Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 101. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 4. decembra 1942.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia ................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti .............	3
Dovolenky ....................	3
Došlé nariadenia s mocou zákona ............	3
Rozdaná tlač ...................	3
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ........	8
Zakľúčenie zasadnutia ................	8

Program:
1. Prvý bod sňatý s programu zasadnutia .........	3
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzí Slovenskou republikou a Maďarským královstvom o riešení otázok, vzniklých na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia jednotlivých častí územia bývalej Česko-Slovenskej republiky do Slovenskej republiky, poťažne do Maďarského kráľovstva .....................	3
Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka ..............	4
Rozprava odpadá.. ..............	4
Hlasovanie o návrhu .................	4
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	4
3. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek .............	4
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ...............	4
Reč zpravodajcu Moravčíka ...............	6
Rozprava odpadá ...................	6
Hlasovanie o návrhu .................	6
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	6
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov....	7
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ..............	7
Rozprava odpadá ...................	7
Hlasovanie o návrhu .................	7
Prijatie návrhu hlasovaním ...........	7
5. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo veci odpredaju nehnuteľností štátu v obci Milbach ......................	7
Reč predsedu úsporného a kontrolného výboru Dr. Mederlyho.	8
Reč zpravodajcu Moravčíka ...............	8
Rozprava odpadá ...................	8
Hlasovanie o návrhu .................	8
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	8

 

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 15. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

61 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Medrický, Dr. Mikuláš Pružinský a Július Stano.

Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 101. zasadnutie Sneniu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Dr. Karol Körper, Štefan Haššík, Ján Esterházy, Andrej Tomko, Anton Šalát, Štefan Suroviak a Anton Simko.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 31. decembra 1942 dovolenku pánu poslancovi Andrejovi Martvoňovi.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona zo dňa 4. novembra 1942, číslo 227 Sl. z. o predĺžení zmenkoprávnych lehôt; prideľujem ho ústavnoprávnemu výboru.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 100. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu

Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o riešení otázok, vzniklých na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia jednotlivých častí územia bývalej Česko-Slovenskej republiky do Slovenskej republiky, poťažne do Maďarského kráľovstva.

Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov.

Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo veci odpredaja nehnuteľnosti štátu v obci Milbach.

Návrh poslanca Štefana Suroviaka a spoločníkov na vydanie zákona o doplnení zákona o nemocenskom poistení verejných zamestnancov. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému.

Vládny návrh zákona o drahotnom prídavku a o jednorázovej vianočnej drahotnej výpomoci štátnym zamestnancom. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať.

Prvý bod snímam s programu dnešného zasadnutia.

Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o riešení otázok, vzniklých na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia jednotlivých častí územia bývalej Česko-Slovenskej republiky do Slovenskej republiky, poťažne do Maďarského kráľovstva.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Dohodou, podpísanou dňa 21. februára 1942 poverencami nášho štátu a poverencami Maďarského kráľovstva, sa dokončily slovensko-maďarské porady vo veciach sociálneho poistenia.

Týmto sa vecne vyriešily otázky, vzniklé na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia jednotlivých častí územia bývalej Česko-Slovenskej republiky do Slovenskej republiky, poťažne do Maďarského kráľovstva.

Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom, uzavretá dňa 21. februára 1942 v Budapešti, má 31 článkov, zadelených do 9 hláv. K týmto článkom je pripojený záverečný protokol so 6 bodmi. Dohoda týka sa tých odvetví bývalého česko-slovenského sociálneho poistenia, ktorého nositelia majú sídlo na území bývalého Česko-Slovenekého štátu, včlenenom do Slovenskej republiky, poťažne do Maďarského kráľovstva.

Dohoda upravuje nemocenské a úrazové poistenie, otázky penzijné, poťažne starobné ako aj invalidné poistenie súkromných zamestnancov a provizné poistenie baníkov.

Otázky sociálneho poistenia boly v Dohode riešené na základe reciprocity, čím sa Dohoda objasnila a dostalo sa jej jednotnej línie.

Zahraničný výbor prejavil porozumenie k všeobecným európskym, kultúrnym a sociálnym potrebám. Dohoda bola urobená s ohľadom na bratov Slovákov žijúcich v zahraničí a na všeeuropské kultúrne-sociálne požiadavky.

K právoplatnosti Dohody je predpísaný súhlas Snemu podľa § 24 písm. h) Ústavy.

Zahraničný výbor odporúča Snemu, aby k Dohode uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom dňa 21. februára 1942 v Budapešti, udelil súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Anton Hudec a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o poplatkovom oslobodení obsahuje čo do oprávnených subjektov a čo do oslobodených úkonov dve skupiny; do skupiny vymedzenej § 1 osnovy patrí vecné oslobodenie od poplatkov pre všetky právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky, kým § 2 normuje poplatkové oslobodenie listín, podaní a úradných výkonov vzťahujúcich sa na pôžičky politických obcí a cirkví.

Paragraf 1 osnovy nezavádza žiadnu novotu, lebo ním normovaný právny stav vlastne existuje, a to jednak právne a jednak fakticky; preto nadpis vládneho návrhu zákona v tomto smere ani celkom neprilieha. Slovenská národná banka požíva totižto poplatkové oslobodenie už podľa § 33 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z., ktorým boly "všetky právne listiny" Slovenskej národnej bárky oslobodené od poplatkov; textácia tohto poplatkového oslobodenia pri striktnom výklade obsahu jeho pripúšťala ale názor, že poplatkové oslobodenie je len osobné, t. j, že sa týka listín, ktoré vystavila a podpísala iba Slovenská rárodná banka, nie však listín, ktoré pri obchodovaní s ňou podpísali aj iné smluvné strany. Túto nejasnosť rozsahu oslobodenia rozptyľuje teraz nad každú pochybnosť § 1 osnovy, priznávajúc jasným, znením vecné oslobodenie pre všetky právne listiny, týkajúce sa obchodovania Slovenskej národnej banky.

Priznaním vecného oslobodenia pre pôžičky Slovenskej národnej banky na ručný záloh sa fakticky zachováva a právne obnovuje právny stav, normovaný článkom IV. zák. č. 25/1934 Sb. z. a n.; toto oslobodenie ad poplatkov len nedopatrením nebolo pojaté do ustanovenia § 33 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z

Od poplatkov sú však oslobodené len obchodné úkony, ktoré Slovenská národná banka je oprávnená vykonávať podľa vl. nar. č. 44/1939 Sl. z., respektíve ktoré by bola oprávnená vykonávať podľa osobitného zákonného zmocnenia. Poskytnutím vecného oslobodenia poplatkového pre tieto úkony umožňuje sa poskytnutie lacnejšieho úveru národnému hospodárstvu bez zdraženia platnej eskortnej a lombardnej sadzby.

Ustanovenia § 1 osnovy sú opatrením neodkladného rázu; ich uzákonenie vyžadujú dnešné vážne branno-hospodárske záujmy Štátu. Pre tieto dôvody interné predpisy pripúšťajú aplikáciu ustanovení § 1 osnovy aj pre minulosť.

Paragraf 2 osnovy normuje poplatkové oslobodenie listín, podaní a úradných výkonov, pokiaľ sa týkajú pôžičiek vyzdvihnutých politickými obcami a cirkvami na zákonom určený verejný cieľ.

Ani toto poplatkové oslobodenie nie je novotou v našom poplatkovom poriadku. Podľa ustanovení sadzobnej položky 36/85 č. 2 oslobodené sú od poplatkov samosprávne sväzy vôbec, medzi nimi aj politické obce a riaditeľstvá cirkevných majetkov; toto je však poplatkové oslobodenie len osobné, t. j. vzťahujúce sa len na osoby tam vymenované, takže neoslobodená smluvná strana nemôže si nárokovať oslobodenie od poplatkov, ale je povinná zaplatiť poplatky v plnej sume. Nakoľko túto verejnoprávnu povinnosť presunuje veriteľ súkromnoprávne na samosprávny sväzok, ktorý potom fakticky platí zákonné poplatky zo svojho, týmto postupom stáva sa zákonom priznané osobné oslobodenie od poplatkov iluzórnym a nesplňuje svoje určenie.

Tento právny stav nevystačoval už v minulosti a preto bývalé Ministenstvo financií v Prahe interným výnosom povolilo, aby sa na komunálne pôžičky samosprávnych sväzov upotrebili ustanovenia zák. č. 70/1902 r. z., čím - síce bez zákonného podkladu - ale v praxi priznalo sa právnym úkonom o komunálnych pôžičkách vecné oslobodenie poplatkové. Prejednávaný návrh zákona hodlá tento ekutočný stav vecného oslobodenia poplatkového legalizovať.

Ústavnoprávny výbor zúžil § 2 osnovy, pokiaľ ide o rozsah osôb požívajúcich vecné oslobodenie, t. j. priznal ho len politickým obciam a cirkvám; inak oslabne samosprávne sväzy ústavnoprávny výbor z poplatkového oslobodenia vylúčil, lebo neshľadal ho u nich za odôvodnené, a naopak pokladal ho za škodlivé záujmom fiškálnym.

Poplatkové oslobodenie vzťahuje sa na listiny, podania a právne úkony týkajúce sa iba pôžičiek, ktoré sú kontrahované na priame splnenie určite označenej verejnej úlohy; toto oslobodenie je vecné a platí ex lege.

Ďalšie podmienky poplatkového oslobodenia určuje jasne osnova.

Ústavnoprávny výbor previedol na návrhu í zmeny štylistické, nakoľko to vyžadovala povaha veci.

Ústavnoprávny výbor na základe uvedených dôvodov navrhuje, aby slávny Snem osnovu v predloženom znení uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkovi.

Zpravodajca Moravčík: Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek v § 1 navrhuje uzákonenie právneho stavu, ktorý bol normovaný článkom IV. zákona č. 25/1934 Sb. z. a n. a platil pre bývalú Česko-slovenskú národnú banku v Prahe. Toto ustanovenie totiž určitým nedopatrením pri štylizácii § 33 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z. o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky nebolo do tohto paragrafu pojaté. Do účinnosti zákona č. 14/1942 Sl. z. mohla si Slovenská národná banka vypomôcť ustanovením § 19 zák. č. 54/1925 Sb. z. a n. o oslobodení pamätných protokolov, pokiaľ neboly použité úradne. Keďže však spomenutý zákon č. 14/1942 Sl. z. zrušil podmienečné oslobodenie svedeckých zápisov od poplatku, mal by dnešný právny stav v prípade vystavenia listiny o pôžičke na ručný záloh za následok jej zpoplatnenie. Povinnosť platiť tento poplatok Slovenskou národnou bankou zapríčinila by zdraženie úveru národnému hospodárstvu, čím by sa nepriamo zvýšila aj platná eskontná - lombardná sadzba. V tomto ustanovení uvedené úkony nepatria síce medzi tie, ktoré je Slovenská národná banka oprávnená vykonávať podľa §§ 58 vl. nar. č. 44/1939 Sl. z. Môže to však činiť aspoň za interného súhlasu vlády, ktorá s ohľadom na dnešné vážne brannohospodárske záujmy štátu dáva súhlas Slovenskej národnej banke na rozšírenie jej pôsobnosti.

Ustanoveniami § 2 vládneho návrhu sa navrhuje uzákoniť právny predpis rakúskeho zák. č. 70 z r. 1902 ríšskeho zákonníka o poplatkových úľavách a oslobodení pôžičiek pre zeme, okresy, obce a iné samosprávne sväzky. Uvedený zákon priznával za určitých predpokladov vecné oslobodenie komunálnym pôžičkám. Bývalé Ministerstvo financií v Prahe povolilo interným výnosom aplikovať jeho ustanovenia na komunálne pôžičky aj na našom štátnom území, a to preto, lebo ustanovenia sadz. pol. č. 36/85 č. 2 popl. pravidiel priznávaly komunálnym pôžičkám len osobné oslobodenie. To znamenalo, že veriteľ (peňažný ústav) mohol súkromnoprávne (smluvne) presunúť povinnosť znášania poplatku na samosprávny sväzok. Tým sa toto osobné oslobodenie stávalo pre samosprávny sväzok iluzórnym.

V § 2 vládneho návrhu sa v štyroch odsekoch jasne shrňujú spôsoby oslobodenia od poplatkov listín, podaní a úradných výkonov, ktoré sa týkajú pôžičiek, vyzdvihnutých sväzkami územnej alebo záujmovej samosprávy, počítajúc do toho aj cirkvi.

Podľa dôvodovej zprávy sa predvída, že vykonanie predkladaného návrhu nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijaké výdavky, lebo normatívne upravuje už vžité staré zvyklosti pri poplatkovom oslobodení. Prelo sa rozpočtový výbor po prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona na zasadnutí dňa 4. novembra 1942 usniesol odporúčať návrh na uzákonenie s niektorými štylárnymi zmenami, ktoré sa na texte previedly. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, prelo rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Zpravodajca Moravčík: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Osnovu zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov, vyvolaly štátne územné zmeny v rokoch 1938 a 1939. V týchto rokoch boly totiž vrátené a k Slovenskej republike zpäť pripojené určité územia, avšak správu verejných kníh, v ktorých sú tieto nehnuteľnosti zapísané, viedly fakticky aj naďalej cudzie súdy alebo úrady, na ktorých verejné knihy aj naďalej zostaly.

Otázku cudzími súdmi alebo úradmi prevedených zápisov vo verejných knihách ohľadne nehnuteľností, nachádzajúcich sa na území našej republiky, rieši osnova pod zorným uhlom zabezpečenia svrchovanosti súdov Slovenskej republiky nad správou verejných kníh, ktoré viedly cudzie súdy alebo úrady síce fakticky, ale nie de iure.

Ústavnoprávny výbor prijal vládnu osnovu zákona po stránke vecnej skoro úplne; urobil vecnú zmenu len v dvoch prípadoch, a to:

1. v § 11, kde termín "deň" ako mieru poradia pozemnoknižných podaní nahradil termínom "čas"; to preto, aby sa určilo poradie prípadne viacerých podaní z toho istého dňa podľa skutočného času ich predloženia na súde;

2. v § 12 ods. 2 osnovy. Podľa znenia návrhu vtedy, ak sa stránky na poradí zápisu nedohodly, mal o poradí rozhodnúť súd usnesením. V tomto opatrení nevidel ústavnoprávny výbor dostatočnú záruku ochrany vecne oprávnených a preto upravil toto miesto osnovy zákona tak, že v prípade neshody strán odkáže súd interesentov na porád práva súkromného.

K § 15 osnovy považuje ústavnoprávny výbor za potrebné poznamenať len, že odsekom 1. zamýšľané výmazy a opravy prevedú sa samozrejme len vo verejných knihách, ktoré vedú naše súdy.

Nemalú úlohu a starosť s osnovou mal ústavnoprávny výbor aj po stránke štylárnej; i tejto úlohy sa však zhostil a previedol aj štylárnu úpravu osnovy.

Ústavnoprávny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 19. novembra 1942 a usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu osnovu na uzákonenie v znení, ako nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 24 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 24 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva rozpočtového výboru o usnesení úsporného a kontrolného výboru vo vecí odpredaju nehnuteľnosti štátu v obci Milbach.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Podľa § 7 zákona č. 100/1939 Sl. z. udeľujem slovo najprv predsedovi úsporného a kontrolného výboru pánu podpredsedovi Snemu Dr. Karolovi Mederlymu.

Predseda úsporného a kontrolného výboru Dr. Mederly:

Slávny Snem!

Podľa § 7 zákona č. 100/1939 Sl. z o úspornom a kontrolnom výbore podávam Snemu túto zprávu:

Ministerstvo vnútra ako dozorný orgán Ústredného riaditeľstva štátnych podnikov podalo na Ministerstvo financií žiadosť, aby schválilo odpredaj nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici katastrálneho územia obce Milbach č. 329 A r. č. 2, p. č. 3461/b/c Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke v Bratislave a aby súhlasilo s použitím kúpnej ceny na zaplatenie ceny nehnuteľnosti, ktorú Riaditeľstvo štátnych kúpeľov mieni kúpiť v Piešťanoch.

Prezídium Ministerstva financií predložilo žiadosť Ministerstva vnútra predsedníctvu Snemu.

O tejto veci rokoval úsporný a kontrolný výbor Snemu Slovenskej republiky na zasadnutí 19. novembra 1942 a oreskúmal tento odpredaj po každej stránke. Odpredaj je odôvodnený, najmä po stránke sociálnej. Zamýšľané rekreačné stredisko prispeje v značnej miere k zveľadeniu našich kúpeľných miest a umožní, aby aj nemajetnejšie vrstvy navštevovaly naše kúpele. Cena je primeraná a pre štát výhodná. Na základe tomto usniesol sa výbor so zreteľom na ustanovenie článku XII zákona č. 1/1942 Sl. z. navrhnúť, aby Snem súhlasil s odpredajom nehnuteľností v obci Milbach. Kúpna cena použije sa na zakúpenie iných nehnuteľností pre štát. Otázka kúpy nehnuteľností bude predmetom samostatného rokovania a rozhodovania podľa ustanovení finančného zákona.

Navrhujem, aby tento odpredaj bol schválený. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi rozpočtového výboru pánu poslancovi Moravčíkovi.

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Prezídium Ministerstva financií predostretím zo dňa 12. novembra 1942 požiadalo predsedníctvo Snemu Slovenskej republiky rozhodnúť o žiadosti Ministerstva vnútra (Ústredného riaditeľstva podniku Štátne kúpele), aby mohlo predať nehnuteľnosť v obci Milbach, zapísanú v pozemnoknižné) zápisnici kat. územia tejto obce pod č. 329, A r. č. 2, p. č. 3461/b/c.

O tomto predostretí rokoval úsporný a kontrolný výbor na zasadnutí dňa 19. novembra 1942 a usniesol sa navrhnúť, aby Snem súhlasil s odpredajom tejto nehnuteľnosti.

Rozpočtový výbor konštatoval, že ani Najvyšší kontrolný dvor nemá námietok proti predaju a že Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá je kupiteľkou, hodlá vytvoriť slovenské rekreačné stredisko v Smokovci, pričom by umožnila lacnejší rekreačný pobyt svojim zamestnancom a ich rodinám.

Rozpočtový výbor navrhuje preto slávnemu Snemu, aby odhlasoval návrh usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Moravčík ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal návrh usnesenia, ktorý nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 16. hod. 44. min.)