Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                9. zasadanie.

Zpráva

o 118. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 1. júla 1943.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu: Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Došlé nariadenia s mocou zákona	2
Rozdaná tlač	2
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí	10
Zakľúčenie zasadnutia	10
Program:
1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zverozdravotného zákona	3
Reč zpravodajcu Turčeka	3
Prikročenie k rozprave	6
Reč poslanca Dr. Opluštila	6
Zpravodajca zriekol sa záverečného slova	8
Hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu hlasovaním	9
2. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení odmien za vyučovanie na národných školách a o rozšírení nároku na cestovné	9
Reč zpravodajcu Hancku	9
Reč zpravodajcu Husárka	9
Rozprava odpadá	10
Hladovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu hlasovaním	10

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 51. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Oplušil.

59 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 118. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Štefan Polyák, Dr. František Orlický, Štefan Haššík, Ján Jacko a Josef Steinhübel.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona:

zo dňa 7. júna 1943 číslo 75 Sl. z. o udelení revízneho oprávnenia Sväzu zamestnaneckých družstiev.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 117. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zverozdravotného zákona.

Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení odmien za vyučovanie na národných školách a o rozšírení nároku na cestovné.

Zpráva predsedu úsporného a kontrolného výboru Snemu Slovenskej republiky o schválení smlúv, ktorými sa upravuje účasť štátu na istej účastinnej spoločnosti.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o vybudovaní čerpacích staníc v Garányi a na Kövesmolyve, stavidiel a príslušných hlavných odpadov Vodného družstva na Ondave a družstva Felsöbodrogi Vízszabályozó Társulat. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o zmene niektorých ustanovení o právnom postavení Židov. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby v roku 1943. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o zmene niektorých ustanovení Ústavy o Štátnej rade. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Štátnej rade. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Vojtecha Husárka a spoločníkov na vydanie zákona o drahotnom prídavku pre penzistov a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, platového zákona a zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Návrh poslanca Dr. Pavla Opluštila a spoločníkov na vydanie zákona o ručení za vady zvierat. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o mimoriadnej dávke zo židovského majetku. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zverozdravotného zákona.

Zpravodajcom je pán poslanec Teodor Turček.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Vládou podaný návrh zákona zapadá do sústavného úsilia nášho štátu, aby potrebnými zmenami v našom právnom poriadku splnené boly všetky predpoklady čo najúspešnejšieho rozvoja nášho národného hospodárstva. Chov hospodárskeho zvieractva je nesporne tak dôležitým odvetvím slovenského hospodárstva, že naše zákonodarstvo musí mu venovať najväčšiu pozornosť, lebo práve v živočíšnej výrobe má Slovensko pre budúcnosť ďalekosiahle možnosti.

Výbory národohospodársky a rozpočtový pracovaly na návrhu zákona spoločne na niekoľkých zasadnutiach. Vo všeobecnej rozprave dospely výbory k jednotnému stanovisku, že osnova zákona v plnej miere kryje záujmy a potreby nášho poľnohospodárstva po stránke ochrany chovu hospodárskych zvierat. Súhlasne so stanoviskom vlády bolo konštatované, že zákonný článok VII. z roku 1888 o zverozdravotníctve je zastaralý. Popritom za novelizáciu týchto predpisov hovorí aj skutočnosť, že nedostatky menovaného zákonného článku boly postupne odstraňované novými a novými doplnkovými normami, čím sa prehľadnosť zverozdravotníckych predpisov značne sťažila, čo zase bolo na úkor ich praktického prevádzania. Po tejto stránke je teda cieľom novej úpravy shrnúť doterajšie roztrúsené predpisy v jeden celok.

Reformou, ktorú tento zákon prináša, má sa naše zverozdravotníctvo postaviť na výšku dnešnej doby, najmä ochrana chovu hospodárskeho zvieractva v podobe tlmenia zvieracích nákaz má sa prispôsobiť najnovším vedeckým poznatkom, ako sa to stalo v iných pokročilých štátoch. Pritom je nesporné, že pripravený zákon bude mať značný význam nielen pre naše poľnohospodárstvo, ale i pre verejné zdravotníctvo nášho štátu vôbec. Kým poľnohospodárstvu umožní účinný boj proti nákazlivým chorobám hospodárskych zvierat, ktoré choroby vyžadujú na poľnohospodárstve každoročne miliónové škody, zároveň vhodnými predpismi znemožní, aby do obehu prišly ľudskému zdraviu škodlivé produkty živočíšnej výroby. Uvedením tohto zákona do života sa zamedzí, aby nesvedomití ľudia, prevádzajúci obchod so živými zvieratmi alebo vysekávajúci mäso, dodávali na trh s hľadiska zdravotného nevyhovujúce mäso a iné produkty živočíšnej výroby ako zdravé, čím by nebezpečne ohrozovali zdravie širokých vrstiev občianskych. Z toho vysvitá, že osnova predloženého zákona má aj vyšší cieľ: chráni najväčší poklad národa, jeho zdravie pred nákazami, prenesenými so zvierat na ľudí.

Všetky otázky, ktoré bolo treba pri tejto úprave riešiť, rieši osnova dopodrobna, a to najmä matériu, súvisiacu s podstatou celej reformy: s tlmením zvieracích nákaz. Tým bolo umožnené výborom, aby ju prerokovaly v pomerne krátkom čase.

Zákon sa člení na 13 dielov so 77 paragrafmi. Každý diel shŕňa súvislé otázky a jednotlivé diely sú pospájané logickou súvislosťou, čím sa osnove zaisťuje potrebná prehľadnosť.

Práce, ktoré výbory na osnove previedly, možno deliť na dve časti: na úpravu štylárnu, kde to bolo potrebné, a na úpravu meritórnu. Meritórne zmeny boly v texte zákona prevedené nasledovne:

V § 6 sa poradie odsekov 3 a 4 premenilo z dôvodu logičnosti. Ods. 6 sa doplnil tak, že vydávať dobytčie pasy a manipulovať s nimi patrí štátnej správe za spolupôsobenia obcí, ako sa to v skutočnosti aj doteraz deje.

V § 8 sa ods. 1 z dôvodov účelnosti doplnil vetou, že spôsob nakladania, vykladania a dopravy zvierat, ako aj spôsob vykonávania zverozdravotných prehliadok upraví vláda nariadením.

V § 11 ods. 3 sa vypovedalo, aby podrobnosti o výrobe, uvádzaní do obehu, vyskúšaní liečivých špecialít atď. a o zákaze ponúkať liečivé špeciality, prostriedky a prípravky neznámeho složenia alebo im robiť reklamu určila vláda nariadením.

V § 39. Podľa pôvodného znenia ods. 1 pri nákazlivom zmetaní hovädzieho dobytka bola daná možnosť ministrovi hospodárstva nariadiť ochranné očkovanie dorastu na trovy majiteľa. Toto nákazlivé zmetanie je krutou a dlhotrvajúcou chorobou hovädzieho dobytka, ktorá vyžaduje od roľníka najväčšiu trpezlivosť a húževnatosť, aby ju mohol zdolať. Preto sa výbory postavily na stanovisko, že je potrebné povzbudiť ochotu roľníctva k tlmeniu tejto nákazy aj tým, že trovy ochranného očkovania znáša štát. Z tej príčiny boly slová "na trovy majiteľa" vynechané.

Ods. 4 tohto paragrafu pôvodne zakazoval, aby dojiči kráv poskytovali pomoc pri pôrodoch v cudzích chovoch. Pretože pri osnovaní tohto odseku bolo úmyslom znemožniť poskytovanie tejto pomoci len dojičmi, zamestnanými v maštaliach nákazlivým zmetaním zamorených, bol odsek v tomto smysle doplnený.

V § 43. Červienka ošípaných zapríčiňuje v chove bravčového dobytka v našom štáte každý rok najväčšie straty. Veterinárna veda má dnes už úplne spoľahlivú látku na očkovanie. Z toho dôvodu Ústredňa pre hospodárstvo živočíšne v roku 1942 nariadila povinné ochranné očkovanie ošípaných proti červienke a takéto nariadenie vydalo Ministerstvo hospodárstva aj pre rok 1943. Vlaňajší výsledok ochranného očkovania bol veľmi dobrý. Vyhynutie bolo len minimálne, už tento jeden zásah znamenal veľké sníženie strát v chove ošípaných. Uvážiac tieto okolnosti výbory sa rozhodly pojať do osnovy predpis o povinnom očkovaní. Stalo sa tak vsunutím nového ods. 1 s textom, že Ministerstvo hospodárstva nariadi každoročne povinnné ochranné očkovanie ošípaných proti červienke podľa zverozdravotných pomerov na trovy majiteľov (držiteľov). Následkom toho sa ďalšie odseky prečíslovaly.

Pôvodný ods. 3 výbory vynechaly ako taký, ktorého prevádzanie by narážalo na temer neprekonateľné prekážky, následkom čoho by nebolo spravodlivé pripustiť stíhanie roľníkov pre nedodržanie jeho ustanovení. Výbory pritom uznaly, že keby sa takéto ustanovenie dalo u nás uskutočniť, bolo by so zverozdravotného hľadiska plne opodstatnené.

V § 44 bol ods. 1 doplnený tak, že očkovanie proti ovčím sypaniciam môže vykonať len zverolekár, čo vyplýva z intencií novej úpravy zverozdravotníctva.

V § 52 ods. 1 bolo vynechané pôvodné ustanovenie, že majiteľ nemá nárok na odškodné, ak pri získaní alebo prevzatí zvieraťa musel pozorovať, že zviera je choré na nákazu. Takéto ustanovenie by bolo roľníkom uložilo povinnosť temer nesplniteľnú. Ťažko je žiadať, aby majiteľ musel pozorovať chorobu zvieraťa, keď to nedokáže často ani klinické vyšetrenie. Ponechanie tohto ustanovenia v osnove bolo by znamenalo, že by v praxi ani jeden roľník nemusel byť odškodnený, preto boly slová "alebo musel pozorovať" z ods. 1 bodu a) škrtnuté.

V § 59 bol výpočet prípadov, kedy hradí trovy štát, doplnený novým bodom h), podľa ktorého štát hradí všetky výdavky úradne nariadených opatrení, pokiaľ nie sú povinné ich hradiť obce (§ 60) alebo majiteľ (§ 61). Doplnenie stalo sa kvôli úplnosti matérie, pojatej do tohto paragrafu.

V § 65 sú predpisy o použití prostriedkov Fondu. Podľa pôvodného znenia bodu c) sa maly z prostriedkov Fondu budovať moderné zariadenia (kafilérie) na spracovanie zvieracích mŕtvol ako aj iné zariadenia slúžiace na povznesenie štátnej zverozdravotnej služby. Podľa názoru výborov takéto zariadenia, najmä kafilérie môžu v budúcnosti budovať aj samosprávne zväzky, čím sa ich sieť podstatne skorej dobuduje. Preto je žiadúce, aby sa z prostriedkov Fondu udeľovaly aj podpory na stavby kafilérií. V tom smere bol bod c) tohto paragrafu doplnený.

V § 66 ods. 3 bolo pôvodne ustanovené, že neodkladné zásahy prvej pomoci pri nebezpečenstve uhynutia zvierat môžu urobiť aj osoby, ktoré nie sú zverolekármi, nesmú však ani za odmenu ani zadarmo liečiť domáce zvieratá, vykonávať na nich krvavé zákroky a ich očkovať. Naproti tomu každodenný život ukazuje, že pri nebezpečenstve uhynutia zvieraťa prvá pomoc musí byť často spojená s krvavým zákrokom, prípadne i s očkovaním nie bakteriologickými prípravkami. Zručnosť našich ľudí v poľnohospodárstve pokiaľ ide o prvú pomoc s krvavým zákrokom, napríklad pri zdutí, pri pôrodoch, je natoľko osvedčená, že zakázanie takýchto zákrokov by mohlo zapríčiniť značné škody, ak uvážime, ako ťažko je dosažiteľná dnes ešte pomoc zverolekára. Podobne je to aj s očkovaním proti kolike. Preto výbory vylúčily z tohto odseku slová "vykonávať krvavé zákroky na nich a ich očkovať".

V § 67 previedly výbory veľmi podstatné zmeny. Vychádzalo sa zo základného hľadiska, že sa dnes zverozdravotníctvo neobíde bez sústavnej služby zverolekárov, ktorá má byť podľa potreby rozvetvená po celom štátnom území, podobne ako štátna služba zdravotná. Pôvodné ustanovenie tohto paragrafu dávalo Ministerstvu hospodárstva možnosť, aby po dohode s Ministerstvom vnútra nariadilo viacerým obciam s menším rozsahom zverozdravotnej služby zamestnávať spoločného (obvodného) zverolekára. Ministerstvo hospodárstva mohlo k obciam (mestám) s menším rozsahom zverozdravotnej služby pripojiť jednu alebo viac obcí. Podľa takýchto ustanovení by sa ťarcha spojená s vydržiavaním obvodných zverolekárov bola presunula na obce.

Ťažká finančná situácia našich obcí je dostatočne známa. Obce vedia svoje hospodárstvo len tak udržiavať, že dostávajú na úhradu schodkov svojich rozpočtov štátne prídely. Keby sa bol ponechal vyššie uvedený spôsob udržiavania obvodných zverolekárov, bolo by to v praxi znamenalo, že by ich vlastne bol platil štát (cestou prídelov obciam), no nebol by mal na nich priamy vplyv, lebo títo by boli zamestnancami obcí. Pritom je isté, že by sa obce boly všemožne stavaly proti povinnosti zriadiť zverolekársky obvod a platiť zverolekára, aby sa tým vyhly novým výdavkom. Preto sa výbory postavily na stanovisko, že je vo verejnom záujme, aby sa namiesto pôvodne zamýšľaných obvodných zverolekárov zaviedla inštitúcia štátnych obvodných zverolekárov, platených štátom. Tomu zodpovedne upravily výbory text § 67 takto: Zverozdravotnú službu v obciach (mestách) vykonávajú obecní (mestskí) zverolekári. Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra môže nariadil obciam (mestám) s rozsiahlou zverozdravotnou službou, aby zamestnávaly jedného alebo viacerých zverolekárov. Spôsob a podmienky ustanovenia obecného (mestského) zverolekára, podrobnosti jeho služobného postavenia a jeho povinnosti určí vláda nariadením. Ministerstvo hospodárstva zriadi obvodnú zverozdravotnú službu podľa hospodárskych a zverozdravotných potrieb jednotlivých krajov. Takto ustanovení obvodní zverolekári sú štátnymi zamestnancami. Ich služobné a platové pomery upraví vláda nariadením a ich pôsobnosť určí Ministerstvo hospodárstva.

V § 69 bola vsunutá nová písmena g), podľa ktorej sa dopustí priestupku aj ten, kto na úradné vyzvanie podľa § 43 nedá povinne zaštepiť svoje ošípané proti červienke. Stalo sa tak v dôsledku doplnenia § 43. Doterajšia písmena g) dostala nové označenie h).

V § 72 ods. 1 písm. a) vsunuly výbory slová "z cudziny", aby bolo jasné, že štát má zhabať zvieratá, zvieracie suroviny a predmety, ktorými možno nákazu preniesť, ak boly porušením zákazu dopravené alebo dohnané z územia cudzieho štátu.

V § 77 bola účinnosť zákona určená od 1. januára 1944, aby bolo dosť času na prípravu prevedenia zákona.

K § 31, 36 a 42 výbory osobitne poznamenávajú: Osnova sa usiluje tlmiť nánákazu usmrtením prípadne zabitím zvieraťa. V týchto paragrafoch spomínané choroby nie je potrebné tlmiť vždy usmrtením prípadne zabitím, ale sa má tak stať len vtedy, keď si to vyžiada naliehavý zverozdravotný záujem, najmä vtedy, ak pôjde o náhodilé vyskytnutie chorôb u malého počtu zvierat, takže ich usmrtenie prípadne zabitie nebude znamenať prílišnú škodu, pričom však bude isté, že takýmto zákrokom sa nákaza hneď v zárodku utlmí. S hľadiska rozpočtového sa poukazuje na to, že na zverozdravotníctvo potrebné finančné prostriedky sa preliminujú každoročne v štátnom rozpočte. Nová úprava zverozdravotníctva, ako ju prevádza tento zákon, najmä s doplnkami, ktoré na osnove previedly výbory, vyžiada si určité zvýšenie nákladov, no cieľ, ktorý osnova sleduje a najmä dobré výsledky, ktoré sa na poli chovu hospodárskych zvierat následkom osnovy určite dostavia, dostatočne vyvážia nové finančné obete.

Pôvodný názov osnovy "zverozdravotný zákon" zmenily výbory na názov,, zákon o tlmení zvieracích nákaz", ktorý lepšie kryje matériu do zákona pojatú.

Výbory národohospodársky a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú návrh zákona o tlmení zvieracích nákaz slávnemu Snemu na odhlasovanie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Pavol Opluštil.

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Opluštil:

Slávny Snem!

Po vyhlásení našej štátnej samostatnosti všeobecne sa pociťovalo a na každom kroku bolo badať, že jestvujúce zákony nevyhovujú duchu národa, nevyhovujú duchu doby, nevyhovujú ani tým najelementárnejším požiadavkám nášho slovenského žitia a cítilo sa, že musia byť čím skôr nahradené zodpovedajúcimi zákonmi. Snáď to inak ani nemohlo byť, lebo nie pre nás, ani nie pre naše záujmy, ale pre iných a v cudzí prospech predtým tieto vynášali a neuzákonil z nich Slovák sám len pre seba ani jeden. Museli sme si preto hneď v prvých dňoch uvedomiť, že bez vyhovujúcich zákonných podkladov, bez zákonov naplnených duchom rýdzeho svojrázu slovenského štát svoj zodpovedne vybudovať, pomery v ňom v smysle národných potrieb usmerňovať a život si svojsky zariadiť nebude možno. Videli sme vtedy jasne, že aká veľká robota čaká na náš zákonodarný snem slovenský, ale súčasne aj hneď sme vedeli, že práca snadno pôjde a bude na nej požehnanie. Že viera naša bola správna, dokazujú to výsledky. Nesmieme si ale myslieť, že len v zásadných a všeobecných národných otázkach boly nedostatky a medzery v zákonoch. Tak isto to vyzeralo na každom poli a prirodzene aj na úsekoch čiste odborného charakteru. Veru ani na tomto poli nám predchádzajúce režimy neušetrily na robote a tento úsek už ozaj mohol byť tak upravený, aby dobe vyhovoval, lebo aj pre nich by bol znamenal priaznivý prínos.

Chcem tieto moje tvrdenia aspoň stručne objasniť a myslím, že keď pred nami leží osnova zákona o tlmení zvieracích nákaz, bude najpriliehavejšie zostať pri zákonných predpisoch, tento úsek štátneho života upravujúcich. Stačia ony aj samé to dokázať. Na poli veterinármi obrábanom slúžia totiž za podklad tejto služby zákony, zdedené ešte z dávnej minulosti uhorskej, ktoré bývalá republika doplnila zákonmi bývalého Rakúska, prípadne ešte staršími a iba kde-tu ich sjednotila. Všimnime si len v diele trinástom, § 76 práve prejednávaného zákona zrušené predpisy a s hrôzou ustálime, že podkladom tejto tak dôležitej a vážnej služby bol dodnes VII. zákonný článok z roku 1888, teda zákon vynesený pred 55 rokmi. Ale zrušené sú tam aj predpisy z roku 1878, teda pred 65 rokmi vydané. Každému musí byť z nás jasné, že tak staré zákony nemôžu vyhovovať pokroku vedy a že sú len na ostudu. Nuž, ale aj na úsekoch odborných sa v minulosti, za takzvanej spásonosnej pokrokovej éry, v údajne spravodlivej to demokracii, nemohlo napredovať, lebo zámery a záujmy politických strán boly iné a cez ne väčšiu úlohu hral boj jednotlivca o mocenstvo, než blaho a všeobecná potreba celej verejnosti. Preto za 20 ročného trvania bývalej republiky nemohlo sa prísť k tomu, aby predpotopný zákon, ktorý medzi tým ani Maďarom samým nevyhovoval, lebo si ho ešte v roku 1928 zrušili, nahradený bol novým moderným zákonom.

Pripomenúť tieto okolnosti držal som za potrebné, aby som vyzdvihol veľkú a záslužnú prácu nášho zákonodarného snemu a poukázal tým na rozdiel ponímania povinností dnes oproti minulosti. Takéto porozumenie nech je pre nás zadosťučinením a majme si za vzácne vyznamenanie, že pracovať môžeme na základe a v smysle svojich zákonov v prospech celej našej národnej pospolitosti a tak aj v prospech seba.

Zákon o tlmení zvieracích nákaz je v poradí už 5. zákon, ktorý slovenský snem v súvise so službou veterinárnou prejednáva, že nakoľko je potrebné túto čiastku veterinárnej správy, teda službu veterinárnu novými zákonmi upraviť, som čiastočne odôvodnil hneď úvodom, keď som poukázal na zastaralosť doteraz platných predpisov. Je síce pravda, že sa cez tie dlhé roky od vynesenia VII. zákonného článku nezostalo strnule stáť na jeho literách a slovách, ale na vyváženie jeho nedostatkov vydávaly sa stále doplnky, ktoré keď už samé tiež nevyhovovaly, nahradily sa zase novšími, lenže toto množenie sa veterinárnych predpisov muselo viesť k neodvratnému chaosu, lebo v prehľadnosti udržať tak veľké množstvo predpisov musí narážať na ťažkosti.

Ešte za bývalej republiky zaoberal som sa intenzívne touto otázkou a zistil som, že právnych predpisov, či už zákonných článkov, k ním vydaných prevádzajúcich nariadení, zákonov alebo vládnych a ministerských nariadení, poťažne zásadných usnesení, ktoré túto službu regulovaly, bolo k VII. zákonnému článku, ktorý práve rušíme, vydaných už blízko 1000, okrem mnohých tzv. a ešte neskoršie vydaných zverozdravotných normálií. Týchto normálií, vydaných bývalou republikou, ako to dôvodová zpráva uvádza, je tiež niekoľko sto. Mohol som už vtedy povedať, že málokto sa v týchto predpisoch vyzná aj z tých najpovolanejších odborníkov, tým viac to môžem povedať dnes a určite nie je možno dokazovať, že pred 65, 55, 50, 46 a 43 rokmi a tak postupne ďalej vynášané zákony mohly by vyhovovať požiadavkám doby, pokroku, vedy a čo je najhlavnejšie, skutočnej potrebe každodennej, požiadavke národohospodárskej. Keď už tieto všeobecné argumenty tak rukolapne dokazujú nutnosť nového moderného zákona o tlmení zvieracích nákaz, zdá sa skoro zbytočným poukazovať na jeho potrebu a veľký význam z národohospodárskeho hľadiska. Že akú hodnotu reprezentujú pre jednotlivca a pre celý národ zvieratá, toho sme si všetci vedomí a preto stručne len toľko, že predmetný zákon vynášame na ochranu tohto obrovského majetku, s ním organizuje sa služba na udržanie a zveľadenie tohto bohatstva a tento zákon má byť zárukou podnikania našich chovateľov. Snáď predsa aspoň toľko, že zvieractvo je jedným z najväčších národných hodnôt, pričom sú hodnoty, ktoré predstavuje, o toľko väčšie a významnejšie, že naše poľnohospodárstvo je najväčšou súčiastkou národného hospodárstva. Číslicami Vás nejdem zaťažovať, veď konečne keby som aj naznačil hodnotu nášho zvieractva, ďaleko nie je s tým vyjadrená skutočná hodnota, lebo so dňa na deň produkujú naše zvieratá nové a nové hodnoty v podobe mlieka, mäsa, masti, vajíček a iných zvieracích produktov, ako kože, vlny, štetiny, hnojiva atď. a nie menej v práci. Ani by som teda nevedel skutočnú hodnotu vyjadriť, uvedomme si však, že hodnota zvieractva je viac alebo menej merítkom blahobytu obyvateľstva. Úspešná obrana tohto národného bohatstva, uloženého vo zvieractve, prevádzaná môže byť ale len na podklade vyhovujúcich predpisov, ktoré zodpovedajú pokroku vedy, pomerom domácim, slovenským, a ktoré aj umožnia službu hladko prevádzať. Keďže pri spracovaní osnovy použily sa najnovšie poznatky a vymoženosti vedy, uvážily sa pomery naše, uplatnily sa skúsenosti odborníkov a inštitúcií vlastných a povšimly sa aj podobné predpisy susedných štátov, môžeme byť uistení, že skutočne bude tou očakávanou garanciou pri ochrane nášho národného bohatstva, reprezentovaného zvieratmi.

Zákon úvodom vymedzuje pojmy a shrňuje úlohy. Potom sa zaoberá dopravou zvierat a zvieracích surovín, dezinfekciou dopravných prostriedkov, dobytčími pasmi a dobytčími trhoviskami, očkovacími látkami, zneškodňovaním zdochlín, spracovaním a zužitkovaním týchto podľa výdobytkov modernej techniky. V diele IV. shrňuje predpisy, ktoré sa majú uplatňovať pri vzniku nákaz a určuje, ktoré z nich podliehajú povinnému oznámeniu. VII. zákonný člnok vymenoval pôvodne len 10 za takéto nákazy. Nový zákon ich taxatívne uvádza 24. Preto spomínam tento malý detail zvlášť, aby sme videli, ako ďaleko pokročila veda za 50 rokov, a že prispôsobovať sa vedeckým poznatkom je bezpodmienečne potrebné. V ďalšom nájdeme osobitné predpisy o nákazách, odškodňovaní, o fonde pre tlmenie nákaz a výkone veterinárnej služby a veterinárnej praxe.

Štruktúra zákona o tlmení nákaz podobá sa teda podľa tohto k zrušovanému VII. zákonnému článku z roku 1888 o zverozdravotníctve, ale obsahove je celkom niečím iným. Vzácnymi novinkami sú: povinné štepenie a zriadenie štátnych obvodných veterinárnych miest. Obe tieto novinky sú významu až neočakávaného v tlmení nákaz a v ochrane zdravia zvierat, a v konečnom výsledku v ochrane národohospodárskych hodnôt, zvlášť za terajších zásobovacích ťažkostí. Čo znamená pravidelné štepenie, dokážu nám výsledky povinného štepenia proti červienke, ktoré som ja ešte v roku 1941 ako predseda Ústredne pre hospodárstvo živočíšne nariadil na rok 1942 vyhláškou číslo 542/1941 Zaštepilo sa vtedy 374.548 kusov ošípaných, z ktorých dohromady len 968 kusov uhynulo na červienku, čiže 0.2%. Systemizované obvodné miesta umožnia dislokáciu veterinárov aj do odľahlejších obcí, budú chovateľom stále nápomocnými a ich zákrok včas iste ušetrí od veľkých strát. Použiť ich bude možno samozrejme aj na inú veterinárnu agendu, ktorá sa musí v tom kraji práve prevádzať.

Vidno z povedaného, že v zákone zahrnuté sú výlučne len predpisy, smerujúce predovšetkým k ochrane zdravia zvierat a vynechaná je z neho časť dotýkajúca sa prehliadky mäsa v VII. zákonom článku uvedená, a preto bolo veľmi správne, že výbory pozmenily navrhované pomenovanie zo "zverozdravotný zákon" na ,,zákon o tlmení zvieracích nákaz". Predpisy o prehliadke mäsa shrnuté sú v osobitnom zákone a tak tento náš nový zákon ani zďaleka nevyčerpáva obsah pojmu zverozdravotníctva, lebo prvotnou úlohou veterinárnej služby je ochrana najcennejšieho majetku, ľudského zdravia a životov a až potom je jej úlohou ochrana zdravia zvierat a ich liečba. Ovšem ani týmto nie sú ešte vyčerpané úlohy veterinárnej služby, ktoré tiež nie sú v zákone uvedené. Veterinárom prináleží spolupracovať aj na zveľaďovaní chovu úžitkových zvierat, prevádzať veterinárnu diagnostiku, starať sa o hygienu mäsa, mlieka a vôbec všetkých potravín živočíšneho pôvodu, a takzvaných náhradkov, o hygienu krmív, pastvísk atď. Ináč prehliadka mäsa je dnes už oveľa širší pojem, lebo shrňuje v sebe okrem prehliadky jatočných zvierat a ich mäsa aj prehliadku všetkých potravín animálneho pôvodu ako aj pomocných látok k ich výrobe a spracovaniu používaných. S týmto súvisí dozor nad výrobou a úschovou, nad výrobňami, skladišťami a chladiarňami, teda všeobecná starostlivosť o výživu ľudu a o zásobovanie. Na potraviny pozerať sa musí dnes už celkom inak ako kedysi, verejná kontrola potravín skytať musí záruku, že potraviny sú nielen zdravotne nezávadné a neporušené, ale aj biologicky hodnotné. Žiada sa preto z príležitosti tejto povedať, že veterinárnu službu potrebné bude zreorganizovať tak, ako to životný záujem vyžaduje. Správa verejnej služby veterinárnej organizovaná musí byť celkove v tom najvyššom ústrednom úrade, do ktorého zadelená je služba verejnozdravotnícka, plynie to už aj z tých kusých vývodov, ktoré som uviedol. Veterinárna služba je totiž podstatne službou zdravotníckou, slúžiť má v prvom rade k ochrane ľudského zdravia a k výžive ľudu. Majme tieto myšlienky pred očami a v rámci reorganizovania našej verejnej správy uplatnime ich. Keď je život ľudský a zdravie ľudí najcennejším majetkom, musí nám byť jasné, že starostlivosť o zdravie ľudí musí plne vyhovovať požadovaným potrebám a že bez zúčastnenia sa medecíny veterinárnej na nej, bola by nedostatočná a nedokonalá. Vo väčšine štátov je veterinárna medicína do verejnej správy už v tomto smysle zapojená a osvedčuje sa plne.

Slávny Snem! Uzákoniť máme dnes veľmi dôležitú osnovu s hľadiska národohospodárskeho, zákon o tlmení zvieracích nákaz. Prejednávali sme túto osnovu v dobe, keď sa sišli v našom štáte po prvý raz od vypuknutia veľkého svetového požiaru významní veterinárni odborníci Nemecka, Bulharska, Chorvátska a Maďarska, aby si porokovali medzi iným aj o spoločnom postupe pri tlmení nákaz, nakoľko je to životnou otázkou celej Europy. Prichádzame teda práve včas upraviť si tento úsek a nezaostali sme pozadu. Pozerajme preto s pýchou nielen na tento zákon, ale aj na každý nový slovenský zákon naším slovenským snemom odhlasovaný v povedomí, že si ním usmerňujeme svoj život v rámci svojho samostatného štátu, a že pri výstavbe našej národnej budovy - republiky Slovenskej - len slovenské zákony môžu byť takými piliermi, na ktorých táto budova pevne bude môcť obstáť na večné veky. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Turček.

Zpravodajca Turček:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o tlmení zvieracích nákaz.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má trinásť dielov, 77 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej trinástimi dielmi, 77 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení odmien za vyučovanie na národných školách a o rozšírení nároku na cestovné.

Zpravodajcom za výbor kultúrny je pán poslanec Anton Hancko a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny pánu poslancovi Hanckovi.

Zpravodajca Hancko:

Slávny Snem!

Odmeny za vyučovanie nepovinných predmetov, za nadpočetné hodiny a odmeny za vyučovanie náboženstva na národných školách staly sa v terajších hospodárskych pomeroch celkom neprimeranými. Výška týchto odmien pohybuje sa medzi Ks 2. 50 až Ks 6. 80 za jednu vyučovaciu hodinu; bola takto určená zákonom č. 274/1919 Sb. z, a n., resp. zákonom č. 251/1922 Sb. z. a n.

Odmeny v uvedených výškach pri dnešnej cenovej hladine nehonorujú spravodlivo vyučovateľskú a vychovávateľskú činnosť učiteľstva ľudových a meštianskych škôl, je preto opodstatnená týmto vládnym návrhom zákona navrhovaná úprava, podľa ktorej sa odmeny zvyšujú o 50%.

Podľa doterajšieho právneho stavu patrí učiteľom náboženstva náhrada cestovného len na školách cezpoľných, kým na školách ležiacich v obvode tej istej obce, v ktorej má učiteľ náboženstva bydlisko, sa náhrada nepriznáva. Toto ustanovenie veľmi nepriaznivo postihuje učiteľov náboženstva, ktorí dochádzajú vyučovať do škôl, síce do obvodu príslušnej obce patriacich, ale od ich obydlia veľmi vzdialených, alebo do škôl veľmi ťažko prístupných, ako sú napríklad školy na kopaniciach. Vládny návrh zákona prináša v tomto ohľade nápravu.

V § 2 výbor odlišne od fakultatívnej formulácie vládneho návrhu vyslovil, že oprávnenému učiteľovi náboženstva za podmienok v zákone uvedených patrí právny nárok na náhradu cestovného. V novom ustanovení ods. 2 tohto paragrafu sa zároveň určilo, že za "značnú vzdialenosť", na ktorý pojem sa v ods. 1 poukazuje, treba pokladať vzdialenosť prevyšujúcu 2 km.

Kultúrny výbor odporúča vládny návrh zákona slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za rozpočtový výbor pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Podľa rozpočtového materiálu uzákonenie predloženého vládneho návrhu vyžiada si celkový náklad niečo vyše 3 miliónov korún na jeden rozpočtový rok. Úhrada výdavku na rok 1943 má sa nahradiť úsporami.

Nakoľko uzákonenie osnovy je tak s hľadiska právneho, ako aj s hľadiska sociálneho v plnej miere odôvodnené a výdavky, ktoré s prevedením zákona vzniknú, nie sú pomerne veľké, rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu návrh zákona na uzákonenie v znení, ako ho upravil kultúrny výbor. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o zvýšení odmien za vyučovanie na národných školách a o rozšírení nároku na cestovné.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Hancko: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda: Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 30. min.)