Zápisnica

zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 12. sept. 1944 o 17. hod. v Ban. Bystrici v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory.

1.) Zasadnutie otvoril člen predsedníctva Slovenskej národnej rady Karol Schmidke, ktorý po súhlase pléna, aby sa upustilo od čítanía zápisnice z minulého zasadnutia, poveril podpísaním zápisnice členov SNR Blažovského a Dr. Thurzu.

2.) Dr. Púll referoval potom v zastúpení J. Ursínyho o návrhu nariadenia o prechodnom opatrení pôdy roľníkov-utečencov vnútenou krátkodobou árendou. Po stručnom úvode a prečítaní textu Slovenská národná rada predlohu nariadenia v plnom znení schválila.

3.) V ďalšom bode denného programu referoval člen Predsedníctva SNR Dr. Lettrich o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Rada na obranu Slovenka. Konštatoval, že tu ide nielen o obranu slobodnej časti Slovenska, ale najmä o časť, okupovanú ešte nemeckými votrelcami. Táto obrana vyžaduje, aby bola zriadená zvláštna obranná organizácia, ktorá by sa zapodievala všetkými otázkami, súvisiacimi s brannou mocou a partizánskymi oddielmi na Slovensku. Na porade, ktorú malo Predsedníctvo SNR so zástupcami brannej moci, bolo dohodnuté, aby dnešnému plénu bol predložený návrh nariadenia o zriadení organizácie, ktorá by niesla názov Rada na obranu Slovenska. Potom oboznámil členov SNR s textom nariadenia.

Po dotaze predsedu, či má niekto námietky proti návrhom, prihlásil sa Dr. Pietor a vyhlásil, že zásadne súhlasí s návrhom nariadenia, hoci sa odchyľuje od doterajších zvyklostí, podľa ktorých na čele podobnej organizácie stáli civilní správcovia štátu a nie vojaci. Ale aj v tomto smere súhlasí s návrhom nariadenia, lebo v ňom vidí zdôraznenie tej skutočnosti, že náš boj je predovšetkým otázkou vojenskou. Poznamenáva však, že takáto inštitúcia je konkurenčnou inštitúciou Slovenskej národnej rade, lebo jej nariadenia sú povinné počúvať všetky štátne správne organizácie a aj povereníctva. Dr. Pietor navrhol obmedziť trvanie Rady na obranu Slovenska.

Dr. Lettrich na tento dotaz si dovoľuje odpovedať v tom smysle, že síce existencia Rady by sa mohla časovo obmedziť, avšak nie je to potrebné, pretože, keď celé Slovensko bude oslobodené, nebude hroziť nebezpečie zvonka zo strany Nemcov alebo Maďarov a toto nariadenie prestáva byť časové - prakticky sa Rada stane zbytočnou.

Nato Dr. Husák doporučuje vynechať z § 3. bodu 1. slová: "a pre všetky orgány verejnej správy", oddôvodňujúc to tým, že keď navrhoval toto nariadenie, mal na mysli sústredenie branných síl a najmä usporiadanie pomeru medzi armádou a partizánmi, taktiež isté opatrenie kontroly nad oboma. Niet dôvodu, prečo by táto Rada mala kontrolovať aj orgány civilnej správy.

Dr. Lettrich odpovedá a navrhuje prijať nariadenie v celom pôvodnom znení, lebo aj pôvodný zákon pre obranu štátu zriadil Radu na obranu a pamätalo sa aj na to, aby rozhodnutia Rady boli záväzné aj pre verejnú správu. Podľa jeho náhľadu, keď Rada nariadi určité opatrenia, ktoré by spadali do kompetencie niektorého povereníctva, nebude námietok, aby povereníctvo vzalo tieto opatrenia na vedomie a prispôsobilo sa im. Predpokladá sa, že rada dobre uváži každé svoje opatrenie a keď je v nej Slovenská národná rada zastúpená spolu s hlavným veliteľstvom brannej moci a zástupcami partizánskych oddielov, nemusíme mať obavu, že by snáď táto Rada neprimeraným spôsobom zasiahla do kompetencie niektorého úseku verejnej správy. Dr. Lettrich by si nevedel ani prakticky predstaviť, že by niektoré opatrenie Rady na obranu Slovenska mohlo byť niektorým povereníctvom korigované, alebo menené, pretože myslí, že Rada na obranu Slovenska bude najlepšie vedieť, čo je treba vykonať v záujme obrany Slovenska. Žiadnemu povereníctvu sa nedostáva takého prehľadu o vojenskej situácii ako Rado pre obranu Slovenska.

Dr. Husák poznamenáva, že tento návrh sám podával na Predsedníctve. Naša armáda bola utvorená z Tisovskej armády a je potrebné, aby prešla istým očisťovacím štádiom a politickou kontrolou. Z armády Hitlerovského spojenca nemôže sa stať zo dňa na deň armáda spojenca ruského. Je tu okrem toho napätie medzi armádou a partizánmi. Nebolo možné ani jednu túto zložku podriadiť druhej a bolo preto potrebné vytvoriť inštanciu, kde by boli zastúpení vojaci a partizáni pod kontrolou Slovenskej národnej rady. Niet dôvodu, aby Rada musela zasahovať do organizácie civilnej správy, lebo na to je tu Slovenská národna rada, aby každé opatrenie, ktoré partizáni a vojaci budú považovať za nevyhnutné, cestou svojho povereníctva uskutočnila. Dnes sa neobáva, že by došlo k nedorozumeniam, ale môže nastať situácia, keď by sa tohto obávať mohlo. Že na to bolo pamätané aj v Čs. zákone, je správne konštatovanie, ale išlo tu o radu celkom inú. Každopádne treba tu garantovať, že Rada nebude zasahovať do civilnej správy, pretože, ako bolo už spomenuté, týmto nariadením išlo predovšetkým o dosiahnutie súhry medzi vedením armády a partizánov. Rozhodnutia Rady budú potom záväzné len pre všetky vojenské a partizánske veliteľstvá a útvary a nie je potrebné, aby boli tieto rozhodnutia záväzné pre organizácie civilnej správy. Na to je Slovenská národná rada, aby urobila potrebné opatrenia.

Dr. Zaťko na to poznamenáva, že ak sa má vynechať posledná stať § 3 bodu 1. navrhuje vynechať aj s tým súvisiaci bod 2.

Dr. Pietor upozorňuje, že toto nariadenie je rovnocenné zákonu a keď bude schválené, možno ho zrušiť zase len zákonom. Navrhuje preto obmedziť jeho platnosť na určitú dobu.

Iných pripomienok nebolo a po predbežnom dohovore Slovenská národná rada schválila nariadenie v zmenenej úprave a to tak, že z § 3 bodu 1. vynechá sa stať: - "pre všetky orgány verejnej správy" - a vynechá sa súčasne bod 2.

Člen predsedníctva Dr. Lettrich referoval potom o poslednom zasadnutí predsedníctva, na ktorom bola reč o tom, aby plenárne zasadnutia Slovenskej národnej rady boli do istej miery pracovnými schôdzkami, kde by sa k jednotlivým otázkam vypočuli aj odborné mienky členov SNR. Za tým účelom sa Predsedníctvo vynasnaží dodať členom SNR časti príslušných návrhov, aby si predom mohli pripraviť svoje pripomienky a uplatniť ich v pléne. Plénum SNR nebude tak odkázané len na vlastné rozhodnutie, ale budú si môcť na spoločnom zasadnutí vykryštalizovať mienky všetkých.

Dr. Husák navrhuje, aby členovia SNR prichádzali sami s iniciatívnymi návrhmi a podnetmi, lebo teoreticky nie je vylúčené, že mnohé otázky, vyplývajúce z praktického života, unikajú. Tak sa stane z SNR parlament v pravom slova zmysle.

Vo volných návrhoch podal člen SNR, predseda Okresného výboru v Turč. Sv. Martine, Mazúr niekoľko otázok predsedníctvu SNR.

Hovoril: Okresné národné výbory vyplácali rozličné sumy, či už pod titulom platu, penzie, alebo podpory, poťažne robotníckej mzdy. Ako sa má pokračovať v tejto otázke, keďže žiadne inštrukcie neboli vydané.

Vo vojnovom pásme nedostali niektoré okresy mobilizačnú vyhlášku. Nevie sa, pokračoval Mazúr, či má napr. pracovná služba a národná stráž narukovať, či sa majú prepúšťať osoby vyše 35-ročné, keď je mobilizácia nariadená do 40-tich rokov. Ďalej, ktoré osoby sú oslobodené od narukovania. Sú gazdovia, ktorí keď narukujú, úroda im ostane na poli. Kde sa majú posielať príslušníci zbraní a špecialisti, zdravotníctvo a hospodárska služba, atď. Nevie sa, či platí § 13 vl. nar. č. 50 z 11. mája 1944 o vydávaní legitimácií.

Vo všetkých týchto prípadoch treba vydať úpravu, aby bolo ústredné vedenie a výbory nepracovali na vlastnú päsť.

Člen SNR Blažovský upozorňuje, že mnohí naši vojaci prebehli k sovietskej armáde a čs. jednotkám v Rusku a navrhuje, aby ich rodinám doma vyplácaly sa vyživovacie prostriedky.

Ing. Blaho upozorňuje na to, že je mnoho úradníkov, ktorí pracujú pre Slovenskú národnú radu, ktorí prišli z Nemcami obsadeného územia a navrhuje, aby sa ich platy riešili jednotne v predpoklade, že sú na úradnej ceste.

Na odznelé dotazy a návrhy odpovedá Dr. Husák, ktorý v odpovedi predsedovi Okresného národného výboru z Turč. Sv. Martina, Mazúrovi, uvádza, že Slovenská národná rada riešila vyplácania výplat centrálne. Výplaty nemôžu teda ísť cestou okresných národných výborov, lebo by nebolo kontroly, na aké účele idú. Okresné národné výbory nemajú oprávnenia vyplácať zo štátnych prostriedkov a musia oznámiť, kde výplaty urobené neboly.

Pokiaľ ide o nedodanie mobilizačnej vyhlášky do niektorých okresov, mohlo sa to stať iba technickým nedopatrením.

Vyše 35-roční sa majú prepustiť, ak nechcú ostať ako dobrovolníci. Keď dosiaľ prepustení neboli, môžu zakročiť Okresné národné výbory. O oslobodení od vojenskej služby platia doterajšie zákonité predpisy s tým dodatkom, že sa reklamácie budú posudzovať omnoho prísnejšie.

Občianske legitimácie sa musia vystavovať aj naďalej. V najbližších dňoch vyjde opatrenie povereníctva, ktoré stanoví, ktorým osobám pri hodnovernom preukázaní totožnosti možno vystaviť legitimáciu aj bez dokladov. Návrh člena Blažovského musí prerokovať príslušné povereníctvo. Člen SNR Kubačka oznamuje, že v dôsledku evakuácie Bratislavy, žijú na oslobodenom Slovensku mnohí ľudia, ktorí nemajú prostriedkov na živobytie a nemajú sa o nikoho oprieť. Kto je poverený vyplácať evakuačné príspevky?

Dr. Husák mu odpovedá, že pódia rezortu, do ktorého patria.

Kubačka hovorí, že máme invalidov, ktorí za Slovenskej republiky brali účasť na vojne a ostali mrzákmi a sú bez všetkých prostriedkov. Treba rozhodnúť o invalidnej podpore.

Člen Mazúr navrhuje ustanoviť vrcholnú sociálnu inštanciu, ktorej by podliehal nielen ústavy Okresnej sociálnej starostlivosti, ale aj Červený kríž, ktorý tiež musí byť vedený z jednej ústredne.

Na to poznamenáva Dr. Thurzo, že sa o tom už uvažovalo, ale ešte žiadne rozhodnutie nepadlo.

Ing. Styk navrhuje vyzvať okresné národné výbory, aby obratom oznámily koľko a komu peniaze vyplatily pod rozličnými titulmi. Mnohé národné výbory vyplácaly peniaze aj takým ľuďom, ktorých platia súkromné firmy. Bude treba tieto firmy platbami zaťažiť, aby na vec nedoplácal štát.

Predseda K. Schmidke v priebehu debaty oznámil, že nezodpovedané otázky sa prideľujú na riešenie jednotlivým povereníctvam.

Kubačka navrhuje, aby sa prevzalo evakuačné nariadenie bývalej Slovenskej republiky.

Dr. Zaťko konštatuje, že tieto predpisy platia, treba však uvážiť, že na oslobodenom území žijú rodiny takých úradníkov, ktorí pracujú pre bratislavskú vládu. Je sporné, či sa ich rodinám majú likvidovať evakuačné príspevky zo štátnych prostriedkov.

Člen SNR Peťko súri, aby veci vyživovacích príspevkov boly vybavené urýchlene, bez zdĺhavých návrhov a bývalého úradného šimla.

K tomu poznamenáva Dr. Štefánik, že niet vedomostí o tom, že by sa tieto veci vybavovaly zdĺhavo; na pr. Župný úrad v Banskej Bystrici vyplatil na vyživovacích prostriedkoch 4,000.000,- Ks a pri výplate sa nerobia nijaké ťažkosti.

Peťko odpovedá, že v Brezne n/Hr. vyživovacie príspevky vyplácané neboly.

Keďže viac volných návrhov nebolo, na požiadanie predsedu Schmidkeho složili prísahu tí členovia SNR, ktorí ju dosiaľ nesložili. Sú to: Emil Peťko, Karol Dolinský a Ondrej Klokoč.

Napokon predseda zakľúčil zasadnutie a oznámil, že budúce plénum sa zíde vo štvrtok o 17. hod.

Ing. Blaho v. r.

J. Kapinaj v. r.

Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Sboru povereníkov.

Za správnosť odpisu:

Dr. František Martinovič

počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie na Prezídiu Predsedníctva SNR.