Snem Slovenskej republiky 1941

1. volebné obdobie. 6. zasadanie.

Zpráva

o 81. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 11, februára 1942.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedu:
Otvorenie zasadnutia ............	..... 2
Ospravedlnenie neprítomnosti .........	..... 2
Došlé nariadenia s mocou zákona .......	..... 2
Rozdaná a rozoslaná tlač ..........	..... 2
3. bod sňatý s programu ...........	..... 6
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí....	..... 6
Zakľúčenie zasadnutia ............	..... 6

Program:
1. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek .........	2
Reč zpravodajcu Petroviča ...............	3
Reč zpravodajcu Dr. Kočiša .............	4
Rozprava odpadá ........,,,	4
Hlasovanie o návrhu.... ............	4
Prijatie návrhu hlasovaním ..........	5
2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zámene niektorých dlhopisov vnútorného štátneho dlha bývalej Česko-Slovenskej republiky za dlhopisy Slovenskej republiky,	5
Reč zpravodajcu Moravčíka ..............	5
Rozprava odpadá ...................	6
Hlasovanie o návrhu .................	6
Prijatie návrhu hlasovaním.. .......	6

81. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 11. februára 1942.

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 37. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil. 56 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej. Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 81. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať

Ospravedlnenie neprítomnosti

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Anton Šalát, Dr. Jozef Fundárek, Dr. Matej Huťka a Dr. Štefan Mušak.

Došlé nariadenia s mocou z á k o n a.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

zo dňa 21. januára 1942 číslo 13 Sl. z. o pracovnej povinnosti penzistov,

zo dňa 21. januára 1942 číslo 17 Sl. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v obore, ochrany vynálezov, známok a vzoriek a

zo dňa 21. januára 1942 číslo 18 Sl. z. o priechodných bilančných úľavách pre ústavy a podniky povinné verejne účtovať.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu. "

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 79. a 80. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru a vládnom návrhu zá-

kona o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek,

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zámene niektorých dlhopisov vnútorného štátneho dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky za dlhopisy Slovenskej republiky.

Odpoveď vlády Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov vláde Slovenskej republiky vo veci neporiadkov v Slovenskom rozhlase.

Odpoveď vlády Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov vláde Slovenskej republiky vo veci nezákonného výkonu preventívnej cenzúry.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Teodora Turčeka a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa doplňuje zákon č. 297/1940 Sl. z. o slovenských záujmových organizáciách. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a výboru ústavnoprávnemu,

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Aladár Kočiš.

Dávam slovo spravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Národohospodársky výbor prerokoval osnovu na zasadnutí dňa 4. februára 1942. Základom prerokovania bola zástupcami zúčastnených rezortov pripravená a prepracovaná osnova.

K zásadám uskutočneným v tejto osnove zaujal výbor kladné stanovisko.

Zákonný článok XXXVII/1897 chránil proti falšovaniu a napodobeniu poštové známky, kolky a iné na zaistenie daní určené známky a pečiatky ako aj puncové a ciachové značky, avšak trestnoprávna ochrana, poskytovaná týmto zákonom ako aj ďalšími zákonnými ustanoveniami, najmä § 35 zák. čl. V/1907 a §§ 57 a 58 trestného zákona priestupkového, nevyhovovala už dnešným pomerom, nedržala krok s vývojom hospodárskeho života a v mnohých smeroch nepostihovala spravodlivou trestnou represiou také previnenia, ktoré sú podľa právneho citu skutočne trestuhodné, lebo značnou mierou poškodzujú alebo aspoň ohrožujú záujmy štátu a sú prekážkou jeho nerušeného hospodárskeho rozvoja. Z týchto dôvodov bolo potrebné trestnú ochranu, poskytovanú doterajším trestným zákonodarstvom, primerane rozšíriť čo do okruhu chránených právnych statkov ako aj v otázke druhu jednotlivých trestuhodných činností tak, aby v plnej miere vyhovovala potrebám verejného záujmu,

Dôležitým dôvodom pre rozšírenie doterajšej základnej trestnoprávnej ochrany je aj skutočnosť, že podľa článku 81. Svetového dohovoru, uzavretého v Buenos Aires dňa 23. mája 1939, smluvné štáty sa zaviazaly trestnoprávnym spôsobom chrániť pred falšovaním nielen poštové známky, ale aj medzinárodné poštové odpovedky, strojové výplatné odtlačky a v poštovej službe používané nálepky. Nakoľko Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru, prevzala tým záväzok prispôsobiť trestnoprávnu ochranu, poskytovanú v tejto právnej oblasti jej doterajším zákonodarstvom, podmienkam uvedeného dohovoru. Uskutočnenie tohto

záväzku je taktiež poslaním predloženej osnovy.

Trestnoprávna ochrana podľa predloženej osnovy zahŕňa v sebe najmä ochranu kolkov, poštových známok, známok a značiek určených na zaistenie dane, dávky, alebo poplatku, značiek ciachových, puncových, vývozných a zásobných, ďalej ochranu administratívnych tlačív, cenín a blanket, vyhlásených vrchnostenský za prísne účtované, ako aj ochranu poštových cenín, vzorcov, nálepok a značiek, medzinárodných poštových odpovediek, strojových výplatných odtlačkov a konečne znehodnocovacích i potvrdzovacích pečiatok. Základným predpokladom trestnej ochrany je, že uvedené značky používa alebo vydáva štát, štátny podnik, župa, obec alebo verejnoprávna ustanovizeň. Ak by sa v budúcnosti vyskytla potreba rozšíriť ochranu prípadne aj na ďalšie predmety, môže to urobiť vláda na základe zákonného zmocnenia, formulovaného v osobitnom ustanovení osnovy. Dôležitou zásadou osnovy je, že poštové známky cudzieho štátu sú s hľadiska trestnoprávnej ochrany postavené na roveň naším, avšak ohľadom iných známok a značiek cudzích štátov je objektívnou podmienkou tejto ochrany zachovávanie reciprocity dotyčným cudzím štátom voči našej republike.

Trestné ustanovenia formulované v §§ 3 až 10 dostatočnou mierou postihujú každú trestuhodnú činnosť, smerujúcu proti uvedeným chráneným predmetom, najmä proti neoprávnenému zhotoveniu, falšovaniu a napodobňovaniu. Trestné sankcie náležitou mierou potlačujú nielen skutočné poškodzovanie chránených právnych statkov, ale aj ich ohrozovanie a účinnosť trestnej represie značnou mierou sa zvyšuje aj tým, že sa táto rozprestiera okrem dokonaných trestných činností aj na činnosť pokusnú, ba postihuje aj niektoré nebezpečné spôsoby prípravných činností smerujúcich na spáchanie trestného činu.

Účinným prostriedkom trestnej ochrany, poskytovanej ustanoveniami nového zákona, je aj široká možnosť zhabania predmetov trestným činom vyrobených alebo získaných "ako aj nástrojov, ktorými bol trestný čin spáchaný.

Národohospodársky výbor hodnotiac právny význam predloženej osnovy, dospel k presvedčeniu, že osnova úspešne splní svoje poslanie, že trestná ochrana, ktorú poskytuje, v plnej miere vyhovuje verejnému záujmu, najmä aj s hľadiska národohospodárskeho a preto odporúča osnovu v predloženom znení na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Kočišovi.

Zpravodajca Dr. Kočiš:

Slávny Snem!

Jednou z vážnych pohnútok prečo bolo treba novelizovať zákon o ochrane známok, bol aj ohľad na záujmy našich filatelistov. Filatelia od samého vzniku poštovej známky stala sa významným obchodným odvetvím a poštové známky stály sa veľmi výnosným artiklom.

Viete veľmi dobre, že dnes už po celom svete jestvujú veľké obchodné domy, ktoré sa zapodievajú výlučne obchodovaním so známkami a že vo všetkých európskych i zámorských obchodných centrách existujú pravidelné filatelistické burzy, ktoré určujú ceny známok.

Na Slovensku je obchod so známkami tiež veľmi rozšírený a je dobre, keď slovenský štát po vzore iných moderných štátov chápe sa ochrany tohto veľmi významného obchodného odvetvia a ide mu pomáhať.

Moderný štát však slávia filateliu často aj do svojich fiškálnych služieb a vydávaním rozličných jubilejných, dobročinných, príležitostných, vojnových a výpomocných známok veľmi úspešne napomáha svoje financie. V najnovšom čase sa filatelia využíva v súhlase s moderným sociálnym snažením aj na ciele sociálnej starostlivosti. V Nemecku robí sa to sústavne už dávnejšie, ale aj menšie štáty sa veľmi usilovne zapínajú do týchto snáh. Tak napríklad dánska pošta aj toho roku vydala osobitné vianočné známky, ktorých výnos venuje na podporovanie tuberkulóznych detí v Dánsku. Týchto známok vydala a rozpredala dánska pošta v hodnote 22 miliónov dánskych korún.

S radosťou môžeme konštatovať, že aj slovenská poštová správa chápe ten-

to sociálny význam filatelie a v krátkom čase vydala až dve emisie poštových známok s určením na sociálnu starostlivosť. Je to emisia "Červený kríž", ktorá vyšla v hodnote 1, 207. 000 korún a ktorej čistý výťažok približne pol milióna korún je už v rukách Slovenského červeného kríža a emisia "Deťom", ktorá sa vydala v hodnote 1, 260. 000 korún a ktorá vyniesla tiež približne pol milióna korún čistého výťažku pre zdravotnícke oddelenie Ministerstva vnútra.

Toto sú prvé kroky našej poštovej správy a výsledky ukazujú, že slovenský štát nezaostáva ani na tomto poli, ba dáva dokonca dobrý príklad aj štátom iným. Je len želateľné, aby poštová správa pokračovala na začatej ceste a ďalšími emisiami známok naše celoštátne sociálne snaženie napomáhala. Prirodzene - ako všade - bude treba postupovať opatrne, aby sa zase pričastým vydávaním nesnížil konečný efekt.

Zákon, ktorý leží pred nami, bude tento cieľ výdatne napomáhať.

Ústavnoprávny výbor prerokoval osnovu na zasadnutí dňa 4. februára t. r. a uskutočnil na nej okrem žiadúcich zmien štylárnej a legislatívne-technickej povahy aj niektoré zmeny vecné, ako sú uvedené vo vytlačenej zpráve výborov.

Ústavnoprávny výbor odporúča osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o ochrane kolkov, poštových a iných známok, cenín a značiek.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Kočiš: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú:

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zámene niektorých dlhopisov vnútorného štátneho dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky za dlhopisy Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo,

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Po politickom zániku Česko-Slovenskej republiky prichádza nám postupne likvidovať jej majetkovú podstatu. Z tohto miesta už vyšlo niekoľko zákonov, ktoré sledujú tento cieľ a okrem toho bolo ujednaných už niekoľko medzinárodných dohôd, týkajúcich sa rozdelenia aktív a pasív bývalej republiky.

Na základe dohody zo dňa 18. apríla 1940, uzavretej medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou republikou, bol podiel Slovenska na dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky vyčíslený sumou 1850 miliónov československých korún nominálnej hodnoty dlhopisov. Keďže sa Slovenská republika zaviazala odovzdať túto sumu Protektorátu Cechy a Morava, bolo treba zistiť, koľko majú dlhopisov občania našej republiky. Keďže výška vyššie uvedeného záväzku dlhopisov, ktoré boly v držbe našich občanov, nedosiahla dohodnutej sumy, bolo treba predĺžiť túto lehotu na súpis dlhopisov. Ani tak nebolo dosiahnuté úhrnnej sumy 1850 miliónov korún, takže čiastku prevzatého dlhu museli sme vyplatiť v hotovosti.

Predložená vládna osnova má konvertovať celý rad dlhopisov bývalej ČeskoSlovenskej republiky za dlhopisy republiky Slovenskej.

V prvom paragrafe je uvedený rozsah dlhopisov podliehajúcich zámene. Prakticky ide o všetky dlhopisy Česko-Slovenskej republiky okrem Česko-Slovenskom prevzatých dlhopisov rakúskych. Ako vieme, bola povaha týchto dlhopisov i čo do úroku i čo do splatnosti veľmi rozdielna. Rovnako počet týchto dlhopisov je veľmi veľký.

V § 9 a 10 vládnej osnovy je uvedené, akými prepočítacími kurzami sa budú tieto dlhopisy zameňovať. Pri podrobnom skúmaní zistíme, že v niektorých prípadoch tento prepočítací kurz ide na vrub držiteľov starých dlhopisov.

Rozpočtový výbor si všimol tejto zásadnej veci, ale napriek tomu ponechal nezmenené vyššie citované paragrafy tak, ako ich uvádza vládna osnova. Ako vieme, nebolo vlastne nijakého právneho záväzku honorovať alebo hodnotiť vnútorný štátny dlh, patriaci do slovenského územného bloku. Slovenská republika robí tento zaiste veľmi nákladný krok jedine preto, aby udržala dôveru v štátnych papieroch, ktorá v posledných niekoľko desaťrokov častými štátoprávnymi zmenami bola veľmi otrasená. Druhým záväzným dôvodom pre toto zhodnotenie bol fakt, že veľkú časť štátnych dlhopisov majú vo vlastníctve sociálne ústavy, peňažné ústavy a banky. Ak by sa znehodnotily dlhopisy, ktoré sú v ich vlastníctve, bola by existencia týchto ústavov ohrozená.

Číselne vyzerá výdavok spojený s prijatím tohto zákona, ako to predvída vláda, asi takto:

Protektorátu bolo odvedené l miliarda 453, 163. 119. 13 korún, v hotovosti bolo zaplatené 415, 000. 000 korún, tedy spolu l miliarda 868, 163. 119. 13 korún. Po zarátaní úrokov treba na dobu do konca roku 1941 zaplatiť ešte 16, 074. 362. 62 korún. Počiatočný úrok z konverzovanej pôžičky činí asi 56 miliónov korún a v rozpočte je zaistený. Zpiatočne bude treba ešte zaplatiť 12 miliónov, ktorá suma nie je predvídaná v rozpočte.

Ako som už vyššie uviedol, prevzatím tejto povinnosti preberá náš štát na seba veľkú povinnosť. Z dôvodov už uvedených treba však, aby sme túto povinnosť vzali na seba.

Menom rozpočtového výboru navrhujem preto, aby slávny Snem prijal vládny

návrh zákona v tom znení, ako ho výbor upravil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o zámene niektorých dlhopisov vnútorného štátneho dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 21 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Moravčík: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 21 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu.

Tretí bod programu snímam s denného poriadku.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 58. min. )