Středa 18. března 1942

Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 84. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 18. marca 1942.

Obsah:

Strana.

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia ............

3

Ospravedlnenie neprítomnosti . .........

3

Zmeny vo výboroch ....... .....

..... 3

Rozdaná tlač .............

..... 3

Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí....

..... 8

Zakľúčenie zasadnutia ............

..... 8

Program:

 

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o

 

vládnom návrhu zákona o Lekárskej komore ..... -

3

Reč zpravodajcu Dr. Rosivala ..............

3

Reč zpravodajcu Dr. Kočiša.. ............

5

Rozprava odpadá ...................

6

Doplňovací a pozmeňovací návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a

 

spoločníkov. ...................

6

Zpravodajcovia s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia..

6

Hlasovanie o návrhu ..................

6

Prijatie doplňovacieho a pozmeňovacieho ná-

 

vrhu hlasovaním ...............

7

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním....

7

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o prí-

 

slušnosti krajských súdov v pokračovaní pre trestné činy podľa

 

zákonov č. 166/1941 a č. 226/1941 Sl. z. a pre niektoré trestné či-

 

ny podľa zákona č. 320/1940 Sl z., o osobitnom sozname obhajcov

 

a o iných opatreniach v trestnom práve ..........

7

Reč zpravodajcu Dr. Orlického ..............

7

Rozprava odpadá ...................

7

Hlasovanie o návrhu ..................

7

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

7

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení a mocou zákona č. 267/1941 Sl. z. o ochrane nájomníkov .........

8

Reč zpravodajcu Dr. Kočiša ...............

8

Rozprava odpadá ...................

8

Hlasovanie o návrhu ..................

8

Zpravodajca navrhuje opravu textu ............

8

Prijatie opraveného návrhu hlasovaním....

8

84. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 18. marca 1942

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 29. min. Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil. 58 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Dr. Gejza Medrický a Július Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej. Za Sekretariát Snemu: odborový prednosta, tajomník Snemu Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 84. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Jozef Fundárek, Jozef Šrobár, Ján Petrovič, Ján Esterházy, Dr. Pavol Florek a Ferdinand Mondok.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že zahraničný výbor na zasadnutí 12. marca 1942 vyvolil za podpredsedu poslanca Dr. Pavla Opluštila.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 83. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Lekárskej komore.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o príslušnosti krajských súdov v pokračovaní pre trestné činy podľa zákonov č. 166/1941 a č. 226/1941 Sl. z. a pre niektoré trestné činy podľa zákona č. 320/1940 Sl. z" o osobitnom sozname obhajcov a o iných opatreniach v trestnom práve.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 267/1941 Sl. z. o ochrane nájomníkov.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Lekárskej komore.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Dr. Ernest Rosival a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Dr. Rosivalovi.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o Lekárskej komore vychádza z myšlienky, že povolaním lekára je služba národu. Táto služba má sa konať v prospech zdravia jednotlivca a celej národnej pospolitosti, pre udržiavanie a zveľaďovanie zdravotníctva vôbec pomocou lekárskeho stavu, ktorý má svoju morálnu a vedeckú úroveň. Lekárstvo je povolaním a nie remeslom.

Pod týmto zorným uhlom upravuje vládny návrh zákona všetky otázky lekárskeho stavu: vedecké, hospodárske, spoločenské, disciplinárne atď; za týmto účelom boli vo svojej súkromnolekárskej činnosti podriadení právomoci Lekárskej komory bez výnimky všetci lekári, nevynímajúc ani úradných lekárov.

Stavovský poriadok určuje sama Komora, disciplinárne veci sú úplne v rukách lekárov. Dispozícia s majetkom Komory, starosť o sociálne otázky stavovské, sverené sú orgánom Komory. Hospodárske otázky stavovské -sadzobník Komory, smluvy s nositeľmi sociálneho poistenia, sú tiež v rukách členov Komory. Štrukturálne so-

stavenie Lekárskej komory spočíva na osobnej zodpovednosti. Prostredníctvom orgánov Komory je vlastne zachovaná samospráva stavu.

Najväčšia morálna váha je prepožičaná Komore tým, že jej predsedu menuje sám pán prezident republiky.

Tento zákon zaručuje, že opatrenia Komory na poli hospodárskom nebudú zamerené smerom k triednym záujmom, ale budú včlenené do nosnosti celonárodného organizmu, s druhej strany však dodáva lekárskemu stavu potrebnú morálnu a hospodársku oporu v jeho ťažkej práci.

Najväčšiu časť lekárskej práce absorbuje slovenská dedina. Ona žije v tichosti, ale kultúra tam ťažko preráža. Naše dedinky sú bohabojné, ale pevne sa tam drží aj povera. Tie tiché domčeky cez tie drobné okienka akosi ťažko sa prevetrávajú. Ľudia sú nedôverčiví a najviac odporujú tomu, kto im chce pomáhať. Majú svoje skostnatelé zásady, nepísané zákony, ktoré disciplinujú celé generácie. Ťažko prijímajú, ťažko sa zohrievajú voči cudzej osobe. Cez stáročia žily naše dediny uzavreté, opustené, ponechané svojmu osudu - musely si pomáhať samy sebe ako to mohly. Nie div, že hlavné slovo majú i dnes mastičkárky.

V tomto svete má pracovať ten zaznávaný dedinský lekár. Prišiel z prostredia, kde je kultúra: divadlo, kaviareň, teplástudená voda, asfalt a elektrina, kde na zdvihnutie počúvadla mal k dispozícií auto - záchranu - konziliára - operačnú sieň - slovom všetko.

A tu musí pracovať v čižmách, lebo blato siaha po kolená - namiesto taxíka šliape pešky na lazy - kúpeľne nemá, lebo býva v mokrej nabíjanici - namiesto vedy a kultúry môže sa vhĺbiť do karát a kvaterkovania. Tu je koreň tých tragédií, o ktorých omnoho viac by mohli hovoriť aj naši duchovní.

Odhliadnuc od dnešných pohnutých, mimoriadnych dní - žijeme v čase, keď pojem lekára neznamená pojem toho občianskeho blahobytu, že lekárska prax zaisťuje jemu a jeho rodine životnú úroveň, primeranú k jeho spoločenskému postaveniu, výchovu detí a pri rozumnej životospráve bezstarostné dni na práceneschopné staré roky.

Všeobecne sa myslí, že zhoršenie hospodárskeho položenia lekárskeho stavu v posledných desaťročiach - nehovorím o jednotlivcoch a o výnimkách - zavinilo rozšírenie sociálneho poistenia.

Je to optický klam. Tie okolnosti, ktoré zapríčinily pauperizáciu stredných vrstiev občianskych, vyvolaly aj potrebu rozšíriť sociálne poistenie na tieto stavy, ktoré predtým na toto utisnuté neboly. Liberalisticko-kapitalistický systém, ktorý zavinil hospodársky úpadok pracujúcej väčšiny národnej pospolitosti, neurobil výnimku ani s lekárskym stavom.

Logickým dôsledkom toho bolo, že lekári bolí medzi prvými prívržencami a priebojníkmi národného socializmu, od ktorého očakávajú spravodlivé hodnotenie poctivej práce.

Aj u nás lekári sú prvoradí pracovníci, ktorí pripravujú nové usporiadanie našej národnej pospolitosti. Dôkazom toho je aj tento zákon, u nás prvý svojho druhu. Sme si vedomí toho, že týmto zákonom nie sú už vyriešené všetky súčasné problémy lekárskeho stavu, ale sme presvedčení, že týmto zákonom je daný pevný základ a správny rámec toho vývoja, ktorý zaisťuje morálnu úroveň, hospodársky rozkvet celého stavu.

Medzi prvými úlohami novej Lekárskej komory chcem spomenúť uskutočnenie starobného a invalidného poistenia lekárov.

Naše sociálne poistenie zahrňuje už dnes skoro polovicu nášho obyvateľstva. Pripravujeme jeho rozšírenie aj na ďalšie vrstvy - na samostatne zárobkové činné. Bude to ďalšie zúženie okruhu takzvanej súkromnej praxe. Musíme si uvedomiť súčasne aj to, že sociálne poistenie má ohraničenú kapacitu čo do zamestnávacích možností lekárskych. Sociálne poistenie zaisťuje skromnú existenciu svojim lekárom na čas, kým pracujú, ale do dnešného dňa nebola vyriešená otázka ich starobného a invalidného zaopatrenia.

V tejto súvislosti veľmi závažnou otázkou je stanovenie maximálnej príjmovej hranice poistencov, do výšky ktorej má byť pre nich sociálne poistenie povinné.

Lekár vykonávajúci prax je povinný na príkaz Komory prijať službu u nositeľa verejnoprávneho poistenia, s ktorým je Komora s smluvnom pomere. Keď sa le-

kárskemu stavu ukladá tento záväzok, len minimálna a prirodzená protihodnota bude to, že uskutočnia sa horeuvedené dve kardinálne požiadavky lekárskeho stavu.

Sami nositelia sociálneho poistenia uznávajú opodstatnenosť a spravodlivosť týchto požiadaviek. Jednako však ich uskutočnenie neočakávame ad jednej osoby, od predsedu Komory, lež v tejto práci budú musieť byť nápomocné všetky zainteresované složky.

Sociálny a zdravotný výbor na pôvodnom vládnom návrhu neurobil podstatnejšie zmeny, a preto navrhuje slávnemu Snemu, aby prijal návrh zákona v predloženom znení. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Kočišovi.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Keď štátna správa hneď v začiatkoch štátnej samostatnosti rozpustila orgány tetajšej Lekárskej komory a správu vecí sverila do rúk vládneho komisára, uložila tomuto pripraviť nový moderný zákon o Lekárskej komore.

Osnova zákona shrňuje v sebe výsledok mnohoročných skúseností. Vzorom bola základná myšlienka nemeckého komorného zákona, pričom osvedčené predpisy platného zákona boly prevzaté. Zásada, že lekár nemá byť len zárobkové činnou osobou, ale že má voči svojmu národu rozličné povinnosti, je v celej osnove náležite uplatnená.

Okrem niektorých zmien formálnej a štylárnej povahy ukázala sa potreba, aby výbor uskutočnil na osnove tieto zmeny:

Do § 2 ods. 1 vsunul ustanovenie § 3 vládneho návrhu o vylúčení Židov a židovských miešancov z Komory, aby táto jediná výnimka bola hneď za ustanovením, ktoré určuje, kto je členom Komory. V dôsledku tejto zmeny bolo potrebné ostatné paragrafy prečíslovať.

V § 3 sa zdôraznilo, že lekári sú povinní prihlásiť sa do Komory priamo.

So zreteľom na dôležitosť funkcie predsedu Komory priklonil sa výbor v § 5 k tomu názoru, že predsedu Komory má ustanovovať a odvolávať prezident republiky na návrh vlády. V tomto paragrafe uvedené znenie prísahy prispôsobil textu, ktorý je aj v iných zákonoch obvyklý.

Z § 6 vylúčil odsek 2 vládneho návrhu o sprostredkovaní predsedu v sporoch medzi členmi, lebo toto ustanovenie by mohlo viesť k domnienke, že predseda je povinný v každom spore medzi členmi zakročovať. Možnosť sprostredkovania sa ale ani týmto vylúčením neznemožňuje.

Podobne ako v § 7, aj v ostatných paragrafoch zmenil výbor v záujme jednotnosti a správnosti terminológie výrazy "poriadková pokuta" a "odpor" na "pokuta" a "sťažnosť".

Preštylizovaním ustanovení § 11 vylúčil výbor možnosť predsedu Komory prípadne jeho zástupcu odmeňovať za výkon ich funkcie, aby sa nestali platenými zamestnancami a postavil ich s nárokom na náhradu za stratu času na roveň ostatným funkcionárom Komory.

Paragraf 13 doplnil ustanovením, že je povinnosťou lekára v prípade potreby upozorniť aj na to, aby chorý vykonal svoje náboženské povinnosti.

V diele druhom usporiadal výbor jednotlivé paragrafy tak, aby nasledovaly za sebou v tom poriadku, v akom sa deje disciplinárne pokračovanie.

V § 17 zvýšil počet prísediacich členov disciplinárneho sboru zo 6 na 8 a náhradných členov z 3 na 4. Toto ustanovenie má umožniť zriadenie dvoch disciplinárnych senátov po štyroch prísediacich, aby sa disciplinárne veci mohly prideľovať raz jednému raz druhému senátu, pričom jednému by predsedal predseda disciplinárneho senátu, druhému jeho zástupca. Týmto riešením zabezpečí sa aj nestranné vybavovanie disciplinárnych vecí a obmedzí sa možnosť rovnosti hlasov.

Podľa novej štylizácie § 19 disciplinárne oznámenie podáva predseda Komory; tiež on určuje, kto z komorných obžalobcov má zastupovať obžalobu.

Paragraf 22 ods. 3 doplnil ustanovením, že disciplinárny senát sa má usniesť na zastavení disciplinárneho pokračovania aj vtedy, ak obvinený po spáchaní previnenia upadol do nevyliečiteľnej duševnej choroby, vylučujúcej pričítateľnosť.

Z § 28 vylúčilo sa ustanovenie, že aj komorný obžalobca má právo pribrať dôverníkov na pojednávanie, ako zbytočné, lebo ustanovizeň dôverníkov sa vzťahuje vždy len na obvineného.

Zmena ustanovení § 31 vyplýva zo štylizácie § 17.

V § 33 nie je predpísané označenie pre rozhodnutia disciplinárneho senátu, ale výbor predpísal, že rozhodnutie o vine alebo nevine obžalovaného má sa vždy označiť ako rozsudok.

V § 34 vylúčil ustanovenie o pomocnom zapisovateľovi a určil, že zapisovateľom má byť zamestnanec Komory.

Oproti vládnemu návrhu vyslovil výbor v § 35 zásadu, že vzdanie sa lekárskej činnosti nemá za následok suspenziu disciplinárneho pokračovania. Je predsa v záujme Komory, aby každé disciplinárne pokračovanie bolo čím skôr ukončené, a to, aby v prípade, že lekár znova chce vykonávať činnosť, nemusela sa Komora po rokoch zaoberať s posudzovaním previnenia lekára. Posledný odsek tohto paragrafu ako zbytočnú formalitu výbor vylúčil.

Paragraf 50 vládneho návrhu vylúčil výbor z osnovy, lebo trestanie uverejňovania obsahu spisov a pojednávania disciplinárneho pokračovania platné zákony už upravujú.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem predloženú osnovu v upravenom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací a pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

Návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na zmenu a doplnenie návrhu zákona o Lekárskej komore. Podpísaní navrhujú:

1. Nahradiť v § 15 ods. 1 predposled-

ná veta slová "nositeľov verejnoprávneho

poistenia o najnižšej hranici honorárov"

(týmito slovami: "mienku Cenového úradu

- a pokiaľ ide o najnižšiu hranicu hono-

rárov - aj mienku nositeľov verejnopráv-

neho poistenia".

2. Vsunúť za § 52 nový paragraf tohto znenia:

"§ 53.

Komora vo veciach, ktorými sleduje len úlohy jej sverené, je oslobodená od poplatkov a kolkov v styku s verejnými úradmi, okrem súdneho pokračovania. "

3. Terajší § 53 prečíslovať na § 54 a doplniť ho novým odsekom 4 tohto znenia:

,, (4) Prevod majetku Lekárskej komory a Spolku lekárov (ods. 2 a 3) na Komoru je oslobodený od poplatkov. "

Pôvodný ods. 4 a 5 prečíslovať na 5 a 6.

4, Pôvodné §§ 54, 55 a 56 postupne prečíslovať,

V Bratislave 18. marca 1942.

Podpísaní sú: Dr. Mederly, Dr. Tvrdý, Martvoň, Horniš, Dr. Körper, Husárek, Dr. Hrušovský, Jacko, Dr. Mušak a Čulen.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Rosival a Dr. Kočiš.

Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia?

Zpravodajca Dr. Rosival:

S navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasím.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

S navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými doplnkami a zmenami súhlasia.

Budeme hlasovať o osnove zákona o Lekárskej komore.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 diely, 56 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu,

Keďže bol podaný doplňovací a pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom a pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov a potom, ak by sa doplňovací a pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak sa však doplňovací a pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím a pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací a pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca: Dr. Rosival:

Nie sú.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou v § 15 a 53 a s doplnkom nového paragrafu za § 52.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1, bod programu

Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o riadnom návrhu zákona o príslušností krajských súdov v pokračovaní pre trestné činy podľa zákonov č. 166/1941 a č. 226/1941 Sl. z. a pre niektoré trestné činy podľa zákona č. 320/1940 Sl. z., o osobitnom sozname obhajcov a o iných opatreniach v trestnom práve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Stav brannej pohotovosti štátu vyžaduje jednak zvýšenú trestnú represiu na trestné činy, ohrozujúce bezpečnosť štátu a jej obranu, ako aj verejný poriadok a všeobecný pokoj, jednak urýchlené trestné pokračovanie pre takéto delikty, aby sa uloženým trestom čím skôr a čím účinnejšie dosiahol účel odstrašenia od páchania takýchto nebezpečných a škodlivých trestných činov. Týmto základným cieľom slúži aj predložená osnova.

Osnova obsahuje ustanovenia procesnej i hmotneprávnej povahy.

Po stránke procesnej zásada sústredenia pôsobnosti krajských súdov v sídle sborových súdov druhej stolice, vyslovená v § 41 zákona o trestných činoch proti štátu, ďalej zásady urýchleného trestného pokračovania, uplatnené v zákone č. 169/ 1941 Sl. z. a konečne aj zásada obmedzenia okruhu obhajcov a právnych zástupcov, oprávnených na obhajobu prípadne právne zastupovanie pred trestnými súd-

mi v smysle § 42 zákona o trestných činoch proti štátu rozširujú sa na ďalšie delikty, ohrozujúce alebo poškodzujúce záujmy štátu.

Po stránke hmotneprávnej má sa docieliť väčšia účinnosť trestnej represie tým, že pri niektorých deliktoch sa vylučuje možnosť použitia mimoriadnych zmierňovacích ustanovení podľa § 92 trestného zákona a v oblasti trestného súdnictva vojenského podľa § 125 vojenského trestného zákona ako aj § 45 uvádzacieho zákona k vojenskému trestnému poriadku.

Výbor ústavnoprávny rokoval o tomto návrhu na zasadnutí dňa 11. marca 1942, uskutočnil na osnove žiadúce zmeny a navrhuje, aby slávny Snem osnovu v upravenom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie

Budeme hlasovať o osnove zákona o pôsobnosti krajských súdov v pokračovaní pre trestné činy podľa zákonov č. 166/ 1941 a č. 226/1941 Sl. z. a pre niektoré trestné činy podľa zákona č. 320/1940 Sl. z, o osobitnom sozname obhajcov a o iných opatreniach v trestnom práve.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 267/1941 Sl. z. o ochrane nájomníkov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Ustanovenia nariadenia s mocou zákona č. 267/1941 Sl. z. o ochrane nájomníkov nie sú v súlade so zásadami, vyslovenými v § 44 ods. 1 Ústavy, lebo ochrana nájomníkov znamená obmedzovanie súkromného vlastníctva a tak pre normatívnu úpravu tejto otázky v smysle § 44 ods. 1 a § 79 ods. 2 Ústavy vyžaduje sa forma zákona.

Ochrana nájomníkov podľa zásad, uskutočnených v citovanom nariadení s mocou zákona, je ináč z dôvodov sociálnych v plnej miere odôvodnená a žiadúca. Z tohto dôvodu ústavnoprávny výbor ustanovenia citovaného nariadenia s mocou zákona in merito schvaľuje a navrhuje im poskytnúť vo forme predloženej osnovy nového zákona Ústavou vyžadovaný legálny základ, a to ex tunc, t. j. od účinnosti citovaného nariadenia s mocou zákona, ktoré sa podľa § 16 nového zákona zrušuje.

Pritom sa zdôrazňuje, že právna ustanovizeň ochrany nájomníkov je iba prechodným - núdzovým - opatrením, ktoré je odôvodnené len mimoriadnymi hospodárskymi pomermi, vyvolanými najmä stavom brannej pohotovosti štátu, avšak táto ustanovizeň má byť zrušená hneď, len čo jej ďalšie zachovanie z príčin sociálnych nebude potrebné. Z tohto dôvodu sa obmedzila účinnosť zákona časové dňom 31. decembra 1944.

V § l ods. 2, písm. 1) a písm. m) vynechala sa stať,, ak ide o byť, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byť menší" preto, lebo jej obsah vyplýva už z obmedzenia, uvedeného v ustanovení § 11 ods. 1 osnovy.

V ustanovení § 12 ods. 1 vynechaním časového termínu "od 1. novembra 1918" vylúčily sa z ochrany podľa tohto zákona všetky domy vo vlastníctve subjektov, v tomto ustanovení uvedených, - na druhej strane však podľa nového ods. 3 tohto paragrafu rozšírila sa ochrana nájomníkov

aj na byty, uvedené v § 11, v takých domoch, ktoré prešly do vlastnícva štátu podľa vyhlášky č. 238/1941 Sl. z., nakoľko nájomníkom nie je Žid. Tieto dve zmeny sa zakladajú na iniciatívnom návrhu zúčastnených rezortov a sú odôvodnené skutočnou praktickou potrebou. Nové ustanovenie ods, 3 je s hľadiska sociálneho žiadúcim doplnkom nového zákona.

V paragrafe 14 vynechala sa citácia "(§§ 14 a 15 zák. čl. XLIII/1914)" so zreteľom na to, že namiesto citovaných zákonných ustanovení od účinnosti zákona č. 14/1942 Sl. z. nastúpily ustanovenia § 28 citovaného nového zákona.

Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o ochrane nájomníkov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má tri diely, 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Navrhujem, aby v § 12 ods. 3 namiesto chybne citovaných Úradných novín bol citovaný správne Slovenský zákonník.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Pán zpravodajca navrhuje, aby v § 12 ods. 3 namiesto Úradných novín bol citovaný Slovenský zákonník.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej troma dielmi, 17 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej s opravou v § 12 ods. 3.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne,

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 58. min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP