Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 82. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 4. marca 1942.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia ................	. 3
Oznámenie o poslaní telegramu predsedovi chorvátskeho Saboru. Ospravedlnenie neprítomnosti .............	. 3 . 3
Zmeny vo výboroch .................	. 3
Dovolenky ....................	. 3
Rozdaná tlač ...................	. 3
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí ........	. 9
Zaručenie zasadnutia ................	. 9

Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Sneniu zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch ............	4
Reč zpravodajcu Dr. Orlického ..............	4
Rozprava odpadá ...................	4
Hlasovanie o návrhu ..................	4
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	4
2. Zpráva sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o odškodnení pri nemociach z povolania ......................	5
Reč zpravodajcu Moru .................	5
Rozprava odpadá ...................	7
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Rosivala a spoločníkov....	7
Zpravodajca s pozmeňovacím návrhom súhlasí ........	7
Hlasovanie o návrhu ............. .....	8
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.	8
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním...	8

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o riadnom návrhu zákona o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík .....................	8
Reč spravodajcu Dr. Orlického ..............	8
Rozprava odpadá ...................	9
Pozmeňovací návrh poslanca Ing. Karmasina a spoločníkov...	9
Zpravodajca s pozmeňovacím návrhom súhlasí ........	9
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.	9
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním...	9

82. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky 4. marca 1942.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 25. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol. Podpredseda Dr. Pavol Opluštil. 61 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Jozef Sivák a Július Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej. Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 82. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že som predsedovi chorvátskeho Saboru poslal telegram tohto znenia:

Keď slobodný chorvátsky národ pri budovaní základov svojej štátnej samostatnosti obnovuje svoj Sabor, Snem Slovenskej republiky s pocitom vďačnej úcty spomína na dôkazy porozumenia, ktoré naši otcovia v boji za slobodu slovenského národa našli práve v chorvátskom Sabore. Snem Slovenskej republiky pripomína si tieto vzťahy medzi našimi národmi v minulosti a posiela chorvátskemu Saboru vrelý pozdrav so želaním, aby jeho činnosť zaistila nezávislému chorvátskemu štátu pevné podmienky všestranného rozvoja a šťastnej budúcnosti. (Búrlivý potlesk. )

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Karol Mederly, Ján Esternázy, Jozef Šrobár, Dr. Anton Hudec, Anton Šalát, Teodor Turček a Dr. Roman Fraštia.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že sociálny a zdravotný výbor na zasadnutí dňa 3. marca 1942 vyvolil za podpredsedu poslanca Dr. Ernesta Rosivala.

Dovolenky.

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som dňa 12. februára 1942 do-

volenku pánu poslancovi Dr. Jozefovi Fundárkovi do konca februára 1942.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 81. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch.

Zpráva sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o odškodnení pri nemociach z povolania.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík.

Vládny návrh zákona o príslušnosti krajských súdov v pokračovaní pre trestné činy podľa zákonov č. 166/1941 a č. 226/1941 Sl. z. a pre niektoré trestné činy podľa zákona č. 320/1940 Sl. z., o osobitnom sozname obhajcov a o iných opatreniach v trestnom práve. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a kráľovstvom bulharským o spolupráci na poli kultúrnom a osvetovom a upozornenie podľa § 16 ods. 4 rokovacieho poriadku. Návrh prideľujem výboru kultúrnemu.

Oznamujem že som poštou rozoslal túto tlač:

Vládny návrh zákona o slovenskej pracovnej službe. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu, rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o Lekárskej komore. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho a kultúrneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický: Slávny Snem!

