Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                                  4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 51. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 26, novembra 1940.

Obsah:
	STrana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia...................................................................	3
Ospravedlnenie neprítomnosti.....................................................	3
Dovolenky....................................................................................	3
Došlé nariadenia s mocou zákona...............................................................	3
Rozdaná tlač................................................................................	3
Prerušenie zasadnutia...........................................................................	3
Znovuotvorenie zasadnutia....................................................................	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí......................................................	35
Zakľúčenie zasadnutia................................................................................................	35
Program:
1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zá-
kona o ľudových školách...............................................................	4
Reč zpravodajcu Hancku.......................................................................	4
Reč zpravodajcu Husárka......................................................................	6
Prikročenie k rozprave..........................................................................	9
Reč ministra Siváka..............................................................................	9
Reč poslanca Horáka.............................................................................	13
Reč poslanca Čarnogurského...................................................................	16
Koniec rozpravy......................................................................................	20
Pozmeňovací a doplňovací návrh poslanca Dr. Ing. Zaťku a spoloč-
níkov..........................................................................................................	20
Predseda pre formálne nedostatky nedáva hlasovať o návrhu..................	20
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova.............................................	20
Prvé hlasovanie o návrhu...........................................................................	20
Prijatie návrhu prvým hlasovaním..............................................................	20

Druhé hlasovanie o návrhu	20
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	21
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o
trestných činoch proti štátu	21
Reč zpravodajcu Dr. Hudca	21
Prikročenie k rozprave	26
Reč poslanca Dr. Huťku	26
Reč poslanca Esterházyho	29
Koniec rozpravy	32
Záverečné slovo zpravodajcu Dr. Hudca	32
Prvé hlasovanie o návrhu	32
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	32
Druhé hlasovanie o návrhu	32
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	32
3. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom
návrhu zákona o daňových úľavách pre investície	32
Reč zpravodajcu Beňáka	32
Reč zpravodajcu Martvoňa	33
Rozprava odpadá	34
Prvé hlasovanie o návrhu	34
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	34
Druhé hlasovanie o návrhu	35
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	35
Príloha	36

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 31. min.

P r í t o m n í:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Germuška, Husárek.

45 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Pružinský a Sivák.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá).

Otváram 51. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Danihel, Ing. Franz Karmasín, Koloman Horníš a Dr. František Orlický.

Dovolenky.

Dovolenku žiada do 26. decembra 1940 pán poslanec Štefan Danihel pre chorobu.

Navrhujem v smysle § 2, ods. 4 rokovacieho poriadku, aby Snem žiadanú dovolenku udelil.

Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Návrh je prijatý.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

I. tajomník Snemu Dr. Foltin (číta):

zo dňa 8. novembra 1940, číslo 291 Sl. z. o zastavení štátneho príspevku k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia Židov,

zo dňa 8. novembra 1940, číslo 294 Sl. z. o zálohovom vyplácaní výpomoci na dôchodky z verejnoprávneho poistenia v Belgicku a vo Francúzsku,

zo dňa 18. októbra 1940, číslo 295 Sl. z. o zákaze rituálnych porážok a o povinnosti omračovať niektoré zvieratá pred zabitím.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 50. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o ľudových školách.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestných činoch proti štátu.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o daňových úľavách pre investície.

Vládny návrh zákona o Slovenskom leteckom sbore. Návrh prideľujem výboru brannému, ústavno-právnemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prerušujem plenárne zasadnutie Snemu do ½12. hodiny.

(Zasadnutie bolo prerušené o 10. hod. 37. min. Znovuotvorené bolo o 12. hod. 25. min. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram prerušené zasadnutie a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva kultúrneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o ľudových školách.

Zpravodajcom za výbor kultúrny je pán poslanec Anton Hancko a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor kultúrny pánu poslancovi Hanckovi.

Zpravodajca Hancko:

Slávny Snem!

Vláda republiky predložila Snemu návrh zákona o ľudových školách. Týmto zákonom bude náš školský problém riešený v samých základoch.

Slovenský národ o svoju ľudovú školu bojoval cez dlhé desaťročia.

Ľudové školy ani za maďarskej éry, ani v bývalej Česko-slovenskej republike neboly povolané slúžiť slovensko-národným záujmom. Boly postavené do služby odnárodňovacej. Slovenské dieťa národu odcudzovaly a získavaly ho pre cudzie, protislovenské záujmy. Máme pevnú nádej, že uzákonením tejto osnovy vraciame národu i školu i učitelia a že vrátením školy aj jej učiteľov vraciame národ vlastne sebe samému.

Želaním nášho zákonodarného sboru je, aby staré a vrúcne túžby slovenského národa: - mať svojskú, rýdzo slovenskú školu, akú slovenské dieťa podľa prirodzenej a svojráznej národnej mentality potrebuje - sa týmto zákonom všeobecne splnily.

Pri tvorení tohto zákona predložil si zákonodarca tieto otázky:

1.   Čo je cieľ tohto zákona? Odpovedal: V zašlých časoch národnej poroby a

nevoľnosti do cudzích služieb postavenú školu a národu odcudzeného učiteľa postaviť do služieb národa a štátu.

2.   Pre koho máme zabezpečiť slovenskú ľudovú školu? Odpoveď:

Pre dieťa slovenskej rodiny, pre dieťa Slovenského národa.

3.    Akú školu treba zaistiť pre slovenské dieťa?

Slovenská rodina je kresťanská a národ slovenský je národom tiež kresťanským, pre dieťa slovenskej kresťanskej rodiny a pre dieťa slovenského kresťanského národa treba preto zabezpečiť slovenskú kresťanskú školu. (Potlesk. )

Preto, že slovenský národ pozostáva z príslušníkov dvoch kresťanských cirkvi, z časti katolíckej (80. 6%) a z časti evanjelickej (14.6%), slovenskému katolíckemu dieťaťu treba dať slovenskú katolícku školu s katolíckym učiteľom, slovenskému evanjelickému dieťaťu slovenskú evanjelickú školu s evanjelickým učiteľom.

Prirodzenú, nefalšovanú národnú výchovu slovenského dieťaťa usiloval sa zákonodarca týmto spôsobom zaistiť. Snažil sa zabezpečiť takto aj svojrázny vývin slovenského národného ducha.

Ale v našom štáte spolužijú s nami aj inonárodné skupiny obyvateľstva, týmto zákonom bude preto postarané aj o ich školy, o ich výučbu a výchovu.

Zákonom o ľudových školách zabezpečuje sa teda výchova a výučba dietok obyvateľstva celého slovenského štátu. Je to úloha vznešená ale aj ťažká.

Za túto veľkú starostlivosť kladená je požiadavka, žeby výchovou a výučbou pestovaný bol duch vernosti k slovenskému štátu a žeby každá náboženská i národná složka obyvateľstva stala sa lojálnou spolubudovateľkou a ochrankyňou slovenského štátu.

Zato, že sa táto významná a v skutočnosti epochálna osnova zákona dostala konečne na stôl nášho Snemu, vďaka patrí nášmu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, našej vláde na čele s Dr. Vojtechom Tukom, lebo spoločným snažením dopomohli realizovať toto historické dielo nášho ministra Jozefa Siváka, ktorý neúnavnou horlivosťou a starostlivosťou - zabezpečiac lúladnú spoluprácu a dohodu štátu s cirkvami, tiež s inonárodnými skupinami a s učiteľskými organizáciami - túto osnovu 1: všeobecnej spokojnosti pripravil. (Potlesk. )

Doterajší základný zákon o ľudových školách zák. čl. XXXVIII/1868 neposkyto-

val ani jednotnú ideovú líniu, ani jednotnú finančnú základňu. Týmto zákonom zavedie sa náprava legislatívnou reformou celej štruktúry ľudového školstva.

Hlavnou zásadou tohto zákona je zásada racionality, aby v daných finančných mocnostiach dosiahnuť sa mohlo čo najviac škôl najvyššej organizačnej úrovne.

Aby i zásada racionality, i princípy nábožensko-mravnej a národnej výchovy

uskutočnené byť mohly, potrebné bude vytvoriť:

1. jednotný druh obligatórnej ľudovej školy cirkevnej vo veľkej väčšine politických obcí;

2.   obecné ľudové školy, ako školy spoločné pre príslušníkov viacerých konfesií v obciach, v ktorých je občianstvo složené tak, že školopovinní príslušníci patričných konfesií nedosahujú kvalifikovaný počet, potrebný pre zriadenie osobitnej cirkevnej školy;

3.   vhodnú finančnú základňu pre budovanie a udržovanie ľudových škôl prenesením hradenia vecného nákladu na politické obce a hradenia osobného nákladu na štát.

Zásada racionality uplatňovať sa bude aj zriadením školských obvodov a spoločným vyučovaním detí vo vyšších triedach z viacerých škôl.

Navrhované reformy budú mať za následok toto:

1.    zjednodušenie štruktúry ľudových škôl, čo sa týka ich rázu, vytvorením iba dvojakých, t. j. cirkevných a obecných škôl na miesto doterajších trojakých, t. j. obecných, cirkevných a štátnych škôl;

2.      podstatné zvýšenie organizačnej úrovne ľudových škôl zmenšením počtu doterajších škôl jednotriednych a dvojtriednych;

3.    zaistenie spoľahlivej finančnej bázy ľudového školstva tak, že:

a)   osobné výdavky bude hradiť štát, ä tak zmizne doterajšia neistota cirkevných učiteľov pri vyplácaní ich náležitostí finančne slabými udržovateľmi cirkevných škôl,

b)   vecné výdavky budú hradiť obce a štát bude na ne prispievať subsidiárne v tých obciach, ktoré sa uznajú za finančne slabé;

4.   zaistenie jednotnej personálnej politiky na ľudových školách tak, že učitelia ako verejní zamestnanci s právami a povinnosťami štátnych zamestnancov budú podliehať jednotným služobným a platovým ustanoveniam, budú sa môcť podľa záujmov služby prekladať a bude sa môcť aj jednotne regulovať prílev učiteľského dorastu.

Pripravovaná osnova pamätá na to, aby sa premena doterajších škôl na školy podľa tejto osnovy uskutočnila s rešpektova-

ním všetkých cirkevných a miestnych záujmov a preto má i ustanovenia o odôvodnených výnimkách zo všeobecných ustanovení, týkajúcich sa zriaďovania škôl.

Osnova povinnosť hradenia osobných výdavkov ľudových škôl z doterajších udržovateľov prenáša na štát, preto je prirodzené, že musí pamätať i na potrebnú ingerenciiu štátnej správy na spravovanie celého ľudového školstva. Táto ingerencia pri cirkevných školách javí sa najmä pri zaplňovaní učiteľských miest, pričom však pamätá sa i na zaistenie záujmov cirkví tým, že sa im dáva také paritné zastúpenie v personálnej komisii, aké pôvodná osnova navrhovala v komisiách disciplinárnych a kvalifikačných. Doterajší udržovatelia musia školské objekty naďalej ponechať školským cieľom a odovzdať svoje finančné prostriedky, určené výlučne na ciele ľudových škôl (príjmy z fondov, základín atď. ).

Konečne osnova pamätá aj na potrebnú účasť štátom uznaných cirkví pri dozore nad školami pri vydávaní učebných osnov a cirkevných učebníc.

Slávny Snem! Osnova má 34 paragrafy. Kultúrny výbor rokoval o tejto osnove na zasadnutiach v dňoch 22. a 29. októbra, 13. a 14. novembra tohto roku.

Výsledkom prác výborov sú nasledovné dôležitejšie zmeny a doplnky:

Paragraf 1 bol doplnený novým odsekom o skrátenom označovaní Ministerstva školstva a národnej osvety, následkom čoho tento paragraf má 5 odsekov.

Paragraf 4 bol pozmenený takto:

V  ods. 2 výbor zmenil poslednú vetu tak, že pobočky budú mať samostatnú pedagogickú správu.

Ods. 3 výbor doplnil vetou, vloženou medzi pomlčky.

Ods. 4 je doplnený ustanovením o šesťročnom období súpisu školopovinných deti a určení šesťmesačnej lehoty na vyhlásenie výsledkov súpisu.

Ods. 6 je preštylizovaný tak, aby zákon zbytočne neobmedzoval možnosti osobitných opatrení.

Paragraf 19 bol pozmenený takto: Ods. 2 v štylizácii prijatej vo výbore

presnejšie formuluje podmienky zákazu

užívania učebníc.

V  ods. 3 posledná veta je novým ustanovením, ktoré je podľa mienky kultúrneho výboru potrebné.

Paragraf 22, ods. 1 a tomu primerane i ďalšie časti textu, kde sa nachodí slovo "správca" pozmenil výbor v tom smysle, že názov, správca" nahradil názvom "riaditeľ" a takto zmenený odsek doplnil ustanovením, že riaditeľa menuje Ministerstvo na návrh personálnej komisie [§ 26, ods. 3, písm. a)J.

Paragraf 26, ods. 3, písm. a) výbor celkom prepracoval vzhľadom na kreovanie personálnej komisie, ktorá je voči pôvodnému návrhu v osnove novotou. Bod f) tohto odseku pôvodnej osnovy bol vynechaný.

Ods. 4 výbor prispôsobil zmene, ktorá nastala uzákonením inštitúcie personálnej komisie.

Ods. 5 je novotou, pojatou do osnovy v záujme úplnosti.                        

Paragraf 34 bol pozmenený vtom smysle, že zákon tento nadobúda účinnosti 1. januára 1941.

Kultúrny výbor odporúča Snemu osnovu vládneho návrhu zákona prijať v znení, ktoré pripravil a slávnemu Snemu predkladá. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Husárkoví.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o ľudových školách je mimo ústavného nášho zákona o Ústave Slovenskej republiky jeden z najdôležitejších, akých dosial Snem prejednával. Od úrovne ľudového školstva závisí nielen kultúrna, ale politická i národná vyspelosť ľudu, lebo kým iné školstvo zachytí len istú čiastku, pomerne malú čiastku občianstva, ľudové školstvo vplýva na najširšie vrstvy.

Pred rokom 1868 starala sa o ľudovýchovu výlučne len cirkev, následkom čoho ľudové školstvo bolo inštitúciou cirkevnou, kde sa vychovávala mládež zvlášť pre úkony náboženské a len popri tom sa vyučovaly na školách predmety laické. Neskoršie francúzska osvietenská doba túto prax chcela obrátiť a dožadovala sa toho, aby záujem na školstve mal v prvom rade štát, aby sa tam vyučovalo predmetom laickým v prvom rade. Konečne prišlo prvé akési zákonité usporiadanie tejto otázky roku

1777 vynesením školského poriadku pod názvom "Ratio Educationis". V histórii nášho ľudového školstva toto bola prvá etapa, ktorá už niečo presného určila. Podľa toho politické obce i mestá boly povinné vydržiavať i zriaďovať školy, ďalej postarať sa o zariadenie, učebné pomôcky, o osobný náklad a o všetko to, čo so školstvom vôbec súviselo. Správu školy ale mohla mať v rukách len cirkev. Na základe toho všetky ťarchy, ktoré znášaly obce boly urobené vždy v prospech cirkevného školstva. Kanonické vizitácie zachytily stav, ako bola škola udržiavaná, kto a ako platil učiteľa a podobne. To isté robily neskoršie za doby Bachovej takzvané školské fassie, (Schulfassion). Tieto zápisnice boly potom jedinou listinou, z ktorej vyplývaly zákonité nároky učiteľa na plat. V nich máme základ pre vokátory a pre neskoršie dôchodkové zápisnice. Z týchto listín vieme, že obce, ako také, často presunuly svoje povinnosti na jednotlivcov, menovite na rodičov detí, ktoré školu navštevovaly. Dočítame sa z nich, že napríklad kurivo pre učebňu donášaly si deti denne v podobe polienok. Deti si zametaly a vykonávaly všetky potrebné práce. Podľa toho režijný paušál bol asi minimálny. Zariadenie školy bolo podľa nášho dnešného merítka primitívne, pozostávalo z niekoľko dlhých lavíc, na stene visela tabuľa a obrazy, hlavne biblické a prírodovedné. Žiaci maly tabuľku s kamienkom, ktorá, keď sa prv nerozbila, poslúžila všetkým deťom v rodine, ďalej šlabikár, čítanku a katechizmus. Písanky už boly vzácnosťou, perká pristruhával pán učiteľ z brka, ktoré obyčajne žiaci priniesli do školy.

Plat učiteľa pozostával hlavne z pozemkov a z iných naturálií. V hotovosti dostával len niekoľko zlatých. Slobodný učiteľ často sa živil tak, že každý deň u iného občana dostával stravu. Občania platili učiteľa tým, čo sami mali. Roľu mu obrobili, lúku skosili, drevo doviezli i porúbali. Bežným platidlom bol chlieb, strukoviny, víno, kura, seno, konope, ľan a podobné. Záviselo to od toho, kde sa čo dorábalo, aký to bol kraj. Za to všetko učiteľ potom cirkvi a občanom slúžil, ako najlepšie vedel. Bol učitelom a organistom, notárom i zvonárom, piekol oblátky a opatroval štepnicu, slovom robil, čo vedel a v čom jeho prácu potrebovali. Pri takomto všestrannom zamestnaní učiteľa časté vlastne ani nebola

určené, ktorý plat za ktorú funkciu dostával, z čoho potom v neskorších dobách vzniklo mnoho nepríjemností. Vo vokátore boly uvedené na jednej strane jeho dôchodky, na druhej povinnosti a tým celá záležitosť bola na tú dobu v. úplnom poriadku.

Nám, občanom a učiteľom 20. storočia treba len obdivovať tú zašlú dobu tých malých a neznámych mužov, či už z radov cirkevných činiteľov a či z radov toho úbohého učiteľstva, ktorého dnešné generácie už len zo zlých vtipov poznajú. Keby nemali inej zásluhy, stačí i tá, že oni sa pričinili, aby náš ľud v tom jeho veľkom utrpení zachoval si aspoň jazyk svojich otcov, aby sme mohli my, ich potomkovia žiť slobodným národným a štátnym životom.

Za sto rokov po vynesení úpravy Ratio Educatioris, po vyrovnaní sa Maďarov s Dynastiou v roku 1868 prišiel známy a dodnes platný zákonný článok XXXVIII/1868, ktorým minister kultu a výučby barón Jozef Eötvös veľký a smelý zásah urobil do jestvujúceho poriadku. Ako čiastočné doplnky nasledovaly neskoršie ďalšie zákony. Tak napríklad Apponyiovský zákon z roku 1907, na ktorý národnosti, cirkevné vrchnosti a cirkevní učitelia bývalého Uhorska bez rozdielu len s ťažkým srdcom spomínajú.

Keď mám ostať pri kritike týchto zákonov len s hľadiska rozpočtového, pripomeniem v krátkosti, že i všetky ďalšie zákony v miestnych dôchodkov i naďalej ponechávaly naturálie ako trpené platidlo. Bola pravda, vyslovená podmienka, že len vtedy, keď sa ony budú vyberať bez účasti učiteľa. Boly miesta, kde školské stolice alebo patriční činitelia cirkevných obcí sbierku naturálií previedli. Inde zas podnes je zachovaný zvyk, že si to učiteľ sám vyberá alebo občania mu naturálie do domu prinášajú.

Dnešnému učiteľovi a i dnešnej verejnosti sa zdá, že to boly nemožné pomery a učiteľský stav hlboko ponižujúce. Nie je tomu, pravda, tak. Na tú dobu to bolo celkom bežné, veď i kňaz žil z podobného dôchodku. Tieto dôchodky sa zachovaly na mnohých miestach podnes.

Keď návrh zákona raz navždy škrtá všetky miestne učiteľské dôchodky, nechráni tým len učiteľa, ale hlavne občanov. Kto pozná spôsob vyberania naturálií, či je

to už učiteľ alebo poplatník oddýchne si, keď dnešný stav prestane. Z verejných zamestnancov mimo farára, cirkevný učiteľ bol jediný, ktorý svoj zaslúžený plat takto si bol nútený vyberať.

Miestne dôchodky všetkého neštátneho učiteľstva na ľudových školách činia 6, 939. 514 korún. Tento obnos treba vziať do rozpočtu a nastane pokoj medzi učiteľom a občanmi, čo sa platu týka. Mimo miestnych dôchodkov na základe Apponyiovského zákona z roku 1907 školská stolica na učiteľa dostávala i takzvanú plat doplňujúcu štátnu podporu do tej výšky, ako keby bol pôsobil za tých istých okolností na štátnej škole. V Česko-Slovenskej republike túto štátnu podporu na platy cirkevného učiteľa dával štát vo forme preddavkov a tak hrozila obava, že vláda preddavky raz zastaví a nebude z čoho platiť cirkevných učiteľov. Ako vidíme, odstraňuje sa neistota i na tomto poli.

Položka druhá tohto výkazu na seba berie i náklad za vyučovanie náboženstva ako povinného predmetu. Dosiaľ to bolo tak len na štátnych školách. Učiteľ náboženstva, takmer výlučne akademicky vzdelaný človek-kňaz, za jednu vyučovaciu hodinu dostane Ks 5. 70. Je to odmena skromná, však lepší, kvalifikovaný robotník i bez akademického vzdelania si vie toľko zarobiť. Dnešný náklad odmien za vyučovanie náboženstva na štátnych ľudových školách za 3615 tried robí Ks 1, 962. 527 ročne. Podľa osnovy v budúcnosti mali by sme spolu 7924 tried. Prepočítajúc náklad na všetky triedy, javí sa zvýšenie proti terajším výdavkom o Ks 1, 622. 543.

Položkou treťou je cestovné za vyučovanie náboženstva, ktoré činí dnes na štátnych ľudových školách za 3615 tried Ks 720. 215. Zvýšený náklad ha cestovné bol prepočítaný približne ako tretina zvýšeného nákladu na odmeny, to jest Ks 529. 189.

Položka štvrtá. Riaditeľské prídavky zo štátnej pokladnice dostávali dosiaľ len správcovia štátnych ľudových škôl. Neštátni správcovia s nárokmi boli odkázaní na udržovateľa školy. Keď bolo z čoho, udržovateľ im to vyplácal, keď neboly peniaze, nastaly spory prípadne súdy. Zvýšený náklad by činil Ks 1, 710. 665. Tu treba vedieť, že základný riaditeľský prídavok činí ročne 600 korún, teda 50 korún mesačne, k tomu sa ešte za každú i prvú triedu pripo-

číta ročite 150 korún do najvyššieho počtu šesť tried. Teda napríklad na 15-triednej škole má správca práve tak vysoký riaditeľský prídavok ako na 6-triednej škole.

Ďalšie štyri položky vo výkaze sú celkom normálne potreby, nedržím za potrebné o nich hovoriť obšírnejšie.

Položka deviata. Substitúcia literných učiteľov znamená zas značnejšíe zvýšenie nákladu. Niekoľkoročný priemer tejto položky na štátnych ľudových školách ukazoval, že náklad na substitúciu činí ročne 3, 5°/o osobného nákladu štátneho učiteľstva. Keď ale berieme do úvahy dnešný stav učiteľstva, že niet toľko učiteľov ako v minulosti bolo, že nečaká toľko dorastu na umiestenie hoci i len na 2, 3 mesiace, prídeme k reálnej číslici, ktorá je Ks 1, 360 475.

Ďalšia položka je zvýšený náklad na rehoľných učiteľov, ktorým návrh zákona priznáva služobné platy ako svetským učiteľom lebo dosiaľ dosahujú plat najvýš 1. stupňa. Podľa dnešného stavu máme 126 rehoľných učiteľov slovenských, maďarských, rusínskych a 9 rehoľných učiteľov nemeckých. Pri zvýšení nákladu za priemer sa berie 4. stupeň platový. Medzi 1. a 4. stupňom je rozdiel Ks 5400, čo po násobení počtom rehoľných učiteľov dáva zvýšený náklad Ks 729. 000.

Nemocenské a penzijné poistenie zvyšuje sa o Ks 1, 104. 088. Dovoľujem si pripomenúť, že na nemocenské a penzijné poistenie podľa zákona polovicu platí zamestnávateľ a polovicu zamestnanec. Udržovatelia neštátnych škôl svoju polovicu obyčajne neplatili a tak bola presunutá i tá čiastka na učiteľov. Teraz sa im tu majú usporiadať pomery následkom toho, že po platnosti tohto zákona zamestnávateľom všetkého učiteľstva bude štát.

Úbytok na doterajších príjmoch je v tom, že od účinnosti tohto zákona štát nebude môcť vyberať penzijné príspevky za neštátnych učiteľov od udržovateľov škôl, keďže sám bude zamestnávateľom všetkých. Za jedného učiteľa platil udržovateľ ročne Ks 240. Ža 4703 neštátnych učiteľov to činí Ks 1, 128. 720.

Pri týchto rôznych výdavkoch a úbytku máme vo výkaze i úsporu. Židovskí učitelia nebudú dostávať viacej platy alebo plat doplňujúce štátne podpory zo štátnej pokladnice. Osobný náklad na židovské ľu-

dové školy činil. Ks. 1, 798. 602. Ďalšia úspora plynie zo sníženého stavu tried a je vyčíslená Ks 645. 480.

Prehľad nákladu nám vykazuje ešte i nové príjmy a to na ťarchu učiteľstva. Je to náhrada za naturálne byty neštátnych učiteľov: Ks 771. 200.

Keď teraz všetky tieto rubriky osobného nákladu urovnáme, totiž keď nový výdavok pripočítame, úspory odpočítame, vyjde nám cifra Ks 13, 204. 507. O tento obnos treba zvýšiť podľa osnovy osobný náklad na ľudové školstvo.

A teraz prejdeme na náklad vecný. Rezort Ministerstva školstva a národnej osvety zistil, že celková bežná režia všetkých ľudových škôl činí Ks 24, 344. 662. Na úhrade tejto sumy maly účasť štátna školská spáva Ks 4, 168. 713, krajina trojročný priemer príspevkov na rozpočtové schodky Ks 6. 221. 010 a miestni činitelia zbytok, to jest okrúhle Ks 14, 000. 000. Pretože i za prispenia štátu a krajiny trpely školy nedostatkom a udržovatelia sa zadlžovali, bude treba, aby štát prispieval na bežnú režiu aspoň sumou, ktorú dosiaľ dával on sám a krajina. Čisté zvýšenie vzhľadom na dosiaľ zaistený štátny náklad je obnos, ktorý dávala krajina, to jest Ks 6, 220. 000. Pri tejto položke dovolil by som si poukázať na hospodárenie režijným paušálom na štátnych a na neštátnych ľudových školách.

Štátne školy, na ktorých vyplácala štátna školská správa režijný paušál, doslávaly patričnú čiastku v prvých dňoch každého štvrťroku. Pri tomto spôsobe kcia mala vždy peniaze a hospodársky chod školy nikdy a ničím nebol rušený. Na neštátnych školách školský rozpočet sa riadne odhlasoval, patričnými vrchnosťami potvrdil, zaradil sa riadne do obecného rozpočtu, ale škola potrebné peniaze veľmi neporiadne dostávala, niekedy cez dlhý čas nedostala ani haliera. Najideálnejšie by bolo, keby obce peniaze na bežný vecný náklad zasielaly daňovým úradom, a štátna školská správa režiu by vyplácala školám podľa doterajšieho osvedčeného spôsobu na štátnych školách. Počul som, že už o niečom podobnom uvažoval svojho času i spolok obecných á obvodných notárov. Prinajmenej bude potrebné donútiť obce, aby režijný paušál na spôsob štátnej školskej správy vyplácaly školám.

Podľa prevedeného súpisu treba postaviť, stavebne rozšíriť budovy pre ľudové Školy celkovým nákladom Ks. 386, 000. 000. Podľa 19-ročného priemeru na úhrada stavebných nákladov národného školstva participovaly politické obce 39%. V tom sú i pôžičky garantované, respektíve sanované Slovenskou krajinou, ktorá čiastočne alebo úplne platila i anuity Skutočný podiel obcí pri budovaní škôl nie je viac ako 1/8 celkového nákladu. Finančný stav obcí sa nezlepšil, okrem toho dosiaľ stavaly vo väčšom počte zámožnejšie obce a teraz sú na rade chudobnejšie a úplne nemajetné, takže s väčším zaťažením obcí pri stavbách škôl, než to bolo dosiaľ, nemožno počítať. Zvýšenie štátneho príspevku pod týmto titulom by činilo spolu i na nemeckých školách Ks 24, 286 700. K tomu treba pripočítať udržovací náklad, úroky a úmor pôžičiek a nájomné. Keď do ohľadu berieme ešte úbytok na doterajších príjmoch a výdavkoch, dostaneme konečnú cifru zvýšeného vecného nákladu v obnose Ks 35, 024. 911. Osobný a vecný náklad spolu činí úhrnom Ks 48, 229. 418.

Slávny Snem! Je to suma i pre štátny rozpočet úctyhodná. Rozpočtový výbor si je vedomý, že jak pánu ministrovi financií, tak úspornému a kontrolnému výboru dá veľa starostí, ako vradiť tento obnos do štátneho rozpočtu. Vedomí sme si i toho, že na začiatku budovania nášho štátu bez rozdielu každý rezort má neodkladné povinnosti, zvýšené výdavky. Vieme i to, že občianstve dnes nemožno zaťažovať novými bremenami. Vzdor tomu žiadame patričných činiteľov, aby tento najpotrebnejší úsek národného života v prospech odhlasovať sa majúceho zákona priaznivé riešili.

Zdravotným a pedagogickým podmienkam a potrebám vyhovujúce školské budovy, usporiadané školské pomery a možnosť dať národu vyššiu mravnú a kultúrnu úroveň, sú veci pre malý národ najcennejšie. Keď v dnešných časoch národ svojej armáde s ochotou dáva všetko, čo ona potrebuje, musí dať i to, čo žiadame pre ľudové školstvo Chceme byť v pohotovostí dnes í v budúcnosti, aby sa náš národ nielen udržal na večné časy, ale aby dnes už vo svojom štáte dôstojne sa reprezentoval a stať si mohol do radu kultúrnych

národov, aby sme sa mohli priblížiť kultúrnej úrovni nášho veľkého spojenca.

V mene rozpočtového výboru odporúčam tento návrh zákona v plnom rozsahu prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásili na strane,, za" páni poslanci Horák a Čarnogurský.

Ešte predtým vyžiadal si slovo pán minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák.

Dávam mu preto slovo. (Hlučný potlesk. )

Minister Sivák:

Slávny Snem! Ctení páni poslanci!

Vláda Slovenskej republiky pojala do svojich programových smerníc ako nevyhnutný predpoklad celkového rozkvetu národného a štátneho života čo najvyššie kultúrne povznesenie občianstva.

Kultúrne povznesenie každého národa závisí najmä od dokonalého, moderného, číže na výške doby stojaceho školstva, prispôsobeného celkovej ideovej línii národa a hmotnej štruktúre štátu. Spomenuté požiadavky platia vo zvýšenej miere o školstve ľudovom, lebo ono je základom celej kultúrnej výstavby štátu.

Ak skúmame naše ľudové školstvo s hľadiska spomenutých požiadaviek, musíme priznať, že nie je na takom stupni, na akom by sme ho chceli mať. Aj bež celkovej prenikavej zákonodarnej reformy podarilo sa nám dať ľudovej škole novú kresťansko-národnú ideovú náplň, lež nemali sme možnosť povzniesť ju doteraz na úroveň, ktorá by jej zaručovala úspešné poslanie v kultúrnom živote národa a štátu. Príčinou tohto vážneho nedostatku nášho ľudového školstva je okolnosť, že jeho štruktúra je vytvorená právnym poriadkom platným v bývalom Uhorsku, ktorý vznikol v celkom odchodných ideových a Štátno-politických predpokladoch.

Základný zákon o ľudových školách, číže zákonný článok XXXVIII z roku 1868, nedal ľudovým školám ani jednotnú ideovú líniu, ani jednotnú finančnú základňu. Preto sa dostalo ľudové školstvo do situácie, v akej je. Máme veľký počet drobných škôl rozličného druhu a nízkej organizačnej úrovne.

Z terajších 3052 ľudových škôl v našom štáte je 2044 jednotriednych a dvojtriednych, čiže 67% ľudových škôl je najnižšej organizačnej úrovne. Táto nízka organizačná úroveň ľudovej školy zaviňuje nielen celkovú nižšiu úroveň vyučovania, ale aj nepomerne vyššie výdavky zo štátnej pokladnice na udržovanie škôl.

Vznik veľkého počtu drobných škôl rozličného druhu s nízkou organizačnou úrovňou v značnej miere podporoval rozdrobovací systém osídlovania obyvateľstva Slovenska v malých osadách a dedinách, no hlavná príčina spočívala v tom, že doteraz platný zákonný článok XXXVIII z roku 1868 povinnosť zakladať a udržiavať ľudové školy ukladal výlučne politickým obciam, ale právo na to poskytoval aj konfesii, ba mohol to robiť aj štát.

Obecné školy sa zakladaly obyčajne tam, kde cirkevnej, školy nebolo, alebo kde cirkev nepoužila toto právo, najčastejšie pre nedostatok finančných prostriedkov na udržovanie školy, ako aj tam, kde cirkev nemohla rozšíriť svoju školu pre nemajetnosť. V niektorých konfesijne nejednotných obciach vznikly obecné školy na základe §-u 26. citovaného zákonného článku ako školy s hľadiska cirkevného neutrálne. Boly to obce, v ktorých jednotlivé konfesie maly síce dosť detí pre založenie vlastnej cirkevnej školy nižšieho druhu, čiže jednotriedky a dvojtriedky, ale v záujme lepšieho školenia detí sdružily sa a založily spoločnú školu s vyššou organizačnou úrovňou.

Prvý druh obecných škôl vznikal teda v obciach, v ktorých cirkvi pre nemajetnosť nemohly použiť svoje právo založiť alebo rozšírit vlastnú cirkevnú školu, hoci by si toto právo boly rady uplatnily. Tieto obecné školy vyvolaly preto nespokojnosť cirkví najmä tam, kde vznikaly popri už jestvujúcich cirkevných školách a kde sa v praxi uplatňoval na ne vplyv necirkevných činiteľov. Vznik takýchto škôl motívovaly vždy ohľady finančné a nie ideové, a zavinily zhoršenie organizačných predpokladov pre školenie detí v obci.

Druhý druh obecných škôl podľa §-u 26. citovaného zákonného článku, založený na zásade vytvoriť vyšší typ školy v záujme lepšieho školenia, vyrástol z pohnútky školstvu osožnej, a preto školy

tohto druhu plnia svoje poslania na všeobecnú spokojnosť všetkých zainteresovaných činiteľov.

Štátne školy, ktoré citovaný uhorský zákonný článok si vyhradil zakladať všade, kde to štát pokladal za potrebné, tvoria tretí druh ľudovej školy. Tento druh škôl vznikol v starom Uhorsku hlavne pre tendenciu maďarizačnú a tvorí takmer polovicu ľudového školstva.

Slávny Snem! Z tohto spôsobu vznikania ľudových škôl je zjavné, že popri pôvodných cirkevných školách štátne školy zriaďovaly sa z dôvodov štátno-politických, ktoré sú dnes už anachronizmom; obecné školy vznikaly zase prevažne bez ideových dôvodov, len z príčin finančných. Výsledok tohto rôznorodého vývinu je dnešný organizačne rozmrvený stav ľudového školstva, ktorého vysoký náklad je neúmerný jeho priemerne nízkej organizačnej úrovni a je ťažko únosný aj s finančného hľadiska štátu.

Keď hovorím o nevýhode, spojenej s nízkou organizačnou úrovňou ľudových škôl, jednotriedok a dvojtriedok, stačí mi poukázať len na didakticko-technické ťažkosti, s ktorými musí učiteľ zápasiť napríklad v jednotriednej škole s ôsmymi postupnými ročníkmi, v ktorej sú všetci žiaci vo veku od 6 do 14 rokov v spoločnej učebni pod vedením jedného učiteľa.

Ale terajší stav škôl ľudových je neudržateľný aj s hľadiska veľkej disparity v technickom vystrojení, čiže v budovách, zariadení a učebných pomôckach týchto škôl, ktorej príčina spočíva v nerovnorodej finančnej sile rozličných udržovateľov škôl, vlastne uhradzovateľov ich osobných a vecných výdavkov. Keď je škola závislá od náhodilej finančnej schopnosti udržovateľa, nemožno sa čudovať, slávny Snem, že v našom štáte sú školy, čo sa podobajú palácom, ale popri nich máme zase i také chatrné, čo sú pod dôstojnosťou kultúrneho národa a štátu. (Výkriky: Tak je! Výborne!) Ba sú zastrčené lazy, osady, kopanice, kde nenachádzame nijaké školy, lebo nemá ich kto postaviť. Pravda, sú to prípady veľmi zriedkavé.

Mnohí z doterajších finančne slabých neštátnych udržovateľov týchto škôl sú utisnutí na stálu hmotnú podporu štátu, lenže z doterajších nedostatočne dotovaných štátnych prameňov (vyrovnávacieho

fondu) mohla sa im táto podpora poskytovať sotva do výšky 20 % skutočnej potreby.

Postačí mi poukázať na prekvapujúcu skutočnosť, že neštátni udržovatelia škôl koncom roku 1939 dlhovali na bežnej vecnej režii vyše 3 milióny korún, na anuitách a nezaplatených úrokoch vyše 8 miliónov korún, za školské náradie a učebné pomôcky 1 milión 500 tisíc korún, teda dovedna na vecných výdavkoch okrúhle 12 miliónov 500 tisíc korún. V tomto stave vecí nemožno sa pozastaviť nad neutešeným stavom nášho neštátneho ľudového školstva a nad jeho úrovňou, ktorú ťažko porovnať s úrovňou školstva kultúrne vyspelých europských štátov.

Za práve také zlo treba pokladať aj doterajší labilný platový základ učiteľov cirkevných a obecných ľudových škôl. Na ich platy štátna správa s roka na rok poskytuje iba nezákonné dary vo forme takzvaných preddavkov len preto, lebo učiteľský zákon číslo 104/1926 Sb. z. a n., čo týchto učiteľov platove zrovnoprávnil s učiteľmi štátnymi, uložil všetku s týmto spojenú tarchu udržovateľom škôl, ktorí ju nevládzu z vlastných prostriedkov znášať. Uhradzovatelia osobných výdavkov cirkevných a obecných ľudových škôl často nie sú schopní svojim učiteľom vyplatiť ani takzvané miestne dôchodky, čiže časť ich služobných požitkov, ktoré hradiť sú podľa platných predpisov zaviazaní. To má za následok ich súdne vymáhanie a nespokojnosť učiteľstva. Na ilustrovaníe tohto neudržateľného stavu postačí uviesť, že neštátni učitelia do konca roka 1939 pod titulom spomenutých dôchodkov bezvýsledne vymáhali sumu Ks 2, 240. 617. o ktorú sa ukrátili oproti štátnym učiteľom.

Toto všetko dokazuje, páni poslanci, že náprava v našom ľudovom školstve je neodkladne potrebná a že možno ju dosiahnuť iba radikálnou legislatívnou reformou celej jeho štruktúry. (Výkrik: Tak je!) Ministerstvo školstva a národnej, osvety odhodlalo sa k spomenutej reforme hneď v prvých mesiacoch našej štátnej samostatnosti a pri spolupráci s patričnými cirkevnými a odbornými kruhmi pracovalo na osnove zákona o reforme celého ľudového školstva.

Hlavná zásada, ktorú si ministerstvo pri tejto reforme vytýčilo, je zásada ra-

cionality, ako to už spomenul i pán referent, poslanec Hancko, čiže v daných finančných možnostiach mať čo najviac škôl s najvyššou organizačnou úrovňou.

Spomenutá zásada a nábožensko-mravná a národná výchova vyžaduje utvoriť: jednotný druh obligatórnej ľudovej školy cirkevnej, jednotnú finančnú základňu pre budovanie a udržovanie ľudových škôl, čo sa týka hradenia vecných výdavkov z prostriedkov obecných a hradenia osob-. ných výdavkov z prostriedkov štátnych.

V obciach, ktorých občianstvo skladá sa z príslušníkov rozličných konfesií, čo z nich ani jedna nemá kvalifikovaný počet školopovinných detí, plánuje sa ponechať obecnú ľudovú školu ako školu neutrálnu. No, takéto školy by podľa predbežných výpočtov vykazovaly iba 20% celkového počtu, kým dnes takýchto neutrálnych škôl štátnych a obecných je 48%.

Zásady navrhovanej reformy by priniesly nižší finančný náklad, ktorý sa zrejme prejaví až neskôr po splatení dlžôb z minulosti a po uskutočnení v minulosti zanedbávaných investícií a podstatné zvýšenie organizačnej úrovne ľudových škôl.

Slúčiť doterajšie Iudové školy vo vyššie organizované školy, značilo by aj snížiť počet škôl, a to približne o 244. Snížiť počet jednotriednych a dvojtriednych škôl, čiže najnižšie organizovaných a menej hodnotných z terajších 2044 na 1714, značilo by oproti terajšiemu stavu sníženie o 16%, Spomenutý výsledok možno dosiahnuť:

a)   slúčením viacerých škôl najnižšej organizačnej úrovne, najmä jednotriedok a dvojtriedok, a rozličného druhu škôl doteraz v jednotlivých obciach;

b)   slúčením škôl nižšej a najnižšej organizačnej úrovne v blízkych obciach utvorením takzvaného školského obvodu, kde sú pre to dochádzkové predpoklady;

c)  spoločným školením žiakov šiesteho až ôsmeho ročníka niektorých blízkych škôl, kde sú pre to tiež dochádzkové predpoklady.

Osnova zákona, slávny Snem, pamätá i na to, aby sa slučovanie škôl a spoločné vyučovanie žiakov vo vyšších ročníkoch uskutočnilo rešpektovaním všetkých cirkevných a miestnych záujmov a obsahuje

aj ustanovenie o výnimkách z uvedených všeobecných zásad.

Keď osnova prenáša na štát povinnosť hradiť všetky osobné výdavky a z veľkej časti aj výdavky vecné (vo forme príspevkov finančne slabým obciam) s doterajších udržovateľov, je zrejmé, že musí pamätať aj na potrebnú ingerenciu štátnej správy na spravovanie celého ľudového školstva. Táto ingerencia javí sa pri zaplňovaní učiteľských miest, o čom rozhodovať bude osobitná personálna komisia, složená zo zástupcov štátu a cirkví, a pri paritnom zastúpení Štátnej správy v disciplinárnych a kvalifikačných komisiách.

Doterajší udržovatelia museli by školské objekty naďalej ponechať pre školské ciele, prostriedky, určené výlučne na ciele ľudových škôl, ako príjmy z fondov, základín atď. treba odovzdať novým uhradzovateľom vecných výdavkov.

Pravda, osnova pamätá aj na potrebnú účasť štátom uznaných cirkví pri dozore nad školami, pri vydávaní učebných osnov a cirkevných učebníc.

Ak vládny návrh zákona hodnotí sa s hľadiska finančných výhod, ktoré sa so strany štátu poskytujú doterajším udržovateľom ľudových škôl, stačí mi poukázať na tieto presvedčivé cifry:

Prevzatím záväzku hradiť celý osobný náklad, zahrňujúc do toho i služobné platy doterajších cirkvami a obcami platených učiteľov, dáva štát na tento cieľ zo svojich prostriedkov oproti doterajším výdavkom o Ks 13, 204. 500 viac.

Pod titulom štátneho príspevku neštátnym uhradzovateľom vecného nákladu ráta sa, že štátne výdavky sa oproti doterajšiemu stavu zvýšia takto:

príspevky na vecnú režiu finančne slabým obciam 6, 221. 000 korún,

príspevky na stavby a udržovanie školských budov (investície, udržovací náklad, úroky a úmor pôžičiek, nájomné) 28, 572 500 korún.

Ak sa k týmto sumám pripočíta ešte úbytok štátnych príjmov v sume 376. 391 korún, ktorý nastane uzákonením osnovy, poskytne štát na ľudové školstvo okrúhle o 48 miliónov korún viac ako doteraz. (Potlesk. )

Slávny Snem! Táto značná, ba vysoká suma prispeje rozhodne k rozkvetu ľudo-

vého školstva a odbremení doterajších cirkevných a obecných uhradzovateľov vecných nákladov škôl od nesmiernych záväzkov, čo ich zaťažujú, a jednostaj väčšmi a väčšmi im hrozia finančnou skazou. (Výkrik: Tak je!)

Z týchto niekoľkých dát je jasné, že doterajší systém udržovania ľudového školstva bol nezdravý, ba priamo povážlivý a že pomoc štátu, ktorú prináša vládny návrh zákona, prichádza naozaj v dvanástej hodine.

Ak vládny návrh zákona hodnotí sa s hľadiska legislatívneho, musím dôrazne konštatovať, že prináša priamo epochálnu zmenu v postoji štátnej moci k nadmieru významnému, Lež doteraz nevšímavému školskému odvetviu, k neštátnemu ľudovému školstvu.

Zásahy Štátnej správy do neštátneho ľudového školstva v duchu doteraz platného čisto liberalistického právneho poriadku obmedzily sa ponajviac len na pasívny a represívny výkon najvyššieho dozoru a netýkaly sa jeho vonkajšieho a vnútorného usporiadania, zabezpečenia jeho skutočných finančných potrieb aktívnou pomocou štátnej moci. Povestné zásady liberalistického vládnutia,, laisser faire",,, laisser passer" umožnily síce aspoň teoreticky zakladať neštátne ľudové školy, ale neurčily ich finančnú a organizačnú základňu tak, aby sa mohly stať cennými faktormi vo výchove národa.

Dnes, keď sme liberalistické nazeranie štátu odstránili v živote hospodárskom a sociálnom, nemohli sme ho naďalej ponechať tam, kde sa najväčšmi ukazuje potreba jednotného a plánovitého vedenia, čiže v ľudovom školstve, poskytujúcom základné vzdelanie obyvateľstvu štátu.

Na rozdiel od doterajšej pasívnej účastí štátnej správy na vývoji a činnosti neštátneho ľudového školstva nastáva osnovou zákona presne vymedzená účasť štátu na vnútornom i vonkajšom spravovaní tohto školstva a na zabezpečení jeho rozvinutia so stránky finančnej.

Kým liberalistická éra dávala neštátnym činiteľom právo pochybnej ceny zakladať ľubovolný počet ľudových škôl s ľubovoľnou organizačnou úrovňou bez toho, žeby sa bola postarala aj o možnosť realizovať toto právo s hľadiska finančného, prichádza vláda Slovenskej republi-

ky s osnovou zákona, ktorá zavádza jednotné cirkevné alebo obecné školy iba v potrebnom počte, a to s takou organizačnou úrovňou a finančnou základňou, aby vyhovovaly dnešným časovým potrebám národného vzdelania, vlastne aby boly úmerné finančnej únosnosti jej udržo-. vateľov, čiže štátu a obcí.

Pri príprave uskutočňovania tejto pre náš kultúrny život tak vysoko dôležitej reformy bolo by potrebné, aby všetci do ohľadu prichádzajúci činitelia, najmä činitelia cirkevní, prispeli tu s najväčšou pomocou. I s tohto miesta rád konštatujern, že spomenutí činitelia pre snahy vlády prejavili vzácne porozumenie, lebo správne pochopili, že všetky v osnove shrnuté predpisy majú iba jediný konečný cieľ: povzniesť ľudové školstvo a urobiť ho mocným pilierom kultúrnej výstavby Slovenskej republiky. (Potlesk. )

Slávny Snem! Ide nesporne o osnovu dejinného významu pre ľudové školstvo. Mimoriadne pochopenie pre osnovu páni poslanci prejavili už v kultúrnom a rozpočtovom výbore. A keď tento slávny sbor, Snem Slovenskej republiky, dá k osnove svoj súhlas a návrh zákona odhlasuje, podá novší dôkaz o svojom nevšednom porozumení pre kultúrne potreby obyvateľstva, lebo až zákon nadobudne účinnosť a uvedie sa do života, nastane skutočne nová epocha ľudového školstva. Ale je to i dôkaz, že Snem Slovenskej republiky nezdráha za. venovať ani veľmi značné sumy zo štátnych prostriedkov, keď ide o povznesenie vzdelanostnej úrovne národnej pospolitosti.

Osnova zákona, ako som už spomenul, značí úplné zrovnoprávnenie škôl a učiteľov. Prestáva teda konečne rozdiel medzi školou a školou, medzi učiteľom a učiteľom, prácou a prácou, no a plácou a plácou. Ak sme už i posiaľ žiadali od všetkých škôl rovnaký výkon, ale pritom bol jednako rozdiel medzi školami a učiteľmi, bola to nespravodlivosť, bola to krivda. Je zvrchovaný čas, slávny Snem, aby sme ju odčinili.

Učiteľstvo je dnes činiteľom vážnym, vysokodôležitýrn, lebo koná v škole a mimo nej prácu vzácnu a záslužnú. Učitelia sú dnes nielen učiteľmi, ale i budovateľmi štátu. Patrí im za to uznanie a vďaka, ale i odmena. (Potlesk. )

Ak i popri všetkej starostlivosti a bedlivosti, páni poslanci, s akou ministerstvo s inými odbornými kruhmi na osnove pracovalo, sú proti návrhu nejaké námietky, ukáže sa najlepšie, či sú odôvodnené až zákon o ľudových školách podrobí sa najvyššiemu zákonu, čiže záhonu každodenného života, a osnova bude sa vžívať. (Poslanec Hancko: Tak je!)

Slávny Snem! Chceme mať dobré školy a dobrych, spokojných učiteľov. Dobré školy sú požehnaním a dobrí učitelia šťastím národa. Dal by Boh, aby národ slovenský bol v miere čo najväčšej účastný na tomto šťastí a požehnaní. (Dlhotrvajúci potlesk )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo pánu poslancovi Horákovi.

Poslanec Horák: Slávny Snem!

V rnene Klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dovoľujem si prečítať toto vyhlásenie:

Dňa 24. novembra 1940 podpísaný bol v Berlíne protokol o pristúpení Slovenskej republiky k paktu troch mocností. (Potlesk. )

Táto politická udalost má historický význam pre slovenský národ a znamená ďalšie upevnenie a medzinárodné zaistenie slovenskej štátnej samostatnosti. Slovenako týmto historickým aktom pripojilo sa i formálne k tým štátom, ktoré bojujú za nový politický a sociálny poriadok, a tým dokumentovalo pred celým svetom, že chce verne vytrvať na doterajšej svojej politickej línii a reklamuje si podiel na práci, ktorá má zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier pre všetky národy Europy. (Búrlivý a dlhotrvajúci potlesk. )

Je to po prvý raz v dejinách, čo sa slovenský štát uplatnil ako medzinárodný politický činiteľ a táto skutočnosť musí naplniť sebavedomím a národnou hrdosťou každého Slováka.

Pripojenie Slovenskej republiky k paktu troch mocností je dôkazom nielen reálneho chápania životných záujmov slovenského národa, ale aj novším prejavom hladného s úprimného pomeru Nemeckej ríše k Slovenskej republike. (Potlesk. )

Toto vedomie naplňuje nás dôverou a tými najlepšími nádejami do budúcnosti

a zaväzuje nás všetkých, aby sme sa od terajšej politickej línie neodklonili a aby sme tou istou úprimnosťou prilnuli k nemeckého národu a jeho Vodcovi Adolfovi Hitlerovi. (Potlesk. )

Sme si plne toho vedomí, že nebyť veľkodušnosti a mravnej podpory Vodcu Adolfa Hitlera, nebolo by slovenského štátu a Slováci neboli by rovnoprávnym členom spoločenstva národov. Preto, keď dnes oceňujeme význam pripojenia Slovenskej republiky k paktu troch mocností a vyslovujeme svoju radosť nad touto historickou udalosťou, spomíname s vďačnosťou na Vodcu nemeckého národa, Adolfa Hitlera -a uisťujeme ho, že za jeho priazeň voči slovenskému národu opätovne prejavenú ostaneme mu vďační a zaviazaní naveky. (Búrlivý potlesk. )

Túto svoju vďačnosť, tak ako dosiaľ, chceme i v budúcnosti prejavovať tvorivou a statočnou prácou za slovenský štát v duchu úprimného slovensko-nemeckého kamarátstva. (Potlesk. )

Slávny Snem!

Snem Slovenskej republiky opäť dáva slovenskému národu zákon, ktorý je medzníkom, základným kameňom v jeho vývine vo vlastnom slobodnom štáte. Po mnohých zákonoch, ktoré Snem Slovenskej republiky vyniesol, a po dlhých prípravách dnes sa prejednáva vládny návrh zákona o ľudových školách. Tento vládny návrh zákona v tom znení, ako je predložený, je povolaný otvoriť celkom novú dobu v slovenskom ľudovom školstve. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Mederly. )

V  návrhu tohto zákona je dôležité to, že ľudové školstvo bude sjednotené, čo má veľký význam s hľadiska organizačného, administratívneho a finančného, ale dôležitejší je ideologický základ, ktorý buduje v nábožensko-mravnom a národnom smere. Školy majú byť rímskokatolícke, evanjelické a obecné, v administratívnom ohľade celkom jednotne vedené. Že týmto zákonom bude slovenské ľudové školstvo postavené na pevný mravný základ, miesto rozcapartenosti svetových náhľadov v minulosti, to má znamenať pre výchovu našej mládeže jednotnú, novú etapu.

V   neblahej minulosti bola škola terénom, kde rôzne svetové náhľady sa chcely uplatňovať. Škola v minulosti bola skorej miestom pokusným ako svätyňou výcho-

vy. Nepriateľské idey a smery podmývaly dobrú dušu slovenského dieťaťa. Slovenská ľudová škola v minulosti stále cítila cudzí nátlak, ktorý sa prejavoval často v ostrom, ale často v skrytom terore. Maďarská vláda zrušila nielen tri gymnáziá, Maticu, ale aj všetky štátne školy ľudové sa pomaly stávaly semeniskom odnárodňovania, slovenčina sa musela utiahnuť do kostolov a cirkevných ľudových škôl. Tu sa nielen náboženstvo učilo v reči materinskej, ale žiaci mávali slovenské šlabikáre a čítanky. Učitelia boli národne povedomí, ktorí lásku k národu vštepovali do sŕdc malých a dobrých slovenských detí. V časoch najostrejšej maďarizácie tieto školy staly sa opravdovými baštami slovenskej výchovy. Cirkevné školy nedarmo boly vyhlasované panslávskymi hniezdami. Boly ony skutočne slovenskými výchovňami, posledným útulkom slovenského slova vedľa kostola. Učitelia tu účinkujúci vynikali pedagogickými a inými znalosťami natoľko, že sa stali požehnaním svojho kraja. Na poli školskej i mimoškolskej výchovy pracovali svorne s kňazmi. Perzekvovania, disciplinárky a z toho vyplývajúce neblahé následky neodstrašili slovenský rod milujúcich, aby obetavou a oddanou prácou chránili dedičstvo otcov. (Výkrik: Tak je!)

V časoch predvojnových cirkevné školy boly pevnými hradmi slovenskej rodolásky, viery a statočnej práce za slovenský národ. V Česko-Slovenskej republike sa hovorilo o "slovenskej škole", avšak vštepovanie národného citu bolo znemožňované, lebo tento bol popieraný a pritom sa vnucovala žiactvu ideologia smeru česko-slovenského. Rozcapartenosť politických strán vnášala do duší vychovávateľov neistotu, čo konečne pocítilo i žiactvo. Všemožne podporovaná laická morálka sa sošmykla s náboženského stanoviska a pre výchovu určila celkom iný základ. Laická výchova brala svoje smernice z pochybných filozofických systémov, často len z hospodárskych, ako bol marxizmus; tieto smery sa menily pravda podľa nálady vychpvávateľa. Každý vychovávateľ pestoval na vlastnili päsť svetový názor pre výchovu, podľa nálady a malých svojich skúseností. Chýbal pevný cieľ výchovy. Za takýchto okolností však cirkevná škola úzkostlive chránila národné hodnoty. Učitelia verní vo svojich srdciach naším ná-

rodným ideálom, ktorí sa sdružovali v "ZUS'-e neskoršie v,, KKUS"-e spolu s duchovenstvom urobili za slovenskú školu to, čo sa v tom čase urobiť dalo. Bránili a pestovali rodolásku a kresťanskú vieru. Hoc pokladaní za nespoľahlivcov - konali si povinnosti svedomite a trpezlive znášali mnohé krivdy, ktoré sa im ušly za výchovu v duchu kresťansko-slovenskom. Že slovenský národ pri tomto odcudzovaní nepodľahol, ďakujeme mnohým nebojácnym duchovným osobám, učiteľom, menovite cirkevným učiteľom, z ktorých mnohí boli trpiteľmi za kresťanské a národné práva slovenskej školy. 14. marcom 1939 všetko sa zmenilo. V štruktúre nášho školstva dominuje už idea náboženská a národná. Touto ideou je presiaknuté naše školstvo. Výchova a vyučovanie deje sa v duchu náboženskom a národnom. Národná škola v novom slobodnom štáte prispôsobuje sa ako živý a ustavične sa vyvíjajúci spoločenský organizmus skutočnému a praktickému životu. Všíma si potreby a záujmy ľudu. Vzbudzuje v mládeži lásku k práci a k životnému prostrediu. Školská výchova sa neizoluje, ale vzbudzuje lásku k rodnému miestu, kraju a nášmu drahému štátu. Jednotná škola, podložená líniou nábožensko-mravnou a národnou, splní statočne úlohy slovenskej ľudovej školy v slobodnej vlasti, Slovenskej republike. Vštepí do sŕdc jej sverených žiakov vlastnosti človeka-Slováka, ktoré sú: presvedčené kresťanstvo, národná sebavedomosť a hrdosť s ukáznenou národnou, osobnou sebakázňou. Poskytne budúcemu občanovi základy všeobecného vzdelania, zošľachtí, vštepí do sŕdc jej sverených žiakov vlastjeho city a vypestuje v ňom základy slovenskej podnikavosti a pracovitosti. Takto bude vychovávať jednotná ľudová škola kresťansky založený, národne povedomý a životaschopný slovenský národ.

Po stránke administratívnej, organizač-. nej a finančnej je vládny návrh zákona o ľudových školách nielen plne odôvodnený, ale znamená šťastlivé rozriešenie školského problému. Staré právo cirkví zakladať a udržiavať ľudové školy potvrdil uhorský zákonný článok XXXVIII z roku 1868, ukladá však politickým obciam zriaďovať a vydržovať ľudové školy. Okrem toho § 80 dáva štátu právo zakladať a udržovať štátne školy. Začínajú sa zakladať obecné školy a štátne školy s tenden-

ciou maďarizačnou a neskoršie s tendenciou čechizovania a laicizovania. Okrem pôvodných cirkevných škôl vznikajú čisto z ideovo-politických dôvodov obecné a štátne školy, čoho výsledkom je dnešný organizačne roztrieštený stav ľudového školstva. Tento stav zapríčiňuje priemerne nízku organizačnú úroveň a značný finančný náklad. Jednotný typ ľudovej školy s jednotnou ideovou líniou: náboženskomravnou a národno-výchovnou zvýši organizačnú úroveň nášho školstva a bude jednotnou finančnou základňou pre jeho budovanie a udržovanie. Prestane veľký počet jedno- a dvojtriednych škôl, ktoré sú organizačne školami najnižšej úrovne. Vo veľkej miere zanikne najťažší typ školskej práce. Prestane nielen najťažšia práca učiteľa, vyučovať na jedno- alebo dvojtriedke, ale školská práca sa zintenzívni zvýšením počtu škôl najvyššej organizačnej úrovne. S hľadiska finančného zase prestanú veľké ťažkosti vydržovania neštátnych škôl, na ktorých čiastku osobného nákladu a celý vecný náklad hradila cirkev, alebo politická obec, čo sa niekde doplňovalo z okresných alebo krajinských prirážok. Takto platily obce i na štátne i na svoje neštátne školy.

Daňové základy maly malé, školu však musely vydržovať, následkom čoho sa zadĺžily a nepriamo podľa štátnych daní musely vydržiavať aj štátne školy. Teraz každý bude vydržiavať svoje. Chudobným obciam, ktoré nebudú môcť prispievať na hradenie vecných nákladov školy, nakoľko by boly hospodársky nie sebestačnými, štát obligatórne a nie blahovoľne musí pomáhať.

Vládny návrh zákona o ľudovom školstve sjednocuje ľudové školy na základe mravne-náboženskom. Splňuje po každej stránke opodstatnenú žiadosť národa, všetkých politických i národných činiteľov, ale aj kruhov učiteľských, aby sa zachovala cirkevná škola, ktorá bude moderne zriadená, menovite čo sa týka udržovania, a ktorá bude blahodarne pôsobiť na rozkvete našej vlasti.

Vládny návrh zákona o ľudovom školstve postaví školu na vyššiu organizačnú úroveň: zjednoduší honorovanie učiteľov, hradenie vecného nákladu, ktorý bude najracionálnejšie riešený.

Po dlhom blúdení a teroroch, páchaných na slovenskom národe, slovenská

vláda stavia výchovu na pevnejšie základy. Chce predovšetkým, aby sa v škole vychovávaly charaktery, ktorá sa nevychovávajú mienkami a pochybnými teóriami, ale pravdou skutočnosti. Paragraf 10 osnovy zákona o ľudových školách hovorí o úlohe ľudovej školy toto: "Ľudová škola vychováva školopovinnú mládež za mravných a verných občanov Slovenskej republiky na podklade kresťansko-národnom, poskytuje jej v duchu národnej kultúry základné všeobecné vzdelanie, aby mohla správne plniť svoje náboženské a občianske úlohy. "

Výchova budúcich občanov Slovenskej republiky má teda pevný a určitý cieľ. Tento mu dá náboženská výchova, ktorá dáva odpoveď na cieľ ľudského života. Ona usmerňuje jednotlivé schopnosti človeka, aby tieto nezablúdily do extrémit. Viaže človeka v svedomí, aby vedel i tam mravne konať, kde ho nik nevidí, kde musí konať oproti svojim výhodám a dočasným záujmom, vedie ho k obetavosti, bez ktorej ľudstvo neobstojí. Táto výchova nám dá občanov pevnej chrbtovej kosti, ktorí budú vedieť tvoriť hodnoty nie hlavne pre svoje záujmy, ale pre slovenské kolektívum, ktoré práve teraz potrebuje osobnosti zaocelené, keď kladie základy svojho slobodného štátu. Sjednotené školstvo v tomto bude napomáhať a budovať. Sjednotené ľudové školstvo takto vychádza z mentality ľudu, berie do ohľadu náboženské, kultúrne a hospodárske pomery národa a kladie pri vypracovaní výchovných smerníc na duševnú založenosť národa hlavný zreteľ.

Preto dnes, keď Snem Slovenskej republiky rokuje o zákone, ktorým sa všetky ľudové školy majú sjednotiť, pocirkevniť, s radosťou vítame túto skutočnosť, nielen ako čin kresťansko-slovenský prvoradového významu, ale aj ako satisfakciu učiteľským a kňazským generáciám minulých rokov. Cirkevné školstvo zachovalo národ v minulosti pred náboženskou a národnou skazou, ono postaví v dnešnej dobe Slovenskej republike večné piliere. Čistého ducha nacionalizmu a viery zasievať bude do detských sŕdc nacionálne povedomý a nábožensky založený slovenský učiteľ.

Nový školský zákon bude nielen moderným dielom pedagogickým, ale aj zákonom spravodlivosti. Odčinia sa staré krivdy a školstvo sa postaví na najpevnej-

šie základne: náuku Kristovu a slovenský nacionalizmus.

Keď končím, s vďakou a úctou spomínam na gardu šľachetných známych i neznámych slovenských vychovávateľov v rokoch dávnych i v neďalekej minulosti, ktorí svojou školskou i osvetovou prácou vychovávali nepoddajné slovenské generácie, ktoré v časoch rozhodných vedely si stať na obranu národných a kresťanských záujmov slovenského národa a nakoniec pod zástavou Vodcu národa a prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu a s pomocou zdatného nemeckého národa a jeho veľkého Vodcu Adolfa Hitlera dopomohly ku konečnému víťazstvu. Že tento vládny návrh zákona leží dnes na stole slovenského Snemu, ďakujeme pánu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, ktorý toľko starostlivosti a pozornosti mu venoval, súčasne slávnej slovenskej vláde na čele s pánom predsedom vlády Dr. Vojtechom Tukom, ktorý je synom mnohého strádania a statočnej roboty prekonajúcej slovenskej učiteľskej rodiny, ďalej pánu ministrovi školstva a národnej osvety Jozefovi Sivákovi (potlesk), cirkvám katolíckej a evanjelickej a všetkým tým, ktorí sa o uskutočnenie vládneho návrhu zákona o ľudovom školstve pričinili. S vďakou spomínam všetkých, ktorí nedali zaniknúť cirkevným školám, lebo vedeli, že ony sú najbezpečnejšou hradbou národa. A vďačím nášmu obetavému slovenskému ľudu, ktorý žil, sám často v nedostatku, avšak obetoval posledný halier, aby mal pre deti školu slovenskú a kresťanskú. Na týchto všetkých si dnes myslíme a tešíme sa, že Boh dobrotivý dal sa nám dožiť radosti, aby sme mohli pozdraviť školu cirkevnú, školu kresťanskú, ktorá sa dnes stáva jednou ľudovou školou nášho nového života v Slovenskej republike.

Vládny návrh zákona o ľudovom školstve v tomto znení s radosťou vítam a prajem hodne božej pomoci a požehnania pri jeho prevádzaní. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly:

Slovo má pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec Čarnogurský:

Slávny Snem!

Pri odhlasovaní každého dôležitejšieho zákona nášho štátu bolo s tohto miesta tak často zdôrazňované, že v našej práci a

rozhodovaní sme vedení zreteľom zodpovednosti, snahou odčiniť krivdy minulosťou na národe páchané, triezvym ocenením vlastných síl, chápaním terajšej svetovej kritickej situácie, ale predovšetkým zreteľom celonárodnej a tak i celoštátnej prospešností v smysle našej národnej tradície.

Konštatujem to preto, aby práve pri odhlasovaní tohto zákona o ľudových školách bolo jasne a dôrazne podtrhnuté, že on je výsledkom práce konanej pod zorným uhlom práve vypovedaných skutočností.

K zákonom minulosti, ktoré od druhej polovice XVIII. storočia počaly chápať školskú otázku, nie už viacej ako otázku súkromnú, poťažne otázku, ktorá patrí výlučne do záujmovej oblasti cirkvi, ale ako takú, ktorá par excelence je hodná pozornosti štátnej správy, dnes pristupuje slovenský zákon o ľudových školách, vychádzajúc tiež zo zásady, že otázka školy je prvoradým štátnym záujmom.

Racio educationis Márie Terézie z roku 1777 zdôrazňuje právo štátu na kontrolu výučby a pre jej systematické prevádzanie zabezpečuje školám hmotné predpoklady. Uhorský školský zákon z roku 1868 usiluje už veľmi pripraviť možnosti, aby štát sa mohol stať výlučným pánom školy, čiže dáva predpoklady k radikálnemu zásahu grófa Apponyiho z roku 1907, ktorého školské zákony urobily ľudovú školu prvotriednym nástrojom štátnej šovinistickej politiky maďarskej.

V bývalej Česko-Slovenskej republike malý školský zákon z roku 1922 nesie v sebe všetky znaky vtedajšej doby, v ktorej sa oficiálne pracovalo za uskutočnenie socialistickej požiadavky odluky cirkví od štátu a znaky divokej nenávisti súdruha Habrmana proti cirkevnej škole. I keď opatrnou politikou Švehlovou bolo zlomené demagogické ostrie proti cirkevnej nenávisti ako v ostatných zákonoch, tak i v spomínanom maloškolskom zákone, no proticirkevný duch tam ostal a s ním i podklad nášho takmer 20-ročného boja v bývalom štáte o slovenskú školu i o slovenskú dušu.

Prítomný zákon je teda výsledkom dlhého historického zápasu, vedeného zákonne i mimo zákona o školu, teda o dieťa a s tým í o národ.

Pán minister školstva Jozef Sivák, ktorému sa dostalo veľkej historickej úlohy priviesť slovenskú školu po toľkom zmieta-

ní, toľkých útrapách na slovenskú pôdu a prvý raz v dejinách slovenských postavil ju do výlučných služieb slovenského národa v kultúrnom výbore Snemu dňa 22. októbra tohto roku, keď vládny návrh tohto zákona dostal sa prvý raz na program výboru, povedal v expozé toto:

"Vnútorne i zovnútorne obnovené slovenské školstvo postavené na jednotnú ideovú základňu, najmä keď sa podarí týmto návrhom zákona postaviť ľudové školstvo na jednotnú organizačnú základňu, stane sa mocným činiteľom, na ktorý sa bude môcť náš samostatný národ a štátny život bezpečne oprieť. "

Slávny Snem! Pri každom štátnom a národnom akte vychádzame zo slovenskej skutočnosti. Táto skutočnosť nám diktuje brať do úvahy to, že sme jedným z najmenších europských národov, postavení na citlivom stredoeuropskom priestore, susediaci s väčšími národmi, ktoré svoju prirodzenú expenzivitu uskutočňujú smerom najmenšieho odporu. Aby sme boli schopní stať sa imunnými proti tomuto tlaku, treba naše pozičné piliere budovať na takých miestach a takým spôsobom, ktorý túto imunitu najlepšie zabezpečuje. Je jasné, že s tohto hľadiska zaistená a zorganizovaná slovenská národná škola má pre budúcnosť nesmierny význam. Prosím, aby nebolo na účet frázovitosti pripísané moje tvrdenie, že výstavba slovenskej národnej školy musí predčiť výstavbu národohospodárskeho, komunikačného a vojenského systému nášho štátu. Všetky tieto složky zaisťujú hmotnú stránku národného a štátneho života, majú teda iste veľký význam. No, dnes sa ony ale prehodnocujú materialistickými princípmi, ktoré v nedávnej minulosti hraly v živote národov tak veľkú úlohu. Ale svet sa viacej obracia k princípom eticko-mravným, ktorých základy každému jednotlivcovi má zaistiť v prvom rade rodina a škola.

Slovenský štát usiluje sa rodine budovanej na kresťanskom základe zaistiť rozumnou sociálnou politikou jej existenčné podmienky.

Slovenská škola, ktorá prítomným návrhom zákona vlastne zaisťuje najdokonalejšie podmienky súhry rodinnej a školskej výchovy, dostáva sa v očiach národa na miesto, ktoré jej patrí.

Keď som vyššie poukázal na význam národného školstva, špeciálne pre náš slo-

venský národ, treba mi poukázať na zretele, ktoré predložený návrh zákona sleduje a opýtať sa, či tieto zretele skutočne zaistia splnenie tých veľkých úloh, ktoré čakáme od slovenskej národnej školy organizovanej na podklade predloženého návrhu.

Dejiny školstva v posledných storočiach kráčajú v znamení zápasu medzi štátom a cirkvou. Otázka mocenského postavenia poťažne vplyvu cirkvi a štátu na školy odzrkadľuje sa i v našom návrhu. Treba tu konštatovať, že tento návrh je jedinečným dôkazom toho, že je možno nájsť pri dobrej vôli a vzájomným rešpektovaním modus vivendi medzi štátom a cirkvou v tejto otázke. Takmer každá veta tohto zákona je smelým ale úprimným delením moci medzi štátom a cirkvou. Možno by bolo povedať, že zákon tento bude ukážkou vyspelého kompromisu medzi štátom a cirkvou. No, kompromis je vždy výsledkom boja, v ktorom niet ani víťaza ani porazeného. V našom prípade nie je tomu tak, lebo tento zákon nie je výsledkom zápasu o moc dvoch táborov, ale je výsledkom práce, pri ktorej sa nebral zreteľ na prestíž jednej či druhej strany, ale na spoločný cieľ oboch činiteľov jedného a toho istého národa: zaistiť jeho prítomnosť a budúcnosť na najpodstatnejšom poli formovania jeho rázovitosti a osobitosti v škole.

V prítomnej dobe vystupuje silne do popredia v štátnom zriadení princíp štátnej totality a je nemysliteľné, aby sa štát delil o svoju právomoc s inými činiteľmi, teda i s cirkvou. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Kto pozerá na náš zákon s tohto hľadiska, tomu sa zdá nevyhovujúcim. V tejto otázke pri prejednávaní návrhu tohto zákona vo všetkých predchádzajúcich inštanciách, nakoľko sa tu riešila otázka pomeru štátu a cirkvi, držali sme sa zásadne slov Písma svätého: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi a čo je Božie, Bohu. Lev XIII. hovorí jasne v encyklike Immortale: "Každopádne je treba, aby sme sa pridržiavali toho, že pôvodná štátna moc musí byť odvodzovaná od samého Boha a nie od ľudí. Je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že cirkev uznáva štát ako samostatnú moc, ktorá je vo veciach svetských najvyššia. " S tohto hľadiska vychádzajúc, dali sme v návrhu tohto zákona štátu všade moc tam, kde je

to jeho bezpodmienečným záujmom, teda starosť o hmotné zaistenie školy, administratívnu správu atď.

Cirkev v otázke školskej výchovy a výučby má svoje nezmeniteľné právne požiadavky spočívajúce na základe dogmatickom a požiadavky premenlivé, podmienené historickým vývojom.

V tomto premenlivom ohľade prešiel dohľad a najvyššia správa výučby všetkých predmetov svetských do rúk odborne vzdelaného učiteľstva v službách povolaných záujemcov o školu: rodičov, cirkve a štátu.

To žiada potrebné delenie práce pri veľkom vzraste učebných predmetov a zdokonalení didaktiky. Z tej príčiny je už dnes nemysliteľný spôsob niekdajších takzvaných farských a kláštorných škôl, ako škôl jediných.

Ale k tým mnohým učebným predmetom patrí ako duša k živeniu organizmu, podľa úsudku všetkých rozumných pedagógov vyučovanie náboženstva. V tomto ohľade je len cirkev kompetentná. Prítomný zákon túto primárnu požiadavku jasne a bez výhrad rešpektuje. Uznáva, že cirkev je jedine Bohom povolanou oprávnenou ochránkyňou a učiteľkou zjavenej pravdy. Náboženská výučba je súčasne nerozlučiteľne spojená s náboženskou výchovou.

Táto výchova zaberá celého človeka, osvieti jeho rozum svetlom viery a posilňuje jeho vôľu nadprirodzenou silou milosti božej, aby jeho celý život bol z viery.

K nezadateľnému právu cirkve vychovať jedincov národu k pravému kresťanskému životu sa pripojuje i nezadateľný nárok každého jednotlivca byť vychovaným pre večný život.

Preto je nezmeriteľnou požiadavkou dogmatickou, aby v celom zriadení školskej výchovy a výučby nebolo ničoho, čo by výchovné poslanie nábožensko-mravné zťažovalo alebo znemožňovalo, ba naopak, je treba pozitívne, aby všetka výučba a výchova bola preniknutá náboženským duchom. (Výkrik: Tak je!) Túto požiadavku sme brali ako najhlavnejší zreteľ prítomného návrhu zákona, uplatňovali sme ho do dôsledku a je len starosťou cirkví, aby za súčinnosti rodičov spolupracovali so školou tak, aby nová slovenská škola nielen negatívne sa bránila tomu, aby neprišla

do konfliktu s cirkvou, ale hlavne, aby pozitívne pestovala mravno-náboženskú výchovu, ktorá je najväčšou silou slovenského ducha a slovenskej budúcnosti. (Výkrik: Tak je!)

Výchovu charakteru, ktorú kladieme novej slovenskej škole za najväčšiu úlohu, keďže slovenský národ tak veľmi potrebuje charakterných ľudí (výkrik: Tak je!), nie je možné úspešne tam, kde sa od náboženského presvedčenia upúšťa, kde sa neberie zreteľ na posledný cieľ človeka a na povahu jeho prirodzenosti.

Slovo božskej autority "Ja som cesta, pravda a život", ukazuje smer správnej výchovy mládeže a obrodenie kresťanských národov z hrobu prítomného duchovného i mravného úpadku. Myšlienka starostlivej výchovy celého národa, teda myšlienka národnej školy je plodom kresťanskej náuky o dôstojnosti a rovnocennosti každej nesmrteľnej ľudskej duše. (Výkrik: Výborne!)

Výchova slovenského človeka v minulosti bola podmienená cirkevnou školou, ktorá i v ťažkých časoch proti duchu platných zákonov zabezpečovala národný život dnešnej mládeže, teda dnes uzákonením konfesionálnej školy slovenskej dokumentujeme len to, že ideme po správnej ceste v duchu slovenských dejín. Rodina, škola a kostol sú prameňmi slovenskej sily, robíme dobre, keď tieto národné pramene sverujeme do opatery najsilnejšej mravnej autority - cirkvi.

Pre tých, ktorí si myslia, že pre štát je nedôstojné, poťažne prežité tvoriť konfesionálne školy, pripomínam slová Montalambertove: Všetky prostriedky proti nebezpečiu komunistickej výchovy sú len palliatívne, keď nebudú použité prostriedky náboženskej výchovy mládeže v škole. Každá vláda, ktorá zaviedla takzvanú neutrálnu školu, vychovala si generáciu, ktorá ju shodila akonáhle dospela.

Je zaujímavé, že i samé sovietske Rusko, ktoré vyhlásilo 16, októbra 1918 zákon o "Všeobecných zásadách jednoliatej školy práce" na podklade pedagogiky Blonského a Krupskej, muselo po dvadsaťročnej skúsenosti prísť k poznaniu pedagogického neúspechu tejto školy a zaviesť takzvanú politiku novej školy. Komunistická pedagogika nechajúc sa uniesť heslom neobmedzenej individuálnej slobody, neuvedomila si,

že obsah toho hesla neprekročil prah čistého negativizmu, že jeho pátos žil čiste nenávisťou a jeho jediným výsledkom bolo ničenie a zavrhovanie doteraz platných hodnôt. Taká výchova vedie k vytváraniu despotizmu, ako to hovoril Šigalev v Dostojevského Besoch: Vychodiac z neohraničenej slobody, prichádza nakoniec k neohraničenému despotizmu.

Necítime sa teda nijako zpiatočnými, ak prítomný návrh zákona nenesie známky oných pokrokových snáh, ktoré boly hýbadlom povojnovej školy, a ktoré smerovaly k anarchistickému ponímaniu slobody presvedčenia. Pre nás škola nie je chemickým laboratóriom pokusníctva, ale podľa starej zásady štepnicou ľudskosti, v ktorej budenie vychovávať mladé duše osvedčenými prostriedkami kresťanských ideálov na statočných občanov štátu a nositeľov veľkých ideálov nášho národa.

Slávny Snem! Na predloženom návrhu zákona pracovali svorne obidve kresťanské konfesie nášho národa. Na oltár novej slovenskej školy priniesli obete katolíci i evanjelici rovnako. Ostatné číslo Kultúry konštatuje, že podľa tohto zákona vlastne štát sa stáva vlastníkom škôl a cirkev len poradcom. Ale dokladá hneď k tomu, že katolícka cirkev položila na oltár slovenskej ssmostatnosti ďalší svoj veľký dar dobi c voľne v presvedčení, že ho sverila starostlivej opatere. Nezodpovedá celkom pravde, že štát sa stáva vlastníkom doterajších cirkevných škôl. Tieto ostávajú i naďalej majetkom cirkvi. Len pre vonkajšiu správu zabezpečuje sa štátu v spolupôsobení s cirkevnými vrchnosťami väčšie administratívne práva, naproti čomu zasa cirkvi sa prenecháva vplyv na samú podstatu školy, to jest na výchovu a výučbu. Prestáva doterajšie školstvo cirkevné, štát preberá tieto takmer neznesiteľné hmotné starosti, ktoré dosiaľ cirkevné školstvo ťažily. Súčasne prestáva i štátne školstvo v doterajšom smysle a dáva sa v zásade miesto školstvu konfesijnému. Je treba s tohto miesta poďakovať cirkevným činiteľom za ich veľkú prácu, ktorú najmä v posledných dvoch desaťročiach konali takmer s vypätím všetkých síl pre udržanie cirkevného školstva, ktoré bolo silnou baštou slovenského nacionalizmu a vo veľkej miere sa zaslúžilo o podporenie nacionálneho pohybu na Slovensku, ktorý v týchto kritických dnešných časoch hrá tak veľkú úlohu a kto-

rý nás uchránil v nedávnej mimilosti od národnej katastrofy.

Ide o to, aby katolíci a evanjelici slovenskí vedeli i v budúcnosti svorne spolupracovať, a to najmä pri riešení tak dôležitých celonárodných a celoštátnych otázok Čas nám dnes prikazuje túto najužšiu spoluprácu a najtesnejšie sblíženie nielen pre upevňovanie kresťanských zásad, ale takisto i našich spoločných slovenských záujmov.

Dnešným dňom vstupujeme do nového obdobia našich náboženských dejín na Slovensku. Uzatvárame slávnu minulosť, ktorá v našich školách po stáročia vytvorila tak krásnu tradíciu na poli cirkevného školstva, ktoré spolu s kostolom tvorilo studnicu národného života. Nová cesta bude zpočiatku zaiste ťažká, no netreba sa báť prekážok. Z minulosti máme sebadôveru, že sme vedeli prekážky do cesty nám stavané, lámať.

Najbližšie časy budú žiadať od nás vypätie síl. Keď sme sa týmto zákonom vedeli zbaviť hmotných starostí o školstvo, teraz všetky sily môžeme venovať vnútornému poslaniu našej školy, to jest pozitívnemu pestovaniu slovenských a kresťanských charakterov. Každá vojna prináša so sebou úpadok mravných ideálov a po zakončení vojny ľudstvo a najmä mládež zmieta sa v kŕčovitom hľadaní nových ciest. Tento zákon dáva nám možnosť, aby sme vyšli potrebám času v ústrety, aby národ nedostal sa na scestie, aby sme ho i z tých čias vyviedli zase na cesty duchovného života shodného s našou slávnou tradíciou. V tomto smysle nový zákon vítam a odporúčam k odhlasovaniu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Ešte pred skončením rozpravy dostal som tento návrh:

"Navrhujeme:

1) v odseku 2, § 3 koniec vety "v ktorých má aspoň 30 školopovinných príslušníkov" nahradiť slovami "ktorý má aspoň 20 školopovinných príslušníkov";

2) v odseku 1, § 4 posledné dve slová ,, trojtriednu školu" nahradiť slovami,, dvojtriednu školu";

3) do odseku 6, § 8 vložiť ako druhú vetu: "Právo vlastníka školských budov

používať ich - nie vo vyučovacích hodinách - na ciele cirkevno-náboženské zostáva nedotknuté"; terajšia druhá veta bude treťou vetou.

V Bratislave dňa 26. novembra 1940. Podpísaní: Dr. Ing. Zaťko, Dr. Lukáč a Morháč.

Nakoľko tento návrh nevyhovuje všetkým náležitostiam, ktoré predpisuje § 47 rokovacieho poriadku, nemôžem dať o ňom hlasovať.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Hancko a Husárek.

Zpravodajca Hancko: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Husárek: Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 dielov, 34 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky.

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 dielmi, 34 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri novom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, odseku 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o ľudových školách.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Hancko a Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Hancko: Nie sú. Zpravodajca Husárek: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí

s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestných činoch proti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.              

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

V právnom štáte musí byť právny poriadok. Cieľom právneho poriadku je ochrana právnych záujmov, právnych statkov občianstva; to je ochrana súkromnoprávnej sféry občana, plynúca z existencie štátu a zo svrchovanosti jeho.

Ak sú predmetom právnej ochrany v štáte statky občana-jednotlivca, teda statky súkromné, dotýkajúce sa jednotlivcov ako takých, tým viac je odôvodnená a potrebná ochrana statkov celej štátnej pospolitosti ako takej, a to najvážnejšieho verejného statku pre každého občana, to jest štátu samého.

Paragrafom 1 zákona číslo 1 z roku 1939 Sl. z. vyhlásili ste, slávny Snem, dňa 14. marca 1939 na tomto mieste, že Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý slovenský štát. Tým slovenskému národu dostalo sa najcennejšieho právneho statku, vlastného štátu, samostatnosti a neodvislosti v ňom.

Paragrafom 3 citovaného zákona uzákonil tento Snem na tomto mieste platnosť všetkých dovtedajších zákonov nariadení a opatrení. Tým zaistená bola ochrana Slovenskej republiky právnymi normami, ktoré určené boly k tomuže cieľu pre Česko-Slovenskú republiku.

Paragrafom 3 citovaného zákona boly zákony, nariadenia a opatrenia ponechané v platnosti, avšak so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti slovenského štátu. Zostal teda v platnosti v smysle a v rámoi týchto zmien zákon na ochranu republiky, číslo 50 z roku 1923 Sb. z. a n.,

so všetkými zmenami a novelami za 15 rokov k nemu vydanými. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Už 14. marca 1939 boly si slovenský zákonodarný snem a slovenská vláda vedomé, že zákon na ochranu republiky a tento doplňujúce právne normy nám plne nevyhovujú, lebo nevyčerpávajú všetky skutkové podstaty zmenených pomerov. Preto boly tu snahy so strany oboch týchto ústavných činiteľov vyplniť medzery, ako sa to aj stalo napríklad zákonom číslo 326 z roku 1939 a vládnym nariadením, s mocou zákona číslo 230 z roku 1940.

Doterajšie právne normy na ochranu štátu nestačia ani po stránkach iných. Nevyhovujú v samostatnom slovenskom štáte so zreteľom na Štátoprávnu zmenu a nevyhovujú ani so zreteľom na nového ducha slovenského, najmä pokiaľ ide o úvodné vyhlásenie našej Ústavy, ústavneho zákona číslo 185/1939 SL z., a o ducha a obsah samotných predpisov Ústavy, ako aj o smery a ideológiu po vydaní Ústavy u nás zdomácnelé.

Prispôsobenie predpisov na ochranu štátu práve citovaným faktorom stalo sa prelo čoskoro aktuálnym. Stalo sa aktuálnym už v polovici minulého roku, keď vláda Slovenskej republiky listom zo dňa 4. augusta 1939 prikázala Ministerstvu pravosúdia pripraviť nové znenie zákona o trestných činoch proti štátu. Ministerstvo pravosúdia dalo sa do roboty. Zariadilo spracovanie osnovy zákona, ktorá prešla očistcom a kritikou referenta Ministerstva pravosúdia, komisie složenej zo zástupcov Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry i samotného Ministerstva pravosúdia, aby takto upravená osnova dostala sa do pripomienkového pokračovania. Po pripomienkovom pokračovaní definitívne znenia vládnej osnovy upravila širšia komisia v 23. zasadnutiach, do ktorých boli pribratí aj zástupcovia právnickej fakulty, advokátskej komory a jednotlivých zainteresovaných ministerstiev.

Toto som uviedol preto, aby slávna Snemovňa mala obraz o tom, akou starostlivosťou a námahou bola osnova pripravovaná, lebo len tým sa dá vysvetliť fakt, že slávnemu Snemu predložená vládna osnova zákona o trestných činoch proti štátu je jedným z najlepšie doteraz pripravených osnov zákonov jak po stránke

právnej a obsahovej, tak aj po stránke štylistickej. Takto vystrojená osnova zákona dostala sa do konečného štádia, do Snemu a jeho výborov.

Ústavno-právny výbor rokoval o osnove vo viacerých zasadnutiach a vo všeobecnej debate konštatoval toto:

Predložená osnova dbá o to, aby jej ustanovenia, pokiaľ je to len možné, boly v súlade s ustanoveniami všeobecnej časti trestného zákona - zákonného článku V. z roku 1878, §§ 1 až 125, zákona priestupkového - zákonného článku XL z roku 1879, paragrafov 1 až 32, aby sa tak odstránily konflikty jak vo formálnom tak aj v materiálnom trestnom práve na Slovensku platnom, ktoré nastaly vývojom za 20 rokov česko-slovenského režimu, ktorý v unifikačných snahách riadil sa zásadami právnych sfér bývalého Rakúska, čím vniklo do nášho práva mnoho novôt a nezvyklostí.

Predložená osnova vracia sa k zásade § 22 trestného zákona a maximuje dočasný trest na slobode na dobu 15 rokov. Táto výmera dočasného trestu na slobode je primeraná a to aj pri možnosti podmienečného prepustenia delikventa na slobodu podľa zákona číslo 562 z roku 1919 Sb. z. a n.

Predložená osnova zavádza na strane druhej tiež najnižšiu teda spodnú hranicu trestu na slobode a to buď výslovne pri jednotlivých trestných činoch, alebo všeobecne tam, kde spodná hranica trestnej sadzby nie je výslovne uvedená; treba ňou rozumieť hranicu podľa všeobecných ustanovení, to jest podľa paragrafov 22 a nasledujúcich trestného zákona a paragrafov 15 a nasledujúcich zákona priestupkového.

Paragraf 44 predloženej osnovy spomenutú zásadu spodnej hranice trestu na slobode stanoví výslovne ale tiež sudsidiárne, teda všeobecne tam, kde nie je stanovená výslovne pre tie prípady, kde trestný čin spáchala osoba vojenská. Toto bolo potrebné so zreteľom na možnosť zachovania odvolacieho práva verejného žalobcu.

Osnova proti doterajším zásadám stanoví všeobecne možnosť uloženia trestu peňažného ako trestu vedľajšieho; ponecháva však v tomto smere voľnosť trestnému súdu uložiť trest peňažný, ako trest

vedľajší, vedľa trestu na slobode pre každý trestný čin podľa tejto osnovy.

Osnova ponecháva ďalej trestnému súdu možnosť podľa zákona z roku 1931 číslo 123 Sb. z. a n. na miesto trestov na jednotlivé prípady v tejto osnove uložených a za podmienok citovaného zákona uložiť aj štátne väzenie.

Osnova prebiera zo zákona z roku 1923 číslo 50 Sb. z. a n. ustanovenie o dvojakom treste na jednotlivé trestné činy. To preto, že tento spôsob ukladania trestov osvedčil sa v praxi. Pri osnove, ako je táto, sa to zvlášť vyžaduje, lebo ide väčšinou o politické trestné činy, teda o trestné činy relatívnej povahy. Pri relatívnosti povahy týchto trestných činov súd bude mať väčšiu možnosť zvlášť skúmať väčšie alebo závažnejšie previnenie po subjektívnej stránke a po objektívnej stránke spôsobené poškodenie alebo ohroženie a podľa toho použiť menšiu alebo väčšiu sadzbu trestu na slobode.

Toto by boly zásadne rozdiele proti doterajšiemu právu na tomto poli. Inak vládna osnova v podstate pridržiava sa kostry doterajšieho zákona na ochranu republiky z roku 1923 číslo 50 Sb. z. a n. doplneného novelami. Zmeny a dôvody ich prevedenia spomeniem pri rozoberaní osnovy podľa jednotlivých paragrafov.

Toľkoto by som mal ako zpravodajca ústavno-právneho výboru k predloženej osnove vo všeobecnosti.

Po spomenutých úvahách prikročil ústavno-právny výbor k rokovaniu o osnove podrobne podľa jednotlivých paragrafov.

Paragrafom 1 osnovy chránia sa najvyššie formálne-organizačné hodnoty a zariadenia nášho štátu, a to jak základné princípy samotnej Ústavy, tak aj ústavná činnosť najvyšších ústavných činiteľov, ako aj územná a ústavná celistvosť štátu. Novotou je druhý odsek tohto paragrafu, ktorý zvyšuje trestnú represiu v určitých prípadoch. I toto je odôvodnené so zreteľom na najvyššie formálne-organizačné hodnoty štátu, ktoré sú tam chránené. Ústavno-právny výbor prijal znenie tohto paragrafu úplne po nepatrných štylistických zmenách. Schválil i znenie odseku 2, písmeny g) obsahujúce akúsi generálnu klauzulu, ktorá bola tam vsunutá, lebo všetky prípady úkladov predom vypočítať

nemožno. Zo zneužitia niet obavy, lebo "Iná obzvlášť priťažujúca okolnosť musí byť aspoň tak vážna, ako okolnosti demonštratívne týmto paragrafom vypočítané.

Ústavno-právny výbor vynechal z odseku 1, písmen b) slová: "jeho zástupcu"i to preto, lebo Ústava nehovorí o zástupcovi prezidenta republiky; nie je to ústavno-právny pojem.

Trest smrti bol ponechaný tiež, lebo však ide o obzvlášť veľké nebezpečenstvá úkladného podujatia pre republiku a teda o najťažšie zločiny u nás vôbec.

Ustanovením §§ 2 a 3 je postihnutí hocijaká činnosť úkladná, počítajúc do toho aj samotné spolčenie sa.

Pokiaľ ide o §§ 1 a 3 vládnej osnovy, sú tieto zahrnuté v prvom diele pod nadpisom: "Vlastizrada". Ide o prípady, ktoré má na mysli § 39 Ústavy, pre ktoré možno trestne stíhať i hlavu štátu pred Štátnou radou na obžalobu Snemu.

Všetky 3 paragrafy osnovy medzi sebou súvisia a sú tak závažné, že bolo treba trestnú represiu zvýšiť, čo sa vo všetkých prípadoch aj stalo.

Paragrafy 4 a 5 boly prevzaté bez podstatnej obsahovej zmeny z doterajšieho zákona. Ústavno-právny výbor §§ 2, 3, 4 a 5 prijal bez podstatných zmien obsahových.

Novotou je § 6, odsek 3, písmena c). To j. e analógia § 340 trestného zákona, kedy na trestné činy spáchané po živnostensky je stanovená značne vyššia sadzba trestu ako na čin kvalifikovaný.

Toto stanovisko osnovy je plne opodstatnené, lebo však po živnostensky páchaná zrada je vo všetkých prípadoch páchaná s remeselnou a odbornou zbehlosťou a opatrnosťou. Trest smrti v tomto paragrafe uvedený, je tiež odôvodnený a to dôležitosťou a závažnosťou právnych majetkov, týmto ustanovením chránených.

Ústavno-právny výbor prijal § 6 osnovy bez obsahovej zmeny. Zaradil do neho iba pôvodný 2 odsek § 7. Dôvodom pre toto preradenie bolo, že § 6 a odsek "2, § 7 hovorí o cudzej moci, kým odsek 1, § 7 o nepovolanej osobe. Podľa tohto kritéria preto previedol ústavno-právny výbor rečené preradenie právom.

O generálnej klauzule § 6, ods. 3, písmena e) platí to isté čo som povedal o tejže pri § 1.

Paragraf 7 obsahuje ľahší prípad vojenskej zrady, kde k vyčerpaniu skutkovej podstaty stačí vzťah k hocijakej nepovolanej osobe, nemusí ísť o cudziu moc alebo, cudzích činiteľov.

Ustanovenia § 8 osnovy sú proti doterajšiemu právnemu stavu jednak zmenené a jednak nové. Skutková podstata odseku 1 a 2 bola zprísnená, lebo trestná je už nielen činnosť za vojny a v nepriateľskom vojsku, ale už aj činnosť v Čase ozbrojeného napadnutia republiky a aj služba v nepriateľskom sbore. Stačí teda k vyčerpaniu skutkovej podstaty podľa tohto paragrafu služba pri vojsku a pri sbore a nemusí to byť služba vo vojsku a v sbore samom.

Predpisy v odseku 3, 4, 5 a 6 osnovy sú nové. Ich potrebu odôvodňuje okolnosť, že spolčenie, uvedené v odseku 3, 4 a 5, bude v mnohých prípadoch nebezpečnejšie, ako samotná činnosť, v odseku 2 opísaná, preto právom kladie odsek 4 na obyvateľov štátu v tomto prípade zvláštnu opatrnosť.

Novotou proti doterajšiemu stavu je § 9 osnovy, rokujúci o záškodníctve. V doterajšom práve v tomto smere bola medzera a právom sa preto vyplňuje. Odsek 2 citovaného paragrafu postihuje spolčenie sa k činnosti podľa odseku 1 a tresce ho rovnako, lebo spolčovanie bude vždy aspoň tak nebezpečné ako samotná trestná činnosť.

Ústavno-právny výbor prijal tento paragraf tiež bez podstatnej obsahovej zmeny.

Paragrafy 10, 11, 12 a 13 obsahujú repressie na útoky proti ústavným činiteľom. Prevzaté sú z doterajšieho právneho systému, iba že sú sprísnené. Ústavnoprávny výbor i tieto ustanovenia prijal bez obsahových zmien s výnimkou, že odsek 1, písmena c), § 11 slúčil s odsekom 1, písmena b) tohože paragrafu a odoprel ochranu podľa odseku 3, § 11 osobám, uvedeným v odseku 3, § 10, vypustiac z textu osnovy tento odsek.

Paragraf 14 osnovy je nutným doplnkom zákona z roku 1933 číslo 108 Sb. z. "a n. o ochrane cti. Prísnejšia trestnosť v odseku 1 a 2 je potrebná so zreteľom na súvislosť tohto ustanovenia s citovaným zákonom.

Aj ustanovenie § 15 prevzaté bola v podstate z § í2 zákona na ochranu republiky. Novota a podstatná zmena vlak nastala v prípade písmený b) odseku 1, ktorým boly vylúčené z oznamovacej povinnosti osoby páchateľovi blízke. Zmena táto bola žiadúca najmä preto, že nie je dosť slušné a spravodlivé žiadať, aby aj najbližší príbuzní museli oznamovať činnosť svojich najbližších. Najjemnejšie rodinné vzťahy došly takto k prednosti pred zákonom.

Paragraf 16 má základ v ustanovení paragrafu 13 zákona z roku 1923 číslo 50 Sb. z. a n., bol však doplnený proti doterajšiemu právnemu systému zodpovedne naším potrebám a zmenám, menovite pokiaľ ide o súlad s vládnymi nariadeniami o HG a o FS.

I v tomto paragrafe bola trestná sadzba zvýšená. Ústavno-právny výbor prijal tento paragraf bez obsahových zmien. Ustanovenie § 14 zákona na ochranu republiky bolo rozšírené § 17 vládnej osnovy, lebo vystihuje i ďalšie možnosti poburovania a to proti územnej celistvosti alebo kresťanskému sociálnemu štátnemu poriadku. Navrhovanou a ústavno-právnym výborom prijatou štylizáciou dostatočne sa vystihla postupnosť a nie súčasná prítomnosť viac ako dvoch ľudí, pred ktorými sa poburuje.

Paragraf 18 bol prispôsobený nastalým štátne-politickým zmenám a z toho plynúcim právnym predpisom, prípadne vžitej terminologii. Nakoľko štátna vlajka je rozdielna od štátnej zástavy, priznáva tento paragraf rovnakú ochranu aj štátnej zástave. Nový názov: "Hanobenie republiky" vynútila si prax sama. Ústavno-právny výbor zmenil obsahové odsek 1 a 3 citovaného paragrafu. Upravil ich znenie tak, že k skutkovej podstate patrí hanobenie aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými, kým pôvodné znenie osnovy uspokojilo sa s hanobením pred viac než dvoma osobami, hoci súčasne neprítomnými. Oprava ústavno-právneho výboru vyžaduje teda súčasnú prítomnosť viac ako 2 ľudí, kým pôvodná úprava osnovy znamenala postupnosť resp. postupnú prítomnosť viac ako 2 ľudí.

Paragraf 19 obsahuje rovnaké ustanovenia pri hanobení cudzieho štátu uznaného republikou, ako pri hanobení štátu vlastného a preto tu poukazujem na pre-

došlý paragraf. Rozdiel je len v odseku 4, ktorý vyžaduje ako predpoklad zavedenia trestného pokračovania nariadenie rezortného ministra. I tento paragraf prijal ústavno-právny výbor bez obsahovej zmeny.

Paragrafy 20 až 31 boly v podstate prevzaté z korešpondujúcich ustanovení zákona z roku 1923 číslo 50 Sb. z. a n. o ochrane republiky. Obsahujú ustanovenia o represiách za hanobenie národa, verejné štvanie, výzvu na neplnenie zákonitých povinností, vychvaľovanie trestných činov, uverejnenie obrazu zločincov, sdružovanie štátu nepriateľské, rozširovanie poplašných zpráv, hrubú neslušnosť, účastenstvo a nadržovanie pri vojenských zločinoch, zakázané zpravodajstvo, ohrožovanie obrany republiky a neodstránenie alebo zriadenie nedovolených pomníkov.

Ústavno-právny výbor prijal tieto ustanovenia bez vážnejších obsahových zmien. Zmenil len odsek 4, § 22 vládnej osnovy, kde stanovil trestnú represiu iba na vyzývanie, na hromadné páchanie priestupku; bolo by totižto povážlivé dávať trestné sankcie na verejné vyzývanie na ojedinelé páchanie priestupku a preto skutkovú podstatu tohto ustanovenia ústavno-právny výbor sprísnil.

Taktiež snížil ústavno-právny výbor trestné sadzby čo do spodnej hranice podľa potreby a zodpovedne povahe trestného činu.

Priestupok uvedený v § 26, ods. 1, písmena b), osnovy prekvalifikoval na prečin a stanovil naň trest väzenia do jedného roku, alebo trest peňažný do Ks 40 000.

Paragraf 32 osnovy obsahuje ustanovenia o účinnej ľútosti; toto ustanovenie je dvojsečnou zbraňou, lebo kým na jednej strane honoruje sa pokánie osoby, na druhej strane dosahuje účinnou ľútosťou táto osoba beztrestností a strháva tým so sebou osoby druhé, ktoré sa dopúšťaly tej istej činnosti, ktoré pracovaly za tú istú a spoločnú myšlienky, ktoré však beztrestnosti nedosahujú. Avšak pokoj a bezpečnosť štátu je najvyšším zákonom a tomuto dala výraz vládna osnova ustanovením § 32. I štát má mnohokrát väčší záujem na tom, aby sa jeho bezpečnosť neohrozovala a preto si ju zaisťuje tým, že zaručuje beztrestnosť osobám, ktoré včas od svojho trestného podujatia upustily. Je to odôvod-

nené najmä tam, kde zákon postihuje trestnou sankciou už prípravné činy a preto musí poskytnúť páchateľovi možnosť, aby včasným upustením od príprav zaistil si beztrestnosť. Inak páchatelia bez možnosti účinnej ľútosti boli by nútení so trvať na podujatiach štátu nepriateľských, ak by nemali možnosť návratu, lebo sám zákon by ich prinútil k tomu, aby vo svojej činnosti pokračovali.

Avšak aj pri účinnej ľútosti činí zákon výnimku a to odsekom 3 citovaného paragrafu; tu vylučuje beztrestnosť takzvaných agent-provokatérov, ktorými treba rozumieť osoby, ktoré predom maly úmysel oznámiť úradu takéto podujatie.

Ústavno-právny výbor prijal § 32 osnovy bez podstatných obsahových zmien. Doplnil iba odsek 2 tým, že upustenie od spolčenia a oznámenie trestnej činnosti musí byť dobrovoľné a musí sa stať prv, ako bolo odhalené.

Paragraf 33 osnovy obsahuje ustanovenia o vymeriavaní trestu pri poľahčujúcich okolnostiach. Osnova nevypočítáva poľahčujúce okolnosti a ponecháva toto voľnému uvažovaniu sudcov, aby podľa okolností prípadu zmierňovali trest na činy v tomto paragrafe vypočítané.

Odsek 2 je nový a bolo ho treba vsunúť do ustanovenia tým viac, že paragraf 10 osnovy zapodieva sa trestnosťou osôb vo veku od 18 do 20 rokov. Zákonom o trestnom súdnictve nad mládežou neboly totižto ustanovenia § 32 dotknuté a vloženým ustanovením vylúči sa pochybnosť o možnosti použitia celého paragrafu. Osnova medzi osobami nad 20 rokov a osobami medzi 18 a 20 rokov robí vlastne len jediný rozdiel, to jest pri týchto vylučuje trest smrti. Zo štylizácie dá sa však vyvodiť, že pri použití mimoriadnych prostriedkov zmierňovacích tam, kde tento zákon stanoví trest smrti, u osoby medzi 18 a 20 rokom možno použiť sadzby medzi 10-15 rokmi trestnice.

Paragraf 34 má ustanovenia o treste peňažnom; tieto ustanovenia ústavnoprávny výbor bez obsahovej zmeny prijal a nepotrebujú osobitného výkladu.

Ustanovenie o konfiškácií majetku tiež nie je nové. Novota je len v tom, že zabavený majetok nehrá už rolu pri náhrade škody činom spôsobenej, ale je trestom a preventívnym opatrením na zamedzenie

činností. Súd má možnosť vypovedať konfiškáciu majetku. Fakultatívna táto forma je volená preto, že konfiškovanie majetku delikventa veľmi zadĺženého neznamenalo by žiadneho efektívneho výsledku a konfiškácia majetku malého, ktorý potrebuje páchateľ a jeho rodina na nutnú výživu, minula by sa cieľa a poslania trestu. Na rozdiel od ostatných ustanovení tejto osnovy nadobúda ustanovenie § 35 hneď účinnosť.

Ustanovenia §§ 36-39 o zhabaní trestných znakov, o strate čestných práv občianskych, o vypovedaní a zastavení periodického tlačiva sú len samozrejmosťou, ktorú so sebou donáša odsúdenie podľa navrhovanej osnovy; sú to ustanovenia prevzaté z doterajších predpisov, sú osved-. čené a preto ústavno-právny výbor obsahove na tých ustanoveniach nič nemenil.

Paragraf 40 obsahuje zmenu proti doterajšiemu stavu a to zmenu v prospech odsúdeného; totižto je prípustné podľa tohto paragrafu podmienečné odsúdenie i v prípade odsúdenia za zločin, čo dosiaľ nebolo možné. Podmienečný odklad trestu je vylúčený u osôb starších 18 rokov len, ak výkon trestu vyžaduje verejný záujem, čo je jediným obmedzením podľa predloženej osnovy.

Paragrafy 41-43 obsahujú predpisy o príslušnosti súdnej, zastupovaní, dôvernosti pokračovania, teda predpisy formálne; prenikavou novotou proti doterajšiemu stavu je, že § 41 ods. 4, osnovy umožňuje pokračovanie pred samosudcom, pokiaľ nejde o zločiny. Prečiny a priestupky mnohokrát nie sú tak závažné, aby bola nutná prítomnosť senátu, čo doteraz zbytočne zaneprázdňovalo sudcovské sily.

Paragraf 44 má ustanovenia o stíhaní osôb vojenských. Ústavno-právny výbor i tu previedol obsahovú zmenu, čo do právomoci samosudcu analogicky, ako v paragrafe 41.

Z paragrafu 45 vypustil ústavno-právny výbor odsek 2, lebo cudzinci nemôžu byť odsúdení, ak sa dopustili činu pri vykonávaní právomocí zaručenej právom medzinárodným. Bolo preto zbytočné dávať sem toto ustanovenie už aj preto, aby sme cudzincov nesvádzali k činnosti štátu nepriateľskej ustanovením o beztrestnosti v samom zákone o trestných činoch proti štátu, na ktorý by poukazovali.

Veľmi závažné sú ustanovenia § 46 osnovy. Obsahujú výklad jednotlivých výrazov tohto zákona; menovite vymedyujú pojem násilenstva, verejnosti, času vojny, osôb blízkych atď. Ustanovenia tohto paragrafu nevyčerpávajú však všetky výrazy tohto zákona. Tak napríklad v § 25. ods. 3, osnovy je termín "úradník". Pojem úradníka nie je vymedzený a to nie snáď nedopatrením, ale úmyselne. Nemožno totižto tento pojení vymedziť všeobecne, ale iba z prípadu na prípad, ako nás učí doterajšia súdna prax. Ponechala teda jak osnova, tak aj ústavno-právny výbor tento problém úmyselne našej judikatúre, ktorá za doterajšej praxe vymedzovala pojem úradníka z prípadu na prípad a vždy reštriktívne.

Ústavno-právny výbor zaradil do osnovy ako § 47 ustanovenia o ochrane predsedu vlády, keď vykonáva podľa § 37, ods. 1 Ústavy funkciu hlavy štátu; toto ustanovenie je v súvislosti s vypustením termínu "zástupca" prezidenta republiky.

Paragraf 48 má ustanovenia, podľa ktorých i pokus prečinov podľa osnovy je trestný.

Zbývajúce ustanovenia obsahujú pomer k doterajším zákonom, najmä zrušenie zákonov obsahujúcich právnu matériu, upra-

venú touto osnovou.

Paragraf 50, to jest paragraf posledný, stanoví účinnosť zákona a jeho vykonanie.

Ústavno-právny výbor upravil predĺoženú osnovu aj po stránke štylistickej; uvažoval aj o tom, či nadpis zákona "O trestných činoch proti štátu" vyhovuje keďže sa toto pomenovanie s obsahom jeho plne nekryje. Iste by lepšie vyhovovalo pomenovanie, zákon na ochranu republiky, toto sme však nevolili pre zlé reminiscencie Slovákov na známy zákon o ochrane republiky. Zostal preto i po stránke pomenovania návrh vládnej osnovy nezmenený.

Slávny Snem! Som presvedčený, že odhlasovaním tohto zákona dostane sa nášmu štátu bezpečnej záštity proti rozvratníkom a nepriateľom a že splní uzákonená osnova svoje poslanie a vyváži všetku návrhu s ňou spojenú.

Ako zpravodajca ústavno-právneho výboru navrhujem Vám, slávny Snem, ráčte osnovu zákona o trestných činoch proti štátu tak, ako ju obsahuje 266. zpráva

ústavno-právneho výboru, prijať a uzákoniť. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá): Prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásili na strane "za" páni poslanci Dr. Huťka a Esterházy.

Udeľujem slovo pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Poslanec Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Odhlasujeme dnes zákon, ktorým bude chránená naša republika proti trestným činom, ktoré sú namierené proti nej. Je to akt v našom zákonodarstve nesporne prvoradý, lebo chrániť po tisícich rokoch obnovený, krvou a utrpením desiatok slovenských generácií vykúpený samostatný štát, je prvou povinnosťou štátnika i zákonodarcu.

Tento vynikajúci náš zákonodarný akt stretáva sa často s iným historickým aktom nesmierneho dosahu, aktom pristúpenia Slovenska k paktu troch mocností Nemecka, Talianska a Japonska, ktoré si vytýčily cieľ vybudovať nový spravodlivý poriadok v Europe. Nemožno nespomenúť s tohto miesta, že pri rokovaní o zákone nášho štátu myslíme všetci aj na pakt, podpísaný v nedeľu predsedom našej vlády a ministrom zahraničných vecí Dr. Vojtechom Tukom. Tak, ako my tu v zákonodarnom sbore Slovenskí snažíme sa novými zákonmi prebudovať náš právny poriadok aby sa pod jeho ochranou spokojne obviňoval náš slobodný štát, tak zase na druhej strane naša mladá slovenská diplomacia pod vedením predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Dr. Tuku smelou, ale istou rukou buduje v živote medzinárodnom postavenie nášho Slovenska, ako malého síce ale rovnoprávneho člena nového europského poriadku. Tak, ako my tvrdými ustanoveniami budujeme pevné hradby okolo svojej vlasti proti zákerným útokom nepriateľa. či už vo vnútri alebo mimo vnútra štátu tak podpísaním paktu troch mocností vstupuje naše Slovensko do svetovej politiky ako slabší, ale statočný činiteľ čím sa mu z rúk najmocnejších činiteľov Europy dáva záruka, že nie je slabou vetvičkou, klátiacou sa vo víchrici, ale pevným, proti každej zákernosti Veľkonemeckou ríšou hájeným míľnikom na ceste do novej Europy.

Hovorím zaiste menom celého slávneho Snemu, keď pri rokovaní o novom zákone na obranu nášho štátu vyslovujem naše uspokojenie a radosť nad tým, že sa Slovensko ako rovnocenný činiteľ podpísaním paktu troch mocností do nového europského poriadku zapojuje a súčasne vyslovujem naše uznanie vysokej vláde na čele s jej predsedom Dr. Vojtechom Tukom, že aj týmto úspechom na poli medzinárodnom stará sa o zabezpečenie nášho štátu na večné časy. A na druhej strane s rovnakou slovenskou úprimnosťou ďakujeme Vodcovi Veľkonemeckej ríše Adolfovi Hitlerovi, ako prvému tvorcovi nového europského poriadku, že aj pri tejto príležitosti poskytol Slovákom pomocnú a priateľskú ruku, zdôrazniac tak, že vec našej samostatnosti a našej slobodnej budúcnosti je vecou jeho srdca. Uisťujeme ho i z tohto miesta, že slobodní Slováci v slobodnom svojom štáte budú vždy jeho oddanými pomocníkmi pri výstavbe spravodlivej Europy, lebo tisícročným utrpením naučili sme sa ctiť si toho, kto neprávosť chce nahradiť právom a kto má porozumenie pre naše statočné jestvovanie v dunajskom priestore. Uisťujeme mocnosti, s ktorými sme sa dali statočne na jednu cestu, že slovenský národ, ktorému zabezpečily slobodný život v stredoeuropskom priestore a ktorého oprávnené nádeje a práva uspokoja, bude pevným pilierom tej novej Europy, ktorú vybudovať chcú na spravodlivom základe. (Potlesk. )

Slávny Snem! Vyhlásením samostatného slovenského štátu dňa 14. marca 1939 odpadly okovy, ktoré nášmu slovenskému národu bránily v jeho životnom napredovaní za bývalej Česko-Slovenskej republiky.

Už v samotnom zákone o samostatnom slovenskom štáte číslo 1/1939 Sl. z. náš Snem vyhlásil, že všetky doterajšie zákony a nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, avšak so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti slovenského štátu. V dôsledku toho zostal v platnosti aj zákon číslo 50/1923 Sb. z. a n., to jest zákon na ochranu republiky, ktorý najviac škrtil nás Slovákov-autonomistov a prekážal prirodzenému vývinu nášho slovenského národa. Naša slovenská verejnosť sa ešte dobre pamätá - keďže od tých čias nie je ešte taký veľký časo-

vý odstup - na politické procesy slovenských autonomistov. Ked sa Česi a najmä ich nohsledovia čechoslováci chceli striasť, pozbaviť niektorého autonomistického pracovníka, či to bol poslanec alebo jednoduchý pospolitý Slovák-autonomista, zavesil sa mu na krk proces podľa toho zákona. Počet takýchto procesov s roka na rok rástol, ako huby po daždi, najmä v tých rokoch, v ktorých slovenskí autonomistická myšlienka účinnejšie búchala na dvere pražského hradu.

Zaujímavá by bola štatistika politických procesov nás Slovákov-autonomistov, najmä však rás ľudákov za uplynulých dvadsať rokov v bývalej Česko-slovenskej republike. Z nej by sa najmä poučila mladšia slovenská generácia o tom, koľko obetí musel priniesť náš slovenský národ v Česko-Slovenskej republike, aby si zachránil svoju holú existenciu.

Veď podľa tohto zákona neboli súdení len naši poprední národní dejatelia, ako zosnulý otec slovenského národa Andrej Hlinka, Vodca nás Slovákov a prvý prezident tisícročného obnoveného pribinovského slovenského štátu Dr. Tiso, náš terajší predseda vlády a najväčší žijúci slovenský martýr Dr. Tuka, minister vnútra a hlavný veliteľ HG Alexander Mach, ale boly súdené stovky ba tisícky statných a verných našich slovenských roľníkov, robotníkov, obchodníkov, remeselníkov a živnostníkov ako aj úradníkov, ba aj študentov a akademikov. Aj v našom slovenskom Zemplíne našli sa takí jacíkovci, miklóšovci, jednoduchí to roľníci, ktorí boli súdení podľa tohto zákona jedine preto, že boli nebojácni Slováci-ľudáci, ktorí verne kráčali za zástavou Hlinkovou.

Najväčší politický proces v Československej republike tiež inscenovali na základe tohto zákona. Bol to proces, v ktorom terajší náš pán predseda vlády Dr. Vojtech Tuka bol posadený na lavicu obžalovaných a bol odsúdený na 15 rokov trestnice, z ktorého trestu si aj odpykal takmer desať rokov. Prečo a za čo?! Len preto, že čechoslovácki mocipáni Ivánka, Dérer a iní videli v ňom neohroženého zástancu práv slovenského národa.

No, napriek odsúdeniu Dr. Tuku slovenský národ ho považoval vždy za svojho martýra, čomu nasvedčuje najlepšie sa-

motný výrok nebohého nášho otca Andreja Hlinku, prednesený v súdnej sieni bratislavského krajského súdu počas procesu Tukovho, že v osobe Dr. Tuku je postavený na lavicu obžalovaných sám celý slovenský národ, a že nie Dr. Tuka, ale on, Hlinka by mal sedieť na lavici obžalovaných. A preto niet divu, že pre Dr. Tuku mnoho desiatok a stovák slovenských ľudí bolo odsúdené a to z každej vrstvy. Mnohí len preto, že súc vyprovokovaní, zkríkli na shromaždeniach "nech teda žije Dr. Tuka!"

Slovenská verejnosť sa ešte dobre pamätá na základe akých indivíduí (Schrammovej atď. ) bol odsúdený a najmä na tú okolnosť, že bol odsúdený na zákrok najvyšších činiteľov štátnych, čomu najlepšie nasvedčuje tá samá skutočnosť, že v pražských novinách rozsudok o tomto procese skôr bol uverejnený niekoľkými hodinami, než bol vyhlásený samotným súdom.

V záujme pravdy, najmä však nášho dvadsaťročného autonomistického boja v zaniklej a rozpadnuvšej sa Česko-Slovenskej republike by bolo, aby sa Tukov proces obnovil. Pri znovuprejednaní tohto procesu vyjdú na svetlo božie aj také ohavnosti, o ktorých možno sa dočítať len v nejakých hrúzostrašných románoch-detektívkach.

Čím skôr sa obnoví a prejedná tento proces, tým lepšie sa to odzrkadlí aj v našom verejnom živote. Som presvedčený, že pri tomto obnovenom procese otvoria sa oči aj posledným neveriacim TomášomSlovákom.

Slávny Snem! Dnes, keď prejednávame vládny návrh zákona o trestných činoch proti štátu, výšuvedené myšlienky mi prichádzajú na um a nielen tieto myšlienky, ale ako uzáver aj to, či my Slováci nemali by sme byť zásadne proti tomuto návrhu zákona, to jest a priori ho odmietnuť. Či by sme nemali uni sono zvolať: "Timeo Danaos dona ferentes". Veď mohli by sme povedať, prečo kladieme si zase sami okovy na náš národný život, prečo ideme v šľapajoch bývalej Česko-Slovenskej republiky? Či sme sa už nepoučili ani na vlastnej koži? Či zase sami si nepletieme na svoj vlastný chrbát korbáč?

Každý jeden z nás však pri prejednávaní tejto osnovy zákona musíme si upovedomiť, že dnes sú zmenené pomery, že

dnes odhlasovaním tohto zákona chránime základy nášho štátu a zabezpečujeme jeho hladký vývin, spokojnosť a blahobyt vštkého obyvateľstva. Najmä my Slováci musíme si uvedomiť, že osud nášho slovenkého štátu závisí v prvom rade od nášho zákonodarstva a výkonnej moci. Naše zákonodarstvo musí byť moderná, na výške doby, pružné a zodpovedajúca našej národnej minulosti, ktoré sa nikdy a v ničom neodkloní od zásady "Za Boha život, za národ slobodu!" A v týchto šľapajoch má ísť aj naša výkonná moc.

My budujeme aj po stránke zákonodarstva náš tisícročný obnovený slovenský štát v duchu ľudového Slovenska ako to už niekoľko ráz bol zdôraznil náš Vodca pán prezident Dr. Tiso, a ako čo inými slovami hovorí aj náš pán predseda vlády Dr. Tuka, v duchu slovenského národného socializmu, že medzi týmito heslami našich najpoprednejších činiteľov niet a nesmie byť žiadneho zásadného rozdielu, o tom svedčí výrok pána prezidenta Dr. Tisu ako Vodcu slovenského národa, odznelý na dožinkových slávnostiach v septembri tohto roku v Bratislave:, Tiso-Tuka, jedna ruka!" Dobromyseľným Slovákom tieto výroky musia postačiť a len zlomyseľníci by v týchto výrokoch hľadali niečo iného, než je holá skutočnosť. Nehľadajme chlpy na dlani, ako to hovorí slovenské porekadlo.

Slávny Snem! Dôvodová zpráva prejednávanej osnovy dôkladne a dopodrobna nám vysvetľuje, prečo naša vláda behom tak krátkeho času predkladá Snemu osnovu k uzákoneniu, a tiež tú okolnosť, na akých základných princípoch spočíva osnova.

Prejednávaná osnova vzala za základ starý zákon na ochranu republiky (zákon č. 50/1923 Sb. z. a n. ), avšak celá osnova sa prispôsobila v prvom rade tej skutočnosti, že má svojskú Slovenskú republiku, ktorej Ústava spočíva na celkom iných ideách-princípoch, než Ústava bývalej Česko-Slovenskej republiky. Zo starého zákona na ochranu republiky v prvom rade prevzaly sa len osvedčené pružné ustanovenia, kdežto zastaralé, nepraktické ustanovenia boly vypustené vôbec alebo boly nahradené novými ustanoveniami podľa vzorov iných štátov alebo podľa už ustálenej judikatúry.

Slávny Snem! Povinnosťou štátu nie je len chrániť jedinca; podľa dnešných vedeckých teórií má sa štát starať v prvom rade o celok. V dnešnom dvadsiatom storočí zásada individualizmu ustupuje v mnohej miere a v mnohom smere zásade kolektivizmu a najmä u nás kresťanskému solidarizmu. Toto vysvitá aj z mnohých ustanovení samotnej našej Ústavy.

Následkom týchto moderných prúdov aj prejednávaná osnova zákona v prvom rade chráni celok, to jest základy nášho štátu, ako Ústavu, jej princípy a zodpovedných ústavných činiteľov. Najmä v autoritatívnom štáte je potrebná väčšia zákonná ochrana, než v iných štátnych zriadeniach, aby výstavba štátu podľa nového spôsobu vládnutia diala sa hladko, bez každých rušivých zásahov najmä vo vnútri štátu.

Nájsť spôsob na zavedenie vhodných trestných represálií proti útokom na štát, ktoré smerujú k tomu, aby štátne zriadeníé násilím bolo zmenené, bolo, je a bude jedným z najchúlostivejších úloh trestného zákonodarstva. Trestný zákon, pojednávajúci o trestných činoch smerujúcich proti štátu a jeho ústavným činiteľom, ak má splniť naň kladené úlohy, musí byť nestranný. Občianstvo má byť presvedčené, že jeho ustanovenia použijú sa rovnako proti každému, kto poruší dotyčné zákonné ustanovenie, bez ohľadu na to, ku ktorej vrstve patrí, ako aj bez ohľadu na osobné postavenie. Takýto zákon musí ďalej poskytnúť účinnú ochranu štátnemu zriadeniu a má mať čo najväčšie, najurčitejšie a najjasnejšie ustanovenia, aby každý, občan vedel, nakoľko sú jeho činy bezzávadné - beztrestné.

Zákon má pamätať ďalej, aby ním zavedené represálie boly účinné a dôsledné, aby takto útoky, smerujúce proti štátu boly zavčas rázne odstránené. Trestné sankcie musia byť odstupňované pódia toho, o aký druh trestných činov ide. Pri najnebezpečnejších treba použiť aj najväčšieho trestu, to jest trestu smrti. Zákon však musí pamätať aj na to, aby trestné represálie neboly prepínané, to jest aby boly trestané len také činy, ktoré skutočne ohrozujú štát.

Starý zákon na ochranu republiky nevyhovoval všetkým týmto požiadavkám moderného nazerania na štát, najmä však na jeho trestnú ochranu. Veď vieme dobre,

že tento zákon bol používaný len a len na odstránenie nepohodlných politických činiteľov opozičných z radov slovenských, nemeckých a maďarských. Predošlý zákon vôbec nepoznal trest smrti ako vraj nežiadúci v demokratickom štáte, len neskorší zákon, vydaný po vyzvedačskej činnosti Falouta, zaviedol trest smrti na niektoré trestné činy podľa toho zákona.

Slávny Snem! Prejednávaný vládny návrh zákona vystríha sa všetkých týchto nedostatkov a môžeme vedome povedať, že aj po tejto stránke naše mladé slovenské zákonodarstvo sa zapojuje po bok moderného zákonodarstva iných väčších vyspelejších štátov a národov. Na základe tu uvedených dôvodov prejednávanú osnovu prijímam. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (cengá):

Slovo má pán poslanec Esterházy. Poslanec Esterházy (maďarsky): Ctená snemovňa!

Prvý raz mám príležitosť prehovoriť pred snemovňou odvtedy, čo slovenská vláda rozhodla, že maďarskú stranu registruje. Považujem za svoju povinnosť dať výraz našej radosti, ktorú nad touto skutočnosťou pociťujeme a zároveň uistiť tak vládu ako aj veľactených mojich poslancov kolegov, že Maďari Slovenska teraz, keď ich strana bude registrovaná, i naďalej a v každom ohľade splnia svoju povinnosť voči štátu a jeho predstaviteľom. Bol by som rád, keby tak vláda, ako aj slovenský národ vôbec, našu náklonnosť ku spolupráci nepovažovali za prázdnu frázu. Chovanie Maďarov Slovenska voči samostatnému slovenského štátu bolo vždy pozitívne ä verím, že tento pozitivizmus bude možno pri potrebnom porozumení v plnej miere vybudovať. My Maďari sme preniknutí a osvojujeme si zásadu, že vtedy, keď Nemecko a Taliansko bojujú svoj gigantický boj za zaistenie lepšej budúcnosti Europy a spravodlivého a stáleho pokoja stredné a malé štáty, žijúce v Strednej Europe, môžu mať len tú povinnosť, aby strážili a každým spôsobom zaistily vo svojich krajinách úplný pokoj a porozumenie.

Myslím, že sme počas zmizlej československej éry dokázali, že vieme robiť opozičnú politiku a dokázali sme aj to, že sa nezaľakneme a nebojíme ani prenasledovaní, s opozičným chovaním spojených. My

Maďari sme sa na Česko-Slovenskú republiku vždy dívali ako na životaneschopnú slátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umele posliepaná a štátom prezývaná obava nemá žiadneho práva na jestvovanie. Mal som aj ja často príležitosť ozvať sa v pražskom parlamente a myslím,, že aj dnes mnohí z tu sediacich slovanských poslancov - kolegov sa budú pamätať, aké búrky vznikly v súvise s jedným - druhým mojím prejavom. Vtedy v pražskom parlamente ako poslanec Maďarov chcel som rúcať, rúcať niečo, čo sa mi zo srdca hnusilo a v čoho stope sa nikdy nič dobrého nezrodilo.

Dnes v bratislavskom parlamente v zastúpení Maďarov ujíma sa slova ten istý človek a myslím, že každý vecne smýsľajúci človek, nech patrí ku hoci ktorej národnosti, musí uznať, že tón, ktorý používam, nie je ten dávny, nie je rúcajúci, nenávidiaci, ale áno, tón, ktorým sa tu v slovenskom parlamente v mene Maďarov ozývam, je tón porozumenia.. Ale tento hlas, ktorým sa tu ozývam k Slovenskú, jeho vedúcim a ku každému jeho Členovi v mene Maďarov, je nielen hlas porozumenia, ale omnoho viac: otvorené priznanie sa k tomu, že je povinnosťou nás, ktorí v Dunajskej kotline žijeme a zaoberáme sa

nevďačným remeslom politizovania, tak pracovať, aby sme vytvorili ovzdušie, ktoré ovzdušie zabezpečuje na jednej strane pokojné spolunažívanie susediacich štátov, na druhej strane umožní, že ak sú v niektorom štáte menšiny, aby ich členovia mohli sa vyžiť svojím národným životom v úplnej miere ako rovnoprávništátni občania.

Odvažujem Sa otvorene, bez zakrývania tvrdiť, že spravodlivá národnostná politika je omnoho väčším bezpečnostným koeficientom, ako veľa - veľa písaných zákonov, na ktorých zachovávanie treba vydržiavať drahý administratívny aparát. Spravodlivá národnostná politika je nad každú Maginotovu líniu istejšia, lebo nič tak neposilní jeden štát, ako keď sa v ňom v úplnej miere doma cítia nielen väčšinoví štátni občania, ale aj menšinoví.

Viem, že keď túto tému spomínam, dostávam sa na chúlostivú cestu, ale naproti tomu som svoju mienku nikdy nezakrýval a preto sa odvažujem celkom otvorene aj

o tejto otázke objektívne hovoriť. Tak, ako národnosť právom požaduje od štátnej moci prevádzanie spravodlivej národnostnej politiky, aj štátna moc práve tak požaduje a je jej povinnosťou požadovať od národností najúplnejšiu lojalitu voči hlave štátu, štátnej moci a národnej väčšine. Bolo by celkom mýlne sa domnievať, že národnostné práva možno dosiahnuť len opozičnosťou.

Ja sám, ktorý som prvé roky svojej politickej školy strávil v laviciach opozície, s pokojným svedomím zastupujem teraz záležitosti v samostatnom slovenskom Štáte žijúcich Maďarov pred každým fórom a ani na okamih by mi nenapadlo naladiť opozičný tón voči tej slovenskej vláde, od ktorej slovenskej vlády chcem pre tu žijúcich Maďarov práva a výhody zabezpečiť. Vždy, od prvého okamihu som sa hlásil ku konštruktívnej práci a otvorene povedám, že hoci je ešte mnoho nevyriešených otázok, ani by mi na um neprišlo naladiť opozičný tón, ale áno, držím sa zásady, že pre tunajších Maďarov budem môcť len a to výlučne tak dosiahnuť a zabezpečiť práva, ak ich vypracujem ruka v ruke so slovenskou vládou. A tvrdím, že odkedy jestvuje samostatný slov. štát a odkedy som zanechal v pražskou parlamente užívaný opozičný tón, ani vottu som sa nestal horším Maďarom ako som bol predtým. (Predsedanía sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Ba je hádam o stupeň ťažšou úlohou na menšinovej línii robiť politiku podporujúcu vládu vtedy, keď národnosť, ktorú zastupujem,

má ešte nevyriešené záležitosti, lebo je ľahšou a vďačnejšou úlohou všetko s vysoká kritizovať, ako ticho konať budovateľskú prácu konsolidácie. A predsa tento spôsob sme volili pre našu politickú líniu a od nej. sa neodchýlime ani vtedy, ak by sme medzi časom museli zaknihovať tu tam prechodný neúspech. Svojich práv sa ani na okamžik nezriekneme a som presvedčený, že ich vytrvalou prácou dosiahneme, ale tak ich dosiahneme, že bu-

deme mať vždy na zreteli už spomenuté naše politické vyznanie, že mier v Strednej Europe treba zaistiť.

Toto som považoval za potrebné povedať prv, ako by som vecne prehovoril k návrhu zákona o ochrane republiky,

ktorý leží pred nami. Predosielam, že z toho, čo som povedal, nasleduje, že osnovu z mojej strany odhlasujem. Nech mi je však dovolené poznamenať, že sám návrh zákona zahrňuje v sebe tak ďalekosiahle opatrenia, že sa tieto prípadne ľahko môžu zneužiť.

Návrh zákona sa nebezpečne podobá na starý československý takzvaný poriadkový zákon. Že aké justic-mordy uzrely svetlo sveta pomocou bývalého československého zákona poriadkového, stačí, keď poukážem na chýrny Tukov proces. Všetci sa živo pamätáme na Tukov proces a na to, akú opovrhnutia hodnú a prekliatu úlohu hralo v ňom indivídium, ktoré volali Belánskym. Všetci vieme, že Dr. Tuka, terajší predseda vlády bol nevinne odsúdený na 15 rokov žalára. Tento rozsudok by nikdy neboli vyniesli, keby československý poriadkový zákon nebol mal ustanovenie, ktoré jednotlivcov sprosťuje od následkov účasti v určitých akciách, ak pred prezradením veci podajú oznámenie príslušným vrchnostiam Dr. Tuka ako obžalovaný sa darmo ohradzoval proti falošným obvineniam, darmo dal nastúpiť svojich svedkov, rozsudok odznel a nevinný človek skoro deväť rokov trpel v žalári.

Drvím sa teda, že keď slovenský štát predloží Snemu návrh zákona na stíhanie a trestanie protištátnych skutočností, skoro v takom istom duchu dovolí soštylizovať §§ 15, 16, a 32 pred nami ležiaceho návrhu. Nenamietam proti tej čiastke 16. paragrafu, ktorá hovorí o nedovolenom ozbrojovaní, lebo v tom si stanovisko osnovy dokonale osvojujem, ale sťažujem si proti ods. 4, § 16 a ods. 1, § 32, ku ktorému by som práve podľa skúseností spomenutého procesu pridal, že keď vysvitne, že oznámenie bolo bezzákladné, tak oznamovateľ, ktorého viedly zrejme podlé pohnútky, odsúdi sa bez akéhokoľvek ďalšieho výsluchu na 15 rokov žalára. Ráčte uveriť, vážená snemovňa, keby sa to tam vsunulo, oveľa menej ľudí by oznámilo svojich blížnych bezzákladne a z čiste osobného záujmu.

S radosťou vítam však § 19 návrhu, ktorého vynesenie nikdy nemohlo prísť tak vhod, ako dnes. Nechcem rekriminovať, ale bude dobre, keď si nejeden z dnešných

verejných činiteľov tento paragraf vezme k srdcu. Myslím, že tento paragraf znemožní otravovanie studní.

S takou istou radosťou pozdravujem § 20, podľa ktorého prísne odsúdia tých, ktorí poburujú proti národu, národnosti, rase alebo jazyku, najmä vtedy, ak takýmto činom ohrožujú pomer Slovenska k inému štátu. Odvažujem sa veriť, že od týchto čias budeme menej razy alebo snáď vôbec nebudeme počúvať a čítať veci, ktoré nás Maďarov právom hlboko urážaly.

Aj § 21 môžem len s radosťou pozdraviť. Kladiem predsa jednu otázku. Ods. 1, § 21 za trestný čin kvalifikuje okolnosť, ak sa poburuje proti náboženstvu niekoho. To je v poriadku. Ale potom pokračuje, že sa má potrestať aj ten, kto poburuje proti bezvyznaniu. V návrhu zákona stojí doslovne toto:,, že sú bez vyznania". V dnešnej dobe nerozumiem, prečo vystupuje vládny návrh na obranu, prečo sa snaží do ochrany vziať tých, ktorí sú,, bez vyznania". Sú to obyčajne ľudia s povahou chameleona, kabát obracajúci a kto dnes, v XX. storočí neopováži sa alebo nevie nájsť fixný bod, ktorý by vyznával, nezaslúži, aby bol vzatý do ochrany. (Výkrik: Tak je!)

K § 39 poznamenávam, že za jeho nezmenenú formu budem len vtedy s uspokojením hlasovať, ak určíte viem, že v tejto otázke a v podobných otázkach budú rozhodovať vždy úplne objektívne osoby.

Napokon pri § 42 vidím, že obranu osôb, obvinených z protištátnych trestných činov, môžu prevziať len advokáti, ktorí sú zvlášť na takúto obranu kvalifikovaní. Také isté opatrenie bolo aj v bývalej Československej republike a ani jeden maďarský advokát nebol oprávnený takúto obranu prevziať. Prosím pána zpravodajcu, nech ráči v tomto ohľade d; ť uspokojivú odpoveď, aby zpomedzi advokátov, zapísaných v advokátskej komore a k maďarskej národnosti patriacich na každom mieste, kde je na prejednávanie takýchto procesov spôsobilý súd, bol pojatý do soznamu oprávnených obhájcov jeden maďarský advokát s jedným substitútom, ak by snáď raz osoba maďarskej národnosti sa dostala na lavicu obžalovaných v súvise s niektorým paragrafom pred nami ležiaceho ná-

vrhu zákona, aby jej obranu mohol obstarať maďarský advokát.

Toto som chcel uviesť v nádeji, že na moje vecné poznámky dostanem uspokojujúcu odpoveď.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Hudec.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Paragrafom 21 sú chránené aj osoby bez vyznania. Nie sú chránené preto, že sú bez vyznania, ale preto, že tvoria čiastku obyvateľstva. Okrem toho myslené tu bolo na cudzincov. Môžu prísť k nám cudzinci, či už v diplomatickej službe, alebo v inej funkcii, ktorí sú bez vyznania. Preto ústavno-právny výbor tento pasus v tomto paragrafe ponechal.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má štyri diely, 50 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 50 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o trestných činoch proti štátu.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený druhý bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o daňových úľavách pre investície.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Štefan Beňák a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beňákovi.

Zpravodajca Beňák:

Slávny Snem!

Predložený zákon o daňových úľavách pre investície je akoby doplnkom zákona o podpore výstavby priemyslu, odhlasovaného pri poslednom zasadnutí Snemu.

Keď sa uznáva potreba výstavby priemyslu nového, tým väčšmi nám musí záležať na zrekonštruovaní, doplnení a prispôsobení sa priemyslu už jestvujúceho novým hospodárskym a sociálnym potrebám nášho štátu.

Štátna pokladnica prináša v prospech súkromného podnikania nesmierne obete tým, že dovoľuje dane proste odpísať z čistých ziskov až 40% na investície tým podnikom, ktoré vedú riadne obchodné knihy. Obete tieto činia podľa odhadli odborníkov - ako to bolo pri výborovom jednaní zdôrazňované - až 90 miliónov Ks. Na naše skromné finančné možnosti je to obeť nesmierna, avšak vysoko rentabilná. V smysle tohto zákona nesmie činiť 40% daneprostý odpis viac ako 50% novoinvestovaného kapitálu, čo znamená, že

musí sa investovať aspoň raz toľko, koľko bolo daneproste odpísané. Ak sme správne odhadli daňovú úľavu 90 miliónami, tak investície týchto podnikov budú činiť približne 250-300 miliónov korún, čo na naše skromné slovenské pomery bude znamenať také blahodárne rozprúdenie hospodárskeho života, že z kolobehu kapitálu uvoľneného súkromnými investíciami bude zabezpečená existencia na rad rokov tisícim rodinám a štátna pokladnica vlastne nič nestratí.

Vznikne nová pracovná príležitosť nielen realizovaním týchto investícií, ale zdokonalením, prispôsobením a rozmnožením našej výroby. Následkom týchto investícií na rad rokov zabezpečený je príjem nielen pre štátnu pokladnicu ale na rady rokov zabezpečí sa existencia snáď tisícim našim rodinám. Toto vlastne je ten pravý a hlavný cieľ tejto osnovy.

Osnova táto odstráni aj veľké nedostatky na poli sociálnom. Umožňuje stavať domy pre zamestnancov podnikov, zriadiť ihriská a také stavby, ktoré budú slúžiť pre zvýšenie duševnej úrovne a telesnej odolnosti robotníkov. Osnova nie je jednostranná, nepodporuje len priemyslovú výrobu a podniky, ktoré vedú riadne obchodné knihy, lež rozširuje sa aj na také podniky, či už priemyselné alebo poľnohospodárske, ktoré nevedú riadne obchodné knihy a síce preto, že dovoľuje im odpis z danepovinného základu na výmenu strojov a zariadení a na výdavky učinené na adaptácie jestvujúcich budov, na prevádzku pod niku.

Hodno tu poznamenať, že osnova táto je v našom zákonodarstve prvou, ktorá umožňuje menšie úľavy aj pre poľnohospodárske podnikania. Poľnohospodárske kruhy toto iste s vďakou prijímajú, však ony si to zasluhujú.

Iste vplyvom politických a hospodárskych udalostí posledných rokov uvalené bolo na plecia vrstiev roľníckeho ľudu také ťažké bremeno, že sa im už nohy podlamovaly a len s najväčším vypätím síl držia túto ťarchu z lásky k slovenskej hrude, z lásky k svojím predkom, k svojim deťom a z lásky k budúcim svojim pokoleniam.

Pevne a verne stál slovenský sedliak po boku slávnych svojich vodcov, až prišiel

deň vzkriesenia, deň slovenského štátu dni triumfov a konečne deň veľkého uznania, že sme sa stali súčiastkou osi, na ktorej dováža sa nový poriadok sveta, nový šťastnejší zajtrajšok. Keďže sme pristúpili k paktu ako ostatné juhoeuropské štáty, máme nielen práva dané nám týmto paktom ale aj zvýšenú povinnosť starať sa o roľníka a našu poľnohospodársku produkciu, lebo sme na rozhraní medzi poľnohospodárskym východom a priemyslovým západom a sme v novej Europe zadelení do veľkého hospodárskeho priestoru ako štát výslovne s poľnohospodárskym charakterom, na ktorom má záujem štát, ktorý drží nad nami ochrannú ruku Ak by sme tieto úlohy nesplnili stopercentne, tak sme nesplnili svoje poslanie, ktoré do nás vkladajú mocnosti osi.

Že poľnohospodárska produkcia prejavuje určitý a pre národohospodársky život slovenský veľmi citeľný a ťažko nahraditeľný pokles hlavne v životných článkoch na potrebnejších neslobodno v tomto skutočne nebezpečnom smutnom zjave hľadať nejakú neochotu zo strany roľníka, ale len inštinkt sebazáchrany, lebo chytá sa extenzívneho hospodárenia ako jediného možného záchrancu svojej existencie, lebo investovať nemôže.

Slávny Snem! Táto osnova je zábleskom lúča slnečného aj na stav roľnícky. Snáď umožní ona pohľad na neho, ako na najzávažnejšieho investora a najpotrebnejšieho konzumenta priemyslovej výroby. Ak sa toto stane, sedliak v minulosti, hoci aj k zemi shŕbený toľkou naň uvalenou ťarchou, s radostným úsmevom bozkáva zem s hlasným zvolaním: udržal som ťa ty drahá zbožňovaná zem slovenská, nebude nás preklínať budúce pokolenie, ale bude hrdé, že malo silných a verných predkov. S pocitom radosti z poverenia národohospodárskeho výboru navrhujem slávnemu Snemu osnovu túto schváliť. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Sotva sa zjavil v Slovenskom zákonníku zákon o podpore výstavby priemyslu, už máme pred sebou návrh zákona o daňových

úľavách pre investície. Nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať určitú spojitosť medzi týmito dvoma osnovami. Mimoriadne časy vyžadujú mimoriadne opatrenia. Táto zásada platí v prvom rade na poli hospodárskom.

Po vyvrcholení medzinárodného politického napätia aj podniky v slovenskom Štáte sa prispôsobily daným hospodárskym pomerom a svoju výrobu tomu primerane

preorientovaly. Tento vývoj trvá í naďalej a vyvrchoľuje v tom smere, že naše podniky sa postupne zapojujú do veľkopriestorového hospodárstva Veľkonemeckej ríše. Som toho náhľadu, že čím prv prevedieme nové preskupenie nášho priemyslu a nášmu prírodnému bohatstvu primerane preorientovane naše hospodárstvo, tým väčším podielom prispejeme k spoločnej veci pri tvorení novej Europy a spravodlivejšieho sociálneho poriadku. Toto preskupenie výroby bude vyžadovať značných investícií. Niektoré naše podniky, priznajme si, prežívajú dobu konjunktúry. Táto konjunktúra je pravda takého rázu, že si sotva bude vedieť zabezpečiť stabilitu pre ďalšie roky. Aby sa teraz vykazované zisky odčerpaly v daniach, na vojnový čas prispôsobené podniky nemaly by dostatočných prostriedkov k preorientovaniu na mierové výroby.

Predložená osnova ide v ústrety podnikateľskému duchu tým, že povoľuje podnikom zriadenie investičnej rezervy z bilančného zisku obchodného roku 1940 alebo rokov 1939, 1940 až 1941. Výhoda podnikom s delenými obchodnými rokmi udeľuje sa preto na dva roky, lebo tieto boly nariadením s mocou zákona číslo 122, 1940 Sl. z. ohľadne roka 1939 a 1940 poškodené. Investičná rezerva je obmedzená na 40% bilančného zisku a môže činiť len 50% investovaného nákladu. Rezerva má byť upotrebená na prevedenie mimoriadnych odpisov z investícií prevedených v rokoch 1911/1942. Ak nebude táto rezerva upotrebená do konca roka 1942 (obchodného roku 1942/1943), nastane dodatočné zdanenie.

Za podmienok uvedených v § 2 prináleží podnikom úľava vo forme mimoriadnych odpisov vo výške 50-70%., Praktický význam tohto ustanovenia sa ukazuje v tom, že podniky, ktoré budú mať investičnú rezervu, budú môcť mimoriadny odpis hradiť z rezervy investičnej a v dru-

hom rade z bežného výnosu rokov 1940 až 1942. U podnikov, ktoré takéto rezervy mať nebudú, bude možno previesť mimoriadny odpis z výnosu bežných rokov 1940 až 1941.

Ustanovenia §§ 3 a 4, povoľujú vlastne stopercentný odpis užitočných zariadení, pre zamestnancov a robotníkov, vymenených strojov a nákladov vynaložených na adaptáciu továrenských budov.

Paragraf 5. prikazuje, kedy sa majú povolené mimoriadne odpisy zdaniť a to nielen podľa tejto osnovy, ale i podľa nariadenia s mocou zákona č. 122/1940 Sl. z.

V § 6. je určené dispozičné právo Ministerstva financií pre colné úľavy. Úbytok na daniach v rokoch 19. 41 až 1943 sa nahradí v inej forme a počínajúc rokom 1943 zväčší sa pravdepodobne daňový výnos i tým spôsobom, že už nebude možno prevádzať mimoriadne odpisy v dosavádnych rozmeroch. Podnikom ovšem ostáva možnosť ďalších odpisov prípadne ďalších investícií nie však na ťarchu už zaniklej investičnej rezervy.

Rozpočtový výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu, ako odôvodnenú potrebami slovenského národného hospodárstva, schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.                                        

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )                                             

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o daňových úľavách pre investície.

Zpravodajcovia sú pani poslanci Beňák a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beňák: Nie sú.

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s

osnovou zákona tak, ako ju Snem (nečitateľné) pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovy (nečitateľné) na aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadania vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutiu o 15. hod. 38. min. )

Príloha k tesnopiseckej zpráve

o 51. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave 26. novembra 1940. Reč poslanca Esterházyho (viď str. 29. tesnopiseckej zprávy).

Tisztelt Képviselőház!

Először van alkalmam felszólalni a képviselőház szine előtt azóta, hogy a szlovák kormány úgy döntött, hogy a magyar pártot regisztrálja. Kötelességemnek tartom szen tény fölött érzett örömünknek kifejezést adni és egyúttal úgy a kormány, mint az igen tisztelt képviselőtársaimat biztosítani arról, hogy a szlovákiai magyarság, most hagy pártja regisztrálva lesz, továbbra is mindenképpen teljesíteni fogja kötelességét az állam és annak reprezentánsai iránt. Szeretném ha mind a kormány, mind a szlovák nemzet általában, együttműködési hajlandóságunkat és készségünket nem venné üres szólamnak. A szlovákiai magyarság magatartása az önálló szlovák államinal szentben mindig pozitív volt és hiszem, hogy kellő megértéssel ezt a konstruktív pozitivizmust ki fog lehetni építeni teljes mértékben. Mi magyarok át vagyunk hatva és teljesen magunkévá tesszük azt az elvet, hogy ekkor, amikor Németország és Olaszország gigantikus harcát harcolja Europa jobb jövőjének és igazságos és állandó békének biztosítására, a Középeurópában élő közép- és kisállamoknak csak egy kötelességük lehet, hogy őrködjenek és mindenképpen biztosítsák országaikban a teljes békét és megértést.

Azt hiszen, hogy a letűnt csehszlovák érában bebizonyítottuk azt, hogy tudunk ellenzéki politikát csinálni és bebizonyitot(nečitateľné)azt is, hogy nem riadunk vissza és nem félünk az ellenzéki magatartással járó üldöztetésektől sem. Mi magyarok a csehszlovák köztársaságot mindig, mint az emberi gonoszság és tudatlanság életképtelen tákolmányát néztük és tudtuk nagyon jól, hogy ennek a mesterségesen összeragasztott és országnak csúfolt szörnyszülöttnek semmi létjogosultsága nincs. Nekem is al-

kalman volt a prágai parlamentben gyakran felszólalnom és azt hiszem, hogy ma is az itt ülő szlovák képviselőtársaim közül sokan fognak emlékezni arra, hogy egyégy felszólalásom kapcsán milyen viharok támadtak. Akkor a prágai parlamentben, mint a magyarság képviselője rombolni

akartam, rombolni valamit, amit szívből utáltam és aminek nyomán soha semmi jó nem született.

Ma a pozsonyi parlamentben a magyarság képviseletében ugyanaz az ember szólal fel és azt hiszem, hogy miniden tárgyilagosan gondolkodó ember, bármely nemzetiséghez tartozzon is be kell hogy lássa azt, hogy a hang, amelyet használok, nem a régi, nem a Tomboló, nem a gyűlölködő, hanem igenis ez a hang, amelyet itt a szlovák parlamentben a magyarság nevében hallatok, megértő. De ez a hang, amelyet itt Szlovákia, és annak vezetői és annak minden egyes tagja felé hallatok a magyarság nevében, nemcsak megértő, hanem ennél sokkal több. Nyilt színvallás amellett, hogy nekünk, akik a Duna-medencében élünk és akik a politizálás háladatlan mesterségét folytatjuk, kötelességünk azon munkálkodni, hogy olyan légkört teremtsünk, mely légkör biztosítja egyrészt a szomszédos államoknak nyugodt egymásra ellett való élését, másrészt lehetővé teszi, hogy ha valamely országban vannak nemzetiségek, úgy azok tagjai teljes mértekben egyenrangú állampolgárokként élhessék ki nemzeti életüket.

Egész nyíltan és leplezetlenül merem állítani azt, hogy az igazságos nemzetiségi politika sokkal nagyobb biztonsági koefficiens, mint sok-sok írott törvény, melynek betartására drága közigazgatási apparátust kell fenntartani. Az igazságos nemzetiségi politika biztosabb minden Maginot-vonalnál, mert semmi sem erősíti meg egy államot jobban, midőn abban nemcsak a többségi, de a kisebbségi állampolgárok is teljes mértékben otthon érzik magukat.

Tudom, hogy amikor ezt a témát emlegetem, kényes útra térek, de viszont soha sem rejtettem véka alá véleményemet és ezért egész nyiltan merek erről a kérdésről is objektíven beszélni. Épp úgy, mint ahogy joggal követeli a nemzetiség az államhatalomtól az igazságos nemzetiségi politikának gyakorlását, épp úgy joggal követeli és kötelessége követelni az államhaltalomnak a nemzetiségektől a legteljesebb lojalitást az

az allamto, az államhatalom és a nemzeti többség felé. Teljesen téves volna azt hinni, mintha nemzetiségi jogokat csak ellenzékiséggel lehetne elérni.

Magam is, aki politikai iskolám első éveit az ellenzék padsoraiban töltöttem, nyugodt lelkiismerettel képviselem most az önálló szlovák államban élő magyarság ügyeit minden fórum előtt és egy másodpercig sem jutna eszembe ellenzéki hangokat megütni afelé a szlovák kormány felé, mely szlovák kormánytól én az itt élő magyarság részére jogokat és előnyöket akarok biztosítani. Mindig az első perctől kezdve konstruktív munkára jelentkeztem és nyiltan megmondom azt, hogy bár sok elintézetlen kérdés van még, eszembe se jutna ellenzéki hangot megütni, hanem igenis vallom a tételt, hogy az itteni magyarság részére csak és kizárólag úgy fogok tudni jogokat elérni és biztosítani, ha azt karöltve fogom a szlovák kormánnyal kidolgozni és állítom, hogy amióta az önálló szlovák állam fenn áld és amióta a prágai parlamentben használt ellenzéki hangot elhagytam, egy jottányival sem lettem roszszabb magyar, mint voltam azelőtt. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. ) Sőt talán egy fokkal nehezebb feladat kisebbségi sorban körmánytámogató politikát folytatni akkor, amikor az általam képviselt nemzetiségnek még elintézetlen ügyei vannak, mert könnyebb, és hálásabb feladat mindent kritizálni nagyhangon, mint csöndesen a konszolidálás építőmunkáját folytatni. És mégis mi ezt a módját választottuk politikai irányvonalunknak és ettől nem fogunk eltérni még akkor sem, ha időközben egy-egy átmeneti sikertelenséget kell elkönyvelnünk. Jogainkról egy pillanatig sem mondunk le és meg vagyak győződve, hogy kitartó munkával el is fogjuk érni, de úgy fogjuk elérni, hogy mindig sízem előtt fogjuk tartani a már előbb említett politikai hitvallásunkat, hogy Középeurópában a békét biztosítani kell.

Ezeket tartottam szükségesnek elmondani, mielőtt az előttünk fekvő és a köztársaság védelméről szóló törvényjavaslat hoz érdemben hozzászólnék. Előrebocsátom, hogy az előbb mondottakból következik az, hogy a javaslatot a magam részéről megszavazom. Legyen szabad ellenben megjegyeznem azt, hogy a törvényjavaslat maga oly messzemenő intézkedéseket fog-

lal magában, hogy azzal könnyen történhetnek esetleg visszaélések.

A törvényjavaslat veszedelmesen hasonlit a régi csehszlovák úgynevezett rendtőrvényhez. Hogy a volt csehszlovák rend törvénnyel milyen justic-mordok láttak napvilágot, elég, ha utalok a híres Tukaperre. Mindnyájan élénken emlékszunk a Tuka-perre és emlékszünk arra is, hogy milyen megvetendő és kárhozatos szerepet játszolt abban egy bizonyos egyén, akit Belánskynak hívtak. Tudjuk mindnyájan, hogy Tuka dr., jelenlegi ír ruler mihögy, ártatlanul Ítéltetett el 15 évi fegyházra. Soha ez az itélet nem hangzott volna el, ha nem lett volna a csehszlovák rend törvénynek olyan intézkedése, mely mentesít bizonyos akciókba valami részvételnek következményeitől egyénekei, atik az igy

kipattanása előtt fel jelentést tesznek az illetékes hatóságnál. Tuka dr. mint vádlót hiába tiltakozott a hamis vádak ellen, hiába vonultatta föl saját tanuit, az itélet elhangzott és egy ártatlan" ember közel kilenc évig sinylődött a fegyházban.

Csodálom tehát, hogy amikor a szlovák állam az államellen tények üldö-

zésére és büntetésére törvényjavaslatot helyez a ház asztalára, majdnem ugyanolyan szellemben engedi megszerkesztetni az előttünk fekvő javaslat 15-ik, 16-ik és 32ik paragrafusát A 16 -ik paragrafrusak (nečitateľné)

azt a részét kifogásolom, amely a tiltott fegyverkezésről szól, mert ebben tökélete-

sen osztom a javaslat álláspontját, hanem nehezményezem a 16-ik paragrafus negye dik és a 32- ik paragrafus első bekezdését, amelyikhez épp az előbb említett per tanulságaira alapítva annyit tennék hozzá, hogy amennyiben kiderül, hogy a feljelentés alaptalan volt, akor a felljelentő akit nyilván aljas szárdákok vezettek, minden

további meghallgatás nélkül feltétlenül 15 évi fegyházat kap. Tessék elhinni, tisztelt képviselőház, ha ezt beszúrnák, akkor sokkal kevesebben jelentenék fel embertársukat alaptalanul és csak thoytán egyéni (nečitateľné)

dekből.

Örömmel üdvözlöm ellenben a javaslat 19-ik szakaszát, melynek meghozatala soba jobbkor nem jöhetett, mint ma. Nem (nečitateľné)

rok rekriminálni, de jó lesz, ha egynéh(nečitateľné) nyan ezen paragrafust a mai közéleti (nečitateľné) nyezők közül megszívlelik. Azt hiszen, hogy ez a paragrafus a kútmergezésnek

elejét fogja venni.

Ugyanilyen örömmel üdvözlöm a 20-ik paragrafust, mely szerint súlyosan fogják elítélni azokat, akik egy nemzet vagy egy nemzetiség ellen, a faj vagy a nyelv ellen izgatnak, különösen akkor, ha az ilyen cselekedettel veszélyeztetik Szlovákiának más államhoz való viszonyát. Merem hinni, hogy ezután kevesebbszer vagy talán egyáltalán nem fogunk olyanokat hallani és olvasni, amelyek bennünket magyarokat joggal mélyen sértettek.

A 21-ik paragrafust is csak örömmel üdvözölhetem. Egy kérdést mégis felteszek. A 21-ik paragrafus első bekezdése büntetendő cselekménynek minősíti azt a körülményt, ha valakinek vallása ellen izgatnak. Ez rendjén van. De azután folytatólag azt mondja, hogy büntetendő ugyancsak az, aki a felekezetnélküliség ellen izgat. A törvényjavaslatban szószerint szlovákul így van: že sú bez vyznania. A mai korban nem értem, miért kell védelmére a törvényjavaslat és miért igyekszik védelmébe venni azokat, akik "bez vyznania" vannak. Ezek rendesén kameleon természetű köpenvegfergató emberek és aki a XX. században nem, mer vagy nem tud egy bizonyos fix pontot találni, amit vyznáváljon, az nem érdemli meg, hogy védelemben részesítsék. (Výkrik: Tak je!)

A. 39-ik paragrafushoz az a megjegyzé-

sem, hogy csak abban az esetben fogok megnyugvással ennek változatlan formája mellett szavazni, ha biztosan tudom, hogy mindig "teljesen objektív egyének fognak ebben és ehhez hasonló kérdésekben dönteni.

Végezetül pedig a 42-ik paragrafusnál azt látom, hogy államellenes bűncselekményekkel vádlott egyének védelmét csak olyan ügyvédek láthatják el, akik külön az ilyen védelemre minősíttetnek. A régi csehszlovák köztársaságban ugyanilyen intézkedés volt és egyetlen egy magyar ügyvéd sem volt jogosult az ilyen védelmet ellátni. Kérném az előadó urat, legyen szives e tekintetben megnyugtató választ adni, hogy az ügyvédi kamarában bejegyzett és a magyar nemzetiséghez tartozó ügyvédek közül minden olyan helyen, ahol az ilyen perek tárgyalására alkalmas törvényszék van, egy magyar ügyvéd egy helyettessel vétessék föl a védeni jogosultak névsorába, hogyha netán egyszer magyar nemzetiségü egyén kerülne a most előttünk fekvő törvényjavaslat valamelyik paragrafusával kapcsolatban mint vádlott a vádlottak padjára, úgy védelmét módja legyen ellátni magyar ügyvédnek.

Ezeket akartam elmondani abban a reményben, hogy tárgyilagos megjegyzéseimre megnyugtató választ fogok kapni.