Čtvrtek 22. června 1944
Snem Slovenskej republiky 1944
I. volebné obdobie. 11. zasadanie.
Zpráva
o 136. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 22. júna 1944.
Obsah: |
Strana: |
|
Oznámenia predsedu: |
  | |
Otvorenie zasadnutia ................. |
3 |
|
Zpráva o ustanovení poslanca Tida J. Gašpara za šéfa Úradu propagandy. |
3 |
|
Ospravedlnenie neprítomnosti... .......... |
3 |
|
Dovolenky ..................... |
3 |
|
Rozdaná tlač |
3 |
|
Prejav ministra Macha .............. |
3 |
|
Rokovanie o zpráve sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o platenej dovolenke robotníkov sňaté s programu ................. |
5 |
|
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ......... |
5 |
|
Zaklúčenie zasadnutia ................. |
5 |
Zasadnutie otvorené o 11. hod. 23. min.
Prítomní:
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
48 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Člen vlády: Alexander Mach.
Guvernér Slovenskej národnej banky: Dr. Imrich Karvaš.
Za Sekretariát Snemu: ministerský radca Dr. Alexíus Čelko a hl. odb. radca Dr. Vojtech Zubek.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 136. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Oznamujem, že pán prezident Republiky dekrétom z 13. júna 1944 ustanovil poslanca Tida J. Gašpara podľa § 1 ods. 2 zákona č. 52/1944 Sl. z. za šéfa Úradu propagandy.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Michal Klimko, Ján Hollý, Dr. Pavol Florek, Andrej Tomko, Dr. Vojtech Tvrdý, Michal Boňko, Július Maguth a Siegmund Keil.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som clo 26. júla 1944 dovolenku pánu poslancovi Štefanovi Suroviakovi.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva o 135. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona o dodávkových prémiách na obilie. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.
Slovo si vyžiadal pán minister vnútra Alexander Mach.
Prosím, aby bol tak láskavý a ujal sa slova. (Potlesk.)
Minister vnútra Alexander Mach:
Slávny Snem!
Mám povinnosť hovoriť tu o prvom nálete na hlavné mesto Slovenskej republiky. Chcem a budem hovoriť otvorene o mŕtvych, poškodených, o škodách i o nedostatkoch a chybách našich pri útoku alebo po nálete. Ubezpečujem Vás, že nebudem zmenšovať počet obetí alebo veľkosť škody, veď nemá smyslu zmenšovať veľkosť zločinu anglosaských barbarov.
Sotva zaznely sirény dňa 16. júna po 10. hodine, krátko na to dopadly prvé bomby. Bombardovanie bolo prevedené kobercovým systémom na oblasť Bratislavy a to i na priemyslovú čiastku, i na vnútornú časť mesta, kde niet nijakých priemyslových alebo vojensky dôležitých podnikov. Podľa mienky odborníkov padlo hodne viac než tisíc trhacích a zápaľných bômb. Pri útoku boly z lietadiel nepriateľských použité palubné zbrane.
Najbolestnejšie sú straty na ľudských životoch. I keď počet mŕtvych nie je tak vysoký, ako sa v prvom okamihu súdilo, jednak je veľký, lebo do dnes rána musíme zaznamenať 158 zistených a 23 neidentifikovaných, teda spolu 181 mŕtvych Okrem toho je 111 ťažko ranených, 584 ľahšie ranených. Bohužiaľ treba počítať s tým, že počet mŕtvych sa ešte zvýši, lebo pod zrúcaninami predpokladá sa podľa policajných zpráv veľký počet nezvestných.
Bolo postarané o bezprístrešných, o ich ubytovanie i stravovanie. Podľa príslušných zákonných ustanovení osoby poranené, ako aj rodinní príslušníci zabitých majú nárok na dôchodok invalidný, vdovský, sirotský alebo rodičovský, ak ich ročný dôchodok nepresahuje 12. 000 Ks. Nárok na tento dôchodok treba prihlásiť do 60 dní od vzniku škody v Bratislave na Mestskom notárskom úrade, Uhradí sa len preukázaná škoda. Odškodné sa poskytne v peniazoch alebo in natura. V súrnych prípadoch poskytne sa preddavok do 10.000 Ks. Ubytovanie a stravovanie postihnutých má na starosti hlavné mesto.
