Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                          5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 67. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 22. júla 1941.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	4
Ospravedlnenie neprítomnosti	4
Rozdaná tlač	4
Vyhlásenie Predsedníctva o budúcom zasadnutí	18
Zakľúčenie zasadnutia	18

Program:
1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vlád-
nom návrhu zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústa-
vov	5
Reč zpravodajcu Turčeka	5
Reč zpravodajcu Lišku	6
Rozprava odpadá	7
Prvé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	7
Druhé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	7
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou
peňažných ústavov a o podpore peňažníctva	7
Reč zpravodajcu Turčeka	7
Reč zpravodajcu Lišku	8

Rozprava odpadá	8
Prvé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	9
Druhé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	9
3. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona
o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahranič-
ným peňažným ústavom	9
Reč zpravodajcu Petroviča	9
Rozprava odpadá	9
Prvé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu uznesenia hlasovaním	10
Druhé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	10
4. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu na súhlas Snemu
Slovenskej republiky podľa čl. XIII. zákona č. 1/1941 Sl. z. s pre-
chodným výdavkom Ks 238,500.000 na financovanie stavby ciest	10
Reč zpravodajcu Hollého	10
Rozprava odpadá	10
Hlasovanie o navrhovanom uznesení	10
Prijatie navrhovaného usnesenia hlasovaním	10
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o mi-
moriadnom zvýšení hornej hranice sadzby trestu na slobode, o
vymeriavaní trestu a o vylúčení podmienečného odsúdenia u
niektorých trestných činov	11
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca	11
Rozprava odpadá	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	12
Druhé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	12
6. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zvý-
šenom trestaní činnosti, podvracajúcej štátny spoločenský alebo
hospodársky poriadok za brannej pohotovosti	12
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	12
Rozprava odpadá	13
Prvé hlasovanie o návrhu	14
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	14
Druhé hlasovanie o návrhu	14
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	14
7. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o
urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných či-
noch	14
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca	14

Rozprava odpadá	15
Prvé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	15
Druhé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	15
8. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č,
116/1941 Sl. z.	15
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca	15
Prikročenie k rozprave	17
Reč poslanca Esterházyho	17
Koniec rozpravy	18
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova	18
Prvé hlasovanie o návrhu	18
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	18
Druhé hlasovanie o návrhu	18
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	18
Príloha......................	19

Poznámka:

Miesto slov, vylúčených z tesnopiseckej zprávy usnesením Predsedníctva Snemu zo dňa 22. júla 1941 podľa § 9, ods. 1, písm. n) rokovacieho poriadku, sú v texte hranaté zátvorky.                                                                 __

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 28. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol. Podpredseda: Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Šrobár, Husárek. 49 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Dr. Fritz a Stano. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 67. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Karol Mederly, Štefan Haššík a Štefan Suroviak.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 66. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výberu o vládnom návrhu zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu na súhlas Snemu Slovenskej republiky podľa čl. XIII. zákona č. 1/1941 Sl. z. s prechodným výdavkom Ks 238,500.000 na financovanie stavby ciest.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o mimoriadnom zvýšení hornej hranice sadzby trestu na slobode, o vymeriavaní trestu a o vylúčení podmienečného odsúdenia u niektorých trestných činov.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšenom trestaní činnosti, podvracajúcej štátny spoločenský alebo hospodársky poriadok za brannej pohotovosti štátu.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 116/1941 Sl. z.

Vládny návrh zákona o verejnej ochrane mládeže, o verejnom poručenstve a o úprave ochranného dozoru. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a rozpočtovému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o usporiadaní práv a povinností, ktoré vyplývajú z podpory stavebného ruchu bývalou ČeskoSlovenskou republikou. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o prídavkoch na deti robotníkov. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh zákona o dočasnom obmedzovaní zvyšovania miezd a platov. Návrh som pridelil výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výberu o vládnom návrhu zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Teodor Turček a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Líška.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Turčekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov úzko súvisí s vládnym návrhom zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Ide v týchto návrhoch o utvorenie zdravých peňažných jednotiek, o ozdravenie peňažných ústavov, ktoré má mať charakter trvalý.

Pán minister financií vo svojom vyhlasovaní na spoločnom zasadnutí rozpočtového a národohospodárskeho výboru povedal, že v tejto otázke sú dvojaké stanoviská. Jedno stanovisko tvrdí, že netreba sanovať peňažné ústavy, a drahé stanovisko dokazuje, že peňažné ústavy majú byť sanované za každých okolností. Oproti tomuto stanovisko samotného Ministerstva financií je to, aby sa len také peňažné ústavy sanovaly, kde straty nastaly z príčin mimo ústavu stojacich. (Výkrik: Tatra banka!) Toto stanovisko Ministerstva financií je veľmi správne.

Za bývalej Česko-Slovenskej republiky mali sme dva fondy, a to: Zvláštny fond pre zmiernenie strát, povstalých z vojnových pomerov, ktorého úloha bola dočasne odstrániť mimoriadne straty, a Všeobecný fond peňažných ústavov, ktorý mal trvale odstrániť takéto straty.

Navrhovaný Pomocný fond tieto úlohy slučuje pre všetky peňažné ústavy a bude určitou vzájomnou poisťujúcou ustanovizňou pre peňažné ústavy.

Úloha Pomocného fondu je: poskytovať svojim príslušníkom pri splnení určitých predpokladov výpomoc z prostriedkov Fondu a prevziať požiadavky a záväzky bývalých fondov, najmä úrokovej a umorovacej služby fondových dlhopisov slovenského bloku podľa medzištátnej dohody Slovenska s Nemeckou ríšou.

Fond sleduje ozdravenie nášho verejného peňažníctva, zaistenie bezpečnosti vkladov, čím sa odstraňuje tezaurácia a jej zhubné následky a sníženie riskantných obchodov na najnižšiu mieru.

"Význam Pomocného fondu dokazuje terajšia skutočnosť. Ide o potrebnú reorganizáciu peňažníctva, aby sa vytvorily silné ústavy na splnenie národohospodárskych úloh. Ale aby tieto peňažné ústavy skutočne mohly svoju úlohu aj splniť, je potrebné najprv ich uviesť do rovnováhy. Ministerstvo financií svoj program, čo sa týka reorganizácie peňažníctva, ťažko mohlo doteraz realizovať. Navrhovaná osnova utvorením Pomocného fondu má odstrániť tieto ťažkosti.

Samotný návrh zákona sa delí na sedem dielov, veľmi účelne roztriedených.

Prvý diel obsahuje zriadenie, účel a organizáciu Fondu. Paragraf 3 presne ustaľuje príslušníkov Fondu. Paragraf 5 normuje tvorbu samotného Fondu. Paragraf 6 sveruje správu 9-člennému kuratóriu a určuje, ako sa kuratórium rozdeľuje na jednotlivé skupiny. (Poslanec Mora: Do bank odborníkov a nie karieristov, nebudú potrebné sanácie! Hlas: Tak je!) Pozoruhodný je najmä odstavec 4 tohto paragrafu, ktorý má trestné sankcie voči členom kuratória, ktorí svoju funkciu v kuratóriu vykonávajú neriadne. Taktiež odsek 5 tohto paragrafu je veľmi vážny, lebo jedná o štátnych úradníkoch, ktorí boli členmi kuratória.

