Na koniec svojich poznámok ešte pár všeobecných slov.
V rečiach našich najzodpovednejších činiteľov často sme počúvali, že nebudeme pokračovať spôsobom politiky a hospodárenia bývalej Československej republiky. No, zdá sa mi, že i po štyrročných skúsenostiach nie sme ďaleko v našom štátnom vedení od zlozvykov tejto nami 20 rokov zatracovanej politiky a hospodárenia. (Hlasy: Tak je!)
Za 4 roky štátnej samostatnosti mohli sme sa dostatočne oboznámiť so slovenskou skutočnosťou, so základmi našich možností. No, často sa nám zdá, že konáme nielen bez týchto poznatkov, ale proti nim a často len preto, aby sme napodobňovali.
Preto v budúcnosti pokračujme opatrne, s láskou a porozumením pre budúcnosť, viac s rozvahou ako s odvahou, na podklade prirodzených a daných možností a v rámci ozajstných potrieb.
Sme zodpovední v týchto prelomových časoch nielen pred dnešným pokolením za všetko čo urobíme, zodpovednosť nás zaťaží do ďalekých pokolení.
Uvedomme si, že národu nášmu po tisícich rokoch prvý raz je daná možnosť zasiahnuť do úpravy svojej národnej budúcnosti.
Nuž pri povedomí tejto veľkej zodpovednosti konajme svedomite nielen na polí kultúrnom, sociálnom a spoločenskom, ale i na polí hospodárskom a finančnom.
Netreba sa nám, ba hriešne by bolo, dnes pachtiť sa za akoukoľvek popularitou. Nech jednotlivé rezorty svoju prácu nezameriavajú prestížne a pod zorným uhlom na činnosť iného rezortu, ale nech rámec svojej každej práce tvoria zo skutočných potrieb národa a štátu a jedine pod zorným uhlom prospechu celého národa nech upravujú svoj program.
Utvorenie nášho samostatného štátu skoro od prvého dňa spadá do počiatkov obrovského vojnového vrenia, o ktorého rozmeroch na počiatkoch sotva kto mal čo i len tušenie. Uvedomme si to a svorne sa usilujme o zachovanie vnútorného pokoja. Usilujme sa zaistiť ho rovnako podkladom hospodárskym a finančným tak, ako sa usilujeme zaistiť ho vnútorným sjednotením duší a sŕdc.
A preto i pri týchto svojich kritických poznámkach pevne verím, že každému z nás rovnako záleží na budúcnosti štátu a národa. Z tejto viery vyplývajúc úfam, že i v štátnom hospodárení bude sa postupovať pod zorným uhlom záujmov národa a preto vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1943 prijímam v tom znení, ako bol predložený. (Potlesk.)
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Moravčík.
Zpravodajca Moravčík:
Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca zriekol sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1943, v tomto poriadku:
Najprv budeme hlasovať o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1943, potom o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 103. zasadnutí Snemu 18. decembra 1942.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Moravčík: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Osnova finančného zákona má tri časti, XXIX článkov, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa zprávy výborovej.
Kto súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1943 podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1943 podľa zprávy výborovej.
Teraz budeme hlasovať o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 103. zasadnutí Snemu dňa 18. decembra 1942.
Kto súhlasí s vyhlásením pána ministra financií zo dňa 18. decembra 1942, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem vyhlásenie pána ministra schválil.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.
Dávam mu slovo. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil.)
Zpravodajca Dr. Tvrdý:
Slávny Snem!
Návrh zákona o zaisťovaní a o zaberaní bytov a obmedzení práva sťahovacieho vzbudil mimoriadny záujem v širokých kruhoch občianstva. V dennej tlači boly celé polemiky a najmä penzisti s veľkými obavami a pocitom neistoty očakávali, aby Snem tento ťažký problém spravodlivo riešil.
Bytový problém - najmä teraz za vojny - je aspoň tak významný ako zásobovanie. Bytov niet, byty sú veľmi drahé, zamestnanci veľkú čiastku svojho platu musia vydať na nájomné, čo môže byť len na ujmu ich ostatných každodenných potrieb. Preto nutno učiniť energické kroky, aby sa zamestnancom obstaraly potrebné byty za primerané nájomné. Aké majú byť a aké môžu byť tieto energické kroky, do akej miery má sa zasahovať do osobných a občianskych práv pri riešení bytového problému, bol ten gordický uzol, ktorý sa musel rozťať.
Slávny Snem!
Rokovanie o zákone o zaberaní bytov poskytuje nám dobrú príležitosť, aby sme sa stručne zaoberali s kardinálnou otázkou nášho štátneho života, t. j. so správnou syntézou osobnej a občianskej slobody a sociálnej spravodlivostí. V hierarchii všetkých ľudských, spoločenských, mravných a právnych hodnôt je osobná a občianska sloboda najvyššou hodnotou. Občania preto chcú mať svoj štát, aby mali v ňom predovšetkým zaistenú svoju osobnú a občiansku slobodu. (Poslanec Čavojský: Tak jest!) Rozumne vedený štát musí toto mať vždy ako primum necessarium pred očami, lebo ak sa každá občianska a osobná voľnosť i v súkromnom živote ustavičnými neznesiteľnými diktátmi a opatreniami obmedzuje, ba aj zrušuje, občania stratia smysel a cit pre svoj štát, orgány štátu stávajú sa nenávidenými, obyvatelia vidia v nich svojich utláčateľov a sa ich boja. Osobná a občianska sloboda je teda prvým a základným pilierom štátu. Táto sloboda nemá byť chápaná v starom duchu. Je isté, že bezuzdná sloboda jednotlivca znamená rozklad v živote národa a štátu. Štátna moc ale nemôže siahať až po zničenie individuálnej osobnej a občianskej slobody. Štát nie je cieľom pre seba, ktorému treba bezvýhradne podrobiť život, slobodu a dobro jednotlivca. Štát nemá absolútne právo na jednotlivca. Štátna moc je ohraničená večnými zákonmi, ktoré určujú i individuálne poslanie jednotlivca, takže bez rešpektovania týchto večných mravných zákonov by sa štát sám zbavil svojho existenčného titulu. Ruský boľševizmus, tento marxistický totalizmus, vrhol národy a ľudí do najhroznejšieho otroctva nepripúšťajúc individuálne poslanie jednotlivca a jeho práv na slobodný život. Správna syntéza občianskej a osobnej slobody a sociálnych požiadaviek celku je preto dnes princípom novej organizácie vnútorného života, teda novej životnej formy.
Slávny Snem!
Vládny návrh, ktorý má skutočne správnu a veľmi časovú intenciu obstarať byty sociálne slabým zamestnancom, obsahoval také drakonické ustanovenia, že bolo ťažkou úlohou nájsť potrebný súlad medzi osobnými a občianskymi slobodami a medzi sociálnymi požiadavkami dneška. Musely preto výbory riešiť veľmi vážne zásadné otázky a najmä tieto:
a) Či možno pripustiť zobranie bytov osobám, ktoré nie sú svojím povolaním zamestnaním viazané na bývanie v obci. Toto ustanovenie by bolo postihlo predovšetkým penzistov. Ústavnoprávny a sociálny výbor bol toho presvedčenia, že ide o neslýchaný zásah do osobnej slobody a preto citované ustanovenie neprijal. Ďalšie dôvody, pre ktoré sa toto ustanovenie prijať nemohlo, boly tieto: na nikoho nemožno uvaliť povinnosť vysťahovať sa z doterajšieho bytu a presťahovať sa do inej obce na jeho vlastné útraty a škodu, lebo nikoho nemožno poškodiť, ba prípadne hospodársky zničiť tým, že sa mu aj byť zoberie, aj sa musí presťahovať do inej obce a ešte i trovy a škody týmto vzniklé musí zo svojho hradiť. Za žiadnych okolností ale nemožno zabrať byť príslušníkovi obce a nútiť ho, aby sa zo svojej domovskej obce odsťahoval preč. Bolo by to zrušením domovského práva, ktoré v podstate znamená to, že príslušníka obce i keď by bol zločincom - aspoň domovská obec musí trpieť, lebo domovská obec je jeho posledným útočišťom.
b) Ďalší problém, ktorý výbory maly riešiť, bol ten, či sa pripustí možnosť zaberania bytov a miestností, ak je počet obytných miestností aspoň o dve väčší, než počet osôb v nich bývajúcich. Išlo teda o veľké byty.
Výbory zaujaly stanovisko, že nemožno zaberať jednotlivé miestnosti, môže sa zabrať len celý byt a doterajšiemu nájomníkovi sa má poskytnúť primeraný náhradný byt. Vieme, aké následky to má, ak sa do jedného bytu, ba možno povedať do jednej domácnosti nanúti cudzia osoba alebo rodina, takže v jednej domácnosti by mohly byť dve rodiny mnohokrát na jednej kuchyni. Z takéhoto stavu vznikajú vždy spory, srážky, nenávisti, ba ako to skúsenosti dokazujú, i nemravnosti, ba aj zločiny, teda viac zla ako dobra. Preto výbory rozhodli, že doterajšiemu nájomníkovi možno síce zabrať veľký byt, ale len celý a len ak sa mu poskytne čo do povahy a ceny primeraný náhradný byt, ak sa mu uhradia všetky trovy a škody vzniklé zo zabrania doterajšieho bytu a ak sa zachovajú všetky doterajšie práva majiteľa bytu.
c) Zásadná otázka bola ďalej, či sa má pripustiť obmedzenie práva sťahovacieho. Sťahovacie právo bolo vždy prvkom osobnej slobody. Z histórie vieme, že jediné právo, ktoré mali poddaní, bolo právo voľného sťahovania. Za histórie bývalého Uhorska najhroznejšia krivda spáchaná na poddanskom ľude (misera plebs contribuens) bol zákon z roku 1514, kedy sa poddaným odňalo i právo voľného sťahovania. Preto výbory zaujaly to stanovisko, že sťahovacie právo možno obmedziť len proti tej osobe, ktorá nemá v obci riadny a trvalejší zdroj výživy, takže by mohla pripadnúť na ťarchu verejnosti, alebo ak má obec proti nej námietky s hľadiska verejnej bezpečnosti alebo mravnosti. Nikdy ale nemožno zakázať presťahovanie sa do domovskej obce.
d) Výbory neprijaly a pozmenily ďalšie viaceré ustanovenia vládneho návrhu.
Prakticky sa nedá previesť, aby okresný úrad uzavieral nájomné smluvy menom a na účet majiteľa domu, aby okresný úrad dával výpovede bytov a aby okresný úrad udeľoval súhlas k výpovedi, teda aby okresný úrad vykonával čisté súkromnoprávnu agendu. Kedysi bola snaha justíciu a súkromnoprávnu agendu oddeliť od administratívy. Dnes je situácia tá, že administratívne a najmä prvoinštančné úrady vykonávajú justičnú - súkromnoprávnu agendu (napríklad vyvlastnenia i s náhradovým pokračovaním, skúmanie a schvaľovanie súkromnoprávnych smlúv, rôzne obchodnoprávne a firemno-právne agendy atď. ), z čoho vzniká dokonalá právna neistota a neporiadok. Administratívne úrady nie sú neodvislé, pri svojich rozhodovaniach musia plniť im dané rozkazy a pokyny a tak stránka je vystavená čo do jej súkromných práv svojvôli administratívnych úradov. Je povážlivé, že sa uplatňuje tendencia vylučovať opravné prostriedky, ba nepripúšťať ani súdnu nápravu, t. j. sťažnosť k Najvyššiemu správnemu súdu. Preto výbory zamietly i to ustanovenie pôvodnej osnovy, že - keď okresný úrad určuje nájomné za zabraný byt - "z rozhodnutia okresného úradu niet opravného prostriedku".
Výbory neprijaly to ustanovenie, že "ak okresný úrad nerozhodne do troch týždňov odo dňa podania žiadosti o povolenie presťahovať sa do inej obce, predpokladá sa, že sa žiadosti nevyhovelo a žiadateľovi prislúcha právo odvolania". Podľa doterajších noriem nečinnosť úradu do určitej lehoty, znamená práve priaznivé - pozitívne vybavenie. Predsa nie je možno podávať odvolanie proti nečinnosti úradu. Výbory preto práve opačne rozhodly, t. j.: "predpokladá sa, že sa žiadosti vyhovelo".
Výbory neprijaly to ustanovenie pôvodnej osnovy, že ak zábrana miestnosť nebude vyprázdnená načas, tak sa má obec starať o úschovu zariadenia zabraného bytu a útraty úschovy postihujú obec. Obce klesajú pod ťarchami, stále sa uvaľujú na ne nové povinnosti a preto nemožno na ne uvaliť i takúto odióznu povinnosť.
e) Výbory nepripustily ďalej to, aby sa mohly od majiteľa domu požadovať náklady vzniklé z pretvorenia živnostenských alebo podobných miestností na byty, i keď tieto náklady boly potrebné, aby sa takéto miestnosti mohly užívať ako byty. Je prakticky neprevediteľné, aby sa z prevádzkových, živnostenských, priemyselných miestnosti mohly snadno byty urobiť. Ak by sa to ale aj vykonalo, nemožno nákladmi takýchto adaptácií zaťažiť majiteľov. Preto výbory neprijaly ani to ustanovenie vládnej osnovy, že okresný úrad cieľom obstarania bytov zabrať môže miestnosti užívané na hocaký účel, ktoré boly po 6. októbri 1938 upravené z bytov. Vieme, že po 6. októbri 1938 z mnohých bytov sa upravily kancelárske miestnosti, ordinácie, obchody, živnostenské prevádzkové miestnosti úrady a tak ďalej Možno ničiť existencie a prípadne i daňové sukjekty tým, že sa občanom zoberú spomenuté prevádzkové miestnosti upravené z bytov často veľkými nákladmi a tieto prevádzkové miestnosti znovu upraviť na byty? Kto odškodni postihnutých občanov? Kto má v dajakej miestnosti živnosť, obchod, ten tiež patrí medzi osoby, ktoré z naliehavých dôvodov sú nútené zostať v tejto miestnosti. A čo by bolo so smluvami uzavretými medzi prenajímateľom a nájomníkmi takýchto miestnosti? Tieto smluvy obyčajne upravujú veľmi ťažké majetkoprávne otázky, najmä po kiaľ ide o vykonané investície z pretvorenia bytu na prevádzkovú miestnosť.
f) Nemožno úplne odňať dispozičné pravo majiteľovi s jeho domom, bez ohľadu na to, či ide o starý dom alebo o novostavbu a bez ohľadu na to, či ide o malý byt alebo veľký byt, najmä ale nie, keď ide o byt, ktorý vlastník sam užíva. Ochrana nájomníkov, Cenový úrad, chystaný zákon ako aj iné platné neprehľadné predpisy dnes v skutočnosti znamenajú, že majiteľovi pomaly zostáva len sociálna funkcia domového majetku. Aký vliv bude mať na podnikavosť občanov, aby sa stavaly domy, je to iná otázka. Nové domy, najmä činžové by nikto viac nestaval preto, lebo podľa pôvodnej osnovy i do nových domov árendátorov by určoval a nanucoval úrad, nájomné by ustaľoval administratívny úrad bez apeláty atď. (Poslanec Germuška. Aj by opravoval!) Pamätáme sa na to, že štát vždy pomáhal stavebnému ruchu podporami, veľkými daňovými úľavami, alebo aspoň tým, že novostavby oslobodil a vyňal zpod všetkých obmedzení Toto všetko maly výbory pred očami, keď novostavby vyňaly zo všetkých obmedzení a to tie, ktoré budú po 1. januári 1943 postavené. Vyňaly sa taktiež byty, ktoré vlastník potrebuje pre seba, pre svojich príslušníkov alebo pre svojich zamestnancov. Vychádzajúc z týchto úvah a predpokladov bola preto pôvodná osnova po dohode s vládou prepracovaná, pozmenená a doplnená.
Slávny Snem!
Musíme si byť na čistom, že sociálny problém, teda i bytový problém nemožno riešiť negatívne, všelijakými zákazmi a obmedzeniami, ale musí sa riešiť pozitívne, t j. vytvorením a vybudovaním potrebných verejných inštitúcii, ako aj pozitívnymi opatreniami štátu. V zasadnutiach výborov boly spomenuté takéto pozitívne opatrenia, ktoré by mohol štát vykonať cieľom obstarania bytov svojim zamestnancom bez drakonických zásahov do osobných a občianskych slobôd.
Zkonfiškovaním a zoštátnením židovského majetku domového štát sa stal majiteľom mnohých a veľkých objektov, ktoré podľa odhadu všetkých príslušných činiteľov musia stačiť na to, aby sa každému zamestnancovi dostal primeraný byt. Nech sa židovské domy používajú v prvom rade na byty štátnych zamestnancov. Štát vo vlastných domoch môže rozkazovať a robil rázne opatrenia, teda nech ich urobí. Nech sa odložia všetky osobné ohľady a politické vlivy a vtedy v štátnych domoch budú pre zamestnancov štátu byty.
Ak nemožno veľké štátne domy stavať, nech sa postavia slušné drevené domky - baraky. V niektorých mestách Slovenska aj dnes sa užívajú ešte drevené baraky, postavené za svetovej vojny 19141918 Najmä na umiestenie vojska a vojenských zamestnancov sa majú drevené baraky postaviť a vojsko nasťahovať do vojenských barakových táborov, tak ako to bolo za svetovej vojny na mnohých miestach.
Má sa previesť decentralizácia štátnych a verejných úradov a inštitúcií. Súvisí to s radikálnou reformou našej byrokracie. Nás byrokratický aparát je predimenzovaný. Agenda tohto aparátu je formalistická, zbytočná, ba škodlivá. Situácia je dnes tá, že skutočnými prvoinštančnými úradmi sú ministerstvá a centrálne úrady a prvoinštančné úrady vlastne len sprostredkujú agendu. Prvostupňový úrad si musí skoro vždy vyžiadať pokyn z ministerstva alebo z iného centrálneho úradu a len potom môže vec vybaviť. Procedúra je obyčajne tá, že okresný úrad podá zprávu a návrh ministerstvu, ministerstvo sa nato opýta všetky možné a nemožné úradné, stavovské a politické inštitúcie, podľa toho dá pokyn okresnému úradu, ktorý rozhodne. Je ale vtedy okresný úrad prvou inštanciou? Nie! Samozrejme za takýchto okolností centrálne úrady potrebujú nesmierny aparát, ktorý má stále stúpajúcu tendenciu, takže právom sa každý pýta, že kedy bude tomuto nezdravému zjavu koniec? Ministerstvá a centrálne úrady musia sa ihneď zbaviť každej faktickej prvoinštančnej agendy, musia sa odbúrať a musí im zostať len iniciatívna, normotvorná a najvyššia dozorčia agenda. Treba preto preniesť na župy a na okresné úrady každú agendu, ktorá nemá patriť ministerstvám. Tým sa docieli uvoľnenie zamestnancov, ktorí sa pridelia župám a okresom a tak sa zmierni bytová núdza v Bratislave. (Hlas: Tak je!) Zásadne som bol proti župám, teraz z praktických dôvodov som nadobudol to vážne presvedčenie, že župy sú dobré a potrebné cieľom zdravej decentralizácie.
Je nezdravé, že všetky centrálne inštitúcie sústreďujú sa v Bratislave, hoci na inom mieste by mohly plniť svoje úlohy vo svojom vlastnom prostredí oveľa lepšie. Myslím tu napríklad na všelijaké komory, zememeračské, melioračné a iné úrady, ako aj na zásobovacie centrály.
Skoro všetky podniky väčšieho významu majú svoje sídla s aparátom v Bratislave. Nech tieto podniky preložia svoje sídla tam, kde sú ich prevádzkové strediská.
Slávny Snem!
Spolu s návrhom zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov predkladá sa Snemu rezolúcia, podľa ktorej sa vláda vyzýva, aby cieľom riešenia bytového problému učinila energické opatrenia. Veríme, že nový zákon a opatrenia vlády, vykonané v duchu rezolúcie, budú dobrými prostriedkami riešenia bytovej krízy, ktorá s hľadiska spokojnosti obyvateľstva má veľký význam. Ústavnoprávny a sociálny výbor preto navrhuje, aby Snem prijal zákon o zaisťovaní a zaberaní bytov a obmedzení práva sťahovacieho v tom znení, ako ho upravil a ako hú obsahuje tlač 689, taktiež navrhuje, aby Snem i rezolúciu si osvojil. (Hlučný potlesk.)
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má päť dielov, 27 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej piatimi dielmi, 27 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku,
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách a zákon o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Husárek:
Slávny Snem!
Predloženým vládnym návrhom predlžuje sa do 31. marca 1943 výhoda poskytnutá zákonom č. 131/1941 Sl. z. pre podniky, u ktorých je zvýšenie základného kapitálu na ťarchu stabilizačného rezervného fondu hospodársky odôvodnené, ako aj výhoda pre účastinné spoločnosti pri zvýšení účastinnej istiny podľa § 34 ods. 2 zákona č. 14/1942 Sl. z.
Rozpočtový výbor na zasadnutí dňa 19. marca 1942 osvojil si odôvodnenie, vládneho návrhu, a keďže predložený návrh nevyžaduje od štátnej pokladnice žiadne nové výdavky a podmienky, za ktorých tieto výhody boly poskytnuté, naďalej trvajú, navrhuje slávnemu Snemu, aby návrh vlády uzákonil. (Potlesk.)
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných, bilanciách a zákon o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov a poplatkoch.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Husárek: Nie sú.
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení trestného poriadku o obžalobnom senáte.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Tvrdý:
Slávny Snem!
Predložený vládny návrh sa obsahové i formálne shoduje s vládnym nariadením č. 78/1939 Sl. z. a pripúšťa v trestnom pokračovaní určité zjednodušenie. Toto je odôvodnené malým počtom sudcov, najmä pre trestnú agendu a bolo zavedené v záujme odbremenenia tejto agendy. Nakoľko dôvody aj podnes trvajú a nakoľko toto nebude mať vplyv na objektívne vybavovanie súdnej agendy, ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem vládny návrh prijal v tom znení ako ho upravil. (Potlesk.)
Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zmene niektorých ustanovení trestného poriadku o obžalobnom senáte.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má tri články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.