Úterý 25. listopadu 1941

poriadali so židovstvom. (Poslanec Šalát: S večným židom!) Podali sme o tom dôkaz nad slnko jasnejší.

Toto všetko spomínam pri tejto príležitosti preto, aby bolo jasno na všetkých stranách, že sme celé, nekompromisne už dnes začlenení do národnosocialistického usporiadania Europy, podľa zásad ľudovosti Adolfa Hitlera. (Výkrik: Tak je! Potiesk. )

Urobili sme dnes ďalší krok pripojením sa k Paktu proti komunistickej internacionále. Je to pre nás záväzok, ktorého príkazy čestne splníme. Vieme, že nová Európa nie je možná a pokoj a zdravý vývoj národov v nej nebude zabezpečený, keby v ktoromkoľvek štáte Európy neboly odstránené staré metódy utláčania národov a vykorisťovania ľudu. Keď chceme vykynožiť boľševictvo, musí byť vykynožené všetko, čo k nemu nutne vedie. My sme ta urobili a sme odhodlaní plniť svoje povinnosti i ďalej. Na území našom nestrpíme nič, čo by mohlo slúžiť židoboľševizmu. Vieme, že kto takto nepokračuje, nebude mať práva na slobodný život v novej Európe, ako zlodej alebo cholerou nakazený nemá práva na voľný pohyb v ľudskej spoločnosti.

Slovensko pri tejto príležitosti pozdravuje z vďačného srdca Vodcu novej Európy Adolfa Hitlera (potlesk), vodcu fašistického Talianska Benita Mussoliniho (potlesk). Pozdravuje všetky národy a štáty ktoré sú dnes spojené v boji proti boľševizmu, menovite pozdravujeme hrdinské armády, bojujúce za ochranu európskej kultúry. Na stráž! (Dlhotrvajúci potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Liška a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Liškovi.

Zpravodajca Liška: Slávny Snem!

Národohospodársky výbor rokoval o vládnom návrhu zákona, ktorým sa rozširuje pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Ide v podstate o rozšírenie účinnosti, ktorú prevádzal dosiaľ Reeskontný a lombardný ústav v Prahe, ktorého úlohou bolo starať sa o likvidnosť štátnych cenných papierov udržiavaním stáleho kurzu, aby tak tieto štátne cenné papiere boly s dôverou a s istotou vyhľadávané pre vkladanie kapitálov širokých vrstiev obyvateľstva. Nešlo len o túto činnosť, ale v spojitosti s touto činnosťou Reeskontného a lombardného ústavu sa umožnila do značnej miery likvidita kapitálového trhu a tiež usnadnila činnosť pri obstarávaní štátnych pôžičiek.

Touto úlohou má byť poverená teraz rozšírená Slovenská hypotečná a komunálna banka, ktorá nebude sa len starať o udržanie stáleho kurzu štátnych cenných papierov, umiestniť tieto alebo umožniť predajnosť a lombardovateľnosť týchto, ale hlavne ide o to, aby spoluúčasťou tejto banky boly umožnené štátne úverové operácie spolu s ostatnými bankami na Slovensku. Takáto zdravá regulácia v dnešnej dobe je prepotrebná, lebo si musíme uvedomiť, že kapitály a prebytky kapitálov musia byť umiestnené tam, kde to záujem a potreba vyžaduje, aby prebytky kapitálov boly umiestené a investované skutočne tam, kde ich najviac potrebujú. A preto potreba takejto služby je odôvodnená a jej hospodársky význam vyžaduje, aby bola zákonom upravená už i preto, lebo chystaná výmena bývalých štátnych cenných papierov a tiež v obehu sa nachádzajúce štátne slovenské papiere musia byť okamžite podchytené kurzové tak, aby nenastaly poruchy na kapitálovom trhu.

Národohospodársky výbor vzal s uspokojením na vedomie, že sa nezriadil samostatný reeskontný a lombardný ústav. Bola by to drahá ustanovizeň a rozšírená pôsobnosť Slovenskej komunálnej a hypotečnej banky v plnej miere vyhovuje tejto úlohe, lebo ju už vykonávala dosiaľ. Preto vzal národohospodársky výbor na vedomie rozšírenie pôsobnosti Slovenskej

hypotečnej a komunálnej banky a odporúča slávnemu Snemu, aby túto osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkovi.