I túto smutnú príležitosť chcela nepriateľská propaganda využiť na šírenie neprávd, že rozličné opatrenia CPO neboly všade v poriadku, že v niektorých napadnutých priestoroch nebolo dosť krytov a že napriek tomu v jednom prípade zatvorili bránu, aby ľudia nemohli utiecť, začo vraj prepichli jedného vrátnika. Dal som si vyšetriť, či majú nejaký podklad tieto reči, sám som bol tri razy na príslušnom mieste, hovoril som s vrátnikom a ľuďmi, ktorí pražili na tom mieste bombardovanie, prezrel som kryty a môžem vyhlásiť, že spomenuté reči nemajú nijakého vážneho podkladu. Ten vrátnik, ktorý mal byť zabitý, je zdravý, nič sa mu nestalo, menuje sa Hrbáčik, je z Lozorna. Môžete sa s ním poshovárať. Kryty obstály. Kto bol v kryte, skoro každý sa zachránil a v obeť padli väčšinou tí, ktorí nedodržali predpisy CPO alebo ZPO. O týchto skutočnostiach treba otvorene hovoriť, lebo inak sa obyvateľstvo bude viesť do defetizmu a prehnaného strachu. Aby neprichádzalo k planým poplachom, k zbytočnému a nesmyselnému úteku z miest a k iným zjavom, ktoré by mohly ochromiť riadny chod života, boly urobené tieto opatrenia: Poplach bude hlásený, keď sú nepriateľské lietadlá od príslušného miesta až na 150 km, to znamená, že k doleteniu treba asi 18-20 minút, necháva sa teda dosť času na odchod do krytu. Boly urobené aj iné kontrolné a rezervné opatrenia, ak by sirény z nejakej príčiny vypovedaly službu. Pri piatkovom nálete sirény pre poruchy v elektrickom vedení nefungovaly, miestami boly vyradené, preto odteraz sirény boly zapojené na dva elektrické prúdy. Okrem toho je zavedená pozorovacia a poplachová pohotovosť na vežiach jednotlivých kostolov, aby sa pri prípadnej poruche v elektrickom vedení zvonením a trúbením polníc mohlo obyvateľstvo upozorniť na poplach.
Prichodí mi tu zmieniť sa o obetavých výkonoch lekárov, samaritánov, personálu Slovenského Červeného kríža, mestských a ostatných robotníkov, orgánov bezpečnostných, ďalej CPO a ZPO, hasičov a najmä vojska.
Keďže odpratávacia služba nešla dosť rýchle, bolo povolané niekoľko ročníkov občanov do tejto služby, ktorí sú povinní odpracovať si v nej 20 hodín. Po nich nastúpia ďalší. Záchranné a odpratávanie práce nemohly ísť dosť rýchle, lebo v treskách boly nevybuchnuté bomby, mnohé budovy hrozily zrútením, preto sa muselo pokračovať veľmi opatrne.
Aby nebolo možné zneužívanie poplachu a následkov bombardovania a aby bol zabezpečený potrebný počet dopravných prostriedkov i pracovných rúk pri odpratávacích a záchranných prácach, ďalej, aby súkromné dopravné podniky nemohly aj túto príležitosť využívať k vydieraniu, boly nariadené potrebné opatrenia.
Na základe skúseností získaných pri prvom bombardovaní Slovenska bola nariadená dobrovoľná evakuácia z istých ohrožených čiastok na vidiek, ako aj nútená evakuácia detí z tých istých pásiem, ďalej boly zvýšené opatrenia bezpečnostné.
A teraz mi dovoľte, aby som odpove dal na hlasy nepriateľské o údajných príčinách bombardovania. Z Londýna dňa 17. júna ako príčinu bombardovania medzi iným oznámili, že najmä v posledných mesiacoch boly zosilnené nemecké posádky nielen na západnom, ale aj na strednom a východnom Slovensku a že na Slovensku sa začaly horúčkovité budovať nemecké opevnené línie. Pýtam sa Vás, ktorí ste nielen zo západného, ale i stredného a východného Slovenska, videli ste tu alebo na strednom, poťažne na východnom Slovensku nejaké nemecké posádky alebo nemecké opevnené línie? Skutočná príčina je iná a o tejto majú zaujímavé zprávy v neutrálnom zahraničí. Zo Švajčiarska dochádza táto zpráva: "Podľa dobre informovaných lisabonských kruhov bombardovanie Bratislavy bolo prevedené viac z politických dôvodov ako i vojenských. Podľa tam prevládajúceho názoru českí emigranti v Londýne neprestávali informovať politické i vojenské kruhy spojencov v tom smysle, že stabilita a poriadok na Slovensku sú nepríjemnou skutočnosťou pre spojenecké plány v strednej Európe. Českí emigranti preto radili niekoľkými silnými náletmi na dôležité slovenské miesta vyvolať na Slovensku neporiadok, zmätok a tým aj predpoklady pre pasívnu resistenciu obyvateľstva. Benešova vláda mala podať spojencom memorandum, v ktorom žiadala Slovensko napadnúť, aby konsolidovaný štát nemohol prekážať Spojeneckým plánom."
Také sú zprávy portugalské, aj švajčiarske, ktoré sme dostaly z Bernu, o príčinách náletu na Bratislavu, ako ich vidia neutrálne miesta. Tieto hlasy neutrálne sú rozhodne bližšie k pravda, než londýnske, o čom najlepšie svedectvo vydáva slovenská skutočnosť.
Práve dnes sú tri roky, čo sa začal boj Európy proti boľševizmu. Je preto na mieste pri tejto príležitosti zaujať stanovisko k súčasnému boju. Toto naše stanovisko nemôže byť iné ako slovenské a európske. V tomto boji o najvyššie hodnoty ľudstva, najmä teraz po obetiach, ktoré i náš národ priniesol, chápeme, čo je najpotrebnejšie. Malicherné zbytočnosti, čo až donedávna boly pokladané za životnú nutnosť, musia ustúpiť jedinej nutnosti: existencii a slobode národa, ktorá je možná len v Európe, zachránenej pred boľševizmom a jeho pomocníkmi! Pre jednotlivcov musí platiť to staré "vívere non est necesse", ale za slobodu národa ísť do boja i do najväčšieho nebezpečenstva necesse est! Áno, to je nevyhnutné, ak si chceme zachovať národnú česť a právo na dôstojný život budúcich slovenských generácií.
Mohli by sme, pravda, konať aj ináč. Mohli by sme počúvať na rady zbabelcov a zradcov. Aký by bol náš osud vtedy, o tom hovoria príklady iných národov, ktoré práve pre zradu svojich vodcov dostaly sa do väčšej katastrofy, než je azda i prehratá vojna. Preto, my nemáme čo meniť na svojom rozhodnutí, ktoré sme urobili pred troma rokmi. Ak by sme vtedy neboli vstúpili do boja na tomto mieste Európy, boli by sme pochodili o mnoho horšie než tie národy, ktoré pred troma rokmi začaly boj proti Sovietskemu sväzu a predsa boly spojencami boľševizmu napadnuté a ich mestá zbombardované. Tam je prípad hrdinského, nám tak blízkeho Bulharska. Namietne sa: Bulharsko stojí pri Nemecku. Nuž tam je Poľsko, - jeho emigrantská vláda. Západné mocnosti vraj pre Poľsko vyhlásily vojnu Nemecku. Toto Poľsko obetovalo sa v boji proti Nemecku. A dnes Anglo-američanmi je vydané pre prípad víťazstva spojeneckého už vopred na milosť a nemilosť boľševizmu. Boľševizmu sú vydané aj všetky ostatné kraje Európy, na ktoré vstúpi noha anglo-amerického vojaka. Tam je osud južného Talianska a tam sú najnovšie hlásenia o tom, do akej správy sa dostávajú obce a mestečká južného Francúzska, obsadené Anglo-američanmi, ktorí ako vidieť - sú ubytovateľmi boľševizmu.
Čím sa previnilo hrdinské, nám priateľské Fínsko proti Anglo-američanom? A ako sa chovajú Anglo-američania proti Fínsku!
Vidieť teda, že osud kultúrnych národov Európy je spoločný a preto aj ich boj na záchranu Európy musí byť vedený jednotne. My sme sa tomuto zákonu podrobili dobrovoľne, v tom momente, keď sme pochopili veľkosť nebezpečenstva boľševického, Preto sme proti boľševizmu vystúpili so zbraňou v ruke, aby sme pokračovali v boji Andreja Hlinku, Martina Rázusa, v boji generála Štefánika a našich najväčších, už nielen na poli politickom, čo sme robili vyše 20 rokov. Darmo nám chcú z Londýna nahovoriť, že ide o boj germánstva oproti slavianstvu, Anglosasi rozhodne nie sú bližšie slavianstvu ako sme my a ďaleko sú od slavianstva mnohé národy, ktoré už boly vydané boľševizmu z viny Anglosasov. Naproti tomu Poľsko je slavianske a aký má byť jeho osud v páde boľševického víťazstva z viny Anglosasov? Na adresu tohto Poľska ako aj Fínska anglický časopis (The New Statesman and Nation zo dňa 19. februára 1944) napísal: "Vládnuca vrstva v Poľsku a Fínsku nerevidovala svoje stanovisko voči Rusku ani po vypuknutí sovietskej revolúcie. Fíni a Poliaci vypracovali svoje názory v protive so svojím zemepisným položením, spoliehajúc sa na pomoc vzdialených štátov. " Každý z týchto štátov musí sa prispôsobiť - podľa mienky Anglosasov - tak, ako to ich zemepisné položenia vyžaduje a nie spoliehať sa na pomoc vzdialených mocností. Toto je stanovisko anglické. Hoci iný anglický časopis (The Tablet dňa 25. marca) uznal, že "sovietska vláda nemôže udržiavať kontinuitu európskej civilizácie, lebo boľševizmus stelesňuje brutálnu roztržku s náboženským, právnym a sociálnym poriadkom doterajšej Európy" a že "terajší sovietsky režim je pre ostatné národy príšerným totalitným snom", ďalej že "okrem SSSR nik netúži po sovietskom režime", jednako vydávajú národy strednej Európy a tým aj celú Európu boľševizmu! A keď Angličania v smysle teheránskej smluvy sú nútení pomáhať boľševizmu dostať do svojich krážov Európu a za tým účelom bombardujú naše mestá, prečo potom tie nelogické útoky na národy strednej Európy, že tieto nespoliehaly sa na pomoc "vzdialených mocností", ale držaly sa "zdravého príkazu zemepisného položenia" a spoliehaly sa teda na najbližšiu mocnosť, jedine povolanú viesť Európu, na Veľkonemeckú ríšu? Preto nielen, že nerevidujeme svoje stanovisko zaujaté pred tromi rokmi, ale naopak, osvedčujeme sa tým dôraznejšie, čím väčšie je nebezpečenstvo.
Vyhlasujeme i dnes, čo vyhlásil Vodca a prezident Republiky na zasadnutí Ústredného výboru Strany tu v budove Snemu pred rokom, pri druhom výročí vojny proti boľševizmu.,, S vysokej rozhľadne večných záujmov národa slovenského pozerajúc na prítomnosť obeťami a starosťami obťaženú, nesvedenú osobitnými a úzkoprsnými dielčími ohľadmi, v plnom povedomí svojej zodpovednosti velí nám i dnes, aby sme na zaujatom mieste protiboľševického frontu vojenského i spoločenského statočne až do konečného víťazstva vo verejnosti k mocnostiam Osi vydržali".
Toto je naše osvedčenie i dnes, pri treťom výročí vojny proti boľševizmu. Na tomto stanovisku vytrváme verne po boku Veľkonemeckej ríše a s ňou spojených priateľských národov. Na stráž! (Dlhotrvajúci potlesk.)
Predseda Dr. Sokol:
Prosím, aby Snem povstaním uctil pamiatku tých našich spoluobčanov, ktorí padli za obeť leteckého náletu 16. júna 1944 v hlavnom meste Republiky.
(Poslanci vstávajú a po minúte sadajú.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Oznamujem, že rokovanie o dnešnom programe odpadá a že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 10. min.)