Snem Slovenskej republiky 1941

I.volebné obdobie                                                                                                                                                                                        5. zasadanie                                                                                  I. volebné obdobie.                                                                              5. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 60. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v sobotu 29. marca 1941.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Oznámenie o ukončení jesenného a s volaní jarného zasadania	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	13
Zakľúčenie zasadnutia	13

Program:
1. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o
vládnom návrhu zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene
§§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného
zákona	4
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého	4
Reč zpravodajcu Dr. Rosivala..............	6
Rozprava odpadá	8
Prvé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	8
Druhé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	8
2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu
Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná
smluva slovensko-talianska	8
Reč zpravodajcu Dr. Florka	8
Rozprava odpadá	10
Prvé hlasovanie o návrhu	10

Strana:
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	10
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	11
3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu
Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda o
účastinnej spoločnosti Košicko-Bohumínska dráha	11
Reč zpravodajcu Čulena	11
Rozprava odpadá	11
Prvé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním......	11
Druhé hlasovanie o návrhu	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .....	11
4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu
Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi
Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom
majetku bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj o niektorých
iných s tým súvisiacich finančných otázkach	11
Reč zpravodajcu Petroviča	11
Rozprava odpadá	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	12
Druhé hlasovanie o návrhu.........	12
Prijatie návrhu druhým hlasovaním......	13
5. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splno-
mocnení ministra financií k úverovým operáciám	13
Reč zpravodajcu Martvoňa	13
Rozprava odpadá	13
Prvé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	13

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 33. min,

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovateľ: Drobný.

38 poslancov podľa listiny o prítomnosti.                  

Členovia vlády: Dr. Fritz, Dr. Medrický, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z Kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 60. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že pán prezident Republiky podľa §§ 19 a 38 Ústavy rozhodnutím z 27. marca 1941 vyhlásil jesenné zasadanie Snemu za skončené dňom 28. marca 1941 a svolal jarné zasadanie na 29. marca 1941.

Ospravedlnenie neprítomn o s t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Anton Šalát, Vincent Boleček, Ján Líška, Anton Simko, Vojtech Husárek, Vojtech Plechlo a František Jankovič.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

zo dňa 14. februára 1941 č. 27 Sb. z. o menových ustanoveniach smlúv súkromných životných a úrazových poistení,

zo dňa 14. februára 1941 č. 29 Sl. z o prechodných bilančných úľavách pre ústavy a podniky povinné verejne účtovať.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná t l a č.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 59. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-talianska.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda o účastinnej spoločnosti Košicko-Bohumínska dráha.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií k úverovým operáciám.

Vládny návrh zákona o zriadení Fondu pre tlmenie nákaz a hromadných onemocnení domácich zvierat. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o zdravotnej prirážke. Návrh prideľujem výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.                                        

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-maďarská. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o podpore stavebného podnikania. Návrh prideľujem výboru

sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda o účastinnej spoločnosti Košicko-Bohumínska dráha. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o splnomocnení ministra financií k úverovým operáciám. Návrh som pridelil výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý a za výbor sociálny a zdravotný pán poslanec Dr. Ernest Rosival,

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Tvrdému.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Základným prvkom spoločnosti a štátu je kresťanská rodina. Rodina je najdôležitejšia fyziologická, hospodárska a mravná jednotka. Členovia kresťanskej rodiny sú spojení neporušiteľnými božími zákonmi. Zdravá kresťanská rodina je pevným fundamentom štátu. Preto Ústava Slovenskej republiky vyslovuje ako hlavnú zásadu nášho štátneho života zvýšenú ochranu nad slovenskou rodinou a materstvom. Slovenská vláda, postupne splňujúc úlohy jej sverené Ústavou, chce návrhom zákona o ochrane plodu dosiahnuť ozdravenie slovenskej rodiny a chce dosiahnuť zvýšenie populácie Slovenského ľudu.

Vyhnanie plodu je najväčším úkladom a zločinom proti rodine. Vyhnanie plodu je vraždou podľa božieho zákona, podľa prirodzeného práva, podľa zákona kresťanskej viery, ale aj podľa presvedčenia každého svedomitého a poctivého lekáraodborníka. V pripomienkach k zákonu o ochrane plodu najvážnejší predstavitelia lekárskej fakulty Slovenskej univerzity sa expressis verbis takto vyslovili a navrhli, aby sa trestal pre vraždu, kto vyženie plod. Vyhnanie plodu je okrem toho zločinom proti národnému životu a najnebezpečnejším ohrozením budúcnosti národa. A nakoľko vyhnanie plodu sa v posledných časoch značne rozšírilo vplyvom nesprávnych mravných náhľadov a mylných sociálnych názorov, treba tento delikt radikálne potlačovať. Treba ho potlačovať v záujme vlastnej sebazáchovy a v záujme lepšej a šťastlivejšej budúcnosti národa.

V zašlom liberalistickom svete ujímaly sa také náhľady v otázke umelého prerušenia tehotnosti, ktoré sa protivily večným zákonom prirodzeného práva, protivily sa zdravému rozumu, lepšiemu citu a ohrozovaly životné základy národov a štátov. Hlásalo sa, aby bolo vyhnanie plodu vôbec beztrestné, lebo vraj žena má právo voľne disponovať so svojím telom. Žiadalo sa, aby bolo dovolené vyhnať plod, ak je daná indikácia lekárska, to jest pôrod by ohrozoval ženu na živote alebo zdraví. Žiadalo sa, aby bolo dovolené vyhnať plod, ak je daná indikácia eugenická, to jest dieťa by bolo pravdepodobne duševne alebo telesne zaťažené, indikácia kriminálna: keď oplodenie nastalo následkom trestného činu, napríklad násilného smilstva. A konečne stále a stále mátala takzvaná indikácia sociálna, to jest, že sa má dovoliť vyhnanie plodu, ak sociálne pomery, v ktorých žena žije, sú také, že nemožno očakávať zdatné potomstvo a nemožno od nej žiadať, aby plod donosila.

Dnes všetky názory o nutnosti vyhnania plodu sú prekonané. Zásadou kresťanstva je, že nemožno robiť to, čo je samo o sebe zlé preto, aby sa tým docielilo dobré, teda nemožno nikdy zabíjať nevinného. Nemožno vôbec dokázať, žeby vyhnanie plodu bolo potrebné v tom alebo onom prípade, lebo nikto nemôže mať určité vedomosti o tom, čo by sa nestalo, keby sa plod vyhnal. Dnes je najmä prekonaný názor takzvanej indikácia sociálnej. Bieda a ťažké hospo-

dárske pomery sa nemôžu liečiť vraždou človeka a žiadna pospolitosť nemôže mať záujem na utrácaní plodov. Dnes už v samom Sovietskom Rusku sa úradne bojuje proti tejto skaze národa a sa zakazuje vyhnanie plodu.

V právnych sústavách europských národov a štátov vyhnanie plodu už od II. storočia sa kvalifikuje ako ťažký zločin. Rímske právo, kanonické právo, germánske ľudové právo považuje vyhnanie plodu za vraždu. V bývalom Uhorsku už kráľ Koloman Knižný ustanovuje trest smrti pre vyhnanie plodu. Praxis criminális z roku 1656 vyhnanie plodu tresce smrťou, len od roku 1723 podľa § 5 zákonného článku XII sa tresce trestom na slobode. Dnešné nemecké právo vyhnanie plodu tresce ako najťažší delikt, anglické právo tresce ho doživotnou trestnicou. Možno tvrdiť, že všetky právne poriadky Europy považujú ochranu života plodu za tak dôležitý a hlavný právny záujem spoločnosti, že jeho porušenie spojujú s najťažšími následkami a sankciami.

Ústavno-právny a sociálny a zdravotný výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o chrane plodu na spoločnom zasadnutí dňa 25. marca 1941. Boli prítomní významní zástupcovia lekárskej a katolíckej fakulty Slovenskej univerzity, ako aj zástupcovia všetkých príslušných odborov. Všeobecná rozprava mala neobyčajne vysokú a vedeckú úroveň. Téma bola po každej stránke, najmä lekárskej, teologickej, sociálnej a právnej dokonale vyčerpaná. Bolo treba najmä srovnať ustanovenia vládneho návrhu so stanoviskom katolíckej cirkvi vzhľadom na takzvanú lekársku indikáciu. Najeminentnejší reprezentanti lekárskej fakulty, ako napríklad profesor pôrodníctva Šeliga, dekan Dr. Filo rezolútne vyhlásili, že nutnosť umelého prerušenia tehotnosti je dnes úplne prekonaným názorom, že podľa dnešného stavu lekárskej vedy takzvaná lekárska indikácia už nejestvuje, že napríklad v najväčšom ústave Nemecka z 50. 000 prípadov takzvanej lekárskej indikácie len v jednom jedinom prípade bola mienka lekárov, že je účelné vybrať plod z matky cieľom záchrany jej života. Stanovisko týchto lekárskych kapacít sa úplne shoduje so zákonom Cirkvi a preto po vypočutí mienok sociologov a právnikov oba výbory jednomyseľne sa usniesly navrhovať Snemu, aby bol vypo-

vedaný poťažne ponechaný v platnosti absolútny zákaz vyhnania plodu, teda §§ 285 a 286 trestného zákona. Podľa týchto paragrafov má byť pre zločin trestaná tá tehotná žena, ktorá plod života svojho úmyselne vyženie, usmrtí alebo toto dá vykonať iným, a tak isto má byť trestaný ten, kto vykoná na tehotnej žene vyhnanie plodu. Z týchto dôvodov bola pôvodná vládna osnova upravená tak, že sa vynechaly z nej tie ustanovenia, ktoré vo výnimočných prípadoch z dôvodov lekárskej indikácie pripúšťaly beztrestné prerušenie tehotnosti. Cieľom zvýšenej ochrany plodu a jeho vzniku sprísňujú sa tresty, ktorými budú trestaní tí, ktorí vyhnanie plodu vykonajú. Sú to najmä lekári a pôrodné asistentky, ktorým sa má pri odsúdení pre tieto trestné činy zakázať výkon povolania. Podľa chystaného zákona budú sa trestať takzvané prípravné činy, napríklad, kto zadováží, prenechá nejaký prostriedok na vyhnanie plodu, kto dá niekomu radu, ako možno zadovážiť alebo vyrobiť takýto prostriedok, kto sa ponúka niekomu na vyhnanie plodu alebo na pomoc pri vyhnaní plodu. Zákon tresce pre zločin toho, kto zbaví iného schopnosti plodenia. Zákon zakazuje vyrábať, dovážať, predávať a rozširovať prostriedky slúžiace výlučne proti počatiu pod prísnymi trestami. V tejto otázke oba výbory zaujaly to jednomyseľné stanovisko, že používanie, predávanie, vyrábanie a rozširovanie akýchkoľvek ochranných prostriedkov je činom nemravným a hriešnym. Z komplexu týchto nedovolených a hriešnych činov sa tresce vyrábanie, predávanie takých prostriedkov, ktoré slúžia výlučne len proti počatiu, naproti tomu netrescú sa ochranné prostriedky, ktoré majú súčasne chrániť pred pohlavnými chorobami, lebo by to viedlo k ich rozšíreniu. Treba zdôrazňovať, že týmto sa nevyslovuje súhlas s používaním ochranných prostriedkov, rešpektuje sa plne kresťanské stanovisko, ale len s trestnoprávneho hľadiska upravuje sa matéria, takže uvaľujú sa tresty len na určité skutkové podstaty pri výrobe a rozširovaní ochranných prostriedkov.                          

Pokiaľ ide o § 7 pôvodného vládneho návrhu, tento bol vynechaný preto, lebo vláda toto môže zariadiť internou úpravou.

Končím s tým, že mnohé povolania ukladajú občanom povinnosť hrdinstva a prípadne aj obeť života. Stav manželský a

ktoré vyžaduje tiež hrdinskosť a ak je treba i obeť života. Preto každý Slovák kresťan a každá matička - rodička môže len súhlasiť s novým slovenským zákonom o ochrane plodu života, ktorý je dobrým prostriedkom na ozdravenie slovenskej rodiny a národa v kresťanskom duchu našej Ústavy a v duchu slovenského národného socializmu.

Ústavno-právny výbor navrhuje Snemu prijať zákon o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285 a 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona v tom znení, v akom ho upravil spolu so sociálnym a zdravotným výborom. (Potlesk. )                                 

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Dr. Rosivalovi.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!_______

Problém, riešenie ktorého predkladáme vo vládnom návrhu zákona, je tak starý, ako staré sú snáď samé dejiny ľudské.

Mojžiš vo svojej druhej knihe zmieňuje sa o potrate z mechanických inzultov a tresce ho ako zločin.

Plato a Aristoteles nepovažovali odohnanie plodu za trestné, naproti tomu Hippokrates dal odprisahať svojich žiakov, že pri takýchto zákrokoch nebudú nikdy nápomocní.

V  starom Ríme odohnanie plodu nebolo trestné. Až v dobe Josefusa Flaviusa v rokoch 37-95 po Kristu vydal sa zákon, ktorý toto zakazuje.

V   stredoveku tresty sú veľmi prísne. Karol VI. v Čechách tresce vyhnanie plodu: muža, ktorý pri tom pomáha, na hrdle s mečom, ženu, ktorá to urobí, utopením. Henrich II. vo Francúzsku dá ženu, ktorá to urobí, za živa zakopávať.

Francúzsky trestný zákon z roku 1791 zrušuje trest za vyhnanie plodu. V roku 1810 zavedie sa síce znovu, ale toto už nepomohlo v tom populačnom boji, ktorý zo zorného uhlu demografického odohráva sa v XIX. storočí medzi nemeckým a francúzskym národom. Populačnému tlaku nemeckému, plodnosti nemeckých matiek nemôže odolať žiadna Maginotová línia a tá Francia, ktorá v dobe Napoleonovej tvorila 40 % celého obyvateľstva europského,

v dobe Adolfa Hitlera musí ustúpiť podľa prirodzeného vývojového zákona.

Myšlienkové bludy XIX. storočia - od filozofického individualizmu, odzrkadleného na poli národohospodárskom, ako bezuzdný liberalizmus - až po sociálnu psychologiu novomalthusianizmu - najjasnejšie ukazujú svoj zhubný účinok na poklesu pôrodnosti, v depopulácii jednotlivých národov.

Príčiny tohto zjavu, ktorý katastrofou ohrožoval niektoré národy, hľadaly sa už dávno pred svetovou vojnou. Tvorily sa teórie na vysvetlenie: niektorí videli vo všetkom tom len akýsi optický klam, iní ukľudňovali sa so súčasným poklesom úmrtnosti. Blahobyt a bieda - životná úroveň a nezamestnanosť - útek z vonkova a pokrok techniky - vekový posun rodičov a fyziologická menejcennosť - striedajú sa v obrovskej literatúre ako vo farebnom kaleidoskope. Len jedno nenachádzame tu spomenuté, že všetko toto tápanie v tme nie je nič iného, ako odklon od učenia Cirkvi. Jediná Cirkev nezmenila nič na svojom stanovisku cez stáročia: lebo keď arcibiskup z Cambray v roku 1895 predložil svätej Stolici dotaz, či je prípustné odohnanie plodu z dôvodov lekárskych - odpoveď bola to isté kategorické nie, ako v dobe katakomb alebo encykliky Casta connubii.

Uvoľnenie mravov po svetovej vojne donieslo túto otázku do takého akútneho štádia, že zapodievať sa musely s populačnou štagnáciou vo všetkých štátoch.

U nás v bývalej republike Slovák to bol - profesor Chura, ktorý vo svojom veľkolepom diele,, Slovensko bez dorastu?" otvorene poukázal na to, že etyológia poklesu pôrodnosti je v nedostatku lásky a vôle k dieťaťu. Tu v prvom rade musíme zasiahnuť mravne a všetky ostatné verejno-zdravotné, hospodárske, sociálne, právne a politické opatrenia musia sa postaviť do služieb tohto morálneho preporodenia.

Takýmto opatrením chce byť i tento návrh zákona.

Umelé prerušovanie tehotnosti preniklo aj k nám a keď sa tejto pliage neubránime, neujdeme nášmu osudu.

U nás podľa doteraz platných zákonov malo by sa trestať každé umelé prerušenie

tehotnosti, lebo v zákone nie je uvedený žiaden pasus, podľa ktorého by sa činil rozdiel medzi potratom zločinným a medzi takzvaným liečebným.

Skutočná prax ale tieto takzvané lekárske indikácie rozdelila na tri skupiny;

1.   kde je lekár akosi povinný prerušiť tehotnosť. Do tejto skupiny zaraďovaly sa takzvané ťažké formy niektorých chorôb, ako napríklad srdcové vady, tuberkulóza pľúc, zápal obličiek, cukrovka, prudké zvracanie, zhubná chudokrvnosť, choroby pečienky, niektoré nervové a duševné choroby,

2.   kde je lekár oprávnený previesť potrat, keď žiada o to tehotná. Sem patrily ľahšie formy horeuvedených chorôb.

3.   Kde je umelý potrat prípustný.

Túto tretiu skupinu najvyšší súd nebol ochotný uznať a preto nikdy nedokončená debata sa viedla o tom, čo znamená vlastne ,,bezprostredné nebezpečie".

Ďalšia nesrovnalosť bola i tá, že operatér mohol prerušenie tehotnosti previesť vtedy, keď potrebu tohto zákroku potvrdili dvaja odborní lekári toho odboru, do ktorého patrila základná choroba. Zodpovedný bol ale len operatér i za týchto dvoch odborníkov. V týchto pomeroch bez ľadu a skladu - posúdenie týchto prípadov zvrtlo sa na subjektívnom náhľade jednotlivých sudcov - v otázkach lekárskych predsa len laikov.

Musíme byť povďační pánu predsedovi vlády, že túto bezpochyby chúlostivú otázku on nastolil.

Lekárska veda v posledných 2-3 desaťročiach pokročila v miere netušenej na poli diagnostiky a terapie. Rozpoznanie jednotlivých choroboplodných zárodkov, liečivé séra a očkovanie proti ním - u luesu salvarsan - u tuberkulózy pneumotorax a ostatné zákroky - liečenie cukrovky insulinom - pri chorobách látkovej výmeny dietetika - zistenie vitamínov a hormónov - výsledky chemoterapie - pri zhubných nádoroch röntgen a rádium zázračný pokrok operatívnej techniky chirurgickej atď. - nie je dobre možno pospomínať tu všetko do posledných podrobností.

Na základe týchto poznatkov zástupcovia lekárskej fakulty Slovenskej univerzity - prof. Dr. Šeliga a prof. Dr. Filo -

zaujali stanovisko v tom smysle, že na podklade týchto takzvaných lekárskych indikácií nie je potrebné previesť umelé potraty. Starostlivá opatera nemocnej matky - trebárs v ústave - umožní vždy donosenie plodu do tej doby, že tento narodí sa životaschopný i keď predčasným pôrodom. Toto stanovisko plne potvrdzujú ich skúsenosti a dosiahnuté výsledky na internej a ženskej klinike.

Po svetovej vojne boly štáty, napríklad Sasko, Rusko, kde daly úplne voľný beh pre počínanie ľudí v prerušení tehotnosti. Keď samodruhá žena prišla do nemocnice a žiadala arteficielný potrat, previedlo sa to bez námietok grátis. V odborných kruhoch boli presvedčení, že týmto postupom zachová sa plodnosť žien. Stará skúsenosť bola totižto, že laikmi prevedené násilné prerušenie má za následok zápal maternice a do budúcna neplodnosť. Očakávalo sa, že pri zákrokoch prevedených v nemocnici, odborne predíde sa tomuto. Sklamali sa. Ženy prišly 5, 6, 7 ráz a napriek všetkej opatrnosti k zákrokom skôr alebo neskôr predsa sa pridružily zápaly a následná neplodnosť. Práve preto dnes už aj tu sa toto zamedzuje. O mravnej demoralizácií lepšie nehovoriť.

Sú krajiny, napríklad v Nemecku, kde teoreticky nestavajú sa síce proti včasnému prerušeniu tehotnosti, ale je to viazané na nemocničné ústavy. Predpisy pre administratívne pokračovanie sú také, že vyšetrenie, zistenie stavu - schválenie, superrevidovanie atď., potrvajú tak dlho, že prakticky vyčká sa predčasný pôrod. Od svetovej vojny mnoho sa hovorí o takzvaných indikáciách eugenických. Z dôvodu rasovej hygieny mala by sa tehotnosť prerušiť, keď je obava, že rodičia duševne chorí, abnormálni, menejcenní splodili by takýchto potomkov. Zákony dedičnosti nie sú matematicky exaktné ani z ďaleka nepoznáme ich presnosť a pravidelnosť. Naproti tomu je fakt, že alkoholici, morfinisti, kokainisti, duševne úchyľní ľudia majú zdravé nadané deti.

Tretia skupina by boly takzvané právnické indikácie. Vyhrabali sa názory starých Rimanov, podľa ktorých plod je len čiastkou útrob a popierali pojem indivídua. Nehľadeli ale na to, že ten plod len prechodne je v tele matkinom, že zdravé čiastky tela sa neodstraňujú, že plod vy-

konáva svoje osobitné fyziologické funkcie: pohybuje sa, jeho srdce bije, vylučuje teplo, hltá, reaguje na podráždenie atď. Že nemá vedomie svojho,, ja", nemá to ani narodené dieťa do 3-4 rokov.

Štvrtá skupina by boly tie takzvané sociálne indikácie.

Tu mi prichodí znovu dovolávať sa diela prof. Churu: ,,Slovensko bez dorastu?" Na mnohých sto stranách exaktne dokázal neudržateľnosť týchto téz. Len na následovné chcem tu poukázať:

Vo francúzskej poslaneckej snemovni v roku 1908 bola rozdávaná mapa Europy pre rok 1950. Už vtedy tu bolo nemecké impérium zakreslené od Severného mora až po Jadran s počtom obyvateľov 250 miliónov. Ministri Waldeck-Rousseau a Klotz v roku 1912 už usporiadajú ankéty na povzbudenie populácie. V roku 1916 francúzske železničné spoločnosti a kamenouhoľný priemysel zaviedly prídavky pre ženatých robotníkov. V roku 1929 Raymond Poincaré zavedie pravidelné prídavky pre deti. A to všetko bez výsledku!

V Nemecku tieto sociálne opatrenia tiež sú zavedené. Ale bol by to omyl, keby sme týmto pripisovali nemecký úspech. V Nemecku v roku 1933 pôrodnosť pohybovala sa okolo 900 tisíc detí. V roku 1939 dosiahla výšku 1 milión 600 tisíc novonarodených. Adolf Hitler postavil celú otázku na morálny podklad vtedy, keď prinavrátil dôveru národa v jeho budúcnosť.

Slávny Snem!

Sociálny a zdravotný a ústavno-právny výbor v tomto bode previedol podstatnú zmenu pôvodného vládneho návrhu, a to so súhlasom pána predsedu vlády. Ostatné zmeny sú podradnejšieho významu a preto prosím, aby slávny Snem ráčil prijať návrh zákona v predloženom znení. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výbo-. rových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa. § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Tvrdý a Dr. Rosival.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                                                   

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-talianska.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Obchodné styky medzi Slovenskom a Talianskom dialy sa dosiaľ na základe slovensko-talianskej dohody o výmene tovarov, zvanej Modus vivendi zo dňa 1. júla

1939 ako i platobnej dohody z toho istého dňa. Pritom podkladom pre obchodovanie bola bývalá česko-slovenská obchodná smluva z roku 1921.

Náš čulý obchodný styk a pristúpenie Slovenska k Paktu troch mocností bolo vhodnou príležitosťou, aby naša vláda uzavrela novú rámcovú obchodnú smluvu s Talianskom.

Apeninský polostrov má geopolitickú polohu nadmieru priaznivú. To dokazujú dejiny antického Ríma, svetový obchod stredovekých Benátok a blahobyt Florencie a Milána. Taliansko je prechodným územím od strednej Europy k pásmu subtropickému; na severe má bukové a dubové lesy, všetky druhy lesov ihličnatých, má bujné pastviny a tak všetky možnosti pre hospodárstvo mliečne. V strednom Taliansku darí sa najlepšie kultúram obilia, zeleniny a ovociam. A konečne Taliansko svojím podnebím je najdôležitejšou krajinou vína na svete, je to kraj pomarančov, citrónov, ryže, gaštanov a olivy. Ostrov Sicília je ešte stále rímskou obilnicou. Z talianskej rozlohy 310. 000 štvorcových kilometrov len jedna pätina je rovina, jednako zúrodniť a obrábať je možno až 92 % pôdy.

Je pravda, že Taliansko má nedostatok istých surovín alebo ich vôbec nemá, a to je podstatnou príčinou toho, že si nárokuje určitú časť z koloniálneho bohatstva sveta. Ale nové Taliansko Mussoliniho nikdy neomálalo a resignovane neprijímalo frázu o svojej chudobe na suroviny. Fašistický režim, okrem prevýchovy talianskeho ľudu, venoval svoju hlavnú pozornosť otázkam hospodárskym a z toho najmä poľnohospodárstvu. Medzinárodná obilná konferencia v Ríme v roku 1927 jednomyseľne konštatovala, že ani jeden ministerský predseda v Europe nerozumie sa tak agrárnym problémom ako Mussolini. Jeho,, boj za náš denný chlieb" pochopilo celé Taliansko a čoskoro i na tomto poli fašizmus dokázal veľké zmeny. S týmto a s takýmto Talianskom naše obchodné styky od začiatku Slovenskej republiky sa vyviňovaly veľmi priaznive. Za rok 1940 tovarový styk mal úhrnný volumen 306 miliónov korún slovenských, z čoho celkový dovoz robil 123,424.000 korún slovenských, čo znamená 4,5 % nášho celého dovozu. Naproti tomu vyviezli sme do Talianska tovary v roku 1940 za 183,516.000 korún slovenských,

čo znamená zase 6.4 % celého nášho vývozu. Z toho je vidieť, že slovenský vývoz do Talianska prevyšoval dovoz o 60,092.000 korún slovenských, čo znamenalo, že ku koncu roku 1940 vo výmene tovarov Slovensko malo oproti Taliansku aktívne saldo cca 60 miliónov korún slovenských. Toto bolo dodávkou ryže v posledných mesiacoch odbúrané, takže v dobe uzavretia novej kontingentnej smluvy talianske pasívne saldo činilo už len okolo 38 miliónov korún slovenských,

Talianske požiadavky, ktoré boly predložené pri rokovaniach, prevyšovaly až možnosti slovenského vývozu, ale bola zásluhou našej delegácie dosiahnutá kontingentná listina, pokiaľ sa týka vývozu do Talianska s hlavnými položkami na hovädzí dobytok, jačmeň, alkohol, oceľové a železné plechy a dróty, dierkované plechy, kuchynský riad, na magnezitové tehly, na sklenené hrušky pre elektrické žiarovky atď. Ďalej boly dohodnuté vývozné kontingenty do Talianska pre ihličnaté rezivo vo výške 25.000 ton, drevené uhlie 25.000 metrických centov, celulóza na výrobu papieru 5.000 ton, celulóza na výrobu umelých vlákien 10.000 ton. Tieto sú zároveň hlavnými produktami nášho vývozu. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Mederly. )

Naproti tomu z kontingentovaných tovarov dovážaných z Talianska na Slovensko sú hlavne tieto: citróny, pomaranče, jablká a víno. Dovozné články sú ešte mandle, vlašské orechy, lieskové oriešky, karfiol, sardínky, rajčinový pretlak a iné. Ďalej bavlnené tkaniny z fiocca, vlnené tkaniny, tkaniny z prírodného hodvábia, z umelého hodvábia atd. V priemyselnom sektore dovozných kontingentných listín z Talianska najdôležitejšie kontingenty sú: textilné stroje, šijacie stroje, elektrické prístroje, automobily, chemikálie, farmaceutické prípravky a podobne.

Nové kontingentné listiny, ktoré nahradzujú Modus vivendi, obsahujú soznam a množstvo tovarov, ktorých výmenná hodnota ako na jednej strane, tak aj na druhej strane činí 180 miliónov korún slovenských. Pritom slovenský vývoz musí byť o vyšespomenutých 30 miliónov korún slovenských nižší, aby mohla byť dosiahnutá rovnováha vo vývoze a v dovoze.

Podľa doterajšieho utvárania sa pome-

rov v tovarovom styku z talianskej strany je vidieť snahu, aby sa vlaňajšie saldo odbúralo. To vysvitá z výkazu Národnej banky už za prvé dva mesiace tohto roku.

Jednou z najvážnejších otázok v tovarovom styku slovensko-talianskom je otázka smluvných ciel, dohodnutých ešte medzi bývalou Česko-Slovenskou republikou a Talianskom, ktoré sa i dnes zachovávajú. Jednotlivé colné položky smluvne upravené musely by sa za dnešných pomerov podrobiť určitým korektúram. Ale táto otázka sa môže riešiť až potom, keď vstúpi v platnosť nová slovenská colná tarifa, Z tejto príčiny boly doterajšie smluvné clá medzi bývalou Česko-Slovenskou republikou a Talianskom predbežne ponechané v platnosti, čo sa v smluve vykonalo vzájomnou výmenou listov medzi predsedami oboch delegácií.

Rámcová obchodná smluva slovenskotalianska konštruovaná na základe doložky o najväčších výhodách pripúšťala by aj pre Taliansko tie isté výhody, ktoré existujú v slovensko-protektorátnom pomere, keby tieto neboly odstránené listom vymeneným medzi predsedami delegácií. Tam sa konštatuje, že zvláštny dočasný colný režim, ktorý jestvuje medzí Slovenskom, Protektorátom a Sudetmi nevzťahuje sa na Taliansko, lebo tento režim je vôbec výnimkou zo zásady o najväčších výhodách. To bolo tiež dohodnuté vzájomnou výmenou listov.

Posledný list, ktorý bol pri podpísaní smluvy vymenený a je v osnove publikovaný, vzťahuje sa na manipuláciu s talianskym vínom vermút. Analýza vín, dovážaných na Slovensko, ktorá je podmienkou jednak pre vydanie dovozného povolenia, jednak pre ich vyclievanie, robila vždy určité ťažkosti. Tieto záležaly v tom, že slovenské orgány došly pri analýzach k iným výsledkom ako talianske výskumné stanice, oprávnené vydávať osvedčenia o analýze, z čoho vznikly preťahovania a mnoho ráz i veľké škody. Preto bolo v tomto predsedníckom liste dohodnuté, že úradné osvedčenia o analýze vydané laboratóriami štátom autorizovanými uznávajú sa obapolne za právoplatné.

Samostatnou súčiastkou slovensko-talianskej smluvy z 21. decembra 1940 je dohoda o zriadení stálej smiešanej komisie slovensko-talianskej, ktorá podľa príkladu

nemecko-slovenských vládnych výborov má sa sísť s času na čas, aby preskúmala utváranie sa obchodných vzťahov medzi oboma štátmi a aby vzájomnou dohodou odstránila prípadné ťažkosti.

Smluvy, okrem obchodnej dohody o výmene tovarov, vstúpia v platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktorá bude vykonaná v Bratislave.

Rámcová obchodná smluva uzaviera sa na jeden rok a platí mlčky ďalej, pokiaľ nebude vypovedaná v trojmesačnej výpovednej lehote. Obchodná dohoda o výmene tovarov platí tiež na jeden rok a predlžuje sa mlčky na obdobie ďalšieho roka s výhradou dvojmesačnej výpovednej lehoty.

Zahraničný výbor navrhuje, aby Snem Slovenskej republiky podľa § 24, písm. h) Ústavy dal svoj súhlas s obchodnou smluvou slovensko-talianskou, uzavretou 21. decembra 1940 v Ríme. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude                   

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove usnesenia o súhlase hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2, Druhé hlasovanie o osnove usnesenia o súhlase s obchodnou smluvon slovensko-talianskou.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Florek.                                                                    

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Florek: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.                                            

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase tak, ako ju

Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia o súhlase aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda o účastinnej spoločnosti KošickoBohumínska dráha.

Zpravodajcom je pán poslanec Konštantín Čulen.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Čulen:

Slávny Snem!

Trať Košicko-Bohumínskej železnice svojho času na území bývalej Česko-slovenskej republiky ležiaca je teraz na štátnom území Nemeckej ríše, Slovenskej republiky a Maďarského kráľovstva. Preto sa tieto štáty dohodly, že každý štát prevezme do vlastníctva tú časť trate, ktorá leží na jeho území.

Pri prevzatí do vlastníctva patričnej časti trate, usniesli sa smluvné štáty na likvidácií akciovej spoločnosti, ktorá je vlastníčkou tejto železnice. Súčasne s prevzatím majetku a s tým súvisiacich práv bolo treba usporiadať aj otázky povinností. Preto sa touto dohodou smluvné štáty usniesly zásadne, ako berú podiel na právach a záväzkoch, a to Nemecká ríša 25 %, Slovenská republika 69.625 % a Maďarské kráľovstvo 5. 375 %.

Toto rozdelenie podielov zodpovedá zhruba koľajovej dĺžke tej časti trate, ktorá pripadla na jednotlivé štáty. Podľa čistej koľajovej dĺžky vychádzajúce percento bolo však dohodou v náš prospech korigované. Percento, na nás podľa kilometrového kľúča koľají pripadajúce, bolo snížené, čo znamená, že i ťarchy boly v náš prospech snížené.

Zahraničný výbor navrhuje, aby Snem Slovenskej republiky podľa § 24, písm. h) Ústavy vyslovil s predloženou smluvou súhlas. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove usnesenia o súhlase hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove usnesenia o súhlase s Dohodou o účastinnej spoločnosti Košicko-Bohumínska dráha.

Zpravodajcom je pán poslanec Čulen.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Čulen: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!                                   

Zahraničný výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 29. marca 1941.

Po zániku Česko-Slovenskej republiky a utvorení samostatného slovenského štátu vynorila sa súčasne otázka účasti Slo-

venskej republiky na štátnom dlhu, ako aj na štátnom majetku bývalej republiky.

Pre množstvo materiálu a sporných otázok, súvisiacich s vyriešením tohto komplikovaného právneho pomeru, k uzavretiu medzinárodnej dohody, v ktorej na jednej strane Veľkonemecká ríša a na druhej strane Slovenská republika ako kontrahenti vzájomným súhlasom riešia medzi sebou tento pomer so všetkými jeho dôsledkami, mohlo sa prikročiť až po dôkladnej príprave, vyžadujúcej s obidvoch strán dlhšiu dobu a náležité uváženie.

Medzinárodná dohoda v osobitných kapitolách rieši otázku štátneho dlhu, otázku česko-slovenských platidiel, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, otázku iných štátnych finančných záväzkov, štátneho majetku, vynahradzovacích nárokov, otázku samosprávnych sväzov a konečne otázku obecne prospešných podnikov, fondov a podobných inštitúcií. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Všetky uvedené otázky sú vyriešené v predmetnej dohode vyčerpávajúcim spôsobom, dôkladne a zreteľne. Vedúcou zásadou pri všetkých ustanoveniach dohody je pomerná účasť Slovenskej republiky na štátnom dlhu, ale aj na majetku bývalej republiky, na jej právach, ale samozrejme aj na jej záväzkoch.

Tie hmotné obete, ktoré budú spojené s touto dohodou pre náš štát, sú odôvodnené tou všeobecne právnou zásadou, že ak určitý nositeľ práv a právnych záväzkov rozčlení sa na viac samostatných právnych subjektov, tak tieto nové právne subjekty pomerne a podľa zásad právnej ekvity majú brať účasť aj na aktívach a pasívach zaniklej právnickej osoby.

Skutočnosťou je, že táto medzinárodná dohoda, v ktorej Slovenská republika vystupuje ako samostatný medzinárodný činiteľ, znamená novú právnu záruku nielen samostatnosti, ale aj medzinárodného významu Slovenskej republiky a znamená súčasne definitívny koniec všetkých doterajších problémov a nevyriešených právnych pomerov, ktoré vznikly v súvislosti s otázkou prevzatia majetku i dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky. Znamená teda táto dohoda v konsolidačnom procesy ktorý Slovenská republika tak zdarne

nastúpila hneď v prvých dňoch svojej samostatnosti, dôležitý hraničný medzník a významnú štátnu udalosť.

V mene zahraničného výboru vyslovujem súčasne vďaku všetkým funkcionárom, ktorých delegácie svojou neúnavnou prácou dosiahli tohto úspechu.

Najmä treba tu vyzdvihnúť neúnavnosť predsedu delegácie splnomocneného ministra, poslanca Dr. Polyáka, guvernéra Národnej banky Dr. Karvaša, prednostu odboru Ministerstva financií Dr. Hrnčára.

Zahraničný výbor po uvážení všetkých dôvodov, ktoré viedly k uzavretiu tejto dohody, odporúča ju Snemu na udelenie súhlasu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove usnesenia o súhlase s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej v Česko-slovenskej republiky, ako aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach.

Zpravodajcom je pán poslanec Petrovič.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                                                 

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je;

5. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o splnomocnení ministra financií k úverovým operáciám.

Zpravodajcom je pán poslanec Andrej Martvoň.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Štátny rozpočet na rok 1941 bol sostavený bez zreteľa na usporiadanie štátneho dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky, lebo táto otázka - ako to zpravodajca rozpočtového výboru konštatoval vo svojej zpráve v Sneme dňa 20. decembra 1940 - nebola ešte v tom čase úplne vyriešená.

Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou uzavretou dňa 13. apríla 1940 prevzala Slovenská republika časť dlhu bývalej Česko-Slovenskej republiky vo výške 1.850 miliónov korún. Táto čiastka má sa zaplatiť čiastočne dlhopismi bývalej republiky Česko-Slovenskej stiahnutými z obehu, čiastočne v hotovosti.

Celkovú výšku potrebnej sumy nemožno ešte teraz číselne určiť, lebo i keď výsledok súpisu dlhopisov je známy, prichádzajú do úvahy iné finančné záväzky, ako úroky, chýbajúce kupóny dlhopisov atď. Preto rozpočtový výbor navrhuje, aby Snem odhlasoval vládny návrh zákona o všeobecnom splnomocnení ministra financií úverovými operáciami obstarať prostriedky na vyrovnania finančných záväzkov, prevzatých Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou dňa 13. apríla 1940. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto prikročíme hneď k hlasovaniu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2

paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku. (Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Aď 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona o splnomocnení ministra financií na úverové operácie.                                          

Zpravodajcom je pán poslanec Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 33. min. )