Čtvrtek 5. listopadu 1942
Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
Zpráva
o 99. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 5. novembra 1942.
Obsah: |
Strana: |
Oznámenia predsedu: |
  |
Otvorenie zasadnutia ................ |
2 |
Ospravedlnenie neprítomnosti ............. |
2 |
Dovolenky .................... |
2 |
Imunitnému výboru pridelené ............. |
2 |
Rozdaná tlač ................... |
2 |
Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí ........ |
5 |
Zakľúčenie zasadnutia ................ |
5 |
Program: |
  |
1. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení ..... |
2 |
Reč zpravodajcu Drobného ............... |
3 |
Rozprava odpadá .................. |
4 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
4 |
Prijatie návrhu hlasovaním .......... |
4 |
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ...... |
4 |
2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na plnenie medzištátnych záväzkov z platobného styku slovensko-nemeckého ......... |
4 |
Reč zpravodajcu Hollého ................ |
4 |
Rozprava odpadá.. ................ |
5 |
Hlasovanie o návrhu ................. |
5 |
Prijatie návrhu hlasovaním ........ |
5 |
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý.. |
5 |
Zasadnutie otvorené o 11. hod. 16. min.
Prítomní:
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
54 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Otváram 99. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Martin Sokol, Dr. Matej Huťka, Štefan Hajduček, Anton Simko, Jozef Šrobár a Dr. Ing. Peter Zaťko.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som dovolenku: pánu poslancovi Jozefovi Vaňovi do 14. novembra 1942, pánu poslancovi Pavlovi Čarnogurskému do 15. novembra 1942 a pánu poslancovi Andrejovi Martvoňovi do 30. novembra 1942.
Imunitnému výboru pridelené.
Oznamujem, že som imunitnému výboru pridelil žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 16. septembra 1942 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení.
Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na plnenie medzištátnych záväzkov z platobného styku slovenskonemeckého.
Vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje platnosť právnych predpisov o kartelovom poplatku. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.
Vládny návrh zákona o započítaní prezenčnej služby v niektorých služobných pomeroch. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a sociálnemu a zdravotnému.
Vládny návrh zákona o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o podpore stavebného podnikania. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a sociálnemu a zdravotnému.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré právne predpisy o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, rozpočtovému a sociálnemu a zdravotnému.
Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom o riešení otázok vzniklých na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia jednotlivých častí územia bývalej Česko-Slovenskej republiky do Slovenskej republiky poťažne do Maďarského kráľovstva. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.
Oznamujem, že som poštou rozoslal:
Vládny návrh zákona o poplatkovom oslobodení Slovenskej národnej banky a komunálnych pôžičiek. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a ústavnoprávnemu.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení.
Zpravodajcom je pán poslanec Jozef Drobný.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Drobný:
Slávny Snem!
Vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti vyžiadalo si aj potrebu reorganizácie poisťovníctva na území slovenského štátu. Vzhľadom na veľkosť bývalého štátu bol i počet súkromných poisťovní značný a ich centrály boly zväčša v zemiach českých, kým na Slovensku maly filiálky. Štátna správa slovenská si musela zavčasu všimnúť, že v pomere k veľkosti nášho štátu nie je možné udržovať na Slovensku až 36 takýchto ústavov. Bola by s tým spojená veľmi nákladná administratíva, ktorá by sa postupne ešte zvyšovala, najmä ak napríklad uvážime, že zákonom č. 147/1934 Sb. z. a n. bolo poisťovniam uložené mať určité zariadenia, ako ústrednú učtáreň, matematické oddelenie atď. Ale naša štátna správa nemohla nechať bez povšimnutia ani povážlivé zjavy, ktoré sa v nedávnej minulosti v poisťovníctve odohraly a ktoré boly následkom temer bezuzdnej konkurencie poisťovní na jednej a nedostačujúcou normatívnou úpravou poisťovníctva na druhej strane. Známy úpadok poisťovne Fönix bol a je vážnym mementom, aby sa pre budúcnosť nemohly opakovať prípady takéhoto veľkého poškodenia širokých vrstiev a podrývania dôvery v inštitúciu poistenia, v dnešnej dobe tak potrebnú a pri správnom jej dirigovaní tak osožnú,
Je preto pochopiteľné, že slovenská vláda nariadením s mocou zákona č. 321/1940 Sl. z. previedla sústredenie súkromného poisťovníctva na Slovensku, pričom jej šlo aj o to, aby sa v tomto nesporne dôležitom odvetví hospodárskom uplatnil aj slovenský živel, do 14. marca 1939 tak málo zastúpený. (Poslanec Šalát: Veď to mali sami Židia predtým!) Vytvorený bol menší počet ústavov (16) tak, aby správne náklady boly úmerné prijatému poistnému. Aby sa poisťovníctvo v našom štáte začalo už od základov zdravo rozvíjať, Ministerstvo vnútra začalo dôrazne uplatňovať v tejto otázke smernice, určené plánom vlády na ozdravenie nášho poisťovníctva.
Jedným z týchto krokov je aj návrh zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení, ktorý podala vláda Snemu, Lebo zaiste fundamentálnou otázkou pre každý ďalší vývoj je usporiadanie materiálnej stránky poistenia, najmä so zreteľom na možnosť nezdravej konkurencie, známej z minulosti.
S hľadiska administratívne-technického prevzaly nástupnícke poisťovne veľmi rôznorodý tarifný materiál, vzniklý väčšinou v rokoch 1925-1929, v čase, kedy boly stabilné ceny, kedy boly majetkové hodnoty vysoko výnosné a aj hladina úmrtnosti bola pre poisťovne priaznivá.
Pri novej úprave materiálnej stránky poistenia treba mať na zreteli niekoľko podstatných okolností. Najzávažnejšie je zabezpečenie hospodárskeho jestvovania a prosperity poisťovníctva, čo predpokladá sjednotenie poistných taríf a postavenie ich na hladinu, ktorá dnešným pomerom zodpovedá a bude bezpečnou základňou pre tvorenie rezervných fondov. Táto triezva úprava taríf znemožní zároveň nezdravú konkurenciu a predíde sa ňou nepremysleným, riskantným obchodom.
Sociálny a zdravotný výbor je si vedomý toho, že toto nové usporiadanie materiálnej stránky poisťovníctva sa neobíde bez určitých hospodárskych obetí, no po zovrubnej úvahe dospel výbor k názoru, že tieto obete sa zdajú byť nevyhnutnými, ak má nastať zdravý a trvalý stav v tomto odvetví hospodárskom. Vzťahuje sa to najmä na výpočet minimálnych prémií, kde základom kalkulácie bude 3.5% úroková miera.
Počas rokovania sa mimoriadna pozornosť venovala dvom otázkam, a to zaisteniu vyhovujúcej úradnej kontroly nad poisťovníctvom a potom zabezpečeniu nárokov poistencov voči poisťovniam. V tomto smere si výbor vyžiadal po stránke právnej mienku ústavnoprávneho výboru a vezmúc ju do úvahy rozhodol sa predložiť Snemu súčasne s osnovou aj návrh na rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Výbor s uznaním kvitoval úsilie vlády a najmä Ministerstva vnútra pri usporiadaní vecí poisťovníctva a pri jeho revízii. No túto revíziu vidí zabezpečenú len vtedy, keď ju bude vykonávať povinná revízna ústredňa, - samozrejme pod dozorom štátu. Táto bude mať aj potrebné technické predpoklady, kým štátna správa je dnes príliš zaťažená inou pravidelnou agendou a s terajším osobným stavom by na žiadúce revízie technicky nestačila.
Pokiaľ ide o zabezpečenie nárokov poistencov voči poisťovniam, postavil sa výbor na stanovisko, že zabezpečenie týchto práv doterajšími predpismi nestačí a aby sa zabránilo zjavom, aké boly v minulosti, treba najmä zvýšiť trestnú zodpovednosť vedúcich činiteľov poisťovní, k čomu je potrebné novelizovať zákon č. 147/1934 Sb. z. a n.
Sociálny a zdravotný výbor rokoval o tomto návrhu zákona na zasadnutiach 10. septembra 8. a 14. októbra 1942 a usniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby tento návrh zákona v znení, upravenom výborom, spolu s rezolúciou odhlasoval.
(Potlesk.)
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o minimálnych prémiách v životnom poistení.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 14 paragrafov, štyri prílohy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dávam preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Drobný: Nie sú.
Podpredseda Dr. Mederly:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, štyrmi prílohami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod., ktorým je:
2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií na plnenie medzištátnych záväzkov z platobného styku slovensko-nemeckého.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Spolupráca slovensko-nemecká na poli politickom i hospodárskom predpokladá, aby obe strany v žiadúcej miere plnily všetky záväzky, ktoré zo vzájomného pomeru, najmä zo smluvných zaviazaností oboch štátov vyplývajú. Vzťahuje sa to samozrejme aj na plnenie povinností v slovensko-nemeckom platobnom styku.
O hladký platobný styk starala sa doteraz výhradne Slovenská národná banka. Dospela však pritom k bodu, keď ďalšiu starosltlivosť na vlastný účet by nemohla vykonávať iba ak s opatrením rázu menovaného.
Preto prichádza vláda s návrhom zákona o splnomocnení ministra financií na plnenie medzištátnych záväzkov z platobného styku slovensko-nemeckého.
Navrhovaným zákonným splnomocnením sleduje sa dvojitý účel, a to:
1. odkupovať ríšske marky od Slovenskej národnej banky z clearingových účtov súkromných hospodárstiev,
2. splniť niektoré záväzky, ktoré vyplývajú z medzištátnych dohôd slovenskonemeckých, ako je záväzok vyplývajúci z vysťahovania Židov a z dodávok pre určité odvetvie štátnej správy.
Týmto opatrením snížia sa výplatné termíny slovenských dodávateľov, prispeje sa k odbúraniu clearingu a jednak poskytnú sa Slovenskej národnej banke za použité markové disponibility obehové prostriedky mimo rámca Slovenskej národnej banky, čím sa prispeje ku stlačeniu obeživa a okrem toho poskytne sa vo forme pokladničných poukážok inštrument pre ďalšie financovanie tohto platobného styku mimo rámca obeživového.
Rozpočtový výbor na predloženej osnove vládneho návrhu zákona nič nezmenil, lebo suma, po výšku ktorej sa majú odbremeniť clearingové účty súkromných hospodárstiev, je úmerná záväzkom, ktoré boly určené dohodou slovensko-nemeckých vládnych výborov pri rokovaní od 10. do 30. septembra 1942. Nebolo potrebné zmeniť ani § 2 navrhovaného zákona, lebo splnomocnenie ministra financií, zaopatriť peniaze úverovou operáciou na ciele v § 1 uvedené, je dané len pre prípad, že sa tie nebudú môcť uhradiť mimoriadnymi štátnymi príjmami (rozpočtovými i mimorozpočtovými). S týmito mimoriadnymi štátnymi príjmami možno dnes už s určitosťou počítať vzhľadom na chystané speňaženie majetku prípadlého štátu podľa ustanovení § 3 ústavného zákona č. 68/1942 Sl. z. Plnenie medzištátnych záväzkov z nášho platobného styku s Nemeckom nie je možné, pravda, odkladať preto, že očakávané mimoriadne príjmy nevplynuly ešte do štátnej pokladnice. Bude preto minister financií nútený vypožičať si peniaze aj na také plnenie, ktoré bude neskoršie kryté mimoriadnym príjmom štátu.
Rozpočtový výbor na adresu patričných štátnych činiteľov zdôrazňuje, že z tohto zákona vyplývajúca pôžička nesmie zostať natrvalo v štátnom dlhu a treba mať na zreteli jej čím skoršie odbúranie. Poukazuje sa pritom na potrebu skorého a čo najvýnosnejšieho speňaženia židovského majetku, ktorý prešiel na štát. V tomto ohľade je tiež verejným záujmom, aby Slovenská národná banka použila splnomocnenia podľa § 2 ods. 2 len v doteraz obvyklom rámci Preto výbor navrhuje rezolúciu.
Rozpočtový výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na svojom zasadnutí 22. októbra 1942 a usniesol sa odporúčať ho slávnemu Snemu na uzákonenie. Súčasne nech ráči Snem schváliť aj rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk.)
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o splnomocnení ministra financií na plnenie medzištátnych záväzkov z platobého styku slovensko-nemeckého.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Podpredseda Dr. Mederly:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.
Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.
Podpredseda Dr. Mederly (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne,
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 11. hod. 35. min.)