Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie.                                                                        12. zasadanie.

Zpráva

o 146. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 21. decembra 1944.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Dovolenky	2
Došlé vládne nariadenie	2
Rozdaná tlač	2
Oznámenie o dodatočnom programe	8
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	9
Zakľúčenie zasadnutia	9
Program:
1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1945	2
Reč zpravodajcu Hollého	2
Rozprava odpadá	8
Hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu hlasovaním	8
2. Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o Vysokej škole obchodnej v Bratislave	8
Reč zpravodajcu Dr. Körpera	8
Rozprava odpadá	8
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním	9

 

Zasadnutie otvorené o 9. hod. 24. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

41 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Aladár Kočiš, Ing. Ľudovít Lednár, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický a Dr. Mikuláš Pružinský.

Za Najvyšší účtovný kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 146. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ing. Franz Karmasín, Dr. Gejza Fritz, Jozef Vaňo a Pavol Krokavec.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do konca januára 1945 dovolenku pánu poslancovi Michalovi Klimkovi.

Došlé vládne nariadenie.

Pán predseda vlády v zmysle § 44 ods. 3. Ústavy a podľa § 2 zákona č. 35/1944 Sl. z. predložil Snemu vládne nariadenie zo dňa 2. novembra 1944 č. 202 Sl. z, o úprave uplatňovania a vymáhania niektorých pohľadávok za brannej pohotovosti štátu.

Toto vládne nariadenie prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 145. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovanskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1945.

Zpráva kultúrneho výboru o Vysokej škole obchodnej v Bratislave.

Vládny návrh zákona o úrazovom poistení pôdohospodárskych podnikov. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, rozpočtovému a sociálnemu a zdravotnému.

Vládny návrh zákona o penzijnom poistení niektorých súkromných zamestnancov na vyššie dávky. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a sociálnemu a zdravotnému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia predpisov o služobnom pomere profesorov vysokých škôl. Návrh prideľujem výboru kultúrnemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1945. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a úspornému a kontrolnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o programe, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1945.

Spravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Rokovanie o finančnom zákone každoročne znamenalo: počuť prehľad o hospodárskej situácii štátu a to nielen vzhľadom na jeho vnútornú nosnosť, ale i podľa celkovej situácie, a možností zahraničia. Znamenalo i keď nie bezvýhradné, ale predsa len aspoň približne reálne plánovanie do budúceho roku na podklade získaných skúseností z rokov predchádzajúcich, predvídaných potrieb a predvídaného vývoja pomerov.

Je pravda, že vzhľadom na vojnové časy už niekoľko rokov sa pri tomto rokovaní spomínala u nás problematičnosť zostavovania štátneho rozpočtu, že sa objavovali obavy o reálnosti veľkej hry čísiel, ktoré štátny rozpočet predstavuje; konštatujem však, že tieto obavy ďakovať Bohu za celých päť rokov Slovenskej republiky sa len v minimálnej miere splnili podľa predvídaných obáv.

Žiaľ Bohu však tento rok už nemôžeme byť tak presvedčení o hodnote štátneho rozpočtu, ako za predošlé roky. Už rok, ktorý dožívame, je omnoho bohatší na udalosti, ktoré súvisia s možnosťami plánovaného štátneho hospodárenia a rozhodne sme ešte len pred mnohými, veru nepriaznivými skutočnosťami, ktorým sa ani v štátnom hospodárení nevyhneme. Sú mimo našich síl a možností.

A dnes rozhodne by som sa neopovážil tvrdiť, že podľa predloženého finančného zákona vidíme možnosti, predpoklady, a potreby celého národného a štátneho života, ako som to v rozprave k štátnemu rozpočtu povedal v roku 1942.

Dnes máme pred sebou návrh finančného zákona bez predbežného obsiahleho prejavu ministra financií o štátnom hospodárení, bez nastínenia hospodárskeho stavu a bez ohľadu na zo dňa na deň sa meniace hospodárske pomery nielen u nás, ale vôbec, atď.

Rozpočtový výbor pod takýmto zorným uhlom rokoval o predloženom návrhu finančného zákona. Rokoval o ňom ako o potrebe na normálne potreby a s dôsledkami, ktoré môžu vyplynúť zo skončenia brannej pohotovosti štátu. Týmto sme povinní i oproti národu, i oproti štátu.

Za takýchto okolností prepáčite i mne, že v svojej správe nebudem sa dotýkať hospodárskych otázok, ktoré sa za tento rok u nás prejavili, že sa nebudem zaoberať predvídaným hospodárskym vývojom, že nebudem hodnotiť opatrenia štátu, zákony a nariadenia, ktoré vplývajú na hospodársky život, že nebudem hovoriť o medzinárodnom obchode, o výhľadoch priemyslu, o cenovej politike atď., ale že beztoho zreferujem slávnemu Snemu pripravený finančný zákon tak, ako ho rozpočtový výbor prijal.

Rozpočet na rok 1945 má tú istú štruktúru, ako rozpočty predošlých rokov. Delí sa na dve prílohy - na riadny a investičný rozpočet. Riadny rozpočet má 3 skupiny, a to vlastnú štátnu správu, štátne podniky a skupinu štátneho dlhu.

V skupine prvej nastala istá zmena presunom kompetencie a utvorením novej kapitoly pre Úrad propagandy.

Skupina prvá "Vlastná štátna správa" vykazuje na výdavkoch úhrn 4,255,861.152 Ks a na príjmoch 3.307,490.200 Ks. Schodok v tejto skupine činí 948,370.952 Ks. Výdavky sú väčšie proti výdavkom na rok predchádzajúci o 531,207,728 Ks. Na príjmovej stránke sa oproti roku predchádzajúcemu preliminuje viac o 181,382.800 Ks.

Príjmy pozostávajú z finančných príjmov vo výške 2.042,346,400 Ks, zbytok sú administratívne príjmy. Finančné príjmy sú preliminované približne ako vlani, hoci podľa hospodárskych výhľadov na príjmoch by sa malo preliminovať podstatne menej. Táto okolnosť sa vysvetľuje tým, že finančné príjmy podľa skutočných výsledkov boli každoročne podpreliminované. Na osvetlenie tejto skutočnosti uvádzam, že do konca októbra 1944 činili finančné príjmy spolu 2,758,523,062 Ks, čo je už oproti celoročnému prelimináru viac o 700,000,000 Ks a výsledky za mesiac november a december 1944 ešte len zvyšujú kvótu nad rozpočet. Čo sa týka porovnávania finančných príjmov s výsledkami za predchádzajúci rok treba konštatovať, že do konca augusta mali finančné príjmy všeobecnú vzostupnú tendenciu. Pokles počína až po augustových udalostiach. Takto sa vysvetľuje, že finančné príjmy do konca októbra t. r, sú oproti výsledku za to isté obdobie roku minulého vyššie okrúhle o 123,000.000 Ks. Za september 1944 je pokles príjmov proti príjmom za ten istý mesiac v roku 1943 o 79,000.000 Ks a v mesiaci októbri 1944 činí pokles oproti roku predchádzajúcemu 62,000.000 Ks. Hoci možno očakávať, že tento pokles, bude už trvalý, dá sa predsa predpokladať, že rozpočtová kvóta bude podľa prelimináru docielená.

Administratívne príjmy rezortov sa pohybujú približne v tej: istej výške, ako vlani a vyšší úhrn príjmov vykazuje len kapitola 15 "Všeobecná pokladničná správa", kde sa preliminuje vyšší príjem zo salda štátnych podnikov.

Z výdavkov vlastnej štátnej správy pripadá na výdavky osobné suma 1.586,750.200 Ks a na výdavky vecné 2.669,110.952 Ks. Výdavky osobné sú vyššie oproti rozpočtu na rok predchádzajúci o 33,099.100 Ks, vecné výdavky sú vyššie o 531,207.728 Ks. Zvýšenie osobných výdavkov vyplýva čiastočne z prijatia, nových síl, najmä polície a žandárstva a ostatok zvýšenia sa ukazuje ako normálne zvýšenie na časový postup a na menovanie úradníkov. S ohľadom na celkový náklad osobných výdavkov činí zvýšená potreba len asi 2% doterajišieho nákladu osobných výdavkov.

Riadne vecné výdavky sú vyššie oproti roku predošlému o 141,574.628 Ks a mimoriadne výdavky o 356,334.000 Ks. Na zvýšených vecných výdavkoch participujú najmä tieto kapitoly: Ministerstva národnej obrany, Ministerstva vnútra, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo, dopravy a verejných prác, Všeobecná pokladničná správa a Úrad propagandy, Ministerstvo národnej obrany zaznamenáva zvýšenie o 26,532.400 Ks, zvýšením stravného a vecných potrieb pre armádu. Do tejto kapitoly sa zaraďuje aj výdavok 4,000.000 Ks pre Slovenský letecký zbor. Zvýšenie vecných výdavkov Ministerstva vnútra o 50,365.700 Ks nastáva zo zvýšenia vecnej potreby na ďalší počet osôb pribratých do policajnej a žandárskej služby, zo zvýšenia služobných a pohotovostných výdavkov a odevného pre tieto zbory, zo zvýšenia renty pre vojenských poškodencov podľa zákona č. 100/1943 Sl. z. a zo zvýšenia potrieb pre nemocnice. V kapitole Ministerstva hospodárstva nastáva zvýšenie vecných výdavkov o 40,949.500 Ks a to zaradením dodávkového príplatku na obilie podľa zákona č. 103/1944 Sl.. z. Kapitola Ministerstva dopravy a verejných prác vykazuje prírastok na vecných výdavkoch o 28,807.200 Ks. Zvýšenie vecných výdavkov vyplýva len zo štruktuálnej zmeny štátneho rozpočtu preradením niektorých výdavkových zložiek z rozpočtu kapitoly Ministerstva národnej obrany do kapitoly Ministerstva dopravy a verejných prác. Na tieto preradené zložky a to na Meteorologický a hydrologický ústav, na civilné letectvo a na správu vojenských budov sa v rozpočte na rok 1945 preliminuje náklad v kapitole Ministerstva dopravy a verejných prác. Tieto výdavky boli z kapitoly Ministerstva Národnej obrany vylúčené. Najväčšie zvýšenie vykazuje na vecných výdavkoch kapitola 15 ,,Všeobecná pokladničná správa" o 364,361.728 Ks. Zvýšenie pozostáva z vyššej potreby štátnej správy na úhradu štátneho dlhu o 49,317,728 Ks, ďalej zo zaradenia vyššej potreby na škody spôsobené nepriateľskými bojovými činmi o 300,000.000 Ks. Novoutvorená kapitola 18 "Úrad propagandy" vykazuje na výdavkoch viac o 2,375,400 Ks oproti výdavkom, ktoré boli v roku predchádzajúcom preliminované na tento cieľ v kapitole Predsedníctva vlády.

Sníženie vecných výdavkov sa ukazuje v kapitolách: Prezident republiky a Kancelária prezidenta republiky, Snem Slovenskej republiky, Najvyšší úrad pre zásobovanie, Ministerstvo školstva a národnej osvety, Ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný dvor. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.)

V skupine druhej "Správa štátnych podnikov" prevádzkové náklady na rok 1945 odhadujú sa sumou 2.886,919,500 Ks a sú proti nákladom za rok 1944 o 33,801.600 Ks vyššie.

Značnejší vzostup prevádzkových nákladov vykazujú tieto štátne podniky: Slovenské železnice... o 117,632,200 Ks, Štátne lesy a majetky.. o 56,437.700 Ks, Slovenská pošta... o 30,682.800 Ks, Štátne kúpele... o 6,598.200 Ks, Vojenské lesné podniky o 6,303.200 Ks.

Menšie zvýšenie vykazujú aj Štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych o 1,286.000 Ks, Visutá lanovka na Lomnický štít o 87.600 Ks, Štátna tlačiareň o 1,971.600 Ks, Slovenská tlačová kancelária o 163.300 Ks a Štátne nakladateľstvo o 1,151.700 Ks.

Naproti tomu značnejšie zníženie nákladov vykazuje podnik Štátne banské a hutnícke závody o 158,397.800 Ks, Tabaková réžia o 49,406.300 Ks. Menšie sníženie nákladov vykazuje Štátna mincovňa o 165,000 Ks. Riaditeľstvo pre cestovný ruch o 484.200 Ks a Ústav pre školský a osvetový film o 58.400 Ks.

Zvýšenie prejavuje sa najmä v platoch podľa zákonov a nariadení, ktoré oproti rozpočtu na rok 1944 sa preliminujú vyššou sumou o 79,077,800 Ks, ďalej na mzdách o 19,240.200 Ks, na penziách o 14,783.300 Ks a na platoch podľa voľných zmlúv o 376.000 Ks. Najväčšie zvýšenie na položke ,,Platy podľa platových zákonov a nariadení" vykazuje podnik Slovenské železnice sumou 83,424.800 Ks, ktoré nastalo v dôsledku resystemizácie stavu zamestnancov výkonnej služby o 4.500 miest, z ktorých už bolo zaplnené asi 3.600 miest, ďalej podnik Slovenská pošta a 10,589,100 Ks, čo bolo zapríčinené zaplnením systemizovaného stavu a započítaním predchádzajúcej poštovej služby u zmluvných zamestnancov. Ostatné podniky, pokiaľ vykazujú zvýšenie na tejto položke, odôvodňujú to časovými postupmi zamestnancov, povyšovaním atď. Zvýšenie nákladov na penzie je dôsledkom zákona č. 169/1943 Sl. z.

Všetky ostatné náklady štátnych podnikov odhadujú sa sumou 1.605,050.300 Ks, teda oproti rozpočtu na rok 1944 sumou a 79,675.300 Ks nižšou. Toto zníženie zapríčiňuje okolnosť, že podnik Tabaková réžia, u ktorého sú tieto náklady nižšie o 29,716.600 Ks, a podnik Štátne banské a hutnícke závody, ktorý vykazuje zníženie o 163,273.300 Ks, nepočítajú s dovozom surovín zo zahraničia. Menšie zníženie ostatných nákladov vykazujú aj Štátna mincovňa a Riaditeľstvo pre cestovný ruch. Všetky ostatné podniky na tejto položke vykazujú zvýšenie, a to značnejšie: Slovenské železnice sumou 50.978.100 Ks, Štátne lesy sumou 32,536.000 Ks, Slovenská pošta sumou 18,702.500 Ks, Štátne kúpele sumou 5,467.600 Ks, Štátna tlačiareň sumou 1, 672. 800 Ks, Štátne nakladateľstvo sumou 1,139.300 Ks, Štátne majetky poľnohospodárskych škôl sumou 629.600 Ks. Toto zvýšenie je zapríčinené všeobecným stúpnutím cien surovín, pomocných látok, polotovarov, pohonných hmôt atď.

Prevádzkové ťažby odhadujú sa sumou 3.874.918.400 Ks a sú proti ťažbám za rok 1944 vyššie o 273,525.800 Ks. Na tomto zvýšení participujú všetky štátne podniky okrem podniku Štátne banské a hutnícke závody, ktoré vykazujú oproti roku 1944 nižšie ťažby o sumu 183,040.000 Ks a Riaditeľstvo pre cestovný ruch, ktoré vykazuje nižšie ťažby a 405.000 Ks.

Značnejšie zvýšenie ťažieb vykazujú:

Tabaková réžia... o 103,381.200 Ks,

Štátna mincovňa... o 2,613.000 Ks,

Slovenská pošta... o 30,933.300 Ks,

Slovenské železnice... o 273,279.400 Ks,

Štátne lesy a majetky o 31,805.800 Ks,

Vojenské lesné podniky o 2,750.300 Ks,

Štátne kúpele.... o 6,719.100 Ks,

Visutá lanovka... o 107.000 Ks,

Štátna tlačiareň... o 2,399.200 Ks,

Slovenská tlačová kancelária.... o 100.000 Ks,

Štátne nakladateľstvo. o 1,151.700 Ks,

Ústav pre školský a osvetový film... o 18.000 Ks.

Odhadovaný vyšší vzrast ťažieb než vzrast nákladov má prirodzene vplyv aj na výsledky hospodárenia a to väčšou mierou na úhrn ziskov podnikov aktívnych, ktorý sa oproti roku 1944 zvyšuje o 264,180.700 Ks a menšou mierou na úhrn strát podnikov pasívnych, ktorý sa zvyšuje o 24,456.500 Ks, takže v celkovom hospodárení štátnych podnikov očakáva sa celkové zlepšenie o 239,724.200 Ks.

Odvod do štátnej pokladnice preliminuje sa sumou 692,718.200 Ks a je oproti odvodu preliminovanému na rok 1944 vyšší o 114,923.800 Ks. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol.)

V skupine tretej "Správa štátneho dlhu" preliminuje sa potreba sumou 320,959.239 Ks, ktorá je proti rozpočtu na rok 1944 vyššia o 48,057.221 Ks.

Podľa návrhu rozpočtu na rok 1945 činí štátny dlh........6.551,401.752 Ks.

V rozpočte na rok 1944 počítalo sa s dlhom v sume....... 5.269.815.352 Ks.

Štátny dlh zvyšuje sa teda o sumu.....1.281,586.400 Ks.

V rozpočtovom roku 1944 vzrástol štátny dlh:

4.5% IV. štátnou pôžičkou .......1.500,000.000 Ks.

3% štátnymi pokladnič nými poukážkami, splatnými 16. októbra 1949. 880,000.000 Ks.

Prírastok je..... 2.380,000.000 Ks.

Naproti tomu v rozpočtovom roku 1944 znížil sa štátny dlh o sumu 1,098.413.600 Ks, takže čistý prírastok na štátnom dlhu je 1.281,586.400 Ks.

Investičný rozpočet počíta s výdavkami 747,956.700 Ks, ktoré sú proti investičnému rozpočtu na rok 1944 nižšie o 532.086.400 Ks.

Na tomto znížení participujú štátne podniky sumou 223,398.600 Ks. Toto zníženíe je odôvodnené jednak nižšími investičnými nákladmi štátnych podnikov, ktoré sa odhadujú sumou 633,978.300 Ks, teda proti roku 1944 o 42,019.400 Ks nižšou, a tým, že zlepšením celkovej hospodárskej situácie štátnych podnikov uhradia si tieto, investičné výdavky podielom z prevádzkového zisku sumou 208,870.700 Ks, ktorá je oproti roku 1944 vyššia o 122,054.400 Ks a vlastnými prostriedkami sumou 127,150.000 Ks, ktorá je proti roku 1944 tiež vyššia o sumu 59,324.800 Ks, takže na pôžičku, prípadne na preddavok zo štátnej pokladnice sú odkázané výdavky iba sumou 297,956.700 Ks, ktorá je proti roku 1944 nižšia o 223,398.600 Ks.

Investície vlastnej štátnej správy preliminujú sa sumou 450,000.000 Ks, teda o 244,513.000 Ks nižšou, než boli preliminované na rok 1944.

Po charakteristike návrhu štátneho rozpočtu po stránke cifernej prichodí mi konštatovať, v čom sa líši návrh finančného zákona na rok 1945 oproti finančnému zákonu minulého roku.

Finančný zákon na rok 1945 vykazuje proti stavu v roku 1944 tieto zmeny:

1. V čl. VIII. veta 2 "Pritom môžu sa zadovážiť len nutné potreby štátnej správy v nevyhnutnom rozsahu... " bude znieť: "Pritom nech sú zadovažované len neodkladné potreby štátne, ktoré si vyžaduje plnenie právnych záväzkov štátu, alebo nevyhnutne nutný chod štátnej správy a štátneho hospodárstva vôbec... " Táto zmena textu predstavuje sprísnenie doterajšieho ustanovenia a je vlastne iba prenesením obsahu usnesenia vlády zo dňa 26. apríla 1944 do finančného zákona, čím sa normatívne tvorí silnejší podklad pre úspornosť štátneho hospodárenia. Okrem normatívnej stránky vymedzuje sa týmto textom presnejšie aj rámec, v ktorom možno realizovať výdavky zaistené v štátnom rozpočte, a to v tom zmysle, že možno realizovať tieto výdavky iba, pokiaľ sa zakladajú na právnych záväzkoch štátu (na zákonoch, vládnych nariadeniach, uzneseniach, na zmluvách a pod. ), alebo ktoré si vyžaduje najnutnejší chod štátnej administratívy a štátneho hospodárstva vôbec (štátnej správy, štátnych ústavov, podnikov a fondov).

2. Čl. X. sa mení celý a bude znieť takto: "Prostriedky určené na mimoriadne výdavky možno použiť len zo súhlasom ministra financií." Toto striktné viazanie používania mimoriadnych výdavkov na súhlas ministra financií, bez ohľadu na výšku výdavku vyžaduje si zásada najprísnejšej úspornosti, aby totiž mimoriadne výdavky boli obmedzené skutočne len na nevyhnuteľné prípady. Je preto odôvodnené, aby dispozícia s takýmito výdavkami bola viazaná na súhlas ministra financií vôbec.

3. Čl. XI. ods. 1 miesto doterajšieho znenia "Prostriedky určené na podporu a na plnenie úloh, ku ktorým nie je štát právne zaviazaný (subvencie), možno vyplácať zásadne až v poslednom štvrťroku rozpočtového roku a len po predchádzajúcom súhlase ministra financií. Vo výnimočných prípadoch minister financií môže svoliť ku skoršej výplate," bude znieť "Prostriedky určené na podporu a na plnenie úloh, ku ktorým nie je štát právne zaviazaný (subvencie), možno vyplácať zásadne až v poslednom štvťroku rozpočtového roku a len po predchádzajúcom súhlase vlády, poťažne pokiaľ ide o podpory na ciele sociálne alebo zdravotné s predchádzajúcim súhlasom ministra financií. Vo výnimočných prípadoch vláda prípadne minister financií môže zvoliť ku skoršej výplate." Obdobne sa mení ods. 2 tohože článku: "Na prísľub subvencií treba tiež predchádzajúci súhlas ministra financií," na text "Na prísľub subvencií treba tiež predchádzajúci súhlas vlády, prípadne ministra financií." Subvencie zo štátnych prostriedkov majú sa totiž obmedziť na najmenšiu mieru a tieto sa majú zásadne poskytovať len ustanovizniam, ktoré vypomáhajú štátu v konaní sociálnej a zdravotnej služby, ako Slovenský Červený kríž, sirotince, zdravotné ústavy a pod. Ostatné výdavky subvenčnej povahy majú byť zastavené a len výnimočne, so súhlasom vlády, môžu byť subvencie vyplatené aj iným inštitúciám.

