Snem Slovenskej republiky 1942
1. volebné obdobie. 6. zasadanie.
Zpráva,
o 79. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 27. januára 1942.
Obsah: |
Strana: |
Oznámenie predsedu: |
  |
Otvorenie zasadnutia.. |
. . 3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti |
.... 3 |
Dovolenky ...... |
3 |
Zmeny vo výboroch... |
.. 3 |
Od vlády došlo.... |
.. 3 |
Došlé nariadenia s mocou zákona |
.... 3 |
Rozdaná tlač ...... |
.. 4 |
Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí |
.....15 |
Zakľúčenie zasadnutia.... |
. . . .15 |
Program: |
  |
1. Zpráva technicko-dopravného, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie ........... |
4 |
Reč zpravodajcu Horniša....... |
4 |
Reč zpravodajcu Hollého ..... |
5 |
Prikročenie k rozprave..... |
6 |
Reč poslanca Dr. Kočiša ........ |
6 |
Koniec rozpravy ........... |
9 |
Doplňovací návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov... |
9 |
Zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia. ..... |
9 |
Hlasovanie o návrhu........... |
9 |
Prijatie doplňovacieho návrhu hlasovaním.. |
9 |
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním.. |
9 |
2. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmenkovom poplatku....... |
9 |
Reč zpravodajcu Dr. Vanču...... |
9 |
Rozprava odpadá............ |
10 |
Hlasovanie o návrhu ........... ...... |
10 |
Zpravodajca navrhuje opravu textu ..... ...... |
10 |
Prijatie návrhu s navrhovanou opravou hlaso- |
  |
vaním.................... |
10 |
3. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového |
  |
výboru o vládnom návrhu zákona o Ústrednom úrade na ochranu |
  |
živnostenského vlastníctva ........ ...... |
10 |
Reč zpravodajcu Dr. Fundárka ....... ...... |
10 |
Rozprava odpadá ............ ...... |
12 |
Hlasovanie o návrhu ..... ...... ...... |
12 |
Prijatie návrhu hlasovaním ...... |
12 |
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ...... |
12 |
4. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového |
  |
výboru o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých |
  |
právnych predpisov o poplatkoch ..... ...... |
12 |
Reč zpravodajcu Dr. Orlického. ............ |
12 |
Rozprava odpadá ............ ...... |
15 |
Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Jozefa Fundárka a spoločníkov. |
15 |
Zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí ......... |
15 |
Hlasovanie o návrhu ..... ..... ...... |
15 |
Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním. |
15 |
Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním. |
15 |
79. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 27. januára 1942.
Zasadnutie otvorené o 10. hod. 53. min.
P r í t o m n í:
Predseda Dr. Martin Sokol
Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštíl. 60 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Dr. Mikuláš Pružínský, Jozef Sivák a Július Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej. Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu ministerský radca Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 79. zasadnutie Sneniu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Suroviak, František Bošňák, Ferdinand Mondok, Vincent Boleček, Dr. Matej Huťka a Konštantín Čulen.
Dovolenky.
Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 28. januára 1942 zdravotnú dovolenku pánu poslancovi Dr. Vojtechovi Tvrdému.
Zmeny vo výboroch: Oznamujem, že ústavnoprávny výbor na zasadnutí dňa 10. decembra 1941 vyvolil za podpredsedu poslanca Dr. Jozefa Fundárka.
Od vlády došlo: Pán predseda vlády podľa § 26 ods. 1 zákona č. 268/1923 Sb, z. a n. v znení pozdejších právnych predpisov predložil Snemu vládne nariadenie zo dňa 19. decembra 1941 č. 269 Sl. z., ktorým sa vydáva doplnok k soznamu prepychových predmetov a výkonov. Toto vládne nariadenie prideľujem výboru národohospodárskemu.
Došlé nariadenia s mocou
zákona.
Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta): Pán predseda vlády v smysle § 44 ods.
3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia
s mocou zákona:
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 264 Sl. z., ktorým sa predlžuje účinnosť nariadenia s mocou zákona o zálohovom vyplácaní výpomocí na dôchodky z verejnoprávneho poistenia v Belgicku a vo Francúzsku,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 265 Sl. z. o nezapočítateľnosti niektorých plnení zamestnávateľov do pracovného zárobku vo verejnoprávnom poistení,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 266 Sl. z. o splnomocnení Robotníckej sociálnej poisťovne a Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Bratislave na poskytnutie jednorázovej zimnej výpomoci ich dôchodcom,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 267 Sl. z. o ochrane nájomníkov,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 271 Sl. z., ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých ustanovení nariadenia s mocou zákona o zmene ustanovení, týkajúcich sa poisťovne Star,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 273 Sl. z, o dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a v iných majetkových podstatách,
zo dňa 2. decembra 1941 číslo 275 Sl. z. o hospodárskej kontrolnej službe,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 276 Sl. z. o daňových úľavách na opravy domov,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 277 Sl. z., ktorým sa predlžuje účinnosť nariadenia s mocou zákona o finančných úľavách pri úprave niektorých pomerov peňažných ústavov a súkromných poisťovní,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 279 Sl. z., ktorým sa mení a doplňuje zákon o požadovaní dopravných prostriedkov pre vojenské účely,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 282 Sl. z. o predĺžení zmenkoprávnych lehôt,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 283 Sl. z. o prechodnej úprave niektorých zmenkoprávnych lehôt,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 285 Sl. z,, ktorým sa rozširuje vládne nariadenie o obilných záložných listoch a verejných obilných skladištiach na niektoré poľnohospodárske plodiny,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 286 Sl. z. o vzdelaní a výcviku pôrodných pomocníc,
zo dňa 15. decembra 1941 číslo 287 Sl. z. o pomoci motorizmu,
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 289 Sl. z. o revízii živnostenských oprávnení a
zo dňa 19. decembra 1941 číslo 290 Sl. z. o mimoriadnych zásahoch do oprávnenia hostinských a výčapníckych živností.
Predseda Dr. Sokol:
Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva o 77. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva technicko-dopravného, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie.
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmenkovom poplatku.
Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Ústrednom úrade na ochranu živnostenského vlastníctva.
Zpráva ústavnoprávneho, národohospo-
dárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov o poplatkoch.
Vládny návrh zákona o ochrane poštových známok, iných podobných cenín a niektorých značiek. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.
Vládny návrh zákona o zámene niektorých dlhopisov vnútorného štátneho
dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky za dlhopisy Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.
Vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov podniku Krompašské závody na meď, účastinná spoločnosť v Bratislave. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.
Oznamujem, že som poštou rozoslal:
Vládny návrh zákona o Ústrednom úrade na ochranu živnostenského vlastníctva. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva technicko-dopravného, národohospodárskeho a rozpočtovalo výboru o vládnom návrhu zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie.
Zpravodajcom za výbor technickodopravný je pán poslanec Koloman Horniš a za výbor národohospodársky a rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.
Dávam slovo zpravodajcovi za výbor technicko-dopravný pánu poslancovi Hornišovi
Zpravodajca Horniš:
Slávny Snem!
Rozmach hospodárskeho života na Slovensku nadobúda so dňa na deň širších rozmerov. I napriek vojnovým časom nezostáva ani jediné hospodárske odvetvie zabudnutým, lebo sa využíva každá vhodná príležitosť a zapájajú sa všetky finančné možnosti, aby sme vytvorili z nášho Slovenska prvoradý kultúrny štát. K tejto hospodárskej výstavbe nemalou mierou prispieva i vládny návrh zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie, ktorý dáva pevný základ k využitiu prírodných zdrojov na výrobu elektrickej energie a na zapojenie tejto do všetkých výrobných odvetví.
Predložený vládny návrh zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie je teda vítaným a vhodným opatrením, účelne zapadajúcim do rámca technicko-hospodárskych vymožeností. Má mnohé prednosti v porovnaní s doterajšími zákonmi a na-
riadeniami. Umožňuje rýchlejšie a účinnejšie tempo v prevádzaní sústavnej elektrizácie nášho vidieka podľa niekolkoročných skúseností.
V prvom rade treba zdôrazniť, že štát prispieva každoročne podporou podľa hospodárskej potreby. Táto potreba sa bude každoročne zisťovať pri sostavovaní štátneho rozpočtu. Návrh zákona dáva možnosť všeužitočným elektrárenským podnikom vyzdvihnúť pôžičky so štátnou zárukou v sume Ks 100, 000 000. - na úhradu stavebného nákladu diaľkových elektrických vedení, príslušných rozvodní alebo transformátorov.
Druhým dôležitým kladom vládneho návrhu zákona je, že sa mení subvenčný systém, a to tak, že sa budú podpory udeľovať skoro výlučne len všeužitočným elektrárenským podnikom. Takto sa zjednoduší manipulácia pri udeľovaní podpôr, vyplácaní splátok a tiež pri vyúčtovaní subvencie. Podľa doterajšej praxe musely obce stavebné príspevky odvádzať všeužitočným elektrárňam, alebo musely inakšie preukázať, že vyplatené splátky použily na úhradu výloh, spojených s elektrizáciou obce.
Týmto novým spôsobom sa odbremení administratíva príslušných obcí a zainteresovaných vyšších úradov a ministerstiev, lebo celé prípravné pokračovanie bude v odborných rukách toho-ktorého všeužitočného elektrárenského podniku.
Treba vítať, že sa v § 2 kladie dôraz na finančne slabé obce a pripúšťa sa výška podpory na primárne prípojky až do výšky 75%, čím sa zaiste výdatne umožní prenikanie elektrizácie i do tých najzastrčenejších obcí a krajov. Nebolo by však zdravé, keby sa s ohľadov úsporných alebo iných malo obchádzať toto jedinečné dobrodenie pre najnúdznejšie kraje. Táto obava je oprávnená už z toho dôvodu, že túto výhodu poznal aj § 3 zákona č. 139/1926 Sb. z. a n. a jednako sme sa s ňou tak zriedka stretávali. Prenikavejšie poskytovanie tejto výhody je potrebné práve dnes keď nám ide o dvíhanie úrovne vidieckeho človeka a keď začíname prejavovať tak veľký záujem o naše dediny po stránke hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej.
Je zaiste v súlade s naším štátnym zriadením, keď sa v § 4 vyslovuje povin-
nosť podporovať sústavnú elektrizáciu obcí so strany sväzkov územnej samosprávy.
Vládny návrh má na pamäti aj tú dôležitú otázku, aby sa výroba elektrickej energie, jej rozvádzanie ako aj predávanie dialo plánovité a sústavne. Vláde sa dáva možnosť zaťahovať do života jednotlivých podnikov cestou svojich dozorných orgánov. Toto opatrenie znamená veľký prielom v živote nášho zákonodarstva a vyžiadala si ho najmä tá okolnosť, že slovenský štát investuje ťažké stámilióny na stavby hydrocentrál, aby sa elektrická sieť rozšírila čo možno najviac, a keď už energia bude, aby mal štát možnosť ju aj dodávať. Bolo by chybou keby sme dnes trpeli veľkú spotrebu uhlia na výrobu elektrickej energie, keď máme a budeme mať veľké prírodné zdroje na výrobu elektriny. Nejde tu o mocenské zámery, ani o obmedzovanie súkromného podnikania, ale jedine o záujem štátu a širokej verejnosti. Všeužitočné elektrárenské podniky majú celoštátne úlohy, lebo musia plniť svoje povinnosti i v takom smere, odkiaľ im nekynie nijaká rentabilita.
Na niektoré prísnejšie opatrenia, vyplývajúce z §§ 7, 8 a 9 treba pozerať, nie pod zorným uhlom prítomnosti, že daktorí záujemci budú azda načas poškodení, ale s hľadiska konečného výsledku, keď budeme mať zelektrizované celé Slovensko alebo jeho väčšiu časť, kedy sa im v dôsledku zlacnenia elektrického prúdu nepatrná časová škoda niekoľkonásobne vynahradí.
Konečne treba vyzdvihnúť ustanovenie, že podniky budú musieť povinne upravovať služobné pomery a platy zamestnancov podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo dopravy a verejných prác.
Technicko-dopravný výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Dávam slovo druhému zpravodajcovi pánu poslancovi Hollému.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Zásobovanie elektrickou energiou je dnes meradlom hospodárskeho a kultúrneho vývoja. Ukazuje najmä, v akej miere vie ten-ktorý štát zužitkovať po stránke
hospodárskej a kultúrnej svoje prírodné bohatstvá a ako vie rozvinúť tvorivú schopnosť svojich obyvateľov.
Štáty, ktorým sú dané predpoklady výroby elektrického prúdu a ktoré túto možnosť s porozumením využívajú, rýchle sa vyviňujú a dostávajú sa do radov vyspelých štátov sveta. Slovenská republika má také prírodné bohatstvo a má plnú možnosť z tohto bohatstva rozumnou exploatáciou zaistiť nielen rozvoj hospodárskeho a kultúrneho života, ale zároveň i blahobyt najširších vrstiev občianstva.
Zistením tejto skutočnosti je zároveň v hlavných rysoch daný program: aby slovenský štát prostredníctvom svojho zákonodarstva hľadal vhodné cesty a spôsoby nahradiť v elektrizácii to, čo vplyvom pomerov a okolností doteraz sa zameškalo.
Je osvedčenou zásadou, že každé úsilie, ktoré smeruje k budovaniu určitého úseku hospodárstva, je najúspešnejšie vtedy, keď sa všetky pracovné jednotky a prostriedky zjednotia.
Z tejto zásady vychádza i predložený návrh zákona a výbory túto koncentračnú snahu vítajú.
Zdôrazňujú však pritom, že určité monopolné postavenie, ktoré sa elektrárenským podnikom týmto zákonom zaisťuje, musí viesť k rozvoju ozajstnej sústavnej elektrizácii a k zdravej podnikavosti a nesmie svádzať k domnienke, že vyhradenie týchto prác určitým ustanovizniam znamená aj súhlas s hocakým tempom prác a s nezdravými, jednostrannými obchodnými spôsobmi.
Preto je prirodzené, že si štát v navrhovanom zákone vyhradzuje potrebný dozor nad elektrárenskými podnikmi poverenými týmito úlohami. Tento dozor nesústredí sa len na to, či podniky plnia sverené im úlohy, ale bude sa prejavovať i v usmerňovaní elektrizačnej činnosti a výroby elektrickej energie.
Investície v elektrizácii vyžadujú aj koncentráciu kapitálu. No, nestačí na to kapitál podnikov, kapitál verejnoprávnych korporácií a kapitál jednotlivcov. To si štát dobre uvedomuje a preto zákonom sa zaväzuje prispievať na ciele sústavnej elektrizácie vo forme štátnej podpory v tej miere, ako si to vyžiadajú hospodárske potreby. Táto kapitálová účasť štátu, prejavená aj prevzatím záruky za pôžičku
100, 000. 000 Ks na diaľkové vedenia, a konečne aj zaviazanie samosprávnych korporácií k podpore sústavnej elektrizácie oprávňuje štát, aby si vyhradil plný dozor aj po stránke finančnohospodárskej nad zainteresovanými podnikmi.
Napokon pri takomto dôležitom podnikaní vyzdvihujú výbory aj záujem národný, aby pri takýchto veľkých obetiach práce i kapitálu začalo sa v sústavnej elektrizácii pracovať podľa dobre premysleného a národohospodárske záujmy štátu plne rešpektujúceho plánu a aby sa zapájaly do elektrickej siete najmä tie kraje, ktoré ležia ďaleko od miest a železnice a ktoré by sa pre svoju chudobu z vlastných síl nikdy k elektrizácii nedostaly. Bude preto záležať na ume a rukách, ktoré elektrizáciu centrálne povedú, a na štátnom aparáte, aby nad tým dozeral a pomáhal. Len na výsledkoch sa ukáže, či sa našla vhodná forma a či nebude treba hľadať iné cesty na dosiahnutie cieľa, ktorý je vždy rozhodujúci a ten istý: blahobyt slovenského ľudu,
S týchto zásadných hľadísk vychádzajúc previedly výbory na osnove okrem štylárnych a legislatívne-technických opráv i zmeny vecné, ktoré sú podrobne uvedené v rozdanej zpráve výborov.
Národohospodársky a rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu osnovu zákona prijať tak ako ju výbory pripravily. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Kočiš.
Dávam mu slovo. Poslanec Dr. Kočiš: Slávny Snem!
Dlhoročné neúnavné úsilie našich technikov a túžba nás všetkých, aby sa s elektrizáciou Slovenska náležite pohýbalo, stane sa odhlasovaním zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie skutkom. Cieľom tohto zákona je položiť všetky doterajšie práce okolo elektrizácie Slovenska na nový podklad, dať im jednotné zamerenie a nové rezkejšie tempo. Je nesporné, že vzhľadom na všetky tieto okolnosti dnešný deň je významným medzníkom a nebude od veci zastaviť sa trochu pri ňom. Prv
však, než by som hovoril o veci samej, dovoľte mi, aby som aspoň niekoľkými slovami reagoval na reč pána poslanca Esterházyho (poslanec Šalát: Čujme!), ktorá tu odznela na poslednom zasadnutí Snemu dňa 19. decembra minulého roku.
V ten istý deň, ako je Vám známe, hovoril tu o slovensko-maďarskom pomere pán poslanec Dr. Hrušovský. Jeho reč naplnená bola hlbokými myšlienkami, nevyvrátiteľnými argumentami a úprimnou snahou vyriešiť všetky sporné otázky medzi národom slovenským a národom maďarským.
Pán poslanec Esterházy nepokladal za potrebné vecne reagovať na túto reč pána poslanca Dr. Hrušovského, lebo on vraj stojí na stanovisku, že politické otázky dnes my tu i tak nebudeme rozhodovať. Slovom, že slovenský Snem nie je kompetentný rozhodovať o politických otázkach. (Poslanec Morháč: Oni by chceli rozhodovať!)
Slávny Snem! Tento výrok pána poslanca Esterházyho musíme tu čo najrozhodnejšie odmietnuť. (Poslanec Šalát: Tak je!) Slovenský Snem ako najvyššia politická reprezentácia slovenského národa je nielen oprávnený, ale priamo povinný rokovať a rozhodovať o všetkých otázkach, týkajúcich sa slovenského národa a teda aj o otázkach politických. (Výkrik: Tak je ! Potlesk. ) Kto by akýmkoľvek spôsobom a na akomkoľvek mieste chcel slovenskému Snemu toto právo ubierať, dostal by sa do najpríkrejšej protivy s vôľou celého slovenského národa. (Potlesk. ) Na tomto fakte slávny Snem nič nezmení ani tá okolnosť, že pán poslanec Esterházy má eventuálne iný názor. Jednako je však zaujímavé, že pán poslanec Esterhászy práve do Snemu prichádza s údajnými krivdami maďarskej národnej skupiny, tu ich prednáša (poslanec Šalát: Veď povedal, že sú to lapálie, noviny mu to celkom ináč priniesly, že vraj "nagyhatású beszédet mondott"!) a tu sa dožaduje ich riešenia. (Vrava poslancov. ) Žiada teda od Snemu rozhodovať v politických otázkach. V jednej a tej istej reči jedným dúškom, teda aj upiera slovenskému Snemu rozhodovať o politických otázkach, aj žiada politické otázky v Sneme riešiť. Tu je protirečenie. Keď si však sám pán poslanec Esterházy takto protirečí v zásadných otázkach, nie
je div, že sa dopúšťa určitých nedopatrení aj v otázkach konkrétnych a že úplne opúšťa pole objektivity pri prednášaní takzvaných krívd maďarskej národnej skupiny na Slovensku. Dokážeme to na prípade Dolných Obdokoviec, ktorý, prípad uviedol pán poslanec Esterházy ako konkrétnu krivdu maďarskej národnej skupiny na Slovensku. V svojej snemovej, reči dňa 19. decembra minulého roku podľa stenografických záznamov povedal doslovne pán poslanec Esterházy toto:
V Dolných Obdokovciach preložili z maďarskej školy do slovenskej 15 detí, hoci i pri slovenskom znení ich mien ani ony, ani ich rodičia nevedia ináč, len po maďarsky. Naproti tomuto tvrdeniu pána poslanca Esterházyho stojí skutočnosť, potvrdená vyšetrovaním a overená zápisnicou s piatimi svedkami. Táto skutočnosť vyzerá takto:
Dolné Obdokovce je obec na slovensko-maďarskom pohraničí s obyvateľstvom slovenským a maďarským. V tejto obci do roku 1941 bola len maďarská škola, do ktorej chodily aj slovenské detí a tam ich maďarčili. Keď sa v roku 1940 pri sčítaní ľudu zistilo, že v obci je viac slovenských školopovinných detí, zriadila sa tam slovenská ľudová škola, na ktorej sa dňa 3. novembra 1941 začalo vyučovanie. Už hneď po aktivovaní školy vyzval predseda školskej stolice dietky slovenskej národnosti, ktorým rodičia dali výslovný súhlas, aby od toho dňa navštevovaly slovenskú školu. Deti ihneď povstaly a prešly do slovenskej školy. Bolo ich 19. Na to začala pracovať propaganda sekretariátu maďarskej strany z Nitry, ktorá rozličnými vyhrážkami a priamym terorom nútila rodičov slovenských detí, aby svoje deti posielali aj naďalej do maďarskej školy. Niektorí rodičia podľahli a takto 7 dietok vrátilo sa do maďarskej školy, čo miestni slovenskí činitelia strpeli, aby len bol v obci pokoj, stále narušovaný nitrianskym sekretariátom maďarskej strany.
Toto je číra pravda o Dolných Obdokovciach a nie je pravdou ani to, že by šlo o 15 detí, ako to tvrdil pán poslanec Esterházy, ani to, žeby šlo o deti maďarské. Naopak, je pravdou, že do maďarskej školy v Dolných Obdokovciach ešte aj dnes chodia deti slovenskej národnosti (Poslanec Šalát: Škandál!) Takto teda
vyzerá jedna z takzvaných konkrétnych krívd maďarskej národnej skupiny na Slovensku a takto, vyzerajú aj tie ostatné pánom poslancom Ésterházym tu prednesené krivdy, ako na to náš "Slovák" nedávno už bol poukázal.
Pán poslanec Esterházy v tej istej reči bol sa nedvojsmyselne priznal k novému európskemu poriadku. Kardinálnou zásadou tohto nového poriadku v Európe je: upraviť spolužitie medzi národmi a najmä riešiť otázku národných skupín v jednotlivých štátoch takým, spravodlivým spôsobom, aby z toho nikdy nemohly povstať nijaké ozbrojené konflikty. Slovenský štát si tieto zásady nielen vložil do Ústavy, má ich nielen na papieri, ale ich aj v praxi uskutočňuje. Toto slovenský štát nerobí z nijakej oportunity, ale z čistého presvedčenia, že len ten národ je hodný slobody, ktorý si vie vážiť aj slobodu iného. (Výkrik: Tak je!) Slovenský národ, ktorý toľké roky trpel pod cudzou nadvládou a ktorý za krátkych 20 rokov až dva razy bol svedkom, ako sa neslávne zrútil režim ma nespravodlivosti založený a jemu životné práva upierajúci, vie si najlepšie oceniť hodnotu hesla: "Justitia regnorum fundamentum. Za toto svoje spravodlivé pokračovanie nežiadame si od nikoho ani osobitné uznanie, ani vďaky, lebo konáme vec pre nás samozrejmú. Jedno však máme právo žiadať: nech sa nikto nesnaží rozmazávaním bezvýznamných maličkostí alebo rovno fabrikovaním akýchsi "krívd" budiť o nás dojem, že nežičíme našim národným skupinám alebo že ich utláčame. Toto už aj v záujme nových európskych poriadkov, ktoré ukladajú určité povinnosti aj dotyčným národným skupinám, trpieť nemôžeme a nebudeme. (Výkriky: Tak je!) Toľkoto som chcel slávny Snem povedať na okraj reči pána poslanca Esterházyho na poslednom zasadnutí nášho Snemu.
Slávny Snem!
Zákonom o napomáhaní sústavnej elektrizácie splácame veľkú daň nášmu slovenskému vidieku a súčasne kladieme aj nový mohutný pilier do stavby nášho mladého štátu. Tento zákon nie je nejakou novotou v zákonodarstve. Mali sme už zákon o napomáhaní sústavnej elektrizácie aj za starej republiky, ba mali sme dokonca viac takýchto zákonov. Lenže tieto zákony na-
pomáhaly a sústavne napomáhaly iba elektrizáciu zamoravských krajín, kým na druhej strane elektrizáciu Slovenska sústavne hatily. Malý príklad nám to veľmi dobre objasní. V rokoch 1926 až 1933 bolo prisľúbených na štátnej podpore obciam a všeužitočným elektrárňam v bývalej republike 1% miliónov korún. Z tejto dotácie Slovensku bolo sľúbené 15%, hoci podľa počtu obyvateľstva malo Slovensko dostať najmenej 23% a podľa iných hľadísk ešte viac. Týchto 15% sa však rozličnými takzvanými úsporami a inými fígľami znížilo najprv na 13% a nakoniec na 8%. Toto sa dialo vtedy, keď zamoravské krajiny z úhrnného počtu svojich obcí iba 32% maly neelektrizované, kým na Slovensku z úhrnného počtu obcí celých 87% bolo neelektrizované. A žalostné bolo, že sme museli prosiť a modlikať ešte aj o tieto omrvinky. Pri takejto subvenčnej politike Prahy Slovensko ostávalo s elektrizáciou prirodzene stále pozadu. (Poslanec Šalát: Ale veď doplácali vraj na nás, Malypeter to hovoril, plakátami to vyhlásil. ) Za 20 rokov českého režimu zelektrizovalo sa na Slovensku dovedna 647 obcí, čo znamená
za rok priemerne 32. Naproti tomu za tri roky slovenskej štátnej samostatnosti zelektrizovalo sa na Slovensku 270 obcí, čo znamená za rok priemerne 93. A to boly roky začiatočných ťažkostí, roky vojny a nedostatku materiálu. A predsa aký úžasný rozdiel medzi spolčeným gazdovaním s Čechmi a samostatným gazdovaním slovenským. Nový zákon o napomáhaní sústavnej elektrizácie sľubuje byť ďalšou významnou vzpruhou na tejto pekne začatej ceste. Prináša do súladu rozličné odstredivé záujmy, zabezpečuje systematickú štátnu podporu a má všetky predpoklady, aby svoje vznešené poslanie splnil. To je želaním aj nás všetkých, lebo vieme čo elektrizácia pre naše Slovensko znamená. Veď tu nejde len o elektrickú energiu Buďme si na čistom, že s každou elektrickou žiarovkou prichádza do našich obcí nielen viac osvetlenia, ale súčasne prichádza aj viac svetla pokroku, osvety a vzdelanosti, A s týmto aj viac svetla viery v krajšiu budúcnosť slovenského národa a slovenského štátu. Zákon o napomáhaní sústavnej elektrizácie je dielo čisto slovenské a jeho dôsledné uskutočnenie je v našich slovenských rukách. Kiež sa suchá