Prezident republiky podľa § 26 Ústavy vrátil Snemu usnesenie zo dňa 14. októbra 1941 o zákone o nedeliach a sviatkoch na nové rokovanie s týmito pripomienkami:

"V dnešných vojenných časoch, keď k udržaniu a budovaniu štátu a najmä k splneniu úloh hospodárskych treba vypäť všetky sily, nemožno pripustiť ďalšie rozširovanie sviatočných dní. Žiadam, aby sa Snem vrátil ohľadom § 4 k pôvodnému vládnemu návrhu zákona a aby bol ponechaný len počet sviatkov vo vládnom návrhu uvedených. Najmä pri veľkonočných sviatkoch a v ich okruhu je z dôvodov hospodárskych v terajších časoch nemysliteľné rozširovať počet sviatkov. Ak uvážime, že na Bielu sobotu je síce pracovný deň, pracuje sa však iba pol dňa, zvyčajnou kumuláciou dovoleniek jak v štátnych úradoch, tak i v mnohých podnikoch súkromných, by sa vypnulo pracovné tempo, ak by i Veľký piatok bol štátom uznaným sviatkom, na celé štyri dni. To je už v dnešných časoch, keď záleží na každom pracovnom dni, s hľadiska potreby bezvadného chodu štátnej správy a hospodárskeho života taká strata, ktorú si v dnešných mimoriadne ťažkých časoch nemôžeme dovoliť kvôli rozšíreniu počtu sviatkov. Naopak, malo by sa uvažovať o tom, či aspoň počas brannej po-

hotovosti štátu nemal by sa reštringovať počet štátnych sviatkov a nie rozmnožiť ich počet.

Z týchto dôvodov považujem s hľadiska záujmov štátu za potrebné o zákone v rámci týchto pripomienok znovu rokovať. "

Ústavnoprávny a kultúrny výbor rokovaly o týchto pripomienkach na spoločnom zasadnutí dňa 25. februára 1942, zásadne si osvojily stanovisko týchto pripomienok, ale dospelý k tomu názoru, že na mimoriadne pomery vyvolané brannou pohotovosťou štátu treba brať ohľad na širšom základe. Z tohto dôvodu bol doplnený § 4 osnovy odsekom 2, podľa ktorého vláda sa splnomocňuje, aby na čas trvania brannej pohotovosti štátu vyhláškou v Úradných novinách vyňala niektoré sviatky zpod všetkých alebo zpod niektorých ustanovení tohto zákona.

Ústavnoprávny a kultúrny výbor navrhuje, aby Snem prijal osnovu zákona o nedeliach a sviatkoch v tomto doplnenom znení. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o nedeliach a sviatkoch.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ústavnoprávny výbor spolu s kultúrnym výborom navrhuje usniesť sa na osnove zákona odhlasovaného na 72. zasadnutí Snemu dňa 14. októbra 1941 s tým doplnkom, že sa do § 4 vsunuje ešte jeden odsek ako odsek 2.

Dám hlasovať o návrhu ústavnoprávneho a kultúrneho výboru.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s novou osnovou zákona, to jest s jej 11 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o odškodnení pri nemociach z povolania.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Každé povolanie má istý vplyv na telesné alebo duševné zdravie tých, čo ho vykonávajú. Pozvoľne účinkujúce zhubné vplyvy práce samej alebo okolností, za ktorých sa táto vykonáva, na pracujúceho, nazývame chorobami z povolania. Je to starý bolestný problém práce. Vedecky začal sa s ním zaoberať koncom XVIII. storočia taliansky učenec Ramazzini, profesor medicíny na univerzite v Modene a v Padove. Jeho práce boly presiaknuté sociálnym cítením a od neho pochádzajú slová: "Je to veľké nešťastie, keď robotník nachádza najhoršie choroby tam, kde veril, že nájde prameň svojho života. " Profesor Ramazzini predstihol svoju dobu a azda preto jeho hlas ostal hlasom volajúceho na púšti. Rozmach techniky a chémie nachádzal sa vtedy ešte na neprelistovaných stránkach dejín ľudstva. Pri chorobách z povolania sa dokázalo, že nielen technicky ale i sociálny pokrok bolo treba vykupovať krvou a bolesťami.

Do roku 1871 nebolo žiadnych zákonných opatrení, vzťahujúcich sa na odškodnenie pracujúcich za úrazy, utrpené pri práci. Potom prišlo v celej Európe obdobie takzvaných záručných zákonov, ktoré na zamestnávateľov uvaľovaly civilneprávnu zodpovednosť za úrazy, ktoré sa stály v jeho podnikoch. Boly potrebné preto, lebo modly minulého storočia stroje - chrlily nielen výrobky, ale aj zmrzačovaly ľudí. Prvý takýto zákon malo Nemecko, Chémia tiež na jednej strane robila divy, na druhej strane ničila zdravie ľudí. Priamou pohromou pre človeka bolo napríklad pracovať v továrňach na výrobu zápaliek. Robotníkom zápalkami

stále hrozila strašná otrava bielym fosforom, ktorá v pokročilejšom štádiu dala sa liečiť len tak, že postihnutým v nemocniciach boly operatívne odnímané čelustia. Tí, čo robili v továrňach na výrobu olovenej beloby, veľmi často umierali na paralýzu. Roku 1877 presvedčil švajčiarsky poslanec Desor spolkovú radu o tom, že tieto obete práce zasluhujú si práve takú ochranu, ako tí, čo utrpia podnikové úrazy. Ešte v tom roku Švajčiarsko vydalo zákon o práci v továrňach a v tomto určité choroby z povolania boly postavené čo do odškodňovania na roveň podnikovým úrazom. V ostatných štátoch riešenie odškodňovania chorôb z povolania čakalo na XX. storočie.

Medzitým na sociálnej oblohe zaleskla sa ako hviezda veľká myšlienka sociálneho poistenia. Záručné zákony postupne boly nahradzované modernejšími zákonmi o úrazovom poistení, budovanými na základe súručenstva rôznych rizík. Keďže sa vychádzalo zo správnej zásady, že podnikové úrazy sú v príčinnej súvislosti s podnikmi, v ktorých sa prihodia, náklady na úrazové poistenie presunované boly výlučne na majiteľov podnikov. Úrazové poistenie tak, ako je zavedené vo väčšine európskych štátov, je poistenie podnikateľa proti povinnému ručeniu za úrazy v jeho podniku nastalé, ktoré ručenie by tu ináč muselo byť a tak sa stáva prinajmenej sporným, či úrazové poistenie je sociálnym poistením v bežnom slova smysle.

Avšak ani v týchto zákonoch nijakým spôsobom sa neriešila otázka odškodňovania chorôb z povolania. Určitý obrat nastal až po svetovej vojne. Roku 1935 na Medzinárodnej konferencii práce bola prijatá dohoda, podľa ktorej jednotlivé štáty isté choroby z povolania majú odškodňovať tak, ako podnikové úrazy. Dohodu ratifikovaly takmer všetky európske štáty a odškodňovanie chorôb z povolania včlenily do svojich systémov úrazového poistenia. Výnimku tvoria len Taliansko a Belgicko, kde nositeľmi poistenia proti chorobám z povolania sú celkom osobitné ústavy. Dohodu o odškodňovaní chorôb z povolania ratifikovalo Nemecko roku 1929 a jeho systém prevzala bývalá Česko-Slovenska republika zákonom č. 99/1932 Sb. z. a n.

Medzitým hlavne v dôsledku racionalizácie relatívne prudkým tempom začala sa rozmáhať predovšetkým medzi baníkmi záludná choroba, zaprášenie pľúc. Táto síce už v stredoveku bola známa pod menom "asthma montanum", avšak do zavedenia pneumatických vŕtačiek do baní vyskytovala sa len celkom ojedinelé. Podľa zákona č. 99/1932 Sb. z. a n. zaprášenie pľúc ako choroba z povolania odškodňovala sa ako podnikový úraz len vtedy, ak išlo o ťažké zaprášenie pľúc kremenitým alebo železitým prachom, zavinené prácou okolo pieskovca, v továrňach na porcelán, v brusiarňach kovov a v tých baniach, v ktorých sa zpravidla pracovalo v tvrdých kremenitých horninách. Pre toto obmedzenie sa dosť často stávalo, že u jednotlivcov sa i celkom povážlivé prípady zaprášenia pľúc nemohly ako podnikový úraz odškodniť buď preto, že ešte nešlo o zaprášenie ťažké, alebo preto, že nešlo o zaprášenie v zákone výslovne uvedeným kremenitým alebo železitým prachom. Následok bol ten, že vznikaly vleklé spory medzi nositeľkou úrazového poistenia a postihnutými. Medzi týmito boli hlavne baníci, čo bolo veľmi povážlivé, keď uvážime, že baníci sú dosiaľ jediná kategória robotníctva, ktorá pred nastúpením do práce musí byť podrobená bedlivej lekárskej prehliadke. Preto predsednícka rada bývalej Ústrednej sociálnej poisťovne, ktorá je priamou predchodkyňou terajšej Robotníckej sociálnej poisťovne, ešte v auguste roku 1940 sa rozhodla podať vláde návrh na zlepšenie zákona o odškodňovaní chorôb z povolania hlavne s ohľadom na baníkov. Vláda uznala potrebnosť novelizácie zákona, svoj návrh podala a dnes je tento predmetom nášho rokovania.

Dovoľte mi, aby sem uviedol, aké zmeny proti doterajšku nastávajú.

Nový zákon podobne ako starý bude sa vzťahovať len na robotníkov a úradníkov tých podnikov, ktoré podliehajú povinnému úrazovému poisteniu a ktoré sú v prílohe zákona taxatívne vymenované. Dosiaľ mal len nositeľ nemocenského poistenia povinnosť oznámiť každý prípad choroby z povolania nositeľovi úrazového poistenia. Teraz táto povinnosť je rozšírená i na lekárov a to v tom smere, že musia každému svojmu pacientovi, u kto-

rého zistia niektorú chorobu z povolania, ktorá sa odškodňuje, oznámiť i samému pacientovi a dať si od neho písomne potvrdiť, že to vzal na vedomie. Má to veľký význam jednak s ohľadom na termíny, ktoré zákon určuje cieľom uplatnenia nároku postihnutého na odškodnenie voči nositeľke úrazového poistenia, prípadne pozostalých po ňom, a ešte väčší s ohľadom na to, že postihnutý robotník alebo úradník sa môže zavčasu dozvedieť o tom, že v zamestnaní, ktoré vykonáva, ohrozené je jeho zdravie a že sa bude usilovať vo vlastnom záujme svoje miesto zmeniť. Na mravnom cítení a vedomí zodpovednosti našich lekárov záleží, koľkým pracujúcim ľuďom táto zmena zákona zachráni zdravie a koľkým deťom otcov.

Podstatnou súčiastkou zákona je jeho príloha a táto obsahuje jednak soznam chorôb, ktoré sa ako choroby z povolania stavajú na roveň podnikovým úrazom a jednak soznam podnikov, na vznik v ktorých je odvodnenie týchto viazané. Podľa doterajšieho znenia zákona vláda mala možnosť v prípade potreby len soznam chorôb doplniť, teraz bude mať možnosť takým istým spôsobom doplniť i soznam v prílohe taxatívne vyznačených podnikov. Je to potrebné, keďže technický a chemický rozvoj je ešte stále na postupe.

Podstatná zmena nastala v bode 21 prílohy k zákonu, ktorý sa týka odškodňovania zaprášenia pľúc. Kým dosiaľ ako podnikový úraz odškodňovalo sa len ťažké zaprášenie pľúc kremenitým alebo železitým prachom, utrpené v podnikoch, v ktorých sa dobýva, opracováva alebo spracováva pieskovec, ďalej v podnikoch, v ktorých sa vyrába porcelán, brusiarňach kovov a v baniach, v ktorých sa pracuje v tvrdých kremenitých skalinách, podľa nového zákona bude sa odškodňovať už nielen ťažké, ale každé také onemocnenie zaprášením pľúc, pri ktorom zistené klinicko-funkcionálne poruchy sú dokázateľne röntgenologicky typickými pľúcnymi zmenami, ak takétozaprášenie pľúc bolo utrpené v podnikoch, v ktorých sa dobýva, opracováva alebo spracováva akýkoľvek nerast, spôsobilý vyvíjať zdraviu škodlivý prach, ako aj zaprášenie pľúc, utrpené v brusiarňach kovov.

Toto ustanovenie bude platiť so zpiatočnou platnosťou i pre tých, čo zaprášenie pľúc utrpeli po 31. decembri 1935, avšak pre doterajšie znenie zákona nemohli byť odškodnení. Svoj nárok si budú musieť uplatniť behom jedného roka od vydania nového zákona. Tretí odsek § 8 výslovne hovorí: "Výmery nositeľa poistenia alebo súdne rozhodnutia vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona v prípadoch, uvedených v ods. 1, nie sú na prekážku novému rozhodnutiu o týchto nárokoch podľa ustanovení tohto zákona. "

Tieto ustanovenia vďačne uvítajú mnohí postihnutí baníci, sklárski robotníci atď. So strany úrazového odboru Robotníckej sociálnej poisťovne ich prevedenie bude značiť citeľnú finančnú obeť. Finančné hospodárenie tohto odboru založené je na zásade kapitálovej úhrady, podľa ktorej každý rok od zamestnávateľov na poistnom musí byť zinkasované toľko, aby poistnými príspevkami bola krytá nielen výplata dôchodov a správne náklady, ale aby kapitálové boly zabezpečené dôchodové splátky až do ich odpadu. V novej zaraďovacej schéme, platnej od 1. januára 1941, na rozšírený okruh odškodňovania chorôb z povolania sa čiastočne pamätalo.

Riešenie veci nespočíva však v tom, aby sa choroby z povolania odškodňovaly, ale výlučne v tom, aby sa ich vznikanie, pokiaľ je to len možné, zamedzovalo. Preto sociálny a zdravotný a národohospodársky výbor Snemu odporúčajú slávnemu Snemu prijať rezolúciu, v ktorej sa vláda žiada o prevedenie určitých opatrení, ktoré môžu vznikanie chorôb z povolania keď už nie odstrániť, aspoň zamedziť. Ďalej nech mi je dovolené vysloviť nádej, že sa azda medzi slovenskými lekármi nájdu mužovia, ktorí budú na rozriešení tohto problému vedecky pracovať.

Nový zákon o chorobách z povolania bude značiť doplnenie tých zákonov, podľa ktorých sa u nás dosiaľ úrazové poistenie prevádza. Sú to zákonný článok XVI/1900 a zákonný článok XIX/1907. Menovite zákonný článok XIX/1907 bol na svoj čas moderný zákon. Avšak starnúť je nielen osudom ľudí, ale aj zákonov. Naše zákony o úrazovom poistení potrebujú novelizáciu. Jej vodítkom by malo byť za-

istenie pre prípad úrazu všetkých tých osôb, ktoré podliehajú nemocenskému poisteniu, zvýšenie ročného započítateľného zárobku z doterajších 12 na 18 tisíc korún a konečne prevedenie priemyselného a poľnohospodárskeho úrazového poistenia na spoločný systém. Dúfajme, že s touto novelizáciou budeme mať príležitosť zaoberať sa v Sneme.

Náš nový zákon o chorobách z povolania v určitom smere bude nepochybne najliberálnejším zpomedzi zákonov tohto druhu. Slovenská pracujúca pospolitosť dostáva ho akoby dar k tretiemu výročiu našej samostatnosti a prijme ho iste vďačne.

Mám česť v mene sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru Snemu odporúčať slávnemu plénu, aby návrh zákona o odškodnení pri nemociach z povolania v predloženom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sekol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Dr. Ernesta Rosivala a spoločníkov na zmenu vládneho návrhu zákona o odškodnení pri nemociach z povolania.

Navrhujeme, aby v prílohe zákona pod bežným číslom 21 bola prvá veta nahradená týmto znením:

"Onemocnenie zaprášením pľúc, pri ktorom zistené klinicko-funkcionálne poruchy sú podopreté röntgenologicky typickými znakmi, alebo naopak. "

V Bratislave 4. marca 1942.

Podpísaní sú: Dr. Rosival, Horák, Moravčík, Dr. Opluštil, Drobný, Dr. Mušak, Dr. Vančo, Simko, Danko a Maguth.

Predseda Dr. Sekol (cengá):

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Mora.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Mora: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o odškodnení pri nemociach z povolania.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 10 paragrafov, nadpis, úvodnú formulu a prílohu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Ernesta Rosivala a spoločníkov a potom, ak by pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborov. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Ernesta Rosivala a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Mora: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom, úvodnou formulou a prílohou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov so zmenou v prílohe zákona pod bežným číslom 21.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za správou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3, Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík:

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 10. februára 1942 a priklonil sa k názoru návrhu, podľa ktorého treba doplniť právne predpisy o používaní a zmene mena a priezviska, zmeniť niektoré ustanovenia o vedení matrík a zaviesť trestné ustanovenia, ako i ustanovenia prechodné, umožňujúce najmä zmenu neslovenských priezvisk občanov slovenskej národnosti.

Táto osnova obsahuje úpravu právnych otázok, ktoré z veľkej časti neboly upravené doteraz písaným právom, alebo ktoré sa daly vyvodiť len nepriamo z iných právnych predpisov. Pri úprave textu osnovy previedol ústavnoprávny výbor popri niektorých štylárnych opravách tieto zmeny:

Skrátil názov zákona, lebo i upravený názov je dostatočný.

V § 3 doplnil odsek 3 ďalšou vetou: ,, Ustanovenie druhej vety ods. 2 platí obdobne", aby sa tým kodifikoval skutočný stav aj teraz užívaný. Tento doplnok je logickým následkom ustanovenia ods. 2 tohto paragrafu.

Paragraf 5 bol doplnený tak, že bezdomovec je povinný používať do toho času, kým nepredloží doklad, ktorý ho oprávňuje k pobytu na území Slovenskej republiky, meno a priezvisko, pod ktorým je všeobecne známy.

Paragraf 8 ods. 2 bol tak zmenený, že matričný záznam zmeny mena súvisiacej s náboženským úkonom prevedie sa na príkaz okresného (mestského notárskeho) úradu, lebo výbor uznal za vhodnejšie sveriť túto pôsobnosť okresnému (mestskému notárskemu) úradu, namiesto župnému úradu. V súvislosti s právnou matériou, upravenou v tomto paragrafe, považuje výbor za potrebné zdôrazniť, že na základe tohto paragrafu má Ministerstvo vnútra povoľovať len zmenu mien nekresťanských na mená kresťanské a nie naopak.

Paragraf 11 doplnený bol tak, že je súhlas štátneho zastupiteľstva potrebný za podmienok uvedených v tomto paragrafe i k zmene mena.

Ustanovenia § 12 boly presnejšie formulované a doplnené odsekom 3, podľa ktorého priezvisko, nezapísané v matrike

v pravopisnej forme kmeňovej reči, opraví v nej na žiadosť strany matrikár.

Ustanovenia trestné boly presnejšie formulované a v súlade s doterajšími právnymi predpismi sa vynechala spodná hranica trestnej sadzby.

S ohľadom na úpravu niektorých otázok spadajúcich do tejto právnej oblasti bolo treba doplniť § 17 druhým odsekom, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona nedotýkajú sa vecí upravených medzištátnymi smluvami.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca Ing. Franza Karmasína a spoločníkov na zmenu vládneho návrhu zákona o menách a priezviskách.

Navrhujeme, aby § 14 znel takto: "Minister vnútra môže povoliť, aby sa mená príslušníkov národných skupín všeobecne zapisovaly do matrík len v ich materinskej reči, ak matrikárovi je národnosť známa, alebo ak to osoba na ohlásenie zápisu povinná u matrikára žiada. "

V Bratislave 4. marca 1942.

Podpísaní sú poslanci: Ing Karmasín, Dr. Vančo, Martvoň, Dr. Orlický, Keil, Mondok, Mora, Husárek, Dr. Opluštil, Dr. Lukáč a Steinhübl.

Predseda Dr Sokol:

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Dr. Orlický:

S navrhovanou zmenou súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona o menách a priezviskách.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť dielov, 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Ing. Franz Karmasína a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Ing. Franz Karmasina a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej so zmenou § 14.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 56. min. )