4. V čl. XII. ods. 2 bola vypustená celá druhá veta. Tým sa umožní previesť v priebehu hospodárskeho roku 1945 opatrenia podľa čl. XII. ods. 1 (presuny) aj z riadnych výdavkov vecných na mimoriadne vecné výdavky. Táto možnosť úverových presunov pre rok 1945 je želateľná preto, lebo sa dá očakávať, že položky určené na krytie mimoriadnych vecných výdavkov budú zaťažené takými výdavkami, ktorých výšku nateraz určiť nie je ani možné ako doplnenie inventára úradov poškodených bojovými činmi a pod.) a tým ani po stránke úverovej nebudú dostatočne dotované. Okrem toho dosiahne sa takto eventuálne zjednodušenie administratívy, pretože otázku úverových nedostatkov na mimoriadnych vecných výdavkoch bude možné admininstratívne riešiť aj bez použitia čl. XIII. finančného zákona.

5. V čl. XII. ods. 3 veta 1 bude znieť takto: ,,Prostriedky povolené na úhradu osobných výdavkov podľa platových zákonov a nariadení nemožno použiť na úhradu iných výdavkov." Týmto opravením textu odstráni sa rôznosť interpretácie doterajšieho ustanovenia čo do možnosti presunov v rámci celej sumy v tej-ktorej kapitole povolenej na úhradu uvedených výdavkov.

6. V čl. XII. vypúšťa sa ustanovenie doterajšieho ods. 4, a to vzhľadom na stav terajších pomerov, kedy nie je možné viazať najmä používanie úveru na cestovné a stravné na striktné obmedzenie, podľa ktorého nebolo možné celkovú sumu na cestovné a stravné ako aj na udržovanie automobilov v tej-ktorej kapitole prekročiť. Pritom treba zdôrazniť, že nedôjde tým ani k žiadnemu uvoľneniu pri používaní týchto prostriedkov, nakoľko toto je viazané ustanovením čl. VIII. a kontrolovateľné ministrom financií podľa čl. XXVIII.

7. Znenie doterajšieho odseku 7 čl. XII. finančného zákona (súhlas vlády) sa rozširuje aj na prostriedky určené na podporu pre sústavné zveľaďovanie poľnohospodárskej výroby v kap. 10 tit. 7 § 2 a zaraďuje sa do čl. XII. ako ods. 6. V dôsledku toho sa vypúšťa celý odsek 8 čl. XII.

8. Čl. XV. bude mať nasledujúce znenie:

(1) Výdavky vyplývajúce z brannej pohotovosti štátu nezaistené v štátnom rozpočte, ak len nevyplývajú z plnenia uzavretých medzištátnych dohôd, možno uskutočniť len po predchádzajúcom súhláse ministra financií, a ak taký výdavok presahuje v jednotlivých prípadoch 5,000.000 Ks, aj úsporného a kontrolného výboru Snemu.

(2) Minister financií sa splnomocňuje, aby prostriedky na výdavky podľa ods. 1, nakoľko nebudú stačiť na to riadne príjmy, zaopatril úverom.

Branná pohotovosť štátu vyžaduje množstvo výdavkov rôznej povahy, ktoré nemožno pre ich neurčitosť ciferne vyčísliť a na ktoré niet poprípade v rozpočte zaistených prostriedkov. Sú to výdavky nielen vojenského rázu ale i rázu sociálneho (vyživovacie príspevky, evakuačné príspevky, podpory vojnovým utečencom a pod. ). Textácia doterajšieho čl. XV. bola iba upravená, pričom bol vypustený celý ods. 2.

9. V čl. XVII. ods. 1 bolo vypustené ustanovenie písm. c), podľa ktorého bol minister financií splnomocnený preberať štátne záruky aj za pôžičky uzavreté súkromnými podnikateľmi na obnovu alebo dobudovanie priemyselnej alebo remeselnej výroby.

10. V čl. XXI. bol vypustený ods. 2. Ponechať toto ustanovenie vo finančnom zákone aj pre rok 1945 javí sa bezpredmetným, nakoľko minister financií nebude môcť preberať ďalšie (nové) záväzky podľa zákona č. 173/1941 Sl. z. v znení zákona č. 204/1942 Sl. z. vzhľadom na to, že lehota na prevzatie záväzku ministrom financií podľa citovaných noriem bola predĺžená iba do 31. decembra 1943, po ktorom dáte prevzatie nových záväzkov nebolo a nebude ani možné.

11. V čl. XXIV. zaraduje sa ako nový odsek ustanovenie, podľa ktorého "prostriedky určené na pravé investície štátnych podnikov treba použiť v prvom rade na výstavbu a opravy objektov štátnych podnikov zničených alebo poškodených bojovými činmi a na zabezpečenie rozrobených investícií a nové investície možno započať len z vážnych vojenských alebo hospodárskych dôvodov so súhlasom vlády". Toto ustanovenie bolo zaradené ako ods. 3. Prostriedky určené v investičnom rozpočte štátnych podnikov majú sa podľa tohto ustanovenia použiť jednak na znovuzariadenia a opravu štátnych objektov, poškodených bojovými činmi, a jednak na zabezpečenie investícií započatých a rozrobených. Celá činnosť štátnej správy a štátnych podnikov má sa takto obmedziť len na tieto úlohy a zásadne (s výnimkou vojenských alebo hospodárskych dôvodov) nemajú sa podnikať žiadne nové práce.

12. Obdobne bolo preštylizované ustanovenie čl. XXV. ods. 4 čo do použitia prostriedkov určených na investície vo vlastnej štátnej správe.

Rozpočtový výbor prerokoval osnovu finančného zákona ako aj návrh štátneho rozpočtu spolu s výborom úsporným a kontrolným a predkladá ich slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1945.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má tri časti, XXX. článkov, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1945 podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1945 podľa správy výborovej.

Týmito je vybavený pôvodný program dnešného zasadnutia. Na základe § 34 Rokovacieho poriadku dávam dodatočne na program 2. bod, ktorými je:

2. Zpráva kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o Vysokej škole obchodnej v Bratislave.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Karol Körper.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Körper:

Slávny Snem!

Doterajší úspešný rozvoj Vysokej školy obchodnej v plnej miere odôvodňuje, aby sa poskytol vyhovujúci zákonný podklad pre presné normatívne určenie jej právnej povahy a pôsobnosti, ako aj pre uspokojivé vymedzenie jej ústrojnosti a účinkovania. Nariadenie s mocou zákona č. 248/1940 Sl. z. spomenutým účelom nevyhovovalo v náležitej miere a preto je potrebné ustanovenia tohto nariadenia nahradiť resp. doplniť vyhovujúcimi novými ustanoveniami navrhovaného zákona.

Podľa základného ustanovenia navrhovaného zákona Vysokej škole obchodnej, zriadenej obchodnými a priemyselnými komorami, prislúcha právo verejnosti a v rámci dalších ustanovení tohto zákona aj ďalšie práva, priznávané vysokým školám.

Ďalšie ustanovenia osnovy pamätajú najmä na úpravu kompetencie pre vydanie podrobnejších predpisov v záujme účinkovania ústavu potrebných a presne formulujú právo absolventov ústavu používať stavovské označenie.

Kultúrny výbor, naväzujúc na názvy iných obdobných ustanovizní, považoval za odôvodnené a primerané vládou navrhované označenie ,,Vysoká škola obchodná" udeliť na názov "Slovenská vysoká škola obchodná". V ostatných smeroch sú opravy, ktoré výbor uskutočnil, iba formálnej povahy.

Kultúny výbor odporúča predloženú osnovu na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Slovenskej vysokej škole obchodnej v Bratislave.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Körper: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, nadpisom, a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu zvolám písomne.

Želám pp. poslancom šťastlivé Vianoce a požehnaný Nový rok!

Ukončujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 9. hod. 51. min.)