Středa 19. července 1944

Snem Slovenskej republiky 1944

I. volebné obdobie. 11. zasadanie.

Zpráva

o 138. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 19. júla 1944.

Obsah:

Strana:

Otvorenie zasadnutia .................

3

Ospravedlnenie neprítomnosti ..............

3

Dovolenky .....................

3

Došlé nariadenie s mocou zákona ............

3

Rozdaná tlač ....................

3

Oznámenie predsedu o najbližšom zasadnutí .........

12

Oznámenie programu najbližšieho zasadnutia ........

12

Zakľúčenie zasadnutia .................

12

Program:

 

1. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávkových prémiách na obilie ......

4

Reč zpravodajcu Vl. Moravčíka .............

4

Rozprava odpadá ..................

5

Hlasovanie o návrhu .................

5

Zpravodajca navrhuje opravu textu ............

5

Prijatie návrhu hlasovaní m ..........

5

2. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o vojnovej daní z vyšších príjmov, o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej

5

Reč zpravodajcu Hollého ................

6

Rozprava odpadá ........ .........

6

Hlasovanie o návrhu .................

7

Prijatie návrh u hlasovaním ..........

7

3. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých daňových pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovostí štátu ..........

7

Reč zpravodajcu Hollého ................

7

Rozprava odpadá ..................

8

Hlasovanie o návrhu .................

8

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

8

4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej zmene sídel úradov ..............

8

Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ..............

9

Rozprava odpadá ..................

9

Hlasovanie o návrhu .................

9

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

9

5. Zpráva kultúrneho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na vydanie zákona o zmene zákona č. 308/1940 Sl. z. o ľudových školách

9

Reč zpravodajcu Hancku ................

9

Rozprava odpadá ..................

10

Hlasovanie o návrhu .................

10

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

10

6. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo vecí odpredaju nehnuteľností vo Vyšných Hágoch ......................

10

Reč zpravodajcu Čarnogurského .............

10

Rozprava odpadá ..................

11

Hlasovanie o návrhu .................

11

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

11

 

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 55. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

53 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora: Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 138. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Petrovič, Dr. Ján Balko, František Slameň, Ján Jacko, Dr. Emil Boleslav Lukáč, Dr. Vojtech Tvrdý, Štefan Hajduček a Andrej Tomko.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 22. júla 1944 dovolenku pánu poslancovi Dr. Jozefovi Fundárkovi a do 3. augusta 1944 pánu poslancovi Rudolfovi Čavojskému.

Došlé nariadenie s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu toto nariadenie s mocou zákona:

zo dňa 4. júla 1944 číslo 88 Sl. z. o splnomocnení Robotníckej sociálnej poisťovne na poskytnutie výpomoci niektorým dôchodcom pri príležitosti päťročného trvania Slovenskej republiky.

Predseda Dr. Sokol:

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávkových prémiách na obilie.

Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o vojnovej dani z vyšších príjmov, o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých daňových pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o dočasnej zmene sídel úradov.

Zpráva kultúrneho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Pavla Čarnogurského a spoločníkov na vydanie zákona o zmene zákona č. 308/1940 Sl. z. o ľudových školách.

Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo vecí odpredaju nehnuteľností vo Vyšných Hágoch.

Vládny návrh zákona o štatistike zahraničného obchodu. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov na vydanie zákona o úprave právneho pomeru k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam, nadobudnutým z pozemkovej reformy. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Odpoveď ministra národnej obrany na interpeláciu poslanca Konštantína Čulena a spoločníkov o výchove dôstojníckeho dorastu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o úprave niektorých daňových pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o štátnych zárukách pri obchode so zahraničím a záručných vkladoch pri medzištátnom platobnom styku. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia živnostenského zákona o učňovských školách. Návrh som pridelil výboru kultúrnemu.

Vládny návrh zákona o pracovnej povinnosti a včleňovaní do práce a usnesenie vlády o doplnku k tomuto návrhu. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu, sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o opatreniach po nepriateľských bojových činoch, o náhrade škôd týmito činmi spôsobených a o doplnení právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému, národohospodárskemu a ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávkových prémiách na obilie.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Slávny Snem!

V časoch vrcholnej tiesne štátu vláda navrhuje vynaložiť ďalšiu sumu okolo 70 miliónov korún na príplatky za dodávky obilia pre verejné zásobovanie. Za takých ťažkých okolností, keď treba veľmi bedlive uvážiť aj menšie výdavky zo štátnej pokladnice, vynaloženie tak vysokej sumy sa iste nestáva bez ťažkostí a dôkladných úvah. Azda ani jedna zákonná osnova neprešla takou krížovou paľbou rozličných mienok, ako práve táto. Týmto a potom skutočnosťou, že otázka bola predmetom rokovaní rôznych hospodárskych a politických fór, sa najlepšie dokumentuje, že tu ide o vec, ktorá siaha priamo na základy našej sociálnej štruktúry, nedotýkajúc sa pritom len samotného poľnohospodárstva, ale všetkého obyvateľstva štátu.

Riešenie, ktorým sa producentom dáva ďalší príplatok na obilie, vychádza zo základnej, u nás v istých prípadoch uplatňovanej zásady, podľa ktorej nemajú sa zvyšovať ceny článkov dennej potreby a keď by to bolo treba, má štát zo svojich prostriedkov priplácať na ceny, aby toto zvýšenie nenastalo. Konkrétne: pri cenách obilia štát pripláca už z dvoch titulov, a to pod titulom produkčného príplatku priemernú sumu Ks 65 ku každému metrickému centu, a teraz pod titulom zlepšenia ceny pri splnení dodávok Ks 30 za každý metrický cent obilia. Touto intervenciou má roľník dostať za svoje obilie sumu, ktorá by aspoň približne zodpovedala stúpaniu ostatných cien, a má sa zamedziť zvyšovanie cien múčnych výrobkov, aby sa takto udržovala cenová úroveň na nižšej základni.

Ak porovnáme tzv. základnú cenu obilia, ktorá činí u pšenice priemerne Ks 185 za metrický cent a dva príplatky, ktoré dáva štát, činiace priemerne Ks 95 za každý metrický cent, vidíme, aký hlboký zásah v prospech spotrebiteľa robí štát. Pri skúmaní, čí táto cesta je správna alebo nie, vymenilo sa niekoľko hľadísk. Všeobecne sa konštatovalo, že aj tohto roku treba zvýšiť ceny obilia, bez ohľadu na to, pod akým titulom sa tak deje, aby sa aspoň približne zhodnotila práca roľníkova, Predmetom väčších a podrobnejších úvah bola okolnosť, či úprava ceny má ísť zo štátnych prostriedkov, alebo nie. Zástancovia zásady, podľa ktorej treba aspoň čiastočne presunúť zvýšenie cien na konzumenta, poukazovali na ťažkú situáciu našich štátnych financií a na veľký rozdiel medzi tzv. cenou základnou a cenou s príplatkami. Dôvodili, že ak sa usporí na príplatkoch, nebude musieť štát prichádzať s novými daňovými požiadavkami, alebo aspoň nie v tej miere. Ak nastane aj isté zvýšenie cien múky, bolo by ono tak malé, že by podstatne neohrozovalo doterajšie složenie výdavkov spotrebiteľských rodín, v ktorých múka aj po tomto zvýšení nečinila by podstatnú čiastku výdavkov. Naproti tomu sa poukazovalo, že ak sa zvýšia ceny múky, pohne sa hladina cien všeobecne, čo sa môže celkovejšie prejavovať v ďalších hospodárskych ťažkostiach. Po vzájomnom zhodnotení oboch hľadísk rozhodly sa snemové výbory pre druhú cestu už aj preto, že prvé riešenie by bolo vyvolalo ďalšie komplikácie, keď predstavitelia našej zásobovacej politiky sa vyjadrili, že by bolo potom otázne, či by vôbec prikročili k výplatám príplatkov za dodávky obilia.

Ale aj po prijatí zásadnej smernice bolo niekoľkokrát súhlasne žiadané, aby príplatky boly poskytnuté lineárne všetkým dodávateľom obilia, bez ohľadu na to, či dodávajú viac alebo menej, čím sa má predísť rôznym špekuláciám n zamedziť krivdám. Z tejto príčiny bolo vypustené vládnou osnovou navrhované pomenovanie "dodávkové prémie", keďže by svádzalo k výkladu, že môžu ich dostať len tí roľníci, ktorí splnia isté ďalšie podmienky. Vláda zase žiada, aby bolo v označení výslovne uvedené, že nejde o zvýšenie cien, ale len o príplatok k cenám. Preto bola pri konečnej štylizácii zákona prijatá formula, vyhovujúca obom požiadavkám, keď sa konštatovalo, že nech ide o akýkoľvek titul, pre roľníka znamená on úpravu ceny, ale táto úprava nenastáva poskytovaním platobnej protihodnoty od konzumenta, lež príplatkami štátu. Isté je, že z užšieho hľadiska voľba titulu príplatkov mohla by sa pokladať za hru slov. Ak však uvážime, že obilie aj pri riadenom hospodárení predstavuje istú základňu pre vyjadrovanie cenových pomerov, má primeraná štylizácia svoj dosah pre neskorší hospodársky život.

Z tohto stručného zdôvodnenia potreby upraviť ceny obilia podľa bežných pomerov a nenarúšať pritom započatú cestu nášho zásobovania, vidíme, pred aké ťažké skúšky stavia predsa len chudobný náš štát, súčasná vojnová situácia. Nik z nás, či v tomto konkrétnom riešení zastával ten alebo onen názor, nevedel sa zaručiť, či pre konečné hospodárske usporiadanie je lepšia jedna alebo druhá cesta. Uznávame veľké ťažkosti roľníctva, vyplývajúce z vojny a s pocitom vďaky kvitujeme jeho veľký zápas o zaistenie chleba pre náš národ. Týmto aktom chceme hmotným spôsobom prejaviť svoju vďačnosť a dodať povzbudenia. Nik pritom nehovorí, že honorujeme prácu v pote a strádaní roľníka tak, ako by si ona zaslúžila, sme totiž viazaní a obmedzovaní našimi skromnými finančnými možnosťami, keď už bola prijatá zásada, že múka sa nemá ani tohto roku zvyšovať. Lenže aj ostatné vrstvy obyvateľstva musia si uvedomiť, čo robíme a o čo sa usilujeme. Je preto vhodné spomenúť, že cesta uskromňovania a odriekania začína sa pre nás všetkých.

Výbory okrem spomenutej a už odôvodnenej zmeny pomenovania "dodávkové prémie" na "dodávkové príplatky" previedly len jedinú zmenu rázu legislatívnetechnického, ktorá pozostáva z toho, že ustanovenia prvých odsekov §§ 1 a 2 spojily v jeden odsek.

Výbory rozpočtový a národohospodársky súhlasne navrhujú, aby Snem predloženú osnovu v upravenom znení uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o dodávkovom príplatku na obilie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hladovať o celej osnove naraz podľa zpravý výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Vl. Moravčík:

Navrhujem opraviť tlačovú chybu v § 1. Treba vylúčiť slová "ods. 2" za citáciou "§ 2".

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca navrhuje opravu tlačovej chyby v § 1.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov s vylúčením slov "ods, 2" v § 1.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o vojnovej dani z vyšších príjmov, o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Predložený vládny návrh zákona okrem ustanovenia prvého dielu o vojnovej daní z vyšších príjmov - je v podstate totožný s ustanoveniami zákona č. 107/1943 Sl. z. a tak návrh vlády cieli vlastne ta, aby sa aj v daňovom roku 1944 vyberala daň z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a vojnové prirážky k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Prvou odchýlkou od zákona č. 107/1943 Sl. z. sú ustanovenia spomenutého už dielu prvého, ktorým sa majú postihnúť novou daňou tzv. príjmy z iných prameňov, uvedené v § 13 zákona o priamych daniach, ak súhrn všetkých príjmov podliehajúcich dôchodkovej dani prevyšuje Ks 100.000, Táto daň má postihnúť celý úhrn príjmov, pojatých do § 13 citovaného zákona, ak úhrn príjmov z pozemkov, budov, zárobkových podnikov a zamestnaní, zo služobného pomeru a kapitálov prevyšuje Ks 100.000, ináč - ak teda príjem z týchto menovite uvedených prameňov túto sumu neprevyšuje - postihne daň len tú čiastku, ktorou príjem podľa § 13 prevyšuje spolu s ostatnými príjmami Ks 100.000.

Motívom zdanenia je tá okolnosť, že tieto príjmy podľa § 13 nie sú podrobené pravidelne nijakej výnosovej dani, ktorá by postihovala priamo ich prijímateľa.

Ide o daň, ktorá zachytí príjemcov tantiém, príležitostných špekulačných ziskov, autorských honorárov, odmien za príležitostné znalecké posudky atď.

Ustanovenia dielu prvého akceptovaly výbory len s malou štylárnou zmenou.

Druhou odchýlkou je, že vláda navrhovala zostrenie predpisov zákona č. 107/1943 Sl. z, cieľom zvýšenia príjmov štátnej pokladnice.

Hoci výbory súhlasne uznaly potrebu získať v daných mimoriadnych časoch vyššie príjmy pre štátnu pokladnicu, zaujaly k návrhu to isté stanovisko, ako zaujaly svojho času k návrhu na vydanie zákona č. 107/1943 Sl. z., v zpráve ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru k tomuto návrhu a ani teraz nenašly podstatných príčin na zmenu svojho pôvodného stanoviska.

Výbory preto upravíly návrh vlády tak, že Snemu predložená osnova shoduje sa až na potrebné legislatívno-technické zmeny s textom zákona č. 107/1943 Sl. z.

Kedže čl. 1 ods. 3 druhej časti zákona č. 226/1936 Sb. z. a n., citovaný v § 3 ods. 3 návrhu vlády, bol zmenený článkom 13 zák. č. 135/1943 Sl. z,, uznaly výbory za potrebné doplniť § 3 ods. 3 vládneho návrhu ďalšou vetou, aby nateraz platný právny stav nebol narušený.

Ďalšou zmenou, ktorú výbory na osnove previedly, je vyslovenie zásady, že daň z vojnových ziskov, zaplatená podľa zákona č. 107/1943 Sl. z. v roku 1943, je odpočitateľná od základu dane z vojnových ziskov podľa tohto zákona. Problém odpočítania tejto dane od jej základu neexistoval pri vydaní zákona č. 107/1943 Sl. z., lebo predtým sa daň z vojnových ziskov ešte nevyberala. Teraz bolo riešenie tohto problému tým naliehavejšie, lebo podľa vládou navrhnutého textu § 4 ods. 2 a § 7 ods. 2 bolo by treba platiť daň z vojnových ziskov na daňový rok 1944 aj od tých čiastok čistého zisku, ktoré sa použily na zaplatenie dane z vojnových ziskov na rok 1943.

Výbory rozpočtový a národohospodársky odporúčajú slávnemu Snemu uzákoniť osnovu v upravenom znení. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o vojnovej dani, o dani z vojnových ziskov a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má šesť dielov, 20 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Hollý:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej šesť dielmi, 20 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva rozpočtového a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave niektorých daňových pomerov vyplývajúcich z brannej pohotovosti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Naše zákonodarstvo o priamych daniach spočíva v podstate na zásadách upravujúcich hospodársky život koncom minulého storočia. Veľká kodifikácia z roku 1927 nebrala ešte do úvahy princípy regulovaného hospodárstva. Prišly len neskoršie a osvedčily sa najmä za brannej pohotovosti štátu, A práve preto, že tieto regulatívne zásahy neústrojne zapadajú do zásad, podľa ktorých sa určuje daňový základ pre niektoré prianie dane, je potrebné urobiť dočasné daňové zásahy pre prechodné opatrenia vojnového hospodárstva. Problémy tejto povahy usiluje sa riešiť práve predložený návrh zákona.

Výbory predovšetkým na základe hodnoverných údajov konštatovaly, že predložený vládny návrh pri niektorých paragrafoch nekryje textáciu vládou skutočne prijatú a preto vzaly za základ rokovania aj osnovu novú, ktorú malo Predsedníctvo vlády ako vládou prijatý návrh zákona predložiť Snemu na uzákonenie.

Predložená osnova v § 1 rieši daňové pomery ohľadom príspevkov, ukladaných búd na základe právnej normy alebo na základe vrchnostenského príkazu do cenových vyrovnávacích fondov. Ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu bolo treba pri zachovaní pôvodného úmyslu, slúžiaceho za podklad pre toto ustanovenie, výstižnejšie štylizovať, čo výbory aj urobily.

Ustanovenia § 2 o úprave daňových pomerov v súvislosti s odštiepením hodnoty exportnej valuty podľa vládneho nariadenia č. 145/1943 Sl. z, ako aj ustanovenia § 3 o odpočitateľnosti vecných škôd a náhrady škody, vzniklej vojnovými udalosťami, prijaly výbory - po jasnejšom osnovaní niektorých statí - bez podstatných zmien.

Ustanovenia §§ 4 až 8 pojednávajú o daňových úľavách pre započaté alebo objednané investície. V tejto oblasti daňových úľav výbory okrem ods. 1 § 5 ponechaly všetko bez meritórneho pozmenenia. V § 5 ods. 1 o mimoriadnych daňových odpisoch na investície osobitne sa vyslovilo, že nezmenené sa zachováva aj naďalej daňovníkovo právo na to, aby mohol vyúčtovať mimoriadne odpisy v rozsahu, určenom v čl. II. zákona č. 136/1942 Sl. z. na ťarchu investičnej rezervy v smysle čl. III. ods. 4 citovaného zákona až do konca hospodárskeho obdobia 1944 prípadne 1944/ 1945.

V súvislostí s problémami, ktoré predložený vládny návrh zákona usiluje sa riešiť, bola pri rokovaní vo výboroch nadhodená i možnosť riešenia otázky tzv. neproduktívnej práce.

Od zriadenia samostatného slovenského štátu totiž vyvíja sa slovenské hospodárstvo pomerne dobre. Vojnové pomery nesú však so sebou, že tá čiastka zisku, ktorá sa nepoužila alebo nemohla použiť na nové investície, odčerpáva sa okrem malej časti priamymi daňami. Investičná činnosť sa v posledných časoch zvoľňuje a v krátkom čase možno očakávať jej úplné prerušenie. Toto by bolo prvé pozorovanie.

Druhé: Väčšina slovenského zahraničného obchodu v posledné časy robí sa, možno povedať, skoro bež vplyvu jednotlivých podnikateľov. Platobný styk s neutrálnou a aj so spriatelenou cudzinou vyvíja sa dosť nepriaznivo pre slovenské exportné firmy. Uvediem len príklad zamrznutých pohľadávok voči býv. Juhoslávii, oproti Taliansku. Aj tieto dva príklady nám stačia, aby sme mohli poukázať, aké nebezpečenstvo plynie s clearingových pohľadávok. Dovolím si tvrdiť, že význam tohto nebezpečenstva v minulých rokoch zmenšoval len pomerne dobrý hospodársky stav. Lebo straty mohly sa uhrádzať z bežných ziskov. Je otázkou na mieste, či sa na toto budeme môcť spoliehať i v budúcom roku?


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP