Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                           5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 65. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 26. júna 1941.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	4
Ospravedlnenie neprítomnosti	4
Imunitnému výboru pridelené	4
Došlé nariadenia s mocou zákona	4
Rozdaná tlač	4
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	19
Zakľúčenie zasadnutia	19

Program:
1. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo
veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb
a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov)	5
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	5
Reč zpravodajcu Beniaka	7
Rozprava odpadá	7
Prvé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	8
Druhé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	8
2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách	8
Reč zpravodajcu Plechlu	8
Reč zpravodajcu Husárka	8
Rozprava odpadá	8

Prvé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	8
Druhé hlasovanie	9
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	9
3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného
zákona, ktorým sa mení a doplňuje ústavný zákon o štátnom ob-
čianstve	9
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého..............	9
Rozprava odpadá	11
Doplňovací návrh Dr. Ing. Zaťku a spoločníkov.......	11
Zpravodajca s doplňovacím návrhom súhlasí	11
Prvé hlasovanie o návrhu...............	11
Prijatie pozmeňovacieho návrhu prvým hlasova-
ním	11
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	12
4. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke
zo šumivého vína a dani z piva	12
Reč zpravodajcu Turčeka	12
Reč zpravodajcu Martvoňa	12
Rozprava odpadá	13
Prvé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	13
5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru k vládne-
mu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení
zákona o priamych daniach	13
Reč zpravodajcu Petroviča	13
Reč zpravodajcu Moravčíka	14
Rozprava odpadá	15
Prvé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	16
Druhé hlasovanie o návrhu	16
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	16
6. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru
k vládnemu návrhu zákona o úprave služobného pomeru štát-
nych zamestnancov - arizátorov	16
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého	16
Reč zpravodajcu Drobného	16
Rozprava odpadá	16
Prvé hlasovanie o návrhu	16
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	17

Druhé hlasovanie o návrhu	17
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	17
7. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní
ohľadom podniku "Podbrezová" a o splnomocnení vlády na ich
vykonanie	17
Reč zpravodajcu Líšku	17
Reč zpravodajcu Hollého	18
Rozprava odpadá	18
Prvé hlasovanie o návrhu	18
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	18
Druhé hlasovanie o návrhu	18
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	19

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 23. min.

P rítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Germuška, Drobný.

50 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Karvaš.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 65. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ing. Franz Karmasin, Ján Vančo, Dr. Miloš Vančo a Štefan Haššík.

Imunitnému výboru prideľujem:

žiadosť Župného úradu v Bratislave z 12. júna 1941 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre priestupok zamestnávania cudzinca bez povo. lenia a

žiadosť Župného úradu v Bratislave z 13. júna 1941 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre premávkový priestupok.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 19. mája 1941 číslo 91 Sl. z. o ustálení názvu "obecný (obvodný) notársky úrad" a o rozšírení oslobodenia od poštovného pre tento úrad,

zo dňa 19. mája 1941 číslo 92 Sl. z. o prevzatí slovenských emisií dielčich dlhopisov Zemskej banky v Prahe Slovenskou hypotečnou a komunálnou bankou v Bratislave,

zo dňa 19. mája 1941 číslo 94 Sl. z. o povinnom zamestnávaní poslucháčov vysokých škôl technických počas prázdnin,

zo dňa 19. mája 1941 číslo 95 Sl. z. o nostrifikácii zverolekárskych diplomov a doktorských diplomov veterinárnej medicíny,

zo dňa 29. mája 1941 číslo 97 Sl. z. o povinnom prihlasovaní zásob jedlých múk, pšenice a raži a o distribúcii múky a chleba,

zo dňa 26. mája 1941 číslo 106 Sl. z. o zhodnotení štúdií absolventov Ukrajinskej hospodárskej akadémie a

zo dňa 26. mája 1941 číslo 107 Sl. z. o jednotnej úprave služobných miest a úradných titulov konceptných úradníkov justičného rezortu.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 64. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov).

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.

Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru k vládnemu návrhu zákona o úprave služobného pomeru štátnych zamestnancov-arizátorov.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní ohľadom podniku "Podbrezová" a o splnomocnení vlády na ich vykonanie.

Vládny návrh zmenkového zákona. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh na súhlas Snemu Slovenskej republiky v smysle článku XIII. finančného zákona č. 1/1941 Sl. z., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1941. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o branných shromaždeniach vojenských osôb v zálohe. Návrh prideľujem výboru brannému, ústavnoprávnemu a rozpočtovému.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač :

vládny návrh zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní ohľadom podniku "Podbrezová" a o splnomocnení vlády na ich vykonanie. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov). Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o prirážkach

k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šu-

mivého vína a dani z piva. Návrh som pri-

delil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o úprave služobného pomeru štátnych zamestnancov arizátorov. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a sociálnemu a zdravotnému.

Vládny návrh zákona o napomáhaní sústavnej elektrizácie. Návrh som pridelil, respektíve prideľujem výboru technickodopravnému, národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových, sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov).

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor národohospodársky pán poslanec Štefan Beniak.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Pripravovaný zákon má dať právny podklad vzniku takej ustanovizne, ktorej podobná jestvovala už i v Česko-Slovenskej republike pod menom Ústredného smierčieho orgánu a Poradného sboru. Po zániku Česko-Slovenskej republiky zanikla fakticky táto ustanovizeň a v samostatnom slovenskom štáte nemáme jej ani dodnes, hoci právne predpisy slúžiace za podklad tejto zaniklej ustanovizne sú formálne s ohľadom na ustanovenie § 3 zákona č. 1/1939 Sl. z. platné na Slovensku

i dnes. Utvorenie ústredného smierčieho orgánu a poradného sboru na základe dosiaľ platných právnych predpisov nie je účelné v našom štáte, lebo tieto predpisy boly tvorené s ohľadom na hospodárske potreby Česko-Slovenskej republiky, teda štátu rozlohove väčšieho, s hospodárstvom obsiahlejším, pri čom v Slovenskej republike niet reeskontného a lombardného ústavu, ktorý by mal byť tiež členom spomenutej ustanovizne.

Nie je vhodné zriadiť podľa platných predpisov Ústredný smierči orgán a Poradný sbor, i keď jeho pôsobnosť bola veľmi podobná tej, ktorú dáva pripravovaný zákon Poradnému a smierčiemu sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, lebo nutnosť usmerňovať hospodársky život v Slovenskej republike tak, aby bol braný zreteľ na celkové potreby nášho hospodárstva, vyžaduje, aby v tejto ustanovizni boly zastúpené Ministerstvo financií, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo pravosúdia, ktoré v prvom rade majú starosť o riadny beh nášho hospodárskeho života.

Začiatok Ústredného smierčieho orgánu, predchodcu to zriadiť sa majúceho Poradného a smierčieho sboru treba hľadať v § 50, ods. 1 zákona č. 111/1927 Sb. z. a n., kde sa ustanovuje, že vládnym nariadením bude zriadený smierčí orgán, povolaný pre smierčie pokračovanie v prípadoch nekalej súťaže vo veciach peňažných a bankových a budú vydané bližšie predpisy o složení tohto orgánu a o pokračovaní pred ním. Na základe tohto splnomocnenia zriadila vláda, vládnym nariadením č. 30/ 1928 Sb. z. a n. Ústredný smierčí orgán, členov ktorého menoval minister financií zo zástupcov týmto vládnym nariadením vypočítaných bankových a peňažných skupín okrem členov Národnej banky, ktorých určila jej banková rada. Smierčie pokračovanie pred týmto orgánom bolo fakultatívne, ak šlo však o prípady nekalej súťaže, týkajúce sa priamo alebo nepriamo získavania vkladov, bolo smierčie pokračovanie obligatórne v tom smysle, že nepredloženie veci Ústrednému smierčiemu orgánu tvorilo spor prekážajúcu námietku pred súdom civilným i trestným.

Článkom LIV. zákona č. 54/1932 Sb. z. a n. bol poverený Ústredný smierčí orgán úlohou poradného sboru vo veciach peňaž-

níctva s tým, že pre túto pôsobnosť, ktorá má byť podrobnejšie stanovená vládnym nariadením, rozšíril sa Ústredný smierčí orgán o ďalších 8 členov.

Pôsobnosť Poradného sboru určil zákon č. 44/1933 Sb. z. a n., kde bol zmocnený stanoviť pre súťaž v peňažníctve zásady dobrých mravov, na vyzvanie vlády upravovať úrokové sadzby na úroveň, zodpovedajúcu hospodárskym pomerom.

Zásady dobrých mravov v peňažníckej súťaži po ich schválení vládou a vyhlásení v sbierke zákonov, maly sa stať právne záväznými normami.

Týmto zákonom bola rozšírená pôsobnosť Ústredného smierčieho orgánu o smierčie pokračovanie, ktoré bolo zavedené následkom porušenia zásad dobrých mravov, stanovených poradným sborom vo veciach peňažníctva a bankovníctva. Zároveň bola zmocnená vláda, aby vládnym nariadením určila najvyššiu úrokovú mieru, ak by tak neučinil na jej vyzvanie poradný sbor, alebo keby vláda neprijala jeho návrh. Súčasne bolo zakázané i zriaďovanie nových peňažných ústavov.

Zmocnenie vlády určiť najvyššiu prípustnú úrokovú mieru zaniklo koncom roku 1936.

Zákaz zriaďovať nové peňažné ústavy a podniky bol opätovne predlžovaný až ho vládne nariadenie č. 340/1938 Sb. z. a n. predĺžilo natrvalo.

Návrh prináša proti teraz platnému stavu podstatné zmeny v organizácii pôsobnosti obidvoch sborov.

Na miesto dosavádnych dvoch sborov teda Ústredného smierčieho orgánu a Poradného sboru zriadi sa len jeden a to: Poradný a smierčí sbor, čo má za následok, že í tam, kde podľa doteraz platného právneho stavu maly obidva sbory samostatné orgány, nastupuje teraz úplná jednotnosť.

Smierčie a rozhodčie pokračovanie vykonávajú trojčlenné senáty Poradného a smierčieho sboru. Sbor bude mať 20 členov, predsedu a podpredsedu, spolu 22 členov, kým dosiaľ mal Poradný sbor celkom 41 členov a Ústredný smierčí orgán 33 členov.

Pokiaľ ide o pôsobnosť bude mať Poradný a smierčí sbor v podstate takú pôsobnosť, akú mal dosiaľ Poradný sbor vo

veciach peňažníctva a Ústredný smierčí orgán s odchýlkou, že mu nebude prislúchať právo stanoviť zásady dobrých mravov v peňažníctve a bankovníctve. Toto obmedzenie vyplýva zo skutočných pomerov, lebo následkom normatívnej úpravy úrokových sadzieb odpadol vecný podklad pre vznik prípadov nekalej sútaže v peňažníctve a úverníctve, kde vznikaly prípady nekalej súťaže na častejšie z neupravenosti úrokových sadzieb.

Pri složení Poradného a smierčieho sboru ja výhodou, že má pozostávať z predstaviteľov záujmových skupín peňažníctva, rozšírený o zástupcov priemyslu, obchodu a živnosti a poľnohospodárstva, poisťovníctva a sociálne poisťovacích ústavov, ako aj zo zástupcov ministerstiev financií, vnútra, hospodárstva a pravosúdia, lebo spoluučasťou týchto skupín má sa dosiahnuť preklenutie záujmov jednotlivých skupín a tým i vyšší verejný záujem.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym dňa 23. júna 1941 a pri tom presnejšie štylizoval § 10, ods. 1 a v §§ 11 a 12 vynechal spodné hranice trestov.

S ohľadom na to, že zákonnú úpravu matérie vládneho návrhu vyžadujú potreby nášho národného hospodárstva, ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beniakovi.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Týmto vládnym návrhom zákona obnovuje sa vlastne pôvodná Peňažná rada s patričným prispôsobením na naše pomery. Peňažná rada - podľa nového pomenovania Poradný a smierčí sbor - je potrebná, aby naša peňažnícka a kapitálová organizácia a peňažný a kapitálový trh primerane k celoštátnym záujmom fungovaly. Tým, že štátne úrady pri všetkých zamýšľaných finančne-politických opatreniach sa budú môcť radiť s povolanými peňažnými kruhmi, lepšie, odbornejšie, rýchlejšie a únosnejšie bude možné všetky finančné opatrenia vykonať. Finančná správa bude mať vďačnejšiu, rozsiahlejšiu a odbornejšiu oporu v peňaž-

níctve, keď bude všetky opatrenia robiť s vedomím a po vypočutí odbornej mienky Poradného a smierčieho sboru. Aj peňažníctvo bude postavené na jednotnejšie, nášmu hospodárstvu vyhovujúcejšie základy a bude prevádzať takú politiku, akú vyžaduje náš celoštátny záujem, lebo pomocou peňažnej rady bude jeho celková činnosť lepšie a prehľadnejšie usmernená a štátnymi úradmi snadnejšie vynútiteľná.

Paragraf 3, ktorý hovorí o členoch Sboru, znamená značný pokrok oproti bývalej peňažnej rade, lebo v novom sbore sú zástupcovia Ministerstva vnútra, financií, pravosúdia, hospodárstva, zástupcovia priemyslu, obchodu, živnosti, poľnohospodárstva a sociálne poisťovacích ústavov, teda nielen peňažníctva. Takto bude môcť byť celá činnosť po stránke hospodárskeho dosahu lepšie vybavená a prevádzaná. Vhodné je tiež ustanovenie § 9, že peňažná rada bude mať možnosť navrhovať zmenu úrokových sadzieb tak, ako to hospodárske pomery vyžadujú, lebo na tomto poli je stála zmena výnosových pomerov peňažníctva a preto musí byť prispôsobené aj úrokové rozpätie medzi kreditným a debetným úrokomerom. Aj táto kompetencia Poradného a smiečieho sboru, to jest možnosť navrhovať zmeny úrokových sadzieb, znamená pokrok oproti kompetencii bývalej peňažnej rady. Tiež je vhodné, aby peňažná rada rozhodovala o zriaďovaní, rozširovaní a prekladaní peňažných ústavov, lebo nesmieme vybudovať mnoho nepotrebných zbytočných ústavov. Preto je dobré, že Ministerstvo financií bude mať možnosť vypočuť priamo všetky zúčastnené kruhy peňažníctva o tom, či určitý peňažný ústav má byť založený alebo nie.

Tiež je veľmi vhodné, že osnova obsahuje ustanovenia o smierčom súdnictve proti nekalej súťaží v peňažníctve, čím sa stavovská česť peňažníctva zvýši.

Národohospodársky výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby výbormi upravené znenie vládneho návrhu uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 diely, 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích

návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 dielmi, 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov).

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický a Beniak.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Vojtech Plechlo a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Plechlovi.

Zpravodajca Plechlo:

Slávny Snem! - Vládny návrh zákona, ktorý sa teraz predkladá, je vlastne veľmi krátky a dovedna má 2 paragrafy. Jedná sa jedine o predĺženie termínu. Podľa zákona č. 78/ 1927 Sb. z. a n. sa mohol použiť rezervný fond určitých spoločností na zvýšenie základného kapitálu podniku len do 5 rokov po sostavení východiskovej bilancie. Vláda navrhuje predĺžiť túto lehotu do 31. decembra 1942, ale len u takých podnikov, u ktorých je zvýšenie základného kapitálu na ťarchu stabilizačného rezervného fondu hospodársky odôvodnené.

Národohospodársky výbor upravil vládny návrh len po stránke štylárnej a legislatívnej techniky a navrhuje slávnemu Snemu, aby ho v predloženom znení uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Keďže predložený návrh zákona nevyžiada si žiadne nové výdavky na štátnej pokladnici, rozpočtový výbor v shode s výborom národohospodárskym odporúča tento návrh prijať tak, ako je predložený. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude. Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvod nú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o stabilizačných bilanciách.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Plechlo a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Plechlo: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

V svojom prednese k ústavnému zákonu o slovenskom štátnom občianstve som uviedol, že štátne občianstvo je skoro najdôležitejším problémom štátneho života. Štátna moc znamená vlastne vládu nad ľuďmi, ktorí bývajú na štátnom území, lebo neživá zem nemôže byť štátnej moci podrobená bez ľudu. Ľudia obývajúci územie štátu sú alebo občania alebo cudzinci. Štátne občianstvo znamená príslušnosť jednotlivca k štátu. Jedine štátny občan môže byť plnoprávnym subjektom verejných a politických práv, štátny občan tvorí vlastne vôľu štátu. Preto každý štát musí veľmi rozmyslene rozhodnúť, že koho prijíma za svojho občana, teda za plnoprávneho člena štátoobčianskeho sväzku. Pri tvorení ústavného zákona o slovenskom štátnom občianstve vychádzali sme výlučne len zo zásady svrchovanosti Slovenskej republiky a na predošlé štátoobčianske právo len natoľko sme brali zre-

teľ, pokiaľ to bolo v záujme Slovenskej republiky a pokiaľ to bolo v súlade s tými ideami, ktoré sú nezmeniteľnou základňou našej svojskej slovenskej štátnosti.

Základný zákon o slovenskom štátnom občianstve, číslo 255/1939 Sl. z. je doplňovacím zákonom Ústavy, ktorej paragraf 3. výslovne ustanovuje, že štátne občianstvo je jediné a jednotné. Preto sa snažil tento základný ústavný zákon o slovenskom štátnom občianstve vylúčiť duplicitu štátneho občianstva a i to chcel docieliť, aby nebol takzvaní bezdomovci. Bezdomovcami sú osoby, ktorých štátne občianstvo nedá sa ustáliť, alebo ktoré stratily svoje štátne občianstvo a nenadobudly iné štátne občianstvo. Musíme si úprimne povedať, že sa nám to nepodarilo. Dvojité štátne občianstvo a bezdomovníctvo (vrava, poslanec Suroviak: Čím sú vlastne títo ľudia?) mohlo by sa vylúčiť len tak, keby štátne občianstvo bolo upravené všeobecne platnými medzinárodnými normami, ktoré by prijal každý štát. Hlavná zásada, na ktorej spočíva ústavný zákon o slovenskom štátnom občianstve, to jest zákon č. 255 z roku 1939, je domorodectvo, praobyvateľstvo. Kritériumom domorodectva podľa tohto zákona je dlhotrvajúca a nepretržitá domovská príslušnosť. Štátnym občanom Slovenskej republiky je ten, kto mal dňa 30. októbra 1918 na území slovenského štátu domovské právo a toto od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939 nestratil. ) Uplynulé dva roky ukázaly, že striktné uplatňovanie zásady domorodectva viazaného na nepretržitú domovskú príslušnosť od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939 zaviedlo v otázke štátneho občianstva veľkú právnu neistotu, takže skoro jedna tretina obyvateľov štátu stratila svoje štátne občianstvo, poťažne stalo sa toto štátne občianstvo sporným. Následkom štátoprávnych zmien ako aj následkom územných zmien mnohí obyvatelia nemajú na území terajšieho Slovenska nepretržite domovské právo od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939, takíto obyvatelia sa stali bezdomovcami a museli žiadať o priznanie alebo udelenie štátneho občianstva. Medzičasom Slovenská republika uzavrela s Nemeckou ríšou a s Maďarskom smluvy v otázkach štátneho občianstva. Podľa týchto smlúv príslušníci nemeckej a maďarskej národnosti mali práv-

ny nárok na slovenské štátne občianstvo, teda ex lege sa stávajú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Bola teda vyriešená otázka štátnej príslušnosti tých Nemcov a Maďarov, ktorí sa podľa ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z. nestali slovenskými štátnymi občanmi. Naproti tomu príslušníci slovenskej národnosti, ktorí sa nestali podľa ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z. štátnymi občanmi, nemajú právny nárok na slovenské štátne občianstvo a tak museli žiadať o priznanie alebo udelenie štátneho občianstva. Je pravda, to treba verejne konštatovať, že sa Slovákom nerobia ťažkosti pri priznávaní alebo udeľovaní štátneho občianstva, ale aj to je pravda, že je technicky nemožné v dohľadnej dobe vybaviť žiadosti Slovákov o udelenie poťažne priznanie štátneho občianstva. (Poslanec Šalát: Byrokrati sedia na tom!) V dôsledku toho príslušníci slovenskej národnosti sú vo veľkej nevýhode voči príslušníkom nemeckej a maďarskej národnosti, lebo až do vybavenia ich žiadosti o udelenie štátneho občianstva zachádza sa s nimi ako s cudzincami, potrebujú povolenie k pobytu, nemôžu byť zamestnávaní bez povolenia atď., atď. (Poslanec Šalát: Ale rukovať musia!) Z týchto príčin vyskytuje sa naliehavá potreba základný ústavný zákon o štátnom občianstve novelizovať a pozmeniť tak, aby sa príslušníkom slovenskej národnosti pri nadobúdaní štátneho občianstva aspoň také výhody poskytly, aké majú osoby nemeckej a maďarskej národnosti podľa medzištátnych smlúv uzavretých s Nemeckou ríšou a s kráľovstvom Maďarským. (Výkriky: Tak je!) Je to ale i otázka a požiadavka národnej cti slovenskej a preto vládny návrh zákona, ktorým sa doplňuje zákon o štátnom občianstve stretol sa so všeobecným súhlasom a každý vítal tento návrh. (Výkriky: Tak je!)

Vládny návrh per analogiam medzištátnych smlúv uzavretých s Nemeckom a Maďarskom uplatňuje princíp národnostný. Zásada pôvodu: jus sanquinis je tiež hlavným základom i terajšieho ústavného zákona o štátnom občianstve a túto zásadu pôvodu extenzívne uplatňujúc a rozširujúc dospejeme k princípu rodu: jus gentis a potom k všeobecnému princípu národnému: jus nationis. Uplatniť národnostný princíp slovenský bez prílišného škrupulovania a tým upevniť a sjednotiť ná-

rodnú pospolitosť Slovákov je našou povinnosťou. (Potlesk. Poslanec Šalát: Väčšie územie potrebujeme pre Slovákov!)

Intencia a cieľ vládneho návrhu je, aby osoby slovenskej národnosti maly právo na slovenské štátne občianstvo a aby sa staly ex lége štátnymi občanmi. Túto intenciu a tento cieľ si ústavnoprávny výbor plne osvojil, rozhodol sa však úlohu ešte jasnejšie, prenikavejšie a rezolútnejšie riešiť, ako pôvodný vládny návrh. V kardinálnej otázke, to jest, aby osoby slovenskej národnosti sa staly štátnymi občanmi, niet rozdielu medzi vládnym návrhom a medzi riešením ústavnoprávneho výboru. Ústavnoprávny výbor odchýlil sa od vládneho návrhu v tom, že neviaže otázku nadobudnutia štátneho občianstva ani na podmienku podania žiadosti o priznanie štátneho občianstva, ani na pod-, mienku bezdomovectva, ani na podmienku prepustenia z doterajšieho štátneho sväzku. Pri rozličnosti právnych noriem štátoobčianskeho práva je mnoho ráz veľmi ťažko zisťovať a ustaľovať, kto je bezdomovcom. Taktiež nemožno učiniť štátne občianstvo Slovákov závislým na ich prepustení z cudzieho štátneho sväzku už i z politických dôvodov. Preto v záujme Slovákov a v záujme právnej istoty ústavnoprávny výbor riešil problém štátneho občianstva osôb slovenskej národnosti takto:

a)   osoby slovenskej národnosti, ktoré odo dňa 14. marca 1939 majú na území Slovenskej republiky trvalé bydlisko a nestali sa podľa zákona č. 255/1939 Sl. z. slovenskými štátnymi občanmi, sú odo dňa 14. marca 1939 občanmi Slovenskej republiky(potlesk),

b)  osoby slovenskej národnosti, ktoré sa po 14. marci 1939 trvale usadily na území Slovenskej republiky a v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú tu trvale bydlisko, sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi Slovenskej republiky. (Výkriky: Výborne!).

Ostatné ustanovenia pôvodného vládneho návrhu prijal ústavnoprávny výbor so zmenami, ktoré vyplývajú z tejto textácie. Novum, že sa stávajú štátnymi občanmi Slovenskej republiky aj maloleté osoby slovenskej národnosti, majúce trvale bydlisko na území štátu, i keď ich rodičia majú trvalé bydlisko v cudzine, ak udelí

k tomu súhlas tuzemský príslušný poručenský súd. Podľa vládneho návrhu v prípade pochybnosti, či sa má niekto považovať za príslušníka slovenskej národnosti, rozhoduje Ministerstvo vnútra.

Ústavnoprávny výbor podľa analogie medzištátnej smluvy uzavretej s Maďarskom rozhodol prijať to jednoduché a jasné riešenie, podľa ktorého v prípade pochybnosti o tom, či je niekto príslušníkom slovenskej národnosti, rozhoduje jeho osvedčenie, učinené na príslušnom okresnom (mestskom notárskom) úrade, a takéto osvedčenie je oslobodené od všetkých poplatkov a dávok. (Výkriky: Výborne!)

Zásada slovenského národnostného princípu, na ktorej návrh spočíva, je fundamentom našej vlasti a preto chystaný zákon bude tvoriť jeden z uholných kameňov nášho štátu. (Výkriky: Tak je!)

Ústavnoprávny výbor odporúča návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje doterajší ústavný zákon o štátnom občianstve, prijať v textácii, ako ju upravil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude. Žiadam prečítať doplňovací návrh.

I tajomník Snemu Dr. Foltin (číta): Návrh poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov na doplnenie § 5, ods. 1.

Podpísaní navrhujú doplniť § 5, ods. 1 touto úvodnou vetou:

"Pri ustálení slovenskej národnosti smerodajná je materinská reč; "

V Bratislave 26. júna 1941. Podpísaní sú poslanci: Dr. Ing. Peter Zaťko, Dr. Karol Mederly, Dr. František Orlický, Dr. Vojtech Tvrdý, Dr. František Hrušovský a Dr. Anton Hudec.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Tvrdý.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, čo s navrhovaným doplnkom súhlasí. Zpravodajca Dr. Tvrdý: S navrhovaným doplnkom súhlasím. Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovaným doplnkom súhlasí. Budeme hlasovať.

Podľa § 21, ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone potrebná je prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslancov Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov a potom, ak by doplňovací návrh bol prijatý, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak však doplňovací návrh bude zamietnutý, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Ing. Petra Zaťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy ústavného zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou, podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej so zmenou § 5, ods. 1 Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona, ktorým sa doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Tvrdý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju

Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Teodor Turček a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Turčekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Dôvodová zpráva vládneho návrhu zákona uvádza, že najvhodnejším objektom spotrebných daní by nateraz boly: dávka zo šumivého vína, všeobecná daň nápojová a daň z piva.

V debate národohospodársky výbor uznal tento dôvod za správny, nakoľko tieto dane postihujú také články, ktoré sú nie bezpodmienečne potrebné k výžive.

S národohospodárskeho hľadiska bude nutné sledovať v budúcnosti cenovú hladinu najmä vína a piva, aby toto prechodné opatrenie vládneho návrhu len za ten čas bolo v platnosti, pokiaľ cenová hladina uvedených nápojov dovoľuje zaviesť sa majúce prirážky. Samotná dôvodová zpráva na tento moment kladie veľkú váhu a uvádza, že prirážky sú prechodného rázu a svojou formou dávajú možnosť ľahko nadobudnúť vedomosť a prehľad o tom, ku ktorým jednotlivým daniam sa zaviedla prirážka, čo umožní s hľadiska legislatívnej techniky, aby sa tieto prirážky mohly opäť zrušiť jedinou normou. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Mederly. ) Pri spoločnom rokovaní s rozpočtovým výborom sa previedly len formálne zmeny na návrhu.

Národohospodársky výbor po vyjas-

není týchto zásadných otázok prišiel k názoru slávnemu Snemu návrh zákona odporúčať na prijatie. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 23. júna 1941 na spoločnej porade s výborom národohospodárskym.

Vláda týmto návrhom zákona sleduje cieľ zvýšiť štátne príjmy ustálením prirážok k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva. Náš hospodársky život a vojnové pomery kladú na štátnu pokladnicu mimoriadne požiadavky. Je pochopiteľné, že štátna správa hľadá prameň príjmov na zaokrytie týchto výdavkov a to tam, kde to nepocítia sociálne slabšie vrstvy nášho obyvateľstva. Pri tom zdôrazniť treba, že toto zaťaženie týka sa v tomto prípade tej vrstvy obyvateľstva, ktorá požívanie nápojov si môže dovoliť vzhľadom na svoje zvýšené príjmové pomery.

Prirážka k všeobecnej dani nápojovej z hroznového vína, muštu a štiav z hrozien bez ohľadu na množstvo alkoholu, ako aj z iného ovocia než hrozien - ak obsahuje viac než 14 objemových percent alkoholu - upravuje sa novým zákonom na 40 halierov od jedného litra; z iného ovocia než hrozien, muštu a štiav z iného ovocia než hrozien, z jedného litra do 14 objemových percent alkoholu na 25 halierov.

Toto zvýšenie je odôvodnené už aj preto, že sa následkom pohybu cenovej hladiny zvýšily nepomerne vo väčšej miere aj príjmy konzumentov. Zvýšenie prirážky u šumivého vína v rozsahu, ako ho navrhuje vládna osnova, je odôvodnené luxusnou povahou tohto nápoja.

Článok III. vládnej osnovy určuje prirážku 0.10 Ks za jeden liter k sadzbám dane z piva podľa nariadenia s mocou zákona č. 318/1940 Sl. z. Zaťaženie dane z piva prirážkou je pri jej presunutí na konzumenta tak nepatrné, že v praktickom živote nebude temer vôbec badateľné, už i vzhľadom na okolnosť, že zo všetkých štátov Europy pivo je najlacnejšie u nás na Slovensku. Presun a jeho prevedenie spadá do kompetencie Cenového

úradu. Pre presun hovorí i tá okolnosť, že ceny piva boly ešte len 5. apríla 1941 Cenovým úradom ustálené (viď Úradné noviny č. 18 zo dňa 7. apríla 1941) pri najúzkostlivejšom šetrení záujmov konzumenta a od toho času sa výrobné a dopravné náklady nezmenily, ba naopak, u niektorých článkov sa zvýšily, ktoré zvýšenie je len čiastočne nahradené vyšším výstavom. Po dostatočnom zistení o zvýšenom výstave, ktorý už za prvých päť mesiacov zimného a jarného obdobia dosiahol 52. 000 hl. spolu i s dovezeným pivom, dá sa podľa zásob surovín a odbytu piva očakávať zvýšenie minimálne o ďalších 50.000 hl., takže výnos zvýši sa o ďalšiu čiastku asi 1 milión Ks. Celkové zvýšenie bude asi 5 miliónov Ks.

Napokon v ďalších článkoch zákona sú potrebné uzuelné ustanovenia.

S poukazom na tieto dôvody rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu osnovu zákona prijať tak, ako ju výbory predkladajú. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie. Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má VI. článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej VI článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o prirážkach k všeobecnej dani ná-

pojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Turček a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Pri predkladaní nových finančných zákonov povinní sme sa spýtať, aký reflex budú mať tieto zákony na naše národohospodárske pomery, či nebudú odčerpávať značnejší peniaz z výroby, hatiť jej rozvoj, či neskomplikujú ešte väčšmi zdaňovanie, či sa daňovník neodovzdáva prípadnou nejasnosťou, labilnou štylizáciou zákonných ustanovení do ľubovôle finančných úradov. Finančné zákony pri fiškálnych záujmoch štátu, pri sociálnych a prípadne politických ohľadoch musia napomáhať súčasne aj národohospodárske záujmy.

Vyslovujeme mienku, že radi by sme boli, keby nám finančná správa bola už teraz predložila nový transkribovaný zákon o priamych daniach, nielen kvôli daňovníkovi, ale aj kvôli finančným úradom. Preto vítame aj túto novelu, ktorá vedľa sociálnych hľadísk berie náležitý

zreteľ aj na národohospodárske záujmy v nových pomeroch.

Najväčšou bolesťou nášho hospodárskeho života bola vždy roztrieštenosť finančného kapitálu. Aby kapitál vedel správne plniť svoje poslanie, menovite teraz pri znárodnení, pokresťančení a financovaní súkromných podnikov, bolo treba prikročiť k sústredeniu peňažných ústavov. Aby sústredenie bolo hladšie prevediteľné, treba upraviť vnútornú hodnotu účastín. Najkratšia cesta k tomu je použitie voľných rezerv na zhodnotenie účastinnej istiny. Vládny návrh odstraňuje predpisy, ktoré v doterajšej daňovej sústave pôsobily priamo prohibitívne v tomto smere. Umožňuje zvýšenie účastinnej istiny zo všeobecných alebo zvláštnych rezerv bez povinnosti platenia 15 % poplatku s platnosťou do konca roku 1942.

V záujme zjednodušenia, súčasne z dôvodov hospodárskej prosperity bol vo vládnej osnove prijatý nový náhľad o urbariálnych spolumajiteľstvách a nerozdelenej pozostalosti, ako samostatných subjektoch dane. Kým nebudú prevedené urbárne spoločenstvá na právne jednotky, toto ustanovenie nie je len úhradového rázu, ale bude mať značný vplyv aj na hospodárstvo spolumajiteľov, ako aj na hospodárenie samotných spolumajiteľských jednotiek. Riadne sa budú musieť viesť knihy, aby sa spravodlive mohla predpísať daň, a presne sa bude musieť tiež deliť dôchodok. U nerozdeleného dedičstva nebude sa narušovať majetková podstata pod titulom dielčích čiastok na dôchodku a daní. Každý dedič bude mať záujem na tom, aby sa staral o pozostalosť, aby bola zveľaďovaná do tých čias, kým príde rad na delenie.

Správne je ustanovenie vládneho návrhu, ktorým sa pastviny vynechávajú zo spoločného zdanenia. Sú ešte v takom stave, že neprinášajú majiteľom žiadúci dôchodok. Konečne po utvorení pasienkových kont na právnu a technickú úpravu pastvín ďalšie zaťaženie by ani nezniesly.

Aby slovenskí záujemci mohli prevziať výrobu z cudzích rúk, umožňuje vládny návrh tvorenie holdingov, to jest spojenie dvoch podnikov tým spôsobom, že jeden podnik je zúčastnený na druhom vo forme spoločenskej účastiny. Účasť namiesto doterajších 20 % stanoví sa na 15 %; namiesto

dvoch rokov pred obdobím, rozhodným pre zdanenie, určuje sa podmienka držby účastín na kalendárny rok a nezapočíta sa výťažok z jedného obchodného obdobia. Holdingová výhoda vzťahuje sa tu len na účasť na tuzemských podnikoch. Novinkou vládneho návrhu je, že sa pre budúcnosť poskytuje holdingová úľava aj pre účasť spoločenského podniku, podliehajúceho všeobecnej dani zárobkovej, na druhom podniku, podliehajúcom tejto istej dani.

Pre súkromné hospodárstvo má význam uvoľnenie daňových preplatkov pochádzajúcich z roku 1938 a rokov predošlých, ktorých výplatu odsunulo vládne nariadenie č. 160/1939 Sl. z. na neskorší čas.

Úhradové opatrenia osnovy nezasahujú rušive do nášho hospodárskeho života.

Národohospodársky výbor na zasadnutí dňa 23. júna 1941 zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko a usniesol sa odporúčať Snemu, aby ho schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkovi.

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

V časoch veľmi vážnych pre budúcnosť slovenského národa prichodí nám rokovať o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení o priamych daniach. Predložený návrh, ktorý možno zaradiť do kategórie takzvaných úhradových osnov, i keď prináša určité zjednodušenia, nemožno označiť za populárny. Ako sme boli informovaní, finančná správa pripravila nový zákon o priamych daniach s ďalekosiahlymi zmenami v srovnaní s doterajším stavom. Nemohla ho však predložiť na prerokovanie pre rôzne ťažkosti a preto vláda dáva schváliť len určité úseky z celého pripravovaného daňového kodexu.

Keď srovnávame staré zákony a ustanovenia s novým zákonom, môžeme zistiť, že predložený zákon znamená zmenu hlavne vo dvoch smeroch. Upravuje primerane k slovenským pomerom niektoré ustanovenia tak, aby predpisy na vyberanie daní boly jednoduchejšie. V tomto smere predvídané zjednodušenie najmä u urbárskych spoločenstiev znamená takú nápravu, po ktorej sa už dlhšie volalo. Keď je reč o zjednodušení daňového systému, treba

poukázať na všetky tie veci, ktoré s týmto súvisia. Najmä na súrnu potrebu zjednodušeného daňového priznávania, ktorá má najmä pre dedinské obyvateľstvo veľký význam. Doterajší spôsob mnohých záznamov a mnohého písania, ako všetci dobre vieme, sa neosvedčil a preto sa volá po všeobecnej náprave. Bude dobre, keď finančná správa zároveň s prípravou jednotného zákona o priamych daniach vypracuje predpisy, ktoré by zjednodušovaly celú agendu. Nesmieme totiž zostávať pri doterajšom systéme, ktorý v mnohom ohľade len zbytočne daňového poplatníka prenasleduje bez toho, aby takýto postup znamenal prínos pre štátnu pokladnicu.

Pri rokovaní o tomto zákone neboly nám podané číslice o efektívnom príjme pre štátnu pokladnicu, s akým možno rátať pri jeho prijatí. V srovnávaní s doteraz platným zákonom treba však uviesť, že prijatím tohto zákona bude výška priamych daní zmenená. A tu sa naskytuje otázka, či je únosné pre slovenského poplatníka ešte ďalšie zvýšenie daní. Vo svojom expozé pán minister financií pri prijímaní štátneho rozpočtu, keď podrobne prebral našu hospodársku situáciu, stav priemyslu, poľnohospodárstva, hovoril, že jak rentabilitu priemyslu, tak rentabilitu poľnohospodárstva treba posudzovať s veľkou opatrnosťou. Pripomenul ďalej stav štátnej pokladnice a poukázal na nekryté položky, ako aj na okolnosť, že nastalo isté zadĺženie štátu u Slovenskej národnej banky.

Preberajúc jednotlivé možnosti nových príjmov, spomenul, že ďalšie zaťaženie poplatníka zvyšovaním daní by bolo nemožné, pretože sa ono pohybuje na hranici krajnej únosnosti a ďalšie stupňovanie mohlo by ohroziť výrobu. Keď na jednej strane máme pred očami v rozpočte vykázaný deficit, na druhej strane pánom ministrom financií konštatované vysoké daňové zaťaženie, nadhadzuje sa nám otázka, ako vyjsť z tejto situácie. Pri prejednávaní štátneho rozpočtu sa veľmi často spomínalo slovo "úspornosť". V tomto ohľade, zdá sa, ešte nepreniklo všeobecné poznanie do všetkých štátnych orgánov, že úspornosť je naším najvyšším zákonom. Keď pozorujeme, ako pri všelijakých nepotrebných reprezentáciách sa zbytočne vyhadzujú peniaze, máme dojem,

že tuná sa nehľadí na to, ako znáša veľké daňové zaťaženie obyčajný poplatník. Hľadáme cesty, ako vyrovnať rozpočtový schodok, a tu treba, aby sme znovu zdôraznili, že všetky štátne orgány musia dôsledne vo všetkom riadiť sa zásadou najväčšej hospodárnosti. A ak by tento varovný hlas nemal potrebnú ozvenu, musí vláda prikročiť k činu.

Druhou vecou, o ktorej sa vždy len vtedy vraví, keď sa prejednáva rozpočet, je reforma, respektíve zjednodušenie verejnej správy tak, aby sa postupne snižovaly vysoké výdavky na drahú ale pritom dosť nehybnú našu administratívu. V tomto smere by bolo tiež potrebné urobiť včas opatrenia.

Rozpočtový výbor, ktorý predložený vládny návrh prerokoval na schôdzke dňa 23. júna 1941 vo všeobecnej rozprave dotknul sa všetkých týchto otázok. Mal pred očami veľké daňové bremeno, aké musia znášať naši občania. Hoci všetky tieto okolnosti hraly pri rozhodovaní dôležitú úlohu, predsa uznal za vhodné navrhnúť na schválenie pripojený vládny návrh zákona. Menom rozpočtového výboru žiadam preto slávny Snem, aby predloženú osnovu schválil tak, ako ju pripravil rozpočtový výbor spolu s výborom národohospodárskym. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 26 článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 26 článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )         

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Petrovič a Moravčík.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Zpravodajca Moravčík: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva ústavnoprávneho a sociálneho a zdravotného výboru k vládnemu návrhu zákona o úprave služobného pomeru štátnych zamestnancov-arizátorov.

Zpravodajcom za výbor ústavnoprávny je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý a za výbor sociálny a zdravotný pán poslanec Jozef Drobný.

Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Tvrdému.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Je verejným záujmom, aby hospodársky život sa dostal do rúk kresťanských. Arizácia židovských podnikov má sa umožniť aj štátnym zamestnancom. Tento cieľ sleduje Snemu predložený vládny návrh o úprave služobného pomeru štátnych zamestnancov-arizátorov. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Podľa platného vládneho nariadenia k vystúpeniu zo štátnej služby treba súhlas vlády, poťažne príslušného ministerstva. Chystaný zákon na jednej strane vylučuje, aby mohol arizovať taký štátny zamestnanec, ktorý nebol ešte prepustený zo štátnej služby, na

druhej strane usnadňuje uvoľňovanie zamestnancov zo štátnej služby. Podľa platného práva dobrovoľne vystupujúci úradník zo štátnej služby nemá nárok ani na odstupné ani na vrátenie zaplatených penzijných príspevkov. Chystaný zákon umožňuje vrátenie penzijných príspevkov, poťažne poskytuje odstupné zamestnancovi prepustenému zo štátnej služby, ktorý arizoval židovský podnik, aby takýto bývalý štátny zamestnanec-arizátor mal po ruke aspoň nejaký začiatočný kapitál, ktorý môže použiť pre arizovaný podnik.

Ústavnoprávny výbor uznal potrebu vydania chystaného zákona, plne si osvojil dôvody vládneho návrhu, vykonal na osnove len malinké formálne zmeny a navrhuje Snemu, aby osnovu v predloženom znení prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Sociálny a zdravotný výbor spolu s ústavnoprávnym výborom rokoval o tejto osnove 23. júna tohto roku.

V samotnej osnove podstatné zmeny nepreviedol, čiste len zmenšil túto o jeden paragraf, ustanovenie ktorého - bol to siedmy paragraf - vsunul do § 6 ako bod b).

Sociálny a zdravotný výbor odporúča takto upravenú osnovu na schválenie, (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou

podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 6. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave služobného pomeru štátnych zamestnancov-arizátorov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Tvrdý a Drobný.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 6. bod programu. Nasleduje 7. bod, ktorým je:

7. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní ohľadom podniku "Podbrezová" a o splnomocnení vlády na ich vykonanie.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Líškovi.

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní ohľadom podniku Podbrezová a o splnomocnení vlády na ich vykonanie bol predmetom dôkladného prerokovania v snemových výboroch, a to tak s hľadiska národohospodárskeho, sociálneho ako i finančného.

Význam tohto podniku nemožno v žiadnom ohľade podceňovať, menovite keď si uvedomíme, že v oblasti, v ktorej sa nachádza je jediným podnikom, na ktorý je svojou výživou odkázaný široko-ďaleký kraj Pohronia.

Preto tým viac sa nás musí dotýkať jeho postavenie, jeho ďalšia hospodárska existencia.

Ako je známe podnik "Podbrezová" už po niekoľko rokov vykazuje značné ročné straty, čo zapríčiňuje štátnemu podnikovému a finančnému hospodárstvu veľké starosti.

Za česko-slovenskej správy bolo rozhodnuté odpredať tieto závody brnenskej Zbrojovke. Už vtedy sa videlo a bolo každému jasné, že tento podnik štát vo vlastnej režii nemôže viesť a udržať. Hľadaly sa preto spôsoby pre zaistenie prevádzky podniku a došlo sa k výsledlku, že o udržaní možno uvažovať iba v prípade, ak bude podnik postavený na celkom iné základy technické a administratívne, to jest na základy súkromnohospodárske, mimo toho že bude treba previesť značné rekonštrukcie a investície až do 150 miliónov korún.

Takto došlo k odpredaju závodov "Podbrezová", kúpna smluva bola podpísaná dňa 28. septembra 1938, ktorou Zbrojovka prevzala od štátu železné bane v Rožňave a Železníku, vysokú pec v Tisovci a železiarne v Podbrezovej.

K prevzatiu došlo dňa 1. októbra 1938 so zpätnou platnosťou od 1. januára 1938. Podotýkam, že hoci smluva bola právoplatne podpísaná, nenadobudla právnej účinnosti, nakoľko nebola pre nastalé štátoprávne zmeny schválená Národným shromaždením. Po štátoprávnej zmene urobili sa potrebné opatrenia, aby spomenutá spoločnosť mohla nerušene pracovať a aby nevznikly následkom nastalých zmien vážne poruchy národohospodárske.

V slovenskom štáte dostal sa podnik ešte do horšej situácie, ako bol predtým, lebo jeho surovinová základňa bola veľmi citeľne naštrbená.

Jednak rožňavský závod pripadol právoplatným rozhodnutím maďarských súdov do vlastníctva maďarského štátu, čím sa zväčšil nedostatok rudy a jednak obstarávanie koksu a odpadkového železa značne hamovaly riadny chod tohto závodu.

Skúmaly sa preto rôzne možnosti, pre udržanie tohto závodu.

Podrobnosti o niekoľkých poradách shrnuté sú v obsažnej dôvodovej zpráve k tomuto vládnemu návrhu a preto sa o nich zmieňovať nebudem.

Odborníci a národohospodárski činitelia uvažovali o rôznych alternatívach riešenia a shodovali sa v tom, že štát nemôže prevádzku Podbrezovej za daného stavu prevziať a udržať, lebo okrem ročných vysokých udržovacích nákladov musel by kvôli dosiahnutiu prípadnej rentability investovať vyše 100 miliónov korún. Preto spomenutí činitelia vyslovili názor, že bude v slovenskom národohospodárskom záujme, keď sa tieto závody zapoja na veľký železiarsky koncern, a to konkrétne na Reichswerke A. G. für Waffen- und Maschinenbau "Hermann Göring". Porada národohospodárskych činiteľov odporúčala prenajať Podbrezovú na 99 rokov. V rokovaní však so zástupcami Hermann Göring Werke odmietnutá bola ponuka prenajatia a tak došlo k formulovaniu podmienok odpredaja.

Národohospodársky výbor po dôkladnom uvážení situácie "Podbrezovej" priklonil sa k mienke odborníkov v tom smere, že hospodárska existencia podniku "Podbrezová" môže byť zaistená jedine v rámci veľkého železiarskeho koncernu, ktorý bude vstave svojou rozsiahlou organizáciou odstrániť všetky prekážky k udržaniu a zveľadeniu tohto podniku. Národohospodársky výbor si je vedomý obetí, ktoré smluva znamená pre Slovenskú re-. publiku, obete budú však menej citeľné vtedy, keď sa podarí zachovať pre slovenský štát vysoké národohospodárske hodnoty, ktoré on sám vo vlastnej správe nemal možnosti ani udržať ani zveľadiť.

Preto národohospodársky výbor vyslovil názor, že za daných okolností by sa vhodnejší spôsob riešenia sotva našiel, v dôsledku čoho odporúča slávnemu Snemu, aby vládny návrh zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému, Zpravodajca Hollý: Slávny Snem!

Rozpočtový výbor rokoval o predloženom vládnom návrhu zákona spolu s národohospodárskym výborom.

Po usnesení národohospodárskeho výboru vzhľadom na okolnosti a pomery a v dôvere, že sa týmto pomôže horehronskému kraju, rozpočtový výbor odporúča slávnemu Snemu, aby predložený vládny návrh zákona schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásili, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 paragrafov, prílohy A, B, C, D, E a F, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 paragrafmi, prílohami A, B, C, D, E a F, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.          

Ad 7. Druhé hlasovanie o osnove zákona o schválení smluvy a s ňou súvisiacich dojednaní ohľadom podniku "Podbrezová" a o splnomocnení vlády na ich vykonanie.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Líška a Hollý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Líška: Nie sú.

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutiavyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 41. min. )