Tesnopisecká zpráva

o 66. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 15. júla 1941.

Obsah:
Oznámenia predsedníctva:	Strana:
Otvorenie zasadnutia
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Od vlády došlo
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí.......	11
Zakľúčenie zasadnutia

Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o pripomienkach prezidenta re-
publiky k usneseniu Snemu zo dňa 26. júna 1941 o ústavnom záko-
ne, ktorým sa doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve	4
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého	4
Rozprava odpadá	5
Prvé hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	6
Druhé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	6
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o uvolnení vkladov a podielov prihlásených k sú-
pisu podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. a zadrža-
ných výplat z poisťovacích smlúv, prihlásených k súpisu podľa
vládneho nariadenia č. 184/1919 Sb. z. a n.	6
Reč zpravodajcu Lišku	6
Reč zpravodajcu Martvoňa	6

Rozprava odpadá	6
Prvé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	7
Druhé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	7
3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slo-
venskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej
republiky č. 1/1941 SL z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na
rok 1941	7
Reč zpravodajcu Mondoka	7
Rozprava odpadá	8
Hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu uznesenia hlasovaním	8
4. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vlád-
nom návrhu zákona o branných shromaždeniach vojenských osôb
v zálohe	8
Reč zpravodajcu Morháča	8
Reč zpravodajcu Dr. Hudeca Reč zpravodajcu Moravčíka	8 9
Rozprava odpadá	9
Prvé hlasovanie o návrhu	9
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	10
Druhé hlasovanie o návrhu	10
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	10
5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č.
107/1941 Sl. z.	10
Reč zpravodajcu Dr. Vanču	10
Rozprava odpadá	11
Hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu usnesenia hlasovaním	11

            Zasadnutie otvorené o 17, hod. 05 min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol

Podpredseda: Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Šrobár, Husárek.

50 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 66. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Karol Mederly, Anton Hancko a Dr. Matej Huťka.

Od vlády došlo:

Pán predseda vlády podľa § 26, ods. 1 zákona číslo 268/1923 Sb. z. a n. v znení pozdejších právnych predpisov predložil Snemu vládne nariadenie zo dňa 28. júna 1941 č. 136 Sl. z., ktorým sa vydáva doplnok k soznamu prepychových predmetov. Toto vládne nariadenie prideľujem výboru národohospodárskemu

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta): zo dna 26. mája 1941 číslo 105 Sl. z. o obmedzení zaťaženia nehnuteľností,

zo dňa 9. júna 1941 číslo 111 Sl. z. o obmedzení vypovedania nájomníkov nežidov z bytov, ako aj o obmedzení odovzdania prenajatých alebo do užívania daných bytov Židom,

zo dňa 9. júna 1941 číslo 112 Sl. z. o mimoriadnych zásahoch do vedenia živnostenských spoločenstiev (grémií) a ich sväzov,

zo dňa 23. júna 1941 číslo 116 Sl. z. o Úrade propagandy,

zo dňa 17 júna 1941 číslo 117 Sl. z. o snížení colnej sadzby na krepovú priadzu z umelého hodvábu,

zo dňa 20. júna 1941 číslo 124 Sl. z. o zrušení moratória ohľadom niektorých neštátnych pevne zúročiteľných cenných papierov,

zo dňa 20. júna 1941 číslo 125 Sl. z. o predĺžení zmenkoprávnych lehôt,

zo dňa 25. júna 1941 číslo 126 Sl. z., ktorým sa menia stanovy Obilnej spoločnosti pre Slovensko v Bratislave,

zo dňa 25. júna 1941 číslo 127 SL z, o prechodnej úprave niektorých zmenečných lehôt,

zo dňa 25. júna 1941 číslo 138 Sl. z. o premene niektorých záväzkov tuzemských dlžníkov voči Protektorátu Čechy a Morava, znejúcich na Kč alebo K, na záväzky znejúce na Ks,

zo dňa 20. júna 1941 číslo 139 Sl. z. o určovaní rýdzeho príjmu duchovného na päťročie 1941 až 1945,

zo dňa 25. júna 1941 číslo 140 Sl. z., ktorým sa splnomocňuje minister hospodárstva usmerňovať a upravovať pomery v lesnom a drevárskom hospodárstve a

zo dňa 2. júla 1941 číslo 145 Sl. z. o pracovnej povinnosti poslucháčov vysokých škôl a absolventov škôl stredných.

Predseda Dr. Sokol: Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká správa o 65. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 26. júna 1941 o ústavnom zákone, ktorým sa doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o uvoľnení vkladov a podielov prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. a zadržaných výplat z poisťovacích smlúv, prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 184/1919 Sb. z. a n.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej republiky č. 1/1941 Sl. z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941.

Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o branných shromaždeniach vojenských osôb v zálohe.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 107/1941 Sl. z.

Vládny návrh zákona o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o zvýšenom trestaní činnosti podvracajúcej štátny, spoločenský alebo hospodársky poriadok za brannej pohotovosti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o vojenskom trestnom poriadku. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh zákona o uvoľnení vkladov a podielov prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. a zadržaných výplat z poisťovacích smlúv, prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 184/1919 Sb. z. a n. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh na súhlas Snemu Slovenskej republiky podľa článku XIII. zákona č. 1/1941 Sl. z. s prechodným výdavkom

Ks 238,500.000 na financovanie stavby ciest. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o úprave pomerov, súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o mimoriadnom zvýšení hornej hranice sadzby trestu na slobode, o vymeriavaní trestu a o vylúčení podmienečného odsúdenia u niektorých trestných činov. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu Snemu zo dňa 26. júna 1941 o ústavnom zákone, ktorým sa doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Snem na zasadnutí dňa 26. júna 1941 usniesol sa na ústavnom zákone, podľa ktorého per analogiam medzištátnych smlúv uzavretých s Nemeckom a s Maďarskom osoby slovenskej národnosti ex lege sa stávajú štátnymi občanmi, ak majú aspoň v deň účinnosti zákona trvalé bydlisko na území Slovenska. Pri ustálení slovenskej národnosti je smerodajná materinská reč; v prípade pochybností, či niekto je príslušníkom slovenskej národnosti, rozhoduje jeho osvedčenie, učinené na príslušnom okresnom (mestskom notárskom) úrade.

Prezident republiky vrátil toto usnesenie Snemu na nové rokovanie. Vo svojich pripomienkach uviedol, že i Neslováci prevzatie ktorých do sväzku štátnych občanov nie je žiadúce - by sa s úspechom mohli domáhať štátneho občianstva, vydávaním sa za Slovákov, ak pri ustálení slovenskej národnosti stačí samo osvedče-

nie dotyčnej osoby. Treba preto presne určiť okruh osôb, ktoré sú príslušníkmi slovenskej národnosti. V tomto ohľade pôvodný vládny návrh je vhodnejší, lebo má viaceré ľahko zistiteľné kritériá: obcovací jazyk, prejavy cítenia, výchova detí a podobne. A v prípade pochybností v otázke národnej príslušnosti má Ministerstvo vnútra rozhodnúť. Vzhľadom na ľahko splniteľné predpoklady dosiahnutia štátneho občianstva nie je želateľné v pochybných prípadoch ponechať rozhodnutie v rukách žiadateľa o tom, či je príslušníkom slovenskej národnosti.

Ústavnoprávny výbor rokoval o pripomienkach prezidenta republiky na zasadnutí 8. júla 1941. Opätovne skúmal texty tak pôvodného vládneho návrhu ako aj príslušného usnesenia Snemu a zistia že intencie hlavy štátu, Snemu a vlády sa úplne shodujú. Ústavnoprávny výbor dospel ale k tomu presvedčeniu, že tieto shodné intencie sú v prijatom snemovom usnesení presnejšie zachytené, ako v pôvodnom vládnom návrhu, na ktorý pripomienky prezidenta republiky poukazujú.

Podľa Snemom prijatej textácie pri ustanovení slovenskej národnosti je smerodajná materinská reč. Pojem materinskej reči je spojený s kritériami, ktoré sa dajú omnoho bezpečnejšie objektívne zistiť, ako kritériá obcovacieho jazyka, prejavov cítenia, výchovy detí a podobne. Obcovací jazyk môže, ale nemusí byť znakom národnej príslušnosti, lebo môže byť vynútený prostredím a danou situáciou bez toho, aby znamenal súčasne i príslušnosť k národnosti. Prejavy cítenia nemusia byť pravdivé a nemožno bezpečne zistiť, či pohnútkou týchto prejavov je skutočné presvedčenie alebo záujem. Výchova detí je determinovaná miestnymi po prípade finančnými možnosťami školenia a výchova detí v samotnej domácnosti je pri objektívnom zisťovaní temer nedostupná.

Naproti tomu materinská reč ako kritérium národnosti dá sa skoro vždy bezpečne zistiť, preto vo všetkých prípadoch, kde úrad nepochybne zistil, že strana nemá materinskú reč slovenskú, odpadá možnosť, aby ona rozhodovala osvedčením v otázke svojho štátneho občianstva, lebo nebude tu nijakej pochybnosti o nepríslušnosti tejto osoby k slovenskej národnosti. Pokiaľ i pri kritériu materinskej reči mohlo

by dôjsť k pochybnostiam o príslušnosti k slovenskej národnosti, napríklad v prípadoch asimilácie nastalej v minulosti, je daná vždy možnosť v tomto ohľade usmerniť prax úradov pokynmi, ako to urobilo napríklad Ministerstvo vnútra pri prevádzaní smluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom v otázkach štátoobčianskych.

Ustanovenie tohto vládneho návrhu, že v pochybných prípadoch rozhoduje Ministerstvo vnútra by bolo potrebné a účelné len vtedy, ak by kritériom slovenskej príslušnosti nebola materinská reč slovenská. Podľa textu prijatého Snemom pochybnými budú iba prípady, ktoré za také ustáli sám úrad, a len v takýchto prípadoch rozhoduje osvedčenie stránky tak ako to per analogiam obsahuje i smluva uzavretá s kráľovstvom Maďarským.

Na základe týchto zistení ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem bez zmeny znovu prijal svoje uznesenie zo dňa 26. júna 1941. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Podľa § 21, ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone a podľa § 26, ods. 2

Ústavy k usneseniu ústavnoprávnym výborom navrhovanému je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ústavnoprávny výbor navrhuje usniesť sa bezo zmeny na osnove ústavného zákona tak, ako sa Snem usniesol na 65. zasadnutí dňa 26. júna 1941.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o návrhu ústavnoprávneho výboru.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou bezo zmeny tak, ako sa na nej usniesol Snem na 65. zasadnutí dňa 26. júna 1941, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona bezo zmeny tak, ako sa na nej usniesol Snem na 65. zasadnutí dňa 26. júna 1941 Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona, ktorým sa doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Tvrdý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.                                        

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o uvolnení vkladov a podielov prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. a zadržaných výplat z poisťovacích smlúv, prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 184/ 1919 Sb. z. a n.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Líškovi.

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona sleduje ukončenie tých zákonných opatrení z roku 1919, ktorými peňažné vklady a životné a kapitálové poistky, neprihlásené do stanove-

ného termínu na povinný súpis, prepadly v prospech štátu.

Navrhnutý zákon určí spôsob prevzatia prepadnutých vkladov ako i prepadnutých životných a kapitálových poistiek.

Národohospodársky výbor rokoval o tomto vládnom návrhu spoločne s výborom rozpočtovým dňa 8. júla 1941. Vyslovil s návrhom súhlas a odporúča ho slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. k súpisu maly byť prihlásené peňažné vklady a členské i závodné podiely. Podľa vládneho nariadenia č. 184/ 1919 Sb. z. a n. bolo treba prihlásiť všetky životné poistky a poistky na zásoby tovaru. Boly určené lehoty na prihlásenie, a to u vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. do 30. júna 1919 a u vládneho nariadenia č. 184/1919 Sb. z. a n. do štyroch týždňov počítajúc dňom 10. júna 1919. U cudzozemských a domácich poisťovní platila táto lehota od 1. do 31. mája 1919.

Minister financií bol splnomocnený prihlasovaciu lehotu predĺžiť. U poistiek bola táto lehota predĺžená vždy o mesiac, s roka na rok. Obrat nastal pri predlžovaní súpisu v roku 1939 podľa zákona č. 266/ 1939 Sb. z., podľa ktorého u vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n. k súpisu určená lehota bola zastavená dňom 26. októbra 1939. Týmto dňom prepadajú v prospech štátu všetky peňažné vklady k súpisu neprihlásené v predlžovacích lehotách počnúc od 11. júna 1919.

Čo sa týka členských a závodných podielov, podľa vládneho návrhu tohto zákona nepodliehajú ustanoveniam článku 15 vládneho nariadenia č. 110/1919 Sb. z. a n., t. j. vynímajú sa a neprepadajú v prospech štátu.                                                  

Predmetný vládny návrh zrušuje dodatočný súpis životných poistiek a poistiek na zásoby tovarov. Tieto sa podľa ustanovenia § 1, ods. 1 vládneho návrhu zákona uvoľňujú.

Úmysel vládneho návrhu je, neprihlásené vklady prevziať do štátnej poklad-

nice. Tieto dosahujú výšky asi 3,000.000 Ks.

Ustanovenia ostatných paragrafov sú technického rázu, ktorými sa upravuje prevzatie prepadlých hodnôt.

Rozpočtový výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 8. júla 1941. Kvôli jasnosti preštylizoval najmä §§ 1 a 4.

Výbor navrhuje, aby Snem osnovu v pripravenom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hneď hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o uvolnení vkladov, podielov a zadržaných výplat z poisťovacích smlúv, prihlásených k súpisu podľa vládneho nariadenia č. 110/1919 a č. 184/1919 Sb. z. a n.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Líška a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Líška: Nie sú. Zpravodajca Martvoň: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas podľa finančného zákona Slovenskej republiky č. 1/1941 Sb. z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941.

Zpravodajcom je pán poslanec Ferdinand Mondok.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Mondok:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí dňa 8. júla 1941 prerokoval vládny návrh na súhlas Snemu Slovenskej republiky v smysle článku XIII. finančného zákona č. 1/1941 Sl. z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941 s výdavkami v sume Ks 1,860.000 v kapitole 16 (Štátny pozemkový úrad) štátneho rozpočtu na rok 1941, ktoré nemožno uhradiť presunom podľa článku XIII. citovaného zákona.

Rozpočtový výbor uznáva potrebu rýchlejšieho prevádzania vlastníctva židovských nehnuteľností do kresťanských rúk, lebo židovskí majitelia vediac, že nebudú už dlho vlastníkmi pozemkov, tieto zanedbávajú, intenzívne neobhospodarujú, do poľnohospodárskych budov neinvestujú, ani potrebné opravy k zachovaniu budov v náležitom stave neprevádzajú, z čoho vznikajú na poli národohospodárskom nedozierne škody.

Štátny pozemkový úrad pre nedostatok odborných pracovných síl nemohol v tomto smere dosiaľ rozvinúť takú činnosť, aká by bola k rýchlej arizácii nehnuteľností potrebná. Preto vláda nariadením č. 65/1941 Sl. z. dala Štátnemu pozemkovému úradu možnosť, aby počet zamestnancov úrad mohol zvýšiť. Tým sa však automaticky zvyšujú osobné a vecné náklady tohože úradu, na čo nebolo pamätané pri určovaní štátneho rozpočtu na rok 1941. Prichádza preto vláda s vlád-

nym návrhom, aby výdavky v kapitole 16 štátneho rozpočtu zvýšené boly o Ks 1,860.000.

Rozpočtový výbor v dohode s úsporným a kontrolným výborom navrhuje s ohľadu na dnešné mimoriadne ťažké časy namiesto požadovaných Ks 1,860.000 len Ks 1,500.000, ktoré nech Štátny pozemkový úrad použije čo najúčelnejšie a najšetrnejšie. Tento nový výdavok nezaťaží štátnu pokladnicu, lebo bude uhradený z príspevkov fondu pre pozemkovú reformu.

Preto v mene rozpočtového výboru navrhujem, aby slávny Snem vládny návrh tak prijal, ako ho rozpočtový výbor predkladá. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Mondok ako zpravodajca rozpočtového výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.             ____

Kto súhlasí s návrhom usnesenia, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem navrhované usnesenie prijal.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva branného, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o branných shromaždeniach vojenských osôb v zálohe.

Zpravodajcom za výbor branný je pán poslanec Martin Morháč, za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Anton Hudec a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Morháčovi.

Zpravodajca Morháč:

Slávny Snem!

Branný výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 26. júna 1941.

Výbor v plnej miere honoroval dôvody, ktoré viedly vládu k predloženiu tohto vládneho návrhu Snemu na uzákonenie. Branné shromaždenia sú bezpochyby

vhodným prostriedkom k tomu, aby udržovaly a posilňovaly žiadúcu spojitosť príslušníkov brannej moci v zálohe s aktívnou armádou, veď káder záložníkov tvorí vlastne organický celok s aktívnymi prislušníkmi armády, ktorá ako pevný celok má za úlohu brániť Republiku, jej hranice a samostatnosť proti nepriateľovi.

Branné shromaždenia sledujú okrem spomenutého základného cieľa aj veľmi dôležité iné praktické ciele, najmä aj evidenciu príslušníkov zálohy a ich poučenie o stavovských vojenských povinnostiach, ktorých plnenie je dôležitými záujmom armády a obrany Štátu.

Zdôrazňuje sa, že branné shromaždenia nebudú znamenať nijaké podstatné zaťaženie príslušníkov zálohy, lebo sa budú konať len raz do roka, a to len za mierového stavu.

Účasť povolaných osôb je na týchto branných shromaždeniach povinná a neposlúchnutie povolania je trestné. Tieto zásady sú samozrejmou podmienkou úspešného prevádzania zákona a je oprávnená nádej, že účasť na týchto branných shromaždenia nebude žiaden príslušník zálohy považovať za nepríjemné bremeno, ale za vlasteneckú povinnosť, ktorej treba ochotne a s radosťou vyhovieť. Výbor uskutočnil na vládnom návrhu žiadúce zmeny, najmä čo do systematického usporiadania jednotlivých ustanovení osnovy a zrušil dolné hranice trestov, určených pre porušenie povinností, spojených s týmto zákonom, takže najnižšou dolnou hranicou sa tu stáva najnižšia zákonná výmera dotyčných trestov. Branný výbor odporúča Snemu osnovu zákona v predloženom znení prijať.

(Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Predložený vládny návrh zákona sleduje cieľ udržať spojitosť príslušníkov brannej moci v zálohe, a to ako dôstojníkov, tak aj mužstva, s aktívnou armádou, ako to vyplýva z § 1 osnovy. Z tohto paragrafu vyplývajú tiež ďalšie úlohy branných shromaždení, menovite udržať

presnú evidenciu jak čo do osôb záložníkov, najmä čo do ich schopnosti konať isté mobilizačné zadelenie, tak aj čo do správnosti a úplnosti ich vojenských dokladov a stále túto evidenciu udržovať na výške.

Branné shromaždenia slúžia aj ako doplnok výcviku sebekázne vojenských osôb v zálohe, pripomínajú si znovu a znovu, že sú stále príslušníkmi brannej moci.

Branné zhromaždenia sú inak novotou v našej armáde, ktorá pribúda v rade doterajších občianskych povinností, to jest vedľa činnej služby a cvičení vo zbrani.

Čas pre branné shromaždenia určuje vládny návrh zákona na mesiac november. Branné shromaždenie pre toho-ktorého účastníka môže trvať iba jeden deň, nakoľko podľa striktného ustanovenia návrhu nikto nesmie byť hatený vo výkone svojho zamestnania povolaním na branné shromaždenie viac ako jeden deň, vpočítane cesty ta a zpät. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Branné shromaždenia sa nekonajú za mobilizácie vôbec, inak z termínov ich konania sa vylučujú nedele a sviatky.

Branné srhomaždenia svolávajú miestne príslušné doplňovacie okresné veliteľstvá s určením času a miesta ich konania zpravidla vo svojom okolí. Miesto pre branné shromaždenie musia zaistiť tie obce alebo mestá, v ktorých sa konajú. Písomné pozvanie na branné shromaždenie oprávňuje účastníka k bezplatnej ceste na železnici a autobusoch štátnej správy do miesta branných shromaždení a zpät. Nemajú ale účastníci branných shromaždení nárok na úhradu cestovného, stravného alebo ušlého zisku, ale zas naopak. Osobám účastným na branných shromaždeniach musí zamestnávateľ vyplatiť mzdu i za zameškaný deň a nesmie pre účasť na branných shromaždeniach vypovedať služobný či pracovný pomer.

Účasť vojenských osôb na branných zhromaždeniach je povinná a to pod trestnou sankciou, stanovenou v § 8 návrhu zákona. Počas branných shromaždení podliehajú účastníci tiež vojenskej disciplinárnej právomoci. Inak organizácia a priebeh branných shromaždení budú upravená osobitnými predpismi, ktoré vydá Ministerstvo národnej obrany.

Ústavnoprávny výbor osnovu zákona v tomto znení prijal, poťažne na svojom rokovaní ju tak upravil, ako to vyplýva z tlače 378 vám rozdanej.

Ako zpravodajca tohto výboru navrhujem vám, slávny Snem, aby ste s touto osnovou zákona súhlasili a aby ste ju uzákonili. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkoví.

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Podľa mienky vojenských odborníkov na udržanie spojenia medzi aktívnou armádou a príslušníkmi brannej moci v zálohe je potrebné v určitých periodických obdobiach vykonávať tzv. branné shromaždenia. Úloha týchto branných shromaždení je v zákone presne vymedzená. Je to dôležitá ustanovizeň armády, ktorá má slúžiť aj na to, aby prechod z mierového stavu do vojnového bol čo najrýchlejší a najľahší.

Dôvodová zpráva vládneho návrhu predvída výdavok na tieto shromaždenia sumou Ks 1,300.000 ročne. S hľadiska rozpočtového je dôležité, čím sa tento výdavok zaokryje, to jest, či je naň nejaká úhrada. Rozpočtový výbor, rokujúc na svojom zasadnutí dňa 8. júla t. r. o vládnom návrhu zákona, zaoberal sa týmito otázkami. Vedený snahou, aby štátny rozpočet nebol zaťažený novými výdavkami, skúmal tiež, či je vôbec potrebné zriaďovať branné shromaždenia. Po preskúmaní všetkých okolností, priklonil sa k názoru, že pre zvýšenie brannej pohotovosti slovenskej armády je prijatie nového zákona potrebné a potrebná finančná úhrada sa má každoročne rozpočtové zabezpečiť. Preto predkladá plénu Snemu pripravený návrh s tým, aby bol prijatý v tom znení, ako ho výbory upravily. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o branných shromaždeniach vojenských osôb v zálohe.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Morháč, Dr. Hudec a Moravčík.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Morháč: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Zpravodajca Moravčík: Nie sú.

Podpredseda Dr. Opluštil:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva ústavnoprávneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 107 1941

Sl. z.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Ctený Snem!

Štát je organizácia utvorená na dynamičnosť a preto jednotlivé ústroje štátu a

ich funkcie musia bezpodmienečne vzájomne sa doplňovať a nesmú si zasahovať do činnosti. Normou, ktorá upravuje tento ich vzájomný pomer je Ústava štátu.

V modernom štáte táto organizovanosť jednotlivých štátnych ústrojov dnes už vystupňovala sa do nebývalých a predtým ani neslýchaných podrobností. To znamená, že hladká činnosť jednotlivých štátnych ústrojov dnes v modernom štáte je povolaným činiteľom významnou starosťou.

Zákonodarná moc pre celé územie Slovenskej republiky prislúcha Snemu - prikazuje § 6 Ústavy. Túto základnú normu treba úzkostlive dodržiavať v záujme štátu. Zpod tejto normy výnimku pripúšťa § 44 Ústavy v nariadeniach s mocou zákona. Z dôvodu, že nenahraditeľné ujmy by utrpely vážne hospodárske, finančné alebo politické záujmy štátu, ak by vláda čakala a čakať musela na legislatívne vybavenie niektorej potreby, ktorá ináče vyžaduje neodkladné riešenie.

Toto kombinatívne riešenie a vlastne doplnkové ustanovenie legislatívnej funkcie umožňuje nášmu štátu všetko vybaviť, čo normálneho riešenia vyžaduje od Snemu, ako aj všetko vybaviť nariadeniami mocou zákona, čo je ozaj súrne, neodkladné a z čoho by nenahraditeľné ujmy vzniknúť mohly štátu v hospodárskom, finančnom alebo politickom ohľade, ak by sa s okamžitým riešením odkladalo.

Takéto ad hoc riešenie uvádza sa na riadnu koľaj legislatívy, keď odsek 3, § 44 Ústavy umožňuje, aby Snem do troch mesiacov takéto upravenie mohol korigovať už či vyslovením nesúhlasu, alebo vydaním nového zákona.

Takto pozerajúc na nariadenie s mocou zákona č. 107/1941 Sl. z. musíme konštatovať:

1.    Personálna úprava služobných miest a úradných titulov ktorejkoľvek kategórie štátnych úradníkov je vec ex asse normálnej legislatívy, lebo veď odklonením sa od normálneho postupu v tejto veci štátu nijaké nenahraditeľné ujmy ani vzniknúť nemôžu.

2.   Neodkladnosť opatrenia v takejto veci ani odôvodniť nemožno, lebo veď dnes štátni úradníci a tak teda aj konceptní úradníci justičného rezortu z doterajšieho svojho postavenia rezignovať ani nemôžu.

3. Konkrétne riešenie nezodpovedá intenciám Ústavy. Veď § 66 Ústavy chce mať súdnictvo vo všetkých inštanciách oddelené od administratívy, a tu spomenuté nariadenie s mocou zákona práva konceptných úradníkov justičnej správy - hoci súdnu funkciu nevykonávajú - uštedruje sudcovskými titulmi. Prieči sa to Ústave dávať úradné tituly sudcovské nesudcom. Úradný titul i keď má v prvom rade formálny právny význam, jednako má naznačovať istotu v podriadenosti a nadriadenosti právnej a nie práve opak - neistotu.

Preto menom ústavnoprávneho výboru odporúčam prijať toto usnesenie:                

Snem Slovenskej republiky na svojom plenárnom zasadnutí dňa 15. júla 1941 sa usniesol podľa § 44, ods. 3 Ústavy, že nesúhlasí s nariadením s mocou zákona č. 107/1941 Sl. z. o jednotnej úprave služobných miest a úradných titulov konceptných úradníkov justičného rezortu, a to s účinnosťou odo dňa 14. júna 1941, t. j. odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia v Slovenskom zákonníku. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Vančo ako zpravodojca ústavnoprávneho výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s návrhom usnesenia, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem navrhované usnesenie prijal.

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu sa svolá písomne.

Zasadnutie zakľučujem.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 48. min. )