúčastnenými Povereníctvami SNR". Menovaný doporučuje prijať tento návrh s uvedeným dodatkom.
Pán Horvát pýtal sa, prečo v návrhu je uvedené dátum účinnosti nariadenia 28. augusta 1944, lebo sa nevie presné dátum rozhodné pre začiatok odboja, či je to 28. alebo 29. august. Pán Dr. Pietor na to odvetil, že táto otázka bola v legislatívnom sbore pretriasaná a skúmaná a prislo sa na to, že odboj začal 28. augusta t. r. v Turci. Na to p. Horvát žiadal, aby vec bola vyjasnená, lebo niektorí začali s odbojom už 25. augusta. Pán Dr. Thurzo uviedol, že dňa 29. augusta t. r. začala účinkovať Slovenská národná rada. Pán Dr. Pietor podotkol, že obecná mienka bola tá, že dátum 28. augusta v tomto prípade zodpovedá. Pán Dr. Lettrich uvádza, že dátum 28. alebo 29. augusta v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť tohto nariadenia, lebo § 1 nariadenia hovorí, že pracovné pomery zostávajú zachované, ale nie je povedané, kedy nastala prekážka. Pán Horvát na to hovorí, že otázku nekládol z tohoto dôvodu, ale preto, aby bolo jasné, ktoré dátum treba pokladať za začiatok nášho národného odboja. Pán Dr. Josko potom konštatoval, že dňa 28. augusta t. r. sa vlastne nič nestalo, dňa 29. augusta t. r. došlo k vyhláseniu a ďalším opatreniam, týkajúcim sa ustanovenia Slovenskej národnej rady. Keby sme mali brať do úvahy jednotlivé udalosti ako sa staly, bol by rozhodujúci 21. august t. r. (Strečno) poťažne už 20. november 1943, kedy bola ustanovená SNR. Doporučuje v tomto prípade zostať u 29. augusta 1944, kedy bola deklarácia Slovenskej národnej rady. Pán Dr. Pietor proti tomu nemá námietok.
Pán Dr. Stanek pýta sa, prečo 2. odsek dôvodovej zprávy, v ktorom je uvedené, čo sa rozumie službou v domácom odboji, bol vypustený z textu vlastného nariadenia. Pán Dr. Pietor na to uvádza, že keby toto bolo prenesené do zákona, bol by potom chránený na pr. aj gardista, ktorý prišiel do B. Bystrice a tu si našiel prípadne ešte aj lepšie miesto ako mal. Legislatívny sbor zaoberal sa touto otázkou a prišiel k názoru, že bude najlepšie, keď táto otázka bude prenechaná súdnej praxi. Pán Dr. Stanek na to odvetil, že potom to nepatrí ani do dôvodovej zprávy. Pán Dr. Pietor ešte dokladá, že tento pasus je aspoň v dôvodovej zpráve, aby zase zaslúžilý pracovník bol chránený a sudca mohol sa opreť o dôvodovú zprávu.
Na to p. predseda Dr. Šrobár dal hlasovať o tomto návrhu, návrh s doplnkom v § 6 a opravou dáta v § 5 na 29. augusta 1944 bol prítomnými prijatý.
5.) Pán Dr. Šoltés, prečítal potom návrh ako aj dôvodovú zprávu šiesteho bodu programu: nariadenia Slovenskej národnej rady o dočasnej úprave niektorých vecí trestného a disciplinárneho súdnictva na oslobodenom území. Po podanom vysvetlení k dôvodovej zpráve prítomní tento návrh jednohlasne prijali. (Príloha čís. 3.)
6.) Voľné návrhy;
Pán Dr. Husák predniesol návrh nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorým sa menia a doplňujú ustanovenia §§ 15 a 16 vládneho nariadenia čís. 111/34 Sb. z. a n. o náležitostiach vojenských osôb z počtu mužstva v činnej službe a niektorých osôb im čo do náležitosti na roveň postavených (viď príloha 4.). Ďalej predniesol návrh nariadenia SNR o rodinnej sustentácii vojenských gážistov. Pán Dr. Lettrich doporučuje, aby obidva návrhy boly v skrátenom pokračovaní prijaté. Predseda p. Dr. Šrobár dal potom o návrhoch hlasovať. Tieto boly prijaté väčšinou hlasov.
Pán Mazúr žiada o okamžité zakročenie na Povereníctve SNR pre zdravotníctvo, aby boly ihneď prijaté do nemocničného ošetrovania deti z Turca, medzi ktorými sa vyskytnul prípad červenky, lebo ich celodenná snaha o umiestnenie do nemocnice zostala až do večera bezúspešná. Nakoľko za Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo nebol na dnešnom zasadaní nik prítomný, požiadal predseda p. Dr. Šrobár pána Dr. Josku, aby ihneď zariadil všetko potrebné.
Na dotaz prítomných podal potom predseda p. Schmidke prehľad vojenskej situácie.
Nakoľko sa potom už nik nehlásil o slovo a program bol vyčerpaný, predseda ukončil dnešné zasadanie.
Rudolf Blažovsky v. r.
Viliam Pauliny v. r.
Odpis vyhotovený na ÚPSP.
Za správnosť odpisu
Dr. František Martinovič
počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie na Prezídiu Predsedníctva SNR.
Nariadenie Slovenskej národnej rady
z 6. X. 1944
o drahotných výpomociach pre provizionistov Štátnych banských a hutníckych závodov.
Slovenská národná rada usniesla sa na tomto nariadení:
§ 1.
Dôchodcom, ktorí podliehajú zaopatreniu podľa zákona číslo 148/1942 Sl. z. v znení vlád. nar. č. 242/1942 Sl. z., patrí štvrťročná drahotná výpomoc.
§ 2.
(1) Drahotná výpomoc činí štvrťročne
A) u požívateľov invalidnej a starobnej provízie 250 Ks
B) u požívateľov vdovskej provízie.... 200 Ks
C) u požívateľov sirotskej provízie, keď ide o
a) obojstrannú sirotu................. 200 Ks
b) ináč .............................. 100 Ks.
(2) Drahotná výpomoc sa zvyšuje o 100.- Ks za každé dieťa, na ktoré patrí dôchodcovi vychovávací príplatok podľa platných predpisov alebo dobrovoľný vychovávací príplatok v smysle usnesenia Správneho sboru štátnych banských a hutníckych závodov zo dňa 27. októbra 1943.
(3) Drahotná výpomoc vyplatí sa zpravidla v mesiacoch marci, júni, septembri a decembri.
§ 3.
Drahotná výpomoc nepatrí:
a) dôchodcom, ktorí majú vymerané penzie podľa § 5. vládneho nariadenia č. 242/1942 Sl. z.,
b) dôchodcom, ktorí požívajú druhotného prídavku na základe zákona č. 129/1942 Sl. z., zákona č. 102/1943 Sl. z. a zákona č. 169/1943 Sl. z. a právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich,
c) dôchodcom, ktorí nemajú na území Slovenska svoje trvalé bydlisko.
§ 4.
Pre výplatu drahotnej výpomoci je smerodajný stav k prvému dňu toho mesiaca, v ktorom sa výpomoc vypláca.
§ 5.
Toto nariadenie má účinnosť od 1. septembra 1944 do 30. augusta 1945.
§ 6.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre verejné práce so zúčastnenými povereníctvami.
Slovenská národná rada.
Dôvodová zpráva.
Požitky provizionistov Štátnych banských a hutných závodov stanovené §§ 32. a 35. vládneho nariadenia č. 242/1942 Sl. z. vymerané boly podľa hospodárskych čísiel z konca roku 1941. Požitky tie samy o sebe skromné (: v priemere obnáša vdovská provízia asi Ks 220 mesačne, provízia invalidná a starobná asi Ks 520.- mesačne:) sa stúpajúcou drahotou podstatne znehodnotily. Boly nadlepšené iba ojedinelými výpomocami v decembri 1943 a júli 1944 a to rovnakými obnosmi, aké sú v § 2 navrhnuté.
Penzijné požitky štátnych zamestnancov boly naproti tomu zvýšené zákonmi č. 129/1942 Sl. z., č. 102/1943 Sl. z. a č. 169/1943 Sl. z. tak, že teraz obnáša drahotný prídavok prislúchajúci požívateľom výslužného Ks 4.200.- ročne a požívateľom vdovskej (sirotskej) penzie Ks 3.150.- ročne. K tomu prislúcha ešte Ks 400.- na každé nezaopatrené dieťa, na ktoré patrí výchovné. Tieto drahotné prídavky poberajú i penzionovaní robotníci a robotníčky Tabakovej réžie. Je pochopiteľné, že štátni banskí provizionisti poukazujú bezprestajne na tieto príkre rozdiele a domáhajú sa zlepšenia svojich požitkov. Navrhovanou úpravou sa vychádza tomuto želaniu aspoň skromnou mierou v ústrety.
Paragrafom 4 vylučujú sa z tejto úpravy tie osoby, ktoré už poberajú drahotný prídavok zo štátnej pokladnice na základe horecitovaných zákonov. Budú to v prvom rade penzinnované robotníčky tabakovej režárne v Banskej Štiavnici, ktoré sú súčasne vdovami našich baníkov.
Náklady úpravy budú obnášať v každom kvartále asi Ks 400.000.- v bežnom roku Ks 800.000.- celkom asi 1,600.000.- Ks.
Návrh nariadenia
Slovenskej národnej rady
z... 6. X. .........1944
o zachovaní pracovných pomerov súkromných zamestnancov a zamestnancov im na roveň postavených, ktorí pre mimoriadne vojnové pomery opustili svoje zamestnanie.
Slovenská národná rada usniesla sa na tomto nariadení:
§ 1.
(1) Pracovné pomery súkromných zamestnancov a zamestnancov im na roveň postavených, ktorí svoje pracovné miesto opustili, svoje zamestnanie nevykonávajú pre prekážku, spôsobenú mimoriadnymi vojnovými pomerami a slúžia československému odboju, zostávajú zachované ak zamestnanec nastúpil do práce najneskoršie 15 dní po tom, čo prestala prekážka pravidelného výkonu jeho zamestnania.
§ 2.
(1) Čas neprítomnosti zamestnanca v zamestnaní (§ 1.) sa mu počíta do pracovného času.
(2) Ak sa zamestnanec do práce vrátil v lehote § 1., nesmie následkom prerušenia práce z dôvodu § 1. utrpieť ujmu vo svojom pracovnom pomere. Odo dňa návratu prislúchajú mu všetky požitky i s prípadnými prídavkami tak, ako keby prácu nebol prerušil a vzťahuje sa na neho každá nová úprava požitkov, ku ktorej došlo v príslušnej skupine počas prerušenia práce (§ 1.).
(3) Ak sa zamestnanec do práce nevráti v lehote § 1., predpokladá sa, že pracovný pomer zanikol posledným dňom lehoty.
(4) Či a pokiaľ bude zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi požitky i za ten čas, čo u neho prácu nekonal z dôvodov § 1., určí osobitné nariadenie.
(5) Ak sú tieto otázky smluvne pre zamestnanca výhodnejšie upravené, platia príslušné ustanovenia smluvy.
§ 3.
(1) Okolnosť, že zamestnanec opustil svoje pracovné miesto z dôvodov uvedených v § 1., má byť oznámená príslušnému nositeľovi nemocenského, invalidného, starobného a penzijného poistenia v zákonitej lehote stanovenej pre podanie odhlášky. Podanie odhlášky v predpísanej lehote oslobodzuje zamestnávateľa od záväzku platiť poistné príspevky.
(2) Nároky z nemocenského poistenia pre poistencov a ich oprávnených rodinných príslušníkov zostávajú zachované aj počas nevykonávania práce z dôvodov § 1. a to 12 týždňov, počítaných odo dňa, kedy práca bola prerušená. Uvedenú ochrannú lehotu môže povereníctvo Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť podľa potreby, ak to bude vyžadovať verejný záujem, všeobecne alebo jednotlivé predĺžiť.
(3) Započítanie času, po ktorý zamestnanec prácu nevykonáva, upravené bude v invalidnom a starobnom ako aj penzijnom poistení osobitným nariadením.
§ 4.
Práva, ktoré prislúchajú zamestnancov podľa §§ 1.-3. nemožno smluvou zrušiť alebo obmedziť.
§ 5.
Toto nariadenie má účinnosť od 29. augusta 1944.
§ 6.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo pre sociálnu starostlivosť so zúčastnenými Povereníctvami SNR.
Slovenská národná rada.
Dôvodová zpráva.
Súkromní zamestnanci, ktorí v dôsledku dnešných vojnových pomerov na Slovensku opustili svoje zamestnanie a zapojili sa do práce v československom odboji, podľa platných právnych noriem utrpeli by na svojich pracovných pomeroch vážne a ďalekosiahle ujmy. Je preto potrebné osobitnou právnou normou zabezpečiť im zachovanie ich pracovného pomeru a zabezpečiť im, aby zamestnávateľom pre takéto prerušenie pracovného pomeru nemohli byť vypovedaní, alebo aby nemohol byť ich pracovný pomer predčasne zrušený.
Službou v domácom odboji rozumie sa akákoľvek činnosť v službách verejných i súkromných, ktorá má význam pre nerušený chod súkromného a verejného života, alebo inak prispieva k zdarnému skončeniu odboja.
Podľa navrhovanej normy pracovný pomer takéhoto zamestnanca ostane zachovaný po dobu, po ktorú sa pre mimoriadne vojnové pomery a pre službu v domácom odboji nebude môcť vrátiť do svojho pôvodného zamestnania a pre svoju neprítomnosť neutrpí v ňom nijakú škodu.
Otázka požitkov zamestnanca po dobu prerušenia zamestnania musela byť ponechaná na vyriešenie osobitným nariadením, lebo dnes sú ešte nevyjasnené základné problémy, ktoré budú mať podstatný vliv na vyriešenie tejto otázky.
Tak iste musela byť ponechaná na vyriešenie osobitným nariadením otázka invalidného, starobného ako aj penzijného poistenia.
Návrh nariadenia Slovenskej národnej rady
z... 6. X. ... 1944
o dočasnej úprave niektorých vecí trestného a disciplinárneho súdnictva na oslobodenom území.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
§ 1.
(1) Všetky úkony trestného súdnictva v opravných stoliciach pre oslobodené územie vykonávajú s pôsobnosťou hlavného súdu trojčlenný senát a s pôsobnosťou Najvyššieho súdu päťčlenný senát so sídlom v Banskej Bystrici.
(2) Tým istým senátom prislúcha aj celá právomoc v disciplinárnych veciach sudcov, štátnych zástupcov a úradníkov i pokiaľ tieto prichádzajú do úvahy, ako stolice prvého stupňa.
§ 2.
Predsedov a členov senátov ustanovuje Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie zo sudcov alebo úradníkov pre sudcovský úrad spôsobilých a to bez ohľadu na ich služobnú hodnosť.
§ 3.
Pokiaľ pôsobnosť krajských súdov vo veciach trestných je viazaná sídlom hlavných súdov, prenáša sa na krajský súd v sídle senátu zriadeného podľa § 1. tohto nariadenia.
§ 4.
(1) Všetku činnosť hlavných štátnych zastupiteľstiev a Generálneho štátneho zastupiteľstva vykonávajú štátni zástupcovia na to ustanovení Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre parvosúdie.
(2) O ustanovení štátnych zástupcov platí obdobne § 2.
§ 5.
Povereníctvo pre pravosúdie sa splnomocňuje všetky otázky z výkonu tohto nariadenia vyplyvajúce samo upraviť aj v tom prípade, keď podľa doterajších platných ustanovení na ich úpravu vyžadoval sa zákon.
§ 6.
Toto nariadenie platí tri mesiace od jeho vyhlásenia.
§ 7.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie so zúčastnenými povereníctvami.
Slovenská národná rada.
Dôvodová zpráva
Obidva hlavné súdy Najvyšší súd, hlavné Štátne zastupiteľstvá a Generálne štátne zastupiteľstvo nachodia sa na území obsadenom cudzou mocou, preto teraz nemôžu vykonávať pôsobnosť v trestnom a disciplinárnom konaní. V civilných veciach otázka súdnictva v opravných stoliciach bola riešená zastavením lehôt podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 9/1944 Sb. nar. V trestných veciach, keďže za platných právnych predpisov opravné prostriedky (najmä vo väzobných veciach) sú v istej miere prejavom osobnej a dotyčnej slobody občianskej a tieto predpisy sú duchu demokraticko-republikánskemu zodpovedné, neodporúča sa ich meniť alebo rušiť, preto objavila sa potreba zriadiť výpomocné senáty a určiť tiež ich sídlo v Banskej Bystrici.
Podľa platných predpisov v senáte hlavného súdu môže sa zúčastniť rozhodovania iba jeden súdny radca a v senáte Najvyššieho súdu iba dvaja hlavní súdni radcovia. Podľa dnešného stavu na oslobodenom území niet toľko menovaných sudcov vyššej kategórie, aby sa tieto predpisy mohly zachovať, preto treba sostaviť príslušné senáty z kvalifikovaných, no ináč hodnosťou podľa platných predpisov nevyhovujúcich sudcov.
Podľa § 1. zákona č. 50/1942 Sl. z. na krajských súdoch v sídle hlavných súdov boly zriadené osobitné senáty, tzv. politické s vyhradenou pôsobnosťou. So zreteľom na dôvody uvedené v dôvodovej zpráve k §. 1. treba túto pôsobnosť tiež preniesť na krajský súd v Banskej Bystrici.
Čo do odseku 1. § 4. sa poznamenáva, že so zreteľom i na terajší prechodný stav súdnictva na oslobodenom území, bolo by nadmieru ťažkopádne riešiť v rámci zákona či nariadenia (: § 24 zákona č. 185/1939 Sl. z. a §§ 1. a 2. nar. č. 1/1944 Sb. nar.:) všetky otázky súvisiace s výkonom tohto nariadenia a preto je cieľuprimerané v tomto prechodnom stave ponechať úpravu týchto otázok prostej ale pružnej, pravda len dočasnej úprave samotnému vykonávateľovi tohto nariadenia.
Návrh
nariadenia Slovenskej národnej rady
z.. 6. X.... 1944
o rodinnej sustentácii vojenských gážistov z povolania a civ. zamestnancov vojenskej správy, ako aj voj. gážistov v zálohe a vo výslužbe, povolaných za mobilizácie k činnej službe.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
§ 1.
(1) Vojenským gážistom z povolania a civilným zamestnancom vojenskej správy, ktorí konajú službu u útvarov armády v poli a vojenskými gážistom v zálohe a vo výslužbe, povolaným za mobilizácie a za vojny k činnej službe, patrí za dobu, po ktorú pre službu žijú odlúčene od rodiny, rodinná sustentácia.
(2) Rodinná sustentácia náleží tiež rodinám zajatých vojenských gážistov.
(3) Civilné zamestnankyne vojenskej správy nemajú nárok na rodinnú sustentáciu.
§ 2.
Rodinná sustentácia je denná náležitosť a jej výmera za kalendárny deň činí:
a) Pre dôstojníkov a úradníkov:
1. a 2. platovej stupnice ............... Ks 70.-
3. a 4. platovej stupnice ............. Ks 60.-
5. a 6. platovej stupnice ............... Ks 50.-
7. a 8. platovej stupnice ............... Ks 40.-
Pre podporučíkov a čakateľov ............ Ks 30.-
b) Pre vojenských gážistov a civ. zamestnancov mimo služobnú triedu a poddôst. z povolania na trvalo ponechaných podľa zák. 65/1943 Sl. z. Ks 30.-
c) Pre kancelárske pomocné sily, pomocných zriadencov ako aj zamestnancov v obdobnom postavení.............................. Ks 25.-
d) Pre poddôstojníkov z povolania okrem natrvalo ponechaných, ktorým bolo udelené výnimočné povolenie uzavretia sobášu podľa § 5. zák. č. 65/1945 Sl. z................. Ks 10.-
§ 3.
(1) Vojenskí gážisti z povolania civilní zamestnanci vojenskej správy nadobúdajú a strácajú nárok na rodinnú sustentáciu dňom, ktorým nadobúdajú a strácajú nárok na poľný prídavok.
(2) Vojenskí gážisti v zálohe a vo výslužbe nadobúdajú nárok dňom nastúpenia do činnej vojenskej služby mimo bydliska rodiny. Dňom slúčenia sa s rodinou ich nárok zaniká a znovu vzniká dňom, ktorým oprávnený pre službu počal žiť oddelene od rodiny.
(3) V sporných prípadoch rozhoduje Ministerstvo národnej obrany a pokiaľ toto nebude ustanovené, Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre národnú obranu.
§ 4.
(1) Rodinám zajatých vojenských gážistov patrí rodinná sustentácia vo výmere, na ktorú mal nárok zajatý vojenský gážista v dobe zajatia a to po dobu zajatia vojenského gážistu, najneskoršie však do ukončenia vojny.
(2) Ohľadne rodín nezvestných vojenských gážistov platí ustanovenie § 95. vojenského zaopatrovacieho zákona.
§ 5.
(1) Rodinná sustentácia podľa ods. 1 § 1. vypláca sa hlave rodiny zpravidla mesačne pozadu zároveň s ostatnými služobnými príjmami.
(2) Rodinná sustcntácia rodinám zajatých gážistov vypláca sa mesačne pozadu a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom bola hlava rodiny zajatá.
§ 6.
Rodinou v smysle tohto nariadenia je trebe rozumeť zákonitú manželku a nezaopatrené deti, na ktoré prislúcha vojenskému gážistovi alebo civilnému zamestnancovi vojenskej správy výchovné a ktoré s ním v dobe vzniku nároku žily v spoločnej domácnosti.
§ 7.
Toto nariadenie má účinnosť od 1. septembra 1944 a vykoná ho Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre národnú obranu so zúčastnenými povereníctvami Slovenskej národnej rady.
Slovenská národná rada.
Návrh
nariadenia Slovenskej národnej rady
z ... 6. X. ....1944,
ktorým sa menia a doplňujú ustanovenia §§ 15 a 16 vládneho nariadenia č. 111/1934 Sb. z. a n. o náležitostiach vojenských osôb z počtu mužstva v činnej službe a niektorých osôb im čo do náležitostí na roveň postavených.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
Čl. I.
Ustanovenie ods. 2. § 15 vládneho nariadenia č. 111/1934 Sb. z. a n. sa mení a doplňuje a bude znieť takto:
Výmera poľného prídavku pre vojenské osoby z počtu mužstva (prezenčne slúžiaceho a v zálohe) činí Ks 10 denne a pre poddôstojníkov z povolania (ďalej slúžiacich) činí Ks 15 denne.
Čl. II.
Ustanovenie ods. 2. § 16 vládneho nariadenia č. 111/1934 Sb. z. a n. sa mení a doplňuje a bude znieť takto:
Výmera zápoľného prídavku pre vojenské osoby z počtu mužstva (prezenčne slúžiaceho a v zálohe) činí Ks 5 denne a pre poddôstojníkov z povolania (ďalej slúžiacich) činí Ks 7.50 denne.
Čl. III.
Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 20/1944 Sb. n. SNR sa zrušuje.
Čl. IV.
Toto nariadenie má účinnosť od 1. októbra 1944.
Čl. V.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre národnú obranu so zúčastnenými povereníctvami Slovenskej národnej rady.
Slovenská národná rada.
Návrh nariadenia Slovenskej národnej rady
z 6. októbra 1944,
ktorým sa rozširuje pôsobnosť § 15 a 16 vládneho nariadenia č. 111/1954 Sb. z. a n. a nariadenia Slovenskej národnej rady č. ...../1944 Sb. n. SNR aj na registrovaných členov partizánskych oddielov.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
§ 1.
Ustanovenia §§ 15 a 16 vládneho nariadenia č. 111/1934 Sb. z. a n. a ustanovenia nariadenia Slovenskej národnej rady č. ...../1944 Sb. n. SNR platia obdobne i pre registrovaných členov partizánskych oddielov.
§ 2.
Toto nariadenie má účinnosť od 1. októbra 1944.
§ 3.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre národnú obranu so zúčastnenými povereníctvami Slovenskej národnej rady.
Slovenská národná rada.