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Jednou z najdôležitejších súčiastok hospodárskeho života štátu je zdravá úverová politika. Keď pozorujeme hospodársky život štátov, prídeme k poznaniu, že ich aparáty vo všetkých svojich složkách, ale najmä v složke hospodárskej, pokulhávajú za životom. Prichodí nám to ako ozvena, ktorá sa ozýva s väčším alebo s menším oneskorením. V praxi toto oneskorenie prejavuje sa tým, že štát dostáva prostriedky na veci, ktoré už musí hneď podujať, len s veľkým oneskorením. Pretože sa ešte nikdy nestalo, aby mal voľné prostriedky alebo dokonca rezervy, vypomáha si pôžičkami, bez ktorých moderné štátne hospodárstvo nemôžeme si vlastne ani predstaviť. Sú ešte síce prívrženci starých hospodárskych názorov, ktorí sa na pôžičku pozerajú s nedôverou, ale týchto je s roka na rok menej. Dnes už s pôžičkami štátu rátame ako s činiteľom, bez ktorého sa nemôže ani jeden štát zaobísť.

Vývojom sme však prekonali už niekoľko veľmi dôležitých fáz štátnej úverovej politiky. Od úverov bohatých jednotlivcov prešlo sa k úverom, ktoré poskytujú aj jednotlivci alebo skupiny menej kapitálové silné a ktoré vo väčšine prípadov nie sú štátu ani známe. Vo voľnom neriadenom hospodárstve sa veľmi často stávalo, že na základe nejakých často nedoložených zpráv, stratili títo nemenovaní veritelia - držitelia štátnych papierov - dôveru a žiadali si ich výplatu. Takáto panika išla obyčajne na vrub poplašených, lebo oni hádzali na trh papiere, ktoré často s hodiny na hodinu strácaly cenu. Tak sa potom prišlo k poznaniu, že nezáleží ani natoľko na bonite dlžníka, t. j. štátu, ako skôr na tom, aby cenné papiere boly v pevných rukách a tie papiere, ktoré voľne obiehajú, aby našly umiestenie v prípade potreby pri stálom kurze. Len tým totiž, že majiteľ štátneho cenného papieru momentálne strativší dôveru zistí, že tieto papiere môže premeniť

na hotové peniaze bez väčších strát, predíde sa prípadným návalom a tým aj často vytváranému umelému znehodnocovaniu.

Za tým účelom bol aj v Česko-Slovensku vytvorený Reeskontný a lombardný ústav v Prahe, ktorého poslaním bolo udržovať hodnotu štátnych cenných papierov. Tento ústav veľmi výdatne pomáhal udržovať dôveru v štátne cenné papiere. Slovenská hypotečná a komunálna banka od vzniku slovenského štátu vykonáva vlastne tú funkciu, akú vykonával Reeskontný ústav v Prahe a dnešným zákonom máme legalizovať jestvujúci stav, resp. rozšíriť pôsobnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Rozpočtový výbor, ktorý sa zaoberal vládnym návrhom zákona na spoločnej schôdzke s výborom národohospodárskym dňa 19. novembra 1941 skúmal s niekoľkých hľadísk predloženú vládnu osnovu.

Podľa § 2, ods. 3 predloženého návrhu zákona bude Slovenská hypotečná a komunálna banka, resp. jej vedúci riaditeľ vykonávať činnosť svoju v dohode s ministrom financií a guvernérom Slovenskej národnej banky. Pre posúdenie, či očakávaná činnosť Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky bude úspešná, je toto ustanovenie veľmi dôležité. Ako vieme, štát, resp. jeho minister financií má priamy záujem na tom, aby ostala trvalá hodnota štátnych cenných papierov a rovnaký záujem na tejto veci má tiež guvernér Slovenskej národnej banky ako usmerňovateľ našej menovej politiky. Možno preto očakávať len zisk z toho, že činnosť banky sa dáva do rúk nie jedného, ale troch vedúcich osôb, ktoré budú politiku cenných papierov usmerňovať a za ktorú budú tiež aj zodpovední. Trojica týchto osôb musí nám byť zárukou, že aj v budúcnosti bude vývoj našej politiky so štátnymi cennými papiermi priaznivý.

Podľa § 3 vládneho návrhu zákona sú povinné peňažné ústavy vkladať 5% úhrnu svojich vkladov.

Podľa §§ 4 a 5 Robotnícka sociálna poisťovňa a Penzijný ústav súkromných zamestnancov sú povinné složit 5% úhrnu svojho majetku trvalé uložiteľného. Súkromnoprávne poisťovne sú povinné uložiť a udržiavať v Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke 10% úhrnného stavu svojich prémiových rezerv.

Naskytá sa nám tu otázka, či táto povinnosť nie je neúnosná. Keby sme ju mali zodpovedať podľa terajšieho stavu, keď skoro všetky vyššie uvedené ústavy majú dosť volných finančných prostriedkov, položenie tejto otázky by bolo celkom zbytočné. My však robíme základy svojej hospodárskej a finančnej politiky na dlhšiu dobu a tu nám príde zodpovedať, či v budúcnosti bude možné, aby tieto ústavy plnily to, čo im ukladá vládny návrh zákona. Neodvažujem sa tvrdiť, že táto povinnosť bude vždy tak ľahká, znesiteľná, ako je tomu teraz. V každom prípade banka musí rátať s nejakými finančnými prostriedkami bez ohľadu na to, akými obeťami ich dostane. Dnes sa nám zdá, že tieto obete sú znesiteľné a pretože v týchto mimoriadnych časoch je náš štát postavený pred ťažkú úlohu, nie je dosť oportúnne ani pýtať sa, čo bude povedzme za päť alebo desať rokov. Obeť, ktorú teraz dávajú naše ústavy tým, že poskytujú povinné vklady, je nateraz úmerná výsledku, aký očakávame od tohto zákona.

Štát uloží Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke bezúročný štátny vklad 50 miliónov, splatných v päťročných splátkoch po 10 miliónov počínajúc rokom 1942. Minister financií má síce možnosť tento vklad stiahnuť, ak bude situácia Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky taká priaznivá, že jej stav to dovolí, ale aj tak treba aspoň predbežne rátať s tým, že i štátna pokladnica musí brať účasť na povinnosti, aby si zaistila hodnotu ňou vydaných papierov.

Keď hľadáme zdroje príjmov kde sa sohnať dajú a pri značne citeľných vojnových výdavkoch, rátame s každým halierom, ktorý chceme a môžeme vydať, táto obeť nie je taká, aby sme mohli ponad ňu prejsť bez povšimnutia. Štátnej pokladnici nebude ľahko složiť 50 miliónov a predsa keď vieme, že idú na zaistenie likvidnosti cenných papierov a tým na získanie istoty možnosti ich predaja a istoty o ich cene, vieme, že táto obeť tiež nie je neúmerná.

Štát má záujem na tom, aby kurzový vývoj štátnych cenných papierov bol usporiadaný a dirigovaný. Na toto sú potrebné peniaze a keď ich štátna pokladnica dáva, poskytuje ich na zaistenie svojich štátnych papierov, čím si získava priaznivejšie vyhliadky na to, že bude môcť

obrátiť sa k väčším alebo menším kapitalistom o novú pôžičku, ak toho bude vyžadovať potreba.

Keďže predloženým návrhom zákona legalizuje sa jestvujúci stav a ako bolo už vyššie uvedené, zaisťuje sa likvidnosť štátnych cenných papierov a pre majiteľov istota o ich cene, navrhujem slávnemu Snemu menom rozpočtového výboru, aby vládny návrh zákona prijal v tom znení ako ho pripravily výbory. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o rozšírení pôsobnosti Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Liška: Nie sú.

Zpravodajca Moravčík: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Osnova má 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 17 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona, podľa zpráv výborových.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave colných sadzieb, platných pre colné územia Slovenskej republiky.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Odkedy sa clá staly účinným obchodnepolitickým prostriedkom, zmena colného sadzobníka v tom-ktorom štáte vyvolala vždy veľkú diskusiu. Hospodárski činitelia s najväčšou starostlivosťou preskúmavali navrhovanú zmenu, aby nepôsobila nepriaznivé nielen na ceny domácich výrobkov, ale aj na rozvoj celého hospodárstva.

Slovenský autonómny colný sadzobník, ktorý obsahuje vládny návrh, predkladá vláda Snemu na schválenie za mimoriadnych pomerov. Vojna, ktorá sa rozprestiera pomaly na všetky svetadiely, hatí eo ipso výmenu tovarov. Národohospodárske clá, ktoré majú mierniť nepriaznivú súťaž cudziny na domácom trhu, nemôžu sa uplatňovať v tomto čase v pravom smysle slova, lebo jednotlivé štáty po prvej svetovej vojne nedospely k autarkii či v priemyselnej alebo poľnohospodárskej výrobe. Namiesto ochranárstva musia podporovať favorizovaný dovoz rozličných článkov, potrebných na výživu obyvateľstva, alebo slúžiacich podpore poľnohospodárskej alebo priemyselnej výroby. Regulované hospodárstvo dáva zodpovedným hospodárskym činiteľom nielen možnosť, ale kladie priamo za povinnosť, aby pri sjednávaní obchodných smlúv prispôsobovali colné tarify v prospech celého hospodárstva v danom prípade a čase. Keď po svetovej vojne európske hospodárstvo pociťovalo zlé následky rozdrobenia európskych štátov na viac colných jednotiek a volalo sa vždy hlasitejšie po colných úniách hospodársky príbuzných štátov, po rozdrobení Česko-Slovenskej republiky bol tento problém zdvojnásobený a dotýka sa menovite nášho štátu.

Vláda, aby zapezpečila nerušený ďalší chod hospodárskeho života, vymenovala zo zainteresovaných odborníkov colno-tarifnú komisiu, aby táto previedla revíziu bývalého česko-slovenského colného sadzobníka vzhľadom ma slovenské hospodárstvo v relácii k iným štátom,

Po dlhých úvahách zrodil sa priložený návrh, v ktorom sa mení oproti doterajšiemu stavu systém vyclievania pri obilni-

nách a dobytku, systém prirážok nahradzuje sa systémom pevných colných sadzieb; dáva sa možnosť poskytovať colné slávy na stroje, pri špeciálnych potrebách priemyslu odpúšťať alebo znižovať clo; rieši sa otázka vyclievania umelých vláken a tovarov, tiež gumy.

Podľa vládneho návrhu účinnosť zákona má určiť vláda nariadením. Tento postup sa volil preto, lebo k Sudetám a k Protektorátu máme dohodnutý bezcolný stav do konca marca 1942 a preto je správne, aby sa zainteresované kruhy mohly vyjadriť k colným sadzbám pred účinnosťou zákona, ak by sa prípadne terajší prechodný stav musel nahradiť definitívnym smluvným stavom. V tomto medzidobí aby sa daly previesť korektúry, aby bola zabezpečená hladká výmena tovarov medzi týmito územiami.

Vzhľadom na vojnové pomery vládny návrh dáva vláde možnosť, aby upravovala alebo zrušila clá na najdôležitejšie životné potreby, ako sú: obilie, mlynské výrobky, dobytok, mäso a tuky. Tiež splnomocňuje sa minister financií po dohode s ministrom hospodárstva, aby snížil clo na dovoz polotovarov a hotových priemyselných výrobkov, ktoré sú potrebné z celohospodárskeho hľadiska štátu.

Národohospodársky výbor zaujal na spoločnom zasadnutí s rozpočtovým výborom dňa 19. novembra 1941 k osnove kladné stanovisko a odporúča slávnemu Snemu, aby ju uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor, rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Keď posudzujeme osnovu zákona s hľadiska rozpočtového, treba nám brat za základ výpočty, zistenia a odhady colno-tarifnej komisie, ktorá na sadzobníku pracuje už od 9. júna 1940, teda mala času a možnosti prebrať všetko do najmenších podrobností. A keďže sa táto komisia skladá z odborníkov, máme istotu, že predložený autonómny colný sadzobník je sostavený podľa dnešných hospodárskych a politických pomerov čo najsvedomitejšie.

Rozpočtovému výboru záleží v prvom rade na tom, aby vedľa iných príjmov ani colný príjem štátu nebol menší, lebo štát-

na správa pre zvýšenie potrieb musí počítať so všetkým, čo dosiaľ tvorilo príjem štátu.

Rozoberajúc číslice colného príjmu, ktorý činil asi 100 miliónov korún, prídeme k nasledujúcim poznatkom:

Tovar z colnej cudziny v roku 1940 k nám dovezený predstavoval hodnotu asi 2. 700 miliónov korún. Z toho z Protektorátu Čechy a Morava, ďalej zo Sudetska sa doviezlo približne asi za 1. 760 miliónov korún. Z Nemecka asi za 390 miliónov a z ostatnej cudziny za 560 miliónov korún. To znamená toľko, že 63% tovaru prišlo bez cla, keďže medzi Protektorátom a Sudetskom s jednej strany a medzi Slovenskou republikou so strany druhej je bezcolný stav predĺžený do konca marca 1942. Toto je prirodzene len prechodný stav, ktorý bude musieť byť raz definitívne upravený.

Následkom sníženia colných sadzieb na tovar, z iných štátov dovezený, ktorý nutne potrebujeme, v colných príjmoch nastane úbytok asi o 25%, to jest o 25 miliónov korún. Ale i keď sa počíta s bezcolným dovozom niektorých článkov z Protektorátu a zo Sudetska i v budúcnosti, úbytok colného príjmu z iných štátov bude vyvážený z cla, keď ono bude zavedené i s týmito čiastkami bývalej Česko-Slovenskej republiky. Ba môžeme povedať, že je nádej ešte i na zvýšenie príjmov asi o 20 miliónov korún.

Toto je výsledok práce colno-tarifnej komisie, ktorej za to i z tohto miesta vyslovujem uznanie a vďaku. Súčasne ďakujem tým neznámym drobným pracovníkom z colnej služby, ktorí na hospodárskom polí chránia štátne záujmy často až nasadením vlastného života.

Na základe uvedených výpočtov a vo vedomí, že uzákonenie osnovy si nevyžiada zo štátnej pokladnice nových výdavkov,

z poverenia rozpočtového výboru odporúčam slávnemu Snemu, aby osnovu i s colným sadzobníkom v plnom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, rozprava odpadá, nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o všeobecných colných sadzbách.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis, úvodnú formulu a colný sadzobník ako prílohu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom, úvodnou formulou a s colným sadzobníkom podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona s jej prílohou podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 38. min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP