Snem Slovenskej republiky 1942
1. volebné obdobie. 8. zasadanie.
Zpráva
o 104. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 22. decembra 1942.
Obsah: |
|
Oznámenia predsedu: Otvorenie zasadnutia ......................................................................... |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti .............................................................. |
3 |
Rozdaná tlač ................................................................................................... |
3 |
Prerušenie zasadnutia ......................................................................... |
9 |
Pokračovanie v rokovaní .................................................................... |
9 |
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ....................................... |
22 |
Zakľúčenie zasadnutia ........................................................................ |
22 |
Program: |
  |
1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1943 ............................................................................................. |
3 |
Reč zpravodajcu Moravčíka ............................................................... |
3 |
Prikročenie k rozprave ........................................................................ |
9 |
Poslanec Esterházy vzdal sa slova .................................................... |
9 |
Poslanec Čulen vzdal sa slova .......................................................... |
9 |
Reč poslanca Hollého ....................................................................... |
9 |
Koniec rozpravy ..................................................................................... |
14 |
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova ......................................... |
14 |
Hlasovanie o návrhu |
15 |
Prijatie návrhu zákona a štátneho rozpočtu hlasovaním |
15 |
Vyhlásenie ministra financií hlasovaním schválené .............................................................................................................. |
15 |
2. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho ................................................................. |
15 |
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého .......................................................... |
15 |
Rozprava odpadá ................................................................................... |
18 |
Hlasovanie o návrhu ................................................................................ |
18 |
Prijatie návrhu hlasovaním ........................................................ |
18 |
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ...... |
18 |
3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách a zákon o zmene a do plnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch ..... |
19 |
Reč zpravodajcu Husárka ................ |
19 |
Rozprava odpadá ...... ........ |
19 |
Hlasovanie o návrhu.. ............ |
19 |
Prijatie návrhu hlasovaním.... ..... |
19 |
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení trestného poriadku o obžalobnom senáte ....................... |
19 |
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého .............. |
19 |
Rozprava odpadá .................. |
19 |
Hlasovanie o návrhu . ............ |
19 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
20 |
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva ............................... |
20 |
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša ............... |
20 |
Rozprava odpadá .................. |
20 |
Hlasovanie o návrhu... ............ |
20 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......................................................... |
20 |
6. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej daní, postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných ............ |
20 |
Reč zpravodajcu Moravčíka .............. |
20 |
Rozprava odpadá .................... |
20 |
Hlasovanie o návrhu ............................................ |
20 |
Prijatie návrhu hlasovaním ........... |
21 |
7. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému československému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru ............ |
21 |
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého ............... |
21 |
Rozprava odpadá .............. |
21 |
Hlasovanie o návrhu ................... |
21 |
Prijatie návrhu hlasovaním ............................................. .............. |
21 |
8. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského majetku na štát ........................................... |
21 |
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša ................ |
21 |
Rozprava odpadá .............. |
22 |
Hlasovanie o návrhu. ................................. |
22 |
Prijatie návrhu hlasovaním ................... |
22 |
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý....... |
22 |
Zasadnutie otvorené o 11. hod. 18. min.
Prítomní:
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
61 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský, Jozef Sivák a Július Stano.
Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.
Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 104. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Vojtech Plechlo, Dr. František Hrušovský, František Jankovič a Martin Morháč.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zprávy o 102. a 103. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona, Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1943 s upozornením podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o zaisťovaní a zaberaní bytov a o obmedzení práva sťahovacieho.
Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách a zákon o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene niektorých ustanovení trestného poriadku o obžalobnom senáte.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmene zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.
Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani, postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o príročí pre pohľadávky proti bývalému československému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre pohľadávky a nároky voči štátu, vzniklé prechodom židovského majetku na štát.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1943.
Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Moravčík:
Slávny Snem !
V rušných októbrových dňoch roku 1938 sišli sa niekoľko ráz slovenskí-politickí činitelia so slovenskými národnými hospodármi a položili si otázku, či slovenské územie je schopné samostatne hospodársky žiť, alebo či sme odkázaní na pomoc druhých. Vtedy uznávaní národní hospodári jednomyseľne konštatovali, že Slovensko nemôže sa udržať ako hospodársky celok, a keby prišlo jeho osamostatnenie, pri prvom silnejšom náraze muselo by sa rátať s hospodárskym zruinovaním.
