Úterý 27. května 1941

Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie.                                                                           5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 64. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 27. mája 1941.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Dovolenky

3

Imunitnému výboru pridelené

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

12

Zakľúčenie zasadnutia

12

Program:

 

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o kartelovom

 

poplatku

4

Reč zpravodajcu Petroviča

4

Reč zpravodajcu Hollého

4

Reč poslanca Moravčíka

5

Koniec rozpravy

9

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova

9

Prvé hlasovanie o návrhu

9

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

9

Druhé hlasovanie o návrhu

9

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

10

2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupi-

 

teľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas

 

k trestnému stíhaniu poslanecv Pavla Čarnogurského a Vladimíra

 

Moravčíka pre prečiny podľa zákona na ochranu republiky

10

Reč zpravodajcu Dr. Hudca

10

Rozprava odpadá

10

Návrh imunitného výboru

11

3. Zpráva, imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupi-

 

telstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas

 

k trestnému stíhaniu poslanca Karola Sidora pre prečiny podľa

 

§§ 1 a 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.

11

Reč zpravodajcu Dr. Hudca

11

Rozprava odpadá

11

Návrh imunitného výboru prijatý

11

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupi-

 

teľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas

 

k trestnému stíhaniu poslanca Rudolfa Čavojského pre priestupok

 

pomluvy podľa § 2 zákona č. 108 1933 Sb. z. a n.

11

Reč zpravodajcu Moravčíka

11

Rozprava odpadá

12

Návrh imunitného výboru prijatý

12

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratisla-

 

ve, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stí-

 

haniu poslanca Dr. Eugena Filkorna pre premávkový priestupok

12

Reč zpravodajcu Dr. Huťku

12

Rozprava odpadá

12

Návrh imunitného výboru prijatý

12

Zasadnutie otvorené o 11, hod. 28. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Drobný.

38 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Sivák a Stano.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 64. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomn o s t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni

poslanci Dr. Emil Boleslav Lukáč, Vojtech

Husárek, Ing. Franz. Karmasin, Anton Simko a Július Maguth.

Dovolenky.

Dovolenku pre chorobu žiadajú: pán poslanec Vincent Boleček do 7. júna, pán poslanec František Jankovič do 11. júna a pán poslanec Jozef Šrobár do 27. júna 1941.

Navrhujem v smysle § 2, ods. 4 rokovacieho poriadku, aby Snem žiadané dovolenky udelil.

Chcem dať hlasovať o všetkých žiadostiach naraz.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s návrhom na udelenie dovoleniek, nech zdvihne ruku. (Deje sa. ) Návrh je prijatý.

Imunitnému výboru prideľujem

žiadosť Župného úradu v Bratislave z 3. mája 1941 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač;

Tesnopisecká zpráva o 63. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o kartelovom poplatku.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka pre prečiny podľa zákona na ochranu republiky.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Karola Sidora pre prečin podľa §§ 1 a. 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Rudolfa Čavojského pre priestupok pomluvy podľa § 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n,

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Eugena Filkorna pre premávkový priestupok.

Odpoveď ministra vnútra na interpeláciu poslanca Antona Šaláta a spoločníkov vo veci nezachovávania zákona o ustanovení členov župného výboru.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výberu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o kartelovom poplatku.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Po osamostatnení sa Slovenska vyberral sa kartelový poplatok na základe originálnych platobných rozkazov, vydaných Bernou správou Praha II, prípadne na základe právoplatných rozsudkov, ktoré boly vynesené v spornom pokračovaní. Tieto musely byť predložené Daňovej správe Bratislava-mesto, ktorá po preskúmaní odovzdala ich Daňovému úradu Bratislavamesto na inkasovanie.

Skúsenosti s kartelovým poplatkom boly už v bývalej ČSR dosť zlé. Nehodí sa ani do našej daňovej sústavy. Preto pomýšľalo sa na jeho likvidáciu, len sa hľadala vhodná náhrada pre výnos, ktorý štátu jeho zrušením ujde. Malo sa tak stať pri predložení zákona o dani z obratu a dani prepychovej. Kým toto zákonité opatrenie sa nestane, finančná správa uznala za potrebné z fiškálnych dôvodov obnoviť platnosť zákona č. 245/1937 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov ho meniacich a doplňujúcich, a to s platnosťou odo dňa jeho vyhlásenia do 31. decembra 1942.

S národohospodárskeho hľadiska niet námietok proti vládnemu návrhu, lebo nezavádza zpätnú platnosť, takže poplatníci pro futuro vo svojich kalkuláciách budú môcť s poplatkom riadne počítať. Tiež nebude znamenať značnejšie zaťaženie výroby, lebo už teraz sa započítavá a vyberá kartelový poplatok v niektorých priemyslových odvetviach pri predpise dane obratovej.

Pri prejednávaní osnovy vyskytla sa otázka, či kartely sú vhodným inštrumentom regulovaného hospodárstva, ktoré sleduje verejné blaho, pozdvihnutie sociálnej úrovne národnej pospolitosti. Isteže individualizmus a voľná súťaž v hospodárskom živote sú dávnym prežitkom. Pri tom všetkom pri averzii, vrytej do duší

ľudí voči kartelom, oprávnenej či neoprávnenej, vláda so svojimi orgánmi musí podrobiť prísnemu dozoru činnosť kartelov, aby pri monopolistickom ovplyvňovaní trhov kartelmi ceny výrobkov zodpovedaly výrobným podmienkam a aby výrobná a finančná kapacita v kartele sdružených firiem neničila mimo kartelu stojace podniky, prípadne nehatila zakladanie nových podnikov.

Pri vhodnej súčinnosti štátnych orgánov (Cenový úrad, Úrad práce) a vedúcich kartelov, kým sa otázka kartelov nerieši inak, možno dosiahnuť cieľ kartelov: stabilitu výrobnú a cenovú, a splniť i program vlády: zodpovedajúce mzdy a primerané ceny výrobkov.

Národohospodársky výbor na zasadnutí 7. mája 1941 sa usniesol odporúčať Snemu, - aby vládny návrh uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Kartely ako hospodárska inštitúcia vznikly v období hospodárskeho liberalizmu. Boly povodne opatreniami proti nekalej súťaži a opatreniami, ktoré maly zaručovať občiansky zisk. Tento charakter kartelov, ktorý svojou bezohľadnosťou vzbudil averziu verejnosti, sa postupom času strácal a kartely i pri svojich nedostatkoch, ktoré im ďalej ostaly, staly sa regulátormi výroby a stabilizátormi hospodárskeho života a do veľkej miery stávaly sa i predpokladom zámerného hospodárenia. Vyrástly na veľkého hospodárskeho činiteľa a prirodzene maly veľký hospodársky, ba i politický vplyv.

Takto nezmenene prešly po 14. marci do nášho hospodárskeho života. Svoju hospodársku moc opierajú hlavne o zákon č. 141/1933 Sb. z. a n., ktorý kartely právne neobyčajne podopiera. Platnosť tohto zákona trvá a je teda celkom spravodlivé, že štát, ktorý kartelom poskytuje výdatnú právnu oporu, žiada, aby tieto prispievaly i naďalej na úhradu štátnych výdavkov úmerne podľa svojej platobnej schopnosti, najmä, že takto i naďalej spoplatňuje sa len tá čiastka podnikateľského výnosu, ktorú možno pripísať len ovládnutiu trhu kartelovými sdruženiami a ktorá doteraj-

ším daňovým systémom nie je dostatočne zachytená.

Zákon o kartelovom poplatku má hodne citeľných nedostatkov. Nepodliehajú mu všetky kartelové smluvy. Sú malé kartelové podniky, na ktoré pri rovnakom hodnotení kartelový poplatok dolieha tvrdo atď. Okrem toho nehodí sa ani do našej daňovej sústavy. No s rozpočtového hľadiska, kým sa otázka ináč nerieši, výbor stotožňuje sa so snahou vlády, aby sa kartelový poplatok vyberal i naďalej, to jest aby sa platnosť zákona obnovila a aby platila do 31. decembra 1942. Najmä, že tento poplatok tvorí príjem štátnej pokladnice, s ktorým sa počíta v štátnom rozpočte, že nejde o nové bremeno poplatníctva, a že nepostihne poplatníkov so zpätnou platnosťou.

Shodne so zprávou národohospodárskeho výboru poznamenávam, že pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o kartelovom poplatku prišla do rečí i otázka, či je naša kartelová politika v zásade správna a čo vôbec ďalej s takzvaným kartelovým hospodárením? Nakoľko uzákonenie tohto vládneho návrhu zákona nevyžaduje, aby sa o tejto otázke vo výboroch zaujalo konkrétne stanovisko, rozpočtový výbor takéto stanovisko ani nezaujíma. Pokiaľ ide o všeobecný názor na otázku kartelov, rozpočtový výbor shoduje sa s mienkou národohospodárskeho výboru, najmä o potrebe kontroly a o potrebe vhodnej súčinnosti štátnych orgánov - ako sú Cenový úrad a Úrad práce - s kartelmi do tých čias, kým sa otázka kartelov v terajšom regulovanom hospodárení nerieši ináč. Vykonaním zákona nevzniknú finančnej správe osobitné výdavky. Z uvedených dôvodov rozpočtový výbor odporúča vládny návrh zákona prijať tak, ako je slávnemu Snemu predložený v zpráve výboru národohospodárskeho a rozpočtového. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Vladimír Moravčík. Dávam mu slovo. Poslanec Moravčík: Slávny Snem!

Pred niekoľkými dňami dostala sa znovu na verejnosť malá brošúrka vydávaná

Úradom propagandy pod názvom "Politická korešpondencia". V tejto brošúrke, rozširovanej samotným vydavateľom, medzi inými vecmi uverejňuje sa asi sto slovenských mien, mien známych v našom hospodárskom a politickom živote, a títo všetci ludia sú stavaní Úradom propagandy na pranier, lebo vraj strhli na seba celú hospodársku moc Slovenska a vo svojom postavení rozhodujú proti zákonom národnej pospolitosti. Pretože na obálke tejto brošúry je prísny príkaz pre novinárov - nie prvý ani posledný -, že z nej nesmú nič uverejňovať, jej pôvodcovia sa asi nazdávali, že zákazom zahladili zodpovednosť za svoj postup. Mysleli, že sa budú môcť ospravedlniť tým, že údaje "Politickej korešpondencie" nie sú určené pre verejnosť, ak by ich bral dakto na zodpovednosť pre ich postup. Hoci z názvu brošúrky by sa dalo usudzovať, že ide skôr o akciu povahy politickej, predsa nechceme sa s vecou s tohto hľadiska zaoberať, lebo omnoho zaujímavejšia a vo svojich dôsledkoch ďalekosiahlejšia je stránka hospodárska.

Ako vieme, čo do rozsahu v slovenskom hospodárskom živote - nie veľkom - týchto sto mien vlastne vedie, rozhoduje a za hospodársky život na Slovensku zodpovedá. Podľa názoru vyššie spomenutej úradnej inštitúcie nie sú to ľudia čestní, lebo sa dopustili "previnenia", že sú členmi správnych rád, riaditeľmi podnikov, alebo zastávajú iné zodpovedné miesta v našich inštitúciách a mali by sa nahradiť a odstrániť z verejného života. Nepochybujeme, že toto odstránenie by bolo pre niekoho vecou veľmi ľahkou, ale nevieme, kto by mohol prísť na ich miesto (posl. Dr. Florek: oni sami!, Posl. Čulen: Farkaš!) Čítavali sme veľmi často slová posmechu, odsúdenia pre tých, čo hospodársky pracujú, lebo je dosť rozšírená mienka, že v podnikoch a hospodárskych inštitúciách sa berú tantiémy a vysoké platy, začo sa nežiada žiadna zodpovednosť ani práca. Z kritizujúcich a napádajúcich nik neudáva, či zrušením inštitúcií hospodárskych podnikov bude treba pozavierať cukrovary, liehovary, mlyny, textílky, strojárne a pod., či už azda niekto má patent na to, či tieto podniky pôjdu aj bez riaditeľov. Môžeme s určitou bezpečnosťou tvrdiť, že ak na nič takého neprišli - čo podľa ich písania sa dá veľmi ľahko

zistiť - máme preto právo myslieť, žeby azda považovali za najideálnejší ten stav, keby všetci príslušníci slovenského národa snížili sa na úroveň jaskynného človeka, kde by nebolo ani podnikov, ani ich riaditeľov.

Takáto jednostranná kritika, vyplývajúca z neznalosti hospodárskeho života, všeobecne a najmä z neznalosti slovenského hospodárstva, nesmeruje len proti ľuďom, ozýva sa ona často aj proti hospodárskym inštitúciám a proti spôsobom ich činnosti. Keď počujeme a čítavame kritiky proti ľuďom hospodársky pracujúcim, o čo viac môžeme predpokladať, že sa bude kritizovať taký skutok, pred akým stojí Snem Slovenskej republiky, to jest pred odhlasovaním predĺženia platnosti zákona o kartelovom poplatku. Veď keď sa od kartelov žiadajú poplatky, tým sa nepriamo uznáva existencia kartelov, čiže aby sme hovorili starou stranníckou terminologiou - v hospodárskom ohľade zostávame v starej línií vykorisťovania chudobných, sháňania neprimeraných ziskov kapitálove silnými jednotlivcami.

Používame tejto príležitosti, aby sme sa znova za zmenených štátoprávnych a tým aj politických pomerov zaoberali objektívnou otázkou, či s hľadiska mravného, štátno-politického a hospodársko-sosociálneho je oprávnená existencia kartelov, alebo nie. (Posl. Mora: Škoda umývať murína!)

Pozrieť sa pravde do očú nie je tak jednoduché. Pod vplyvom triednej propagandy sme sa naučili pozerať na kartel ako na spolok kapitálove silných vydieračov, ktorí idú za svojím cieľom, neberúc ohľad na prostriedky. Možno, že takýto názor mal svoje oprávnenie. Veď sme často čítavali, ako sa v zemi kapitálu a neľudskej konkurencie v Amerike, ničily sa kartely navzájom, pričom vždy jeden partner zahynul, vyjdúc celkom navnivoč, a pričom zaplatil si svoj podiel aj chudobný konzument.

V skutočnosti boly podstatne iné príčiny, prečo sa začaly kartely zakladať. Rozvoj kartelov začína sa v druhej polovici XIX. storočia. Hospodárstvo ocitá sa v krízi, pretože trh je veľmi neorganizovaný. Heslo liberalizmu o voľnosti súťaže, ako o najvyššom zákone, ukazuje svoje tienisté stránky. Slabé podniky, húfne zakla-

dané v časoch konjunktúry, upadajú do konkurzov. Hospodársky krach z roku 1873 núti podnikateľov, aby si založili obrannú záujmovú organizáciu. Dohodami o redukcii výroby malo sa čeliť nadprodukcii a mal sa organizovať odbyt na trhu. A kartel mal byť tým prostriedkom, ktorý pomáhal podnikom prekonávať krízu. Pravda, kartely neostaly len pri svojej pôvodnej forme. V mnohých prípadoch daly sa na výboj, a majúc zaistenú existenciu, ničily kapitálove slabších. Preto ich mnohé Štáty zakazovaly, alebo neuznávaly, prípadne ich nebraly jednoducho na vedomie. Len po svetovej vojne, pod vplyvom nových prúdov v nazeraní na funkciu kapitálu v štáte, začína sa podstatne ináč chápať poslanie kartelu.

Toto uznávanie funkcie kartelu ako prostriedku práce podnikov obmedzuje sa však aj potom na určitý užšie obmedzený okruh informovaných ľudí. Široká verejnosť je i naďalej presvedčená, že kartely svojou mzdovou politikou zhoršujú postavenie robotníctva, pretože znemožňujú súťaž podnikov o robotníka a jeho prácu, čím ponechávajú robotníka jednostranne ra milosť a nemilosť veľkopodnikateľov. Ďalej sa poukazuje, že kartely môžu svojím cenovým diktátom podstatne ohroziť záujmy konzumentov, a že nie vlády, ale ony rozhodujú o životnej úrovni národnej pospolitosti, keďže udávajú výšku cien. Na základe týchto námietok verejnosť akosi inštinktívne stavala sa proti kartelom a ich politike, tým viacej, že často aj noviny so záľubou poukazovaly na prechmaty kartelov.

Kto trochu pociťuje zodpovednosť za svoje činy, nemôže dnes chápať veci takto jednostranne. Nedá sa zamietať liberalizmus, ale žiadať všeobecne voľnú súťaž, nedá sa uznávať jestvovanie kapitálu ako hospodárskeho prostriedku, a zamietať formy jeho ochrany.

Keby sme chceli zásadne zamietať inštitúciu kartelov, museli by sme si povedať, či vôbec chceme zamietať kapitál ako taký, a to by sme sa vrátili do prvých romantických čias komunizmu, ktorá forma bola prekonaná aj v samotnom Rusku. Náš štát stojí na princípe súkromného vlastníctva, pravda, regulovaného štátnymi zásahmi a slúžiaceho národnému celku, preto musíme s tohto hľadiska o kapitále a

o prostriedkoch jeho jestvovania uvažovať. Či je existencia kartelov mravne, štátnepoliticky a hospodársky oprávnená, budeme vedieť zistiť, keď si pripomenieme, načo dnes slúžia kartely v hospodárstve.

Ako vieme, za kartely sa považujú organizácie výrobcov, obchodníkov, peňažných ústavov a vôbec podnikateľov a ich účelom je vylúčiť voľnú súťaž, aby bol zaistený trh a výroba. Kartely na základe dobrovoľnej dohody určujú svojim členom presne množstvo tovaru, ktoré môžu vyrobiť. Účelom takejto úpravy je zamedziť nadprodukciu, čím sa zabraňuje mrhanie hospodárskych hodnôt. Kartely organizujú odbytové obvody, kde môžu svoje výrobky dodávať. Ustaľujú takzvané rayony za tým účelom, aby zaistily suroviny pre podniky. V našom prípade robia tak cukrovary, ktoré podľa vopred zjednanej dohody môžu odoberať cukrovku len v určitých krajoch. V mierových časoch kartely prideľujú kontingenty pre export, určujú štáty exportu a takto pomáhajú štátu pri budovaní obchodu. Pokiaľ to zákony nezakazujú, dohodou určujú si ceny, aby takto zamedzily predávanie za ceny nerentabilné. Týmto spôsobom vylučujú súťaž z určitého priemyslového odvetvia, prispievajú harmonickému vývoju cien a zabraňujú prudkým výkyvom. Pretože majú možnosť ustáliť si rentabilné ceny, môžu prevádzať dokonalú racionalizáciu svojich podnikov, čím dávajú predpoklad ku sníženiu cien a ku zvýšeniu kvality výrobku. Zkartelované podniky môžu ľahšie podnikať investície a zhospodárniť svoju prevádzku, pretože v určitých medziach majú pevný podklad pre kalkuláciu do budúcnosti. Majú možnosť načas alebo trvale odkúpiť alebo inakším spôsobom zastaviť podniky, ktoré sú nerentabilné. Pretože obyčajne disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami, môžu aj doma aj v zahraničí intenzívnejšie spracúvať trh.

Zvláštnu zmienku treba venovať kartelom medzinárodným. Ony v mnohých prípadoch majú rozhodujúci význam pre existenciu príslušného priemyslového odvetvia v tom-ktorom štáte. Ich existencia je práve dnes veľmi dôležitá, lebo dnešná europská hospodárska spolupráca smeruje k tomu, aby nenastávalo zbytočné trieštenie síl.

Často nadhadzovaná europská autarkia môže sa len vtedy uskutočniť, keď bu-

dú zorganizované europské kartely, ktoré vezmú na seba zodpovednosť za organizáciu trhu a výroby. Ako je aj náš priemysel závislý na medzinárodných karteloch, vidíme z toho, keď uvedieme niektoré údaje ako ich má zaznamenané sdruženie slovenských priemyselníkov.

Podľa nedávno prevedeného vyšetrovania na Slovensku zúčastňujú sa podniky na 51 medzinárodných karteloch. Ide o kartely, predajové a cenové, v niektorých prípadoch o kartely distribučné a kontingentné. Podľa tohto sú naše továrne v medzinárodných karteloch, ktoré vyrábajú asi tento tovar: valcované železo, rúry, smaltový riad, mediarne a mosadziarne, cinkové sliatiny, drót a klince, matrace, dierkované plechy, radiátory, kachle, lopaty, magnezit, impregnačné prostriedky na impregnáciu dreva, zapaľovače všetkých druhov, niekoľko druhov kyslín, drevené uhlie, žiarovky, rádiolampy, rádioprijímače, kábely, transformátory, papier a papierové výrobky, lepenky, buničitú vatu, duté sklo, nábytok z ohýbaného dreva atď. Z tohto je vidieť, že takmer celá slovenská výroba je zainteresovaná na medzinárodných karteloch a budúcnosť našich priemyslových podnikov je od nich závislá. Okrem veľmi nepatrných a v úvahu neprichádzajúcich prípadov majú naše podniky aj domáce kartely.

Po vymedzení funkcie kartelov takto telegraficky budeme sa môcť bližšie zaoberať s tými námietkami proti kartelom, ako sme ich vyššie uviedli. Nebudeme nemiestne posmechármi, keď povieme, že len do rámca minulého storočia patriaci prívrženci liberalizmu mohli by dnes žiadať, aby aj naďalej bola ponechaná výroba a spotreba hre náhod, alebo aby si každý v podnikaní robil čo chce, nestarajúc sa, aký má smysel jeho podnikanie s celoštátneho hľadiska.

Žiaden štát, ktorý sa pozerá na kapitál ako na prostriedok - a takýmto štátom chce byť aj Slovenská republika - nemôže ponechať kapitál v rukách jednotlivcov, ale musí ho usmerňovať vrchnostenskými zásahmi, ak by chcel získavať na úkor národnej pospolitosti a pomáhať si tam, kde ide o slabých jednotlivcov. A organizácie podnikateľov alebo výrobcov majú byť takýmito štátom kontrolovanými inštitúciami a preto štát ako taký musí

trvať na tom, aby všetka výroba bola riadne včlenená do štátneho organizmu a tak zaistená nad každým podnikateľom riadna kontrola. Preto keď vravíme, že kartely sú potrebné, ešte viac zdôrazňujeme sústavnú a prísnu kontrolu nad nimi.

Priznať treba, že ak sú často ponechané len samy sebe, majú možnosť vyvinúť sa v inštitúty, smerujúce proti záujmom štátu a proti záujmom národa. Z doteraz platných zákonov a predpisov dosť nepriamo sa dáva možnosť zasahovať štátnym orgánom do kartelovej politiky. Azda najúčinnejší v tomto smere je náš zákon o Cenovom úrade, ktorý dáva kontrolovať cenovú politiku podnikov, zúčastnených na karteloch. Nemáme však dosť zákonných opatrení pre ten prípad, ak by kartely chcely ničiť hospodársky slabších jednotlivcov tým, že im znemožňujú odbyt, alebo priznávajú malé kontingenty. Ak bude zaistená všestranná kontrola kartelov, alebo iných podobných organizácií výrobcov a podnikateľov, niet žiadnych príčin postaviť sa proti ním, ba práve naopak treba nútiť aj podniky mimostojacie, takzvaných autsiderov, aby sa na karteloch zúčastnily a takto aby sa včlenily do nášho hospodárskeho ústrojenstva.

S hľadiska Štátneho nemožno teda nič proti kartelom namietať. To neznamená len kartely trpieť, nebrať ich na vedomie, alebo ich len oddaňovať, to znamená poverovať ich určitými funkciami, dať im určité práva, ale potom brať ich aj na zodpovednosť. Takto prechádzame k ďalšej námietke, že sú kartely proti robotníctvu. Aj v tomto prípade možno hovoriť viac o predsudku, ako o skutočnosti. Kapitola "kartely a robotníctvo" zasluhovala by si podrobnejší rozbor, nielen takúto letmú pripomienku. Či však daktorý náš podnik postupuje sociálnejšie alebo protisociálne proti robotníctvu, to nevyplýva z kartelovej ustanovizne. Je to skôr rad iných vecí, ktoré majú vplyv na mzdovú politiku. V našom štáte podľa Ústavy majú sa mzdové spory riešiť dohodou medzi robotníkmi a zamestnávateľmi. Dôraz je na slove "dohoda", preto nemôže sa hovoriť o diktáte, nátlaku a vykorisťovaní. Či je aj prax taká, o tom sú predbežne u nás rôzne mienky.

Azda najčastejšie počúvame mienku, že kartely svojou ochranou výroby, úpra-

vou trhu a inými obmedzeniami umele udržujú vysokú cenovú hladinu. Tým zabraňujú, povedzme v daktorých všeobecne potrebných článkoch dennej potreby, aby si ich zadovážily najširšie vrstvy. Táto námietka mohla byť oprávnená vtedy, keď kartelové smluvy boly tajné, keď členovia kartelov odvádzali veľké sumy, ktoré potom prepadly, ak sa daktorý člen proti smluve previnil. Táto námietka mohla mať svoju platnosť ešte aj dotiaľ, kým nebolo Cenového úradu, alebo kým úrady ináč nezasahovaly proti prechmatom kartelov. Dnes však aj najnižšia položka každého podniku podlieha kontrole Cenového úradu, ktorý je orgánom vlády. Za cenovú politiku nezodpovedajú v zátiší ukryté kartely, ale vláda s Cenovým úradom. A ak by aj Cenový úrad na dačo nestačil, čo sa u nás ako vieme nestáva, alebo ak by Cenový úrad zanikol, aj tak kartely nemôžu prepínať luk únosnosti, lebo aj najlepšie organizovaný kartel sa rozpadne, alebo sa stane bezmocným, keď prestúpi medze možnosti, to jest keď stanoví také ceny, ktoré sú vysoké a neúmerné. V takomto prípade sa vždy stáva, že daktorý špekulujúci člen vyskočí zo smluvy a rúca celú stavbu.

Osobitnú pozornosť by bolo treba venovať otázke pomeru medzi kartelmi a slovenským pôdohospodárstvom. Často sa pripomínalo, že kartely zdražovaly ceny tých článkov, ktoré pôdohospodárstvo potrebuje k svojej prevádzke. Ako sme už vyššie uviedli, máme orgány, ktoré môžu zabrániť takejto cenovej politike, takže po tejto stránke by nemuselo pôdohospodárstvo zotrvať na svojom čiastočne odmietavom stanovisku. Tým viac, že aj samotné pôdohospodárstvo - ako sme už uviedli - sa zúčastňuje alebo samo tvorí kartely Veď rôzne syndikáty, cukrovarníctvo, repárstvo atď., sú vlastne kartely alebo odrody kartelov. Tak ako s hľadiska celohospodárskeho je potrebné vytvoriť čo najviac kartelových organizácií, špeciálne kapitálove slabé poľnohospodárstvo by malo mať priam príkaz tvoriť podobné organizácie, aby sa vyvarovalo všetkých tých nedostatkov, pre ktoré iné druhy priemyselných podnikov už dávno prikročily k svojpomocným organizáciám.

Aj v Nemecku viedla sa dlhé roky ostrá polemika o tom, či sú kartely po-

trebné. Terajší nemecký systém je jednoznačne za kartely. Schvaľuje ich, s nimi spolupracuje a ak v daktorom odvetví nie je kartel zriadený, núti výrobcov, aby si ho zorganizovali. Pravdaže celým svojím dokonale zorganizovaným aparátom bdie nad tým, aby kartely nepresahovaly svoju právomoc a neobrátily svoju činnosť proti záujmom štátu a národnej pospolitosti. Nemecké priemyslové kruhy a nemecké vládne kruhy žiadajú tiež od nás, aby bol podobne organizovaný i slovenský priemysel, pretože je dokonalejší prehľad vo výrobe, čím je umožnená ľahšia spolupráca, najmä však distribúcia potrebných surovín. To by boly približne dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že s kartelmi treba rátať aj pre budúcnosť.

Slávny Snem! Priemyslové kruhy nestavaly sa kladne k návrhu zákona o predĺžení platnosti zákona č. 245/1937 o predĺžení kartelového poplatku. Uvádzaly, že poplatok bol v ČSR zavedený skôr z dôvodov politických ako fiškálnych. Udaly, že v Čechách a na Morave bol tento poplatok zrušený koncom roku 1940 a jeho ponechaním sa zhoršuje konkurenčná schopnosť nášho priemyslu. Podľa názoru

priemyslových kruhov je vyberanie kartelového poplatku veľmi složité a finančnú správu to len zaťažuje. Tieto námietky sú oprávnené. Ak chceme, aby sme mali skutočne riadené hospodárstvo, môže sa tak diať cestou riadne kontrolovaných kartelov. Je preto v rozpore, keď na jednej strane chceme mať kartely, chceme ich použiť ako nástroje pre svoju hospodársku politiku a na druhej strane ich zdaňujeme. Priemysel ako kompenzáciu za príjem z kartelového poplatku ponúka zvýšený príjem z obratovej dane a príjmy z daní a poplatkov, ktoré bude mať štátna pokladnica vtedy, keď budú podniky na Slovensku lepšie organizované. Zdá sa, že náš minister financií má radšej vrabca v hrsti, ako holuba na streche. Lebo treba uvážiť, že aj ten nie veľký príjem pre štátnu pokladnicu, ktorý vyplýva z predĺženia zákona, znamená pre naše štátne financie položku, s ktorou možno určite rátať. Predĺžením zákona nerieši sa však zásadná vec na trvalo a preto by bolo dobre, aby sme týmto zákonom neodložili celú otázku dokonalého usporiadania kartelov, celej kartelovej politiky ad akta, ale aby sme konečne urobili duchu času vyhovu-

júcejšie rozhodnutie, hospodársky program, v ktorom budú mať aj kartely svoj zástoj. Lebo keď na jednej strane kritizujeme kartely, máme proti nim svoje výhrady a žiadame ich korektúry, podobáme sa tým ľudom, ktorých som spomenul na začiatku, ktorí kritizujú, ale nenavrhujú nič konkrétnejšieho a nič lepšieho. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Petrovič a Hollý.

Zpravodajca Petrovič:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Hollý:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa obnovuje platnosť zákona o kartelovom poplatku.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Petrovič a Hollý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?                                 

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                   

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka pre prečiny podľa zákona na ochranu republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave požiadalo vás o súhlas k trestnému stíhaniu pánov poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka. Predsedníctvo Snemu pridelilo túto záležitosť výboru imunitnému; ktorý ju prerokoval v zasadnutí 16. mája t. r.

Imunitný výbor skúmal záležitosť s dvoch strán, a to:

1.   po stránke trestného práva materiálneho a

2.   po stránke tej, či prípadným súhlasom k stíhaniu a jeho následkami nebola by hatená zákonodarná a verejná činnosť menovaných dvoch pánov poslancov vôbec.

Po stránke trestného práva materiálneho zisťoval imunitný výbor, či v skutkovom stave, prednesenom Hlavným štátnym zastupiteľstvom v žiadosti o súhlas k stíhaniu, je naplnená skutková podstata trestných činov podozrelým za vinu kladených; inkriminujú sa im trestné činy: prečin rušenia obecného mieru podľa § 14, č. 1, prečin hanobenia ústavných činiteľov podľa § 14, ods. b) a konečne prečin šírenia nepravdivých zpráv podľa § 18, č. 2 zákona na ochranu republiky.

V skutkovej podstate týchto trestných činov vyžaduje sa jednak složka verejnosti a jednak složka materiálna v užšom smysle slova. Skúmajúc složku verejnosti ako bezpodmienečného faktora skutkovej podstaty týchto trestných činov dospel imunitný výbor po náležitom uvažovaní podľa najlepšieho svojho vedomia a svedomia k názoru, že tejto složky tu niet, lebo chystaná brošúra,, Sme už jednotní?" na verejnosť sa nedostala a vôbec pred jej cenzúrou dostať sa ani nemohla v tom prípade, ak cenzor by bol v jej obsahu zbadal závadné state.

Ale i po druhej stránke, t. j. po stránke obsahu neshľadal imunitný výbor naplnenie skutkového stavu inkriminovaných trestných činov. Výbor skúmal nielen obsah žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva a jej dôvodenie, ale aj brošúru samú a po dôkladnom uvažovaní podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia neshľadal v inkriminovaných statiach ani po stránke skutkovej ani po stránke právnej trestných činov, poslancom Pavlovi Čarnogurskému a Vladimírovi Moravčíkovi za vinu kladených.

Keďže žiadosť Hlavného štátneho zastupiteľstva už po stránke skutkovej a trestného práva materiálneho sa ukázala byť bezpodstatnou, imunitný výbor ju po stránke druhej, t. j. po tej stránke, či prípadným súhlasom k stíhaniu s jeho následkami nebola by hatená zákonodarná a verejná činnosť menovaných pánov poslancov, ani neskúmal a zaujal k žiadosti stanovisko záporné.

Podávajúc túto zprávu imunitnému výboru ako jeho zpravodajca navrhujem vám, slávny Snem, aby ste si tiež ráčili osvojiť to isté stanovisko k veci, a súhlas k stíhaniu pánov poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka odopreť. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Dr. Hudec ako zpravodajca v mene imunitného výboru návrhuje, aby Snem nesúhlasil s trestným stíhaním poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s trestným stíhaním poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Karola Sidora pre prečiny podľa §§ 1 a 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave podalo žiadosť, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu pána poslanca Karola Sidora pre prečiny podľa §§ 1 a 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.

Inkriminovaný je článok, ktorého pisateľom je pán poslanec Karol Sidor a ktorý bol uverejnený v časopise Slovák ešte v roku 1937. Článkom cítil sa byť urazeným Dr. Pospíšil, profesor v Banskej Bystrici.

Imunitný výbor prerokoval žiadosť Hlavného štátneho zastupiteľstva v zasadnutí 16. mája t. r. Pri rokovaní zistil výbor, že verejný žalobca obžalobu nezastupuje, lebo verejného záujmu pre to neshľadal a ďalej zistil, že článok bol písaný v záujme veci slovenskej a v záujme mravnej výchovy žiactva. Tento krok učinil poslanec Sidor ako verejný činiteľ slovenský a v rámci tejto svojej vlastnosti proti šarapateniu pokrokárskeho Dr. Pospíšila.

Imunitný výbor okrem toho uznal, že obžaloba a trestné stíhanie poslanca Karola Sidora pre inkriminovaný článok za dnešných pomerov nie je ani aktuálne a záležitosť mala byť vlastne bez ďalšieho odložená ad akta, keďže článok bol uverejnený ešte v decembri 1937, teda za Česko-Slovenskej republiky. (Veselosť. Minister Stano: Škoda času!)

Okrem toho pisateľ článku sľubuje na jeho obsah i dôkaz pravdy, čo je v prípade jeho zdarenia sa exkulpačným dôvodom, takže by tu potom ani pomluvy podľa citovaných paragrafov nebolo.

Na základe týchto úvah sa imunitný výbor usniesol neodporúčať slávnemu Snemu udelenie súhlasu k trestnému stíhaniu a preto ako jeho zpravodajca navrhujem vám, slávny Snem, ráčte odopreť súhlas k trestnému stíhaniu pána poslanca Karola Sidora.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Pán poslanec Dr. Hudec ako zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem nesúhlasil s trestným stíhaním poslanca Karola Sidora.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s trestným stíhaním poslanca Karola Sidora.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Rudolfa Čavojského pre priestupok pomluvy podľa § 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n.

Zpravodajcom je pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave žiadalo podaním zo dňa 8. apríla 1941 o súhlas Snemu s trestným stíhaním poslanca Rudolfa Čavojského pre priestupok pomluvy podľa § 2 zákona č. 108/1933, ktorý spáchal údajne tým, že dňa 13. novembra 1940 v Bratislave na celoštátnej konferencii tajomníkov Slovenského kresťansko-sociálneho odborového sdruženia vyhlásil, že Dr. Anton Bezák je najväčším nepriateľom slovenského robotníctva a slovenského robotníckeho hnutia, že ho

treba z jeho úradného postavenia odstrániť a započať proti nemu odbojnú akciu. Tieto výroky opakoval údajne aj dňa 17. novembra 1940 na schôdzke predstavenstva menovanej organizácie a dňa 1. decembra 1940 na obvodovej konferencii tajomníkov a dôverníkov organizácie v Bratislave.

Imunitný výbor dňa 16. mája 1941 vypočul poslanca Rudolfa Čavojského ohľadom obsahu obžaloby a na základe jeho vyjadrenia so zreteľom na inkriminovaný skutkový stav nadobudol presvedčenie, že poslanec Čavojský nemal úmysel súkromného obžalobcu uraziť na cti alebo osočovať, ale ako poslanec a verejný činiteľ vykonával len kritiku, ktorú v záujme slovenského robotníctva podľa svojho subjetkívneho stanoviska považoval za žiadúcu.

Z uvedených dôvodov sa imunitný výbor usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s trestným stíhaním poslanca Rudolfa Čavojského.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme hneď k hlasovaniu.

Pán poslanec Moravčík ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem n e s ú h l a s i l s trestným stíhaním poslanca Rudolfa Čavojského.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu,, "nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s trestným stíhaním poslanca Rudolfa Čavojského.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu, nasleduje piaty bod, ktorým je.

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policaj-

nému stíhaniu poslanca Dr. Eugena Filkorna pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave podaním z 23. septembra 1940 žiadal o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Dr. Eugena Filkorna pre premávkový priestupok, ktorý údajne spáchal tým, že dňa 25. júla 1940 v Bratislave nechal stáť svoje osobné auto na mieste, kde parkovanie aut nie je dovolené.

Imunitný výbor sa 6. mája 1941 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Dr. Eugena Filkorna.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a prikročíme hneď k hlasovaniu.                                                        

Pán poslanec Dr. Huťka zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem nesúhlasil s policajným stíhaním poslanca Dr. Eugena Filkorna.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána Zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Predseda Dr. Sokol:

To je väčšina.

Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s policajným stíhaním poslanca Dr. Eugena Filkorna.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

Koniec zasadnutia o 12. h. 18. min.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP