Čtvrtek 28. května 1942
Snem Slovenskej republiky 1941
1. volebné obdobie. 7. zasadanie.
Zpráva
o 89. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 28. mája 1942.
Obsah: |
Strana.: |
Oznámenia predsedu: |
  |
Otvorenie zasadnutia..... |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti. |
3 |
Dovolenky.. ...... |
3 |
Došlé nariadenia s mocou zákona. |
3 |
Rozdaná tlač......... |
3 |
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí |
8 |
Zakľúčenie zasadnutia. |
. 8 |
Program: 1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko.... |
4 |
Reč zpravodajcu Dr. Orlického.... |
4 |
  |
4 |
Hlasovanie o návrhu. ........... |
4 |
Prijatie návrhu hlasovaním.. |
4 |
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu... ......... |
4 |
Reč zpravodajcu Dr. Huťku. ........ |
4 |
Rozprava odpadá... |
6 |
Hlasovanie o návrhu.. |
6 |
Prijatie návrhu hlasovaním.... |
6 |
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobností úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady. |
6 |
Reč zpravodajcu Dr. Huťku......... |
6 |
Rozprava odpadá ................... |
6 |
Hlasovanie o návrhu .................. |
6 |
Prijatie návrhu hlasovaním ........... |
6 |
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o vý- |
  |
maze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci... |
6 |
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ............... |
7 |
Rozprava odpadá ................... |
7 |
Hlasovanie o návrhu ........... ...... |
7 |
Prijatie návrhu hlasovaním ..... ..... |
8 |
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, kto- |
  |
rým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona o všeobecných |
  |
colných sadzbách a pozmeňujú niektoré jeho ustanovenia... |
8 |
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ............... |
8 |
Rozprava odpadá.... ......... |
8 |
Hlasovanie o návrhu ........ ....... |
8 |
Prijatie návrhu hlasovaním ........... |
8 |
89. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 28. mája 1942.
Zasadnutie otvorené o 17. hod. 26. min.
Prítomní
Predseda Dr. Martin Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.
62 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický a Július Stano.
Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej.
Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.
Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 89. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci František Slameň, Ján Esterházy, Július Maguth, Koloman Horniš, Dr. František Hrušovský a Eugen Guzikiewicz.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som dňa 23. mája 1942 dovolenku pánu poslancovi Andrejovi Tomkovi do 3. júna 1942.
Došlé nariadenia s mocou zákona.
Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:
zo dňa 22. apríla 1942 číslo 58 Sl. z. o zmene zákona o sviatkoch a pamätných dňoch a
zo dňa 22. apríla 1942 číslo 62 Sl. z. ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o prechodnom obmedzení výplat vkladov v peňažných ústavoch (podnikoch).
Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Rozdaná tlač
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva o 87. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona o všeobecných colných sadzbách a pozmeňujú niektoré jeho ustanovenia.
Vládny návrh zákona o vnútroštátnej účinnosti a o vykonaní Dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o vzájomnej podpore a právnej pomoci v colných trestných veciach. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Návrh poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona o Deutsche Studentenschaft. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Vládny návrh zákona o územných zmenách obcí. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia právne predpisy o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov pre prípad
nemoci a úrazu. Návrh prideľujem výboru
sociálnemu a zdravotnému.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu,
ktorým je:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o riadnom návrhu zákona o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Orlický:
Slávny Snem!
Generálne finančné riaditeľstvo pre Slovensko bolo za bývalej republiky špeciálnym úradom pre územie Slovenska, lebo vykonávalo na Slovensku agendu, ktorá nebola vyhradená Ministerstvu financií v Prahe alebo podriadeným finančným úradom. Obnovením Slovenskej štátnej samostatnosti a najmä utvorením Ministerstva financií slovenského štátu stalo sa Generálne finančné riaditeľstvo zbytočným a skutočne jeho agenda prechádzala na Ministerstvo financií vo všetkých smeroch, to jest, či ju vykonávalo ako finančný úrad I. stolice, či ako finančný úrad II. stolice.
Uzákonením tohto návrhu zákona sa teda aj normatívne vyrieši to, čo sa už fakticky vyriešilo samo.
Osobitne treba zdôrazniť, že pôsobnosť Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko prechádza týmto zákonom na Ministerstvo financií vcelku, teda aj v tých prípadoch, v ktorých toto riaditeľstvo rozhodovalo v I. stolici a v ktorých bol možný opravný prostriedok na Ministerstvo financií. Bude už potom vecou vlády, aby podľa potreby z tejto na Ministerstvo financií sústredenej pôsobnosti preniesla niektoré veci na nižšie úrady, na čo ju zákon splnomocňuje.
I tento krok na poli zjednodušenia našej štátnej správy treba vítať, lebo je súčasne i krokom úsporným.
Ústavnoprávny výbor s tohto hľadiska posúdil a prerokoval predložený vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 19. mája 1942 a odporúča ho slávnemu Snemu na odhlasovanie (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Pred niekoľkými týždňami naša verejnosť dozvedela sa z dennej tlače, že v malej východoslovenskej dedinke, v Porubke, okres Humenné, stal sa odsúdeniahodný prípad. V lesoch katastrálneho územia tejto dedinky žido-boľševická banda napadla službu konajúceho žandárskeho strážmajstra a zastrelila ho.
Predložený vládny návrh zákona má svoj pôvod aj v tejto udalosti.
Za mieru štát na ochranu svoju má oveľa miernejšie trestné sankcie, než za mimoriadnych pomerov, najmä za brannej pohotovosti štátu, to jest za vojny.
Predloženou osnovou vláda len plní požiadavky našej verejnosti, aby proti nepriateľským, živlom nášho štátneho a národného života sa čím účinnejšie zakročilo, aby ich činnosť už v zárodku bola znemožnená.
Osnova má jednak na tu uvedené trestné činy prísnejšiu trestnú sadzbu, jednak trestné pokračovanie zrýchľuje.
Ústavnoprávny výbor predloženú osnovu prejednal na zasadnutí dňa 19. a 28. mája t. r.
K jednotlivým paragrafom ústavnoprávny výbor dovoľuje si podotknúť toto:
Ustanovenie § 1, ods. 1 osnovy je totožné s ustanovením § 16 zákona na ochranu štátu a zvyšuje len trestnú sadzbu, ak sa tohto trestného činu dopustí niekto za brannej pohotovosti štátu.
Ods. 2 má prísnejšiu sadzbu, ak sa dopustí niekto tohto trestného činu, ktorého cieľom je shluknutie, vzbura alebo násilenstvo proti ústavným činiteľom.
V § 2 ods. 1 aj v § 3 vynechala sa dolná hranica trestnej sadzby a to preto, že zákonná dolná hranica trestu žalára v trestnom súdnictve vojenskom i občianskom je súhlasne 6 mesiacov, takže zbytočné by bolo citovať dolnú 6-mesačnú hranicu.
Paragraf 4 sa výstižnejšie formuloval keďže podľa pôvodnej osnovy mohly by vzniknúť pochybnosti o tom, na ktoré trestné činy sa vzťahuje beztrestnosť, získaná na základe tohto paragrafu.
Ad § 5. Ústavnoprávny výbor doplnil predložený návrh zákona novým paragrafom 5, podľa ktorého ustanovenia § 34 zákona o trestných činoch proti štátu o uložení vedľajšieho trestu peňažného ako aj § 36 citovaného zákona o zhabaní trestných znakov, platia primerane aj na trestné činy uvedené v osnove. Na trestné činy uvedené v §§ l a 3 vyslovila sa okrem toho aj platnosť ustanovení § 37 zákona o trestných činoch proti štátu o strate čestných práv občianskych, platnosť § 36 cit. zákona o možnosti vypovedania cudzincov ako aj platnosť ustanovenia § 40 cit. zákona o vylúčení podmienečného odsúdenia v ta-
kých prípadoch, ak verejný záujem vyžaduje výkon trestu.
Ústavnoprávny výbor preto doplnil predložený návrh zákona týmto ustanovením, t. j. paragrafom 5, lebo pokladal za samozrejmé, aby počas brannej pohotovosti štátu postihly páchateľa aj vedľajšie tresty a následky aspoň tak prísne, ako počas mieru.
Nasledujúci paragraf bol len prečíslovaný a má totožné ustanovenie ako § 5 pôvodnej osnovy.
Ustanovenia ďalšieho paragrafu (§ 7) sú nové. Boly pojaté do osnovy z tých istých príčin, ako pri § 5.
Totiž § l zákona č. 169/1941 Sl. z. o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch má ustanovenie, že "ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa na trestné činy, uvedené v zákone o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov, to jest v zákone č. 167/1941 Sl. z., spáchaných využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu a v zákone o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu v trestnom súdnictve občianskom a vojenskom, to jest v zákone č. 166/1941 Sl. z., pokiaľ patria do pôsobnosti krajského súdu", takže z doterajšieho právneho stavu vyplýva, že tieto ustanovenia majú byť pojaté do tohto zákona, aby nenastal nesúlad v dnešnom právnom stave. Pritom sa ešte podotýka, že odsekom 2 tohto paragrafu sa rozšírily na zločiny uvedené v §1 a 3 ustanovenia § l zákona č. 50/1942 Sl. z. o sústredení pôsobnosti na krajských súdoch v sídle hlavného súdu ako aj § 3 cit. zákona o osobitných podmienkach predpísaných pre obhajcu v trestnom pokračovaní.
Tento druhý odsek ústavnoprávny výbor vsunul do prejednávanej osnovy už aj preto, keďže podľa § 2 zákona č. 50/1942 Sl. z. urýchlené pokračovanie sa vzťahuje aj na ustanovenie § 16, ods. 2 zákona č. 320/1940 Sl. z. o trestných činoch proti štátu a tak tým viac má sa vzťahovať na trestný čin spáchaný počas brannej pohotovosti štátu.
Ináč osnova bola čiastočne prepracovaná po stránke rečovej.
Keďže prejednávanou osnovou prispeje sa k ďalšej konsolidácii nášho štátneho života za terajšej brannej pohotovosti štátu,
ústavnoprávny výbor odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Huťka:
Slávny Snem!
Pre vykonávanie ciachovej a puncovej služby zriadené boly zákonom č. 115/1940 Sl. z. ciachové a puncové úrady na čele s Riaditeľstvom ciachovej a puncovej služby.
Podľa platného právneho stavu týmto úradom doteraz neprislúcha agenda známkovania (ciachovania) sudov, v ktorých sa
predáva víno, pivo a iné liehoviny, lebo takéto sudy doteraz známkovaly neštátne úrady, zpomedzi ktorých dodnes pôsobia úrady v Pezinku, Trnave, Skalici a v Modre.
Je verejným záujmom, aby aj tento úsek ciachovej (známkovacej) služby prešiel na ciachové a puncové úrady, zriadené zákonom č. 115/1940 Sl. z., čo sa stane týmto návrhom zákona.
Ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí 19. mája 1942 postavil sa k tomuto návrhu zákona kladne a predkladá ho slávnemu Snemu s odporúčaním na odhlasovanie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o prenesení pôsobnosti úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:
4. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo, Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
Firemný register ako verejná kniha je soznam určitých fyzických a právnických osôb, ktorý obsahuje zároveň aj údaje o právnom pomere týchto osôb.
Slúži teda verejnosti a preto eminentným záujmom tejto verejnosti je, aby firemný register, ako verejná kniha, obsahoval zápisy, ktoré sa kryjú so skutočným stavom, to jest, aby boly pravdivé.
O obchodnom registre po tejto stránke má už ustanovenia obchodný zákon, ktorý ukladá stranám povinnosť oznamovať všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom zápisu do lajstra, príslušným firemným súdom; na splnenie tejto povinnosti strán poskytuje zákon súdom dokonca aj donucovacie prostriedky a to vo forme pokút.
Dnešný stav firemného registra však ukázal, že tieto ustanovenia obchodného zákona nedostačujú a nezabezpečujú splnenie oznamovacej povinnosti strán, menovite v prípadoch zániku firmy, napríklad ak majiteľ firmy zomrie a dedičia sú neznámi, ak majiteľ firmy je nemajetný, ak spoločnosť prestane účinkovať a nemožno svolať valné shromaždenie, ktoré by sa usnieslo na zrušení a likvidácii spoločnosti, keďže členovia spoločnosti sú neznámi, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, v cudzine, takže súd nemá po ruke prostriedok, ktorým by mohol účinne vynucovať splnenie oznamovacej povinností; takto potom firemný register obsahuje i také firmy, ktoré už v skutočnosti nejestvujú, čo iba snižuje jeho hodnovernosť a spoľahlivosť.
Princíp publicity a hodnovernosti obchodného registra ako verejnej knihy ale bezpodmienečne vyžaduje, aby zápisy v ňom aj po tejto stránke boly správne a pravdivé; a tento cieľ sleduje osnova vládneho návrhu zákona o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci. Osnova hodlá nahradiť a podľa presvedčenia ústavnoprávneho výboru aj nahradí už oddávna pociťovaný nedostatok, ako udržať firemný register stále a na zodpovednej výške. Týmto práve uzákonenie tejto osnovy je časové a veľmi potrebné.
Ústavnoprávny výbor, ktorý rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí dňa 19. mája 1942, v záujme bezpečnejšieho zaistenia hodnovernosti a spoľahlivosti firemného registra doplnil osnovu ešte novým paragrafom, ktorý zaradil ako § 1; podľa
neho v päťročnom období, prvý raz v roku 1945, majú osoby povinné firemným súdom oznamovať údaje pre zápis do firemného registra oznámiť, či zápisy vo firemnom registre sa shodujú so skutočným stavom; ústavnoprávny výbor nepojal do návrhu zákona garancie na splnenie povinnosti podľa § l osnovy vo forme pokút preto, lebo táto garancia je zaistená inde. Je zaistená jednak odsekom 2 § 1, ktorý ponechal nedotknutými iné predpisy o povinnom oznamovaní údajov pre zápis vo firemnom registre, teda i predpisy o vynútení oznamovacej povinnosti donucovacími prostriedkami podľa dnešného právneho stavu, a jednak § 2 osnovy, ktorý za určitých podmienok dáva firemnému súdu možnosť nariadiť pokračovanie o výmaz firmy z úradnej moci a to i bez zdĺhavého likvidačného pokračovania; toto je citeľná a teda dostatočná sankcia, lebo iste nikto nebude riskovať možnosť straty výhod, plynúcich z trvania v registre, ba dokonca i zánik spoločnosti, privodený výmazom firmy z registra.
Ústavnoprávny výbor doplnil § 2 vládneho návrhu odsekom 5; vsunutie § l do osnovy vyžiadalo si zároveň aj doplnenie §2.
Podstatnú zmenu urobil ústavnoprávny výbor ešte v § 6, podľa ktorého aj podania v smysle § l ods. 1 boly oslobodené od poplatkov: oznamovacia povinnosť podľa § l ods. 1 sa totižto nariaďuje v záujme verejnom a preto nebolo by spravodlivé, aby tieto oznámenia podliehaly kolkovnému alebo inému poplatku. Ústavnoprávny výbor upravil osnovu aj po stránke štylistickej tak, ako to vyžadovala povaha právnej matérie, jej stručnosť a presnosť veci.
Ako referent ústavnoprávneho výboru navrhujem, aby slávny Snem osnovu zákona o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci, ako bola upravená ústavnoprávnym výborom a ako ju obsahuje jeho 536 zpráva Vám predložená, prijal a uzákonil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal oznovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona o všeobecných colných sadzbách a pozmeňujú niektoré jeho ustanovenia.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Hudec:
Slávny Snem!
V záverečných ustanoveniach a to v § . 7 zákona č. 258/1941 Sl. z. o všeobecných colných sadzbách je ustanovenie, že počiatok účinnosti zákona určí vláda nariadením.
Prečo teda vláda podáva dnes návrh zákona, ktorým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona? To vyplýva jednak z titulu vládneho návrhu a jednak z článku II. osnovy, podľa ktorých ide aj o zmenu do účinnosti uvádzaného zákona č. 258/ 1941 Sl. z. a k tejto zmene práve je treba zákon.
Vládnym nariadením č. 40/1939 Sl. z. a § 5 vládneho nariadenia č. 2/1939 Sl. z. bola zabezpečená bezcolnosť medzi Slovenskom na jednej strane a Protektorátom a Sudetami na strane druhej; tieto ustanovenia však boly § 6 zákona č. 258/1941 Sl. z. zrušené a teda zavedené riadne vyclievanie v tovarovom styku.
Podľa výsledkov medzištátnych roko-
vaní má však byť udržaná bezcolnosť v tovarovom styku medzi Slovenskom na jednej strane a Protektorátom a Sudetami na strane druhej aj naďalej; aby toto bolo umožnené, treba zmeniť príslušné miesta zákona č. 258/1941 Sl. z. tak, ako to obsahuje článok II. návrhu zákona, to jest udržať v platnosti vládne nariadenie č. 40/ 1939 Sl. z. a ustanovenie § 5 vládneho nariadenia č. 2/1939 Sl. z. a tieto vypustiť z pôvodného paragrafu 6 ods. 1 zákona č. 258/1941.
Ústavnoprávny výbor tiež uznal za vhodné, aby zmena zákona bola vyslovená v tej istej norme, ktorou sa vyhlasuje jeho účinnosť; preto ako zpravodajca tohto výboru navrhujem slávnemu Snemu, aby vládny návrh zákona, ktorým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona o všeobecných colných sadzbách a pozmeňujú niektoré jeho ustanovenia, ako ho obsahuje zpráva tohto výboru č. 537, prijal a uzákonil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa určuje deň nadobudnutia účinnosti zákona o všeobecných colných sadzbách a pozmeňujú niektoré jeho ustanovenia.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má III. články, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol: Nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej III. článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.
Zakľučujem zasadnutie. (Koniec zasadnutia o 17. hod. 55. min. )