Čtvrtek 12. prosince 1940

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                                  4. zasadanie.

Tesnopisecká správa

o 53. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 12. decembra 1940,

Obsah:

Strana

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia.................

2

Ospravedlnenie neprítomnosti

2

Zmeny vo výboroch

2

Rozdaná tlač

2

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

16

Zakľúčenie zasadnutia

16

Program:

 

Expozé ministra financií k vládnemu návrhu finančneho zákona a

 

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1941

2

Zasadnutie otvorené o 15. hod. 15. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil

Zapisovatelia: Germuška, Husárek.

43 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Čatloš, Dr. Fritz, Dr. Medrický, Dr. Pružinský a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: II. tajomník Snemu: Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 53 zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Pavol Florek, Dr. Ing Peter Zaťko, Dr. František Hrušovský a Jozef Steinhübl.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že predseda klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty) delegoval do rozpočtového výboru namiesto poslanca Štefana Danihela poslanca Vladimíra Moravčíka.

Rozdaná tlač

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o príročí pre požiadavky proti bývalému Česko-Slovenskému štátu, o prerušení sporov o tieto pohľadávky a o zastupovaní eráru. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej dani nápojovej Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých právnych predpisov o ochrane slovenskej meny a o obehu zákonných platidiel. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1941. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať. Na programe je:

Expozé ministra financií k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1941.

Slovo si vyžiadal pán minister financií Dr. Mikuláš Pružinský.

Dávam mu slovo.

Minister Dr. Pružinský:

Môj výklad k štátnemu rozpočtu na rok 1941 začínam - ako obvykle - líčením hospodárskych pomerov.

Keď berieme v úvahu, že je vojna, ktorá v hospodárskom živote zapríčiňuje rozličné ťažkosti - menovite zmenšenie istoty v medzinárodných hospodárskych vzťahoch, zároveň zvýšenie podnikateľských rizík, najmä v štátoch, aký je aj náš štát, ktorý povahou svojho hospodárstva vo veľkej miere je odkázaný na vývoz môžeme tvrdiť, že hospodárske pomery u nás sú pomerne uspokojivé.

Výroba napriek všetkým ťažkostiam vykonáva svoju úlohu. V poľnohospodárstve bola úroda obilia kvalitatívne i kvantitatívne asi o 30 % síce horšia než v minulom roku, predsa však nemusíme sa obávať nedostatku chlebovín. Máme síce nedostatok žita, ale tento nedostatok zaokryje sa prebytkom pšenice. Kukurice sa urodilo asi o 50 % menej než v minulom roku. Úroda iných plodín je tiež horšia ako minule. Tak výnos cukrovej repy je približne o 20 až 30 % menší ako vlani. Úroda kŕmnej repy je o 15 až 20 % menšia ako vlani. Nebudeme mať pre zlú úrodu dostatok semena červenej ďateliny. A tohtoročná úroda zemiakov - pre nás tak významnej rastliny - bola o 20 až 30 % menšia ako vlani. Speňaženie hovädzieho dobytka naráža na ťažkosti. Na

úprave rentability chovu ošípaných sa pracuje.

Hovoriac o banskej, hutnej a priemyselnej výrobe, nech mi je dovolené úvodom citovať niekoľko štatistických dát, ktoré sa vzťahujú najmä na takzvanú kľúčovú výrobu.

Tak, kým ťažba uhlia na Slovensku v prvých 9 mesiacoch roku 1939 činila 576.667 ton, v tom samom období tohto roku činila 590.339 ton, teda o 13.672 ton viac. Kým ťažba železnej rudy v prvých deviatich mesiacoch minulého roku bola 5,600.174 metrických centov, zatiaľ v tom samom období tohto roku sa vyťažilo 6,186.529 metrických centov, okrúhle viac než o pol milióna metrických centov. V prvých deviatich mesiacoch roku 1939 vyťažilo sa 968.384 metrických centov medenej rudy, kým za ten samý čas v roku 1940 len 832.482 metrických centov, čiže o 135.902 metrických centov menej. Do konca septembra 1940 vyrobilo sa z prírodnej a umelej soľanky 41.865 metrických centov soli, čo je celkove menej než v minulom roku za ten samý čas.

Ťažba nafty vykazuje pozoruhodné stúpanie. Kým v treťom štvrťroku 1939 dosiahlo sa 38.551 metrických centov, zatiaľ v tom samom období, totiž v štvrtom kvartáli 1940, vyťažilo sa 67.093 metrických centov nafty, čo je oproti vlaňajšiemu výsledku skoro dvojnásobok.

V prvých deviatich mesiacoch roku 1939 výroba surového železa činila 285.229 metrických centov a v prvých deviatich mesiacoch tohto roku 285.800 metrických centov, teda porovnajúc so súvzťažným obdobím roku minulého, je tohtoročná výroba surového železa o 571 metrických centov väčšia.

Uspokojivý výsledok vykazuje aj ťažba antimonu a ťažba rudy mangánovej; aj sirokýzové baníctvo prekonalo vlaňajšie ťažkosti.

Keď odhliadneme od poklesu ťažby medenej rudy a od poklesu výroby soli, vidíme značný vzostup pri tak dôležitých odvetviach ako je ťažba uhlia a výroba surového železa. Napriek tomu nemá priemyselná výroba ustlané na ružiach. Nech mi je dovolené poukázať bližšie na túto okolnosť. Musím predovšetkým konštatovať že samé obstarávanie potrebných surovín, polotovarov a pomocných látok na-

ráža na ťažkosti. Blokádou totiž je obťažený odber surovín, ktoré i pri dostatočnom množstve zdraželi. Blokádou samozrejme sťažuje sa i vývoz, ktorý mimo toho aj inými okolnosťami je sťažený. Jeden z najdôležitejších problémov našej priemyselnej výroby je realizovanie pohľadávok za vyvezený tovar do cudziny. Priemysel ak musí dlho čakať na výplatu za vyvezený tovar, musí siahať k úveru, čo má svoje tienisté stránky. Táto otázka bola stále predmetom starosti patričných činiteľov. Opatrenia, týkajúce sa skladačiek sa zreformovali. Taktiež boli urobené i iné opatrenia, aby platy medzi Slovenskom a Protektorátom sa podľa možnosti vyrovnávali, poťažne, aby nepomer medzi naším vývozom do Protektorátu z jednej strany a medzi vývozom z Protektorátu k nám sa nezhoršoval. Rozhodlo sa teda, aby vývozci z Protektorátu nenechali svoje pohľadávky k svojmu dobru nerealizované - i keď presun časti ich kapitálových (prebytkov k nám zásadne nemôžeme považovať pre naše hospodárstvo nezdravým. 1. október tohto roku znamená v našich obchodne-politických stykoch s Protektorátom význačný medzník. Týmto dňom bol Protektorát včlenený do ríšskonemeckého colného územia a Praha prestala byť odúčtovacím miestom, takže platobný styk s Protektorátom deje sa cez Berlín. Vhodnou úpravou kontingentov má sa docieliť kýžený cieľ, totižto aby nenastali nežiadúce clearingové špičky.

Náš exportný priemysel nesie okrem toho aj riziko blokovania, alebo zamrznutia vývozných pohľadávok v niektorých iných štátoch, z čoho hrozí nebezpečenstvo imobilizovania prevádzkového kapitálu, v najhoršom prípade aj nebezpečenstvo úplnej nedobytnosti patričných pohľadávok. Musíme si uvážiť aj to, že prispôsobenie priemyselnej výroby k vojnovým pomerom a k dnešným potrebám, prípadne preorientovanie na zahraničné trhy, ktoré dosiaľ nie sú vôbec kultivované alebo len nedostatočne, je spojené so značným nákladom, ktorého amortizácia je otáznou.

Keď berieme v úvahu práve uvedené okolnosti, musíme položenie priemyslu a jeho rentabilitu posudzovať s veľkou opatrnosťou. Vláda berúc do úvahy tieto okolnosti, dáva priemyslu aspoň čiastočne

možnosť vytvorením rozličných odpisových možností prekonať ťažké časy. I v predlohe zákona o priamych daniach sa pamätá na isté daňové úľavy pre priemysel.

Obchodno-politické styky so štátmi, ktoré pri našom dovoze a vývoze hrajú rolu, sú upravené zmluvami

Čo sa jednotlivých odvetví banskej priemyselnej a živnostenskej výroby týka, poznamenávam: Z priemyslu stavebných hmôt zápasil cementársky priemysel cenovými a odbytovými ťažkosťami. Stavebný ruch bol tiež slabý. Oživenie stavebného ruchu môžeme očakávať od akcie výstavby robotníckych rodinných domkov.

Pre nepokojné politické pomery vo svete bola kúpeľná a turistická sezóna slabá, čo pocítili nielen štátne ale aj súkromné kúpele. Celoštátnou akciou, ktorá predsa len umožnila zamestnanectvu pobyt v kúpeľných miestach, pomohlo sa v istej miere aj kúpeľným podnikom. Z jednotlivých priemyselných odvetví nachádzal sa v priaznivej situácii kovopriemysel.

Stabilita meny bola udržaná. Je to potrebné jednak s ohľadom na štátne financie, ktoré by bez pevnej meny nespočívali na solídnom základe, jednak i preto, aby úspory sociálne najslabších vrstiev sa neznehodnocovali. V tomto roku bol pri Predsedníctve vlády zriadený Cenový úrad, ktorý hľadiac udržať cenovú hladinu, prispeje takto tiež k udržaniu stálosti meny. Z drobných mincí v tomto roku boli razené a vydané 10 a 20 halierniky. Razia sa, poťažne vydal som rozkaz na razenie 20, 10, 1 korunákov a 50 haliernikov. Čo drobných mincí.

O peňažníctve dovolím si pripomenúť toto: Nejednotný vývoj, ktorý panoval začiatkom roku na peňažnom trhu, v poslednom čase sa ustálil v znamení značnej plynulosti bez toho, žeby to bolo následkom stúpnutia obehu bankoviek. Prispela k tomu tá okolnosť, že - ako som sa o tom už zmienil - následkom rozličných opatrení boli rýchlejšie likvidované pohľadávky z protektorátneho a nemeckého clearingu, ďalej tá okolnosť, že prikročilo sa k realizovaniu stavebného programu verejnej správy, teda k verejným investíciám. Tento priaznivý - stav mal svoj odraz aj na stav úsporných vkladov. Koncom

októbra tohto roku vykazujú slovenské peňažné ústavy vklady vo výške 5.464 miliónov Sk oproti minimálnemu stavu z februára tohto roku (keď totižto úhrn vkladov bol 4.865 mil. Ks, z čoho pripadá na vkladné knižky 2.889 mil. Ks a na bežné účty 1.975 mil. Ks), čo je najvyššia suma tak v bežnom ako i v lanskom roku. Z úhrnnej sumy vkladov podľa stavu koncom októbra je 2.941 mil. Ks na vkladných knižkách a 2.522 mil. Ks na bežných účtoch - teda vzrast prevažne sa prejavuje na bežných účtoch. Vzhľadom na tieto okolností môžeme dúfať, že aj kapitálový trh oživne. K oživeniu kapitálového trhu prispeje aj usporiadanie majetkových pomerov sociálne poisťujúcich ústavov a iných inštitúcií, ktoré z rozluky obdržia väčšie hodnoty. V otázkach peňažníctva boli vedené medzištátne vyjednávania tak s Nemeckou ríšou ako aj so zástupcom Protektorátu, taktiež aj s Maďarskom. Pripravuje sa nová úprava úrokových sadzieb tak aktívnych ako aj pasívnych.

Slovenská národná banka v druhom roku svojho jestvovania účinkovala úspešne. Úroková sadzba od eskontu zmeniek činí - čo je príznačné - od 14. marca 1939, teda od jestvovania Slovenskej republiky, stále 3 %, čo je príznakom stálosti. Obeh bankoviek ukazuje v tomto roku isté výkyvy. Najnižší stav ukazuje sa v treťom týždni februára s obehom 1.226 mil. Ks a ten istý stav je aj v treťom týždni marca; kým najvyšší stav obehu bankoviek sa javí v poslednom týždni októbra a síce činil vtedy 1.607,064. 000 Ks, zo 7. decembra vykazuje 1, 577.840.000 Ks. Tieto výkyvy sú hospodárskymi pomermi opodstatnené.

Slovenská hypotečná a komunálna banka prevzala na ostro tie emisné úvery, ktoré minulého roku prevzala len do správy. Prvého júna tohto roku bola otvorená novozriadená Bratislavská burza. Po náležitej príprave začiatkom novembra tohto roku začal sa na nej aj súkromný úradne kontrolovaný trh s cennými papiermi. Trh sa vyvíja uspokojivo, čo má veľký význam aj pre štátne cenné papiere. Započatie oficiálneho trhu možno očakávať na začiatok januára budúceho roku. Okrem štátnych papierov, záložných listov a komunálnych dielčích dlhopisov Slovenskej hypotečnej a komunálnej ban-

ky, obligácií mesta Bratislavy bude sa obchodovať s účastinami asi 20 slovenských podnikov.

O bankovej koncentrácii poznamenávam toto. V bežnom roku nastalo dobrovoľné splynutie niektorých akciových bánk. Tak bratislavská Eskomptná banka fuzionovala s Tatra bankou, Obchodná banka v Banskej Bystrici so Stredoslovenskou bankou, Nitrianska ľudová banka so Slovenskou ľudovou bankou v Bratislave. Pôvodný koncentračný plán bol prepracovaný a jeho prevedenie nie je ešte dokončené. Prikročilo sa ku koncentrácii občianskych úverných ústavov.

Transfer robotníckych miezd z Nemecka bol v tomto roku riešený uspokojivým spôsobom, nakoľko mzdy vyplatené zálohovo zo štátnej pokladnice boli čiastočne vrátené z tovarového účtu (Warenkonto) a čiastočne boli použité na niektoré platby.

Zmieňujúc sa o doprave, môžem spokojným srdcom konštatovať, že vcelku fungovala bezvadne. I v tom čase, keď je železnica najviac vystavená skúške - v dobe jesennej repnej kampane - v celosti zdolala na ňu kladené nároky. Do konca októbra tohto roku počet naložených vozňov činil: 604.618 vozňov, oproti 562.020 vozňom v tom samom období minulého roku. Teda v prvých desiatich mesiacoch bežného roku sa naložilo o 42.598 vozňov viac ako do konca októbra lanského roku. V októbri tohto roku bolo naložených 85.755 vozňov (v septembri 69.220 vozňov), a z toho do tuzemska 69.584 (v septembri 52.193) a do cudziny 16.171 (v septembri 17.027). Najviac vozňov bolo naložených do Nemecka a do Protektorátu. Železničná sieť sa stále rozširuje. Z významnejších železničných stavieb spomínam trať Prešov-Strážske a druhú koľaj Leopoldov-Bratislava. Rušňový a vozňový park sa stále doplňuje. Autobusová doprava zakúpením nových autobusov sa stále zveľaďuje.

Príjmy slovenských železníc dovedna - teda i za dopravu osôb i za dopravu tovaru - zodpovedne stúpajúcej tendencie prepravy činili do konca septembra tohto roku 248,381.000. - Ks, kým v minulom roku do konca septembra tieto príjmy činili 192,630.000 Ks teda v tomto roku do konca septembra je týchto príjmov o 55,751.000 Ks viac. Následkom

zdraženia uhlia, stúpnutia osobného nákladu, dalej následkom zdraženia iných potrebných materiálov boli slovenské železnice nútené s platnosťou od 1. novembra tohto roku zvýšiť osobné tarify o 20 % a základné tarify o 15 %. I po tomto zvýšení je ešte náš taríf pre medzinárodnú tranzitnú dopravu schopný konkurencie, takže sa nemusíme obávať, žeby cudzie železnice tovar, ktorý doteraz dopravovali na našich tratiach, prepravovali cez inú, nie slovenskú trať. Ináč o štátnych železniciach zmienim sa ešte, keď budem hovoriť o štátnych podnikoch.

Príjmy pošty majú klesajúcu tendenciu a to hlavne preto, lebo pre vojnové pomery je styk s cudzími štátmi sťažený, ak nie úplne nemožný. Poštová správa brániac sa klesajúcej výnosnosti podniku zaoberala sa myšlienkou zvýšenia poštového, od ktorej myšlienky ale musela ustúpiť už s ohľadom aj na udržanie cenovej hladiny. Ináč i tu platí to, čo som spomenul pri železnici, totižto, že so slovenskou poštou budem sa ešte zaoberať pri štátnych podnikoch.

Pri budovaní cestnej siete ponajsamprv dobudujú sa už započaté novostavby a prestavby ciest, potom sa uskutočnia stavby ciest pri nových hraniciach.

Ohľadom Dunaj plavby poznamenávam, že začiatkom roku 1940 vstúpila Slovenská Dunaj plavby do Plavebného súručenstva dunajských plavebných spoločností, ktorá organizácia združuje všetky významnejšie dunajské paroplavebné spoločnosti a zaručuje preto svojim členom mnohé výhody. Následkom tuhej zimy bola činnosť Dunaj plavby začiatkom tohto roku hatená.

Pre letectvo bola utvorená Slovenská letecká spoločnosť. Leteckú dopravu obstaráva vlastne z poverenia Slovenskej leteckej spoločnosti Deutsche Lufthansa.

Vláda sa všemožne stará o zásobovanie obyvateľstva. Istá reglementácia distribúcie je pri cukre a pohonnej zmesi (odberné lístky) a najnovšie bola zavedená pri podošvovom remeni. Veľmi dôležitá je otázka ako zásobovať Slovensko masťou. Urobili sa kroky, aby zvýšením tuzemského chovu ošípaných bola zabezpečená potreba masti. Bude sa to diať jednak poskytovaním kukurice za tuzemské monopolné ceny, jednak rozumnou úpravou cien ošípaných, poťažne istým prémiova-

ním. Aby na jednej strane cenová hladina nebola porušená, na druhej strane zase, aby chovateľ predsa prišiel na svoj účet, poťažne, aby mal záujem na zveľadení chovu, poskytne verejná ruka na prevedenie tejto akcie finančné prostriedky. Na tento cieľ je do rozpočtu pojatá 5 miliónová položka.

Z právnych noriem, vynesených v bežnom roku v záujme hladkého zásobovania obyvateľstva, spomínam predpisy, ktoré smerujú k zamedzeniu podludného vývozu potrebných článkov, ďalej predpisy, týkajúce sa hromadenia zásob dennej potreby v domácnostiach.

Úhrnný celoštátny vážený index maloobchodných cien potravín podľa schematu Štátneho štatistického úradu, - berúc stav z 1. januára 1939 za 100 - činil v októbri tohto roku 116 bodov, pričom index potravín pôvodu rastlinného činil 116 bodov, pôvodu živočíšneho 115 bodov. V tomto indexe sa ešte stále počíta s cenou bieleho chleba zo žemľovej múky. Keď sa ale ráta s cenou jednotného chleba, index klesne na septembrovú úroveň, t. j. na 114 bodov, z čoho činil index potravín pôvodu rastlinného 116 bodov, index potravín pôvodu živočíšneho 112 bodov.

Počet neumiestnených uchádzačov o prácu vykazuje v prvých siedmich mesiacoch oproti lanskému roku klesajúcu tendenciu, kým v auguste a v septembri je to opačne, totižto v týchto dvoch mesiacoch je viac neumiestených uchádzačov o prácu, ako bolo v týchto dvoch mesiacoch lanského roku. Príčina je tá, že lanského roku bola v tomto čase mobilizácia. V októbri bol počet neumiestených uchádzačov o prácu 10.230, v septembri klesol ale na číslicu 8934, čo prakticky znamená, že problém nezamestnanosti je celkove vlastne vyriešený. Na stúpanie zárobkových možností ukazuje i tá okolnosť, že počet poistencov u nositeľov verejnoprávneho sociálneho poistenia oproti minulému roku stúpol. Tak, kým vlani 1. novembra Nemocenská poisťovňa súkromných úradníkov mala 33.754 poistencov, v tomto roku 1. novembra 37.243, teda o 3.489 viac. Kým v októbri minulého roku Ústredná sociálna poisťovňa vykazovala na nemocenskom poistení 224.135 poistencov, teraz 1. októbra je ich už 270.639, teda o 46.504 viac. Pri Penzijnom ústave súkromných úradníkov v Bratislave bol stav po-

istencov k 1. novembru minulého roku 31539 osôb, k 1. novembru tohto roku 40.243, teda o 5.704 viac ako v minulom roku.

Z prehľadu nášho hospodárskeho života vidíme, že ťažkosti hospodárske sú veľké, predsa však situácia nie je bez nádeje. Túto smernicu musíme mať pred očami aj pri prevádzaní finančnej politiky štátu.

Nech mi je dovolené teraz podať krátky prehľad o behu finančného hospodárenia v tomto roku.

Naše finančné hospodárenie išlo aj v tomto roku pomerne hladko. Keďže sa docielili proti rozpočtu pri istých položkách vyššie príjmy, týmito zvyškami sa kryl čiastočne jednak schodok rozpočtu vlastnej štátnej správy, jednak neuhradená príjmová stránka investičného rozpočtu, jednak účiny mimorozpočtové. Tieto mimorozpočtové účiny sú ony výdavky, ktoré bolo treba následkom dohody o delení aktív a pasív bývalej Česko-Slovenskej republiky uskutočniť v predpísanej lehote. Ďalej zvyšok príjmov prišiel ešte vhod na krytie zvýšených výdavkových položiek, ktoré zvýšenie nastalo následkom toho, že niektoré rezorty v tomto roku predostreli dodatočné rozpočty, ktoré boli Snemom schválené. Plynulosť platov zo štátnej pokladnice pochádza i z toho, že začiatkom bežného roku bol k dispozícii značnejší pokladničný zvyšok, ktorý sa behom roku skonzumoval. Súdim, že ku koncu roku - kedy po prevedení mnohých kolaudácií, ba aj z iných príčin výplaty zo štátnej pokladnice sa zvýšia - bude potrebné oristúpíť k úverovým operáciam, aby sa tak mohli kryť výdavky. Pritom poznamenávam, že ináč už isté zadĺženie štátu u Slovenskej národnej banky nastalo.

Pre ilustráciu dovoľujem si predostrieť niektoré štatistické dáta o našom štátnom finančnom hospodárstve v bežnom rozpočtovom roku, teda v roku 1940. Výsostné príjmy - vyjmúc správne, totižto administratívne príjmy - t. j. priame dane, daň z obratu, daň prepychová, clá, spotrebné dane, poplatky a monopoly (bez tabakovej réžie) vyniesli v bežnom rozpočtovom roku do konca októbra 1.210,878. 126 Ks, kým v minulom roku do konca októbra 931,081.938 Ks. Preliminár prv vypočítaných príjmových prameňov do konca októbra tohto roku činí 919,942.512 Ks. Spo-

menutý tohtoročný výsledok je teda oproti výsledku lanského roku - za to isté obdobie - o 279.7 mil. Ks a oproti tohtoročnému piclimináru o 290.9 mil. Ks lepší. Podľa jednotlivých príjmových prameňov javia sa príjmy takto:

Priame dane vyniesli do konca októbra minulého roku 232 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 318.6 mil. Ks; bežný preliminár do konca októbra činí 2359 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledok u tohto druhu daní do konca októbra je o 85 miliónov Ks lepší oproti tomu istému obdobiu lanského roku a o 82.6 mil. Ks lepší než preliminár.

Na dani z obratu a prepychovej sa vybralo do konca októbra minulého roku 247.4 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 331.5 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 212.6 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledok u dane z obratu a prepychovej do konca októbra je o 84 mil. Ks lepší oproti zodpovednému obdobiu lanského roku a o 118 mil. Ks lepší než rozpočet.

Clá vyniesli do konca októbra minulého roku 39 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 84.5 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 41.7 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledok na clách do konca októbra je o 45.5 mil Ks lepší oproti zodpovednému obdobiu lanského roku a o 42 mil. Ks lepší než preliminár na tento správny rok (1940).

Spotrebné dane vyniesli do konca októbra minulého roku 264.8 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 280.4 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 253.4 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledo u spotrebných daní do konca októbra je o 15.6 mil. Ks lepší oproti zodpovednému obdobiu lanského roku a o 26.9 mil. Ks lepší než rozpočet. (Posl. Šalát: Veď aj derú kapitálne!)

Na poplatkoch všetkého druhu vybralo sa do konca októbra minulého roku 143.6 mil. Ks, do konca októbra tohto roku 151.4 mil. Ks, bežný preliminár pre poplatky do konca októbra činí 141 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledok u poplatkov do konca októbra je o 7.7 mil. Ks lepší oproti tomu istému obdobiu lanského roku a o 10.4 mil. Ks lepší než preliminár.

Konečne monopoly bez tabakovej réžie vyniesli do konca októbra minulého roku 3,5 mil. Ks a do konca októbra tohto

roku 38.9 mil. Ks, bežný preliminár do konca októbra činí 29.6 mil. Ks, teda tohtoročný skutočný výsledok je o 35.3 mil. Ks lepší proti zodpovednému obdobiu lanského roku a o 9.2 mil. Ks lepší než rozpočet.

Čo sa legislatívy týka, nakoľko súvisí so štátnymi výdavkami a príjmami poznamenávam, vlastne uvádzam tieto dôležitejšie právne normy: Zákon č. 60 zo dňa 29. februára 1940 o zmene niektorých ustanovení zákona o priamych daniach a k tomu Vykonávacie pokyny č. 67 Ministerstva financií. Úprava č. 182 Ministerstva financií zo dňa 21. augusta 1940 číslo 12. 738/40III/5 o vyrubovaní zvláštnej dane zárobkovej u podnikov (provozovní), ktorých sídlo sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky, na daňové roky 1940 a ďalšie. Vládne nariadenie č. 76 zo dňa 28. marca 1940 o zvýšení prípustnej sadzby mimoriadneho odpisu pri priamych daniach. Nariadenie s mocou zákona č. 122 zo dňa 8. mája 1940 o možnosti doplnenia odpisov u podnikov. Nariadenie s mocou zákona č. 132 zo dňa 5. júna 1940 o daňových úľavách na opravy domov. Zákon č. 85 zo dňa 29. marca 1940 o znení niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu. Vládne nariadenie č. 104 zo dňa 8. mája 1940 o určení výšky zdravotnej prirážky na rok 1940. Z najnovších právnych noriem pripomeniem najnovšie odpisové nariadenia a zákon o úprave finančného hospodárenia miest a obcí. Zmena predpisov dane z piva sa uskutočnila.

Chystá sa predĺženie platnosti predpisov týkajúcich sa všeobecnej dane nápojovej, dávky z umelých sladidiel a dane zo sódovej vody a minerálnych vôd. Taktiež sa pripravuje nový colný sadzobník; značná časť tarifných položiek je už prerokovaná.

Ministerstvo financií bolo v stálom styku s úsporným a kontrolným výborom Snemu. Tento výbor informoval som o každej dôležitejšej záležitosti, týkajúcej sa štátnych financií a to i v takých prípadoch, kde informácia je nie striktne predpísaná.

V minuloročnej rozpočtovej rozprave bola nadhodená aj otázka štruktúry a volenému rozpočtu. K objasneniu tejto otázky nech mi je dovolené pripomenúť toto: Štruktúra rozpočtu závisí jednak od hospodárskej sústavy patričného štátu, jed-

nak od jeho vnútornej organizácie. Tak v štáte, kde nejestvuje súkromné podnikanie a jediným podnikateľom je vlastne štát, kde všetky príjmy výroby a celý výrobný náklad musia byť do štátneho rozpočtu pojaté, je samozrejmé, že to pôsobí na výšku rozpočtových číslic. Zase v štáte, kde takzvané štátne podniky tvoria samostatné organizačné, hospodárske á účtovnícke jednotky, bude len úhrnné saldo týchto podnikov figurovať v štátnom rozpočte a to buď v príjmoch, alebo výdavkoch, podľa toho, či je toto saldo aktívne alebo pasívne. Je samozrejmé, že kde nie sú samostatné štátne podniky, kde príjmy a výdavky štátnych železníc, pošty, štátnych lesov a majetkov, tabakovej réžie atď. sú pojaté do rozpočtu s ostatnými správnymi príjmami a výdavkami, že v takom štáte súčet rozpočtových príjmov a výdavkov je vyšší, než v štáte, kde štátne podniky tvoria zvláštnu rozpočtovú skupinu a do rozpočtu správneho prídu len aktívnym alebo pasívnym saldom. Táto štrukturálna otázka rozpočtu vyplýva z diferenciácie štátnych úloh a potrieb, kde niektoré sa majú zaopatriť na podklade solidaristického princípu - daňami, niektoré zas na podklade kooperatívnom alebo individualistickom.

Pri nadhodení otázky, ako sa má pokračovať pri zostavení štátneho rozpočtu a pri vedení štátneho finančného hospodárstva, musím poukázať na to stanovisko, ktoré som zaujal pri tejto príležitosti vlani, totižto, že musíme sa držať zásady prísnej úspornosti. Žijeme v ťažkých časoch, kde hospodárstvo musí zápasiť s rozličnými ťažkosťami. Poukázal som už prv na okolnosť, že náš exportný priemysel, náš najdôležitejší daňový subjekt, nesie ťarchu potrebnej preorientácie, že nesie riziko blokovania, alebo zamrznutia vývozných pohľadávok, prípadne aj riziko úplnej nedobytnosti, čo všetko má vplyv na daňový potenciál daňového subjektu. Nedobudovali sme ešte Slovenskú republiku, nevystrojili sme ju so všetkým. Na toto vybudovanie nájdeme v budúcnosti prostriedky len vtedy, ak sa budeme prísne držať zásady úspornosti. Nevieme istotne ešte ako sa prejaví prevrstvenie podnikateľov a aký to bude mať vplyv na štátne príjmy. Spomenul som, že pri vybudovaní priemyslu sú kontemplované rozličné daňové výhody, čo samozrejme znižuje

štátne príjmy. Všetky tieto okolnosti nám kategoricky velia, aby sme sa na každý prípad neodklonili od zásady prísnej úspornosti.

Druhý rozpočet Slovenskej republiky na správny rok 1941, ktorý slávnemu Snemu predkladám, bol, ako v minulom roku, zostavený za súčinnosti parlamentného úsporného a kontrolného výboru.

Rozpočet vlastnej štátnej správy vykazuje na príjmovej stránke 1.712,481. 994 Ks, na výdavkovej stránke 1.826,915.974 Ks, vykazuje teda schodok vo výške 114, 433. 980 Ks.

Oproti rozpočtu na správny rok 1940 sú vyššie príjmy o 244,803.438 Ks a výdavky o 312,193.867 Ks; schodok je vyšší o 67,390.429 Ks. Krytie schodku rozpočtu vlastnej štátnej správy a mimoriadneho rozpočtu je v celkosti odkázané na úver. Spolu činí schodok 1.224,880.880 Ks.

Ako som už spomenul, rozpočet vlastnej štátnej správy vykazuje schodok. Predovšetkým bude treba tento schodok kryť prípadnými úsporami na iných výdavkových položkách, ak nebude zaokrytý prípadnými vyššími rozpočtovými príjmami. Keby toto nebolo možné, bude treba ukazujúci sa schodok uhradiť úverovými operáciami. K tomu žiadam súhlas slávneho Snemu v texte finančného zákona.

Štátne príjmy.

Čo sa týka štátnych príjmov poznamenávam toto: Keď počítam, že Slovensko má okrúhle 2,700.000 obyvateľov, na hlavu jedného obyvateľa Slovenska pripadne 634 Ks zo štátnych príjmov. Náš národný dôchodok uviedol som v minulom roku so štyrmi miliardami, najnovšie sa odhaduje vyššie. Tak odhad Slovenskej národnej banky činí Ks 5.564,003.120, z čoho pripadne na prvovýrobu Ks 2.567.184.000, na priemysel a živnosti Ks 1.945,422.000, na obchod a dopravu Ks 931,397.120 a na dôchodok, ktorý pozostáva z pohľadávok v cudzine Ks 120,000.000. I keď sa náš národný dôchodok, so zreteľom na mierne stúpnutie cenovej hladiny, odhaduje ešte o niečo vyššie, keď beriem v úvahu nielen to, čo odčerpáva štát, ale i čo odčerpávajú zväzky územnej samosprávy, odbornej samosprávy a cirkvi, krátko rečeno, bremená, ktoré majú ráz verejných bremien a v podobe verejných bremien sa vyberajú, tak prídem k tomu úsudku, že náš ná-

rodný dôchodok je značne zaťažený verejnými bremenami a že ďalšie podstatné zaťaženie bez vážnych porúch v hospodárskom živote neznesie.

Reformné predlohy Ministerstva financií, ktoré sa týkajú verejných bremien, podstatne verejné bremená nezvyšujú, i keď ich aspoň na čas ani neznižujú. Z týchto predlôh, ktoré sa teraz prejednávajú, poťažne v blízkej budúcnosti prídu na pretras, spomínam: Návrh zákona o dávkach za úradné úkony, návrh o reforme prevodných poplatkov, návrh o reforme priamych daní (kódex). Na prípadné zvýšenie daňovej základne pri odhade príjmov bol braný zreteľ.

Kvôli informácii širšej verejnosti nech mi je dovolené uviesť niektoré štatistické dáta o daňových kontách. Počet všetkých daňových kont činí: 1,016.349. V tomto počte sú i kontá bez bežných predpisov, to sú takzvané mŕtve kontá, ktorých máme 40.354, takže počet živých kont je: 975.995. Poznamenávam ešte, že počet skutočných daňovníkov, daňových subjektov, je menší ako daňových kont, lebo mnohí daňovníci majú viac daňových kont (napríklad niekto má pozemky vo viacerých obciach, následkom čoho má viaceré daňové (kontá). Poznamenávam ešte, že na väčšine daňových kont je len predpis dane pozemkovej. Ak si tieto štatistické dáta bližšie pozrieme, tak vidíme, že daňových subjektov je menej, než osôb samostatne zárobkove činných, čiže nie každý človek, ktorý má zárobok, je aj zároveň subjektom priamych daní, čo prakticky znamená, že nie každé zvýšenie národného dôchodku má vplyv na výšku príjmu z priamych daní; zvlášť nemá vplyv vtedy, keď toto zvýšenie pripadá na subjekty s dôchodkom nedosahujúcim zákonité minimum. Podľa jednotlivých druhov priamych daní počet kont javí sa takto: daň dôchodková 112.639, daň všeobecná zárobková 77.548, zvláštna daň zárobková 3.242, daň domová a síce triedna 277.043, činžová 62.028, spolu 339.071, daň rentová priamo vyberaná 2.752 a daň z vyššieho služného postihujúce služobné príjmy nad 100.000 Ks 146.

Ako v minulom roku, tak i teraz musím venovať zvláštnu kapitolu daňovým nedoplatkom.                        

Ku dňu 30. septembra 1940 činia daňové nedoplatky:

na priamych daniach s prirážkami a s príslušenstvom Ks 210,784.029. -, kým v minulom roku v tom istom období bolo Ks 234.073.536. -, teda v minulom roku bolo o Ks 23,289.507. - nedoplatkov viac ako v tom istom období tohto roku,

na dani z obratu a prepychovej s príslušenstvom v tomto roku Ks 84,730.555. -, kým v minulom roku v tom istom období Ks 102,802.289. -, teda tohto roku je celkový nedoplatok o Ks 18,071.734 menší ako v tom samom období minulého roku a napokon

na pokutách Ks 6,415.233. -, kým v minulom roku v tom istom období Ks 7,443.391. -, teda o 1,028.158 Ks viac ako v tom istom období tohto roku. Teda všade je klesnutie. Ku dňa 30. septembra 1940 tieto nedoplatky spolu činia Ks 301,929.817. -, kým v minulom roku v tom istom období Ks 344,319.216. -, teda úhrnné klesnutie za tento rok činí Ks 42,389.399. -. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Z toho je zrejmé, že v tomto roku až do posledného času docielený vyšší výnos na dani dôchodkovej a na dani z obratu a prepychovej nepochádza celkove z bežných daňových príjmov, ale tiež z čiastočného likvidovania daňových nedoplatkov. Finančná správa, ako je zrejmé, učinila zadosť rezolúcii rozpočtového výboru Snemu, vynesenej vo februári minulého roku, kde sa žiadalo, aby finančná správa zlepšila svoje inkaso. Likvidovanie daňových nedoplatkov nestalo sa len inkasom, ale i priaznivým vybavením odvolaní a konečne aj odpismi pre nevymožiteľnosť, alebo na základe § 276 zákona o priamych daniach.

Poznamenávam, že na priaznivejšom výsledku priamych daní oproti prelimináru mala údel i tá okolnosť, že zachytenie dôchodkovej dane od niektorých kapitálových výnosov pri prameni sa veľmi osvedčilo.

Čo sa rozvrstvenia daňových dlžníkov na dani dôchodkovej a daní z obratu a prepychovej s príslušenstvom podľa výšky nedoplatku týka, uvádzam tieto dáta; dlžná daň činila u daňových dlžníkov do 5 000 Ks 122,755588-, čo je okrúhle 41 % všetkých nedoplatkov od 5000 - 10 000 Ks počet daňových dlžníkov bol 9950 a dlžná daň činila Ks 103,747.241. -, (Poslanec Čavojský: To znamená, že veľkí páni

dlhujú dane!), čo je okrúhle 34 % týchto nedoplatkov, od 100.000 - 300.000 dlhovalo 180 daňových subjektov so sumou 26,286.311, čiže 9 % a konečne vyše 300.000 Ks dlhuje 38 daňovníkov so sumou 49,140.877, čo je okrúhle 16 % týchto nedoplatkov. Poznamenávam, že u najvyšších dlžníkov nad 100.000 klesol nedoplatok na týchto daniach oproti minulému roku okrúhle o 11 mil. Ks, kým ale počet dlžníkov v tejto kategórii činí oproti 160 z lanského roku 218.

Rozvrstvenie daňových nedoplatkov na jednotlivé daňové úrady je toto: U jedného daňového úradu nedoplatky sa rovnajú viac ako dvojnásobku ročného daňového predpisu - vlani takých úradov bolo 7. Teraz je len jeden. U 11 daňových úradov nedoplatky sa rovnajú viac ako 1 až do dvojnásobku ročného daňového predpisu - vlani takých bolo 22. U 31 daňových úradov nedoplatky sa rovnajú viac ako 1/2 až jednoročnému daňovému predpisu vlani takých holo 26. Konečne je 14 takých daňových úradov, kde úhrn nedoplatkov je menší ako polročný daňový predpis - vlani také daňové úrady boli 4. I z tohto výpočtu je zrejmé, že na daňových nedoplatkoch sa javí zlepšenie, čo je dôkazom, že daňová morálka v istej miere stúpa. (Poslanec Čavojský: Index klesá!)

Nedoplatky na poplatkoch činia Ks 71,008.340.

Preliminovaný príjem pozostáva z týchto hlavných položiek:

1.    priame dane... Ks 321, 990. 000

2.    daň z obratu a prepychová.... Ks 360, 000. 000

3.    clá......Ks 100, 130. 000

4.    spotrebné dane.. Ks 317, 860. 000

5.   poplatky všetkého

druhu.....Ks 172, 162. 800

6.    monopoly (mimo

tabakovej réžie). Ks 44, 180. 000.

Dovedna sa preliminuje výnos z daní, dávok a poplatkov teda z výsostných príjmov sumou Ks 1.326.146.700. Zbytok pripadá na administratívne príjmy, ako sú ošetrovateľské taxy, školské platy, dovozné a vývozné poplatky atď.

Poznamenávam, že preliminár priamych daní je vyšší než spotrebných, čo treba zvlášť si uvedomiť.

Na štátne finančné príjmy oproti predchádzajúcemu roku sa preliminuje viac

o 219,052.000 Ks. K tomu si dovoľujem podotknúť, že toto predpokladané zvýšenie príjmov nezakladá sa na zvýšení daňového bremena, ale vyplýva z obozretného a reálneho odhadu príjmov podľa skutočného výsledku dvoch predchádzajúcich rokov. K reálnym odhadom chýbal dosiaľ potrebný časový odstup, keďže Slovensko za bývalej Česko-slovenskej republiky netvorilo osobitné daňové územie. Tejto príčine treba z časti pripísať aj značné rozdiele na príjmoch, docielené oproti rozpočtu na rok 1940.

Istý zvýšený príjem z daní sa predpoklada tiež zo zvýšenia cenovej hladiny, nastalej u jednotlivých statkov a služieb. Toto zvýšenie prejavuje sa však automaticky len u toho druhu daní, kde daňová sadzba sa mení podľa výšky hrubých príjmov, bez ohľadu na efektívny výnos daňou postihnutej daňovej jednotky. Tak zvyšovaním cien výrobkov a statkov poťažne výkonov stúpa automaticky aj výnos dane z obratu, naväzujúci na výšku docielených oplat a tržieb, tak podobne pri zvýšení platov a miezd automaticky stúpa aj daň dôchodková u osôb zamestnaných v služobnom pomere vyjmúc ten prípad, ak osoba padá pod minimum, čo sa tu neprejaví. Naproti tomu výnosové dane sú zvýšením cenovej hladiny len nepatrne tangované, ako i spotrebné dane, ktorých daňová sadzba je pevná a neodvislá od ceny nimi obťažených statkov.

Rozpočtových príjmov možno za daných pomerov docieliť, pravda, za predpokladu, že nenastane nepredvídané zhoršenie hospodárskych pomerov a že nebudú robené žiadne také opatrenia, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na finančné príjmy štátu.

Štátne výdavky.

Teraz si dovolím v krátkosti podať rozbor výdavkov vlastnej štátnej správy, vykazujúci sumu 1.826,915.974 Ks.

Výdavkové hospodárstvo štátnej správy vvkazuje stúpajúcu tendenciu, lebo oproti riadnemu rozpočtu za rok 1940 činia výdavky na rok 1941 o 312,193.867 Ks viac.

Na zvýšenie výdavkov pôsobila jednak tá okolnosť, že na pôžitkoch štátnych zamestnancov boli prevedené niektoré úpravy, menovite zákonom 173/40 Sl. z., ďalej prijímanie dalších síl do štátnej služby a poštátnenie platov cirkevných učiteľov,

jednak, že stúpanie cien pôsobilo na vecný náklad, napr. na naturálie u MNO, na väzenskú stravu, na vykúrenie úradných miestností atď.

Z celej sumy výdavkov pripadá na osobné náklady Ks 875,800.490. - a na vecné výdavky Ks 951,115.484. -. Osobné výdavky robia 47.939 % všetkých výdavkov, kým v r. 1940 toto robilo 48.845 % o

všetkých výdavkov. Osobné výdavky sa zvyšujú oproti roku 1940 o Ks 138,487.405. Vecné výdavky oproti roku 1940 vykazujú zvýšenie zo sumy Ks 777. 409. 022 na Ks 951.115.484. -, teda celkové zvýšenie u vecných výdavkov o Ks 173, 706. 462. -.

Na výdavkoch pre rok 1941 participujú jednotlivé zložky štátnej správy takto:

   

°/o

Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky

Ks 3, 057. 200

0. 167

v roku 1940.............

Ks 3, 151. 000

0. 208

Snem Slovenskej republiky............

Ks 3, 700. 000

0. 203

v roku 1940...............

Ks 4, 000. 000

0. 264

Predsedníctvo vlády

Ks 28, 399. 280

1. 554

v roku 1940 ...............

Ks 6, 299. 000

0. 416

Ministerstvo zahraničných vecí.......

Ks 16, 902. 500

0. 925

v roku 1940...............

Ks 15, 055. 900

0. 994

Ministerstvo národnej obrany...........

Ks 311, 784. 600

17. 066

v roku 1940...............

Ks 240, 000. 000

15. 444

Ministerstvo vnútra

Ks 415, 189. 400

22. 727

v roku 1940...............

Ks 340, 696. 700

22. 002

Ministerstvo pravosúcia a Najvyšší súd

Ks 49, 313. 900

2. 699

v roku 1940 ...............

Ks 47, 658. 000

3. 146

Najvyšší správny súd

Ks 1, 719. 300

0. 094

v roku 1940..............

Ks 1, 500. 000

0. 990

Ministerstvo školstva a národnej osvety.......

Ks 312, 679. 100

17. 116

v roku 1940...............

Ks 275, 873. 500

18. 213

Ministerstvo hospodárstva............

Ks 79, 972. 000

4. 377

v roku 1940...............

Ks 78, 627. 100

5. 191

Ministerstvo dopravy a verejných prác

Ks 123, 614. 700

6. 766

v roku 1940...............

Ks 138, 615. 000

9. 151

Ministerstvo financií

Ks 147, 519. 810

8. 075

v roku 1940..............

Ks 123, 278. 000

8. 139

Všeobecná podkladničná správa

Ks 190, 268. 684

10. 415

v roku 1940 ...............

Ks 131, 303. 007

8. 668

Penzie

Ks 137, 779. 500

7. 542

v roku 1940 ...............

Ks 107, 064. 900

7. 068

Najvyšší účtovný kontrolný úrad

Ks 1. 850. 000

0. 101

v roku 1940 ...............

Ks 1, 600. 000

0. 106

Štátny pozemkový úrad

Ks 3, 166. 000

0. 173

Keď sa vezme do povahy, že okrem výdavkov Ks 31.1 mil. preliminovaných na národnú obranu medzi výdavkami vlastnej štátnej správy, sa preliminuje ešte 264 miliónov na výstavbu armády v mimoriadnom rozpočte, odkázanom na úverové operácie, tak najväčšou čiastkou na štátnych výdavkoch participuje národná obrana. Zvýšený výdavok na armádu je odôvodnený terajšími pomerami a skutočným počtom našej armády a tým, že do pôsobnosti MNO prešla aj tá čiastka civilného letectva, ktorá patrila doteraz do rezortu Ministerstva dopravy a verejných prác a

že sa zamýšľa zriadenie vojenského zemepisného ústavu. Po nej nasleduje Ministerstvo vnútra so 415 mil., Ministerstvo školstva s 312 miliónmi. Pokiaľ ide o školstvo podotýkam, že vykázaná potreba rezultuje už po vylúčení 21 miliónov Ks z erárnych výdavkov školstva následkom zákona o reforme ľudových škôl, ktorá suma sa preniesla do štátneho penzijného etátu, ako penzijné požitky cirkevných učiteľov. Teda penzie cirkevných učiteľov sú už v penziách.

Zvýšenie u jednotlivých kapitol rozpočtu vlastnej štátnej správy oproti roku

1940, keď neberieme do úvahy dodatočné rozpočty, ukazuje sa takto:

Zvýšenie o 71 mil. Ks vykazuje Ministerstvo národnej obrany, Ministerstvo vnútra o Ks 75 mil., Ministerstvo školstva o 37 mil. Ks,, Ministerstvo financií o 24 mil. Ks, Predsedníctvo vlády o 22 mil. Ks. Na pokladničnej správe robí potreba viac o 59 mil. Ks, lebo tu je pamätané na úrokovanie celého štátneho dlhu.

Ostatné kapitoly vykazujú len menšie zvýšenie.

Čo sa zvýšenia na školstvo týka, toto treba pripísať tomu, že sa má vybudovať naše vysoké školstvo, najmä slovenská technika a okolnostiam, ako je uzákonenie zákona o ľudovom školstve, rozšírenie učebného času na učiteľských ústavoch na päť rokov ako aj značnej subvencii Slovenskému národnému divadlu. Tu si dovolím pripomenúť, že z tohto preliminára Ministerstva školstva prípadne na hlavu jed-

ného obyvateľa Slovenskej republiky 115.80 Ks. Už aj to dokazuje, že nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že málo dávame na školstvo, kultúru a osvetu vôbec. Lebo keď pripadne na jedného obyvateľa 115 Ks, nie je to málo.

Z rozpočtovej sumy Ministerstva vnútra pripadne na administratívu Ks 186,312.800, na sociálnu starostlivosť Ks 125,675.500 a na zdravotnú správu Ks 103,201.100. Zvýšenie rozpočtového nákladu je odôvodnené aj tým, že všetka sociálna starostlivosť sa sústreďuje v Ministerstve vnútra a tak boli niektoré ustanovizne, poťažne položky sem prenesené. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Tak z Ministerstva hospodárstva poľnohospodárske úrazové poistenie, z Ministerstva dopravy a verejných prác banícke poistenie

Nech mi je dovolené porovnať dôležitejšie výdavky na sociálne a zdravotné ciele v rokoch 1940 a 1941:

 

1940

1941

Starostlivosť o mládež

12, 639. 600

14, 181. 300

Na renty vojnových poškodencov

51, 637. 000

51, 106. 000

Starostlivosť o nezamestnaných. V tomto sú: gentský systém,

   

núdzové práce, pracovné tábory, stravovacia akcia atp..

14, 271. 000

12, 123. 000

Starostlivosť o utečencov

510. 000

1, 010. 000

Štátne nemocnice (tuná pribudly oproti roku 1940 ešte tieto

   

nemocnice: v Prešove, v Kvetnici pri Poprade a v Spišskej

   

Sobote)

59, 939. 700

78, 088. 500

Iné odborné a liečebné ústavy

6, 867. 000

6, 281. 800

Boj proti rôznym sociálnym chorobám a príspevky sociálne-

   

zdravotným inštitúciám

2, 128. 500

5, 309. 300

Zvýšenie u Predsedníctva vlády pozostáva hlavne z toho, že tam sa pričlenilo viac úradov ako Cenový úrad, Stavebný úrad, Ústredný hospodársky úrad, ako aj Štátna rada.

Keď sa uváži, že v rozpočtoch jednotlivých kapitol nie sú obsiahnuté skoro žiadne výdavky majúce ráz investície, keďže tieto všetky boli presunuté do mimoriadneho rozpočtu, možno konštatovať, že výdavky na vlastnú štátnu správu, i keď sa berú do povahy dnešné mimoriadne pomery, sú hodne vypiaté.

V tejto súvislosti možno nadhodiť otázku, či možno bez obmedzenia stupňovať štátne výdavky, poťažne do akej miery je hospodársky zdravé a znesiteľné stupňovať výdavky na štátnu správu a kde je

daná hranica tohto zvyšovania. K tomu si dovolím poznamenať toto:

Hospodárenie štátu je motivované jeho poslaním: Uskutočniť ideál človeka. Štát svojim hospodárením a finančnou i daňovou politikou vyrovnáva sociálne protivy, aby sa mohlo uskutočniť harmonické spolunažívanie všetkých občanov, menovite z ohľadu na sociálne slabších jeho jednotlivcov. Štát preto odníma hmotné prostriedky jednotlivcom, aby ich mohol použiť pre všeobecné dobro. Táto subjektívna ujma jednotlivcom pôsobená je vyvážená pôsobnosťou štátu, zameranou k dobru celej štátnej pospolitosti. Čím viac povinností a úloh preberá štát, tým viac hmotných prostriedkov potrebuje k tomu a v dôsledku toho, tým širší okruh osôb musí

obťažiť ťarchami na hradenie potrebných výdavkov. Preto je štátne hospodárenie po stránke výdavkovej aj úhradovej jednotným celkom a musí sa posudzovať po stránke obidvoch týchto jeho zložiek.

Proces zvyšovania výdavkov však nemôže ísť bez obmedzenia a musí sa zastaviť tam, kde jednotlivcom, odoberaním ich prostriedkov, pôsobená subjektívna ujma, stáva sa nepomernou a v záujme celku nežiadúcou. Štát po svojej príjmovej stránke je odkázaný na individuálne hospodárstva, ktorých výrobnú intenzitu a tým celý hospodársky pokrok nemôže vo vlastnom záujme porušiť a odoberať im prostriedky vo väčšej miere, ako to hospodárske ohľady pripustia. Z toho teda plynie, že prostriedky štátu z výsostných príjmov nie sú neobmedzené.

Keby stúpajúce výdavky na štátnu správu nevyvierali zo súčasného a postupného stúpania hospodárskeho blahobytu a tým i z automatického zvyšovania štátnych finančných príjmov, následok by bol, že by sa nedostávalo prostriedkov na hradenie bežných výdavkov štátnej správy. Takýto stav bol by na trvalo neudržateľný a pre svoj nepriaznivý reflex na celý hospodársky život v štáte ani nežiadúci. O pomoc by sa musela hľadať vo zvyšovaní daní, pri čom musím poznamenať, že to by do istej miery narážalo na ťažkosti, keďže v kategórii priameho zdaňovania v niektorých prípadoch sa už zdaňovanie pohybuje na hranici krajnej únosnosti a ďalšie stupňovanie by mohlo ohroziť výrobu. Preto, ako som už predtým naznačil, pri zaobstarávaní úloh štátu treba sa svedomite a obozretne starať o to, aby bola rovnováha medzi potrebami a úhradou vo vlastnej štátnej správe. Žiaľbohu v predloženom rozpočte túto rovnováhu ani pri najväčšom úsilí nebolo možno docieliť, čo nech je istou výstrahou do budúcnosti.

Z rozpočtu je zrejmé, že následkom toho, že sme ešte nevybudovali náš štát a že sú naň kladené značné nároky, nie je možné ani v budúcom roku počítať so znížením verejných bremien.

Štátne podniky.

Máme štátne podniky aktívne a máme štátne podniky pasívne.

Aktívne sú: tabaková réžia, kremnická mincovňa, štátne lesy a majetky, poštová

sporiteľňa, vojenské lesné podniky, štátne, tlačiarne, štátne majetky poľnohospodárskych škôl a výskumných ústavov.

Pasívne sú: slovenské železnice, slovenská pošta, štátne banícke a hutnícke závody, štátne kúpele, štátna visutá lanovka, riaditeľstvo pre cestovný ruch, Slovenská tlačová kancelária.

Tabaková réžia je najvýnosnejším štátnym podnikom. Na zlomkový rok 1939 teda od 14. marca docielila čistý zisk okrúhle 138 mil. Ks. Začiatočné ťažkosti pomaly prekonáva. Snahou tabakovej réžie je rozšíriť pestovanie tabaku v tuzemsku do tej miery, aby sme tie tovary, ktoré sa môžu vyrobiť z tuzemskej suroviny, skutočne aj z tejto suroviny vyrábali. Tak sa dosiahlo v roku 1940 pestovanie tabaku na ploche 710 hektárov, čo pri dobrej úrode odpovedá množstvu tabaku asi 14.000 metrických centov. V tuzemsku bolo v rokoch 1939 a 1940 až do 31. X. 1940 kúpené 1,513.509 kg tabaku za Ks 6,947.000. Tabaková réžia nakupuje tabak aj v cudzozemskú, najmä v Juhoslávii, v Bulharsku, v Turecku, v Nemecku, v Holandsku a v Maďarsku. Týmto nákupom tabaku v cudzozemskú, tabaková réžia napomáha uzatváranie kompenzačných obchodov, alebo odbúravanie clearingovej špičky. Slovenská tabaková réžia zaviedla tieto nové druhy cigariet: Stambul, Khedive, Bratislava, Eva, Nitra, Príma. Cigareta Vlasta bola premenovaná na Tatru a Zora na Detvu. Taktiež boli zavedené nové druhy cigaretových a fajkových tabakov. Cigarety bývalej česko-slovenskej tabakovej réžie boli už dávno stiahnuté z predaja, takže dnes sú v predaji len výrobky Slovenskej tabakovej réžie, prípadne z cudzozemská importované výrobky. U cigár zaviedla Slovenská tabaková réžia štyri nové druhy a jedenásť starých druhov bolo ponechaných.            

Od 14. marca 1939 do 31. októbra 1940 investovala tabaková réžia do investic pravých Ks 2,558.753 a do obnov Ks 267. 134.

Konzum tabakových výrobkov vykazuje dobrý odbyt pri najlacnejších druhoch, kým odbyt najdrahších druhov je veľmi slabý. Tak z najdrahšej cigarety Stambul predalo sa od 1. I. 1940 do 31. X. 1940 135.500 kusov, kým v tom istom období odber najlacnejších druhov vyka-

zuje tieto číslice: Lipa 154, 476. 060, Tatra 515, 224. 200 a Detva 633, 782. 670 kusov.

Podobne je to aj u cigár. Kým v tom istom období z najdrahšej cigary Regalia odpredalo sa 24.030 kusov, zatiaľ z Portorika sa odpredalo 2,763.200, z Krátkych 2,073.300 a z Cigarillosiek 4,661.000 kusov.

Predaj tabakových tovarov vyjadrený v peniazoch za dobu od 1. I. 1940 do 31. X. 1940 činil Ks 218,393.247. Odvod štátnej pokladnici činil 130,200.000 Ks. Tabaková réžia okrem toho, že je príjmovým zdrojom štátu, je aj sociálnym faktorom, lebo dáva prácu okrúhle 1200 stálym a cca 400 sezónnym robotníkom. Na mzdách vyplatí vyše 12 mil. Ks, tak isto na penziách tiež vyše 12 mil. Ks ročne.

Kremnická mincovňa je dobre zamestnaná a to hlavne razením domácich mincí, ako aj výrobou plakiet, odznakov a medailí. Štátna mincovňa podala ponuku na ražbu bulharských levov.

Štátne lesy a majetky vykazujú uspokojivý výsledok hlavne pre priaznivé cenové a odbytové podmienky dreva. To isté platí aj pre vojenské lesné podniky.

Dobrý výsledok vykazuje tiež Poštová sporiteľňa. Na objasnenie nech mi je dovolené uviesť niektoré štatistické dáta. Počet šekových účtov činil dňa 31. X. 1940 5.531 s celkovým vkladom 1.196 mil. Ks. Skutočný stav vkladných knižiek k 31. X. 1940 bol 43.696 s pohľadávkou Ks 37,948.259.30. Aj výsledok za prvý polrok v roku 1940 je priaznivý. Čistý výnos úrokový dosiahol sumy 4,786.810,70 Ks, čo je proti rozpočtu viac o 2,186.810.70 Ks. Na pasívnych úrokoch sa vyplatilo 828.055.15 Ks. Na poplatkoch - včítajúc do toho vplatné - dosiahlo sa výnosu 1,866.918.85 Ks, čo je oproti rozpočtu viac o 505.918.85 Ks. Provízia vyniesla 847.566.35 Ks, čo je viac o 307.566.35 Ks než bolo preliminované. Obrat s poštovou správou činil za polroka vyše 2 1/2 miliardy korún na každej strane, teda výdavkov a príjmov bolo spolu vyše 5 miliárd Ks.

Strata Slovenských železníc sa vyčísluje sumou 123,479.000 Ks. Ohľadom značnej pasivity štátnych železníc poznamenávam to, čo som už vlani podotkol, že na výsledok nepriaznivé pôsobia schodky miestnych železníc. Štátne železnice zvýšili síce k 1. XI. 1940 osobné i nákladné tarify; výsledok tohto opatrenia je ale len na vyvá-

ženie stúpnutia výdavkových položiek, ktoré nastalo zvýšením miezd a platov a následkom zdraženia uhlia, pohonnej zmesi, železného tovaru atď. Pokiaľ ide o slovenskú časť košicko-bohumínskej železnice poznamenávam, že táto podľa uzavretej medzištátnej zmluvy tohto roku prešla už do vlastníctva Slovenského štátu a všetky právne otázky s likvidovaním spoločnosti spojené už boli dojednané.

Rozpočtová strata štátnych banských a hutníckych závodov činí Ks 4,524.900, čo je oproti minulému rozpočtu o Ks 5,071.000 menej. Aj tu je irónia osudu, že sa dopláca na dolovanie zlata. Pasivita je zapríčinená najmä dolovaním zlatých kovov, lebo kovnatosť surovej rudy je malá. Ale dolovanie zlata i napriek pasivite musíme udržať, jednak preto, že baníctvo je temer jediným zárobkovým zdrojom celého chudobného hornatého kraja, ďalej aj preto, lebo zlato je monetárnym kovom. Lepší výsledok oproti minulému rozpočtu je docielený tým, že štátne naftové doly v Gbeloch a štátna rafinéria v Dubovej vykazujú značne lepšie výsledky.

Štátne kúpele trpia pre malú možnosť príchodu cudzincov. Zmenou týchto pomerov úfam, že i tuná nastane zlepšenie.

K pasívnym podnikom patrí aj Slovenská pošta, ktorá už i v tomto roku za prvý polrok 1940 vykazuje stratu okrúhle 2,550.000 Ks proti prelimináru, ktorý predvídal za to samé obdobie zisk 1,500.000 Ks. Strata tohto podniku je zavinená jednak tým, ako som na to už poukázal, že následkom jestvujúcich pomerov poštový styk s cudzinou značne sa zmenšil, jednak, že sa zvýšili rozličné výdavkové položky. Tak zvýšil sa osobný náklad a to najmä v dôsledku zákona 173/40, ďalej stúpnutie pri vecných výdavkoch sa prejavuje tak pri rozličných materiáliách, ktoré sú potrebné k stavbe, ako aj pri hmotách, ktoré sú potrebné k prevádzke podniku. Slovenská pošta hľadí odstrániť schodok rozličným spôsobom. Tak na zasadnutí správneho zboru podniku zo dňa 25. VII. t. r. boli prevedené rozličné opatrenia, týkajúce sa hlavne poštovej dopravy tlačív a zvýšenia novinového výplatného. Ďalej správny zbor predstúpil s plánom na zvýšenie porta z listov a lístkov. Tento plán sa ale neuskutočnil. Poukázalo sa totižto

na to, že porto od listov a lístkov je kalkulačnou položkou temer u celej výroby; stúpnutie porta u týchto poštových zásielok vyvolalo by prípadne nežiadúci cenový pohyb. Rokuje sa aj o všeobecnom zrušení, poťažne revidovaní oslobodenia od poštovného. Poštová správa poukazuje najmä na to, že je temer nemožné kontrolovať či sa oslobodenie nezneužíva, keďže mimo verejnoprávnych korporácií, podľa terajšieho stavu, užívajú výhodu oslobodenia i niektoré súkromné ustanovizne.

Investície.

Zmieňujúc sa o mimoriadnom rozpočte, predovšetkým musím pripomenúť, že musíme počítať s úverovými možnosťami na domácom peňažnom trhu a čo je tiež veľmi dôležité, s úverovou schopnosťou štátu. Verejné práce, poťažne investície majú jednak prvotný cieľ budovateľský, a síce stavať komunikačné spoje, energetické zdroje a podobné, jednak druhotný cieľ, byť inštrumentom sociálnej politiky, ktorý spočíva v tom, že investičnými prácami vyrovnávame výkyvy v zamestnanosti.

V mimoriadnom rozpočte preliminujú sa výdavky v sume Ks 1.110.446.900. Keď z tejto sumy odpočítam mimoriadne výdavky na výstavbu armády Ks 264,761.300, ktoré sa preliminujú v mimoriadnom rozpočte a sú odôvodnené časovou potrebou armády, ostáva na investície Ks 845,683.600. V roku predchádzajúcom bolo na investície preliminované spolu Ks 561,847.100, preliminuje sa teda viac o Ks 283,838.500. Vyššia potreba na investície rezultuje zčasti zo zvýšenia stavebných nákladov, povstalého zo zdraženia materiálu a zvýšenia platov a miezd, prečo len zbytok zvýšenej sumy na investície možno považovať za kvantitatívne zvýšenie investičnej činnosti.

Z investícii pripadá na vlastnú štátnu správu Ks 417.200000 a na štátne podniky Ks 428, 485. 600.

Z investícií vlastnej štátnej správy sa preliminuje na stavbu ciest 200 mil Ks, na vodné stavby 129,500.000 Ks, na pozemné stavby 70 mil. Ks a na meliorácie 17,700000 Ks. Z vodných stavieb spomeniem regulácie, ďalej budovanie hydrocentrály pri Ilave a Dubnici a priehrady na Orave. Vláda si vzala obzvlášť do programu Váh zvýšeným temnom zregulovať, načo sa v rozpočte pamätá. Pokým ide o

stavbu ciest, tu sa v programe v roku 1941 len pokračuje v už započatých a zadaných prácach.

Čo sa investícií štátnych podnikov týka, poznamenávam, že pošta venuje na investície 35,213.600 Ks. Najväčšiu investičnú položku tvorí tu zriadenie diaľkového kábelu až do Popradu za 22,000.000 Ks. U štátnych baní a hutí sa investuje 11,119.600 Ks. Na budovy pre robotníkov je investovaná väčšia čiastka. Investičný rozpočet štátnych železníc činí 370,986.700 Ks, z toho na vystavenie tratí ide 200 mil. Ks, a to hlavne na stavbu trate PrešovStrážske, Slavošovce-Ľubeník a Revúca -Tisovec, ktoré sú z každého ohľadu veľmi potrebné. Zbytok 170 mil. Ks sa venuje na nákup vozidiel, lokomotív, na vystrojenie autobusovej premávky a na traťové stavby. Pri štátnych kúpeľoch sa počíta s investíciou 6,725.700 Ks, z čoho veľká čiastka ide na kúpele Sliač.

V investičnom programe budeme môcť teda zamestnávať veľký počet pracovníkov, čím sa predíde nezamestnanosti. Ide len o to, aby bolo možno na úverovom trhu zaopatriť dostatočné prostriedky na investičné potreby tak, aby nebola podviazaná súkromná investičná činnosť. Pritom domáci úverový trh nebude treba použiť na tie investičné nákupy, ktoré bude možno uskutočniť v Nemeckej ríši za RM, ktoré máme tam k tomuto účelu k dispozícii.

Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené zmieniť sa ešte o jednej veľmi dôležitej okolnosti, pre štátne financie tak dôležitej.

Dohodou slovenskej a nemeckej vlády bola upravená otázka zamestnania slovenských robotníkov v Nemecku a zasielanie ich úspor domov svojim rodinným príslušníkom. Vzhľadom na sociálne záujmy robotníka v Nemecku a jeho rodinných príslušníkov doma transfer robotníckych úspor neprevádza sa normálnym clearingom, lebo inak percipient musel by dlho čakať na výplatu v slovenských korunách, preplatených Slovenskou národnou bankou. Tiež, vzhľadom na hospodárske záujmy Slovenských vývozcov, bolo účelné robotnícke úspory vyňať z normálneho platobného styku tovarového z Warenkonta.

Boly stanovené mesačné kvóty úspor podľa zamestnania v priemysle, alebo v

poľnohospodárstve a podľa rodinného stavu. Takto priemyselný robotník slobodný mohol posielať mesačne domov 50. - RM, ženatý 60. - RM, poľnohospodársky robotník slobodný 30. - RM a ženatý 45. RM.

Vláda, aby urýchlila výplatu robotníckych úspor, rozhodla, aby štátna pokladnica poskytovala preddavky pre Poštovú sporiteľňu, ktorá vypláca zaslané úspory.

Ministerstvo financií poukázalo ako dotácie na transfer robotníckych mariek na šek. čís. 88 u Poštovej sporiteľne v druhej polovici r. 1939 110.000.000. - Ks v roku 1940..... 120,000.000. - Ks spolu ......230,000.000 - Ks.

Z toho vyplýva, že v roku 1939 mesačne sa spotrebovalo 17,000.000. - Ks a v roku 1940 do septembra asi 14,000.000 Ks.

Vládnym výborom slovensko-nemeckým v auguste 1940 bola ujednaná nová úprava s účinnosťou od 1. septembra t. r. Podľa toho vyššie uvedené mesačné kvóty u všetkých druhov robotníkov boli zvýšené mesačne o 10 RM a súčasne bolo povolené, aby doterajšie úspory robotníkov v Nemecku mohli byť na zvláštnu žiadosť Ministerstva vnútra transferované.

Od 1. septembra 1940 vzhľadom na mimoriadny transfer zvýšením o nepoukázané úspory v roku 1939 nárok na štátnu pokladnicu podstatne sa zvýšil, nakoľko každý mesiac javí sa potreba dotovať Poštovú sporiteľňu 40 mil. Ks, aby mohla vyplácať všetky zaslané poukazy. Dá sa preto predpokladať, že v budúcom roku bude na štátnu pokladnicu z tohto titulu nárokovaných až 300 mil. Ks. Teda aj na tento cieľ sú viazané štátne financie.

Štátny dlh. V otázke štátneho dlhu Slovenskej republiky v roku 1940 urobil sa ďalší krok k jeho usporiadaniu. Pokým ide o pôžičku hospodárskej obrody boli vydané jej dlhopisy, ktoré sú dobrým a hodnotným papierom. Ide ešte o usporiadanie štátneho dlhu, prevzatého po bývalej republike Česko-Slovenskej, ktorá otázka behom budúceho roku bude tiež definitívne usporiadaná. Sem patria titry štátneho dlhu, štátovkový dlh, dovozné listy, fondové dlhopisy, rozličné pohľadávky atď. Predbežne zariadené bolo úrokovanie týchto dlhopisov vládnym nariadením zo dňa 13. marca 1940, č. 61 Sl. z., ktorým bol mini-

ster financií splnomocnený, aby odkupoval kupóny týchto dlhopisov.

Do rozpočtu nie je pojatý štátovkový dlh v sume 469,400.000 Ks, vzniklý výmenou štátoviek za slovenské bankovky, o ktorom nebola ešte uzavretá dohoda so Slovenskou národnou bankou.

Rokovania slovensko-maďarské o rozdelení dlžôb býv. krajiny ako samosprávy nie sú ešte skončené. Do rozpočtu však je pojatá len dlhová služba z kapitálu, zmenšeného o kvótu, ktorá pripadá na územie odstúpené Maďarsku.

Štátny dlh, ktorého zúročením rozpočet počíta, činí Ks 2.644,465.998, ktorý pozostáva z neemisného dlhu v sume 222,186.589 Ks a z emisného v sume Ks 2. 422, 279. 400.

Zo štátneho dlhu budú v roku 1941 umorované len dlžoby bývalej krajiny ako samosprávy.

Na úrokovanie a umorenie štátneho dlhu sa preliminuje suma 152,270.683 Ks.

Na túto prispievajú: vlastná štátna správa sumou 96, 412. 782 Ks štátne podniky sumou.. 53, 655. 745 Ks a samosprávne zväzky sumou .......1, 167. 319 Ks

a úhrada zo zvláštnych prameňov príjmových sumou 1, 034. 837 Ks.

Záver.

Predkladám druhý štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktorý i keď bol zostavený pod zorným uhlom prísnej úspornosti, predsa vyžaduje značné obete od obyvateľstva štátu. Tento rozpočet odčerpáva z národného dôchodku vo forme štátnych príjmov 1.712,481.994 Ks a okrem toho predvída úverové zaťaženie štátu, poťažne jeho obyvateľstva sumou 1.224,880.880 Ks. Vzhľadom na to, že potreby, ktoré majú byť týmito prostriedkami zaokryté, sú nevyhnuteľne potrebné, odporúčam slávnemu Snemu, aby tento rozpočet, tak ako je sostavený, prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu zvolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 15. hod. 15 min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP