Snem Slovenskej republiky 1944

1. volebné obdobie. 11. zasadanie.

Zpráva

o 132. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 11. mája 1944.

Obsah:		Strana
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia .................	3
Oznámenie dodatočného programu ............	3
Ospravedlnenie neprítomnosti ..............	3
Dovolenky .....................	3
Rozdaná tlač ....................	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ........	9
Zakľúčenie zasadnutia .................	9
Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Úrade propagandy .................	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického ..............	4
Rozprava odpadá ...................	4
Hlasovanie o návrhu ..................	5
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	5
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o uzavieraní niektorých medzinárodných smlúv za brannej pohotovosti štátu ................	5
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého ..............	3
Rozprava odpadá ......... .......	5
Hlasovanie o návrhu ........ ........	5
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	5
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd....	5
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého .............	6
Rozprava odpadá ..................	7
Hlasovanie o návrhu ..................	7
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	7
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovostí štátu ............ 7
Reč zpravodajcu Dr. Orlického .............. 7
Rozprava odpadá .................. 8
Hlasovanie o návrhu ................. 8
Prijatie návrhu hlasovaním .......... 8
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o žandárstve. 8
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého .............. 8
Rozprava odpadá .................. 9
Hlasovanie o návrhu ................. 9
Prijatie návrhu hlasováním .......... 9

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 32. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

64 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Jozef Sivák.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 132. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že dodatočne dávam na program dnešného zasadnutia ako štvrtý a piaty bod:

zprávu ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovosti štátu a

zprávu ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenie zákona o žandárstve.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci gen. Ferdinand Čatloš, Ján Mora, Dr. František Hrušovský, Alojz Macek a Ján Esterházy.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 31. mája 1944 dovolenku pánu poslancovi Dr. Milošovi Vančovi.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 131. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Úrade propagandy.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o uzavieraní niektorých medzinárodných smlúv za brannej pohotovosti štátu.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovosti štátu,

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o žandárstve.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o Poštovej sporiteľni. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh ústavného zákona o uzavieraní niektorých medzinárodných smlúv za brannej pohotovosti štátu. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovosti štátu. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o žandárstve. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Úrade propagandy.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí 4. mája t. r. a osvojil si stanovisko vlády, že záujem národa a štátu vyžaduje, aby sme robili dobrú propagandu a vybudovali si na to spôsobilý ústredný úrad. Stotožnil sa aj v tom so stanoviskom vlády, že pôsobnosť Úradu propagandy, upravená zákonom č. 175/1941 Sl. z., neumožňuje v náležitej miere plniť tieto úlohy.

Národy a štáty sa rozvíjajú najmä prácou umu a rúk. Tvorenie duchovných a mravných hodnôt je práve takým predpokladom rozvoja národa a štátu, ako tvorenie hodnôt materiálnych.

Ochranu našich národných a štátnych záujmov silou zbraní obstaráva naša armáda s jej celou vojenskou organizáciou, ktorá je vybudovaná primerane naším silám. Duchovná forma obrany našich národných záujmov a cieľov čaká na primerané dobudovanie, lebo aj dnes ešte vidíme v oblasti duchovnej značnú rôznosť snažení, rozdrobenosť síl, ba často i nejednotnosť v cieľoch.

Pohľad do našich dejín nás poučuje, že slovenský národný a kultúrny život napredoval len v dobách jednoty ducha; duchovná roztrieštenosť bola zpravidla príčinou úpadku nášho národného a kultúrneho života.

V dnešných búrlivých časoch je potrebné vyvarovať sa trieštenia duchovných síl, z ktorých žiadna nemá blúdiť po mylných a škodlivých cestách. Naopak, treba najstarostlivejšie dbať, aby všetky duchovné sily jednotne a súladne, v jasnom poznaní a sledovaním spoločného cieľa pôsobily v živote národa mohutnou súladnou iniciatívou k zdravému životnému rozmachu a napomáhaly dosiahnuť v celom našom národnom spoločenstve, najmä dnes, prepotrebnú jednotu duší a sŕdc.

Je všeobecne známe, že si každý štát vybudoval na duchovnú obranu svojich národných záujmov a životných cieľov veľkú propagačnú, informačnú a výchovnú ústredňu. Nesmieme ani my zaostať na tomto poli a preto musíme odstrániť terajší nedostatok v pôsobnosti Úradu propagandy.

Skúsenosť trojročnej praxe dokazuje, že Úrad propagandy, zriadený podľa zákona č. 175/1941 Sl. z., nebol vybavený takou pôsobnosťou, ktorá by zaručovala splnenie všetkých úloh od neho požadovaných, preto je potrebné jeho pôsobnosť znovu upraviť a odstrániť terajšie nedostatky, ktoré vyvierajú najmä zo skutočnosti, že agenda Úradu propagandy po stránke meritórnej je rozčlenená na viaceré úrady, ktoré im sverenú pôsobnosť vykonávajú prípadne s rozdielnych rezortných hľadísk, že Úradu propagandy nie je nateraz výslovne sverená agenda propagovať štátne záujmy navonok, ani pôsobnosť informovania cudziny o vnútornom živote štátu Okrem toho Úrad propagandy nemal donucovacích prostriedkov, akých sa mu dostáva teraz podľa § 4 pripravovaného zákona.

K samému textu zákona ústavnoprávny výbor poznamenáva:

Formulovanie § 1 zdôrazňuje, že šéf Úradu propagandy sa zúčastňuje na zasadnutiach vlády len s hlasom poradným.

Podľa § 2 písm. c) obstaráva Úrad propagandy aj správnu agendu Slovenskej tlačovej kancelárie podľa predpisov zákona č. 404/1922 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 206/1924 Sb. z a n., lebo týmto ustanovením stáva sa Úrad propagandy najvyšším správnym úradom Slovenskej tlačovej kancelárie podľa § 6 vládneho nariadenia č, 206/1924 Sb. z. a n.

Paragraf 4. návrhu bol zmenený v tom smysle, že nedodržanie pokynov, úprav a opatrení Úradu propagandy, vydaných podľa tohto paragrafu, sa kvalifikuje ako priestupok, ktorý trescú okresné (štátne policajné) úrady.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Úrade propagandy.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o uzavieraní niektorých medzinárodných smlúv za brannej pohotovosti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Vojenná spolupráca so spriatelenými štátmi, predovšetkým, s Veľkonemeckou ríšou, vyžaduje niektoré odchýlky od platných predpisov, upravujúcich brannú povinnosť slovenských štátnych občanov, najmä aby sa zákonnou cestou upravil povinní výkon činnej vojenskej služby príslušníkov nemeckej národnej skupiny, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, v nemeckej brannej moci. Nakoľko takáto úprava dotýka sa aj zásad, vyslovených v § 75 Ústavy, je potrebné vytvoriť pre ňu predpoklad formou ústavného zákona. Špeciálne riešenie jednotlivých otázok na podklade tohto ústavného zákona, uskutoční sa medzištátnou dohodou.

Predložený ústavný zákon osobitným ustanovením vyslovuje zároveň aj to, že medzištátnu smluvu, ktorá má detailne upraviť vyššie uvedené otázky, netreba predložiť Snemu na udelenie súhlasu. Dôvodom tohto ustanovenia je snaha urýchliť realizovanie uvedenej medzištátnej smluvy, aby sa táto hneď po výmene ratifikačných listín mohla uviesť do vnútroštátnej účinnosti a aby mohly byť vládnym nariadením vydané podrobné predpisy na jej výkon.

Ústavnoprávny výbor odporúča Snemu predložený návrh na uzákonenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o uzavieraní niektorých medzinárodných smlúv za brannej pohotovosti štátu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou, podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane osobnej slobody, domáceho pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Podľa § 82 Ústavy Slovenskej republiky osobná sloboda a domový pokoj sa zaisťuje v medziach ustanovení zákonov. Podrobnejšie ustanovenia na základe uvedenej ústavnej zásady neboly ešte v slovenskom zákonodarstve normované, takže platily doteraz ustanovenia ústavného zákona č. 293/1920 Sb. z. a n. Tento ústavný zákon má sa predloženým návrhom zákona v celom rozsahu nahradiť. Ustanovenia o dočasnom obmedzení osobnej slobody, domového pokoja, ako aj iných práv sú roztrúsené v rozličných právnych predpisoch, najmä v zákone č. 300/1920 v znení zákona č. 125/1933 Sb. z. a n., v zákone o obrane štátu a vo vládnych nariadeniach č. 241/1939 a č. 32/1939 Sl. z. Všetky tieto ustanovenia má predložený návrh zákona sjednotiť, uviesť v jednotný systém a kde je to potrebné - prispôsobiť, doplniť a miestami aj pozmeniť.

Ako z uvedeného vyplýva, navrhovaný zákon má splniť dôležité poslanie, lebo všetky doterajšie základné normy o ochrane a zároveň aj o možnosti dočasného obmedzenia slobody osobnej a domovej, ako aj práv úzko súvisiacich s osobnou slobodou a právom domovým má shrnúť v jeden prehľadný a systematicky upravený legislatívny celok.

Predložený vládny návrh skladá sa z troch hláv:

Hlava I. obsahuje základné ustanovenia o ochrane osobnej slobody a domového pokoja.

Hlava II. upravuje určité odchýlky od základných ustanovení hlavy L, najmä určuje právne podmienky, za ktorých možno určitými opatreniami a zásahmi v záujme verejnom obmedziť osobnú slobodu a domový pokoj, ako aj iné práva a slobody, a to právo zakladať a udržovať spolky i spoločnosti, právo shromažďovacie, právo tlačové a právo listové. Možnosť takýchto opatrení je obmedzená na čas stavu brannej pohotovosti štátu, prípadne na čas, keď nastanú mimoriadne udalostí, ohrozujúce zvýšenou mierou celistvosť štátu, jeho Ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok. - Osobitnú pozornosť si zasluhujú ustanovenia § 28, podľa ktorých minister vnútra, prípadne ním zmocnený orgán môže poveriť nápomocnými službami pri udržovaní verejného poriadku aj politicky spoľahlivých a dôveryhodných občanov, najmä organizovaných členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a registrovaných strán národných skupín.

Hlava III. obsahuje príslušné trestné sankcie na porušenie ustanovení zákona a konečne zrušovacie ako aj záverečné ustanovenia.

Výbor na predloženom texte vládneho návrhu previedol potrebné zmeny formálnej a štylárnej povahy. Meritórnym zmenám podrobil tieto ustanovenia:

V § 12, - ktorý za brannej pohotovosti štátu ako aj v čase, keď nastanú udalosti, ktoré zvýšenou mierou ohrožujú jestvovanie alebo vážne záujmy štátu, umožňuje vykonať osobnú alebo domovú prehliadku aj bez písomného a odôvodneného rozkazu príslušného súdu alebo úradu, - vynechalo sa oprávnenie orgánov hospodárskej kontrolnej služby k takémuto zákroku, lebo doterajšie špeciálne predpisy o Oprávneniach úradov a orgánov hospodárskej kontrolnej služby poskytujú i tak dostatočné možnosti na úspešný výkon náležitej kontroly zásobovacích i cenových príkazov alebo zákazov.

V § 16 o právnych podmienkach zaistenia živlov, s hľadiska obrany a bezpečnosti štátu škodlivých, vylúčila sa podmienka, podľa ktorej bolo by možné internovať aj také osoby, ktoré "budú na prekážku v budovaní Slovenskej republiky", lebo podmienka táto je príliš nejasná, široká a labilná k tomu, aby mohla slúžiť za podklad k opatreniam, zasahujúcim do sféry osobnej slobody. Okrem toho je táto podmienka i postrádateľná preto, lebo ostatné podmienky uvedené v citovanom paragrafe v dostatočnom rozsahu umožňujú zakročiť oproti subjektom skutočne nebezpečným a pre vážne záujmy štátu škodlivým.

V § 18 o trojčlennej komisii, ktorá podáva ministrovi vnútra návrhy na zaistenie osôb, osobitne sa vyslovilo, že táto komisia má právo navrhovať aj prepustenie internovaných osôb zo zaisťovacieho väzenia. Stať, podľa ktorej predmetná komisia sa zriaďuje pri Ústrední štátnej bezpečnosti, sa vynechala so zreteľom na to, že samostatná pôsobnosť komisie vyviera z osobitného zákonného ustanovenia a v otázke menovania i odvolávania jej členov poskytuje navrhovaný zákon zmocnenie vláde.

Pôvodné ustanovenia § 19 sa v celom rozsahu vynechaly. Podľa týchto ustanovení služobné požitky osôb podľa citovaných ustanovení internovaných malý sa poukazovať v celej výške do fondu, spravovaného ministrom vnútra. Výbor pokladá uvedené ustanovenia za príliš značný zásah jednak do verejnoprávnych i súkromných služobných pomerov, jednak do existenčných záujmov nevinných rodinných príslušníkov zaistených osôb. Naproti tomu nahradil výbor uvedené ustanovenia normami, ktoré vyslovujú zásadu,

a) že zaistená osoba je povinná znášať náhradu zaistenia podľa svojich majetkových a zárobkových pomerov, - per analógiám so súdnou väzbou,

b) že v prípade zaistenia osoby, ktorá je vo verejnoprávnom služobnom pomere, má sa zaviesť proti nej disciplinárne pokračovanie do 8 dní po úradnom upovedomení o zaistení a jeho dôvodoch, ktoré príslušná disciplinárna vrchnosť má takto možnosť preskúmať a uvážiť,

c) že v prípade zaistenia osoby, ktorá je v služobnom pomere súkromnoprávnom, skutočnosť zaistenia sa pokladá za dôvod, ktorý dotyčnému zamestnancovi z jeho vlastnej viny prekáža vykonávať služobné povinnosti.

V § 22 bol škrtnutý posledný odsek o sprísnení podmienok zriaďovania nových obchodných spoločností a ich odbočiek, lebo povolenie na ich zriadenie je už aj podľa platných predpisov viazané na podmienky značne prísne; s hľadiska bezpečnosti štátu postačia tu ale represívne opatrenia, ktoré sú prípustné podľa ostatných ustanovení tohto paragrafu.

Pôvodné ustanovenie § 27 ods. 2 o osobitných povinnostiach funkcionárov územnej a záujmovej samosprávy, ako aj členov správnych orgánov, ich podnikov a ústavov bolo možno vynechať preto, lebo povinnosti, ktoré má na mysli toto ustanovenie, platným právnym poriadkom sú už v náležitej miere zaistené.

V § 28 o možnosti pribrania občanov k nápomocným službám pri udržovaní verejného pokoja a verejnej bezpečnosti v záujme právnej istoty sa vyslovilo, že za výkony takýchto osôb, - nakoľko zapadajú do pôsobnosti im vo verejnom záujme sverenej, - ručí štát tak, ako za služobné výkony úradných orgánov.

Ustanovenie § 29 ods. 1 cieľom uľahčenia praxe doplnilo sa trestnou sadzbou, uvedenou v § 18 ods. 3 zákona č. 126/1933 Sb. z. a n.

ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh v upravenom znení na uzákonenie (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o ochrane osobnej slobody, domového pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri hlavy, 31 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma hlavami, 31 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovostí štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Branná pohotovosť štátu a vojnové udalostí dávajú odôvodnený podnet na preloženie sídla úradov a súdov z miest vojnovými udalosťami vo zvýšenej miere ohrozovaných na miesta iné. V prípadoch, v ktorých sídlo niektorého úradu resp. súdu určuje zákonné ustanovenie, možno uskutočniť takúto zmenu sídla len formou zákona. Účelom predloženého zákona je vytvoriť normatívny predpoklad na to, aby sa mohlo určiť iné dočasné sídlo pre Najvyšší správny súd.

Navrhovaný zákon sveruje určenie nového - dočasného - sídla pre Najvyšší správny súd do pôsobnosti vlády. Nakoľko doterajšie stále sídlo Najvyššieho správneho súdu v Bratislave určil ústavný zákon č. 120/1940 Sl. z., vyžaduje sa pre predmetnú úpravu forma ústavného zákona.

Navrhovaný zákon stará sa o to, aby verejnosť včas bola informovaná o začiatku činnosti Najvyššieho správneho súdu v novom dočasnom sídle, a to tak, že túto skutočnosť má určiť predseda Najvyššieho správneho súdu vyhláškou, uverejnenou v Slovenskom zákonníku. Touto istou formou má predseda Najvyššieho správneho súdu publikovať aj skončenie činnosti Najvyššieho správneho súdu v dočasnom sídle.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o splnomocnení zmeniť sídlo Najvyššieho správneho súdu za brannej pohotovosti štátu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o žandárstve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Cieľom predloženého vládneho návrhu je novelizovanie ustanovení §§ 2, 13 a 18 zákona č. 299/1920 Sb. z. a n. o žandárstve v znení zákona č. 28/1928 Sb. z. a n.

Ustanovenia § 2 citovaného zákona upravujú právna postavenie a podriadenosť členov žandárstva. Odchýlka oproti pôvodným ustanoveniam vyplýva z organizačných zmien uskutočnených v slovenskom žandárskom sbore a záleží iba v tom, že funkciu "generálneho veliteľa žandárstva" vykonáva "hlavný veliteľ žandárstva", ako terajší najvyšší veliteľ tohto sboru.

Ustanovenia § 13 doplňujú doterajšie predpisy o dovolenom použití zbrane žandármi. Úplne rove sú ustanovenia ods. 1 písm. e), ako aj ustanovenia ods. 2 a 3. V ods. 1 sú vypočítané prípady, v ktorých je oprávnený žandár vykonávajúci službu sám použiť zbraň. V ods. 2 (ktorý bol pôvodne zaradený ako ods. 3) sa uvádzajú prípady, v ktorých je oprávnená použiť zbrane somknutá žandárska jednotka, zakročuje pod jednotným vedením a velením pri shluknutiach davu. Napokon ods. 3 pamätá na prípady, v ktorých je odôvodnené a potrebné poskytnúť oprávnenie na použitie zbrane žandárom za brannej pohotovosti štátu alebo v časoch, keď je štát zvýšenou mierou ohrozovaný mimoriadnymi udalosťami, ktoré znamenajú nebezpečenstvo pre celistvosť štátu, pre jeho ústavné základy, obranu, ako aj pre verejnú bezpečnosť, verejný pokoj alebo verejný poriadok.

Normovanie podmienok, pri ktorých žandár alebo žandárska jednotka sú oprávnené použiť zbrane v náležitej miere vyhovuje záujmom verejnej bezpečnosti, ale nesiaha ďalej, ako to verejný záujem, právna istota a právne cítenie odôvodňuje. Pritom je náležite opodstatnené i to, že oprávnenie žandárov na použitie zbrane v čase brannej pohotovostí štátu ako aj v čase zvýšenej ohrozenosti štátu - v súlade s verejným záujmom - primerane sa rozširuje oproti časom mierovým.

Ustanovenia § 18 sa pozmeňujú len potiaľ, pokiaľ to pozmenená organizácia žandárstva a platné právne predpisy o povyšovaní štátnych zamestnancov odôvodňujú.

Ústavnoprávny výbor odporúča slávnemu Snemu predložený návrh uzákoniť. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o žandárstve.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal Osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zaklučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 04. min.)