Prezenčná listina

Zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 29. septembra 1944 o 17. hodine v Banskej Bystrici.

Dr. V. Šrobár

K. Schmidke

A. Bahurinský

Dr. S. Belluš

R. Blažovský

I. Bohúň

Fr. Čáp

Dr. J. Čech

A. Ďuračka

J. Hano

Dr. G. Husák

Dr. M. Josko

J. Kapinaj

O. Klokoč

Fr. Kubač

M. Kulich

Dr. J. Lettrich

J. Lietavec

J. Mazúr

V. Paulíny

L. Novemský

E. Peťko

Dr. I. Pietor

Dr. J. Púll

Dr. J. Stanek

J. Strechay

Ing. J. Styk

Dr. J. Ševčík

Dr. J. Šoltész

Dr. I. Štefaník

S. Takáč

Dr. F. Turzo

T. Tvarožek

Ľ. Viktorín

Dr. Ing. P. Zaťko

Ing. P. Blaho

Zápisnica

z 9. zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 29. septembra 1944 o 17. hodine v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.

1.) 2.) Zasadnutie otvoril predseda p. Dr. Šrobár a na porade rokovanie uviedol čítanie zápisnice z 8. zasadnutia Slovenskej národnej rady. Prítomní pridali návrh p. Dr. Lettricha, aby sa od čítania zápisnice upustilo a jej overením boli poverení pp. Lietavec a Dr. Pietor.

3.) Predseda p. Dr. Šrobár potom prikročil k ďalšiemu bodu programu: nariadenie Slovenskej národnej rady o zrušení počítania podľa letného času.

Pán Dr. Josko prečítal text nariadenia Slovenskej národnej rady z 29. sept. 1944 o zrušení počítania podľa letného času. Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení:

§ 1. Počítanie času podľa nariadenia s mocou zákona číslo 27/1944 Sl. z. prestáva o 3 hodine dňa 2. októbra 1944. V tomto časovom okamihu sa posunie počítanie času o jednu hodinu (60 minút) nazpäť.

§ 2. Toto nariadenie vykoná Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a všetky povereníctva Slovenskej národnej rady.

Dôvodová zpráva: Predpoklady počítania podľa letného času, ktoré bolo zavedené nariadením s mocou zákona číslo 27/1944 Sl. z. prestaly a preto treba zaviesť normálne počítanie podľa stredoeurópskeho času.

Predseda p. Dr. Šrobár potom schôdzu prerušil a vyzval kluby: komunistický i občianskodemokratický, aby sa odobraly k osobitnej porade.

Dr. Púll v. r.

Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Sboru povereníkov.

Za správnosť odpisu:

Dr. František Martinovič

počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie Prezídia Povereníctva SNR.

Zápisnica

z tajného zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 29. septembra 1944 o 18,45 hodine v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.

Po osobitnej porade klubov, komunistického a občiansko-demokratického, konanej po riadnom 9. zasadnutí SNR, konalo sa tajné zasadnutie Slovenskej národnej rady.

Zasadaniu predsedal dr. Šrobár, ktorý požiadal dr. Jozefa Lettricha, aby prečítal návrh na usnesenie Slovenskej národnej rady o vzájomnom pomere domáceho a zahraničného odboja.

Dr. Lettrich prečítal pripojené usnesenie Slovenskej národnej rady.

Dr. Husák doporučuje komunistickým členom, aby usnesenie jednomyseľne schválili.

Pán J. Ursíny doporučuje členom demokratickoobčianskej strany, aby usnesenie jednomyselne schválili.

Členovia Slovenskej národnej rady usnesenie schválili dlhotrvajúcim nadšeným potleskom, na čo predseda dr. Šrobár vyhlasuje usnesenie za schválené a žiada členov rady, aby zachovali dôvernosť zasadnutia a zakončil zasadnutie.

Usnesenie Slovenskej národnej rady o vzájomnom pomere domáceho a zahraničného odboja.

1. Slovenská národná rada ako vrcholný revolučný orgán domáceho odboja, v ktorom sú zastúpené všetky politické složky a ideové smery demokratické, vedie domácí odboj po stránke zákonodarnej, vládnej a výkonnej. Toto stanovisko je vyjadrené v § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944 č. 1 Sb. nariadení. Vedenie zahraničného odboja a všetky otázky, týkajúce sa zastupovania štátu voči spojencom a ostatnému zahraničiu, prislúchajú prezidentovi, vláde a Štátnej rade ako vrcholným revolučným orgánom zahraničného odboja.

2. Tejto zásady sme sa dôsledne držali v práci ilegálnej, od prvého dňa povstania až dosiaľ a považujeme ju za jedine možnú aj pre budúcnosť, kým nebudú zvolení demokratickým spôsobom legitimní zástupcovia ľudu.

3. Už v zásadnom dohodnutí politických složiek zpred Vianoc 1943, ďalej v Deklarácii Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944, ako aj vo všetkých podstatných politických prejavoch zastávali sme konzekventne toto stanovisko: Sme za Československú republiku ako samostatný a spoločný štát troch slovanských národov: Čechov, Slovákov a Karpatských Ukrajincov, na základe princípu rovný s rovným. Definitívne ústavoprávne usporiadanie ČSR prevedú legitimní zástupcovia týchto troch národov.

4. V záujme zaistenia medzinárodného postavenia ČSR prijali sme zásadu štátoprávnej kontinuity Republiky s tým, že vnútropoliticky jednotlivé časti ČSR nemôžu naväzovať na právny stav, vytvorený šesťročným politickým vývojom. Iba postupne bude možné nahradiť rozličné opatrenia, ktoré sú v rozpore s horeuvedenými zásadami. Táto zásada je vyjadrená v § 2 nar. Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Sb. n. SNR.

Skutočným vývojom v dôsledku potrieb zahraničného i domáceho odboja boly prekonané mnohé podstatné princípy ústavy z roku 1920 a revolučné orgány v zahraničí v nejednom ohľade sa od nich odklonily, preto sme toho názoru, že táto ústava ako celok nemôže byť podkladom vnútropolitickej úpravy pomerov ČSR.

5. V duchu týchto zásad pokladáme za samozrejmú a bezpodmienečne potrebnú čo najužšiu vzájomnú spoluprácu predstaviteľov domáceho i zahraničného odboja. Úspech tejto spolupráce vidíme v tom, že si - pokiaľ to okolnosti dovolia - vopred obapolne oznámime podnikania a opatrenia zásadnej povahy.

6. Stanovisko čsl. vlády v telegrame č. 311-335 z 24. septembra 1944 ohľadom vládneho delegáta na oslobodenom území považujeme za prekonané slovenským povstaním a terajším skutočným stavom, vedeným podľa spomenutých zásad. Stanovisko vlády v otázke pomeru vládneho delegáta voči domácim revolučným orgánom, najmä jeho absolútna nadriadenosť nad ľudovými domácimi orgánmi, prieči sa princípu demokracie a úplne znehodnocuje domáci odboj.

Prítomnosť člena československej vlády na našom území v záujme spolupráce vítame.

Usnesenie.

Predsedníctva SNR zo dňa 16. okt. 1944 o pomere medzi SNR a delegátom vlády ČSR.

1. V otázke vzájomného pomeru domáceho a zahraničného odboja zaujala SNR zásadné stanovisko vo svojom jednomyseľnom plenárnom usnesení zo dňa 29. sept. 1944. V tomto usnesení, ktoré delegácia SNR osobne predostrela prezidentovi a vláde ČSR v Londýne a ktoré pripojujeme, je z našej strany určený pomer medzi čs. vládou v Londýne a SNR. Podľa tohoto usnesenia SNR vykonáva, poťažne bude vykonávať celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na celom území Slovenska v jeho predmníchovských hraniciach, a to bez ohľadu na to, či jednotlivé časti Slovenska budú oslobodené vlastnými silami, alebo spojeneckými armádami.

2. Nastalými zmenami mení sa i funkcia a rozsah činnosti vládneho delegáta, pokiaľ ide o územie Slovenska. Vládneho delegáta, resp. člena vlády považujeme za prostredníka medzi SNR a prezidentom Republiky a čs. vládou v Londýne ako aj za prostredníka medzi SNR a veliteľstvom sovietskych vojsk podľa československo-sovietskej smluvy.

Vo všetkých otázkach, v ktorých podľa usnesenia SNR zo dňa 29. sept. 1944 sme sa obracali na prezidenta republiky a čs. vládu, ako i vo všetkých otázkach, v ktorých vzájomné informovanie a spolupráca medzi činiteľmi domáceho a zahraničného odboja sú potrebné, alebo želateľné, budeme sa obracať na vládneho delegáta, resp. člena vlády, ktorému za týmto účelom SNR zriadi a bude udržovať kanceláriu pri svojom Predsedníctve.

3. Najužšiu spoluprácu vládneho delegáta a jeho politických poradcov so Slovenskou národnou radou si želáme a vítame a za tým účelom navrhujeme, aby sa vládny delegát, resp. člen vlády zúčastňoval pravidelne zasadnutí Predsedníctva a Sboru povereníkov SNR a okrem toho spolu so svojimi politickými poradcami, aby sa zúčastňoval plenárnych zasadnutí SNR.

4. Žiadame preto, aby v tomto smysle bol dekrét prezidenta republiky o vládnom delegátovi, pokiaľ ide o územie Slovenska, pozmenený.

Toto usnesenie dávame na vedomie:

1. vládnemu delegátovi p. ministrovi Františkovi Němcovi,

2. prezidentovi republiky a čs. vláde v Londýne,

3. delegátom SNR v Londýne pp. L. Novomeskému a J. Ursínymu.