Zápisnica

zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 14. sept. 1944 o 17. hod. v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.

1.) Predseda Dr. V. Šrobár otvára zasadnutie a hneď pristupuje k dennému poriadku. Na návrh člena predsedníctve Dr. Lettricha, aby sa zápisnica z minulého zasadnutia Slovenskej národnej rady nesčítala, predseda určuje Ing. Blahu a Kapinaja za overovateľov zápisnice.

2.) V nesledujúcom bode programu referuje V. Paulíny o návrhu nariadenia, ktorým sa dočasne poveruje Slovenská národná banka, filiálka v Banskej Bystrici, funkciou hlavného ústavu. Keďže po prečítaní textu nariadenia neboli proti nemu žiadne námietky, plénum nariadenie v plnom znení jednomyseľne schválilo.

3.) O návrhu nariadenia o dočasnom zákaze scudzenia nehnuteľností a obmedzení zaťaženia nehnuteľností referuje J. Ursíny, ktorý po prečítaní textu nariadenia podal túto dôvodovú správu:

Pri každej štátoprávnej zmene vniká obava, že nastane presun vo vlastníctve nehnuteľností z dôvodov, aby sa niektorí majitelia nehnuteľností kryli pred politickými následkami štátneho prevratu. Aby tieto nežiadúce zmeny vo vlastníctve, nehnuteľností boli zamedzené, už v minulosti sa pokračovalo takto:

V roku 1919 minister s plnou mocou pre správu Slovenska vydal nariadenie o obmedzení scudzenia nehnuteľností, ďalej roku 1938 bolo vydané vl. nar. č. 213/38 o prechodnom obmedzení scudzenia a árendovania určitých druhov nehnuteľností a vydané bolo nariadenie bývalej vlády Slovenskej krajiny č. 55/39 o obmedzení zaťaženia nehnuteľností nad Ks 30.000.- (tridsaťtisíc).

Dnes je obava, že nemovitosti budú scudzené, poťažne nadobúdané z dôvodov špekulácie a treba sa obávať, že najmä vlastníci nehnuteľností nemeckej a maďarskej národnosti scudzia svoje nehnuteľnosti a pokiaľ je ešte čas, vyvezú z územia Slovenska veľké kapitálové a iné hodnoty ako kúpnu cenu nehnuteľností. Ďalej je obava, že bývalí činitelia Slovenskej republiky, ktorí nehnuteľnosti nadobudli pomocou svojej politickej moci, tieto scudzia, aby sa vyhli následkom prípadnej revízie spôsobu nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností. Nemožno vypočítať všetky možnosti špekulačných predajov nehnuteľností a poukazuje sa len na vyššie uvedené.

Na tomto základe Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci hospodárske a zásobovacie vypracovalo predložený návrh na nariadenie Slovenskej národnej rady o dočasnom zákaze scudzenia nehnuteľností a obmedzenia zaťaženia nehnuteľností. Podľa tohoto návrhu podľa § 1. všeobecne je zakázané smluvne scudziť nehnuteľnosti akéhokoľvek druhu, kým k tomu nedá svolenie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci hospodárske a zásobovacie. Táto všeobecná forma zákazu bola volená preto, aby bolo možné kontrolovať všetky prevody. Podľa § 3. návrhu nariadenia, keď proti scudzeniu nehnuteľností nie je námietok z hľadiska verejných záujmov, súhlas k scudzeniu nehnuteľností bude daný, keď tu nebude prípad špekulačného predaja. Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci hospodárske, a zásobovacie predaj nehnuteľností povolí, inak ale nežiadúce scudzenie nehnuteľností v každom prípade má možnosť zamietnuť.

Právny pojem v § 1. "smluvne možno scudziť" zahrňuje v sebe predaj nehnuteľností, darovanie nehnuteľností, zámenu nehnuteľností atď., teda každú formu smluvného prevodu nehnuteľností na inú osobu a preto zachycuje všetky možné prevody vlastníctva nehnuteľností. Tento právny pojem ale nevylučuje to, aby nehnuteľnosti prechádzali právom dedenia na dedičov.

Znemožnenie špekulačného predaju nehnuteľností dovolilo by ale ešte obísť scudzenie nehnuteľností tak, že by tieto vlastník mohol obťažiť, práve preto, aby účel tohoto nariadenia bol splnený, § 2. stanoví, že smluvné alebo exekučné záložné právo možno pre pohľadávky, prevyšujúce Ks 10.000.-, nadobudnúť len so súhlasom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci hospodárske a zásobovacie, to znamená, že každé obťaženie nehnuteľností nad pohľadávkou Ks 10.000.- príslušné súdy povolia len vtedy, keď sa preukáže súhlas vyššie uvedeného Povereníctva, ktoré v každom jednotnom prípade bude pri udelení súhlasu skúmať, či obťaženie nehnuteľností sa deje z dôvodov hospodársky potrebných alebo či je proti dnešnému štátnemu záujmu.

Tento návrh nariadenia je síce hlbokým zásahom do súkromného vlastníctva a do voľnosti uzavierania právnych jednaní, tento zásah je však nutný vo verejnom záujme. Návrh nesmeruje zamedziť drobné scudzenie nehnuteľnosti, ktoré z hľadiska verejného sú bezvýznamné. V dnešnom čase nemožno však povoliť voľnú smluvnú vôľu i na drobné predaje už vzhľadom na to, že v praxi sa ukázalo, že nariadenie NÚZ-u č. 134/1943 o určení priemernej bežnej ceny nehnuteľností boli obchádzané, takže pravidelne bola určovaná priemerná bežná cena v súhlase so zmluvnou cenou, lebo menovaný znalec vždy išiel po ruke stranám, ktoré ho platily. Aby sa teda predišlo tomu, aby do kúpno-predajných zmlúv prišli fingované kúpne ceny, t. j. nízke a skutočnej kúpnej cene nezodpovedajúce sumy, cieľom úplnej kontroly návrh nariadenia vyznel tak, že z pod obmedzenia zakázať scudzenie nehnuteľností neboli vyňaté nehnuteľnosti do určitej nízkej hodnoty.

Návrh nariadenia obsahove aj po formálnej stránke bol náležite právne uvážený a preto doporučuje sa prijatie návrhu.

Dr. Pietor navrhuje doplniť § 5. doložkou: "a Povereníctvo pre pravosúdie", lebo pozemkové knihy patria pod jeho kompetenciu. Plénum túto doložku schvaľuje.

Dr. Šoltéz navrhuje precizovať § 1 doložkou: "smluvne i darom možno scudziť nehnuteľnosti".

Dr. Pietor poznamenáva, že i dar je smluva, lebo je k nemu potrebný súhlas prijímateľa.

Člen SNR Dr. Thurzo žiada v § 2. stanoviť bod 3 tohoto znenia: ustanovenie odstavca 1. nevzťahuje sa na pohľadávky štátne, verejno-právnych zväzkov a nositeľov verejnoprávneho poistenia sociálneho.

Plénum obe doložky schvaľuje a predseda vyhlasuje návrh za schválený.

Slovenská národná rada potom prerokovala návrh nariadenia, ktorým sa zrušujú rády, vyznamenania, čestné odznaky a medaily, ako aj práva z nich plynúce, o čom referoval Dr. Lettrich. Medziiným konštatoval, že viacerými zákonmi a nariadeniami mocou zákona vydanými po 6. októbri 1938, boli zavedené rády, vyznamenania, čestné odznaky a medaily, ktorými boli odmenené jednotlivé občianstvo i vojenské osoby domáce i zahraničné. Tieto rády a vyznamenania sú z dnešného hľadiska prežitkom a mnohé z nich sú priamo proti duchu a zmýšľaniu dnešných tažkých revolučných čias. Okrem toho nemôže zniesť, aby sa medzi nami mohli pohybovať osoby, ktoré by nosili odznaky a vyznamenania na pr. nemecké alebo iných nepriateľských štátov. Preto predsedníctvo Slovenskej národnej rady prichádza pred plénum s vládnym nariadením, ktorým sa tieto rády, vyznamenania, čestné odznaky a medaily zrušujú. Dr. Lettrioh potom prečítal text nariadenia, ktorý po návrhu Dr. Zaťku na poznanie slova užívať v texte na "používať", bol jednomyseľne schválený

Na vyzvanie predsedu potom člen SNR Ľ. Strechay složil sľub.

Blažovský navrhuje, aby Predsedníctvo SNR poverilo patričné povereníctvo starosťou o nezamestnaných.

Ing. Styk na to poznamenáva, že dal príkaz, aby nezamestnaní, pokiaľ nie au narukovaní a vojenskej služby neschopní, boli zamestnaní na núdzových prácach, predovšetkým na prácach pozemných.

Člen SNR Kubačka poukazuje na to, že treba venovať zvýšenú pozornosť otázkam sociálnym a využiť všetky okolnosti na zlepšenie sociálneho postavenia robotníctva. Zistilo sa na pr. že mnohé závody boly zatvorené, hoci s ohľadom na situáciu sa nemusely zavreť. V iných podnikoch nechcú zamestnávatelia vyplácať robotníkom mzdu počas poplachov. Všetky tieto otázky bude treba skúmať a riešiť, aby sa odstránila nespokojnosť robotníctva a bude treba potrestať zamestnávateľov, ktorí zanedbali svoje povinnosti. Slovenskej národnej rade musí záležať na tom, aby robotníctvo bolo spokojné.

Predseda berie pripomienky na vedomie a uisťuje, že sa týmito otázkami bude Predsedníctvo SNR zaoberať.

Člen SNR Tvarožek nadhadzuje otázku činnosti našich dôstojníkov a veliteľov. Konštatuje, že Lipt. Sv. Mikuláš bol našim vojskom bez boja opustený a zanechalo tam výstroj i výzbroj a Nemci dokonca našimi minometmi odstreľovali naše jednotky. Tak bol opustený aj Ružomberok. Pri Ružomberku padol dobrovoľník, 30 ročný v dobrom zamestnaní, ktoré opustil len z národnej horlivosti, Dr. E. Tatara, zabitý črepinou minometu. To je len jeden z mnohých obetí, o ktorých nemám presné informácie, pokračuje Tvarožek. Týmto však činím zodpovedných za smrť Dr. Tataru veliteľov úseku Mikuláš-Ružomberok a žiadam, aby prípad bol prísne vyšetrený a proti vinníkom zakročené. Tvarožek žiada venovať zvýšenú pozornosť vojenskému duchu našej armády a v zistených prípadoch zbabelosti alebo slabosti žiada o rýchle a energické zakročenie, aby sa zachránila česť a dobré meno slovenského vojaka. Niekto by mohol vytýkať že sa touto otázkou zapodieva práve na tomto mieste, ale musí sa to robiť, a to tým skôr, že o neschopnosti našich dôstojníkov hovorí už aj ulica. Keby sa tak nerobilo a neuskutočnila by sa náprava, zbadá sa to až keď bude neskoro.

Predseda konštatuje, že sa Predsedníctvo týmito vecmi zapodieva každý deň a žiada, aby mu bol hlásený každý zistený prípad, aby sa mohol postúpiť vojenskému veliteľstvu, poťažne vojenským súdom.

Dr. Josko konštatuje, že prípady Mikuláš-Ružomberok boli vyšetrené, veliteľ zaistený a bude postavený pred riadny vojenský súd.

Tvarožek však poznamenáva, že ak sa odsúdi až za 6 mesiacov, to už bude neskoro. Treba jednať rýchlo a tak dať výstrahu ostatným.

Dr. Šoltéz podáva dotaz, či už členovia do Rady na obranu Slovenska za Slovenskú národnú radu boli menovaní a či už začala Rada svoju činnosť.

Predsada prisviedča kladne a oznamuje, že za zástupcov Slovenskej národnej rady do Rady na obranu Slovenska boli menovaní K. Schmidke a Dr. Zaťko, načo plénum potleskom toto menovanie schvaľuje.

Keďže denný program bol vyčerpaný a ďalších návrhov nebolo, predseda zasadnutie zakľčuje.

Dr. Ing. Zaťko v. r.

R. Blažovský v. r.

Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Sboru povereníkov.

Za správnosť odpisu:

Dr. František Martinovič

počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie na Prezídiu Predsedníctva SNR.