tie síl všetkých složiek štátneho aparátu pre zaistenie hmotných potrieb národa a štátu, práve tak ako i sústredenie našej pozornosti na otázky vnútropolitických i zahraničných potrieb, vyplývajúcich z dnešných ťažkých čias. I keď tieto starosti kladú na nás všetkých tak veľké požiadavky, ako na žiadnu z doterajších generácií slovenských, odčerpávajú takmer celkom našu energiu, predsa sa staráme, a to vo zvýšenej miere, i duchovný život slovenský, nielen preto, aby sme ho zachovali budúcim pokoleniam neporušený, ale aby sme ho zveľadili a zadovážili mu všetky tie atribúty, ktoré charakterizujú kultúrne vyspelé národy civilizovaného sveta. Ako mladý a zachovalý národ chceme priniesť novej Európe svoj veľký príspevok pre výstavbu spravodlivého a pokojného života v pojatí kresťanského svetonázoru.

Založením Slovenskej akadémie vied a umení neriešime len mnohé pálčivé otázky nášho kutúrneho života, nezvyšujeme len vedeckú a umeleckú produkciu slovenskú, ale budujeme i našu zahraničnú kultúrnu reprezentáciu, zveľaďujeme a upevňujeme i medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, keďže základným atribútom každej štátnej suverenity je v prvom rade suverenita mravná, suverenita duchovná.

Slovenský národ založením Akadémie vystupuje pred svetové a kultúrne fórum, predstavuje sa vzdelanému svetu, a tak dôstojne sa včleňuje ako rovnocenný činiteľ do medzinárodného kultúrneho sveta. Všetci tí, ktorí vynikajúcou vedeckou a umeleckou tvorbou ako i neobyčajným porozumením a napomáhaním tejto tvorby stanú sa členmi Slovenskej akadémie vied a umení, vstúpia tak medzi nesmrteľných synov nášho národa a touto nesmrteľnosťou získajú si nielen úctu národa, ale zabezpečia nesmrteľnosť nášmu národu i v kultúrnom a vzdelanom svete. Stanú sa takto ochrancami nášho národa a zaistia mu vynikajúce miesto v dejinách civilizovaného sveta.

Rozpočtový výbor považuje predvídané výlohy, spojené so zriadením a udržovaním Slovenskej akadémie vied a umení, ktoré v prvom roku jej účinkovania sa zabezpečujú výškou Ks 2, 200 000, za neobyčajne malé v pomere k spomenutému národnému a štátnemu zisku. Štátna správa, respektíve štátna pokladnica, berie si rada

na starosť ako vzácnu povinnosť financovať túto našu kultúrnu ustanovizeň. V šírke a hĺbke slovenskej kultúry prejaví sa sila nášho národa.

Naše hmotné možnosti v pomere k iným štátom s väčšou hospodárskou potencialitou sú obmedzené, ale na poli kultúry, na poli vedeckého a umeleckého tvorenia sú neobmedzené. Sme pevne presvedčení, že Slovenská akadémia vied a umení nám získa na tomto poli čestné miesto. V kultúre je zaistená večnosť a nepominuteľnosť národov. Rozpočtový výbor si je toho plne vedomý a pod zorným uhlom tejto skutočnosti pozerá sa i na hmotné obete spojené s udržovaním Slovenskej akadémie vied a umení. Chceme dať všetky možné prostriedky našim vedeckým a umeleckým pracovníkom, aby svojou prácou, umom a vzdelaním dôstojne reprezentovali našu kultúru, vedu a umenie pred civilizovaným svetom, aby zaplnili medzery, ktoré vznikly neprajnosťou nám nežičlivej minulosti a aby zavedením na duchovnom poli získaly čestné miesto nášmu národnému géniu.

Keďže vo všetkých štátoch akadémie vied a umení vznikly vlastne z veľkodušných a vlasteneckých obetí v podobe darov, odkazov a venovaní, rozpočtový výbor tým, že súhlasil, aby všetky dary a venovania boly oslobodené od všetkých verejných dávok, daní a poplatkov, umožňuje a priamo volá a prosí celý národ, aby závodil v obetavosti a hmotnej podpore, ktorá je bezpodmienečne potrebná pre zaistenie úloh, ktoré čakáme od Slovenskej akadémie vied a umení. Treba, aby si každý bol vedomý skutočností, že jeho hmotné prostriedky neslúžia len individualistickým cieľom a potrebám, ale sú majetkom celého národa a tak majú prispieť i k zaisteniu celonárodných potrieb. Ak terajšia, pre mnohých hospodársky výhodná doba umožňuje shromaždiť v rukách jednotlivcov a spoločnosti väčšie kapitály, rozpočtový výbor považuje za veľmi potrebné vyzvať všetkých jednotlivcov a spoločnosti vlastniacich väčšie kapitály, aby po vzoru ostatných národov a ich mecénov nastúpili tiež na túto cestu a vlasteneckým obetovaním podporili rozvoj slovenskej vzdelanosti.

Osnovu vládneho návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied a umení rozpočtový výbor prerokoval na zasadnutí dňa 24.

júna 1942 a odporúča ju Snemu prijať. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Lukáč.

Ešte predtým vyžiadal si slovo pán minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák.

Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák:

Ctení páni poslanci!

Keď prichodí slávnemu zákonodarnému sboru rozhodnúť o návrhu zákona, ktorým sa zakladá Slovenská akadémia vied a umení, táto pamätná chvíľa poznačí sa dozaista ako udalosť, ktorá nemá sebarovnej v kultúrnych dejinách slovenského národa.

Slovenská veda a umenie dostávajú najvyšší a najdôstojnejší stánok: akadémiu vied a umení. Je to dôkaz našej vzdelaností, kultúrnej pokročilosti, zrelosti a vyspelosli, ale i mohutného rozletu, akým sa náš duchovný život tak sebavedome uberá.

Celá slovenská kultúrna verejnosť, najmä súčasná generácia slovenských umelcov a učencov víta s pocitom nevšednej radosti a duchovného povznesenia tento veľkolepý a dejinné ďalekosiahly čin. Veď pred jej očami sa dovršuje kultúrne dielo mnohých a dlhých storočí, splňujú sa túžby a dávne sny, korunuje sa kultúrne úsilie a nesmierna životná borba všetkých predošlých pokolení. Slovenskému národnému géniovi vzdáva sa tak zaslúžený hold, - a práca slovenského umu, kedysi tak zaznávaná a pokorená, slávi svoje víťazstvo vysokého uznania. (Výkrik: Tak je! Potlesk. )

Akokoľvek by sa mohol zdať tento dejinné najvýznamnejší čin v našej kultúrnej histórii do istej miery odvážnym a varí prismelým krokom, jednako súvisí samozrejme a organicky nerozlučne s celým našim doterajším vzdelanostným vývojom. Hlboko korení v dávnych tradíciách nášho národného snaženia a celkom prirodzene vyplýva z vytrvalého národného zápasu o život, z uvedomelého úsilia o lepší politický a kultúrny zajtrajšok, o dosiahnutie čo možno najvyššej miery duchovnej, slobody, najvyššej kultúrnej a mravnej úrovne.

I len stručná dejinná retrospektíva a letmý pohľad do našej kultúrnej histórie stačí, aby nám náležite ozrejmil celú vývojovú životnosť a živelnosť nášho národnopolitického počinu, či už na poli organizačnej práce, či odborne vedeckej činnosti, alebo literárno-umeleckej tvorby. Krok za krokom dospievalo, rozličnými vývojovými etapami dozrievalo toto naše uvedomelé kultúrne napredovanie od prvých náznakových tvorčích prejavov a budovateľských pokusov cez vyslovené už a formulované inštitučné požiadavky až k dnešnému stavu tvorby a organizácie celej našej národnej kultúrnej práce, vyúsťujúcej a vyvrcholenej v dnešnej významnej kultúrnohistorickej skutočnosti: zriadenia Slovenskej akadémie vied a umení.

Slávny Snem! Už založenie trnavskej univerzity roku 1635, - nehľadiac ani na jestvovanie vysokej vedeckej ustanovizne dávno predtým v Bratislave (r. 1465), známej pod menom Accademia Istropolitana, - ako aj účinkovanie onej slávnej univerzity v slovenskom meste, i keď vedecké a kultúrne poslanie tejto univerzity presahovalo rámec slovenskej národnej oblasti, predpokladalo dozaista značnú kultúrnu vyspelosť najbližšieho okolia i zodpovedné organizačné podmienky a pracovné možnosti domáceho prostredia.

Pokiaľ ide historické počiatky organizácie nášho národného, kultúrneho, vedeckého i umeleckého života, už pred dávnymi storočiami stretávame sa v našej kultúrnej histórií s uvedomelým úsilím popredných národných dejateľov dať našej národnej duchovnej tvorbe, najmä literárno-vedeckej a umeleckej, i pevné vyjadrovacie možnosti, - rečové základy. Mohli by sme sa v mnohom ohľade právom odvolávať už na dedičstvo cyrilo-metodejské a staroslovienske.

V neskorších časoch, súbežne s vývojom organizačných tendencií, zrejme vznikalo a vždy naliehavejšie sa hlásilo povedomé úsilie najmä o vytvorenie literárneho jazyka, vyplývajúc prirodzene už i z formálnej potreby vedeckej práce, pevného formove ustáleného, jednotného výrazového prostriedku.

Nemožno dnes aspoň príležitostnou spomienkou nezhodnotiť napr. dôležité národné kultúrne poslanie Slovenského učeného tovarišstva, založeného Antonom

Bernolákom v Trnave v roku 1792 "k častejšému tlačeňu našich slovenskích i duchovních i svetskích kníh". Okrem "hlavného stánku" "Tovarišstva v Trnave" zriadily sa jeho" pobočné stánky", a to v Nitre, v Trenčianskom Rovnom, v Banskej Bystrici a v Solivare pri Prešove. Tým, že Bernolák stvoril spisovateľskú školu, vykonal veľkú vec; jeho Slovenské učené tovarišstvo bolo našou prvou národnou "akadémiou",

Práve tak žiada sa tu spomenúť bohatá činnosť rozličných spolkov a vedeckých sdružení z počiatku XIX. storočia, ktoré vznikaly nielen v Bratislave, ale i na mnohých iných miestach, kde Slováci bývali, V Bratislave napr. založil sa r. 1801 "Spolek literatúry slovenské" a tiež tam. r. 1803 založila sa stolica pre reč a literatúru slovenskú na ev. liceu, spojená s "Ústavom", zvaným Institutum linguae et litterature slavicae.

Pestovanie národného spisovného jazyka na vedeckom podklade, ktorého významným dokladom sú už lingvistické a literárne práce Bernolákove, našlo potom plného zvýraznenia a vedeckého uplatnenia v štúrovskom hnutí. Štúrov boj za spisovnú slovenčinu znamená pilné uvedomenie si kultúrneho významu i kultúrno-politického poslania vlastného, jednotného spisovného jazyka, ako najvyššej národnej životnej potreby.

V štúrovskom poňatí hodnoty a funkcie národného jazyka plní národný spisovný jazyk súčasne a harmonicky svoje úlohy vedecké i poslanie národnobuditeľské; zvyšujúc kultúrnu úroveň národa, zveľaďuje zároveň a utužuje na širokej vedeckej a umeleckej základni i národné povedomie svojho ľudu.

V tomto duchu mať konať svoje osvetové poslanie v národe i štúrovský literárny a vydavateľský spolok "Tatrín", založený rolku 1834 v Lipt. Sv. Mikuláši. V znamení štúrovskej životnej syntézy poslania učenca, spisovateľa, básnika a národného buditeľa, ako ju najvýraznejšie zosobňuje a stelesňuje známa štúrovská trojica, tvorí sa najvyšší ideál národnej práce.

A tak potom pod záštitou nepretržitej štúrovskej tradície pestovanie spisovného slovenského jazyka, kult slovenského umelého slova stáva sa i v časoch národného útlaku jednak symbolom národnej viery,

nositeľom národných túžob a životného optimizmu a jednak sústavne vytvára i naďalej základné predpoklady pre vznik a povznesenie vedy a umenia.

V službách tohto kultu a zveľaďovania slovenského spisovného národného jazyka stoja a tvoria potom všetci naši poprední duchovia a vynikajúci synovia národná.

A sú to práve naši najväčší národní poeti, ktorí prispejúc podstatne k odhaleniu, rozvitiu a zdokonaleniu všetkých krás, pôvabov a celej výrazovej bohatosti slovenského slova, stávajú sa právom a prirodzene i najväčšími tvorcami a stvárňovateľmi slovenského národného povedomia, pravými národnými prorokmi.

Slávny Snem! Veď opravdu v časoch najpríkrejšieho nášho národného poníženia, v časoch beznádejného kultúrneho i politického útlaku, keď už pomaly každý, i najnepatrnejší prejav národného života a povedomia bol upodozrievaný - a znemožňovaný každý, hoci i ten najnevinnejší náznak pietnej úcty k domácej rodinnej či národnej pamiatke, bolo slovenské poetické slovo vari jediným ešte možným prejavom slovenského národného života.

V týchto pomeroch len slovenské literárne slovo mohlo sa stať pre budúce pokolenia, a opravdu sa i stalo najvyšším predstaviteľom a symbolickým nositeľom celého nášho národného duchovného imania, vernou uchovávateľkou a domácou strážkyňou všetkých našich národných kultúrnych hodnôt, i skutočným svetovým tlmočníkom všetkých našich utrpení i krásnych nádejí a pevnej viery v národné oslobodenie, v nový šťastný a spravodlivý svetový poriadok, ako aj našich najvyšších národných ašpirácií v duchovných obzoroch svetovej kultúry a civilizácie.

Ale nezlomná slovenská viera v život i skalopevná vôľa a túžba po plnom, kultúrne dôstojnom a politicky samostatnom národnom živote našla si v našich dejinách neraz v mohutných celonárodných prejavoch i priamu cestu k domáhaniu sa a vydobývaniu kultúrnych i politických práv.

Mikulášske shromaždenie 10. mája 1848 bolo jedným z prvých takýchto sebavedomých národných prejavov a oficiálnych dožiadaní sa splnenia potrieb slovenského národa. Shromaždenie slovenského ľudu v Lipt. Sv. Mikuláši vyslovilo žiadosti ná-

roda v 14. bodoch: žiadalo sa tu medziiným zriadiť slovenské školy národné, stredné, učiteľské semináre, akadémie, ústav polytechnický a jednu univerzitu. Vyučovacia reč "pre synov a dcéry národa slovenského" nemala byť inšia ako slovenská. V bode 14. shromaždenie vyrieklo: "Národ slovenský kladie za podmienku svojho šťastia a zabezpečenia svojej národnosti vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí; naproti tomu v odkladaní alebo v obchádzaní týchto žiadostí vidieť bude odsudzovanie národa nášho k bývalej slepote a služobnosti maďarskej. "

No o mnoho živelnejšie prejavila sa vôľa celého národa v Memorande slovenského národného shromaždenia v Turč. Sv. Martine 6. a 7. júna 1861, na ktorom sostavil sa politický program národa a ktoré medzi svojimi národnými postulátmi žiadalo výslovne do značnej miery kultúrne i politicky samosprávne slovenské Okolie; znamená to ďalší mohutný krok na ďalekej ceste k odvážnemu národnému povstaniu a duchovnému i politickému oslobodeniu. So strany školských a kultúrnych požiadaviek je pre nás pozoruhodné, že v Memorande sa žiadalo, aby sa v príhodnom slovenskom meste založila právnická akadémia a mimo toho katedra reči a literatúry slovenskej na univerzite peštianskej. Taktiež, aby ústavy naše literárne z krajinských dôchodkov pomerme podporované boly.

Najmä vznikanie našich najvýznačnejších národných kultúrnych ustanovizní v pomemorandových časoch: Matice slovenskej, troch slovenských gymnázií a Spolku sv. Vojtecha, - je potom len výmluvným a neklamným toho dôkazom, - i proti všetkým ďalším smrteľným nástrahám a vražedným zásahom - na celý náš národný život. (Výkriky: Tak je!)

Je nesporné, slávny Snem, že naši najlepší, naši zápalistí národovci slovenskí i národní buditelia, ktorým išlo o osudy národa, cítili smäd, akúsi vnútornú žízeň, po vyššom duchovnom živote a neprestávali myslieť, ako tento život zintenzívniť, organizovať a sústreďovať v nejakom vedeckom spolku, ako uhasiť svoj smäd.

I sám blahej a vďačnej pamäti Andrej Kmeť, slovenský učenec, pri svojich prírodovedeckých výskumoch ustavične pomýšľal na vedecký spolok, na akúsi učenú

spoločnosť s vedeckým časopisom. "Veru nebolo by nám nijako na hanbu mať učenú spoločnosť. Hanba nám je, že jej po sto rokoch nemáme, keď sme ju už pred sto rokmi mali", - píše v istom liste svojom žalujúc sa na nevšímavosť a neporozumenie. A keď sa konečne po mnohých nezdaroch a neslýchaných ťažkostiach Slovenská muzeálna spoločnosť založila, hoci mnohí hľadeli na ňu s pleca, vytýkajúc, že je nie na čase, on, Kmeť, dedinský farár prenčovský, pokladal ju za učenú, za vedeckú spoločnosť a v ukojenej duši svojej jasal. (Výkrik: Sláva mu! Potlesk. )

Ako kedysi, slávny Snem, v dávnejšej minulosti všetky naše význačné politické hnutia a výboje boly živelné predovšetkým a najvýdatnejšie z duchovných žriedel, vedené najmä kultúrnymi prúdmi a duchovnými prameňmi národného povedomia, nebolo to inak ani v našej bezprostrednej minulosti, v našom všeobecnom národnom hnutí autonomistickom.

Náš autonomistický odboj za bývalého režimu nebol len holým odbojom politickým, ale popri všetkých motívoch politických, historických, sociálnych a hospodárskych, podložený bol podstatne i dôvodmi kultúrnymi a duchovnými.

A tak celé naše národné dejiny, preplnené ustavičným politickým, i kultúrnym úsilím o oživotvorenie, vyburcovanie, zmobilizovanie a sústredenie všetkých najlepších duchovných síl národa v službách najvyššieho národného ideálu slobody a samostatnosti, - ako to dozaista najvýraznejšie spodobnily svojím životným poslaním práve naše najírečitejšie a najrázovitejšie dejinné postavy: Moyses a Kuzmány, Hlinka a Rázus - sú jediným nepretržitým a nezvratným dôkazom uvedomelosti i najvyššej mravnej oprávnenosti slovenskej národnej vôle po uplatnení sa v plnosti a bohatosti národného života politického i kultúrneho - všestranne a svrchovane. (Hlas: Tak je!)

A dosiahnutím štátnopolitickej samostatnosti, ktorou sa dostáva konečne slovenskému národu v slobodnom štáte nehatenej možnosti rozvinúť sa kultúrne do najvyšších mét duchovného a mravného vývoja, sa tento dlhý dejinný proces kolektívnej slovenskej vôle len rapídne priblížil a urýchlil.

Založenie Slovenskej akadémie vied a umení prichodí teda zhodnotiť predovšetkým so stanoviska vývoja a organizácie nášho vnútorného, kultúrneho a štátneho života.

Ak v doterajšom našom kultúrnom živote znamená tento čin najväčší národný pomník a pamätník našej kultúrnej zrelosti a životaschopnosti, bude znamenať dozaista i so stanoviska ďalšieho vývinu a organizácie slovenskej kultúrnej tvorby na poli vied a umení nielen dôležitý medzník, ale priamo počiatok novej éry.

Duchovná výstavba nášho národného života v rámci samostatného štátneho celku, ak má byť opravdu výstavbou v plnom slova smysle, musí spočívať na pevných základoch sústavnej a cieľuvedomej organizácie. Pri uvážení životnej dôležitosti jednotlivých celonárodných kultúrnych hodnôt a duchovných potrieb nemožno si ani len dobre predstaviť celoštátnu kultúrnu organizáciu bez najvyššej kultúrnej ustanovizne, ktorá by sjednocovala a organicky uzavierala celú složitú sústavu duchovnej výstavby národného kultúrneho života. Preto sa už dnes bez akadémie vied a umení zaobísť nemôžeme. (Výkrik: Tak je!) Jej založením vyhovujeme jednej z našich najživotnejších celonárodných a celoštátnych potrieb. Splňujeme len základný predpoklad požiadavky organickej a jednotnej výstavby celého duchovného života v našom štáte.

No zriadením najvyššej vedeckej a umeleckej inštitúcie, najvyššej to duchovnej autority v otázkach sIovenskej vedy a umenia, nadobúda i sama svrchovanosť štátna podstatného doplnenia a zdôvodnenia. Prvotným predpokladom rozvinutia sa i uplatnenia národného celku v smysle štátno-politickom je dozaista plnosť a zrelosť jeho kultúrneho života.

Základným atribútom štátnej suverenity je teda nie v poslednom rade svrchovanosť duchovná a suverenita kultúrna.

Slovenská akadémia vied a umení, ako najvyšší organizačný činiteľ, jednotiaci, scelujúci, syntetizujúci a usmerňujúci princíp všetkej jednotlivej a samostatnej práci vedeckej i všetkého individuálneho snaženia umeleckého, vstupuje do kultúrnych dejín nášho národa zároveň ako základný ideový predpoklad našej štátne-politickej suverenity a štátnej prestíže.

Uvažujúc však reálne o dnešných možnostiach založenia Akadémie vied a umení a skúmajúc zrelosť časov pre zriadenie a existenciu tejto prepotrebnej inštitúcie, musíme znova zdôrazniť, že k tomuto významnému kroku by sme sa pri tom všetkom nemohli odvážiť, keby nám nedávaly na to plné mravné oprávnenie zásluhy predošlých generácií a keby sme sa nemohli oprieť o všetku doterajšiu prácu jednotlivých našich vedeckých a kultúrnych ustanovizní.

No, po dobrom uvážení s pocitom istoty a s pevnými nádejami môžeme sa dať i do tohoto monumentálneho kultúrneho diela, veď môžeme smelo budovať na znamenitých výsledkoch doterajšej záslužnej národnej práce, ktorú doposiaľ už vykonala Slovenská univerzita, Slovenská učená spoločnosť, Matica slovenská, Spolok sv. Vojtecha, Slovenská katolícka akadémia, Tranoscius atď.

Poslaním našej novej najvyššej vedeckej ustanovizne nie je azda znehodnocovať vykonanú prácu doterajších našich vedeckých a kultúrnych inštitúcií a tým menej hádam obmedzovať alebo znemožňovať ju, ale naopak: povzbudzovať k práci, dobudovať ohniská a zdroje našej národnej kultúry, organicky ich sjednotiť, plne zhodnotiť a zmnohonásobniť všetko doterajšie naše vedecké a kultúrne úsilie vôbec. Každá kultúrna ustanovizeň slovenská má svoje osobitné poslanie. A je to tak i dobre: kde je mnoho rozličného druhu kultúrnej a osvetovej práce, ako u nás dnes, je potrebný i dostatočný počet spolkov a ustanovizní, letore sa na túto prácu podoberú a špecializujú.

Preto mnohotvárnosť a rozmanitosť práce jednotlivých kultúrnych, vedeckých a umeleckých činiteľov a ustanovizní nie je nijako v protive s jednotiacim poslaním celonárodnej akadémie vied a umení. Naopak, môže byť v istom smysle zdravou a podnetnou základňou vzájomnej harmonickej súčinnosti, zúrodňovanej spoločným cieľom a spoločným ideálom: zachovať národné dedičstvo kresťanskej kultúry a civilizácie a odovzdať celé toto naše duchovné imanie, zveľadené a obohatené, budúcim generáciám.

Ak by jednako vzniklý obavy, čo sa týka poslania Slovenskej akadémie vied a umení, vyhlasujem, že obavy nie sú ničím

odôvodnené a zakladajú sa len na nedostatočných informáciách.

Podľa stanov Matice slovenskej, založenej r. 1863, cieľom tohto spolku je: sjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského, aby spoločnými silami pracovali na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa. Kým zas podľa návrhu zákona o Akadémii Slovenská akadémia vied a umení je najvyššou kultúrnou ustanovizňou, ktorej úlohou je všestranne zveľaďovať rozvoj vied a umení, dobudovať i sústreďovať organizáciu slovenskej vedeckej práce a umeleckej tvorby. Sú to leda dva celkom rozličné ciele, dve odlišné záujmové sféry, ale obe nesmiernej dôležitosti.

Ak by bola bývala mienka i taká, že Matica slovenská bola povolaná rozviť sa v akadémiu vied a umení, bol by to prinajmenšom omyl, alebo nesprávne chápanie poslania Matice. Matica, ako jednota milovníkov národa a života slovenského, nemohla by nikdy nahradiť Slovenskú akadémiu vied a umení - a Akadémia, ako vrchol vedeckého snaženia, nemohla by nahradiť Maticu. (Hlasy: Tak je!) Akadémia je vedeckým ústavom, jej úlohou je pestovať vedu, vysokú vedu, a preto ak by sa odchýlila od svojho poslania, v tej chvíli prestala by byť akadémiou, lebo stratila by svoj raison d'etre. Mať akadémiu vied a umení prikazuje naša vedecká nevyhnutnosť, preto zriadiť ju je národnou povinnosťou. Na Slovensku je toľko súrnej vedeckej práce, najmä výskumnej a bádateľskej, že nemožno ďalej čakať; treba začať pracovať, a to plánovite, metodicky a systematicky. (Hlas: "a hneď!")

Ale i oblasť účinkovania Matice slovenskej je rozsiahla a vďačná; treba mnoho usilovnej a horlivej práce, aby sa na tomto poli i v budúcnosti vykonalo, čo sa vykonať má. (Posl. Šalát: Menej škriepok s Via Malou, to sme nepotrebovali!) Prichodia mi na um slová, ktoré povedal Štefan Moyses, predseda Matice slovenskej, na jej druhom valnom sbromaždení 3. augusta 1864: "Ktokoľvek s národom slovenským poctive smýšľa, tomu na obstánku, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí. " (Hlasy: Tak je!) No, ak komu, nám dozaista záleží a veľmi úprimne záleží na zachovaní Matice, na vzraste a rozkvete jej činnosti, aby pomáhala obrodiť vzde-

lanostne našu národnú pospolitosť a aby sa jej, ako dobrej, starostlivej matke našej, podarilo sjednotiť pod svojím prístreším všetkých verných Slovákov, milujúcich vrúcne národ svoj a reč svoju. (Hlas: Tak je! Potlesk. ) Ak sa to stane, bude naším potešením; a potešenie naše bude len rásť, ak Matica a Akadémia budú spolupracovať, v práci sa dopĺňať, aby každá po svojom spôsobe zaslúžila sa o kultúrne pozdvihnutie národa a štátu. (Potlesk. Poslanec Hancko: Tak to musí byť!) Matica sdružuje celý národ, ale Akadémia len vyvolených národa, čiže šľachtu ducha: učencov, umelcov a vedeckých pracovníkov vôbec.

Slávny Snem! Zriadením akadémie vied a umení vystupujeme zároveň i pred svetové kultúrne a vedecké fórum. Predstavujeme sa celému vzdelanému zahraničnému svetu. Včleňujeme sa tak dôstojne, ako rovnocenní, do medzinárodného kultúrneho spoločenstva.

Ak sme si už náležite uvedomili, že založenie národnej kultúrnej ustanovizne, akou u všetkých kultúrnych národov sveta býva práve akadémia vied a umení, je prestížnou otázkou a jednou z najpoprednejších požiadaviek suverénneho vnútroštátneho života, musíme si to tým viac a s dôrazom pripomenúť pri zmienke o potrebách a cieľoch našej zahraničnej kultúrnej reprezentácie.

Oprávnenosť nášho samostatného štátneho života môže tak dôjsť zaiste ďalšieho významného posilnenia na medzinárodnom kultúrno-politickom poli. Dávame tak svetovej verejnosti ďalší významný dôkaz našej životaschopnosti a zrelosti pre veľké národné a štátne kultúrne úlohy. (Poslanec Šalát: Tak je!) Dozaista získame i zodpovedné zahraničné uznanie, ako sme získali už dosiaľ bezvýhradné uznanie i po inej stránke našej národnej súcosti.

Že Prozreteľnosť Božia určila slovenskému národu a slovenskému štátu práve tento vážny čas, toto obdobie ťažkých skúšok národnej a štátnej zdatnosti, aby sa i po stránke duchovnej vyspelosti osvedčil a dokázal svoju najvyššiu životaschopnosť, zodpovedá len duchu a tradícii našich veľkých národných diel a udalostí. Vždy tak v našich dejinách bolo, že slovenský národ práve v tých najťažších časoch a v najnepriaznivejších okolnostiach vedel sa vy-