Snem Slovenskej republiky 1944
1. volebné obdobie. 11. zasadanie.
Zpráva
o 137. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 6. júla 1944.
Obsah: |
Strana: | |
Oznámenia predsedu: |
  | |
Otvorenie zasadnutia ................. |
3 |
|
Ospravedlnenie neprítomnosti .............. |
3 |
|
Dovolenky ..................... |
3 |
|
Došlé nariadenia s mocou zákona ............. |
3 |
|
Rozdaná tlač .................... |
3 |
|
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí .......... |
15 |
|
Zakľúčenie zasadnutia ................. |
15 |
|
Program: |
  | |
1. Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov.. |
4 |
|
Reč zpravodajcu Moru ................ |
4 |
|
Prikročenie k rozprave ................. |
6 |
|
Reč poslanca Horniša ................. |
6 |
|
Koniec rozpravy ................... |
8 |
|
Pozmeňovací a doplňovací návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov .................... |
8 |
|
Zpravodajca s navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasí.... |
9 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
9 |
|
Prijatie pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu hlasovaním ................ |
9 |
|
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním... |
9 |
|
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o tovarovom záložnom liste ............... |
9 |
|
Reč zpravodajcu Dr. Huťku ............... |
9 |
|
Rozprava odpadá ................... |
10 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
10 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
10 |
|
3. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o kontrole úžitkovosti a dedičnosti hovädzieho dobytka a Kontrolnom zveľaďovacom fonde ........ |
10 |
|
Reč zpravodajcu Petroviča ............... |
11 |
|
Reč zpravodajcu Vl. Moravčíka ............. |
12 |
|
Rozprava odpadá ................... |
13 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
13 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
13 |
|
4. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Ústave pre výskum hospodárstva ..... |
13 |
|
Reč zpravodajcu Dr. Balku ............... |
13 |
|
Rozprava odpadá ................... |
14 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
14 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
14 |
|
5. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť právnych predpisov o kartelovom poplatku |
14 |
|
Reč zpravodajcu Čarnogurského ............. |
14 |
|
Rozprava odpadá ................... |
U |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
15 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
15 |
|
6. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o starostlivosti o odsunuté (evakuované) deti ................. |
15 |
|
Reč zpravodajcu Dr. Rosivala .............. |
15 |
|
Rozprava odpadá ................... |
15 |
|
Hlasovanie o návrhu ................. |
15 |
|
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
15 |
Zasadnutie otvorené o 17. hod.
Prítomní:
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
52 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Alexander Mach a Jozef Sivák.
Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.
Za Sekretariát Snemu ministerský radca Dr. Alexius Čelko a hl. odborový radca Dr. Vojtech Zubek.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 137. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Jozef Fundárek, Andrej Tomko, Dr. Ing. Peter Zaťko, Ján Danko, Dr. Štefan Polyak a Pavol Krokavec.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 24. júla 1944 dovolenku pánu poslancovi Dr. Štefanovi Mušákovi a predĺžil som už udelenú dovolenku pánu poslancovi Antonovi Moravčíkovi do 25. júla 1944.
Došlé nariadenia s mocou zákona.
Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:
zo dňa 21. júna 1944 číslo 70 Sl. z. o úprave prevádzky niektorých živností a iných zárobkových podnikaní za brannej pohotovosti štátu,
zo dňa 14. júna 1944 číslo 72 Sl. z., ktorým sa zriaďuje u Slovenskej národnej banky v Bratislave Fond pre umožnenie devízových obchodov.
Predseda Dr. Sokol:
Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o tovarovom záložnom liste.
Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o kontrole úžitkovosti a dedičnosti hovädzieho dobytka a o kontrolnom zveľaďovacom fonde.
Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Ústave pre výskum hospodárstva.
Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť právnych predpisov o kartelovom poplatku.
Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o starostlivostí o odsunuté (evakuované) deti.
Vládny návrh zákona o vojnovej dani z vyšších príjmov, o dani z vojnových ziskov zárobkových podnikov a zamestnaní a o vojnových prirážkach k dani pozemkovej a domovej dani triednej. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.
Vládny návrh zákona o dočasnej zmene sídel úradov. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Oznamujem, že som poštou rozoslal:
Vládny návrh zákona o starostlivosti o odsunuté (evakuované) deti. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu, rozpočtovému a sociálnemu a zdravotnému.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Mora:
Slávny Snem!
Kedysi a nie je to ešte ani tak dávno, dovolenka bola výsadou určitých vrstiev. Kto málo robil celý rok, šiel si v lete odpočinúť do kúpeľov, kto opravdu ťažko pracoval, na oddych nemal práva. Náprava prišla až v novšom čase. Kúpele neboly miestom zaslúženého odpočinku a žriedlom nových síl ako sú teraz, ale strediskom výstredných zábav a hlučných lumpovačiek. Medzi známe naše kúpele patrí Korytnica. Ešte žijú ľudia, ktorí sa pamätajú na to, že v Korytnici pri bráne stál žandár, ktorého úlohou bolo nepustiť do kúpeľov pospolitý ľud, aby nerušil v pohuľankách veľkomožných pánov. Dnes nárok na dovolenku je samozrejmosťou takmer pre každého zamestnanca. Tak sa časy menia...
Niet sporu o tom, že platené dovolenky sú plodom dlhoročného úsilia zamestnaneckých organizácií. Treba však zdôrazniť, že majú sociálny i zdravotný a národohospodársky význam. Sociálny význam platenej dovolenky spočíva v tom, že nárok na ňu dáva zamestnancovi povedomie, že nie všetky jeho dni patria povinnostiam jeho zamestnania, ale že sú i také a to po sebe nasledujúce, v ktorých sa plne môže venovať sám sebe, prípadne svojej rodine. Zo zdravotných dôvodov dovolenka dnes je nezbytnosťou. Stroj je mŕtva hmota a predsa ho časom treba zastaviť a osviežiť, aby bol schopný ďalšíeho chodu. Tým skôr dlhší odpočinok a osvieženie potrebuje ľudský organizmus, zvlášť keď máme na zreteli terajšiu zmechanizovanú prácu a jej prudké tempo. Na dielne z čias pred vynájdením strojov sa obvykle hľadí ako na nejaké mučiarne a tmavé kúty, do ktorých paprsky sociálnej politiky nikdy neprenikly. Zdôrazňuje sa, že ľudia v nich pracovali od svitu do tmy a často ešte i v noci, ale sa zabúda, že ich týždne malý dva i tri cirkevné sviatky a že vzpruhou pre nich bola radosť z diela vlastných rúk a vlastného umu, ktorú moderný robotník len zriedka kedy má príležitosť precítiť. Svet je jednoducho iný. Nemožno prehliadať ani národohospodársky význam dovolenky. Táto má vplyv na udržanie pracovnej sily zamestnanca a po rozumne využitej dovolenke sa zamestnanec nazad do svojej práce vracia sviežejší a výkonnejší. Toto všetko sú hodnoty, ktorých si štáty nemohly nepovšimnúť, preto takmer všade je dnes zamestnancom zaistený nárok na dovolenku zákonom.
Pokiaľ ide o robotníkov v Slovenskej republike, vo veci nároku na platenú dovolenku bola tu až dosiaľ dvojkolajnosť. Baníci ju mali zaručenú zákonom číslo 262/1921, ďalšie kategórie trvalého robotníctva zákonom číslo 67/1925. Nestáli robotníci ako sú niektoré kategórie poľnohospodárskych robotníkov, lesní a stavební robotníci platenú dovolenku zákonom zaručenú dosiaľ nemali. Boly tu nielen dva zákony, ale i dva rôzne predpoklady, za ktorých sa nároky na platenú dovolenku získávaly. Baník po nepretržitom zamestnaní v určitom revíre od 1. až 5. rokov mal nárok na 5 dní platenej dovolenky v roku. Robotník zamestnaný v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa mal od jedného roka do desať rokov nárok na platenú dovolenku 6 dní v jednom roku. Boly aj iné rozdielnosti a príkrosti, ktoré sa žiadaly odstrániť. Okrem toho vývoj techniky od roku 1921, poťažne od roku 1925 nestál. Tiež tie kategórie robotníctva, ktoré pôvodnými zákonmi z práva na platenú dovolenku boly vylúčené, túto zrejmú krivdu ťažko znášaly. Osobitne to platí o lesných robotníkoch.
Vo veci platených dovoleniek pre robotníctvo sa v Slovenskej republike urobil statočný kus práce. Možno tvrdiť, že do roku 1938 až na nepatrné výnimky žiadna kategória robotníctva nemala nárok na väčšiu výmeru dovolenky, ako ju priznával zákon. Obrat prišiel až v roku 1939, keď pamätné Slovenské kresťanskosociálne odborové sdruženie pri uzavieraní kolektívnych smlúv robotníkom niektorých odvetví výroby zaistilo väčší nárok na výmeru platenej dovolenky, ako im ju zaisťoval zákon. V tejto praxi pokračoval i Ústredný úrad práce a neskoršie Najvyšší úrad pre zásobovanie. Nielen to. Až za jestvovania Slovenskej republiky bolo istej časti robotníctva umožnené tráviť svoju dovolenku v kúpeľoch v rámci známych rekreačných akcií na trovy zamestnávateľov, sociálne-poisťovacích ústavov a záujmových organizácií. Základ takéhoto spôsobu využitia platenej dovolenky bol tiež položený spomínaným Slovenským kresťansko-sociálnym odborovým sdružením. Terajšie záujmové sdruženia v tomto vo zvýšenej miere pokračujú, spojujúc príjemné s užitočným v tom smere, že pre rekreantov usporadujú rôzne odborné prednášky.
Hovorí sa, že najlepšie sú tie zákony, ustanovenia, ktorých vžily sa ešte skôr, než sa stály normami. Iniciatívny návrh pána poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov má všetky predpoklady stať sa takýmto zákonom. Zmeny, ktoré prináša v porovnaní s doterajšími zákonmi o platených dovolenkách sú totiž už aspoň čiastočne vžité, menovite pokiaľ ide o priemyselných a banských robotníkov. Proti doterajšiemu stavu nastávajú hlavne tieto zmeny: Skrátenie čakacej lehoty potrebnej pre vznik nároku na dovolenku, značne väčšia výmera dovolenky, nárok na dovolenku alebo na náhradu za ňu pre tie kategórie robotníctva, ktoré tohto nároku dosial nemaly.
Iniciatívny návrh pána poslanca Čavojského a spoločníkov bol prerokovaný na spoločnom zasadnutí ústavnoprávneho, národohospodárskeho a sociálneho a zdravotného výboru 15. t. m. Rokovalo sa o ňom nepretržite 6 hodín a oproti pôvodnému návrhu nastaly niektoré, nie však podstatné zmeny. Jednohlasne bolo prijaté skrátenie čakacej lehoty potrebnej pre vznik nároku na dovolenku z doterajšieho jedného roka na polrok. Za rozhodujúci deň pre určenie nároku a výmery dovolenky bol prijatý 1. máj a pre poľnohospodárstvo 1. november. Výmera dovolenky proti pôvodnému návrhu bola čiastočne pozmenená. Dĺžka dovolenky za každý kalendárny rok podľa nového zákona bude činiť: do 5 rokov zamestnania 7 dní, od 5 do 10 rokov zamestnania 8 dní, od 10 do 15 rokov zamestnania 10 dní, od 15 do 20 rokov zamestnania 12 dní, vyše 20 rokov zamestnania 14 dní.
Okrem toho baníci, pracujúci prevážne pod zemou, majú po 20 rokoch za každé ďalšie 4 roky odpracované, nárok na jeden další deň dovolenky. Toto je odôvodnené osobitne ťažkou povahou baníckej práce. Pre informáciu podotýkam, že podľa doterajších zákonných ustanovení baník mal cez prvých 5 rokov zamestnania nárok na dovolenku 5 dní v jednom roku, od 5 do 10 rokov 7 dní v roku, od 10 do 15 rokov 10 dní v roku a po 15 ročnom zamestnaní 12 dní v roku. Iní trvalí robotníci cez prvých 10 rokov podľa zákona malí nárok na dovolenku 6 dní v roku, po 10 rokov zamestnania 7 dní v roku a po 15 rokoch nepretržitého zamestnania 8 dní v roku. Čo do výmery dovolenky zaistenej zákonom, nastáva teda podstatné zlepšenie. Učni dosiaľ mali nárok na dovolenku 8 dní v roku. Podľa nového zákona budú mať nárok na dovolenku 14 dní v roku, stratia však na ňu nárok, ak z vlastnej viny nenavštevovali učňovskú školu. Okrem toho výbory rokovaly o návrhu zákona ešte osobitne dňa 28. júna 1944.
Veľká debata vo výboroch sa rozpriadla o tom, ako riešiť otázku nároku na dovolenku tých poľnohospodárskych a lesných robotníkov, ktorí pracujú za akordnú, dennú alebo hodinovú mzdu. Tieto kategórie robotníctva dosiaľ totiž nároku na dovolenku ani na náhradu za ňu nemalý. Podľa navrhovaného zákona budú nárok na dovolenku mať i tieto kategórie a to podľa osobitného ustanovenia. Dĺžka dovolenky za každý kalendárny rok stanovená je takto: po odpracovaní 130 dní 4 dni, po odpracovaní 200 dní 6 dní a po odpracovaní 250 dní 9 dní. Uvedeným kategóriám robotníkov s výnimkou robotníctva na drevoskladoch možno koncom kalendárneho roka vyplatiť náhradu za dovolenku v peniazoch. Výslovne podotýkam, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na poľnohospodárskych deputátnikov a mesačníkov, ktorí majú aj ďalej nárok na dovolenku za tých istých podmienok a v tej istej výmere, ako ostatné kategórie trvalého robotníctva. Ustanovením o dovolenke pre lesných a nestálych poľnohospodárskych robotníkov, poťažne o náhrade za ňu v peniazoch, odstraňuje sa stará krivda a vyhovuje sa dlhoročnému oprávnenému želaniu tohto robotníctva. Tiež pre robotníkov, zamestnaných v stavebnom podnikaní zavádza sa zákonitý nárok na náhradu za dovolenku, ktorý vzniká po 13 týždňoch nepretržitého zamestnania a činí mzdu za jednu hodinu za každý odpracovaný týždeň. Sú ešte i ďalšie zmeny, značiace proti doterajšiemu stavu zlepšenie. Všetky boly náležite premyslené a dôkladne prerokované.
Slávny Snem!
Tento návrh zákona je ďalším dôkazom toho, že sa v Slovenskej republike na robotníctvo nezabúda. Jeho položenie nie je ľahostajné tým, ktorých osud postavil na jeho čelo v týchto tragicky vážnych časoch a ani tým, na bedrách ktorých leží ťarcha zodpovednosti za národ a štát. Nepochybujeme o tom, že naše robotníctvo prijme s uspokojením a vďakou. Nový zákon bude ďalším presvedčivým činom našej sociálnej politiky.
V mene ústavnoprávneho, národohospodárskeho a sociálneho a zdravotného výboru odporúčam slávnemu Snemu, aby iniciatívny návrh pána poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov bol prijatý v znení, upravenom uvedenými výbormi. (Potlesk.)
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil pán poslanec Koloman Horniš.
Dávam mu slovo.
Poslanec Horniš:
Slávny Snem!
V úvode Ústavného zákona Slovenskej republiky čítame toto: Slovenský štát sdružuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravodlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.
Slávny Snem!
Každý kto sleduje činnosť nášho zákonodarstva a činnosť našej slovenskej vlády, ako aj vývoj sociálnej politiky v našom štáte, musí uznať, že tieto slová, ktoré sú vpísané do fundamentu našej obnovenej slovenskej štátnosti, nie sú len mŕtvymi literami, nie len púhou okrasou, ale dobrodenia vyplývajúce z ich obsahu prechádzajú temer denne do života národa vo forme nových opatrení, nových zákonných noriem, podložených nefalšovanou sociálnosťou.
Takáto naša činnosť vyplýva nielen z ustanovení Ústavného zákona, ale je aj otázkou našich sŕdc, ba našou ctižiadosťou slovenskej a svetovej verejnosti, aby sme mohli zabezpečiť celému slovenskému národu a každému obyvateľovi našej drahej vlasti najvyšší stupeň blaha.
Ak skúmame naše zákonné normy, odhlasované v čase trvania našej štátnej samostatnosti, nesporne zistíme, že celé naše zákonodarstvo je silno zanietené sociálnym citom najmä k sociálne najslabším. Prejavuje sa tu až úzkostlivé úsilie usmerniť sociálne protivy v snahe po zvýšení životnej úrovne pracujúceho človeka a jeho rodiny.
Rozumnými a časovými zásahmi podarilo sa nám odstrániť nezamestnanosť, zdedené zlo po predošlom režime. Zmodernizovali sme mzdovú politiku, zreorganizovali sprostredkovanie práce, zaviedli pracovnú povinnosť, radikálne zasiahli do sociálneho poistenia, a to tak na poli nemocenskom, invalidnom a starobnom a mimo toho zvýšili sme starostlivosť o robotnícke rodiny moderným a jedinečným spôsobom, keď sme vyniesli zákon o prídavkoch na deti robotníkov.
Nie menej úsilia a starostlivosti bolo vynaložené tiež v sektore sociálne zdravotnom. Na tomto poli boly docielené priamo revolučné výsledky, o ktorých slovenské robotníctvo pred piatimi rokmi ani nesnívalo. Z iniciatívy vlády vyrastajú nám nové, moderné robotnícke osady a kolónie s hygienickými bytmi. Rekreácia, sanatorné a kúpelne liečenie nie je už viac výsadou len pre vyvolených a lepšie situovaných. Stále sa presvedčujeme, že slovenské robotníctvo vplyvom slovenského vedenia bolo i na tomto poli zrovnoprávnené, keďže tí, ktorí za nič nemali nás a hatili slovenský rozvoj, nie sú už viac na vedúcich miestach. Milo pôsobí, keď za taký krátky čas podarilo sa nám obmäkčiť tvrdé srdcia niektorých zamestnávateľov, ktorí pochopili ducha nových čias a bez reptania prinášajú slušné finančné obete na zpríjemnenie pracovísk po stránke zdravotnej, kultúrnej, športovej a spoločenskej, výstavbou sociálnych, spoločenských a kultúrnych domov.
Táto skutočnosť vyplýva nielen zo stanoviska, že sociálna politika žiada od tých, ktorí majú viac, ako potrebujú, aby sa vedeli nadbytku zrieknuť, ale robia to zaiste i s toho vyššieho hľadiska, že spokojný, zdravý, kultúrny a spoločensky okresaný robotník je požehnaním pre podnik a zamestnávateľa.
Spravodlivé vykonávanie sociálnej politiky nie je teda len záujmom robotníctva, ale i zamestnávateľov, ba celého národa a štátu, lebo len v tom národe a štáte je záruka radostnej práce a napredovania, kde sú spokojné všetky vrstvy obyvateľstva. A na tejto usporiadanosti a z nej vyplývajúcej spokojnosti nám všetkým rovnako záleží.
Bilancia päťročnej sociálnej práce v našom štáte je silno aktívna a znamená pre naše robotníctvo neoceniteľný prínos.
Za Maďarska nebolo tu temer žiadneho pochopenia pre pozdvihnutie životnej úrovne pracujúceho človeka a je groteskné, že aj za bývalej Česko-Slovenskej republiky, hoci sme tam mali niekoľko socialistických strán rozličných odtienkov, vydávajúcich sa za Spasiteľov chudoby, ostaly mnohé sociálne problémy nevyriešené.
Môžme sa preto postaviť kedykoľvek s hrdým čelom a s čistým svedomím pred naše robotníctvo, lebo v daných vážnych časoch a za ťažkých okolností, vykonali sme všetko, čo sme vykonať mohli. To, čo vykonal v tomto smere slovenský štát, nedostalo by sa slovenskému robotníctvu v žiadnom inom štáte a režime. Vedúci činitelia nášho štátu na čele s našim Vodcom a prezidentom Dr. Jozefom Tisom (potlesk) sú si vedomí dejinného príkazu, že len ten štát má právo na jestvovanie, ktorý slúži národu a rešpektuje jeho práva. Toto platí najmä pre náš malý a mladý slovenský štát.
Slávny Snem!
Do dlhej reťaze týchto sociálnych vymožeností zapája sa nové ohnivo vo forme návrhu p. poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona oplatenej dovolenke robotníkov.
Predložený návrh zákona možno len uvítať, keďže je známe, že doterajšie ustanovenie zákonov 262 z roku 1921 a 67 z roku 1925 sú roztrieštené, zastaralé a nevyhovujúce dnešným pracovným a sociálnym pomerom. Normy, upravujúce sociálnu politiku štátu, vydané pred viac ako 20 rokmi nemožno považovať za vyhovujúce, keďže v sociálnej politike musí sa uplatňovať zásada, ísť vždy vpred.
Návrh túto snahu plne vyčerpáva, keď otázku platenej dovolenky stavia na jednotnú bázu v jednom zákone pre všetkých telesne pracujúcich zamestnancov so zvláštnym zreteľom na špeciálne potreby a možnosti v jednotlivých hospodárskych sektoroch a že poskytovanie platenej dovolenky rozširuje aj na tých poľnohospodárskych a lesných robotníkov, ktorí podľa doterajších zákonov na túto dovolenku nároku nemali. Možno len uvítať, keď sa tento nesociálny a nespravodlivý stav odstraňuje.
Ďalším dobrodením návrhu, ktorý bude robotníctvo s uznaním kvitovať, je, že sa pripúšťa väčšia výmera dovolenky od 7 do 14 dní proti doterajšiemu stavu u robotníkov od 6 do 8 dní a u baníkov od 5 do 12 dní s ďalšou výhodou, že sa čakacia doba, potrebná pre vznik nároku na dovolenku skracuje z jedného roku na 6 mesiacov. Táto výhoda je plne odôvodnená väčším zmechanizovaním práce a zvýšeného pracovného tempa, čo si vyžaduje aj dlhšieho odpočinku a zotavenia pre robotníctvo.
Týmto zákonom dávame znova najavo, že pri sociálnych otázkach neostávame len pri rečiach, ale že sa prikročuje aj ku skutkom. Je preto našim želaním, aby slovenské robotníctvo vernosť a starostlivosť slovenského štátu s takou istou láskou a vernosťou a statočnou prácou odplácalo. Len takouto súhrou citov, lásky a vernosti možno budovať trvalé lepší a blaženejší život pre každého Slováka a Slovenku.
Naše robotníctvo splnilo svoje poslanie i v týchto ťažkých vojnových časoch. Vedelo zachovať rozvahu a naučilo sa správne rozpoznávať, čo je preň osožné a čo škodlivé a preto sme si istí, že národ a štát môže sa na tento stav v každom čase spoliehať.
Robotníctvo má možnosť presvedčiť sa na každom kroku, že v našom slovenskom štáte vládne režim, ktorý upravuje svoju moc na prísnych zásadách kresťanstva a ľudskosti. Počas päťročného trvania nášho samostatného slovenského štátu nevytiekla ani kvapka robotníckej krvi a dá Boh, že ani tiecť nebude. Naproti tomu vieme, že tiekla robotnícka krv za éry Benešovcov a Slávikovcov počas bývalej Československej republiky a že tiekla robotnícka krv z návodu tých istých Benešovcov a Slávikovcov nedávno v Bratislave. Pravdou ostáva, že títo takzvaní osloboditelia vedia pracovať len takýmito prostriedkami a metódami, sejúc žiaľ, krv a smrť.
Táto bôľna skutočnosť nás musí utvrdiť v odhodlaní, aby sme sa ešte tesnejšie somkli v nerozbornú jednotu vôle, myslenia a konania, ktorá jednota môže jedine zabezpečil trvalé zachovanie našej štátnej samostatnosti. Kto túto jednotu v dnešných vážnych časoch narúša, prehrešuje sa nielen proti národu a vlastnému štátu, ale haní a zrádza i túto nevinne vyliatu robotnícku krv.
Zákonom o platenej dovolenke robotníkov neuzatvárame ešte našu sociálnu činnosť, lebo sme si vedomí toho, že sme ešte nevykonali všetko, čím sme povinní voči našej pracujúcej pospolitosti. Čakajú nás ešte mnohé úlohy, ktoré s božou pomocou vykonáme. Sme všetci zajedno, že nás s tejto dobre započatej cesty nik a nič nezláka, lebo odstraňovanie starých krívd, a vysluhovanie spravodlivosti je eminentnou mravnou a kresťanskou povinnosťou, V našom živote musia prevládať činy, lebo len tieto môžu byť správnym ukazovateľom našej mravnej sily a životaschopnosti.
Nakoľko predložený návrh zákona znamená značný prínos do života nášho robotníctva, považujem si za povinnosť odporúčať slávnemu Snemu, aby túto predlohu jednohlasne prijal. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Žiadam prečítať doplňovací a pozmeňovací návrh.
Hl. odb. radca Dr. Zubek (číta):
Pozmeňovací a doplňovací návrh
poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov
k návrhu zákona o platenej dovolenke robotníkov (tlač 926).
Paragraf 8 ods. 1 sa doplňuje a znie takto:
"(1) Učni, bez ohľadu na to, v akom podniku a akými prácami sú zamestnaní, ako aj mladiství robotníci do 18. roku zamestnaní v baníctve prevažne pod zemou, majú po 6 mesačnom nepretržitom zamestnaní v tom istom podniku alebo u toho istého zamestnávateľa nárok na platenú dovolenku na zotavenie vo výmere 14 dní za každý kalendárny rok."
Za § 11 vsunie sa nový § 12 tohto znenia:
"Novoprijatým zamestnancom prislúcha nárok na dovolenku len ak splnia podmienky uvedené v § 2, § 3, § 6 ods. 1 alebo v § 8 ods. 1."
Ďalšie paragrafy sa prečíslujú.
Pôvodný § 15 sa doplňuje dvoma novými odsekmi tohto znenia:
"(2) Ak zamestnanec z viny zamestnávateľa nemohol použiť dovolenku v roku, v ktorom mal na ňu nárok, môže v premlčacej lehote, uvedenej v ods. 1, uplatniť nárok buď na nepoužitú výmeru dovolenky, alebo na jej peňažnú náhradu podľa zásad uvedených v § 13.
(3) Zamestnanec, ktorý zo svojej vlastnej viny nepoužil dovolenku do konca roku, v ktorom mal na ňu nárok, stráca nárok na nepoužitú výmeru dovolenky, ako aj na jej peňažnú náhradu."
V Bratislave 28. júna 1944.
Podpísaní sú:
Rudolf Čavojský v. r.,
Štefan Danihel v. r., Ján Liška v. r., Ján Petrovič v. r., Anton Šalát v. r., Jozef Steinhübl v. r., František Slameň v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Dr. Anton Hudec v. r., Dr. František Orlický v. r.
Predseda Dr. Sokol:
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Mora.
Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasí.
Zpravodajca Mora:
S navrhovaným doplnkom a zmenou súhlasím.