Od októbra roku 1938 do marca roku 1939 išly udalosti tak rýchlo, že nebolo možné sa pýtať na mienku jednotlivých odborníkov a keď bol vyhlásený Slovenský štát, všetci sme si kládli akosi inštinktívne otázku, ako nám to pôjde v hospodárstve? V podvedomí sme všetci očakávali niečo nepriaznivého, no dúfali sme, že príde nejaký zázrak, ktorý nám pomôže zdolávať hospodárske problémy. Žiaden, takýto zázrak neprišiel, len u všetkých verejne činných ľudí, u jedného viac, u druhého menej, sa udomácnilo presvedčenie, že ak sa máme udržať, musíme byť skromní a musíme vedieť hospodáriť. Ako každoročne sme predkladali rozpočet slávnemu Snemu, pri každej príležitosti sa zdôrazňovalo, že naším najvyšším zákonom je šetrnosť vo všetkých odvetviach verejného života.
Ale okrem ľudí, čo videli najvyšie štátnické poslanie v dobrom a múdrom hospodárení v slovenskom štáte, boli aj takí, čo vedomky aj nevedomky poukazovali na omyl národných hospodárov, tvrdiac, že všetky ich predpovede sú pesimistické a hospodárska štruktúra slovenská je tak výhodná, že môžeme bez väčších obáv budovať, preberať na seba nové úlohy a odolávať i nepriaznivým hospodárskym výkyvom. Bol to akýsi všeobecný optimizmus, ktorý od mnohých vyšších hláv išiel nižšie a ktorý sa prejavil v častom úsilí o veľkorysosť.
Len tak môžeme odôvodniť, prečo sme sa dostali do ďalších problémov, keď máme prejednať rozpočet na rok 1943. Pri každej príležitosti, keď sme rokovali o rozpočte, zdôrazňovalo sa všeobecne, že je potrebné šetriť a v štátnej správe pridŕžať sa zásady čo najväčšej úspornosti. Ale ako bol prijatý rozpočet, všetky rezorty pridŕžaly sa presne rozpočtových číslic, ba v mnohých prípadoch ich ešte aj prekročily bez ohľadu na potreby a na zásadu úspornosti. Naše posledné rozpočty niesly už na sebe pečať vojnových čias. Rozpočet na rok 1941 síce len naznačoval ťažkosti, s ktorými sa bude musieť štátna správa stretávať, ale rozpočet na rok 1942 bol už celkom v znamení vojnových čias a v znamení všetkých problémov, ktoré zaznamenávaly tieto časy pre naše mladé hospodárstvo. Bol to najmä moment všeobecnej hospodárskej neistoty, pretože sa nedalo predvídať, ako sa bude diať vývoj našich hospodárskych a finančných pomerov. Keď dnes stručne rekapitulujeme minulý rok, môžeme celkove charakterizovať vývoj za tento čas v tom smere, že sme boli podrobení veľmi ťažkým skúškam, ale pri dobrej vôli a s napnutím všetkých síl podarilo sa nám držať ešte štátne hospodárenie v riečisku štátneho rozpočtu, i keď za veľmi ťažkých obetí. Keď však toto konštatujeme, akosi nevdojak sa nám natíska otázka, či aj rok 1943 bude prebiehať aspoň za takých pomerov, ako bol tento rok. Dovoľujem si, pri všetkej vážnosti a dosahu týchto slov tvrdiť, že rok 1943 bude podľa všetkého tým najťažším rokom pre nás, bude teda skúškou našej hospodárskej zdatnosti. Máme len dve voľby: alebo budeme držať pevne v rukách všetky nitky hospodárskeho života, a vtedy je nádej na záchranu, alebo popustíme veciam voľný priebeh, a vtedy už nik nebude vedieť charakterizovať nový vývoj.
Za akých hospodárskych okolností prechádzame do nového roku a prijímame nový rozpočet? Pán minister financií Dr. Pružinský, s realitou jemu vlastnou, vykreslil nám hospodársku a finančnú situáciu štátu a odôvodnil celý rad vládnych zásahov, ktorými sa malo upraviť naše hospodárstvo. Poukázal na kladné stránky, ale z jeho slov môžeme vycítiť, že máme ešte mnoho problémov, ktoré sa stavajú pred nás. Medzi najprednejšie problémy dovolil by som si uviesť problém poľnohospodársky. Je mnoho ľudí, ktorí i otázku poľnohospodárskej výroby veľmi zjednodušujú a ktorí si myslia, že poľnohospodársky podnik, resp. roľník na tomto podniku pracujúci, sa podobá priemyselníkovi alebo robotníkovi, prípadne fabrike. Myslia si, že stačí zvýšiť rýchlosť kolies, povedzme plužných alebo kolies na mláťačke a máme rozriešený problém poľnohospodárskej produkcie. Vec však nie je tak jednoduchá. Vláda sa snažila mnohými jej poruke súcimi prostriedkami zvýšiť poľnohospodársku produkciu. Či už je to zákon zo dňa 27. marca 1942 číslo 49 Sl. z. na podporu poľnohospodárskej výroby, na základe ktorého sa venovala poľnohospodárstvu suma 100 miliónov korún, či už sú to rôzne intervencie Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý pripláca na ceny roľníckych produktov, ani tak nemožno povedať, že by všeobecne roľnícka produkcia dosahovala želateľného úspechu. Sú to dva dôležité momenty, ktoré boly zanedbané a ktoré mohly pri rozumnom postupe zlepšiť našu situáciu produkčnú: predpoklad psychologický a predpoklad hospodársky. Keď dnes hovoríme o nedostačujúcej roľníckej produkcii, musíme si uvedomiť, že v roku 1939, 1940 a čiastočne aj 1941 ponechávali sme nepomerne nízke ceny roľníckych produktov, takže roľník strácal vieru vo spravodlivé usporiadanie jeho cien a hľadel si svoje straty vyrovnávať inak, obchádzajúc zákony a predpisy. Dnes je ťažko naprávať už raz udomácnenú mienku roľníctva, že sa zmenila zásada a že sa poskytujú rolníctvu primerané ceny, ktoré sú tiež rentabilné.
Druhý predpoklad je povahy hospodárskej. Roľníctvo nemôže do nekonečna zvyšovať intenzitu svojej produkcie, lebo mu chybujú potrebné predpoklady. Na jednej strane je to nedostatok alebo zmenšenie potrebných umelých hnojív, nedostatok alebo opotrebenie strojného zariadenia, zmenšovanie výkonnosti poťahov, na druhej strane je to nedostatok schopných poľnohospodárskych pracovníkov. Je to paradoxné, ale musíme si povedať pravdu, že naša zem, ktorá do okolitých štátov dodávala vždy toľko poľnohospodárskych robotníkov a sama ich mala tiež nadostač, dnes začína pociťovať citeľný nedostatok robotníkov v tejto kategórii. Mýlil by sa však ten, kto by predpokladal, že je to len zvýšená potreba robotníctva v Nemecku, ktorá toto zapríčinila. Okrem tohto faktora sú to aj rôzne organizácie takzvanej pracovnej služby, ktoré odčerpávajú sily z poľnohospodárstva a aj samotný priemysel, ktorý už posledné 2 roky zaznamenáva väčšiu výkonnosť.
Keď sa s týchto hľadísk pozeráme na budúci vývoj nášho poľnohospodárstva, dôjdeme k poznaniu, že budúci rok bude azda ešte ťažší ako bol tento. A tu by bolo treba povedať, že ak chceme udržať poľnohospodársku produkciu aspoň na úrovni z roku 1942, musíme vynaložiť všetky sily na zdolanie tohto problému. Pri tomto cenové otázky nie sú prvoradé, pretože najdôležitejšou otázkou je, či bude produkcia v roku 1943 taká, aby zaistila výživu nášho obyvateľstva, čiže naša otázka znie, či budeme mať čo jesť a nie čo to bude stáť.
Pokiaľ ide o priemyselnú výrobu, treba tiež mať na zreteli stále stúpajúce ťažkosti so surovinami a s polotovarmi. Podľa shodného názoru priemyselných kruhov sme už prevýšili kulminačný bod zamestnanosti a výkonnosti v našom priemysle. Keby sa maly tieto ťažkosti ešte zvyšovať, tak prognóza, na budúci rok je dosť neistá, lebo nik nevie povedať, či by sme nemuseli zastavovať niektoré podniky pre nedostatok potrebných surovín a nového strojného zariadenia.
Náš medzinárodny obchod je rovnako v znamení stále klesajúcich hospodárskych stykov. Najčulejší hospodársky styk máme s Nemeckom, Maďarskom, Talianskom, slabší už so Švajčiarskom. S Rumunskom sa nám nepodarilo ani pri najlepšej obojstrannej vôli vykázať také obchodné spojenia, ktoré by nás uspokojovaly vzhľadom na doplňujúcu sa povahu oboch štátov a na priateľské styky. Do nedávna bolo to tiež Turecko, odkiaľ sa nám podarilo doviezť potrebné vzácnejšie suroviny. Ale stále rastúce ťažkosti svedčia o tom, že tento partner v našom medzinárodnom obchode bude čo raz menejdôležitý. Celkove môžme povedať, že všetky štáty dnes majú ťažkosti s dovozom a vývozom práve pre nedostatok tovarov, keď aj tak väčšina obchodov je povahy kompenzačnej, a keď srovnávam volumen ich vývozu s predvojnovými časmi, prídeme k poznaniu, že už dovážame len zlomok toho, čo by sme potrebovali, čo voľakedy k nám vládaly vyviezť tieto štáty.
Všeobecný nedostatok tovarov v Európe prejavuje sa v ich cene, čo má odraz hlavne na široké spotrebiteľské vrstvy, najmä však na naše robotníctvo. Až do mzdového stopu, nariadeného Najvyšším úradom pre zásobovanie hneď po zriadení tohto úradu, stúpali robotnícke mzdy a vo výnimočných prípadoch povoľuje sa zvýšenie miezd aj teraz. Ale aj tak nemôžeme hovoriť, že zvýšením robotníckych miezd zvyšovala sa úmerne aj sociálna úroveň robotníctva. V tomto úseku pracujúcej pospolitosti badáme tiež potrebu riešiť niektoré konkrétne otázky. No, riešenie ich zapadá do celkovej našej hospodárskej problematiky. Keby sme totižto rad radám brali všetky vrstvy nášho obyvateľstva, či už ide o roľníkov, robotníkov, úradníkov, remeselníkov a podobne, zistili by sme, že všetci pociťujú ťažkosti vojnových čias.
Ako som už vyššie uviedol, bol prijatý celý rad zákonných opatrení, ktoré maly za cieľ zlepšiť našu hospodársku situáciu. Ale azda najprenikavejším opatrením bol zákon zo dňa 5. júna 1942, číslo 100 Sl. z o Najvyššom úrade pre zásobovanie. Na základe tohto zákona všetky veci, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so zásobovaním brannej moci, obyvateľstva a výrobných podnikov, ako aj s úpravou cien, miezd a platov, spravuje počas brannej pohotovosti štátu táto ustanovizeň, ako samostatný ústredný úrad, postavený na roveň ministerstvu. Kompetencia, ktorá sa dala tomuto úradu, resp jej predsedovi, je veľmi značná, pretože predseda má možnosť vydávať vyhlášky s platnosťou zákona a činiť takto ďalekosiahle opatrenia. Po polročnej činnosti tohto úradu máme už aspoň čiastočne možnosť utvoriť si obraz o poslaní a funkcii novej inštitúcie. Ako všetky podobne ustanovizne, aj táto má ešte svoje nedostatky. Nech sa však veci majú akokoľvek, musíme uznať, že v rámci tohto úradu pred našimi očami vykonáva sa odhodlaný pokus zabrániť nežiadúcim hospodárskym výkyvom a je len na nás, aby sme toto všetkými uznané a potrebné dielo podporovali. Zásahy, ktoré robí tento úrad či už na vrub roľníkov, obchodníkov alebo obyvateľstva iných kategórii, sú často veľmi ďalekosiahle, a preto veľmi citeľné. Proti týmto zásahom bolo počuť často aj vážne hlasy nesúhlasu. Keď sme sa však dali na túto cestu, keď sme prijali zákon ústavnou väčšinou o Najvyššom úrade pre zásobovanie, je potrebné, aby sme mali silu veci dobudovať, nie zostávať na pol ceste. S tohto stanoviska chápané poslanie Najvyššieho úradu pre zásobovanie musí slávny Snem len podporovať ako nezbytnú súčiastku vojnových čias a azda jednu z posledných možností, ktoré ešte máme na výber.
Rozpočtový výbor zaoberal sa návrhom finančného zákona a jeho prílohou, to jest štátnym rozpočtom na rok 1943 na zasadnutiach dňa 18., 19. a 21. decembra 1942.
Rozpočtový výbor vzal na vedomie, že prílišné nároky jednotlivých rezortov štátnej správy a štátnych podnikov upravily sa na patričnú výšku jednak rokovaním Ministerstva financií s príslušnými rezortmi, jednak zásahmi úsporného a kontrolného výboru Snemu a vlády. Takto rozpočet, ako ho vláda predložila Snemu dňa 18. decembra 1942, bol vlastne už aj orgánmi Snemu prerokovaný do najmenších podrobností. Počas týchto rokovaní muselo sa niekedy siahnuť aj na také preliminované úvery, ktoré sledovaly ušľachtilé ciele, prípadne, ktorými sa malo zabezpečiť možné hradenie aj relatívne naliehavých výdavkov. Pokračovanie všetkých činiteľov, ktorí sa zaoberali prípravou štátneho rozpočtu na rok 1943, možnú označiť za prísne a tvrdosti, ku ktorým tu a tam muselo dôjsť, boly diktované výškou príjmov a úverových možností s ktorými roku 1943 môže v najlepšom prípade štátna správa počítať. Rozpočtový výbor jednak preto, že mu osnova finančného zákona s rozpočtom bola pridelená veľmi neskoro, nemohol sa podrobne zaoberať všetkými výdavkami ani príjmami. Túto úlohu ponecháva si na počiatok roku 1943, keď podrobí rozpočet ešte novému a podrobnejšiemu skúmaniu. Ale už teraz podrobil výbor skúmaniu situáciu štátneho hospodárenia, ako aj predpoklady jej vývinu do budúcnosti. Pri tom dovoľujem si dôjsť asi k tomuto záveru:
1. Že finančné hospodárenie štátu nie je vedené s takou prísnosťou, ako by to bolo nutné a potrebné vzhľadom na platobnú schopnosť občianstva. Vláda prichádza stále s takými legislatívnymi opatreniami, ktoré znamenajú neustále zvyšovanie štátnych výdavkov. Ani v personálnej politike štátneho administratívneho aparátu nepokračuje sa tak, ako by to naše slovenské pomery vyžadovaly. Spôsob úradovania bol doteraz pri rokovaniach o štátnych rozpočtoch na Sneme vždy podrobený kritike a vždy sa žiadalo o vykonanie nápravy. Musíme konštatovať, že sa doteraz žiadaná náprava nestala.
2. Že je absolútne potrebné, aby sa aj pri povoľovaní mimoriadnych výdavkov, ktoré sú nutné počas brannej pohotovosti štátu, pokračovalo s najväčšou úspornosťou a s ohľadom na všeobecné potreby štátneho hospodárstva, ako aj na kapacitu našich hospodárstiev súkromných.
3. Riešenie židovskej otázky pokračovalo aj tohto roku bez ohľadu na štátny finančný záujem. Platí to o administrovaní a zhodnocovaní židovského majetku rovnako, ako o hradení nákladov za Židov vysťahovaných zo Slovenska. Je bezpodmienečne potrebné, aby sa v záujme štátnych financií stala v tomto ohľade čo najrýchlejšie napravia. Majetok, ktorý bol Židom odňatý, nemá slúžiť na obohacovanie jednotlivcov. Sťahovanie Židov spojené so zaťažením štátnej pokladnice tiež nemôžme pokladať za želateľné. Štátne finančné hospodárstvo dostáva sa do takého stavu, že bude musieť dôjsť k obmedzeniu alebo zastaveniu takých výdavkov, u ktorých to dočasne nebude populárne.
4. Že vláda bude musieť hľadať cesty možností, ako snížiť zaťaženie štátnej pokladnice z titulu poukazov úspor robotníkov pracujúcich v Nemeckej ríši, ktoré výdavky nie sú síce v rozpočte zahrnuté, ale finančný zákon s nimi počíta.
Rozpočtový výbor skúmajúc celkovú našu hospodársku a finančnú situáciu došiel k poznaniu, že pri niektorých štátnych príjmoch dosahujeme už hranice, ktoré momentálne možno dosiahnuť. Aj ináč celkový volumen výdavku štátu dosahuje už takú sumu, ktorej ďalšie zvyšovanie mohlo by znamenať veľké nebezpečenstvo ohrozenia menovej stability, znamenajúce veľké ťažkosti celého nášho hospodárstva.
Vládny návrh finančného zákona predpokladal výdavky vlastnej štátnej správy vo výške 2.968,463.065.- Ks a príjmy 2.586,666.160.- Ks, vykazoval tedy schodok 381.796.905.- Ks. Zisk, ktorý majú odviesť podniky do štátnej pokladnice, určuje sa sumou 395,982.160.- Ks.
Investičný rozpočet obsahoval náklady v sume 1.028,455.150.- Ks a príjmy 3,880.000.- Ks, takže schodok činil 1.024,575.150.- Ks. V srovnaní s minulým rokom predložila nám vláda rozpočet, ktorým sa výdavky zvyšovaly o 580,501.589.- Ks. Toto značné zvýšenie odôvodňovalo sa na jednej strane zvyšovaním sústavy hospodárskych čísel a rozšírením doterajších úloh štátnych, ako aj prevzatím nových úloh v roku 1942 na základe novoprijatých zákonov.
Oproti vládnemu návrhu zákona previedol rozpočtový výbor zmeny v niektorých kapitolách. V kapitole predsedníctva vlády snížil pôvodne navrhovanú sumu 22,111.300.- Ks na 21,861.300.- Ks. V kapitole Ministerstva národnej obrany navrhovanú sumu 477,955.200.- Ks na 463,125.200.- Ks. V kapitole Ministerstva školstva z pôvodne navrhovaných 469,218.400.- Ks na 469,718.400.- Ks. V kapitole Najvyšší úrad pre zásobovanie z pôvodnej sumy 257,450.000.- Ks na 252,950.000.- Ks. Celkove teda upravil predpokladané výdavky na 2.942,998.665.- Ks a príjmy na 2.584,666.160.- Ks. Po úprave rozpočtového výboru snižuje sa teda schodok vlastnej štátnej správy na 358,332.505.- Ks.
Ak srovnávame tento rozpočet s rozpočtom na rok 1942, zisťujeme, že rozpočet na rok 1942 počítal so schodkom 443 miliónov Ks vo vlastnej štátnej správe a investičný rozpočet so schodkom 839 miliónov korún.
V srovnaní obidvoch rokov vyzerajú jednotlivé kapitoly nasledovne:
  |
rok 1942 |
  |
rok 1943 |
  |
Ks |
||
1. Prezident republiky a kancelária prezidenta |
3,210.000.- |
  |
3,308.500.- |
2. Snem Slovenskej republiky ....... |
4,200.000.- |
  |
4,913.500.- |
3. Predsedníctvo vlády .......... |
65,651.100.- |
  |
21,861.300.- |
4. Ministerstvo zahraničných vecí ...... |
24,010.000.- |
  |
27,737.700.- |
5. Ministerstvo národnej obrany ...... |
522,188.200.- |
  |
463,125.200.- |
6. Ministerstvo vnútra ......... |
558,912.600.- |
  |
717,196.500.- |
7. Ministerstvo pravosúdia a Najvyšší súd............... |
57,915.300.- |
  |
70,460.900.- |
8. Najvyšší správny súd .......... |
1,785.000.- |
  |
1,854.100.- |
9. Ministerstvo školstva a národnej osvety.............. |
362,406.200.- |
  |
469,718.400.- |
10. Ministerstvo hospodárstva ........ |
135,944.000.- |
  |
126,230.000.- |
11. Ministerstvo dopravy a verejných prác... |
144,256.000.- |
  |
142,830.200.- |
12. Ministerstvo financií .......... |
171,913.350.- |
  |
206,834.400.- |
13. Všeobecná pokladničná správa ...... |
249,441.626.- |
  |
287,160.865.- |
14. Penzie ............... |
147,078.800.- |
  |
135,686.600.- |
15. Najvyšší kontrolný dvor ......... |
2,380.000.- |
  |
3,454.600.- |
16. Štátny pozemkový úrad ........ |
7,076.600.- |
  |
7,675.900.- |
17. Najvyšší úrad pre zásobovanie ...... |
-,- |
  |
252,950.000.- |