Druhý diel presne vypočítava príspevkovú povinnosť príslušníkov Fondu, ako aj príspevkovú povinnosť filiálok zahraničných ústavov.

Tretí diel obsahuje ustanovenie o štátnom príspevku a o splnomocnení ministra financií na úhradu nedostatkov zo štátnych prostriedkov.

Štvrtý diel pojednáva o použití fondových príspevkov. Z tohto diela vyzdvihujem len odsek 4, § 17, podľa ktorého kuratórium je povinné vymáhať nároky peňažných ústavov na náhradu škody spôsobené orgánmi ústavu. Význam tohto odseku spočíva práve v tom, že kuratórium má možnosť odstrániť riskantné obchody peňažných ústavov.

Piaty diel sa zmieňuje ako si má Fond so súhlasom Ministerstva financií zadovažovať potrebný kapitál vydaním dlhopisov, aký má byť ich rozsah, aká má byť ich doba splatenia. Aby režia Fondu bola snížená na najmenšiu mieru, poveruje sa Slovenská hypotečná a komunálna banka, aby obstarala úrokovú a umorovaciu službu dlhopisov.

Šiesty diel obsahuje daňové, poplatkové a všeobecné ustanovenia a siedmy diel záverečné ustanovenia.

Návrh zákona sleduje vysoký národohospodársky cieľ a z tohto dôvodu za výbor národohospodársky odporúčam slávnemu Snemu tento návrh zákona na schválenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Líškovi.

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Návrh zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov sleduje trvalý a zdravý vývoj peňažníctva na Slovensku. Pomocný fond, ktorý sa týmto zákonom zriaďuje, je svojpomocným fondom peňažných ústavov a slúži podporovaniu sporivosti, zvýšeniu bezpečnosti vkladov a dáva istotu priaznivému vývoju peňažníctva vôbec. Štát je tu tangovaný len dielom tretím, respektíve § 13, kde ide o dotáciu zo štátnych prostriedkov v takých prípadoch, kde povinné príspevky peňažných ústavov, platené do fondu, ukázaly sa byť nedostatočnými.                                          

Tento príspevok štátu nedá sa pre budúcnosť ani približne odhadnúť, lebo výška tohto bude závisieť od sumy, ktorá bude presahovať sanačné potreby nad výnos povinných príspevkov fondu. Možno, že to bude mnoho, a možno, že len nepatrná suma; to závisí od vývoja hospodárskych pomerov.

Podľa predbežného zistenia ukazuje sa povinnosť štátu pre najbližšiu budúcnosť takto:

Podľa pripravovanej medzištátnej dohody slovensko-nemeckej preberá Slovensko fondové dlhopisy bývalého Zvláštneho a Všeobecného fondu v sume 264,500.000. K tomu príde sanácia Tatra banky, povolená vládou Slovenskej republiky v roku

1940 v sume.....54,000.000. -

Spolu: ........318,500.000. -

Za 52 rokov pri 4 % dekurzivnej anuite a sadzbe je potrebná ročná anuita.....Ks 14,645.306.40

Príspevky a) peňažných

ústavov......Ks 1,645.000. -

b) vkladateľov.... Ks 4,371.800 -

spolu: .......Ks 6,016.800. -

Osobná a vecná režia Ks 150.000. -

Zbýva.......Ks 5,866.800 -

Ostáva neuhradené.. Ks 8,778.506.40. Od toho refundácia peňažných ústavov z titulu sanácie:

1.   Stredoslovenská banka v Banskej Bystrici Ks 100.000 -

2.   Ľudová banka v Ružomberku.... Ks 250.000. -

3.   Tatra banka v Turč.

Sv. Martine.... Ks 1,000.000 -

spolu: ......Ks 1,350.000. -

Podľa toho štátny príspevok činí.....Ks 7,428.506.40,

ktorý treba zaistiť v štátnom rozpočte na rok 1942.                        

Toto vyčíslenie Ministerstva financií možno pokladať za veľmi opatrné. Možno preto právom očakávať, že v budúcností štátny príspevok nepresiahne sumu Ks 7 aj 1/2 milióna. Toto možno očakávať aj preto, lebo bude tu už kuratórium, ktoré sa bude starať, aby sa príspevky riadne platily. V nedoplatkoch na príspevkoch sa ukazuje tiež určitá rezerva, ktorá sa však nevyčíslila s ohľadom na to, že na druhej strane bude treba príslušníkom Fondu preplatiť splatné kupóny.

Po prevedení koncentrácie bude možné rátať so zväčšením obchodného rozsahu peňažných ústavov, podobne aj so vzrastom vkladov. Keď sa vezme do ohľadu postupný pokles fondových dlhopisov každoročným slosovaním, možno bezpečne

predpokladať, že po prechodnom čase bude štátny príspevok postupne klesať.

Paragraf 13 návrhu zákona ukladá síce štátu značné bremeno, ale keď si uvedomíme, že na druhej strane sa skonsoliduje značná časť kapitálového trhu (318,000.000 Ks fondových dlhopisov) predmetný návrh zákona možno len vítať.

Preto rozpočtový výbor navrhuje, aby Snem schválil vládny návrh zákona tak, ako sa na ňom výbory usniesly. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude. Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 dielov, 36 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových. Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej sedem dielmi, 36 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Turček a Líška.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Zpravodajca Liška: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu záko-

na aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 1. bod programu.

Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Teodor Turček a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Líška.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Turčekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Ministerstvo financií vypracovalo ideologický návrh na koncentráciu peňažníctva ešte v roku 1939. Vychádzalo z toho, že slovenské pomery a slovenský hospodársky život neznesú toľký počet peňažných ústavov, aký sa dnes zapodieva bankovníctvom. Ministerstvo financií malo v programe vytvoriť silné jednotky v peňažníctve, aby tieto mohly v dostatočnej miere nahradiť filiálky zahraničných peňažných ústavov, ktoré za bývalej Česko-Slovenskej republiky strhly na seba najmä v priemysle rozhodujúci vplyv. Túto svoju snahu mohlo realizovať len tým, že koncentračným bodom malo umožniť väčšie nasávacie priestory. Tieto nasávacie priestory mienilo uskutočniť slúčením jestvujúcich peňažných ústavov do väčších koncentračných bodov. Ministerstvu financií išlo teda o to, aby roztrieštenosť peňažníctva skoncentrovalo. Táto koncentrácia predpokladá, aby boly spájané len zdravé ústavy, alebo aby ústavy, ktoré majú straty, boly vyrovnané a aby sa takto z vyrovnaných ústavov usku-. točnily zdravé jednotky. Pokiaľ nebol daný tu predpoklad, aby jestvujúce straty zásahom verejnej ruky boly odstránené, nemohla sa uskutočniť žiadúca koncentrácia peňažníctva.

Predložený návrh zákona normuje možnosť ozdravenia peňažníctva súvisiaceho s koncentráciou peňažných ústavov. Z týchto dôvodov národohospodársky výbor rokoval o tejto osnove a navrhoval jedine zmenu v § 4, ods. 1, kde druhú vetu dopl-

nil takto:,, alebo na úhradu likvidačného rozdielu podľa § 1. " Týmto doplnkom dáva sa možnosť ministrovi financií, aby majetkový stav stratových peňažných fondov ešte pred likvidáciou vyrovnal a dal istotu ústavu, ktorý likvidáciu má previesť, že neide do riskantného obchodu.

Národohospodársky výbor, i keď táto osnova bude znamenať určité zaťaženie pre finančnú správu, s vyššieho národohospodárskeho hľadiska odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Líškovi.

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva sleduje vyriešenie jedného z najaktuálnejších úsekov v snahách konsolidačných a v snahách o správne vyriešenie štrukturálnej výstavby ciele peňažníctva, prispôsobenej našim hospodárskym potrebám.

Splnomocnenie ministra financií na prevzatie predmetného záväzku v smysle § 1 návrhu pri likvidácii peňažných ústavov podľa § 7 nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. umožní hladkú likvidáciu tunajších afilácií Českomoravskej banky. Týmto sa jednak sníži početná predimenzovanosť bankových jednotiek vliatím sa týchto do rozsahom i obsahove silnejších jednotiek a jednak túto vskutku žiadúcu koncentráciu umožní uskutočňovať pri úplnom rešpektovaní práv a nárokov všetkých veriteľov. Pravda, záväzok, ktorý prevezme minister financií prichádza do úvahy len na úhradu takého likvidačného salda, na preplatenie ktorého nestačí ani najsvedomitejšie prevedené speňaženie všetkých do úvahy prichádzajúcich aktívnych položiek.

Pokiaľ sa týka vyčíslenia štátneho záväzku podľa § 1 nemožno tento toho času presne vyčísliť a to z toho dôvodu, lebo likvidačný nedostatok ukáže sa až po skončení likvidácie. Možno však predpokladať, že majetkové hodnoty likvidovať sa majúcich ústavov budú môcť byť dobre speňažené, takže možno očakávať, že nebudú vykazovať žiadne straty.

Splnomocnenie, ktorého sa dostáva ministrovi financií podľa § 4, ods. 1 vládneho

návrhu zákona, sleduje usporiadať nie menej dôležitý úsek v ozdravovacom procese peňažníctva. V tomto sanačnom pokračovaní pri akciových jednotkách ide o stvorenie vyrovnaných bilančných predpokladov pre ďalšie ich početné sníženie cestou fúzií, respektíve umožnenie z týchto vytvoriť základňu nového útvaru primeranej obsahovej náplne a dostatočnej finančnej kapacity.

Pokiaľ ide o skupinu ľudového družstevného peňažníctva, vzťahuje sa táto sanačná potreba na ústredie respektíve jednotky toho druhého typu družstevného peňažníctva, u ktorého zjednanie bilančných rovnováh je žiadúce najmä dnes, kedy hospodárska potreba nerušenej úverovej činnosti tejto organizácie je čo najviac odôvodnená a jej jestvovanie hospodársky vskutku opodstatnená.

Čo sa týka záväzku podľa § 4 zákona, tu sa vzal za základ výpočtu odhad potreby na sanovanie ešte niektorých peňažných ústavov, na ktorú potrebu bude treba vydať fondové dlhopisy až do výšky 53,000.000 Ks. Na úrokovanie a umorovanie týchto dlhopisov bude potrebné každoročne zaradiť do štátneho rozpočtu najviac 2,500.000 Ks. Predpokladá sa však i tu, že pri skúmaní jednotlivých sanačných prípadov nebude potrebná celá prelimitovaná suma. Tento odhad sa však vzal z opatrnosti, lebo treba rátať s každou eventualitou.

Udelenie sanačných výpomocí podľa § 4, ods. 1 je vlastne vo väčšine prípadov len prechodného charakteru, keďže podľa príslušných ustanovení pripravovaného zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov výpomoc treba vrátiť.

Je to síce značné zaťaženie pre štátnu pokladnicu, ale nesmieme zabúdať, že toto zaťaženie je na druhej strane vyvážené tým prospechom, ktorý vyplynie z koncentrácie peňažníctva a z usporiadania a ozdravenia pomerov v slovenskom peňažníctve.

Rozpočtový výbor uvážiac všetky tieto okolnosti prijal s malými zmenami návrh zákona a odporúča ho slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.                        

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Turček a Liška.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Zpravodajca Liška: Nie sú. Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona

aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu.

Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

V dôsledku územných zmien vláda prikročuje k likvidácii tuzemských filiálok zahraničných finančných ústavov, alebo povoľuje niektorým u nás zriadiť reprezentáciu. Predkladá návrh zákona, podľa ktorého po vzore iných štátov majú byť pri týchto transakciách zabezpečené záujmy tuzemských veriteľov týchto tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov.

Pri likvidácii filiálok podľa návrhu nepovoľuje sa transfer majetku uvedených filiálok alebo akéhokoľvek iného tuzemského majetku zahraničných peňažných ústavov do zahraničia až do skončenia likvidácie filiálok. Po skončení likvidácie možno transferovať majetok filiálok alebo materského ústavu len po vydaní osvedčenia Ministerstvom financií, že likvidácia bola správne prevedená a že tuzemskí veritelia boli uspokojení. Pri pretvorení sa filiálky na reprezentáciu bude možno konať platby do zahraničia len so súhlasom Ministerstva financií, aby sa zabezpečila likvidita reprezentácie a aby reprezentácia mohla plniť všetky svoje záväzky, menovite záväzky voči tuzemským veriteľom.          

Návrh pojíma do okruhu tuzemských veriteľov aj našich vysťahovalcov a robotníkov pracujúcich v zahraničí. Tým im chce zaručiť riadnu výplatu ich úspor, uložených v týchto filiálkach, po návrate do vlasti.

Národohospodársky výbor na zasadnutí dňa 14. júla 1941 zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko, lebo zamedzuje neoprávnené odčerpávanie kapitálu z nášho hospodárskeho života. Preto ho odporúča Snemu na uzákonenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou

podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom.

Zpravodajcom je pán poslanec Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu na súhlas Snemu Slovenskej republiky podľa čl. XIII. zákona č. 1/1941 Sl. z. s prechodným výdavkom Ks 238,500.000 na financovanie stavby ciest.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Hollý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Ministerstvo dopravy a verejných prác so schválením vlády uzavrelo 16. januára 1941 smluvu s Generálnym inšpektorátom pre veci nemeckých ciest ohľadne stavby ciest na Slovensku.

Vzhľadom na to, že celkový stavebný program presahuje finančnú schopnosť slovenského štátu, Generálny inšpektorát prevzal znášanie stavebného nákladu tých ciest, ktoré podľa smluvy on sám stavia.

Príslušnú čiastku má vplácať do nemeckoslovenského clearingu.

Nakoľko však otázka financovania stavieb by nebola vyriešená tým spôsobom, že Generálny inšpektorát zaplatí do nemeckoslovenského clearingu príslušnú sumu v RM, požiadala Slovenská vláda Slovenskú národnú banku o kontokorentný úver do výšky 31 miliónov bezúročne a nad 31 miliónov na 3 %, s dobou splatnosti na 10 rokov. Tento stanovený úver bol už nielen vyčerpaný, ale i prekročený.

Slovenská národná banka ďalšie úverovanie z tohto titulu poskytovať nemôže a nakolko toto jej stanovisko uznáva i štátna správa, slovenská vláda žiada Snem, aby Ministerstvo financií mohlo ďalšie záväzné výplaty až po výšku 238,500.000 Ks financovať zo štátnych prostriedkov. Táto suma nie je vlastným výdavkom, ale len preddavkom, lebo protihodnota bola uložená v RM a je potrebná len do toho času, kým bude možné disponovať s uloženými peniazmi v RM.

Preddavkové financovanie stavby ciest je operácia podobná, ako je preddavková výplata poukazov slovenských robotníkov z Nemecka cez slovensko-nemecký clearing v RM, na ktoré je minister financií už splnomocnený.

Z uvedených príčin nie je potrebný súhlas podľa čl. XIII. finančného zákona na rok 1941. Ide len o pokladničný a nie rozpočtový výdavok.

Takéto stanovisko zaujal aj úsporný a kontrolný výbor a preto v mene rozpočtového výboru navrhujem slávnemu Snemu prijať usnesenie ako je uvedené v zpráve výborovej. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa ušnášať.

Pán poslanec Hollý ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s navrhovaným usnesením, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

Zisťujem, že Snem navrhované usnesenie prijal.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o mimoriadnom zvýšení hornej hranice sadzby trestu na slobode, o vymeriavaní trestu a o vylúčení podmienečného odsúdenia u niektorých trestných činov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Vážne časy vyžadujú mimoriadne opatrenia, aby sa zachoval kľud, poriadok a aby bola zaručená ochrana osobnej integrity a majetku občianstva.

Posledné časy, žiaľbohu, ukázaly, že vo vážnych chvíľach, kedy sa občianstvo pripravovalo na najťažšie skúšky, kedy cvičilo svoje povinnosti na prípad zatemnenia a leteckého poplachu, našly sa ľudské hyeny, ktoré zneužívaly snahy, dôveru a dobrú vôľu spoluobčanov, a využívajúc tmu a poplach, vkrádaly sa do opustených príbytkov a ich vykrádaly.

Toto počínanie zlosynov vyvolalo pohoršenie nielen u poškodených, ale vyvolalo vždy zaslúžené odsúdenie páchaných zločinov celou ľudskou spoločnosťou. Malo však tiež za následok to, že pri budúcich zatemneniach a leteckých poplachoch občianstvo nekonalo a nekoná náležite svoje povinnosti, neuchyľuje sa do úkrytov, ale z obavy pred bytovými krádežmi zostáva v príbytkoch, čím dáva, alebo v kritickom okamžiku vydá v šanc svoje životy.

Toto odstrániť sleduje predložený vládny návrh zákona. Sleduje teda cieľ generálnej prevencie a to proti páchateľom, ktorých zastrašuje zostrením doterajšieho právneho poriadku, aby sa nedávali sviesť príležitosťou zatemnenia a leteckého poplachu na páchanie trestných činov. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Osnova sleduje tento cieľ trojakou možnosťou zostrenia hmotne-právnych trestných predpisov, a to:

í. zvýšením hornej hranice trestnej sadzby

2. vylúčením použitia mimoriadneho práva zmierňovacieho podľa § 92 trestného zákona a konečne

3. vylúčením podmienenčného odkladu trestu.

Ústavnoprávny výbor má zato, že tento spôsob zostrenia je vhodný a dosiahne sa ním kýženého cieľa.

Trestné činy, na ktoré sa osnova zákona vzťahuje, sú vypočítané v §§ 1 a 2 osnovy. Sú to všetko ťažké trestné činy proti majetku, telesnej integrite, proti osobnej slobode, trestné činy všeobecne nebezpečne, trestné činy proti životu a niektoré trestné činy proti mravnosti. Ak tieto trestné činy spáchal niekto využijúc zatemnenia, alebo leteckého poplachu, bude mu uložený trest v rámci sadzby doterajšej, ale zvýšenej o dva roky, ak ide o zločin, alebo o rok, ak ide o prečin.

Štylizácia prvých slov § 1:,, Ak sa zatemnenie alebo letecký poplach využije",

stala sa predmetom veľkých debát a padly návrhy, aby táto dikcia bola nahradená štylizáciou:,, Ak niekto za zatemnenia alebo leteckého poplachu spácha... ", čo by znamenalo rozhodne veľké zostrenie proti vládnemu návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prijal štylizáciu vládnej osnovy, aby nedošlo k nespravodlivostiam v praxi. Ako príklad uvádzam toto. Za nariadeného zatemnenia alebo leteckého poplachu ublíži niekto niekomu na tele v riadne osvetlenej miestnosti. Čin bol síce spáchaný za zatemnenia, respektíve leteckého poplachu, alebo nebol spáchaný využitím týchto faktorov, pri splnení ktorých zostruje osnova tresty. Bude potom na rozhodujúcom súde, aby subjektívnu stránku trestného činu podľa tejto osnovy náležite skúmal, t. j., aby zisťoval svedomite úmysel páchateľa, či tento páchal trestný čin so zreteľom na zatemnenia alebo letecký poplach a využitím jeho.

Padly tiež názory, že predpisy osnovy návrhu zákona nemajú sa vzťahovať na trestné činy, ktoré boly spáchané využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu nariadeného omylom, alebo svojvoľne. Ústavnoprávny výbor nepriklonil sa k tomuto názoru a to z toho dôvodu, že trestné činy, spáchané využitím zatemnenia a leteckého poplachu netrescú sa preto, že boly spáchané v dobe týchto opatrení, ale preto, že občianstvo má menšiu možnosť, respektíve sťaženú možnosť ochrany svojich statkov a táto sťažená možnosť je tu aj pri zatemnení alebo leteckom poplachu nariadenom z

omylu alebo svojvoľne, pokiaľ občianstvo o nich ako takých nevie a preto sa zachováva, akoby boly tieto bezpečnostné opatrenia nariadené opravdu.

Paragraf 2 osnovy vylučuje použitie § 92 trestného zákona. To znamená toľko, že hoci by pre páchateľa hovorilo koľkokoľvek poľahčujúcich okolností, nesmie ich súd brať do povahy natoľko, že by snižoval trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo žeby dokonca zákonný druh trestu premenil na trest miernejšieho druhu. Toto stanovisko zaujal ústavnoprávny výbor preto, lebo páchanie trestných činov využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu svedčí o tak zvrhlej povahe páchateľa, ktorú nemôže vyvážiť ani sebaväčší rad poľahčujúcich okolností.

Paragraf 3 osnovy vylučuje podmienečné odsúdenie, t. j. odloženie trestu na skúšobnú dobu u osôb starších 18 rokov; toto ustanovenie plynie z povahy veci a vážnosti deliktu, ako aj z povahy páchateľa práve opísanej. Predsa o človekovi, ktorý kradne, smilní a búri v dobe, keď sa občianstvo v nebezpečí života ukrýva a nemôže dobre hájiť svoj majetok a telesnú integritu, nemožno predpokladať, žeby sa polepšil i bez výkonu trestu a preto v záujme právnej istoty, teda v záujme verejnom treba bolo vylúčiť dobrodenie podmienečného odsúdenia a obligatórne nariadiť výkon trestu.

Ústavnoprávny výbor po týchto úvahách osvojil si vládny návrh zákona; tento po stránke citácií zákonných predpisov opravil, upravil ho po stránke právnej terminológie i štylisticky. Stalo sa tak na zasadnutí výboru dňa 15. júla 1941.

Slávny Snem! Ako zpravodajca ústavnoprávneho výboru tlmočím Vám jeho želanie, aby ste osnovu zákona uzákonili tak, ako ju obsahuje zpráva výborová. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne, ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.                          

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa, § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov, spáchaných využitím zatemnenia alebo leteckého poplachu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá): Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšenom trečenský alebo hospodársky poriadok za brannej pohotovosti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Terajšie vojnové pomery a nimi vyvolaný stav brannej pohotovosti štátu vyžaduje zvýšenú trestnú ochranu spoločenského a hospodárskeho poriadku v štáte a to najmä proti trestným činom, ktoré za tohto mimoriadneho stavu znamenajú značné nebezpečenstvo pre verejný poriadok a vážne ohrožujú dôležité záujmy štátu.

Sme uprostred boja na život a na smrť dvoch spoločenských poriadkov a síce nášho a boľševického. Politické pomery sa tak vyvíjaly v Česko-slovenskej republike, že bola pripustená k politickej činnosti i komunistická strana, ktorá sa hlásila k spoločenskému a politickému poriadku, ktorý dnes ovláda sovietske Rusko a toto jej účinkovanie zanechalo stopy v politickej orientácií dosť veľkého počtu ľudí, čakajúcich spásu zo sovietskeho Ruska.

Po 6. októbri 1938 nastúpili sme nekompromisne cestu politického a spoločenského poriadku, berúceho svoju náplň z kresťanského svetového náhľadu a zo zdravého nacionalizmu, rešpektujúceho tiež sociálne potreby jednotlivých vrstiev obyvateľstva štátu, a na tejto ceste chceme i v budúcnosti pokračovať. Z tohto dôvodu nemôžeme pripustiť, aby náš terajší spoločenský poriadok bol rozrývaný prípadnými jeho odporcami.

Dnešná doba veľmi snadno môže lákať k porušovaniu spoločenského poriadku a pokoja v štáte, preto je povinnosťou štátu bránit sa takejto rozrývačskej činnosti.

Najvhodnejším prostriedkom pre odstrašenie vinníkov od páchania takýchto deliktov sú prísne tresty, t.j. zvýšenie trestných sadzieb, platných mimo času brannej pohotovosti štátu, ako aj primerané rozšírenie trestnej ochrany, poskytnutej normami platnými v časoch mierových.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 15. júla 1941 a okrem žiadúcich formálnych zmien previedol tieto zmeny v osnove návrhu:

V § 1, písm. a) zúžil skutkovú podstatu tak, že sa k trestnosti vyžaduje buď verejné poburovanie alebo aspoň poburovanie dvoch osôb, hoci aj sukcesívne. Dôvodom tejto zmeny je zabrániť denunciantstvu a postihnúť trestom len také činy, ktoré možno pred súdom náležite a spoľahlivé dokázať. V súlade s doterajšou judikatúru vyslovuje sa tu zásada, že pri postupnom poburovaní viacerých osôb nežiada sa, aby páchateľ pred všetkými poburovanými osobami použil tie isté výroky, stačí, ak jeho trestuhodné výroky majú rovnako poburujúci smysel.

Trestné sadzby vládneho návrhu pre zločin uvedený v § 1, písm. b) a pre zločin uvedený v § 2, ods. 1 sa primerane snížily

tak, aby boly v súlade so závažnosťou trestného činu, lebo primeranosť a žiadúce odstupňovanie trestných sankcií podľa závažnosti trestného činu a intenzivity zavinenia je kardinálnou požiadavkou trestného práva. So snížením týchto trestných sadzieb súvisí tiež zmiernenie alternatívnej trestnej sankcie v § 2, ods. 2. Alternatívnym trestom stala sa tu trestnica od 10 do 15 rokov, prípadne doživotná trestnica, takže navrhovaný trest smrti sa vylúčil, lebo snahou nášho trestného zákonodarstva je tento najťažší a najkrutejší trest vyhradiť len pre celkom výnimočné, v najvyššej miere nebezpečné delikty. Nová trestná sankcia, prijatá výborom, v pomere k ostatným trestným sankciám trestného zákona sa zdá byť dostatočnou, ba až odstrašujúcou mierou postihuje zločiny, uvedené v tomto ustanovení.

Následkom vylúčenia trestu smrti bolo treba škrtnúť § 2, ods. 4. Ďalšie odseky tohto paragrafu sa podrobily len formálnemu zjednodušeniu, v podstate sa však nezmenily.

Ustanovenia § 3 cieľom prehľadnosti a legislatívnej presnosti boly rozdelené na dva odseky, v podstate však ostaly nezmenené.

V § 4 veková hranica 16 rokov zvýšila na 18 rokov, takže podmienečné odsúdenie bude vylúčené len u tých osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu prekročily už hranicu takzvaného mladistvého veku.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formu-

lou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 6. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

V obore trestného práva platí zásada, že trestne činy možno stíhať len na obžalobu a iba po predchádzajúcom pokračovaní. Táto zásada je vyslovená v zákonnom článku XXXIII/1896, ktorý sa nazýva trestným poriadkom.

Trestným poriadkom sú upravené práva žalobcu, obvineného, či obžalovaného a trestný poriadok má ustanovenia aj o tom, aké sú povinnosti a práva osôb zúčastnených na procese, i práva a povinnosti súdu.

Čo pohlo teda našu vládu na podanie predloženie osnovy, keď trestné pokračo-

vanie máme predsa upravené? Sú to mimoriadne pomery, vyvolané brannou pohotovosťou štátu, ktoré vyžadujú, aby v niektorých prípadoch boly suspendované predpisy trestného poriadku pristrihnutého na mierovú dobu.

Tento krok našej vlády nie je snáď nevídanou novotou v zákonodarstve. Predpisy o urýchlenom pokračovaní obsahujú napríklad aj nariadenia bývalého uhorského ministra pravosúdia č. 41.900/1917, ako aj č. 9550/1915. Dnešná osnova sa odchyľuje od doterajšieho právneho stavu tým, že bola upravená špeciálne pre dnešné pomery a potreby.

Cieľom tejto osnovy je, aby štát mal možnosť a po ruke mal všetky možné prostriedky čeliť každej protištátnej činnosti za brannej pohotovosti štátu tým, že rýchlymi rozsudkami, podľa tohto zákona vynesenými, účinne a okamžite odstraší od zločinnosti. Osnovou sa ale nezavádza ešte stanné právo. Aby som stav porovnal, dnešná osnova volí asi strednú cestu medzi právom mierovým a stanným. Aby, štát mohol plniť nehatene úlohy, ktoré s brannou pohotovosťou štátu súvisia, treba, aby mal možnosť urýchlene znemožniť každú činnosť, ktoré by splnenie týchto úloh hatila. Preto uzákonenie tejto osnovy je nielen potrebné, ale aj súrne. Ustanovenia osnovy nie sú normami všeobecnými. Ich účinnosť je obmedzená v dvojom smere, a to: vzťahujú sa iba na trestné činy podľa zákonov o prísnejšom trestaní niektorých trestných činov, spáchaných využitím zatemnenia, alebo leteckého poplachu (tlač 390) a o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu (tlač 391), ktoré boly práve uzákonené.

Cieľom osnovy je urýchliť trestné pokračovanie a tým možno uložiť rýchle trest, aby trest hneď po čine uložený mal najväčší odstrašujúci účinok. Osnova tohto dosiahne proti doterajšiemu právnemu stavu tým, že urýchľuje a zjednodušuje trestné pokračovanie menovite v týchto smeroch. Nariaďuje vykonať každé opatrenie urýchlene bez zreteľa na denný čas. Pre trestné pokračovanie je príslušný súd, v obvode ktorého páchateľa chytili, alebo u ktorého je vo väzbe. Vyšetrovanie sa nekoná, je nahradené stopovaním, ktoré môže vykonať i štátne zastupiteľstvo. Stopovacie úkony môže vykonať aj policajná vrchnosť. Predbežnú väzbu nariaďuje a

zrušenie až do podania obžalovacieho spisu štátne zastupiteľstvo. Proti obžalovaciemu spisu nemožno podať námietky. Skrátené sú lehoty pojednávacieho medzidobia, ohlásenia a prevedenia opravných prostriedkov. Doplnenie dokazovania môže previesť i pojednávajúci súd, a to buď sám, alebo svojím členom vyslaným na mieste samom. Rozsudok musí byť vyhlásený hneď po skončení pojednávania. Proti rozsudku krajského súdu prípustné je odvolanie ako jediný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje Slovenský najvyšší súd.

Ústavnoprávny výbor vykonal na osnove vládneho návrhu viaceré vecné, formálne i štylistické zmeny.

Vyslovil, že pravidlá pokračovania podľa tohto zákona sa nevzťahujú na trestné pokračovanie pred súdom mládeže. Túto úpravu vyžadovala povaha súdov mládeže, ktoré majú cieľ prevažne výchovný.

Premenoval opravný prostriedok, zmatočnú sťažnosť" na odvolanie. Túto zmenu vyžadovala osnova a povaha pripusteného obranného prostriedku, v dôsledku ktorého Slovenský najvyšší súd musí sa zapodievať s vecou znovu, to jest znovu ju prejednáva, môže prevádzať dokazovanie atď. Tejto štruktúre opravného prostriedku lepšie vyhovuje preto pomenovanie "odvolanie" ako ,,zmätočná sťažnosť".

Ústavnoprávny výbor rozšíril procesnú možnosť pre napadnutie rozsudku krajského súdu, lebo odvolanie poskytuje väčšiu možnosť pre napravenie prípadných nesprávností a chýb prvostupňového rozsudku.

V dôsledku tejto zmeny staly sa bezpredmetnými pôvodné paragrafy osnovy a to §§ 14 a 46, ktoré výbor z osnovy vypustil.

Ústavnoprávnym výborom upravenú osnovu obsahuje jeho zpráva výborová tlač 392.

Ústavnoprávny výbor má za to, že osnova splní svoje poslanie. Ako zpravodajca tohto výboru odporúčam Vám, slávny Snem, aby ste ju uzákonili. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 16 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 16 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zosadnutí.

Ad. 7. Druhé hlasovanie o osnove zákona o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá): Týmto je vybavený 7. bod programu. Nasleduje 8. bod, ktorým je:

8. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 116/1941 Sl. z.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Dudec:

Slávny Snem!

V každom štáte je moc štátna rozdelená medzi príslušných činiteľov; tak je tomu aj v našej republike. U nás toto rozdelenie stalo sa najzákladnejšou právnou

normou, ktorou je Ústava štátu. Ústava štátu sovorí, že moc zákonodarná patrí Snemu, moc nariaďovacia a moc výkonná patrí vláde.

Tiež Ústavou a to v § 24 je určené, ktoré právne pomery má upravovať Snem zákonom. Príslušnosť Snemu v týchto veciach je potom výlučná, čo znamená, že tieto právne pomery nemôže normovať okrem Snemu nikto v štáte. Dodržiavať túto zásadu Ústavy vyžaduje právny poriadok a požiadavok právnej istoty v štáte.

Z tejto zásady pripúšťa výnimku tiež Ústava a to v § 44, podľa ktorého, ak na zamedzenie nenahraditeľnej újmy vážne hospodárske, finančné alebo politické záujmy štátu vyžadujú neodkladné opatrenia, vláda ich môže vydať nariadením s mocou zákona.

Vláda však súčasne musí nariadenie s mocou zákona predložiť Snemu, ktorý má možnosť preskúmať, či boly pri jeho vydaní zachované podmienky § 44 Ústavy, či totižto táto nebola porušená.

Tak bolo Snemu predložené aj nariadenie s mocou zákona, uverejnené pod číslom 116/1941 Sl. z. o organizácii a právomoci Úradu propagandy. Ústavnoprávny výbor skúmal toto nariadenie s mocou zákona po tej stránke, či pri jeho vydaní boly splnené predpoklady § 44 Ústavy. Zistil, že nebolo a niet na jeho vydanie formálnych predpokladov určených Ústavou. Pre vydanie nariadenia s mocou zákona nehovorí menovite ani súrnosť, ani len možnosť ohrozenia hocakých eminentných záujmov republiky, lebo Úrad propagandy funguje bez zákonného podkladu vlastne už dva roky. Jeho zákonné zriadenie a organizácia bola a je síce naliehavá, ale po-: dľa § 44 Ústavy nie je súrna v tom smysle, žeby sa mala odnímať úprave Snemu, teda úprave vo forme zákona.

Záujmy republiky vyžadovaly normovanie organizácie a zriadenia Úrady propagandy nariadením s mocou zákona, lebo štátu ani nemohly vzniknúť nenahraditeľné škody z toho, ak by vláda bola volila úpravu cestou zákona. Toho najlepším dôkazom je fakt, že Úrad propagandy fungoval bez zákonného podkladu dva roku. tová, že časový rozdiel medzi vydaním naDnes je činnosť Snemu tak pružná a pohoriadenia s mocou zákona a vynesením zákona môže byť skutočne iba niekoľko málo dní.

Konečne toto nariadenie s mocou zákona ani po stránke vecnej nie je úplné a bezvadné; ukázala sa potreba toto doplniť a opraviť, aby úplne a bezvadne vyčerpávalo celú matériu.

Ústavnoprávny výbor sa preto usniesol, že toto nariadenie s mocou zákona upraví podľa potreby a navrhne slávnemu Snemu na uzákonenie podľa § 44, ods. 3 Ústavy. Ústavnoprávny výbor osnovu vypracoval a jeho elaborát obsahuje zpráva výborová.

Dôležitejšie zmeny a odchyľky, ktoré sú v návrhu vypracovanom ústavnoprávnym výborom sú tieto:

Do § 1 osnovy bolo pojaté znenie § 5 nariadenia s mocou zákona s doplnkom ustanovenia o zriadení Úradu propagandy, o čom nariadenia s mocou zákona vôbec nemalo ustanovenie, hoci úplnosť tejto úpravy a systematika to vyžadovala.

Do paragrafu 2 osnovy bolo prevzaté znenie § 6 nariadenia. Zaradenie tohto ustanovenia do § 2 vyžaduje systematika v usporiadaní jednotlivých ustanovení.

Paragraf 3 upravuje matériu § 1 citovaného nariadenia. Od pôvodnej úpravy odchyľuje sa hlavne tým, že nespomína výslovne výchovu občianstva; takouto výchovou je samotná propaganda ako taká, takže osobitné uvádzanie ,,výchovy občianstva" mohlo by viesť k zmätkom a ku kompetenčným konfliktom.

Paragraf 4 je prepracovaním § 2 nariadenia. Odsek 1 sa od pôvodnej úpravy odchyľuje v tom, že sa vynecháva ustanovenie o podriadení celej tlače a že pôsobnosť Úradu propagandy vo veci vydávania smerníc pre cenzúru obmedzuje sa na cenzúru predbežnú.

Prvá z týchto zmien je vlastne iba presnejším vyjadrením pôsobnosti, ktorú má mať Úrad propagandy, aby sa vylúčilo také vysvetľovanie kompetencie tohto úradu, ktoré v minulosti viedlo k nežiadúcim zásahom.

Obmedzenie pôsobnosti vydávať smernice o cenzúre iba na cenzúru predbežnú je odôvodnené ustanoveniami deviatej hlavy Ústavy o súdnictve, ktoré je nezávislé a od správy oddelené. Toto obmedzenie však neznamená, že Úrad propagandy bude mať vplyv iba na predbežnú cenzúru, lebo na normálnu dodatočnú cenzúru tlače, ktorú vykonáva súd na základe návrhu štátneho zastupiteľstva, môže pôsobiť tým,

že justičnej správe navrhne opatrenie, ktoré je potrebné.

Druhý odsek je voči § 2, ods. 2 nariadenia presnejšie štylizovaný, menovite vloženým doplnku, ktorý odkazuje na ustanovenia § 3.

Paragraf 5 je prevzatý z § 3 nariadenia s tou jedinou odchýľkou, že v prvej vete slová "ústredným úradom" nahradené sú širším pojmom "ústredným orgánom štátu".

Konečne § 6 je doslovne prevzatý z § 4 nariadenia s mocou zákona.

Toto by boly zmeny a doplnky, ktorými ústavnoprávny výbor nariadenie s mocou zákona číslo 116/1941 jednak pozmenil a jednak doplnil.

Želaním ústavnoprávneho výboru je, aby slávny Snem uzákonil osnovu zákona o organizácii a právomoci Úradu propagandy v tom znení, ako ho obsahuje zpráva Výborová tlač 399. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Eszterházy.

Dávam mu slovo.

Poslanec Esterházy (maďarsky):

Ctená snemovňa!

Snáď ste si ráčili všimnúť, že som sa v poslednom čase neozval. A neozval som sa preto, lebo som toho názoru, že keď tu prežívame takéto starostiplné ťažké časy, tak sa nehodí, aby poslanec, zastupujúci v tomto štáte menšinu, išiel s každou ponosou pred verejnosť a tým akosi stále bičoval mysle. Naše želania, naše ponosy sme na patričné miesto predložili a som presvedčený, že so strany vlády je tu dobrá vôľa, že tieto naše oprávnené želania aj splní. Preto o tejto otázke vôbec nechcem hovoriť, nechtiac akosi predbiehať neskoršie rozhodnutie vlády.

Predsa prosím, hlboko vážená snemovňa, nemôžem mlčať vtedy, keď máme tu odhlasovať zákon o Úrade propagandy. A nemôžem mlčať preto, lebo som si úplne na čistom s tým, že dobre usmerňovaný Úrad propagandy, ktorý stojí na výške doby, je skutočne schopný vyvolať konsolidáciu a každopádne môže byť len na osoh nielen svojmu štátu, ale vôbec aj Strednej Europe a Europe. Ale keď sa tento Úrad propagandy dostane pod také

vedenie, alebo prípadne pôsobia v Úrade propagandy aj takí ľudia, ktorí sú nie vecní, môžu títo viac škodiť, ako osožia. A preto, keď je dnes tu tento zákon tak, ako zpravodajca navrhuje, odhlasujem, predsa by som prosil kompetentných a najkompetentnejších činiteľov, aby venovali pozornosť tomu, [ ]. (Vrava. Výkrik: Do Budapešti choďte!)

Hlbokovážená snemovňa! Chcel by som len na jedno poukázať: vtedy, keď my Maďari ideme dnes s najplnšou oddanosťou a oduševnením bojovať proti sovjetom, nemôžem pochopiť, prečo majú úrady zapečatiť rádiá práve maďarským ľuďom, prípadne im ich tak vypnúť, aby nemohli počúvať Budapešť.

Hlbokovážená snemovňa! Ráčte dovoliť, je to také malicherné opatrenie a predsa natoľko ubližujúce, nehodné toho, prosím, čo tu všetci páni hlásajú, že sa v tomto štáte s každým rovnako zaobchodí. Sama skutočnosť je tá, že dnes niekomu zavrú rádio a zaplombujú, prosím, môžem dokázať prípady, napríklad teraz v ostatnom čase [ ]. (Výkrik: A čo robia s našimi v Maďarsku?)

Prosím pekne, okrem toho by som rád ešte na niečo vyvolať pozornosť hlbokováženej snemovne. Vtedy, keď tak slovenská vláda, ako aj so strany maďarskej vlády snažia sa s najďalekosiahlejšou dobrou vôľou zahladiť každý rozpor a skutočne sa zdá, prosím pekne, v rámci medzinárodných rokovaní stále sa snažia ešte jestvujúce ťažkosti odstrániť, vtedy nepovažujem za správne a nepovažujem za cieľuprimerané, ak sa jedna k vláde blízko stojaca tlač zaoberá takými otázkami, do ktorých ju nič. Ak, prosím pekne, napríklad Gardista odcituje zprávu Chorvátskej tlačovej kancelárie, ktorá píše o určitom maďarsko-chorvátskom napätí, prosím pekne, to je veľmi prirodzená vec. Ale že prečo ide potom ďalej, prečo sa o tri dni neskoršie Gardista do toho pustí a prečo mu treba napísať veľký obranný článok v prospech Chorvátov a radšej namieri ostrie spolu proti Maďarsku, to nemôžem pochopiť. () (Poslanec Horniš: To nebude závi-

sieť od vás!) Ja prosím pekne s mojej strany prosím (vrava) pánov, aby ráčili prosím pekne, vec tak brať, ako som povedal. My s našej strany plníme tu svoje štátoobčianske povinnosti, my s našej strany podnikáme všetko len preto, aby tu bol

vnútorný poriadok a vnútorný pokoj, ale ráčte to, prosím pekne, aj honorovať, lebo my s našej strany nebudeme môcť bez slova znášať, aby nás každý menší-väčší úradník s každej strany len do ťažšieho položenia dostával. (Vrava. Poslanec Dr. Huťka volá z lóže: A čo sa robí s našimi V Maďarsku? Pán kolega! Aj teraz zo sobraneckého okresu preložili učiteľov-Slovákov, ktorí tam ešte ostali, do "anyaország"-u!) Vy rečníte tam z lóže, prosím (smeje sa), tam nemáte právo, príďte sem! Hlbokovážená snemovňa! Toto som chcel povedať a, prosím, neráčte zle chápať slová, ktoré som vám tu celkom otvorene a úprimne povedal. Všetko to som nepovedal preto, ako čoby som tu chcel rozpory vyostriť, ale preto, aby sme práve rozpory odstránili, lebo my máme na tejto čiastke sveta vedľa seba žiť, čokoľvek budeme robiť. (Vrava. ) Predseda Dr. Sokol (cengá): Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Hudec.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tohto zasadnutí.

Ad 8. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Úrade propagandy.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 47. min. )

Príloha k tesnopiseckej zpráve

o 67. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave 22. júla 1941 Reč poslanca Esterházyho (viď str. 8. Tesnopiseckej zprávy. )

Tisztelt Képviselőházi

Méltóztattak talán megfigyelni azt hogy az utóbbi időben nem szóllaltam fel, Nem ezóllaltam fel pedig azért, mert azor a véleményen vagyok, hogy amikor ilyen gondterhes nehéz időket élünk mi itten, akkor nem való, hogy ebben az országban kissebséget képviselő minden panasszal a nyilvánosság elé menjen és ezzel mintegy a kedélyeket állandóan korbácsolja. A kivánságainkat, a panaszainkat illetékes helyre eljuttattuk és meg vagyok győződve, hogy a jóakarat a kormány részéről megvan, hogy ezen jogos kivánságainkat teljesiteni is fogja. Ezért erről a kérdésről egyáltalán beszélni nem akarok, nem akarván mintegy elébe vágni a kormány későbbi döntésének.

Mógis kérem, mélyen tisztelt Képviselőház, askor, amikor a Propagandahivatalról kell itten egy törvényt megszavaznunk, nem hallgathatok. Nem hallgathatok pedig azért mert teljesen tisztában vagyok azzal, hogy egy jól irányított propagandahivalal, amelyik a helyzet magaslatán áll, az képes tényleg egy konszolidációt előidézni, és mindenképen csak hasznára lehet nemcsak a saját országának, hanem általában Középeurópának és Európának. De ha az a Propagandahivatal olyan vezetés alá kerül, vagy esetleg olyan emberek is működrek a propagandahivatalban, akik nem tárgvilacosak, azok aztán többet árthatnak, mint amerayit használnak. És ezért, amikor ón máma itten ezt a törvényt, úgy ahogy azt az előadó javasolta, meg fogom szavazni, mégis kérném, kérném az illetékes és legilletékesseb tényezőket, hogy legyenek figyelemmel arra, (Vrava. Vykrik: Do Budapešti choďte!).

Mélyen tisztelt Képviselőház! Én csak egyre szeretnék rámutatni: akkor amikor mi magyarok máma a legteljesebb odaadással ós lelkesedéssel megyünk a szovjet ellen harcolni, nem tudom belátni azt, hogy miért keli éppen a magyar emberek rádióit a hivataloknak lepecsételni, illetve úgy leállítani, hogy azok Budapestet ne hallgathassák.

Mélyen tisztelt Képviselőház. Méltóztassanak megengedni, ez olyan kicsinyes intézkedés és mégis annyira bántó, ami nem méltó ahhoz, kérem, amit itten mindnyájan hirdetnek az urak, hogy ebben az országban mindenki egyenlő elbánásban részesül. A tény maga az, hogy máma valakinek lezárják a rádióját, és leplombálják, - kérem eseteket tudok bizonyítani, például most a legutóbbi időben. (Výkrik: A čo robia s našimi v Maďarsku?)

Kérem szépen azonkívül szeretném még egyre felhívni a mélyen tisztelt Képviselőháznak a figyelmét. Akkor, amikor úgy a szlovák kormány, mint a magyar kormány részéről a legmesszebbmenő jóakarattal igyekeznek minden ellentétet elsimítani, és tényleg látszik, kérem szépen, nemzetközi tárgyalások keretén belül folytonosan igyekeznek a még fennálló nehézségeket valahogyan eltávolítani, akkor nem tartom helyesnek, és nem tartom célirányosnak azt, hogyha a kormányhoz közelálló egyik sajtó olyan kérdésekkel foglalkozik, amelyekhez nincsen semmi köze. Ha kérem szépen például a Gardista lehozza a Horvát távirati irodának a jelentését, amely bizonyos magyar-horvát feszültségről ír, kérem szépen ez egy nagyon természetes dolog. De hogy miért megy aztán túl, miért áll oda be a Gardista három nappal később és miért kell neki egy nagy védő cikket írni a horvátok mellett és még agyet inkább egy éllel Magyarország ellen, nem tudom felfogni.

[' ] (Poslanec Horniš: To nebude závisieť od vás!) Én kérem szépen a magam részéről, kérem (vrava) az urakat, hogy méltóztassanak, kérem szépen úgy venni a dolgot, ahogy mondtam. Mi a magunk részéről itten teljesítjük állampolgári kötelességünket, mi a magunk részéről mindent elkövetünk csak azért, hogy itten a belső rendi és a belső nyugalom meglegyen, de méltóztassanak kérem szépen ezt honorálni is, mert a magunk részéről nem fogjuk tudni szót-

1

lanul hagyni azt, hogy míndenfajta kisebb vagy nagyobb hivatalnok egyszerűen bennunket minden oldalról csak egy nehezebb helyzetbe juttasson. (Vrava. Poslanec Dr. Huťka volá z lóže: A čo sa robí s našimi v Maďarsku? Pán kolega! Aj teraz zo sobraneckého okresu preložili učiteľov-Slovákov, ktorí tam este ostali, do "anyaország"-u!) Vy rečníte z lóže, prosím (smeje sa), tam nemáte právo, príďte sem!

Mélyen tisztelt Képviselőház!

Én ezt akartam elmondani és, kérem, ne méltóztassanak félreérteni a szavaimat, amit én itten Önöknek egészen nyiltatn és őszintén megmondtam. Ezt nem azért mondtam, minthogyha itten szeretném az ellentéteket kiélezni, hanem azért, hogy az ellentéteket éppen eltávolítsuk, mert nekünk ezen a földrészen egymás mellett kell élnünk akármit fogunk csinálni. (Vrava. )