Úterý 3. října 1944
Zápisnica
z 10. zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 3. októbra 1944 o 17. hodine v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
1.) Predseda p. Schmidke otvoril zasadnutie.
Nakoľko boli prítomní ďalší členovia (noví) Slovenskej národnej rady, požiadal ich predseda p. Schmidke, aby složili sľub členov SNR. Text sľubu prečítal pán Dr. Vašečka a sľub do rúk predsedov pp. Dr. Šrobára a Schmidkeho složili títo páni:
senior Ľudovít Šenšel
Dr. Ján Beharka,
Ing. Kornel Fillo,
Matej Bobrík,
Marek Čulen.
2.) Predseda p. Schmidke uviedol druhý bod programu: čítanie zápisnice z 9. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 29. septembra 1944. Na návrh pána Dr. Husáka prítomní usniesli sa na tom, aby bolo upustené od čítania zápisnice a jej overením poverení pp. Dr. Púll a Dr. Pietor.
Na to nasledovaly projevy hostí z Moskvy a to: p. Švemu (viď príloha 1.) a p. Marka Čulena (viď príloha 2.).
Po skončení týchto prejavov vyslovil predseda p. Schmidke poďakovanie rečníkom za ich prívety.
3.) O treťom bode programu referoval p. Paulíny, ktorý prečítal text návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o poľných pôžitkoch príslušníkov četníctva a finančnej stráže ako aj príslušnú dôvodovú zprávu (viď príloha 3.) S týmto návrhom nariadenia vyslovili prítomní svoj súhlas.
4.) Predseda p. Schmidke prikročil potom k 4. bodu programu: nariadenie Slovenskej národnej rady o dočasnej úprave konania pred civilnými súdmi. Príslušný výklad ako aj text návrhu predniesol p. Dr. Šoltés. Menovaný pri čítaní textu návrhu doplnil ešte § 2 o tretí odsek: "o pohľadávku veriteľov verejnoprávneho poistenia" a § 7 doložkou: "so zúčastnenými povereníctvami". Nakoľko k tomuto návrhu nebolo žiadnych iných opráv ani poznámok, vyhlásil ho predseda za usnesenie Slovenskej národnej rady, (príloha 4.).
5.) Voľné návrhy.
Pán Blažovský navrhuje zmenu zákona o vyplácaní vojenských požitkoch osôb konajúcich vojenskú službu a to tiež ich ženám, s ktorými nie sú sosobášení, ale žijú len v konkubináte a ich deťom, lebo títo dosiaľ nemali právo na žiadnu podporu. Pán predseda Schmidke obrátil sa v tejto veci na p. pplk. Dr. Ferienčíka a potom dal príkaz Povereníctvu SNR pre veci sociálnej starostlivosti, aby sa týmto návrhom zapodievalo.
Pán Strechaj uviedol, že v obrannom úseku Ružomberok-Liptovská Osada, Lúžna, Železnô nachádzajú sa ľudia z Oravy, Liptova, podľa výpovedí ktorých nachádza sa v týchto krajoch majetok, ktorý by bolo možné ešte pre nás zachrániť. Jedná sa predovšetkým o živý inventár: žrebce zo žrebčínca v Ondrašovej, dobytok, ovce, inventár štatku Pružinského. Žiadal o určenie osoby, ktorá by tento odsun mala na starosti, ľudia, ktorí by toto prevedenie uskutočnili, sú v Lúžnej. Ďalej poukázal na továreň Lichardus v Ružomberku-Bielom potoku, kde podľa jeho udania je strojov za 200 miliónov Ks; ide o stroje špeciálne, z ktorých sa na Slovensku ani viacej nenachodí; nakoľko tento majetok je vystavený nebezpečiu, žiadal rečník ohľadom strojov ich rýchle odmontovanie a prevezenie do bezpečia. K tomu vyjadril sa p. pplk. Dr. Ferienčík, že odmontovávanie strojov už sa prevádza; nakoľko však továreň leží v bojovom pásme a je pod kontrolou nepriateľa, nedá sa vo dne k továrni priblížiť a práce môžu sa prevádzať len v noci, bez svetla. Ohľadom ostatných vecí doporučoval podať vždy vojenskej zpráve písomné hlásenie, v ktorom treba uviesť priamo ľudí, ktorí o veci vedia. Na to p. Strechaj ešte poznamenal, že k dispozícii je 30-60 ľudí, ktorí by tento odsun mohli uskutočniť. Pán Dr. Kvetko podotkol, že odsun dobytka z ohrozených miest, pokiaľ to bolo možné, bol už prevedený. Poukázal však na ťažkosti spojené s odsunom koní i ostatného dobytka po stránke technickej i zdravotnej. Odsun dal by sa uskutočniť v ojedinelých prípadoch, avšak väčší transport nebolo by možno previesť. Pán predseda Schmidke požiadal Povereníctvo pre národnú obranu a hospodárstvo, aby vo spojení s p. Strochajom zariadily potrebné k rýchlemu vybaveniu tejto veci. Ohľadom továrne Lichardus v Bielom potoku poznamenal ešte p. Dr. Josko, že majetok tejto firmy reprezentuje iba hodnotu cca Ks 2 milióny.
Nakoľko žiadnych ďalších návrhov nebolo, predseda p. Schmidke toto zasadnutie zakľúčil.
Ing. Fillo v. r.
Fr. Kubač v. r.
Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Sboru povereníkov.
Za správnosť odpisu:
Dr. František Martinovič
počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie na Prezídiu Predsedníctva SNR.
Prejav
pána Švermu, člena Všeslovanského výboru v Moskve, prednesený dňa 3. októbra 1944 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
Vážení páni,
Predovšetkým Vám ďakujem za Vaše prijatie a považujem za svoju povinnosť tlmočiť Vám pozdravy všetkých činiteľov Československých, ktorí sú v Moskve a s ktorými som mal možnosť hovoriť, tiež pozdravy všetkých tých nespočetných sovietskych ľudí, bojovníkov, ktorí pozdravujú boj slovenského národa a majú veľkú túžbu prispieť Vám pomocou a ocitnúť sa čím prv na slobodnom Slovensku.
Chcem Vám prehovoriť o otázkach nášho odboja. Týchto otázok je veľmi mnoho veď po šesť rokov sme sa nestýkali, a ja chcem ich preto sústrediť v tri hlavné komplexy:
predovšetkým o Sovietskom sväze, o jeho boji a o jeho základných smerniciach politických,
druhý komplex tvoria otázky týkajúce sa Československého zahraničného odboja
a v treťom komplexe chcem krátko prehovoriť o tom, ako je v Moskve posudzované slovenské národné povstanie.
Sovietsky sväz.
Sovietsky sväz prešiel tou najťažšou skúškou, akej vôbec voľajaký národ bol kedy vystavený. Vojnové roky znamenaly preň ohromné vypätie síl. Mali sme možnosť s veľkým ruským národom prežívať túto dobu. Boly to doby ťažké, oveľa ťažšie ako Vy dnes prežívate v Bystrici. V roku 1941 nemecká technická sila valila sa Ruskom a dostala sa až pred Moskvu. Vtedy všetok ruský život, celá doprava slúžila výlučne len vojnovým potrebám. V Moskve bol i nedostatok, ľudia s kúskom chleba a s polievkou vo dne pracovali v závodoch, v noci kopali zákopy. Niekde aj hladom umierali. Ale Sovietsky sväz toto všetko vydržal a prekonal a my sme boli svedkami toho jeho zápasu. Tu je jasne videť, kde sú tie korene moci a sily Sovietského sväzu. Prečo Sovietsky sväz vydržal 3 roky tých najťažších skúšok, po prekonaní ktorých je dnes ešte silnejší ako bol predtým? Predovšetkým preto, že sa mohol opreť o nové sociálne zásady, o socializmus. Bez tohto by Sovietsky sväz vojnu nikedy nevyhral! Videli sme riešenia sociálnych problémov tak grandióznych, ako v histórii dosiaľ vidieť nebolo. Nasadzované boly ohromné masy. Všetka hospodárska sila bola centralizovaná v jednotných rukách a v prípadoch, kde to potreba vyžadovala, postupovalo sa i bezohľadne a tvrdo.
Sila Sovietskeho sväzu vyplýva tiež predovšetkým z veľkej ideovej jednoty jeho ľudu, ktorý oduševnene bojuje za Sovietsky sväz a bráni tak svoju vlasť. V tažkých dobách skúšok Sovietsky sväz vedel i tvrdými zásahmi docieliť poriadok a disciplínu. Keď Nemci stáli pred Moskvou, bolo vyhlásené stanné právo: podľa neho každý panikár a agent nepriateľa mal byť zastrelený. (potlesk). Všetky tieto a podobné opatrenia mohol Sovietsky sväz učiniť práve preto, že sa opieral o širokú ideovú jednotu celého ľudu.
Sovietsky sväz dokázal silu však i v tom, že ukázal príklady veľkolepého riešenia otázok hospodárskych.
Svoboda Sovietskeho sväzu je vybudovaná na rovnoprávnosti: sila vyplývajúca z jednoty je tak silná, že Sovietsky sväz aj v dobe vojnovej učinil ďalekosiahle kroky: pred rokom boly prijaté nové zákony, podľa ktorých sovietske republiky dostávajú nové práva a ktorými zriaďujú sa sekretariáty zahraničných záležitostí jednotlivých republík. Dnes je Sovietsky sväz v zahraničí zastúpený nielen Molotovom, ústredným ministrom pre zahraničie, ale zriadené sú ministerstvá zahraničných vecí jednotlivých republík; tak na príklad Ukrajiny, ktorá sa dnes už zúčastňuje rokovaní s Rumunskom; zriadené sú tiež vlastné komisariáty vojenské.
Vyspelé sociálne zákony, ideová jednota všetkého ľudu a pevné vedenie vojny, sú myslím tri najzákladnejšie momenty, ktoré daly Sovieteskemu sväzu možnosť všetku ťarchu vojny dobre prekonať a urobiť zo Sovietskeho sväzu nielen prvoradú veľmoc európsku ale ozaj prvú europskú veľmoc. Je síce pravda, že Rusko už v dobe po Napoleonovi bolo prvou veľmocou. To však bolo Rusko cárske, reakcionárske. Dnešný Sovietsky sväz je veľmocou pokrokovou, demokratickou a sociálnou.
Zahraničná línia Sovietskeho sväzu je daná prejavmi Stalina z tejto vojny: Ciele našej vojny a politiky sú ušľachtilé: chceme vyhnať Nemcov a pomôcť ostatným národom vymaniť sa z ich tyranstva. Tieto slová Stalinove nie sú slová diplomacie, ale pevné základy sovietskej politiky a Sovietsky sväz po tejto bude Sovietsky sväz budovať svoju ďalšiu zahraničnú politiku. V jednom bode bude však Sovietsky sväz žiadať garancie: usmernenie politiky svojich susedov; bude žiadať, aby jeho susedne štáty maly vlády demokratické a Sovietskemu sväzu priateľské. Sovietsky sväz nestrpí, aby v jeho susedných štátoch boly vlády jemu nepriateľské, ktoré by boly len novým ohniskom nových vojen a nepokojov, ako sa to ukázalo v Poľsku, kde vystúpil proti Sovietskemu sväzu reakčný element a v Bulharsku. Do vnútropolitických pomerov svojich susedov sa však Sovietsky sväz nemieša a jeho základná línia v tomto smere je daná vetou Stalinovou: Sovietsky sväz chce oslobodiť ostatné národy a dať im možnosť, aby si svoj vlastný nový život utvorily podľa slobodnej vôle svojho ľudu.
Problémy nášho zahraničného odboja.
Je veľmi radostným faktom, že v základných otázkach nášho boja panuje medzi našimi zahraničnými činiteľmi, ktorí tam pracujú úplná jednota. V tomto ohľade sme ďaleko šťastnejší než napríklad Poliaci alebo Juhoslovania. Panuje však jednotný názor tiež medzi nášmi zahraničnými činiteľmi a Moskvou. Národný front, ktorý sme vybudovali po skúsenostiach roku 1938, má byť nielen zásadnou jednotkou, ale o tejto národnej jednote môžeme vyhlásiť, že na nej chceme budovať základy nového života.
Prečo je taký rozdiel medzi poľskou alebo juhoslovanskou emigráciou a našou? Pravdepodobná príčina tkvie v tom, že medzi československou emigráciou je v základe jednotný názor o tom, že to Československo, ktoré chceme vytvoriť a budovať, nemôže po strašlivých skúsenostiach minulých dôb byť len kópiou starého Československa z roku 1938. Musí to byť Československo nové, skutočne demokratické. Chybou poľských i juhoslovenských reakcionárskych politikov je to, že si predstavujú, že sa snáď budú môcť vrátiť zpäť do doby, ktorá uplynula. Naproti tomu zásluhou československých politických činiteľov urobilo sa veľmi mnoho. Dnes všetci chápeme, že porážka Hitlera bude súčasne známenať strašlivú búrku, že sa rozpúta ohromný uragán. Všetci vieme, že zpäť vrátiť sa nemožno.
Doba nášho národného prebudenia je úzko spiatá s myšlienkou slovanskou. Naši národní buditelia obracali svoje nádeje na východ k Rusku. Boly to však myšlienky utopické, lebo tam na východe nebolo Rusko demokratické, ale Rusko so starým cárskym zpiatočnickym systémom. V týchto myšlienkach rástla aj naša generácia. Pri budovaní prvej Československej republiky naše miesto na medzinárodnom fóru bolo inde než odpovedalo našej povahe. Existenciu svojho štátu opreli sme na západ a po dvadsať rokov naša orientácia bola vybudovaná na západe. Prišiel však rok 1938 a s ním aj Mníchov, ktorý celú našu koncepciu západnej orientácie povolil.
Nové Československo chce a bude mať dobré styky so všetkými demokratickými národmi, s Anglickom, Amerikou i novou demokratickou Franciou. Nové Československo svoju existenciu a jej zaistenie bude však hľadať tam, kde ju hľadali už naši buditelia, vo spojení so Sovietskym zväzom, slavianskym Ruskom. Slovanská koncepcia je základnou myšlienkou nášho odboja a našej budúcnosti. Dôkazom toho bola aj smluva, ktorú v roku 1938 uzavrel so Sovietskym zväzom prezident Dr. Beneš. V tejto smluve je veľmi aktuálna doložka, že k tejto smluve môže pristúpiť tretí štát, ktorý hraničí s Československom a Sovietskym sväzom a je rovnako ohrozený nemeckou agresiou. Je zrejmé, že tu bolo myslené na Poľsko, ktorého politická pozícia v dobe uzavretia spomenutej smluvy bola veľmi pevná. Avšak situácia sa postupom doby značne zmenila. A tak doložka v našej smluve bude predsa realizovaná a pred nami stojí perspektíva spojenia so Sovietskym sväzom a lákavá budúcnosť bezpečného zaistenia slavianskych zemí: Československa a Poľska, opierajúcich sa o Sovietsky sväz. Keď sa táto vec podarí, budeme môcť po búrlivých rokoch dať našej budúcej generácii do rúk dielo oveľa dokonalejšie o pevnejšie, ktoré nebude ohrozované novým Hitlerom a kde budú nové generácie Čechov a Slovákov dobre žiť.
V Moskve utvoril sa všeslaviansky výbor, kde sú zástupcovia všetkých slavianskych národov. Jeho základnou líniou je spoločný boj proti spoločnému nepriateľovi a jeho cieľom je vybudovanie a udržovanie samostatných slavianskych národov, opierajúcich sa o silné Rusko. S československej strany sú členmi tohto výboru: profesor Zdeněk Nejedlý, Marek Čulen a tiež ja.
Dnes je jasné, že nielen medzinárodne ale aj vnútorne musíme republiku budovať na nových základoch. Spolu s českým národom prežili sme strašné sklamanie a obraz skazy, do ktorej nás zaviedla vládnúca vrstva najbohatších ľudí, predstaviteľov Živnobanky a iných veľkobánk, Národného sjednotenia a všetkých tých, ktorí hrali vynikajúcu úlohu v republike. Po tejto skúsenosti treba hľadať iné spôsoby, iné riešenia.
Naša demokracia musí byť prehĺbená čo do moci širokých vrstiev pracujúceho ľudu i čo do sociálneho obsahu. Prezident Beneš prijal náš návrh, že demokracia musí byť vybudovaná z ľudu. V tomto duchu niesol sa aj posledný návrh poťažne dekrét o tvorení a organizovaní národných výborov miestnych, okresných i krajinských, ktorý im dáva plnú moc zákonodárnu i správnu.
Čo sa týka sociálnych otázok vôbec, tieto sú v základe všetky vyjasnené.
Majetok Nemcov, zradcov a kolaborantov má byť vyvlastnený (potlesk) a daný štátu do správy; tak ostane tak dlho, kým ustavodárne shromaždenie nerozhodne o jeho ďalšom použití poťažne vrátení.
Medzi všetkými činiteľmi je jasno, že treba riešiť nielen otázku medzinárodného povstania, ale Československá republika musí na novo rozriešiť aj otázky vnútropolitické. Jedná sa predovšetkým o pomer dvoch najdôležitejších našich národov, Čechov a Slovákov. Ide o otázku československej jednoty a uznanie slovenského národa ako vlastného slavianskeho národa. Naše stanovisko je jasné: slovenský národ je samostatným slavianskym národom. Má plné právo ako každý slaviansky národ byť hospodárom na svojom území. Nová republika nemôže byť vybudovaná na základe umelých sväzkov, dohôd, ale ako republika bratská troch slavianskych národov: Čechov, Slovákov a Karpatských Ukrajincov. V tejto republike bude v Čechách pánom Čech, na Slovensku Slovák a na Karpatskej Ukrajine Karpatský Ukrajinec. My všetci spolu budeme tvoriť a budovať nový štát. Sme presvedčení, že čím väčšia sloboda národov, tým pevnejšia bude nová Československá republika. Vaše postavenie značí preto nielen veľký čin Vášho národa pre Vás, ale i pre Československo.
Pokiaľ sa týka otázky Nemcov a Maďarov v novej republike, tu treba previesť radikálne riešenie, zníženie počtu nemeckého obyvateľstva v Republike. Prehlasujeme, že nebudeme, robiť žiadne prekážky k radikálnemu riešeniu týchto otázok.
Sme jednotní v tom, že vláda formovaná v roku 1941 za politickej situácie inej ako dnes, nezodpovedá dnešnej situácii. Londýnska vláda vedie náš odboj a reprezentuje Československo na medzinárodnom fóre. Po oslobodení Československej republiky bude sa jednať o utvorení novej vlády. Pri tom v Českom tábore je jasné, že generácia, ktorá národ tak reprezentovala a doreprezentovala, v novej vláde nemôže byť. Úkolom novej vlády je utvoriť nový život v novej Republike. V českom tábore.... bola výtečná myšlienka vytvorenia pevného bloku troch strán: komunistickej, sociálnedemokratickej a národosocialistickej ako jednotného pevného bloku pracujúceho ľudu. Táto myšlienka bola prijatá i prezidentom Benešom v Londýne i na poradách v Moske, takže táto myšlienka sjednotenia československého pracujúceho ľudu je dnes v zahraničí už vyjasnená.
V otázke hraníc novej Republiky je jasné: v základe staré predmníchovské hranice. Opravy s hľadiska strategického môžu sa diať len v náš prospech! Ide tu predovšetkým o Sliezko. Hranice nového Poľska pohnú sa na západ až k Odre, k Opolí a bude sa dbať na to, aby nevznikly nebezpečné kliny.
Pri všetkých otázkach všetci naši zahraniční činitelia boli si vedomí že ich môžu len pripravovať, že však rozhodujúce slovo budú mať pracovníci nášho domáceho odboja a predovšetkým náš ľud. Ten bude potom hodnotiť a súdiť. Našou snahou bolo, aby náš domáci odboj stál na výške, pevne a jednotne nastúpil bojovú cestu proti okupantom. Bolo nám dosť ťažko dôvodiť ne otázku vnútorného odboja v Československu, keď prišla delegácia juhoslovanských partizánov, keď Poliaci rozpútali veľké oslobodzovacie hnutie, lebo tu všade, išlo o otázku postavenia nášho národa, štátu. Po tejto strašnej vojne, ktorá bola skúškou každého jednotlivého národa, nemôže nik prísť a postaviť sa do jednoho radu s ostatnými bujujúcimi národmi proti okupantom. My sme boli zodpovední za morálnu silu nášho národa. 500 rokov žil česky národ z morálnej sily husistických vojen, akú hodnotu prinesieme v terajšej borbe? Bolo veľké úsilie postaviť Československo na čestné miesto a zachovať tak potomkom veľkú morálnu silu do budúcich dôb. Boj slovenského národa je veľkým činom. Je veľkým činom i pre Československo, pre štát a odvaha slovenských bojovníkov je veľkým prínosom i pre národ český. Keď pred mesiacom prišla do Moskvy zpráva o slovenskom povstaní vládna delegácia v Moskve pozdravila veľký boj slovenského národa, ktorý znamená nové postavenie Slovákov v Republike a ktorý je veľkým činom pre oslobodenie. Bola vydaná proklamácia a podpísaná všetkými českými ľudmi žijúcimi v Moskve, v ktorej sa vyzýva český národ, aby po boku Slovákov povstal do partizánskeho boja proti okupantom. Od prvého dňa povstania informovali sme sovietsku verejnosť, poukazovali sme na charakter slovenského boja a jednali o poskytnutie praktickej pomoci. Všetci mali sme jednotne želanie: prísť čím skôr k Vám na Slovensko. My sme došli prví a veľmi brzo prídu aj ďalší z Moskvy.
Pri poslednom rozhovore s ministrom Němcom jednali sme o jeho úkoloch, ktoré má na Slovensku. Pôvodný jeho úkol spočíval v tom, že delegácia zriadená podľa pôvodnej úmluvy medzi Československom a Sovietskym sväzom mala organizovať občiansku administratívu na území obsadenom červenou armádou. Situácia sa však zmenila vypuknutím slovenského povstania a vytvorením Slovenskej národnej rady. Úkolom spomenutej delegácie je, aby prišla nie v staraj funkcii, ale aby bola spolupracovníkom s predstaviteľom vlády a spolupracovala so Slovenskou národnou radou.
Zostáva nám posledná otázke perspektív: čo môžeme očakávať, aké budú vojenské udalosti na východe? O vojenských udalostiach a plánoch veľa hovoriť nemôžem, lebo sám o nich nie som informovaný. Radšej uvediem faktá, ktoré boly nám celkom jasné; Sovietsky sväz a Červená armáda veľmi vážne vzaly si za úkol pomôcť vojensky národnému odboju slovenskému. Útok na Slovensko priesmykami Karpát pôvodne nebol v programe strategických plánov Sovietov. Keď však vypuklo slovenské povstanie o žiadalo sa o pomoc, plány boly pozmenené a krasnoarmejci už v prvých dňoch septembrových podnikli prvé pokusy prekročiť Karpaty. Prechod nebol však tak rýchly. Nemalo by smyslu diskutovať, aký termín nás delí odo dňa, kedy Červená armáda vstúpi na Slovensko. Musíme si byť vedomí toho: veľké skúšky našej pevnosti stoja ešte pred nami. Čím viacej sa bude Červená armáda približovať Slovensku, tým väčší bude životný záujem Nemcov zlikvidovať toto slobodné slovenské územie, tým väčšie úsilie bude nepriateľ vyvíjať. Naše víťazstvo je isté, o tom dnes nepochybujeme. Avšak cesta k tomuto víťazstvu je cestou veľkých skúšok. A toho musíme si byť stále dobre vedomí. Musíme preto všetci zmoblizovať všetky svoje prostriedky ľudské i materiálne; musíme urobiť všetko, aby sme v tažkých skúškach, ktoré prídu, obstáli. Potom príde deň, kedy v oslobodenej Bystrici budeme môcť vidieť a privítať reprezentantov Červenej armády.
Prejav p. Marka Čulena
prednesený na zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 3. októbra 1944 v zasadacej miestnosti Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
Milí rodáci, bratia,
prinášam Vám pozdravy všeslavianskeho výboru v Moskve. Teším sa hlavne z toho, že náš národ sjednotený po prvý raz v dejinách vystúpil so zbraňou v ruke bojovať za svoju slobodu. Spomínam si na smutné chvíle v roku 1941, keď som prišiel do všeslavianskeho výboru, kde zástupcovia druhých slavianskych národov sa ma pýtali: Prečo Slováci idú bojovať proti bratskému slavianskemu národu? Vtedy mi bolo veľmi trpko. Ťažko bolo odpovedať na tieto otázky. Ubezpečoval som, že pevne verím, že náš národ nájde si svoju cestu k iným slavianskym národom. Ako vidíte, nesklamal som sa. Prvou radostnou zvesťou boli mi naši chlapci, s ktorými som sa stretol v Rusku: medzi prvými Štefan Tuček - česť jeho pamiatke - ktorý padol pri Kijeve, mladý roľnícky chlapec, partizán. To boli prví naši bojovníci, ktorí našli cestu k iným bratským národom slavianskym. Ďalšími boli naši vojaci, s ktorými som prišiel do styku na Kaukaze, ďalej jednotky, ktoré prešly k Rusom na Kubáni a mnohí ďalší. Nojradostnejšia zpráva je však tá, že celý náš národ chopil sa zbrane a bojuje proti nášmu odvekému nepriateľovi. Plní sa túžba našich predkov: Štúra, Kollára, Hurbana Vajanského - našich národných buditeľov, že nájdeme cestu k spojeniu s ostatnými slavianskymi národmi. Dnes už smele kráčame vpred, aby sme zabezpečili šťastnejší život našim pokoleniam, nášmu ľudu. Nie je ďaleká doba, kedy po boku týchto slavianskych národov, predovšetkým Sovietskeho sväzu a jeho slávnej Červenej armády, budeme veselo volať: Sme slobodní!
Všetci spoločne musíme mať menej hovorov, ale viacej skutkov: Do boja, do práce, nech sa plnia slová Sama Chalúpku: Mor ho, Detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na Tvoju slobodu a vôľ zomrieť než byť otrokom.
Sláva našim partizánom, sláva našim vojakom, sláva nášmu ľudu, ktorý mal odvahu vziať zbraň do ruky a bojovať za našu slobodu. Nech žijú naši bojovníci. Pevne verím, že nie je ďaleká doba, kedy budeme prežívať šťastnejšie ovocie nášho boja, našej práce.
Návrh
nariadenia Slovenskej národnej rady
z............... 1944
o poľných požitkoch príslušníkov četníctva a finančnej stráže.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
§ 1.
Príslušníkom četníctva a finančnej stráže, ktorí konajú službu na území vyhlásenom za pole, prislúchajú od 1. septembra 1944 poľné požitky vo výške stanovenej pre príslušníkov československej brannej moci.
§ 2.
Počas poberania poľných požitkov neprislúchajú príslušníkom četníctva zápolné náležitosti a príslušníkom finančnej stráže náležitosti plynúce z iného obdobného titulu.
§ 3.
Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 12/1944 S. n. SNR sa zrušuje.
§4.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie.
Slovenská národná rada.
Dôvodová zpráva.
Služba príslušníkov četníctva a finančnej stráže v poli sa podstatne líši od ich normálnej mierovej služby a je často rovnocenná s vojenskou službou. Mimo to obe složky sú často používané k priamym bojovým úkonom. Je preto spravodlivé, aby príslušníci četníctva a finančnej stráže dostávali rovnaké poľné pôžitky ako príslušníci brannej moci.
Priznaním poľných požitkov zastaví sa vyplácanie všetkých náležitostí, ako cestovných diet, stravných príplatkov a pod., nakoľko poľné požitky zahrňajú v sebe aj tieto náležitosti.
Nakoľko k vôli jednotnej štylizácii sú do tohoto nariadenia zahrnuté aj poľné požitky četníctva, nariadenie Slovenskej národnej rady z 8. septembra 1944 č. 12 Sb. nar. SNR treba zrušiť.
Návrh
nariadenia Slovenskej národnej rady
z.............1944
o dočasnej úprave, konania pred civilnými súdmi.
Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:
§ 1.
(1) Súd vo všetkých exekučných veciach, ktoré sú v behu alebo napadnú, odloží z úradu na tri mesiace úkony predajové (§ 14. Ex. nov.), dražobné (§ 169 a nasl. Ex. zák.) a termíny nútených dražieb.
(2) Po uplynutí lehoty uvedenej v ods. 1 súd v exekučných úkonoch pokračuje z úradu podľa platných zákonov.
§ 2.
Úľavy podľa § 1. neprislúchajú dlžníkom, ak ide:
1) o pohľadávku výživného, ktoré je dlžník povinný oprávnene poskytovať podľa zákona alebo podľa smluvy o zaopatrení,
2) o mzdu a plat,
3) o pohľadávku veriteľov verejnoprávneho poistenia.
§ 3.
Výhody, uvedené v tomto nariadení, dlžník stráca, ak súd na návrh veriteľa zistí, že
a) dlžník neplatí, hoci by platiť mohol bez ohrozenia riadneho prevádzania svojho podniku alebo ohrozenia výživy vlastnej, ako aj výživy osôb na neho odkázaných a majúcich proti nemu zákonný nárok na výživu,
b) dlžník v úmysle veriteľov poškodiť časti svojho majetku scudzuje, skrýva alebo poškodzuje.
§ 4.
Trovy, ktoré vyplynú z výkonu tohto nariadenia, znáša tá strana, ktorá neúspešne súdne pokračovanie vyvolala.
§ 5.
Po dobu troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nemožno ani konkurzy nariadiť, ani v započatých pokračovať.
§ 6.
O konkurznom konaní platia obdobne ustanovenia predošlých paragrafov.
§ 7.
Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie so súčast. povereníctvami.
Slovenská národná rada.