Středa 7. května 1941

Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie.                                                                              5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 63. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 7. mája 1941.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

11

Zakľúčenie zasadnutia

11

Program:

 

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vlád-

 

nom návrhu zákona, ktorým sa upravuje starostlivosť o poško-

 

dených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel a

 

o ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú niektoré pred-

 

pisy o požitkoch vojenských poškodencov

3

Reč zpravodajcu Drobného

3

Reč zpravodajcu Martvoňa

4

Rozprava odpadá

5

Prvé hlasovanie o návrhu

5

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

5

Druhé hlasovanie o návrhu

5

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

5

2. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zá-

 

kona o štátnom vyživovacom príspevku

5

Reč zpravodajcu Moru

5

Rozprava odpadá

6

Prvé hlasovanie o návrhu

6

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

6

Druhé hlasovanie o návrhu

6

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

6

3. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu

 

zákona o Štátnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Bra-

 

tislave

6

Reč zpravodajcu Horáka

6

Reč zpravodajcu Husárka

8

Prikročenie k rozprave

8

Reč poslanca Dr. Lukáča

8

Koniec rozpravy

10

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova

10

Prvé hlasovanie o návrhu

10

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

10

Druhé hlasovanie o návrhu

10

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

10

4. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona

 

o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kú-

 

peľných miestach

10

Reč zpravodajcu Petroviča

10

Rozprava odpadá

11

Prvé hlasovanie o návrhu

11

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

11

Druhé hlasovanie o návrhu

11

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

11

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 16. min.

Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Husárek.

41 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Sivák, Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 53. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Ján Esterházy, Jozef Šrobár, Vincent Boleček, Ján Hollý, Dr. Štefan Polyák a Dr. František Orlický.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 62. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel a o ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú niektoré predpisy o požitkoch vojenských poškodencov.

Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Bratislave.

Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o štátnom vyživovacom príspevku.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona o kartelovom po-

platku. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a výboru národohospodárskemu. Oznamujem, že sa poštou rozoslal vládny návrh zákona o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu. Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel a o ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú niektoré predpisy o požitkoch vojenských poškodencov.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Jozef Drobný a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Potrebu intenzívnejšej starostlivosti o vojenských poškodencov vyvolala svetová vojna z rokov 1914 až 1918. Pôvodné zákony, ktoré túto starostlivosť upravovaly, boly síce doplňované a pozmeňované, ale nezodpovedajú duchu dnešných čias, preto bolo treba sa postarať aspoň o ich čiastočné novelizovanie dnes predloženou osnovou.

Keďže nie je možné ani z technickoadministratívnych príčin vydať nový zá-

kon, ktorý by shrnul všetky dosavádne zmeny a potrebné novšie úpravy, bolo treba docieliť aspoň, aby sa presunulo čiastočne finančné podporovanie poškodencov zabezpečením im takých miest, ktoré môžu zastávať a z čoho môžu vyžiť, aby sa odstránila krivda, zavinená nedostatočnými starými zákonmi a to úpravou prihlasovacej lehoty, aby boly pribrané do štátnej starostlivosti osoby, ktoré utrpely újmu na zdraví a práceschopnosti v HG a FS, a napokon aby sa odstránily niektoré nedostatky a nejasnosti v doterajších zákonoch, ktoré zapríčinily možnosti rozličného výkladu u Najvyššieho správneho súdu a u kompetentných úradov, starajúcich sa o vojenských poškodencov.

Predložená osnova bude predbežne vyhovovať dnešným požiadavkám, kým štátne financie neumožnia vydať skutočne sociálny zákon o zvýšení rent, ďalej kým všeobecná reorganizácia a zjednodušené úradovanie umožní skutočne podstatné zjednodušenie prevádzania starostlivosti o vojenských poškodencov.

Sociálny a zdravotný výbor, ktorý rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí 24. apríla tohto roku, uznáva dôvody, že je potrebné v rámci daných možností aspoň novelizovať doteraz platné predpisy starostlivosti o vojenských poškodencov, keď terajšie časy nedovoľujú celkovú novú úpravu tejto matérie. S najväčším uznaním kvitoval výbor návrh vlády, aby príslušníci Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel, ktorí pri utvorení samostatného Slovenska a v bojoch na východe a severe štátu neohrožene nasadili svoje životy pri ochrane hraníc, a ktorí starajú sa o bezpečnosť života i majetku všetkých občanov aj v časoch pokoja, boli zaradení medzi tých, ktorí majú nárok na štátnu starostlivosť.

K článku prvému, ods. 3, písm. d) sa poznamenáva, že týmto ustanovením sa nevylučuje štátna starostlivosť o príslušníka HG alebo FS pre nárok na liečenie alebo zaopatrenie z niektorého druhu verejnoprávneho poistenia, ktorý mu prislúcha z iného úrazu alebo invalidity, ale vylučuje sa len možnosť, aby príslušník HG alebo FS mohol z jedného titulu používať dvoje zaopatrení.

Sociálny a zdravotný výbor plne súhlasí aj s ostatnými ustanoveniami vlád-

neho návrhu, pozmenil ho len štylárne a usnesol sa odporúčať ho slávnemu Snemu na schválenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Je nesporné, že služba v Hlinkovej garde a Freiwillige Schutzstaffel je dôležitá pre obranu štátu, treba ju preto hodnotiť ako službu vojenskú. Príslušníci HG a FS dokázali svoju obetavosť a vojenskú pohotovosť pri obrane hraníc počas vpádu Maďarov na východné Slovensko, v bojoch za oslobodenie územia, odtrhnutého bývalým Poľskom, a pri strážení národného a štátneho majetku.

Starostlivosť o poškondencov v týchto službách nebola dosiaľ upravená zákonom, preto vláda, aby odstránila tento nedostatok a krivdy v porovnaní s ostatnými vojenskými poškodencami, predkladá Snemu návrh zákona, ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel a ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú niektoré predpisy o požitkoch vojenských poškodencov.

Starostlivosť o poškodencov v službách HG a FS prideľuje sa v intenciách tohto vládneho návrhu zákona štátnemu úradu pre vojenských poškodencov. Pôsobnosť tohto úradu sa zakladá na zákone č. 199/ 1919 a vládnom nariadení č. 561/1919 Sb. z. a n. Renty vojenských poškodencov stanoví zákon č. 142/1920 a novela č. 39/1922 Sb. z. a n. Predmetným vládnym návrhom zákona má byť podporovanie vojenských poškodencov, medzi nimi už i poškodencov v službách HG a FS, presunuté aspoň čiastočne na produktívnu starostlivosť a to zapojením vojenského poškodenca do povolania, ktoré i pri sníženej zárobkovej schopnosti môže zastávať. Článok II. vládneho návrhu dopodrobna uvádza také miesta v štátnej a súkromnej službe, u ktorých sa vojenskému poškodencovi zaisťuje prednosť pred ostatnými uchádzačmi.

V ďalšom článku vládneho návrhu má vláda na mysli odstrániť krivdu, zavinenú starými predpismi, ktoré stanovily krátku prihlasovaciu lehotu, po uplynutí ktorej boli uchádzači z nárokov na dôchodok vylúčení. A keď sa aj doterajšia prihlasova-

cia lehota podstatne nezmení, predmetný vládny návrh zákona však stanoví výnimku, podľa ktorej vojenskému poškodencovi je umožnené prihlásiť sa dodatočne, a to tým spôsobom, že zaopatrovacie požitky môže mu priznať Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po prijatí dodatočnej prihlášky.

Náklad na zaokrytie výdavkov, spojených so štátnou starostlivosťou vojenských a povojnových poškodencov, činí podľa finančného zákona na rok 1941, kapitola 6, titul 11, § 2: 51, 106. 000 Ks. V roku 1940 na tejto kapitole sa dosiahlo úspor okrúhle 3, 100. 000 Ks. Tieto úspory boly docielené najmä stratou štátneho občianstva mnohých vojenských poškodencov, ktorí do roku 1939 toto zaopatrenie v podobe zákonitej renty a drahotnej prirážky požívali. Ďalšie sníženie výdavkov dá sa očakávať jednak umožnením zamestnania vojenských poškodencov v štátnych a súkromných službách, ktoré sa stáva pod trestnými sankciami prednostným i u súkromných podnikov, jednak prirodzeným snížením počtu vojenských poškodencov a predkov následkom odumretia alebo dovŕšením 18. roku u sirôt, ktorým vekom starostlivosť o deti vojenských poškodencov zaniká. Počet vojenských poškodencov-príslušníkov Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel nedá sa nateraz presne zistiť.

O tejto osnove zákona rokoval rozpočtový výbor na zasadnutí dňa 24. apríla 1941 a nadobudol presvedčenie, že výdavky, spojené s predloženým návrhom zákona, nevyžadujú zvýšenie nákladov poskytnutých štátnym rozpočtom na starostlivosť o poškodencov, preto navrhuje slávnemu Snemu vládny návrh v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.                                        

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 5 článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správ výborových.

Sú proti tomu námietky?                   

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej piatimi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel a o ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú niektoré predpisy o požitkoch vojenských poškodencov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Drobný a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného výberu o vládnom návrhu zákona o štátnom vyživovacom príspevku.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Pôvodné predpisy o štátnom vyživovacom príspevku pochádzajú z konca minulého storočia a upravoval ich zák. čl. XI/1882. Tieto boly pozmenené zák. čl

XIV/1914 a podľa tohto bol vyplácaný vyživovací príspevok rodinným príslušníkom narukovaných z nášho územia cez celú svetovú vojnu.

V bývalej Česko-slovenskej republike otázku vyživovacieho príspevku upravovalo niekoľko zákonov a zákonných opatrení. Posledné z nich bolo opatrenie Stáleho výboru č. 227/1938. Bola tu určitá roztrieštenosť, preto slovenská vláda aby ju odstránila - podala návrh na jednotný zákon o štátnom vyživovacom príspevku.

Sociálny a zdravotný výbor sa zaoberal vládnym návrhom zákona o štátnom vyživovacom príspevku na zasadnutí dňa 24. apríla 1941. Dôkladne a svedomite ho prerokoval a konštatoval, že proti doterajšiemu stavu ide hlavne o tú zmenu, že výška štátneho vyživovacieho príspevku nebude ako dosiaľ určená v samotnom zákone, ale že ju určí vláda osobitným nariadením. V ostatnom sa vládny návrh shoduje viacmenej s tým, čo tu bolo dosiaľ. Celkom nové opatrenie zavádza § 13 osnovy, týkajúci sa osôb na inkorporovanom území.

Sociálny a zdravotný výbor previedol na osnove určité zlepšenia. Pozmenil § 2, ods. 4 za tým cieľom, aby nie výnimočne, ale pravidelne štátny vyživovací príspevok bol priznaný aj osobám, ktoré s narukovaným žili v spoločnej domácnosti, aj keď voči nemu nemaly nárok na výživné podľa súkromného práva. Šlo mu o chovancov a podobné zreteľuhodné prípady.

Sociálny a zdravotný výbor pozmenil tiež § 7: ods. 5, rozšíriac možnosť nároku za zreteľuhodných okolností na štátny vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške. Ďalej previedol určité zmeny v §§ 7, 12, 13 a 16. V niektorých dalších paragrafoch previedol štylistické, ale nie podstatné zmeny, preto nepokladám za potrebné osobitne o nich referovať.

Mám poverenie v mene sociálneho a zdravotného výboru slávnemu Snemu odporúčať, aby vládny návrh zákona v znení, ako ho sociálny a zdravotný výbor pripravil, prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 18 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o štátnom vyživovacom príspevku.

Zpravodajcom je pán poslanec Mora.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Mora: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Bratislave.

Zpravodajcom za výbor kultúrny je pán poslanec Vojtech Horák a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny, pánu poslancovi Horákovi.

Zpravodajca Horák:

Slávny Snem!

Kultúrny výbor prerokoval vládny návrh zákona o Štátnom hudobnom a drama-

tickom konzervatóriu v Bratislave 24. apríla 1941, a to na spoločnej porade s výborom rozpočtovým.

Kultúrny výbor s radosťou víta tento vládny návrh zákona a vyslovuje vďaku slávnej vláde a Ministerstvu školstva a národnej osvety, že splňuje ním so štátneho hľadiska požiadavku sine qua non, ako aj dávnu túžbu Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.

Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave je jedinou hudobne-pedagogickou inštitúciou s právom verejnosti. Za 21 rokov jej účinkovania jediná reprezentovala vyšší stupeň hudobného vzdelania. Túto úlohu vzdor nepochopeniu v minulých rokoch za bývalej republiky konala čestne. Tento výsledok zaistila oddaná a nezištná práca profesorského sboru, ktorý bez náležitého platu, - nedostatočná finančná báza ústavu im nemohla tento v plnej miere zabezpečiť, - všemožne sa staral nielen o udržanie ústavu, ale hlavne o jeho povznesenie.

Zoštátnenie hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave je významným činom nielen v živote tohto ústavu, ale hlavne v budovateľskej práci nášho štátu. Slovenský štát vo vlastnom učebnom ústave vlastnými prostriedkami chce povznášať kultúrnu úroveň svojho občianstva aj po stránke hudobnej a dramatickej. Zabezpečuje štúdium hudby a dramatického umenia v slovenskom prostredí a so slovenskými odbornými silami. Náležite zriadený a vystrojený ústav bude jemu sverené úlohy plniť iste úspešnejšie, ako to bolo možné za doterajšieho stavu a toto nám treba s hľadiska štátu len vítať. Na konzervatóriu pestovaná hudobná kultúra vychovávať bude občianstvo k aktivite, ku kolektívnej práci, kolektívnemu cíteniu a hlavne k zošľachteniu citovej stránky.                        

Štátne konzervatórium v Bratislave zužitkuje všetky umelecké prvky, najhodnotnejšie prejavy duše národného kolektíva, ktoré vyniesla na povrch tvorčia sila ľudu, zužitkuje náležite prebohatý umelecký materiál slovenského ľudu a to hudobný i dramatický. Pre Slovenské národné divadlo zabezpečí skladateľský a herecký dorast.

Zoštátnenie hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave je aj po stránke sociálnej významným krokom jednak tým, že

zabezpečí riadny plat profesorského sboru, hlavne však tým, že umožní štúdiá sociálne slabším vrstvám obyvateľstva. Sociálne slabší jednotlivci nemohli navštevovať súkromný ústav. Teraz sa im to umožní a tak sa umožní aj kvalitný výber žiactva, čím tvorčie a výkonné umenie hudobné a dramatické len získa.

Štátne konzervatórium v Bratislave oslobodené od finančných ťažkostí bude môcť vyvinúť novej dobe a novému prostrediu primeranú zvýšenú činnosť. Štátne konzervatórium bude sa môcť náležite venovať hudobno-kultúrnym a dramatickým potrebám Bratislavy. Umožní aj iným väčším mestám nášho štátu starostlivosť po stránke hudobno-výchovnej a pre naše katedrály a kostoly zaistí dostatok kvalifikovaných regentov chórov a organistov.

Týmto vládnym návrhom zákona už jestvujúci ústav stáva sa ústavom štátnym. Nezakladá sa teda ústav nový a preto doterajšie výdavky, ktoré ústav dostával z verejných prostriedkov, nestávajú sa novými bremenami a ani sa nezvyšujú. Mení sa iba spôsob poukazovania výdavkov. Výdavky ústavu nebudú sa hradiť z podpôr od štátu a župy, ale tieto sa stanú riadnym, zákonom určeným rozpočtovým výdavkom. Dobrovoľný príspevok hlavného mesta Bratislavy, ktorým sa hradily vecné výdavky, stane sa trvalým záväzkom, slúžiacim tomuto účelu. Je však veľmi žiadúce, aby Štátne konzervatórium v Bratislave umiestené bolo čím skorej v budove, akú si tento ústav zasluhuje a ktorá mu - vzhľadom na jeho vznešenú úlohu, plne vykonávanú a po zoštátnení ešte viac od neho očakávanú - aj patrí.

Pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona podstatnú zmenu previedol kultúrny výbor v názve a z toho vyplývajúc aj v ostatných paragrafoch, a to tak, že pôvodne navrhovaný názov "Štátne hudobné a dramatické konzervatórium v Bratislave" zmenil na "Štátne konzervatórium v Bratislave". Ďalšia podstatná zmena je v § 10, kde bolo prijaté ustanovenie, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. septembra 1941, ako to aj dôvodová zpráva uvádza. Ostatné paragrafy zmenené boly iba po štylárnej stránke. Paragraf 4 výbor prečísloval na § 9 a nasledujúce paragrafy tomuto zodpovedne tiež prečísloval.

Na základe uvedených dôvodov v mene kultúrneho výboru návrh zákona o Štát-

nom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v predloženom znení navrhujem slávnemu Snemu prijať. - (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Kedže už pán zpravodajca kultúrneho výboru rozpovedal, že tento návrh zákona nevyžaduje žiadnych zvláštnych obetí od štátu, a len sa upraví dosiaľ dobrovoľný príspevok štátu i mesta na trvalý záväzok, v mene rozpočtového výboru odporúčam návrh zákona prijať tak, ako bol predostretý. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Emil Boleslav Lukáč.

Udeľujem mu slovo.

Poslanec Dr. Lukáč:

Slávny Snem!

Po uzákonení Slovenskej vysokej školy technickej a Slovenskej univenzity predkladá nám slovenská vláda nový významný návrh zákona, ktorým sa zabezpečuje pedagogické stredisko hudobného a dramatického života na Slovensku. Je to podľa mojej skromnej mienky taká významná udalosť pre slovenský umelecký život, na ktorý musíme principielne posvietiť a si ju po zásluhe oceniť.

Na umenie sa mnohí dívajú ako na niečo nadbytočného, ked už nie zbytočného. Umelecká tvorba v očiach mnohých, ba azda väčšiny ľudí je čosi, čo pre život praktický temer alebo vôbec nemá význam. Umelci všetkých druhov, básnici, spisovatelia, výtvarníci, hudobníci sú považovaní za ľudí blúdiacich vo svojich predstavách a snoch, nemajúcich zreteľ na reálny život a jeho železné potreby. Ich umenie je považované za detskú hru, zahrávanie si so slovami, zvukmi, ako s farebnými sklíčkami. Ako zamestnanie vzbudzuje u ľudí pohŕdanie, v najlepšom prípade istú shovievavosť. Pre koho je tu umelec? Čo je z jeho práce ? Iba ak spríjemňuje prázdne chvíľky podobných snílkov a svojimi dielami obťažuje pamäť školákov, ktorá by bola potrebnejšia pre zapamätanie si súrnejších, reálnejších vedomostí.

Tak nejak rozmýšľa väčšina ľudí a odbavuje tým umeleckú prácu a jej význam. Nuž a že má význam, a to nie malý, ale podstatný, o tom hovoria dejiny národnej vzdelanosti všade. Istý významný kritik povedal, že dobrá lyrika je zdravím národa. Možno to per analogiam vzťahovať nielen na lyriku, ale na celú umeleckú tvorbu, na hudobné a dramatické umenie i na výtvarníctvo. Opovažujem sa tvrdiť, že kto duchovné imanie národa podceňuje alebo nepozná, čo je prakticky ešte horšie, toho vlastne k národu neviaže nič, zhola nič, lebo zamestnanie nájsť, najesť sa možno hoci aj na Novom Zeelande, ale cítiť sa členom národnej pospolitosti, to znamená predovšetkým žiť v jeho duchovnej oblasti, v jeho dejinách, v jeho rečových majetkoch, v jeho umeleckej tvorbe. Tam, kde niet tohto duchovného života v tvorbe a prostredníctvom tvorby, tam niet ozajstného, zdravého národného života. Národ, ktorý sa o svoje duchovné imanie, o svoju umeleckú oblasť a tvorbu nestará, nenapomáha jej vzrast, vzmáhanie sa, rozvoj a rozkvet, nemal by práva sa menovať národom. Preto s ozajstnou hlbokou radosťou vítam vládnu osnovu zákona o Štátnom konzervatóriu, lebo vidím v tomto čine známku národnej a štátnej vyspelosti, vidíme v tom uvedomenie si povinností a zodpovednosti voči vlastnému slovenskému duchovnému rozvoju, umeleckej tvorbe, vidíme v tom starostlivosť o jej zdravú existenciu, plnoprávne miesto v národnom organizme.

Slávny Snem! Dôvodová zpráva čiastočne, výročité zprávy hudobnej a dramatickej akadémie - predchodcu to budúceho Štátneho konzervatória - obšírne líčia tvrdú a trudnú púť tohto ústavu. Nechcem pozornosť slávneho Snemu unúvať obšírnym jej oboznamovaním, faktá napokon uviedol i pán referent, i dôvodová zpráva. Ale ako niekdajší smluvný učiteľ slovenčiny, dejín slovenskej a svetovej literatúry na tomto ústave za desať rokov mal som temer cez celý čas príležitosť sprevádzať pozornosťou všetky tie tvrdé zápasy, ktorými sa stavaly základy slovenskej hudobnej a dramatickej kultúry na tomto ústave. Správne hovorí zpráva školy toto: "Štátotvorný význam a špeciálne úkoly hudobnej kultúry vo výchove občianstva k aktivite, ku kolektivizmu, ku kolektívnej práci, kolektívnemu cíteniu, ako aj k pestovaniu hudby ako najúčelnej-

šiemu prostriedku k zošľachteniu citovej stránky zmaterializovaného a zmechanizovaného človeka a teda význam a poslanie hudby a hudobných konzervatórií v živote každého národa netreba mnoho dokazovať. O výchovu občianstva touto cestou a týmto najúčinnejším prostriedkom bolo na Slovensku donedávna žalostne biedne postarané. " Veru tento výraz nie je nijak prehnaný pre toho, kto očite poznal tie pomery, v akých ústav žil a pracoval, aký zápas sa viedol o primérne uznanie školy, o udelenie práva verejnosti, o štátne a krajinské subvencie. Za akých ťažkých existenčných pomerov musel pracovať profesorský a učiteľský sbor, bez akejkoľvek istoty zajtrajška, ako dlho volalo sa po poštátnení a zabezpečení! Citujem zo zprávy školy z roku 1936: "Profesorom na bratislavskej hudobnej a dramatickej akadémii nedostáva sa náležitého platu niekedy až tri-štyri mesiace a externým učiteľom až šesť-osem mesiacov. "

Že pri takýchto trudných pomeroch ústav predsa pracoval, rozvíjal a vzmáhal sa, jednako možno ďakovať jeho odbornému vedeniu, riaditeľstvu, jeho oddaným pracovníkom, ktorí sebaobetavo znášali nepochopenie i ľahostajnosť, jednak predsa len uplatňujúcej sa svojpomoci mesta a bývalej krajiny. Všetkým týmto činiteľom, udržujúcim toto ohnisko až dosiaľ, patrí česť a vďaka slovenského národného umenia. Ale koruna prichádza až dnes. Dávno sa volalo po poštátnení, dávno bolo spomínané, aby sa bratislavská hudobná a dramatická akadémia pretvorila na štátne konzervatórium. Aby som poukázal na to, že v tomto ohľade pochopil som plný význam tohto ústavu a súčasne dokázal, že som bol jedným z tých, čo som volal po uskutočnení dnešného aktu, uvádzam slová, ktoré som na bývalom fóre povedal 4 decembra 1936, takto: "Ujímam sa príležitosti, aby som poukázal na svrchovany čas konečného riešenia poštátnenia hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko Nemám možnosti, aby som obšírne vylíčil, čo vykonal tento ústav za 18 rokov svojej pôsobnosti na Slovensku. Položil základy vyššej hudobnej kultúry. Konal to za nesmierne ťažkých podmienok, za klesajúcej štátnej podpory, dostávanej nepravidelne. Dal predpoklady pre ďalšie hudobné školy vo viacerých mestách slovenských, vychoval rad dnes už významných hudobných

a dramatických umelcov pre Slovenské národné divadlo. Slovensko iste bez rozdielu nárokuje si poštátnenie tejto hudobnej a dramatickej akadémie, a to v podobe konzervatória, ako ho má zem česká i moravskosliezska. "

Slová odznely - ako vravím - v roku 1936. Odznely vtedy, pravda, márne Práve preto však so svrchovanou radosťou a hlbokým pohnutím vítame tento čin slovenskej vlády, ktorým uskutočňuje starú túžbu, starú potrebu, odstraňuje starú bolesť a navrhuje zákon, ktorý uvedie a zabezpečí činnosť Štátneho konzervatória. Slovenská vláda plní tým svoj prvotný program, ktorý vytýčil skvelými slovami pán prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso, keď ešte roku 1939 vrele ocenil duchovnú, umeleckú činnosť a jej poslanie v národe a uistil, že sa o jej napomáhanie postará. Slová sa menia v skutok, to je najkrajšie zistenie.

Uzákonením vládneho návrhu o Štátnom konzervatóriu slovenský umelecký život dostáva významný dar. Tým je však i na tejto strane daná zodpovednosť pre pracovníkov tejto duchovnej oblasti. Každý slovenský umelec si musí uvedomiť, že od neho závisí tiež čiastočne cesta národa. Každý z nich s najväčšou úzkosťou musí sa starať o to, aby jeho dielo, ak má byť dielom obohacujúcim a povznášajúcim národnú vzdelanosť, bolo dielo najlepšieho svedomia a vedomia, aby bolo studnicou pravdy a krásy, dvoch vecí, ktoré v živote toľko potrebujeme, aby bolo štítom i zbraňou, pýchou i liekom, aby súviselo s prameňmi celého národného života, aby sa povznášalo síce, alebo bohatou zúrodňujúcou spŕškou sa aj navracalo na svoju vlastnú rodnú pôdu.

V slovenskom umení videli sme zvlášť silný národný súvis. Od Hollého, Štúrovcov po dnešok niet hodnotného umeleckého tvorcu, ktorý by si svoju zodpovednú úlohu nebol uvedomil. Nech to bol duch najsubjektívnejší, ponorený do najtrudnejších svojich osobných problematík, osud národa mu vždy bol na srdci. Či to bol Hollý, či to bol Janko Kráľ, Sládkovič, Hviezdoslav, z výtvarníkov Bohúň, Hanula a iní, z hudobníkov Lichard, SchneiderTrnavský a iní, všade a vždy cítiť z ich diel stesk po národe. Všetci si uvedomili básnické slovo: "Ak ma opustíš, zahynieš. "

I my si to dnes uvedomujeme. S plnou radosťou vítam ešte raz významný vládny návrh a dúfam, že celý slávny Snem s takou istou radosťou bude zaň hlasovať. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Horák a Husárek.

Zpravodajca Horák:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Husárek:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia sa zriekli slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.                

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Štátnom konzervatóriu v Bratislave.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Horák a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Horák: Nie sú.

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s os-

novou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod., ktorým je:

4. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Vojnové pomery v Europe majú nepriaznivé účinky na hospodárske pomery, menovite však na cestovný ruch.

V  roku 1939 maly naše kúpeľné miesta takmer o polovičku menej hostí, ako v rokoch predošlých. Rok 1940 vykazuje iba nepatrné zlepšenie oproti roku 1939, hoci návšteva domácich hostí vhodnou propagácicu a pomocou sociálnych ústavov sa valne zväčšila.

Ťažkosti medzištátneho cestovného styku a devízového opatrenia zamedzily príchod zahraničných hostí, ktorí nás každoročne navštevovali. Následkom týchto pomerov dostaly sa naše kúpeľné miesta bez vlastnej viny do ťažkej hospodárskej situácie. Kúpeľné podniky svetového mena, ako sú Trenčianske Teplice a Piešťany, nevedely učiniť zadosť svojim záväzkom voči veriteľom. Preto bolo treba poskytnúť im pomoc aspoň v tej forme, že sa ich platebná povinnosť odsunie do tých čias, kým sa pomery skonsolidujú aj na tomto poli.

V  tomto smysle prijal Snem zákon č. 32/1940 Sl. z. o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach. Zákon č. 32/1940 Sl. z. určil, že záujemci na cudzineckom ruchu majú zaplatiť 76 % dlžôb až dňa 1. mája 1941, ak uplatnili nárok na platobné úľavy. Podľa štatistického materiálu o návšteve našich kúpeľov z minulého roku sa dokázalo, že táto pomoc bola nedostatočná, lebo keby sa splatné pohľadávky vymáhaly odo dňa 1. mája 1941, znamenalo by to zánik mnohých kúpeľných podnikov a mnoho zamestnancov by prišlo o chlieb.

Vládny návrh zákona predlžuje preto platobné úľavy pre záujemcov cudzineckého ruchu do 30. septembra 1942 a vnáša jasno do pochýb, o ktoré druhy dlžôb vlastne ide, lebo obmedzuje úľavy len na hypotekárne pôžičky.

Národohospodársky výbor zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko a odhliadnuc od nepatrných slovných zmien, pozmenil len výšku percenta v § 2 so zreteľom na to, že sa očakáva lepšia kúpeľná sezóna a že je aj pre záujemcov cudzineckého ruchu želateľné, aby sa staré zaviazanosti zmenšovaly. Odporúča preto Snemu, aby opravenú osnovu uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hneď hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.

Zpravodajcom je pán poslanec Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 03. min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP