Středa 6. května 1942

Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 86. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 6. mája 1942.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia ...............

. 3

Ospravedlnenie neprítomnosti ............

.. 3

Dovolenky ...................

.. 3

Imunitnému výboru pridelené .............

.. 3

Rozdaná tlač ...................

.. 3

Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí .......

.. 22

Zakľúčenie zasadnutia ...............

.. 22

Program:

 

1. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu

 

zákona o Sväze vysokoškolského študentstva .......

4

Reč zpravodajcu Dr. Kočiša ...............

4

Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského .............

5

Rozprava odpadá ...................

11

Hlasovanie o návrhu ..................

11

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

11

2. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtové-

 

ho výboru o návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov

 

na vydanie zákona o Sociálnom ústave pri Hlinkovej slovenskej

 

ľudovej strane ...................

12

Reč zpravodajcu Šaláta .................

12

Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ...............

14

Reč zpravodajcu Hollého ................

15

Rozprava odpadá ...................

16

Hlasovanie o návrhu ..................

16

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

16

3. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona Ústredia sociálnej starostlivosti pri Deutsche Partei .............

16

Reč zpravodajcu Šálala ................

16

Reč zpravodajcu Dr. Hudeca ...............

17

Reč zpravodajcu Hollého ................

17

Rozprava odpadá ...................

18

Hlasovanie o návrhu ..................

18

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

18

4. Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výberu o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti....

18

Reč zpravodajcu Dr. Kočiša ...............

18

Prikročenie k rozprave .................

19

Reč poslanca Esterházyho ................

20

Koniec rozpravy ...................

21

Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov .....................

21

Zpravodajca s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasí....

21

Hlasovanie o návrhu ..................

22

Prijatie doplňovacieho a pozmeňovacieho návrhu hlasovaním ................

22

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním...

22

Príloha .....................

23

86. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 6. mája 1942.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 42. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

62 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Jozef Sivák a Július Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 86. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Matej Huťka, Jozef Steinhübl a Anton Simko.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som od 12. apríla do 30. apríla 1942 dovolenku pánu poslancovi Pavlovi Čarnogurskému, od 15. apríla do 15. mája 1942 pánu poslancovi Štefanovi Danihelovi a od 1. mája do 9. mája 1942 pánu poslancovi Františkovi Bošňákovi.

Imunitnému výboru prideľujem:

žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dna 1. apríla 1942 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 85. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o Sväze vysokoškolského študentstva.

Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na vydanie zákona o Sociál-

nom ústave pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.

Zpráva sociálneho a zdravotného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca, štátneho sekretára Ing. Franza Karmasina a spoločníkov na vydanie zákona o zriadení Ústredia sociálnej starostlivosti pri Deutsche Partei.

Zpráva ústavnoprávneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti.

Vládny návrh zákona o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa uvádza do účinnosti zákon o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o povinnej zásobe štátnych pôžičiek a o viazanom rezervnom fonde. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zrušení Generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko, Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o vnútroštátnej účinnosti Smluvy medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o stíhaní. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o prenesení pôsobnosti úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Návrh poslanca Rudolfa Čavojského a spoločníkov na vydanie zákona o slovenskej pracujúcej pospolitosti. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu, sociálnemu a zdravotnému a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o povinnom štepení proti záškrtu. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zvýšení dane z liehu. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a výboru národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o vládnom návrhu zákona o Sväze vysokoškolského študentstva.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Kočiš a za výbor kultúrny pán poslanec Dr. Hrušovský.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Kočišovi.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 16. apríla 1942 a v plnej miere akceptoval stanovisko vlády v tom smere, že sjednotenie slovenského vysokoškolského študentstva na pevnom legálnom podklade je eminentným záujmom národa a štátu. Toto žiadúce

sjednotenie slovenských vysokoškolákov možno podľa názoru ústavnoprávneho výboru najúspešnejšie a najúčelnejšie uskutočniť v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Na tomto základnom princípe je preto vybudovaná osnova, ktorú výbor predkladá slávnemu Snemu na schválenie.

Ustanovenia § l vymedzujú v základných rysoch právnu povahu sdruženia vysokoškolského študentstva.

Ustanovenie § 2 umožňuje organizačné členenie Sdruženia podľa vysokých škôl a ich študijných odborov.

Paragraf 3 vypočítava základné úlohy, patriace do pôsobnosti Sdruženia na poli národnom, študijnom a stavovskom.

Paragraf 4 vyslovuje povinné členstvo v Sdružení vysokoškolského študentstva pre všetkých riadnych poslucháčov slovenských vysokých škôl slovenskej národnosti a slovenského štátneho občianstva. Sdruženie môže mať aj dobrovoľných členov. V rámci tejto všeobecnej zásady môžu sa stať dobrovoľnými členmi Sdruženia - za podmienok určených v organizačnom poriadku - najmä aj vysokoškolskí poslucháči tých národných skupín, ktoré nemajú vlastnú ústrednú študentskú organizáciu.

Ustanovenia § 5 vymedzujú právne postavenie a základné práva predsedu Sdruženia. Vymenovanie a odvolanie predsedu Sdruženia - v súlade so zásadou, že sa Sdruženie vysokoškolského študentstva zriaďuje v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - prikazuje zákon do právomoci predsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Právnou povahou Sdruženia a jeho úzkym pomerom k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane je tiež odôvodnené, že vydanie organizačného a disciplinárneho poriadku, rozpočet a záverečné účty Sdruženia ako aj rozhodnutie predsedu o nadobúdaní a scudzovaní nehnuteľného majetku podlieha podľa § 6 schváleniu užšieho predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Nakoľko Sdruženie vysokoškolského študentstva, zriadené podľa nového zákona, má spojiť všetkých slovenských vysokoškolských poslucháčov k plneniu ich národných a študijných cieľov ako aj k účinnej ochrane ich stavovských záujmov v jednu ústrednú organizáciu, týmto úplným

a cieľuprimeraným riešením strácajú svoj význam a životné oprávnenie doterajšie spolky vysokoškolských poslucháčov, sledujúce v podstate totožné ciele. Práve preto vyslovuje osnova vo svojom § 8 zásadu, že sa doterajšie spolky Slovenských poslucháčov vysokých škôl - okrem spolkov, ktoré sledujú ciele nábožensko-kultúrne majú rozpustiť a že ich majetok prechádza na Sdruženie. Majetok, určený na fakultné ciele má sa, pravda, používať aj naďalej podľa svojho pôvodného určenia.

Ústavnoprávny výbor odporúča, aby slávny Snem osnovu zákona o Sdružení vysokoškolského študentstva v predloženom znení schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny pánu poslancovi Dr. Hrušovskému.

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Podľa vžitých zvykov parlamentnej praxe má sa zpravodajca snemového výboru obmedziť iba na svoju referentskú povinnosť a tlmočiť mienku a návrh výboru, v mene ktorého o osnove návrhu zákona hovorí. No, ale tá istá parlamentná prax pripúšťa aj odchýlky ak to vážnosť otázky samej alebo iné s osnovou zákona súvisiace okolnosti vyžadujú.

Zdá sa mi, že takáto výnimka je prípustná, ba priamo žiadúcna v prípade, keď Snem Slovenskej republiky má odhlasovať zákon, cieľom ktorého je položiť základy novej organizácie slovenského vysokoškolského študenstva. Ide o našu akademickú mládež. O nové pokolenie slovenskej inteligencie, o tú generáciu slovenskej inteligencie, na ktorú čaká toľko nových úloh v slovenskom národnom živote a ktorá sa na tieto svoje životné úlohy chystá v podmienkach, aké nemalo ani jedno pokolenie slovenskej študujúcej mládeže v minulosti.

Nectilo by nás a nebolo by dôstojné na zákonodarný sbor Slovenskej republiky, keby sme rozličným otázkam slovenského vysokoškolského študentstva nevenovali náležitú pozornosť. Bohužiaľ v súvislosti s osnovou zákona o Sdružení vysokoškolského študentstva nie je možné vyčerpať celý problém a objasniť všetky otázky života a výchovy slovenskej akademickej mládeže, ale treba práve na tomto mieste

a práve pri tejto príležitosti poukázať aspoň na niektoré stránky tohto dôležitého a složitého problému. Nie je vari potrebné bližšie osvetľovať, aké miesto, akú úlohu a aký význam má slovenská akademická mládež v našom národnom kolektíve, ale azda nebude od veci zdôrazniť, akú funkciu má mať na slovenských vysokých školách študujúca slovenská akademická mládež, v dejinnom vývine osudov slovenského národa a či sme vykonali všetko, aby naša akademická mládež túto svoju funkciu pochopila a bola na splnenie všetkých svojich úloh v novom slovenskom živote s každej stránky náležite pripravená.

Ak chceme sa vážne zaoberať s problémom slovenskej mládeže, najmä mládeže akademickej, pokračujeme v dobrej slovenskej tradícii. Slovenský národ, odkedy stal sa národom uvedomelým a začal sa dožadovať podmienok svojho národného života, mal vodcov, ktorí v starostiach o slovenskú budúcnosť obracali svoj zrak na mladé slovenské pokolenie, lebo videli, že oni sami, hoci sa sodrali v práci za národ, sa národnej slobody nedožijú. Aby sa niť slovenského národného života nepretrhla, odovzdávaly horiacu pochodeň veľkej myšlienky slobodného národného života pokoleniu nasledujúcemu. Hrozivá tragika slovenských osudov však bola v tom, že v každom z týchto slovenských pokolení, ktoré preberalo z rúk otcov a odovzdávalo do rúk synov pochodeň nehasnúcej slovenskej viery v krajšiu slovenskú budúcnosť, bolo iba niekoľko málo schopných nosičov pochodne národného života, pretože miliónová masa slovenského národa bez oživujúceho svetla národného povedomia blúdila v tme národnej poroby, a veľkú časť študovanej mládeže pochodiacej z tohto neuvedomelého slovenského ľudu, strhoval príval odnárodňovania. Ale otcovia naši ústami slovenských básnikov zahľadených cez špinavé mrákavy otroctva k ďalekým zorám šťastnejšej slovenskej budúcnosti, aj v takýchto zúfalých pomeroch adresovali svoje výzvy a výstrahy slovenskej mládeži, lebo sa nevzdávali svojej viery, že slovenský národ dožije sa svojho vzkriesenia v jednom z nastupujúcich slovenských pokolení, v ktorom nie ojedinelí nadšenci, ale miliónové zástupy budú niesť horiacu pochodeň slovenského národného života.

V nedávnej slovenskej minulosti, keď národ náš striasol so svojej šije stáročné jarmo a nastúpil do nového boja proti novému nebezpečenstvu, ktoré ohrozovalo našu národnú samobytnosť, v týchto nových pomeroch zaujímavá úloha pripadla slovenskej mládeži, najmä slovenskému študentstvu a predovšetkým mládeži akademickej. Predstavitelia centralizačnej politiky a unifikačnej ideológie česko-slovenskej veľmi dobre pochopili, že úspech tohto sjednocovacieho procesu závisí predovšetkým od toho, či sa im podarí získať slovenskú mládež. Do služieb tejto politickej ideológie postavili predovšetkým školstvo a iné výchovné ustanovizne na čele s bratislavskou univerzitou, ktorá najmä na fakulte filozofickej vyviňovala takú výchovnú a vedeckú činnosť, ktorá stála v diametrálnej protive s najvyššími záujmami samobytného slovenského života. Okrem toho slovenské vysokoškolské študentstvo lákaly do svojich výnosných služieb všetky politické strany, ktoré si budovaly osobitné akademické kluby, cieľom ktorých bolo rozbíjať šíky slovenskej študujúcej mládeže, a vychovávať mladé pokolenie slovenskej inteligencie v duchu protislovenskej politickej ideológie. Každá politická strana chcela mať svoj akademický klub, lebo každá chcela mať podiel na víťazstve sjednocovacieho prúdu práve v radoch študovanej mládeže.

Hoci tieto rafinované zámery maly čiastočný úspech, hoci nejednému mladému Slovákovi zakrútila sa hlava a v nádeji na lákavú osobnú kariéru dal sa získať pre takéto služby, jednako treba konštatovať ako historickú skutočnosť, že prevažná väčšina slovenskej študujúcej mládeže postavila sa proti tejto neslovenskej a protislovenskej ideológii (Hlas: Tak je! Sláva!) a od samého začiatku išla s tým politickým prúdom, cieľom ktorého bola samobytnosť a politická sloboda slovenského národa. Veľká väčšina slovenského študentstva, ktorá nedala sa omámiť ani výhľadom na lákavú osobnú kariéru, ani cvengom groša - veľmi prudko reagovala na protislovenské výchovné tendencie, intuitívne našla zdravý slovenský postoj k súčasným myšlienkovým prúdom a odmietala všetky pokusy, ktoré ohrožovaly našu národnú individualitu.

Táto mládež priamo živelne dávala na javo svoj prirodzený odpor proti všetkému, čo nebolo dosť slovenské, začala sa správne orientovať v politickej situácii, našla svoje miesto v bojových šíkoch Andreja Hlinku, pochopila svoje poslanie a plnila svoju úlohu podľa hlasu svojho slovenského svedomia v súhlase s príkazom slovenkých národných dejín, ktorý sa stelesňoval v politickom programe Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Ba s touto mládežou, ktorá sa otvorene hlásila k programu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, stretla sa na spoločnej ceste i časť mladého slovenského pokolenia, ktorá z rozličných príčin soskupovala sa v iných politických táboroch. Presvedčivým dôkazom takejto jednoty mladého slovenského pokolenia, vyrastajúceho v nových pomeroch, bol napríklad kongres mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych Tepliciach roku 1932.

Hoci Hlinková slovenská ľudová strana nemala možnosť organizačne podchytiť a vybudovať hnutie slovenského študentstva, jednako slovenské študentstvo aj bez organizácie alebo len čiastočne zorganizované, stalo sa dôležitou složkou vo vývine slovenského politického boja a Andrej Hlinka právom pokladal slovenské študentstvo, najmä akademickú mládež, za nadšený predvoj bojových šíkov svojej strany. Viedlo by nás ďaleko, keby sme chceli podrobne dokazovať v čom a v akej miere zasahovala slovenská študujúca mládež do vývinu slovenských pomerov, akými organizovanými alebo spontánnymi akciami vedela zvyšovať bojový elán a križovať skryté alebo zjavné zámery protivného politického tábora. Ten, kto si pozorne všímal jednotlivé fázy slovenského politického hnutia a sledoval účasť mladého slovenského pokolenia v tomto boji za slovenskú samobytnosť, nebude môcť poprieť, že víťazný postup slovenského politického boja a jeho konečný úspech zaručovala predovšetkým tá okolnosť, že boj o slovenskú samobytnosť s veľkolepou perspektívou slovenskej budúcnosti strhoval predovšetkým slovenskú mládež, ktoré v uskutočnení tohto politického programu videla uskutočnenie vlastných životných túžob.

Ešte neprišiel čas, aby sme mohli s definitívnou platnosťou posúdiť všetky stránky tohto dejinného procesu, výsledkom

ktorého je naša štátna samostatnosť. Práve preto bolo by predčasné vynášať nejaké výroky o tom, ako sa uplatňuje v budovaní slovenskej štátnosti tá generácia slovenskej inteligencie, ktorá vyrastala, študovala a pracovala v časoch, keď slovenský národ v opozičnom boji vymáhal svoje práva na slobodný národný život.

Ale napriek tomu je možné pokúsiť sa o analýzu niektorých zjavov, ktoré práve v súvislosti s osnovou zákona o Sdružení vysokoškolského študentstva zasluhujú si pozornosť, lebo ich náležité pochopenie vrhá zaujímavé svetlo aj na otázky, ktoré chceme týmto zákonom riešiť. Ak teda uznávame, alebo aspoň pripúšťame, že slovenské študentstvo a mladá slovenská inteligencia v posledných fázach vývinu slovenského národného života napriek mnohým prekážkam vedela byť a bola predvojom oživeného slovenského nacionalizmu a podľa svojjich síl pripravovala cestu slovenskej štátnej samostatnosti, nuž ak sme ochotní túto nepopierateľnú skutočnosť uznať alebo aspoň pripustiť, majme odvahu položiť si takúto otázku: Kde je, čo robí a ako smýšľa slovenská akademická mládež dnes? A majme rovnakú odvahu dať na túto otázku odpoveď, aby sme videli problém slovenského vysokoškolského študentstva v pravom svetle.

Ak by sa niekto domnieval, že by sme chceli slovenskú akademickú mládež vidieť pochodovať po bratislavských uliciach, organizovať hlučné demonštrácie a manifestácie alebo vyčerpávať zásoby energie v jalovom spolkárení, pokladal by nás za veľmi naivných. Ale takou istou naivnosťou, ba nebezpečnou krátkozrakosťou bolo by stanovisko, že slovenské vysokoškolské študentstvo po víťaznom skončení slovenského politického boja má sa utiahnuť do prednáškových siení a seminárov, zahĺbiť sa do štúdia a nestarať sa o verejný život a ponechať všetky jeho otázky takzvaným "politikom".

Nuž, aby nemohly vznikať nijaké pochybnosti, treba jasne zdôrazniť, že životné záujmy slovenského národného života a záujmy slovenskej štátnosti vyžadujú, aby sa slovenské vysokoškolské študentstvo venovalo predovšetkým svojim študijným povinnostiam, aby sa priamo pretekalo v štúdiu, aby si vytrvalou prácou nadobudlo nielen papierový diplom a akademickú

hodnosť, ale i bohatú zásobu odborných vedomostí pre úlohy svojho životného povolania. Je starosťou Slovenskej univerzity, Vysokej školy technickej a Vysokej školy obchodnej a ich profesorských sborov, aby v plnom vedomí potrieb slovenského života odchovaly nám takých odborníkov, ktorí dokážu našu kultúrnu sebestačnosť na každom poli a v každom odbore. Svoju politickú samostatnosť chceme vybudovať a dobudovať tak, aby rozvoj slovenského života bol výsledkom práce slovenských rúk, ale i slovenského rozumu.

Ale na druhej strane musí slovenská akademická mládež študovať tak, aby nestrácala živý kontakt s reálnymi skutočnosťami nášho národného a štátneho života. Aby sa naučila tento život poznávať a chápať, aby podľa jeho potrieb zvyšovala svoju pracovnú výkonnosť a aby sa pripravila i na také úlohy, ktoré môže spoznať len vtedy, ak sa bude náležite orientovať v situácii, s ktorou musí pri výkone svojho životného povolania počítať. Akademická mládež, to nie sú deti, to sú dospelí muži a plnoprávni občania štátu, ktorí majú právo i povinnosť pomáhať niesť zodpovednosť za osud národa a štátu i v čase svojich štúdií a preto treba je im dať možnosť a príležitosť, aby sa stali živou složkou pracujúceho národného kolektíva na takom úseku a v takom rozsahu, aký sa dá uviesť do súladu s ich študijnými povinnosťami.

Slovenská akademická mládež bola úderným predvojom bojových šíkov za slovenskú samobytnosť a mala by byť aj nadšeným predvojom v pracovnom zápolení pri budovaní základov slovenskej samostatností.

Ale my všetci, ktorí sme neprestali sledovať život slovenského vysokoškolského študentstva a ktorí pozorujeme jeho účasť v novom slovenskom živote, musíme s poľutovaním konštatovať, že slovenská akademická mládež ako by sa bola stratila zo slovenského verejného života.

Tu musela sa stať chyba a túto chybu v dôsledku ktorej slovenské vysokoškolské študentstvo dostalo sa v novom slovenskom živote na akúsi vedľajšiu koľaj, treba nájsť a napraviť, aby sme sa s výchovou novej generácie slovenskej inteligencie nedostali do závozu.

Prv však, než by som sa pokúsil poukázať na niektoré príčiny tohto zjavu,


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP