Úterý 19. listopadu 1940
Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
Tesnopisecká zpráva
o 50. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 19. novembra 1940.
Obsah: |
|
Strana: |
|
Oznámenia predsedníctva: |
|
Otvorenie zasadnutia |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti |
3 |
Imunitnému výboru pridelené |
3 |
Došlé nariadenia s mocou zákona |
3 |
Rozdaná tlač |
3 |
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí |
12 |
Zakľúčenie zasadnutia |
12 |
Program: 1. Zpráva národohospodárskeho, ústavno-právneho a rozpočtového |
|
výboru o vládnom návrhu zákona o podpore výstavby priemyslu |
|
Reč zpravodajcu Lišku |
3 |
Reč zpravodajcu Dr. Orlického |
3 |
Reč zpravodajcu Hollého |
4 |
Prikročenie k rozprave |
4 |
Reč poslanca Dr. Ing. Zaťku |
4 |
Koniec rozpravy |
4 |
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova |
4 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
4 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
4 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
6 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
7 |
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina |
|
Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o slovenských záujmo- |
|
vých organizáciách |
7 |
Reč zpravodajcu Dr. Ing. Zaťku |
11 |
Prikročenie k rozprave................................................ |
11 |
Reč poslanca Hollého................................................... |
11 |
Reč poslanca Čavojského.............................................. |
11 |
Koniec rozpravy............................................................... |
11 |
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova.................................. |
12 |
Prvé hlasovanie o návrhu.................................................. |
|
Prijatie návrhu prvým hlasovaním........................................... |
|
Druhé hlasovanie o návrhu.......................................................... |
|
Prijatie návrhu druhým hlasovaním..................................................... |
|
3. Zpráva národohospodárskeho, ústavno-právneho a rozpočtového |
|
výboru o návrhu poslanca Dr. Štefana Polyáka a spoločníkov |
|
na vydanie zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bra- |
|
tislave |
|
Reč zpravodajcu Lišku............................................................ |
|
Reč zpravodajcu Dr. Ing. Zaťku....................................................................... |
|
Reč zpravodajcu Mondoka.......................................................................... |
|
Prikročenie k rozprave.................................................................. |
|
Reč poslanca Dr. Opluštila.......................................................... |
|
Koniec rozpravy......................................................................... |
|
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova........................................................... |
|
Prvé hlasovanie o návrhu................................................................ |
|
Prijatie návrhu prvým hlasovaním............................ |
|
Druhé hlasovanie o návrhu...................................................... |
|
Prijatie návrhu druhým hlasovaním..................................................... |
Zasadnutie otvorené o 10. hod. 32. min.
Prítomní:
Predseda: Dr. Sokol.
Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.
Zapisovatelia: Germuška, Husárek.
46 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: Medrický a Stano.
Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Otváram 50. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Dr. Štefan Polyák, Pavol Florek, Ján Esterházy, Anton Šalát a Anton Šimko.
Imunitnému výboru prideľujem:
žiadosť Hlavného štátneho zastupiteľstva, aby Snem Slovenskej republiky súhlasil s trestným stíhaním poslancov Pavla Čarnogurského a Vladimíra Moravčíka pre prečin rušenia obecného pokoja podľa § 14, číslo 1 zákona číslo 501923 Sb. z a n., pre prečin hanobenia ústavných činiteľov podľa § 14 b zákona číslo 50/1923 Sb. z. a n. v znení vládneho nariadenia číslo 20/1939 Sb. z. a n. a pre prečin šírenia nepravdivých zpráv podľa § 18, číslo 2 a 3 zákona číslo 50/1923 Sb. z. a n.
Došlé nariadenia s mocou zákona.
Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:
I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):
zo dňa 11. októbra 1940 číslo 273 Sl. z. o odbornej správe lesných oddelených majetkov vo vlastníctve Židov,
zo dňa 29. októbra 1940 číslo 277 Sl. z. o obmedzení zrušenia niektorých nájomných smlúv,
zo dňa 4. novembra 1940 číslo 278 Sl. z. o prevzatí poistení ujednaných cudzo-
zemskými súkromnými poisťovňami, ako aj poistení niektorých tuzemských súkromných poisťovní inými tuzemskými súkromnými poisťovňami,
zo dňa 4. novembra 1940 číslo 279 Sl. z. o obmedzení uzavierania poistných smlúv s poistníkmi iných súkromných poisťovní,
zo dňa 22. októbra 1940 číslo 281 Sl. z., ktorým sa čiastočne doplňuje zákon o zabezpečení nárokov poistníkov v súkromnom poistení, a o štátnom dozore na súkromné poisťovne,
zo dňa 4. novembra 1940 číslo 284 Sl. z. o organizácii a pôsobnosti Ústredného úradu práce a úradov práce.
Predseda Dr. Sokol:
Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Tesnopisecká zpráva o 49. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore výstavby priemyslu.
Zpráva ústavno-právneho výboru o iniciatívnom návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o slovenských záujmových organizáciách.
Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o iniciatívnom návrhu poslanca Dr. Štefana Polyáka a spoločníkov na vydanie zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave.
Vládny návrh zákona o daňových úľavách pre investície. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a rozpočtovému.
Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:
1. Zpráva národohospodárskeho, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore výstavby priemyslu.
Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Líškovi.
Zpravodaica Líška:
Slávny Snem!
Priemyselné podnikanie má ďalekosiahle účinky na rozvoj hospodárskych, sociálnych i politických pomerov. Preto sa musí starať každý štát, majúci priaznivé podmienky pre vznik a rozšírenie priemyselnej výroby, aby sa toto podnikanie mohlo na jeho území za vyhovujúcich a rozumných podmienok, organicky a zdravo rozvíjať.
Najpriemernejším predpokladom zdravého národohospodárskeho chápania musí byť snaha nepripustiť, aby sa ktorýkoľvek štát budoval na jednostrannej hospodárskej sústave. Takáto sústava nemôže zaistiť uspokojivé vývojové pomery. Ani poľnohospodárstvo, ani priemysel sám o sebe nemôže vyhoveť hospodárskym nárokom štátu Najmenej však môže týmto nárokom vyhovieť sústava, spočívajúca výlučne len na poľnohospodárstve, odvislom prevažne na zahraničných odbytištiach skrývajúca v sebe nebezpečie i pre rovnováhu štátneho finančného hospodárenia. Postačí niekoľko menej úrodných rokov a daňová poplatná sila hlavného piliera štátu je v mnohých základoch narušená spolu s rovnováhou štátnych financií.
Prevažne poľnohospodársky ráz štátu má však aj inú nevýhodu. Zdravý smer hospodárskeho rozvoja nezbytne vyžaduje organický a postupný vzrast miest, lebo len v týchto má možnosť rozvoja stredný
stav, ktorý je významnou časťou skladby národnej a štátnej pospalitosti a zárukou stability výrobných, sporebných, sociálnych i kultúrnych pomerov.
Preto je snahou každého moderného štátu, zariadiť a umožniť tvorenie takej štrukturálnej skladby svojho hospodárstva, aby sa rovnako uplatnila poľnohospodárska i priemyselná výroba a aby sa v syntéze týchto dvoch hlavných hospodárskych složiek dosiahlo zdravého rozvoja a stability hospodárskej situácie štátu.
Vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu je legislatívnym príspevkom k vytvoreniu účinných predpokladov plánovitej, potrebami nášho nového štátneho celku, našou surovinovou základňou a prebytkami pracovných síl vyvolanej, usmernenej industrializácie Slovenska.
História priemyslu na slovensku vykazuje už obdobné opatrenia zákonodarnej moci. Bolo to v bývalom Uhorsku, kde bol vznik a rozvoj priemyslu úzko spojený s účinným podporným zasahovaním štátu v rámci intervencionistickej hospodárskej politiky uhorskej.
Uhorsko, ako štát s výrazným poľnohospodárskym charakterom, potrebovalo k načatiu a k intenzívnemu prevádzaniu industrializácie opatrenia, ktoré budily chuť k investovaniu domáceho kapitálu, pokiaľ prichádzal do úvahy a súčasne vábily zahraničný kapitál výhľadmi na rentabilné umiestenie v nových továrenských podnikoch.
Boly to známe zákony na podporu príemyslu: zákonný článok XLIV z roku 1881, zákonný článok XIII z roku 1890, zákonný článok XLIX. z roku 1899 a konečne najvýznamnejší a najprepracovanejší zákonný článok III z roku 1907.
Týmito legislatívnymi opatreniami zaručovala uhorská štátna správa rozličné výhody, poťažne úľavy a tiež peňažné podpory. Tak zákonný článok III z roku 1907 zaručoval pre podniky novozaložené, respektíve rozšírené, ktoré sa zaoberaly výrobou, v Uhorsku ešte nezavedenou, alebo nedostačujúcou, kryť vnútornú spotrebu, alebo výrobou inak v záujme národného hospodárstva žiadúcou, tieto hlavné výhody:
1. oslobodenie od priamych daní štátnych o autonómnych prirážok k ním, ďalej tiež od prirážok komorných,
2. oslobodenie od poplatkov najrozličnejšieho druhu,
3. oslobodenie od mýta a dane cestnej,
4. úľavy pri doprave stavebných materiálov pri zriaďovaní výrobní,
5. výhody pri vyvlastňovaní pozemkov pre stavebné účely atp.
V neposlednom rade to boly aj spomínané prianie subvencie. Naproti tomu sa musely podniky zaviazať, zamestnávať aspoň 75% domácich pracovných síl a všetko, čo sa dá, obstarávať si z domácich nákupných, poťažne výrobných prameňov. Štatistiky svedčia o slušnom úspechu tohto uhorského zákonodarstva, ktoré v značnej miere podnietilo zakladateľský ruch, menovite v posledných rokoch pred svetovou vojnou. Z tejto priemyselnej politiky malo aj Slovensko nesporne výhody a úžitok, lebo sa mohlo preukázať mnohými podmienkami, ktoré zaručovaly úspech industrializácie: malo značné surovinné bohatstvo, lacnú pohonnú silu a nadbytok učenlivého ľudského materiálu. Tento rozvoj bol pretrhnutý v roku 1918 zaradením slovenského územia do česko-slovenského rámca, v ktorom sú osudy slovenského priemyslu zvláštnou kapitolou slovenského hospodárstva, ba celonárodného života. Utvorila sa téza o poľnohospodárskom charaktere Slovenska a v znamení tejto tézy trpela pražská vláda bezohľadné odbúravanie slovenského priemyslu až do prekonania všeobecnej hospodárskej krízy v roku 1933 až 1934. V týchto rokoch sa prestalo s odbúravaním slovenského priemyslu a musíme spravodlivo a objektívne uznať, že sa začala znova rezindustrializácia Slovenska. Ovšem tu nešlo o zámerné, so strany štátu sústavne podporované budovanie slovenského priemyslu a už vôbec nie s uvedomelým zreteľom na hospodárske potreby Slovenska ako národného celku, ale so zameraním na branné potreby bývalej Česko-slovenskej republiky.
Takéto údobia prekonal slovenský priemysel, kým sa ocitol v hraniciach slovenského štátu, utvorenie ktorého má i preň historický dosah. Po prvý raz je složkou samostatného slovenského národného kolektíva a teraz možno jeho rozvoj a jeho budovanie usmerňovať podľa hľadísk a potrieb rýdzo slovenských, samozrejme pri náležitom rešpektovaní prúdov a tendencií stredoeuropských a celoeuropských.
Po ére vypätého liberalizmu a maximálneho obmedzenia zásahu štátu do súkromného hospodárenia zavádzame poriadky, v ktorých pripadá štátu vedúca úloha v usmerňovaní každého výseku národného života. I pri podpore výstavby priemyslu musíme mať na zreteli túto úlohu štátu, pretože ide o tú složku hospodárstva, ktorá je najspôsobilejšia zvyšovať úroveň slovenského národa.
Slávny Snem! I keď zaznamenávame nateraz dobrú zamestnanosť nášho priemyslu, neznamená to, žeby sme nemali venovať zvýšenú pozornosť ďalšiemu rozširovaniu výrobných možností na Slovensku. Zakladateľský ruch v priemyselnom podnikaní ani zďaleka nedosiahol ešte tej intenzity, aby sme mohli o ňom hovoriť s uspokojením. Slovenské národné hospodárstvo dáva ešte vždy veľké možnosti úspešného uplatnenia sa v mnohých výrobných oboroch, jednak obnovením početných zastavených priemyselných podnikov, jednak tvorením nových, aby sa vyplnily medzery, ktoré sú v zamestnanosti jednotlivých slovenských krajov viditeľné, ako aj tam, kde surovinná základňa a odbytové možnosti zaručujú investorom úspech.
Podaný návrh zákona o podpore výstavby priemyslu jasne sleduje túto smernicu a vláda vážne pomýšľa s dobre uváženým úmyslom poskytnúť priemyselnému podnikateľskému a zakladateľskému ruchu nielen svoju morálnu a finančnú podporu, ale aj záruku, že nebude trpieť zasahovanie nepovolaných osôb do výrobného hospodárstva, aby sa tak zabezpečila nielen právna istota vo výrobnom podnikaní, ale aj jeho nerušený chod.
Musím s uznaním konštatovať, že vláda prejavuje veľké porozumenie pre potreby priemyselného podnikania. Svedčia o tom jej rozličné zásahy, ktoré nášmu priemyslu umožnily zabezpečiť dobrú zamestnanosť a odbyt jeho výrobkov. S výnimkou málo podnikov je zamestnanosť i výnosnosť podnikov dobrá a priemysel so svojej strany vykoná všetko, aby rozsah výroby stupňoval a tak zabezpečil slovenskému robotníctvu trvalú výživu. Ale práve tak, ako sa snaží, hoci s napnutím všetkých síl udržať výrobu v plnom prúde, nárokuje si, aby bola jeho práca rešpektovaná a posilňovaná právnou istotou v podnikaní. Podnikateľovi musí byť umožnené, aby si vybral pre podnikanie spolupracovníkov
sám, či sa už jedná o úradníkov alebo robolníkov. Každý priemyselný podnik musí byť vedený tak, aby vykázal najväčšiu výkonnosť. To je možné docieliť len slobodným výberom spolupracovníkov a nie nanútenými pracovnými silami, ktoré nemožno už z prirodzených a psychologických príčin cez dlhú dobu včleniť do úspešného pracovného procesu a ktoré preto z najväčšej časti prekážajú úspechu podnikateľskej činnosti. V tomto ohľade musíme byť preto opatrní a pozorní a musíme sa chrániť akýchkoľvek chýb, ktoré by úspech našich hospodárskych snáh podkopávaly.
Europský vývoj vytvára nové formy hospodárskeho usporiadania a naša republika zapojuje sa do tejto novej sústavy, usilujúcej sa o hospodársku a sociálnu rovnováhu všetkých faktorov, zúčastnených na hospodárskom procese na podklade sociálnej spravodlivosti. Preto aj vládny návrh zákona vyhradzuje zákonnú podporu priemyselného podnikania len tým podnikom, ktoré nedocielia z uloženého kapitálu vyšší zisk, než 6%. I tu sa teda jasne prejavuje tendencia vlády, zamedziť ľubovoľnú špekuláciu investorov, ale na druhej strane vidíme, že sa zákonom neobmedzuje individuálna iniciatíva, voľný výber pracovníkov pre dotyčný priemyselný podnik. Jedným slovom zákon vychádza z poznatku, že hospodársky život bez zachovania slobodnej iniciatívy a bez určitej voľnosti nie je možným.
Slávny Snem! Prešli sme v posledných rokoch cez údobie, v ktorom možnosť rozličných a nie vždy povolaných zásahov do chodu výrobných podnikov bola zjavom akútnym. Dobrou stránkou týchto zásahov bolo, že sa dialy dobromysoľne, ale bohužiaľ ich dobromyseľnosť neobišla sa bez škôd. Prosím aby táto moja spomienka nebola považovaná za rekrimináciu, ale za snahu, aby sme sa nebezpečniu, ktorému bola naša výroba niekedy vystavená, v budúcnosti vyhli. Tento úmysel a túto snahu plne chápe i naša vláda, lebo má záujem na budovaní priemyslu na rentabilite poľnohospodárstva a na spokojnosti a vyrovnaných pomeroch robotníctva.
Vláda chceť ísť v ústrety podnikateľ-
ským snahám o spriemyseknenie Slovenska poskytovaním veľkých výhod, aby umožni-
la vznik nových výrobných podnikov, prípadne aby umožnila oživenie výroby v pod-
nikoch, v minulosti zastavených. Je si pri tom vedomá faktu, že industrializačné snahy dosiahnu na Slovensku úspech len vtedy, keď bude podnikateľom zaručená čo najväčšia právna istota, voľnosť v rozhodovaní a uspokojivá rentabilita. Nebolo by dobré oslabovať vieru podnikateľa narušovaním niektorého z týchto základných predpokladov industializačných snáh, naopak, treba ju všetkými možnými prostriedkami posilovať v plnom povedomí toho, čo nám sosilnenie priemyselnej výroby prinesie: Je to možnosť obživy veľkého počtu robotníkov, odkázaných len na prácu svojich rúk, zvýšenie domácej spotreby, prirodzený vrast našich hospodárskych síl, zdravé tvorenie sociálnej skladby našej národnej pospolitosti, zvýšenie nasej daňovej potencie a tým aj stabilitu nášho štátneho finančného hospodárenia.
Slávny Snem! Štát, ktorý je spoločenstvom nás všetkých v dobrých i zlých časoch, musí upraviť svoju politiku tak, aby bolo čo najmenej trecích plôch v hospodárskom i sociálnom živote a aby jeho občania boli nadchnutí ideou pospolitosti k spoločnému cieľu, k prehĺbeniu a rozšíreniu pracovných možností pre všetky vrstvy obyvateľstva. Robotník a podnikateľ majú veľké spoločné záujmy. Kto jasne pozerá na veci, musí vidieť, že formy starého hospodárskeho liberalizmu už dávne prestaly a do hospodárskeho života sa zavádzajú nové poriadky, v ktorých pripadá štátu vedúca úloha v usmerňovaní každého oboru. Musí byť tedy každému jasné, že v našom štátnom živote nemá nikto žiadne privilegované postavenie, či už ide o podnikateľa alebo o zamestnanca. Medzi úspechom práce robotníka a úspechom priemyselného podnikania je tak úzka súvislosť, že jeden bez druhého nemôže vôbec existovať a títo sú a budú vždy na seba odkázaní. Keď nebude mať podnikateľ možnosť zlepšiť svoj podnik, nebude mať ani robotník výhľady na zlepšenie svojho sociálneho postavenia. Preto tak podnikateľ ako i robotník musia pracovať vo vzájomnej shoďe k spoločnému cieľu, každý na svojom mieste. Robotník i úradník musia mať najvyšší záujem na tom, aby podnik prosperoval, lebo on je základom ich existencie. Preto, keď hovorím, že každý na svojom mieste k dosiahnutiu spoločného cieľa, myslím tu na spoločenstvo podnikateľa, robotníka a
úradníka, ktorí rovnako majú chápať úlohu podnikania v záujme celku národného i štátneho. Jedine spoločný pocit zodpovednosti umožní hospodársky pozdvihnúť náš štát a zabezpečiť podnikanie nerušené škodlivými zjavmi. Dnes už nemôžeme hovoriť o vykorisťovaní pracovných síl, menovite nie vtedy, keď hovoríme o sociálnom vyrovnaní a o spoločnej zodpovednosti. Po víťaznom postupe sociálneho zákondárstva takmer v každom štáte v poslednom dvadsaťročí nezostáva nám nič iné, ako postupne vyrovnať ešte tie protivy, ktoré sa ukazujú vo výrobe ako sociálne nespravodlivé. I tu bude však treba postupovať veľmi obozretne, lebo ide mnohokrát o podniky všeobecného hospodárskeho prospechu, ktoré by možno ťažko znášaly zásahy pre ne neúnosné práve so zreteľom na povinnosti, ktoré plnia pre všeobecný prospech.
Naším úsilím musí byť: spoločnými silami pracovať k tomu, aby sa vo výrobnom hospodárstve našla možnosť obživy pre mysliteľne najväčší počet našich občanov.
Vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu sleduje iste tento cieľ a my všetci spojenými silami všetkých organizovaných síl národa musíme túto snahu vlády podporovať, aby sme dosiahli oživenie tej složky slovenského hospodárskeho života, ktorá je najpovolanejšia a najvhodnejšia prispeť k zvýšeniu pracovnej príležitosti a k pozdvihnutiu životného štandartu slovenského národa, k tvorbe nových hodnôt v rámci celonárodného napredovania.
Slávny Snem! Som ďaleko od toho, aby som sa dožadoval jednostrannej priemyselnej politiky. Opačný svoj názor zdôraznil som už aj v úvode svojho referátu. A mýlil by sa každý, kto by si myslel, že podpora priemyslu má sa prejaviť jeho jednostranným favorizovaním, idúcim na úkor iných složiek hospodárskych. V úvode svojho referátu som prehlásil, že našou snahou musí byť, aby sa v štrukturálnej skladbe nášho hospodárstva rovnako uplatnila poľnohospodárska i priemyselná výroba a aby sa v syntéze týchto dvoch hlavných složiek našej výroby dosiahlo zdravého rozvoja a stability hospodárskej situácie nášho štátu. A preto, keby snáď naša poľnohospodárska výroba mala obavy, že dosah prejednávaného zákona môže mať nepriaznivý vplyv na pomery vo výrobe poľnohospodárskej, tu iste môžem smele prehlásiť, že tieto oba-
vy sú bezpodstatné. Nám všetkým musí ísť a v skutočnosti ide o jedno: o rozširovanie pracovných a výrobných možností z dôvodov hospodárskych a sociálnych bez akýchkoľvek úmyslov iných. Ostatne, je zaujímavé ale celkom prirodzené, že najintenzívnejšie sa prevádza poľnohospodárstvo v štátoch väčšinou priemyslového charakteru, lebo priemysel nielen racionalizáciu podporuje, ale ju priamo vyvoláva jednak svojimi výrobkami a jednak tým, že zvyšuje kúpnu silu obyvateľstva a popyt po kvalitných poľnohospodárskych výrobkoch. Konečne, prejednávaný zákon i bezprostredne bude slúžiť aj záujmom poľnohospodárskej výroby tým, že všetky výhody tohto zákona budú sa vzťahovať aj na priemyselné podniky poľnohospodárskej výroby, ktoré sú tiež zahrnuté pod pojmom "nových továrenských podnikov", ako ich osnova zákona uvádza.
Teda úloha sociálna je vedúcou našou smernicou, keď chceme industrializáciou prekonať najsnadnejším spôsobom i tie najťažšie úlohy, pred ktoré je náš štát postavený. Tieto úlohy chceme vykonať syntézou práce všetkých složiek národa a snažíme sa, aby táto syntéza našla pochopenie nielen v slovenských složkách hospodárskeho podnikania, ale aj v lojálnej spolupráci našich národnostných skupín, lebo v tejto spolupráci môžu sa všetky predpoklady nášho úspechu len zväčšiť. Slovom, chceme, aby čo najviac občanov bolo zapojené do tejto budovateľskej práce a našlo svoje umiestenie a svoj trvalý a spokojný domov.
Slávny Snem! Dobre organizované hospodárstvo môže výdatne uskutočňovať tieto snahy a dobre organizovaný priemysel môže veľmi činne usmerňovať aj iné hospodárske složky tým, že sa stane veľkým konzumentom poľnohospodárskych článkov a napomáhateľom remeselníckej výroby a obchodu. Slovenský priemysel osvedčil svoju zdatnosť v ťažkých dobách a chce ju osvedčiť aj v budúcnosti, pravda, predpokladá aspoň také porozumenie vlády a predstaviteľov slovenského hospodárstva a v tomto prípade pána ministra hospodárstva - k otázkam priemyslu, akému sa tešil dosiaľ. Politika príkazov mohla by vyvolať značné poruchy. Slovenský priemysel ráta teda i v budúcnosti s lojálnou spoluprácou verejných činiteľov, čo je naj-
správnejšou cestou k pozdvihnutiu hospodárskej úrovne nášho štátu.
Nesmieme zabúdať, slávny Snem, že budovanie priemyslu je nielen otázkou výroby a zamestnanosti, ale že je to v prvom rade tiež otázkou odbytu. A tu sa dostávame k jednej z najdôležitejších úloh našej priemyselnej výroby vôbec. Náš zahraničný obchod vykazuje síce uspokojivé cifry vývozu priemyselných výrobkov, ale nesmieme sa oddať nádeji, že tak bude aj v budúcnosti. Preto musíme vynaložiť všetko na to, aby sme dobrou organizáciou vývozu, dobrými výrobkami razili si cestu v cudzine a tak si zabezpečili trvalý odbyt svojich výrobkov. Rozšírenie vývozu je teda jeden z hlavných predpokladov našej priemyselnej politiky, ktorú chceme i predloženou osnovou výdatne napomáhať. Keď sa nám podarí rozšíriť vývozné možnosti, môžeme bezpečne rátať tiež so všeobecným oživením nášho hospodárstva.
V predloženom zákone vidím jednu z takýchto snáh vlády, ktorá je zameraná na zväčšenie pracovných možností cieľuvedomou prácou všetkých složiek národa. Túto snahu musíme podporovať. V našej harmonickej spolupráci musíme nájsť tú správnu cestu, ktorá nám umožní nerušene prekonávať všetky úlohy, smerujúce k našej šťastnej budúcnosti.
Národohospodársky výbor Snemu Slovenskej republiky, ktorého menom mám čest význam predloženého vládneho návrhu zhodnotiť, prijal osnovu zákona s veľkým uznaním tých činiteľov, ktorí sa oň zaslúžili a v presvedčení, že tento zákon bude činným inštrumentom pre vytvorenie čo najlepších predpokladov plánovitej, potrebami nášho samostatného štátneho celku usmernenej industrializácie Slovenska a preto vládny návrh odporúčam slávnemu Snemu prijať v tom znení, ako sa na ňom usniesol spomenutý výbor. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.
Zpravodajca Dr. Orlický:
Slávny Snem!
Pripravovaný zákon má pomôcť takému odvetviu výroby, ktoré predstavuje vyšší výrobný stupeň, ako je prvovýroba.
Je to priemyslová výroba, ktorej národohospodársky ale aj sociálny význam je veľký.
Keď sa začiatkom minulého storočia manifaktúrna priemyslová výroba začala meniť v strojovú výrobu, nik netušil, že táto premena bude mať taký veľký vplyv na vzrast obyvateľstva štátov, na sociálne postavenie vrstiev obyvateľstva v priemysle zamestnaného, že bude priemyslová výroba tak dôležitou složkou národného hospodárstva. S vývojom priemyslu postupovalo súčasne aj zvýšenie sociálnej ale aj vzdelanostnej úrovne obyvateľstva v priemysle zamestnaného.
Najväčší rozmach priemyslu začína sa v dobe hospodárskeho liberalizmu, ktorého naviazanosť mala aj nepriaznivé sociálne účinky, ale tieto postupom času sa zmierňujú poťažne odstraňujú, lebo sociálne zákonodarstvo urobilo mnohé opatrenia, ktoré maly za cieľ zmierniť nepriaznivé následky úplnej voľnosti na poli priemyslového podnikania. Prišlo obmedzenie pracovnej doby, obmedzenie možnosti zamestnávať deti a ženy v priemysle, rôzne opatrenia chrániace zdravie a telesnú bezpečnosť v priemysle zamestnaných osôb, sociálne poistenia, dovolená a podobné ustanovizne sociálneho zákonodarstva.
Táto voľnosť podnikania a snaha čo možno po najväčšom zisku mala vplyv aj na umiestenie priemyslu. Tak sa stalo, že priemysel sa na niektorých miestach hromadil a na druhých nebolo priemyslu. Lacné suroviny, lacné pracovné sily, výhodná dopravná poloha lákaly k budovaniu priemyslu na takýchto miestach, kým ostatné miesta boly zanedbávané. Tak to bolo aj v bývalej Česko-slovenskej republike, kde niektoré kraje, hlavne Čechy a Morava, maly veľký priemysel, do tej doby Slovensko čiastočne stratilo i priemysel, ktorý malo do roku 1918. Okrem toho bol tu priemysel podporovaný viac v zemiach českých, ako na Slovensku, čoho následok bol, že keď sa utvoril samostatný slovenský štát, našli sme na poli priemyslovej výroby také pomery, že tie volaly po štátnom zásahu. Ide o vybudovanie takej priemyslovej výroby, ktorej niet na Slovensku, poťažne ktorej výrobná kapacita mala by byť zvýšená. Našou snahou musí byť, aby boly u nás vyrábané všetky priemyslové produkty, ktoré potrebujeme doma. Je treba dať nášmu právnemu poriadku také nor-
my, ktoré by podporovaly vybudovania chýbajúceho, prípadne nedostatočného priemyslu.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 12. septembra 1940 a priklonil sa k tomu hľadisku vlád neho návrhu, že slovenské národné hospodárstvo skutočne potrebuje industrializačnú normu, a to takú, ktorá by umožňovala zakladanie nových priemyselných podnikov najmä preto, aby sa doplnila priemyslová výroba tak, ako to potrebuje národné hospodárstvo v Slovenskej republike.
Osnova sa usiluje zachytiť všetky okolnosti, ktoré by pri podpore výstavby slovenského priemyslu mohly prísť do úvahy. V prvom diele dáva sa podnikateľovi istota, že jeho činnosť sa stretne s porozumením ním a podporou verejných orgánov a zakazuje sa zásah nepovolaných osôb do výrobného hospodárstva, v druhom diele zaisťuje sa možnosť vyvlastnenia pre želateľnú výrobu, v treťom diele umožňuje sa poskytnúť takejto výrobe poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody, v štvrtom diele usnadňuje sa poskytovanie úveru.
Pri úprave zákona vzal ústavno-právny výbor za podklad osnovu vládneho návrhu ako ju upravil národohospodársky výbor a previedol na nej len nepatrné zmeny štylárneho rázu. Iba § 2, ods. 2 doplnil tak, že zásahom do výrobného hospodárstva je každý úkon, ktorý priamo alebo nepriamo sťažuje alebo ohrozuje vznik, chod, alebo rozvoj výrobných podnikov.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.
Zpravodajca Hollý:
Slávny Snem!
Vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu je pokračovaním tých návrhov hospodárskeho rázu, ktoré ako zrejmé vyplývajú zo skutočných hospodárskych potrieb, zo snáh zveľadenia nášho hospodárskeho života, z úsilia dať pracovnú možnosť občianstvu doma a z úsilia po hospodárskej sebestačnosti.
Podpora pre priemyselný rozvoj a vývoj je pre nás najmä po utvorení samostatného štátu hospodárskym príkazom.
V našej životnej oblasti nie je toto úsilie nové, mohol by som hovoriť o podobnom úsilí ešte za starého Uhorska počnúc rokom 1881, kedy prvý raz programovite upravovali otázku verejného podporovania priemyselného vývoja v bývalom Uhorsku. Vývoj tento však naznačil už pán kolega Liška. Stačí konštatovať, že z týchto podporných snáh uhorský priemysel rástol, mohutnel a zveľaďoval sa tak, že v mnohých odvetviach dosiahol úplné uspokojenie domácich potrieb.
Mnohé z týchto podnikov našly umiestenie práve na našom území. Po svetovej vojne v rokoch Česko-Slovenskej republiky tento priemysel vyhlásený bol za priemysel skleníkový a hospodárskou politikou bývalej Česko-Slovenskej republiky, dirigovanou záujmami vyspelého českého priemyslu, bol odbúraný.
Snahou vlády, podporiť teraz podľa dnešných potrieb výstavbu priemyslu, môžeme len uvítať a keďže prevedenie zákona nevyžaduje si nové výdavky zo štátnej pokladnice, môžeme i prijať.
Dovoľujem si však pri tejto príležitosti - ako som si to dovolil aj v rozpočtovom výbore - poukázať ešte na jeden veľký úsek potrieb štátnej podpory. A to je potreba podpory tzv. domáckeho priemyslu. Usilujeme sa vyrovnať sociálne nesrovnalosti a nedostatky v rozličných odvetviach života a práve preto nesmieme zabúdať na. tých, ktorí ďaleko od sveta v tichých našich dolinkách, ku ktorým nevedie ani železnica, ani autobusy, ktoré nemajú elektrické osvetlenie, nemajú telefony a vyrábajú za ťažkých životných podmienok tie najkrajšie veci, s ktorými prichodíme nielen na domáce, ale i na svetové trhy, a to sú naše výrobky ľudového umenia.
Predloženou osnovou zákona staráme sa o podporu továrenských výrobných podnikov, postarajme sa čím skôr o osnovu zákona, ktorá zabezpečí primeranú podporu i nášmu domáckemu priemyslu.
Rozpočtový výbor vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu vítam a odporúčam slávnemu Snemu prijať ho v tom znení, ako bol v zpráve výborov na dnešnom zasadnutí predložený. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Ing. Zaťko.
Dávam mu slovo.
Poslanec Dr. Ing. Zaťko:
Slávny Snem!
Osnova zákona, ktorá leží na našich stoloch, zdá sa mi byť akýmsi samozrejmým dôsledkom založenia samostatného slovenského štátu.
Nie je to len cieľ ňou sledovaný, ktorý ma núti k tomuto chápaniu veci, ale do veľkej miery aj skutočnosť, že sa jej uzákonením splní starý, vyše 20-ročný postulát tých slovenských hospodárskych i politických činiteľov, ktorí vždy úprimne bojovali o zaistenie predpokladov pre priaznivejší vývin hospodárskych vecí na Slovensku.
Nechcem sa zbytočne zaoberať minulosťou, no, jednako považujem za potrebné zistiť, že slovenskí činitelia pociťovali už od roku 1918 nedostatok takejto alebo podobnej normy a to ako veľkú prekážku vývinu slovenského hospodárstva. Snahy o aplikovanie zákonného článku II. z roku 1907, ktoré zaisťovaly pre industrializáciu Slovenska rozličné výhody a ktoré vo veľkej miere platily vlastne až do Toku 1927, stroskotávaly na neporozumení príslušných pražských činiteľov. V konkrétnych prípapoch nepodarilo sa ani najväčšej námahe slovenských činiteľov zaistiť pre nový alebo rozšírený priemyselný podnik na Slovensku ani časť výhod, zaistených v tomto zákone. Pri reforme zákona o priamych daniach v roku 1927 podarilo sa síce zaistiť na podporu nových alebo rozšírených priemyselných podnikov možnosť určitých danových úľav, ale aj tieto ustanovenia zostaly mŕtvymi, pretože sa ich nepodarilo aplikovať ani na jeden slovenský podnik.
Slávny Snem! Už od času pôsobenia významného nemeckého národného hospodára Lista nebolo o tom sporu, že vývin hospodárskych pomerov štátu nemôže byť ponechaný svojmu osudu, teda nijakej automatike prírodných alebo tržných zákonov, ak chceme, aby sa odohrával tak, ako to záujem príslušného národného a štátneho celku vyžaduje.
Učenie profesora Lista nadobudlo zvláštneho významu. Pred svetovou vojnou patrilo najmä Uhorsko medzi štáty, ktoré si význam tohto učenia uvedomovaly. Už od prvej štvrtiny XIX. storočia pozorujeme tu rozličné spoločenské akcie, ktorých cieľom bolo vzbudiť čo najširší záujem o bu-
dovanie priemyselných podnikov, a v druhej polovici XIX. storočia, keď po rakúskouhorskom vyrovnaní roku 1867 začalo Uhorsko svoj štátny život systematicky budovať, vidíme už aj konkrétne zásahy vlády v tejto oblasti. Už v roku 1881 došlo k vydaniu zákona o podpore výstavby priemyselných podnikov. Bol to prvý industralizačný zákon uhorský. Výhody, ktoré tento zákon pre nové priemyselné podnikanie zaisťoval, rozširovaly potom už stále temer v pravidelných deväťročných obdobiach až došlo k vydaniu známeho zákonného článku III. z roku 1907.
Týmto zákonom zaistily sa najmä priemyselným investorom ďalekosiahle výhody na poli daňovom, poplatkovom, železničnotarifnom atď.
Zvláštnosťou tohto zákona bolo, že ako príloha vyšiel k nemu aj akýsi industrializačný plán, ktorým uhorská vláda konkretizovala celkom presne svoje úmysly na poli budovania priemyslu na dobu najbližších desať rokov.
Hlavnou príčinou zmienených systematických zásahov uhorského štátu do vývinu priemyslu bola na jednej strane existencia v tom čase už relatívne vyspelého priemyslu bývalého Rakúska, na druhej strane bezcolnosť výmeny tovarov medzi Uhorskom a Rakúskom. To znamená, že uhorský štát nemohol použiť ináč často veľmi účinného priemyselno-politického inštrumentu, aký reprezentuje clo. Takto bol odkázaný na prostriedky náhradné, ktoré našiel hlavne v obore daňovom, na poli štátnych dodávok, v politike dopravnej a konečne v priamych podporách z finančných prostriedkov štátu.
Táto cieľavedomá priemyselná politika Uhorska prejavovala sa pochopiteľne aj na území dnešnej Slovenskej republiky. Ba mnohí spisovatelia maďarskí tvrdia, že maďarské vlády snažily sa ovlivňovať postup industrializácie nielen čo do druhu zakladaných podnikov, ale aj čo do teritoriálneho rozdelenia. Zvláštna pozornosť mala sa venovať okrajovým oblastiam bývalého Uhorska, ktoré boly pre poľnohospodársku výrobu nevhodné alebo menej vhodné, zatiaľ, čo v strede štátu malo sa forsírovať zintenzívnenie produkcie poľnohospodárskej. I keď toto tvrdenie neodpovedá skutočnosti, jednako treba v záujme historickej pravdy konštatovať, že na dnešnom
Slovensku budovala sa príemyslená výroba aspoň s rovnakou intenzitou, ako na území povojnového Uhorska. Len tak si možno vysvetliť, že percentuálny podiel priemyslu Slovenska na priemysle bývalého Uhorska: bol väčší, ako napríklad jeho participácia na celkovom počte obyvateľstva bývalého Uhorska. Najväčší rozmach nadobudla industrializácia na dnešnom Slovensku v poslednom desaťročí minulého storočia a v prvom desaťročí tohto storočia.
Po prevrate roku 1918 nastal úpadok vo vývine slovenského priemyslu, pretože začleňovací proces do bývalého národného hospodárstva česko-slovenského odohrával sa bez potrebnej prípravy a bez nutných prechodných opatrení. Okrem toho mnohí vtedajší rozhodujúci činitelia slovenskí zastávali názor, že Slovensko má priaznivé predpoklady pre intenzívnu výrobu poľnohospodársku, takže plánovitého budovania druhotnej výroby nepotrebuje. Nechcem sa teraz zaoberať kritikou tohto názoru urobil som to už na iných miestach. Azda postačí, keď konštatujem, že veľká armáda pracujúcich príslušníkov nášho národa musí dnes hľadať pracovné príležitosti za hranicami republiky hlavne preto, že tento názor nebol opodstatnený slovenskou hospodárskou a sociálnou realitou, že bol mylný. No. nemožno tvrdiť, že by za trvania bývalej republiky priemysel na Slovensku bol vykazoval len úpadok. Pravdou je, že v posledných rokoch dožili sme sa už aj určitého rozkvetu, ktorého výsledky stačily hádam zaplniť medzery vzniklé v rokoch predchádzajúcich Pravda po tomto vývine k lepšiemu nerozhodly úvahy hospodársko-politické, ale azda na prvom mieste dôvody vtedajšej politiky vojenskej.
Slávny Snem! Dnešný stupeň industrializácie Slovenskej republiky nedosiahol ešte vždy takého rozsahu, že by sme mohli hovoriť o jeho relatívnej dostatočnosti. Ak otázku hospodárskeho charakteru našej republiky skúmame s hľadiska zamestnania jej obyvateľstva, zistíme, že patríme k agrárnym štátom východnej alebo iužnej Europy, pretože prevážna časť nášho obyvateľstva hlási sa k povolaniu poľnohospodárskemu. Keď túto otázku skúmame z hľadiska štruktúry nášho národného produktu, zistíme, že poľnohospodárska produkcia vykazuje síce ešte vždy prevahu, ale len relatívnu, pretože priemyselný sektor vykazuje tu už participáciu 25 až 33%.
Nesrovnalosť, ktorá takto vzniká posudzovaním veci z dvoch rozličných hľadísk, možno vysvetliť skutočnosťou, že Slovensko patr í medzi tie europské štáty, ktoré vykazujú najväčší populačný tlak na poľnohospodársku pôdu. To je tiež azda najvýznamnejšou príčinou nízkej životnej úrovne slovenského roľníctva. Fakt, že v tomto ohľade veľkú rolu hrá aj pomerne nízka intenzita tejto výroby, je síce neodškriepiteľný, ale na vysvetlenie stačí, iba čiastočne. Keď uvážime, že na jedného príslušníka poľnohospodárstva pripadly na Slovensku z roku 1938 len 1. 2 hektárov poľnohospodársky obrábanej pôdy, pochopíme, že i pri dosiahnutí optimálneho vynesú pôdy zostalo by naše obyvateľstvo v celkovom priemere chudobným, akby dnešný populačný tlak na našu pôdu mal sa stabilizovať, prípadne ďalej zvyšovať. Takto leda je jasné, že naša hospodárska politika má sledovať zvyšovanie intenzity v poľnohospodárstve rovnako, ako reguláciu počtu príslušníkov, hlásiacich sa k tejto výrobe na taký stupeň, ktorý umožní aspoň priblížiť sa k blahobytnej úrovni nášho roľníckeho stavu, k životnému štandartu roľníkov, žijúcich v štátoch, ktoré ležia západne od našej republiky.
Slávni Snem! Dnešný priemysel Slovenska zamestnáva 80 až 90. 000 robotníkov. I keď k tomu pridáme asi 10 až 12. 000 úradníkov, znamená to, že sa k priemyselnému povolaniu na území Slovenskej republiky ešte vždy nehlási viac ako 10% celkového počtu jej obyvateľstva. Ak k tomu pripočítame ešte aj živnosti, sotva prekrojíme 20%. Naša zaostalosť v tomto ohľade vynikne azda najlepšie, keď uvediem, že v susednej ríši Nemeckej účasť príslušníkov priemyslu a živnosti presahuje 40% celkového obyvateľstva nemeckého.
Druhou stranou tohto obrazu pre skutočnosť, že populačná sila nášho obyvateľstva patrí ešte vždy medzi najväčšie v strednej a západnej Europe. Nemožno zabúdať, že náš populačný prírastok pohybuje sa aj dnes okolo 30. 000 duší ročne. To znamená, že pre tento počet ľudí mali by sme vlastne stvoriť každý rok nové pracovné príležitosti, ak nechceme, aby stlačovali životnú úroveň ostatných, prípadne aby hľadali obživu mimo hraníc našej Republiky. To nie je úloha malá. Upravovať životnú úroveň prítomného obyvateľstva Slovenska na
výšku spoločensky slušnú a tvoriť predpoklady pre vznikanie nových pracovných príležitostí v záujme populačných prírastkov, to je ciel hospodárskej a sociálnej politiky nášho štátu na najbližšie roky.
Je potešiteľné, že si naša vláda túto svoju, azda najvýznamnejšiu úlohu uvedomuje a že sa snaží zavčasu tvoriť inštrumenty, pomocou ktorých bude ju môcť bezpečne zvládnuť. Investičné práce štátu a ostatných verejných sväzkov sú iste potrebným a vhodným prostriedkom sociálnej politiky, ale nezabúdajme, že sa dobre hodia vlastne hlavne tam, kde ide o vyrovnávanie sezónnych alebo konjunkturálnych výkyvov normálnej zamestnanosti. Dnes máme u nás na tento účel armádu presahujúcu 100. 000 duší, z ktorých sme v stave viazať na domácich pracovných príležitostiach sotva polovicu. Je nepravdepodobné, že by sa táto možnosť mohla v blízkej budúcnosti podstatnejšie zväčšiť. Povinnosť starostlivosti o naše pomerne veľké populačné prebytby diktuje urýchlenú tvorbu pracovných príležitostí, ktoré by maly charakter trvalosti, tak, aby zaisťovaly určitú stabilitu dôchodov. Iste nebude pochybnosti o tom, že s tohto hľadiska najvýdatnejšie možnosti ukazujú sa dnes na poli ďalšieho budovania priemyselnej výroby. Pravda, pri tom je veľmi dôležité, aby sme si už na začiatku tejto systematickej práce uvedomili zvláštny charakter továrenskej výroby, ktorá už dnes na Slovensku jestvuje. Najväčšiu časť počtu robotníctva, o ktorom som sa zmienil vyššie, zamestnáva dnes náš priemysel kovorobný, banský a drevársky. V týchto troch výrobných odvetviach koncentrované je asi polovica priemyselného robotníctva Slovenskej republiky. Dôležitou je skutočnosť, že dva z týchto priemyselných odborov predstavujú výrobu výslovne exportnú, pretože vyše 50% svojej produkcie musia umiesťovať na zahraničných trhoch. Ale do značnej miery exportný charakter má aj naše baníctvo, pretože dodnes vyvážame veľké kvantá rúd, najmä železných. Aj ostatné odbory nášho priemyslu, najmä výroba textílií, skla, koží, i mnohé odvetvia priemyslu chemického a potravinárskeho odkázané sú značnou časťou svojej výroby na vývoz do zahraničia. Len tak si možno vysvetliť relatívne veľkú hodnotu našich roných exportov. No, zas by nebolo správne, keby sme si uvedomili, že i táto relatívna
veľkosť hodnoty nášho vývozu vyplýva iba zo srovnania s celkovou hodnotou produktu našej národnej práce. V pomere k počtu obyvateľstva Slovenskej republiky je náš vývoz omnoho menší a zostáva často ďaleko za mnohými štátmi západnej i severnej Europy, ktorých exportný charakter nie je na prvý pohľad tak prenikavý, ako je to v prípade Slovenskej republiky. Najlepším dôkazom tohto môjho, na naše pomery hádam nového tvrdenia je skutočnosť, že hodnota ročného vývozu, pripadajúca na jedného obyvateľa Republiky, činí 1000 korún slovenských, zatiaľ čo táto pôda, pripadajúca na jedného obyvateľa činila napríklad v Belgii asi 3000 korún slovenských, vo Švédsku 2100, v Dánsku 2500. Naproti tomu i v tejto relácii stojíme ešte vždy tesne pred Nemeckou ríšou z roku 1938 a ďaleko pred Franciou, Talianskom a Maďarskom. Toto zistenie je pre našu industrializačnú politiku veľmi dôležité, pretože dokazuje, že aj pri budovaní nových priemyselných podnikov zásadne môžeme ešte vždy počítať aj s odbytom na trhoch medzinárodných. Ale súčasne nám pripomína, že využívanie týchto možností bude spojené už s určitým rizikom, ktoré najmä v časoch hospodárskej dekanjunktúry môžu nadobudnúť aj veľmi veľkého rozsahu. Takto teda exportný charakter našej priemyselnej výroby môžeme síce ešte ďalej zvyšovať, ale len s prísnym ohľadom na druh novej výroby, respektíve na schopnosť odbytu jej výrobkov cudzích.
Vyznamnou je ďalej otázka, či hospodárska politika splní svoje sociálne poslanie v tom prípade, keď bude tvoriť predpoklady len pre vznik takej priemyselnej výroby, ktorá je na Slovensku odôvodnená existenciou dostatočnej surovinovej základne. Teda konkrétne: či stačí budovať priemyselné podniky na chemické a mechanické spracovanie dreva a lesných produktov ďalej podniky na spracovanie produktov nášho baníctva a konečne podniky na spracovanie určitých plodov poľnohospodárstva. Myslím, že je odôvodnené zastávať názor, že takéto ohraničenie našich industrializačných možností znamenalo by v konečnom efekte iba čiastočné riešenie sociálneho problému našich populačných prírastkov. Nemôžem si reálne pred staviť, žeby v týchto niekoľkých výrobných odvetviach mohlo nájsť dostatočnú obživu najmenej 50. 000 duší z obyvateľstva prí-
tomného, ku ktorým by každým rokom pribúdalo ešte zmienených ešte 20. 000 ľudí, ako populačný prírastok. Nezostáva nám teda nič iné, len skúmať možnosti zakladania aj takých priemyselných podnikov, ktoré síce nebudú budovať na tuzemskej surovinovej základni, ale prípadne len na tuzemskej báze pomocných látok výrobných a na základe sociálnej nutnosti, vyvolanej existenciou dostatočného množstva pracovných rúk. No pri využívaní možnosti tejto druhej kategórie budeme musieť brať zvláštny ohľad na hospodárske a sociálne potreby tvoriaceho sa europskeho hospodárskeho priestoru. Konečne ani v jednom, ani v druhom prípade nebolo by správne, keby sme uplatňovali len hľadisko slovenského záujmu, bez ohľadu na širší záujem europského hospodárskeho spoločenstva. Možno dúfať, že v tomto ohľade spoluprá-
ca s príslušnými činiteľmi Nemeckej ríše
umožní nám na poli industrializácie nájsť
takú cestu, ktorá nás ochráni od jedno-
stranného a tým aj pre náš užší záujem nebezpečného (nečitateľné)
Ďalšou významnou otázkou súvisiacou s uskutočňovaním zákona, ktorý dnes máme odhlasovať je problém teritoriálneho rozdelenia podnikov, ktoré sa budú zakla-
dať. Nesmieme zabúdať, že najmä v údolí stredného Váhu a po juhozápadnej časti Slovenska máme už pomerne silné priemy-
selné aglomerácie, čo sa často nepriaznive
prejavuje v našej poľnohospodárskej výrobe. Preto by nebolo správne, keby sme na túto skutočnosť v budúcnosti nebrali ohľad. Teritoriálne rozdelenie priemyselnej výroby bude len vtedy správne, keďsa rozčlení tak, aby mohlo bez ťažkostí odčerpávať prebytky pracovných síl vo všetkých krajoch našej Republiky. Ustanovenie § 12 osnovy, ktorým sa zaisťujú zvláštne výhody pre podniky, zriadené v oblastiach s nadbytkom pracovných síl, považujem za vhodný prostriedok pre zaistenie splnenia tohto významného postulátu. Svedčilo by o nesprávnosti hospodárskej politiky štátu, keby sme po určitom čase museli konštatovať, že následkom nerovnomerného rozdelenia priemyselnej výroby nastáva vyľudňovaníe niektorých krajov.
Slávny Snem! Založenie priemyselného podniku je pre príslušný kraj podstatne väčšou udalosťou, ako sa to obyčajne myslí, pretože sa zabúda na jeho nepriame účinky, ktoré často nadobúdajú aj väčší
význam, ako účinky priame. Treba si uvedomiť, že priemyselný podnik neznamená len trvalú zárobkovú príležitosť pre tých, ktorí sú na jeho výrobe zamestnaní, neznamená len založenie trvalého zdroja štátnych a autonomných príjmov, ani neznamená len zvýšenie nášho národného pracovného produktu, ale značne viacej. Priemyselný podnik vyvoláva celý rad nových na ňom formálne nijako nezávislých pracovných príležitosti už jestvujúce, takže jeho sociálny a hospodársky význam sa niekedy aj znásobí. Ale nebolo by správne keby sme nedbali na pozitívne vplyvy priemyselného podniku aj na poľnohospodársku výrobu patričného kraja. Tieto sa neprejavujú len v tom, že roľník môže svoje produkty bez dopravného, a často aj bez honorovania sprostredkovateľskej funkcie obchodu výhodne speňažiť, ale aj v tom, že umožňujú rýchle zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby, čo sa zas priaznive prejavuje v mnohých smeroch hospodárskeho i sociálneho života Zvláštny význam pripisujem ustanoveniu § 7, kde sa sväzkom územnej, prípadne záujmovej samosprávy zaisťuje možnosť poskytovať daňové (lepšie povedané prirážkové) výhody novozakladaným alebo rozšíreným priemyselným podnikom nezávisle na daňových výhodách poskytnutých štátom. Táto možnosť bude mať veľký význam najmä pri určovaní teritoriálneho začlenenia nového podniku alebo závodu, pretože napríklad obec alebo župa budú môcť privábiť určitú výrobu na svoje územie tým, že patričného priemyselného investora zlákajú väčšími výhodami autonomne poskytnutými. Tieto ustanovenia ako aj ustanovenia, o ktorých som sa zmienil vyššie, budú mať, pravde, konkurenciu v surovinovej doložke, normovanej v § 12, ktorá často bude veľmi rozhodne pôsobiť na voľbu miesta podniku, pravda, bez akéhokoľvek nebezpečenstva pre náš celkový hospodársky záujem.
Slávny Snem! O osnove nášho prvého industrializačného zákona možno povedať, že je to veľmi vhodný, moderný a účinný priemyselno-politický inštrument a že bude teraz už záležať iba na vládnych činiteľoch, aby ho používali tak, ako to vysoký záujem Slovenska bude vyžadovať a na nás všetkých ostatných, aby sme jej v tomto všetci statočne pomáhali. Osnovu vítam, ako vážny predpoklad budovania sociálne) podstavby nášho štátu. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci: Liška, Dr. Orlický a Hollý.
Zpravodajca Liška: Zriekam sa slova.
Zpravodajca Dr. Orlický: Zriekam sa
Zpravodajca Hollý: Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 5 dielov, 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 5 dielmi, 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o podpore výstavby priemyslu.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Uška, Dr. Orlický a Hollý.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Liška: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorý je:
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o slovenských záujmových organizáciách.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ing. Peter Zaťko.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko:
Slávny Snem!
Ústavnoprávny výbor zaoberal sa osnovou zákona o slovenských záujmových organizáciách na zasadnutí dňa 12. novembra tohto roku. Pri úvahe o potrebnosti takejto normy, došiel k záveru, že bude bezpodmienečne nutné upraviť organizačnú formu i činnosť slovenských záujmových organizácií cieľom zjednodušenia tak, aby bolo zaistené jednotné zásadné vedenie všetkých týchto prác príslušnými orgánmi strany.
Je skutočnosťou, že dnes aj príslušníci toho istého povolania organizovaní sú často í v niekoľkých záujmových organizáciách, ktorých činnosť nebýva vždy úplne harmonickou. Je to nielen trieštenie síl, ale aj zoslabenie, zmenšenie prínosu organizovanej práce v prospech národného spoločenstva. Preto osnova dáva možnosť, aby príslušné orgány strany zjednodušily, prípadne od základu pretvorily takého organizácie tak, ako to bude vyžadovať širší záujem jednak príslušného povolania, jednak celého národa Keď predstavenstvo strany využije do svojich dôsledkov právomoc, ktorú týmto zákonom dostáva, bude iste možno povedať, že táto oblasť nášho hospodárskeho, respektíve sociálneho života bude pomerne jednoducho organizovaná.
Osnova zaisťuje pre jednotlivé záujmové organizácie stranou utvorené samostatnú právnickú osobnosť. To je veľmi dôležité, keď uvážime, že je bezpodmienečne potrebné, aby tieto nové organizácie mohly žiť do značnej miery samostatným životom a tak pomáhať štátnym orgánom plniť ich funkcie na príslušných poliach. Samostatnosť ich života bude obmedzená len v zásadných otázkach tam, kde by sa dotkla záujmov iných a kde je potrebný vyrovnávajúci zásah vedenia strany.
Osnova nedotýka sa nijak existencie ani štatutárneho pôsobenia tých odborných or-
ganizácií, v ktorých sú organizovaní príslušníci slovenského národa, rovnako ako príslušníci iných národnostných skupín.
(Vliv strany na činnosť) nových záujmových organizácií, ktoré sú zriadené podľa tohto zákona, zabezpečený je jednak tým, že ich organizačné štatúty schvaľuje užšie predsedníctvo strany, jednak tým, že predseda strany menuje ich predsedu. Osnova zákona je v tomto ohľade, ako aj v mnohých iných ohľadoch len rámcovou a mnoho bude závisieť od toho, ako budú upravené štatúty tej alebo onej záujmovej organizácie.
V jednotlivých paragrafoch pozmenil ústavno-právny výbor pôvodnú osnovu. V § 1 namiesto "zastupovať záujmy slovenských zamestnancov a zamestnávateľov" vložil novú časť textu "zastupovať záujmy slovenskej pracujúcej pospolitosti", a to hlavne z toho dôvodu, aby akákoľvek príchuť triednosti tohto nového riešenia bola odstránená. Ďalej vylúčil výbor z osnovy pôvodný § 7, kde sa hovorilo o určitých daňových výhodách. Urobil to z toho dôvodu, že sa zistilo, že je dostatok možností, zaistiť tieto výhody aj cestou administratívnou.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem schválil osnovu zákona tak, ako mu bola dnes predložená. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásili na strane "za" páni poslanci Hollý a Čavojský.
Dávam slovo pánu poslancovi Hollému.
Poslanec Hollý:
Slávny Snem! Predstavme si minulosť, ešte ani nie tak ďalekú, a dnešnú prítomnosť a jasne sa nám narysuje veľký rozdiel predošlého a terajšieho sveta. V čom je a prečo je ten veľký rozdiel? (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Karol Mederly. )
Veď na tomto krásnom kúsku zeme žili tí istí ľudia, čo dnes, žili tu roľníci, robotníci, obchodníci, živnostníci, úradníci atď., ako žijú dnes a predsa celkom iné, často až protichodné je chápanie úloh, účelu, potrieb, povinností, práce atď. Koľko je sjednocujúcich snáh v každom prejave života dnes proti včerajšiemu zúrivému boju a divému postoju rozkúskovaného a rozcaparteného národa. Vyšší záujem, záujem
celku, záujem národa nedávno bol skoro ešte hriechom, dnes záujem celku stáva sa najvyšším príkazom, ktorému všetky ostatné záujmy musia sa podriaďovať a len v tomto záujme celku, to jest národa môžu nájsť svoje uplatnenie,
A dnes, keď rokujeme o osnove zákona, ktorá je tiež výslednicou týchto zmien, keď rokujeme o slovenských záujmových organizáciách, nebude od veci, keď konkrétnejšie, pravda, stručne pozreme sa, ako to vyzeralo so záujmovými organizáciami ešte len nedávno.
Porovnaním toho, čo bolo a čo dnes chystáme, ľahšie pochopíme veľký význam začlenenia záujmových organizácií pod jednu strechu, pod jedno vedenie, ako to predvída osnova zákona,
Aby sme technicky a časove zvládli, čo si určujeme, sledujme stav, aký bol na najsilnejšej odborovej organizácii, na záujmovej skupine robotníctva.
Robotníctvo rozbíjalo sa a rozbilo sa v záujmovom boji takisto na rozličné odborové organizácie, ako sa rozbil celý národ v politickom boji na strany a stranôčky. Táto nejednotnosť záujmovej skupiny robotníctva vysvetľuje i to, že napriek veľkej početnej sile preukazuje zároveň i svoju slabosť a nedosahuje svoj cieľ.
Odborové organizácie sú nie samostatnými celkami, sú len doplnkami vtedy jestvujúcich strán a sú úplne podriadené a v zajatí politickej hašterivosti týchto strán.
Pritom všetkom okrem maličkých skupín odborove organizovaných robotníkov pri významných stranách dajú sa podľa programu jasne určiť tri skupiny: odborové sdruženie pričlenené k odborovej internacionále v Amsterdame, ktoré sa politicky pričleňovalo k sírane sociálne-demokratickej, odborové sväzy priemyslové, ktoré boly členmi rudej odborovej internacionály v Moskve, politicky orientované v strane komunistickej, a odborové sdruženie kresťanského robotníctva, politicky pričlenené k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.
Pod pochopom odborovej organizácie robotníckej u sociálnych demokratov sa rozumelo zriadenie, ktoré malo hájiť spoločné záujmy robotníkov, najmä pri úprave pracovných pomerov a zariadenie, ktoré malo predstavovať súhrn prostriedkov a
postupu, prostredníctvom ktorých sa mal dosiahnuť istý cieľ.
Mzdové zápasy a boje o úpravu pracovných pomerov vo fabrikách pokladaly sa len za úseky celkového triedneho boja medzi robotníctvom a zamestnávateľom. Veď sami priznávali v tie časy, že odborové organizácie sú organizáciami triedneho boja a ich cieľ je totožný s cieľom tohto boja. Organizované robotníctvo totiž sa neuspokojovalo len so spoločnou ochranou svojich záujmov pri pracovnom pomere. Robotníctvo ako celok, ako trieda usilovalo sa bez ohľadu na záujmy všetkých ostatných skupín a bez ohľadu na akýkoľvek iný vyšší záujem o odstránenie vtedajšieho pracovného pomeru vôbec. Program odborového sdruženia sociálne-demokratického bol teda v snahe zmeniť vtedajšie formy hospodárskeho života a podnikania. A tento zápas o socializáciu výroby a o zmenu vtedajšieho spoločenského poriadku viedlo sociálne-demokratické robotníctvo nielen politicky, ale i na poli odborovom.
Komunistické odborové sväzy stály na stanovisku revolučnom a vo všetkých mzdových bojoch videly úsek triedneho boja.
Lozovský, vodca rudej odborovej internacionály, vyjadril tento program najlepšie. Znie takto: Úlohou rudej odborovej organizácie je, aby každý radový vojak, bojujúci v triednom zápase, pochopil, že to je nie posledný boj a že bude nútený stále odrážať útoky, pokiaľ nepriateľ nebude zničený. Vodcovia znali základné pravidlo vojenskej náuky, že treba demoralizovať, dezorganizovať a konečne zničiť nepriateľskú armádu organizovanou silou útoku, to je úloha, ktorá stojí pred revolučnými sväzmi.
Takto vyznieval program komunistických odborových organizácií.
Minulosť slovenského kresťanského sociálneho odborového sdruženia je čistá, jasná a hrdá. Keď bolo v móde veriť v spasiteľnosť triedneho boja, ono trhalo závoje tejto židovskej povery, ako to podľa skutočnosti píše i najnovšie číslo "Slovenského robotníka". A treba konštatovať i tu, tak ako to bolo konštatované v úvodníku týchto novín, že tá skutočnosť, že slovenské robotníctvo v svojom jadre ostalo zachované pre myšlienku kresťanskú a ná-
rodnú, je prácou jeho. Veď len tak mohla si zachovať táto odborová organizácia taký zdravý organizmus, ktorý po 14. marci bez následkov mohol stráviť všetky zbytky po cudzote zaštepenej do čiastky slovenského robotníctva. Od prvopočiatkov svojho jestvovania učila v duchu vodcu Andreja Hlinku, že najväčšou povinnosťou každého je vykonať svedomite svoju prácu a že len statočne vykonaná povinnosť dáva základ na uplatňovanie práv.
A keď toto môžeme í tu bezpečne konštatovať, pokladám za potrebné vyzdvihnúť vodcu tejto skupiny nášho priateľa a kolegu Ruda Čavojského (potlesk), ktorý v smerniciach a v pracovnom programe vodcu Andreja Hlinku nedovolil v odborovej organizácii kresťanského robotníctva za celý čas ani na piaď sa odchýliť od kresťanských a národných záujmov. (Potlesk. )
Slávny Snem! Nakreslil som obraz jednej záujmovej skupiny a vidíme, koľko protichodného úsilia, zámerov a záujmov, koľko anarchie v chápaní potrieb a povinností, koľko nezodpovednosti sa javí v tejto najsilnejšej skupine. A takto, alebo aspoň podobne to vyzeralo i v iných záujmových skupinách. Jedna strana hľadala šťastie v medzinárodnom proletariáte druhá v medzinárodnom úverovom kapitále, len na národ, na jeho záujmy sa zabúdalo so všetkých strán. Ešte azda najsilnejšie korenilo roľníctvo v záujmoch národných, tu však chýbala ako i doteraz, veľmi chybuje organizované sjednotenie, ktoré môže dať silu a podporiť národné záujmy. A niet divu, že v tejto anarchii záujmových bojov bez vyšších cieľov, bez sjednoteného záujmu sa všetko muselo tak stať, ako sa stalo.
Slávny Snem! Pri konštatovaní tejto anarchie záujmových bojov pokladám za potrebné využiť i túto príležitosť a zdôrazniť, že v celom tomto chaose politického a hospodárskeho boja bola to práve Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorá sa i programom i prácou úplne líšila od skutočnosti, ktorú som uviedol.
Hlinkova slovenská ľudová strana bola jedinou politickou stranou, ktorá sa nestarala len o záujem jednej skupiny, ale ktorá sa starala o potreby a záujmy celého národa, rovnako o záujmy roľníka, robotníka, živnostníka, obchodníka, úradníka atď.
A keď jej boj o autonomiu Slovenska a c samostatný slovenský štát zhodnotíme, môžeme s pokojným svedomím a zároveň s radosťou a hrdo tvrdiť, že Hlinkova slovenská ľudová strana vždy znamenala, znamená a chce znamenať jednotu slovenského národa. (Potlesk. ) A keď sa jej po utvorení samostatného slovenského štátu za veľké dielo, ktoré v národe za 20 rokov vykonala, dostalo plného uznania tým, že osobitným zákonom sa určila za jedinú politickú organizáciu, prostredníctvom ktorej zúčastňuje sa slovenský národ na vedení a správe štátu, je len celkom prirodzené, že sbiera a soskupuje pod jednu strechu, pod svoju strechu nielen politické vedenie a usmerňovanie, ale i vedenie a usmerňovanie hospodárskych a sociálnych záujmov celého národa.
Základnou podmienkou každej pospolitosti je poriadok. Ak uznávame, a myslím nikto nezaprieči, že poriadok je potrebný v rodine, v obchode, v podniku, tak uznávame, že je ešte potrebnejší pri vyšších a složitejších pospolitostiach. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )
Z tohto potom ďalej vyplýva, že i prípadné potrebné obmedzenie osobnej voľnosti vo vyššom záujme vospolného života neprieči sa správne pochopenej myšlienke voľnosti. Veď v organicky vybudovanom štáte, v ktorom pospolitosť je cieľom a jednotlivec len vykonávateľom, je prospech a dobro celku rozhodujúcim bez ohľadu na to, či jednotlivec dosiahne pritom vždy a bezpodmienečne najvyššiu mieru uspokojenia potrieb a šťastia. A ak toto platí o jednotlivcovi, platí to tým viac o záujmovej skupine a celku. Preto je potrebný vrcholný usmerňovateľ, ktorý zabráni konfliktom záujmov jednotlivých skupín, ktorý odstráni následky predošlých čias, ktorý nestrpí nijaké priečne snahy, ktorý bude vyrovnávať a usmerňovať, ktorý bude stmeľovať a sjednocovať len a jedine na základe záujmov celku, na základe záujmov celého národa, ktorý plánovite bude zasahovať nielen do politického, ale i do hospodárskeho a sociálneho života národa.
Tento vrcholný usmerňovateľ, ktorý podľa predloženej osnovy zákona má byť Hlinkova slovenská ľudová strana, nebude smieť mať na zreteli záujem a zisk jednotlivcov alebo jednotlivých skupín na
úkor celku, ale starať sa bude musieť o to, aby všetci zúčastnení na hospodárskom procese dostali odmenu svojim výkonom primeranú, či už vo forme mzdy alebo ceny.
V tomto pláne vrcholného usmernenia nesmie sa stavať do popredia individium, ako to robil kapitalizmus, ani kolektívum, ako to robí komunizmus, ale uznať sa bude musieť tak činnosť jedontlivca ako i činnosť celku. Nebude sa smieť rušiť súkromná iniciatíva, ale bude sa musieť zošľachťovať tým, že sa v tomto pláne zaradí do záujmu alebo do záujmov národného kolektíva.
Takéto sústredenie vedenia politického, hospodárskeho a sociálneho života včlenením odborových organizácií do jednej, jedinej politickej organizácie slovenského národa, do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, odstráni sa každá možnosť rozkúskovania záujmového zastúpenia na úkor záujmov celku, národa, ako sme to konštatovali v režime demokratickom.
Tým, že sa vytvoria jednotné celoštátne záujmové skupiny, ktoré pod jednotným vedením podriadené budú jednotnému záujmu národnému a štátnemu, uskutočníme, že bude u nás jednotný duch v zákonoch politických, hospodárskych i sociálnych, charakterizovaný jediným záujmom, záujmom národným a štátnym a charakterizovaný poctivosťou, svedomitosťou a osobnou zodpovednosťou každého občana. Národ je hybnou silou štátu, musí však 3 ním tvoriť jednotu, lebo len v tejto jednote môže prejaviť svoju vôľu. Bude treba dbať o to, aby vedúce a vedené osoby tvorily jednoliaty živý celok. Preto návrh zákona, ktorý predpokladá takýto systém o slovenských záujmových organizáciách vítam. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Ďalej má slovo pán poslanec Čavojský.
Zpravodajca Čavojský:
Slávny Snem!
Návrh zákona o slovenských záujmových organizáciách má veľký sociálny i politický význam. Jeho hlavným cieľom je, aby jednotlivé vrstvy slovenského národa pracovaly za svoje hospodárske, sociálne a kultúrne záujmy v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Týmto riešením sa zabezpečuje možnosť, aby strana usmerňovala slovenské záujmové organizácie.
Takto sa môže predísť uplatneniu záujmov jednej vrstvy na újmu druhej, môže sa zabezpečiť sociálna spravodlivosť a jednota národa.
Podla usnesenia širšieho predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany má byť v smysle zákona o slovenských záujmových organizáciách včlenené do strany aj slovensko-kresťanské sociálne odborové sdruženie, ktoré je odborovou organizáciou slovenského robotníctva. Toto opatrenie nemusí znamenať pre našu záujmovú organizáciu v podstate žiadnu zmenu. Naše slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie bolo vždy pokladané za súčiastku Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Prezident republiky a vodca strany Dr. Tiso povedal v minulých týždňoch v jednom svojom významnom prejave medziiným aj toto: "Boli sme socialistami aj podľa mena. Veď najsilnejšou organizovanou složkou našej strany bolo slovenské kresťansko-sociálne sdruženie robotníctva, s jednotnosťou ktorého čelili sme marxistickému otravovaniu našich robotníkov a triednemu boju ako systému. Takýmto štruktuálnym zriadením našej strany predbiehali sme terajším snahám po jednotnosti zamestnávateľskej a zamestnaneckej pod jednou egidou cieľom rozumného vyrovnávania ich záujmov a spravodlivého riešenia všetkých problémov. Chceme byt a budeme socialistami i v budúcnosti, lebo chceme si vybudovať sociálny štát slovenský, v ktorom sa musia vyrovnať rozdiely triedne, aby sa rovnosť všetkých Slovákov a jednota národa prejavovala i v ohľade sociálnom. Náš kresťansko-sociálny duch nielen že nám v tomto neprekáža, ale naopak, so zúrodňujúcim vlivom bude pôsobiť na všetkých nás, aby sme čo možno najrýchlejšie dospeli k realizácii veľkej idei sociálneho štátu. "
Toto hovorí hlava nášho štátu a vodca nášho národa. Je to z najvyššieho a najpovolanejšieho miesta zistenie skutočnosti a program pre prítomnosť i budúcnosť.
Áno, takíto sme boli, ako to povedal prezident republiky. Naša organizácia bojovala statočne v prvej línii proti marxizmu a čechoslovakizmu. Chodili sme do fabrík, baní a majerov a takto sme rúcali bašty nepriateľov. Slovenskí robotníci pre príslušnosť k našej slovenskej kresťanskej
organizácii boli prenasledovaní, z práce prepúšťaní, ba i bití. Bol to nesmierne ťažký boj, ale sme nepodľahli. Sme hrdí na to, že sme boli avantgardou v boji za politickú slobodu a za sociálne povznesenie svojho národa.
Čestným predsedom našej odborovej organizácie bol zvečnelý vodca nášho národa Andrej Hlinka, ktorý sa zúčastňoval všetkých posledných sjazdov našej odborovej organizácie. Andrej Hlinka a Dr. Jozef Tiso posvätili veľkú väčšinu zástav našich miestnych skupín. Tieto posviacky našich zástav konaly sa obyčajne z príležitosti najväčších manifestácií strany.
Ako statočne sme bojovali za víťazstvo nášho národného a sociálneho programu, rovnako statočne a svedomite dali sme sa do budovateľskej práce po 6. októbri 1938 a najmä po 14. marci 1939. Hoci už dva roky v menšej-väčšej miere stúpajú ceny životných potrieb a pracuje cudzia propaganda a hoci v roku 1939 a 1940 bolo na Slovensku toľko mzdových akcií, ako dosiaľ nikdy, predsa nedošlo nikde k štrajkom a k žiadnym poruchám v tých podnikoch a v tých hospodárskych odvetviach, kde mzdovú otázku riešila naša odborová organizácia. (Výkrik: Tak je!)
Toto sa uznáva i v zpráve organizácie slovenského priemyslu za rok 1939 a o tomto píše časopis "Politika" v čísle 20 medziiným doslovne toto (Hlas: Čujme!): "Mzdové hnutie prebehlo tak, že neprekročilo ani krajnú hranicu možnosti podnikov ani hranicu prísneho, záujmu meny. To je výsledok, ktorý treba s uznaním konštatovať. " A v tejto veci odznely slová uznania aj z najvyššieho miesta. Prezident republiky Dr. Tiso vo svojom posolstve k národu z príležitosti prvého výročia obnovenia slovenskej štátnosti na dôkaz štátotvornosti nášho národa zdôraznil, že máme disciplinované robotníctvo a úradníctvo.
Naša slovenská kresťanská odborová organizácia s vynaložením všetkých síl snažila sa ovládať mzdové hnutia slovenského robotníctva a usmerňovať ho. Bola to vzhľadom na dané pomery a okolnosti nesmierne ťažká úloha. Toto spomínam aj preto, aby som upozornil, že si naša organizácia nezaslúžila to, ako sa voči nej a jej časopisu v poslednom čase pokračuje. Bližšie o veci hovoriť nebudem.
Avšak čo najrozhodnejšie odmietam nepravdivé a nespravodlivé tvrdenia, ktoré v poslednom čase odznely o našej organizácii.
História zaiste správne posúdi, kto a ako si konal v terajších časoch voči svojmu národu a štátu svoje povinnosti. (Hlasy. Tak je! Správne!) A okrem toho bude bude súdiť, ba i trestať aj Všemohúci a spravodlivý Boh.
Už dlhý čas vedie sa boj o dušu slovenského robotníctva. Za bývalej republiky celých dvadsať rokov otravovali slovenských robotníkov cudzími ideológiami, ale všetko márne. Nepriateľovi sa síce podarilo niekoľkých otráviť, ale jadro slovenského robotníctva zostalo slovenské a kresťanské. Marxisti skrachovali a tak skôr-neskôr obíde každý, kto kradmou rukou siahne na dedictvo našich otcov!
Naša slovenská kresťanská robotnícka organizácia slúžila vždy slovenským robotníkom tak, že brala zreteľ na záujmy národ a štátu. A takto chceme pokračovať aj naďalej. Teraz máme byť aj formálne podľa zákona složkou strany, na mene natoľko nezáleží. Hlavné je to, aký bude duch organizácie a akú bude mať úlohu.
Podľa pôvodného prvého paragrafu predmetného návrhu zákona majú slovenské záujmové organizácie zastupovať záujmy slovenských zamestnancov alebo zamestnávateľov podľa smerníc Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a pomáhať strane pri riešení sociálnych, hospodárskych a kultúrnych otázok. Je žiadúcne, aby podľa toho bolo v budúcnosti pokračované a aby neboly obchádzané složky strany, prostredníctvom ktorej zúčastňuja sa slovenský národ na vedení a správe štátu.
Chceme dať všetky svoje sily a skúsenosti do výstavby sociálneho štátu slovenského. Naša organizácia chce ísť v novej ére i pod novým názvom slúžiť slovenskému robotníctvu v duchu slovenskom a kresťanskom.
Keď sa majú podľa rozhodnutia príslušných činiteľov uplatňovať v našom hospodárskom a sociálnom živote určité princípy, vieme, že o tom nemožno debatovať. Ale ide o to, ako sa tie princípy majú uskutočniť, to jest, kto a ako tie princípy prevádza, Pri riešení sociálnych otázok, najmä otázky robotníckej,
musí sa uplatňovať rozum i srdce. Jedno bez druhého nestačí. Potrebné je jedno i druhé. Len takto možno dobre vyriešiť naše sociálne otázky a len takto budeme mať spokojný národ a konsolidovaný štát. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (cengá): Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Ing. Zaťko.
Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Zriekam sa slova.
Predseda Dr. Sokol:
Pán zpravodajca zriekol sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona pri prvom hlasovaní podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o slovenských záujmových organizáciách.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ing. Zaťko.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (cengá):
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o návrhu poslanca Dr. Štefana Polyáka a spoločníkov na vydanie zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave.
Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Liška, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. Ing. Peter Zaťko a za výbor rozpočtový pán poslanec Ferdinand Mondok.
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Liškovi.
Zpravodajca Liška:
Slávny Snem!
Národohospodársky výbor Snemu zaoberal sa s iniciatívnym návrhom poslanca Dr. Štefana Polyáka a spoločníkov na vybudovanie výstavišťa v Bratislave a v zovrubnej debate zhodnotil potrebu výstavby výstavišťa v hlavnom meste Slovenska tak po stránke národohospodárskej ako i kultúrnej.
Životaschopnosť štátov posudzuje sa podľa toho, ako si vedia vyriešiť vo svojom domácom prostredí problémy hospodárske a ako si upravujú otázky sociálne i kultúrne. Popri tom je dôkazom životaschopnosti štátov ich vážne chápané a priebojné úsilie, s ktorým sa snažia zapojiť do medzinárodného hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho prúdenia.
Národohospodársky výbor posudzoval iniciatívny návrh práve z tohto zorného uhla a napúšťal sa do ustálenia právnej formy spoločnosti, ktorej má byť sverená úloha výstavby výstavišťa. Túto otázku ponechal národohospodársky výbor výboru ústavno-právnemu.
Teraz po prerokovaní tohto návrhu v snemových výboroch bude len úlohou slávneho Snemu, aby návrh prijal a tak umožnil určiť z neho zákonitý podklad pre vybudovanie inštitúcie, ktorá je veľmi po-
trebná a ktorá vo svojej provizórnej forme nielen nevyhovuje požiadavkám, na ňu kladeným, ale môže v nežiadúcom smere skresliť predstavy našich vlastných občanov, ale aj cudzích návštevníkov o tom, aký postoj zaujíma naša vláda a všetci verejní činitelia vo veci tak vážnej, ako sú výstavy a veľtrhy.
Tejto možnosti je si naša vláda iste vedená a som presvedčený, že s porozumením prijala iniciatívny návrh na vybudovanie výstavišťa. Zo skutočnosti, že bratislavský veľtrh získal si už pekné tradície a z ďalšieho faktu, že za posledné dva roky prekonal priamo rekordný rozmach, možno dedukovať jedine správny záver - že totiž bratislavskému veľtrhu a výstavníctvu vôbec treba dať možnosť plniť to poslanie, ktoré je v našom hospodárskom dení a v snahách o zapojenie sa do medzinárodného hospodárskeho prúdenia. Je to úloha veľmi vážna a zodpovedná.
V dôvodovej zpráve, pripojenej k iniciatívnemu návrhu, sú podrobne a obsažne uvedené všetky skutočnosti a dôvody, pre ktoré je bezpodmienečne treba pristúpiť k urýchlenému vybudovaniu výstavišťa v Bratislave. K materiálu, v dôvodovej zpráve shrnutému je ťažko pridávať, ale pokúsim sa prispeť ešte niektorými historickými a aktuálnymi faktami k tomu, aby som slávnemu Snemu uľahčil rozhodnutie, ktoré má byť významným medzníkom hlavne pre našu hospodársku expanzívnosť.
Naše hlavné mesto, ležiace na okraji úrodnej roviny ako posledný výbežok priemyselného západu, má všetky predpoklady pre zdarný vývoj obchodu. Poloha na Dunaji, na tejto najdôležitejšej vodnej ceste Europy ešte stupňuje sily, pôsobiace na vytvorenie významného obchodného centra z Bratislavy. Už v dávnom stredoveku konaly sa tu pomerne významné trhy, lebo sa tu pri dunajskom brode križovaly hlavné obchodné cesty zo severu na juh a z východu na západ. Keby nebolo bývalo nepriaznivých politických momentov, obzvlášť v druhej polovici XIX. storočia bolo by sa naše hlavné mesto pre svoju výhodnú polohu a v dôsledku prírodného bohatstva svojho zázemia vyvinulo iste v jedno z veľavýznamných obchodných miest Europy. Najlepšie potvrdenie tejto prognózy priniesol nám rok 1918. V tomto roku zmizly tie politické momenty, ktoré škrtily rozvoj Bratislavy po celé XIX. storočie a hneď
sme boli svedkami utešeného rozmachu nášho hlavného mesta Bratislavy. Začalo silne vzrastať a jeho vzrast nie je dosiaľ skončený a dúfajme, že ešte dlho ani nebude.
Tento vzrast vyvolaný bol hlavne uvoľnenými prirodzenými hospodárskymi silami. Prejavil sa v prílive nového obyvateľstva, v enormnom vzraste bratislavského prístavného ruchu, ako aj v intenzite obchodného, priemyselného a živnostenského podnikania, ktoré si samo o sebe vynútilo založenie Medzinárodného dunajského veľtrhu, otvoreného po prvý raz v roku 1921 a od tej doby pravidelne konaného.
Poloha veltržného komplexu, tak ako stojí dnes, vôbec nevyhovuje. Je vtesnený na úzky pruh pozemkov medzi prístavnou cestou a prístavným nádražím. Toto továrenské prostredie, zlý prístup, nevýrazný, ba núdzový vstup, vekom zostaralé, požiarne nebezpečné stavby, bez reprezentačnej a účelovej výraznosti sú momenty, ktorá nielen nezodpovedajú významu veľtrhu v hlavnom meste, ale skrývajú v sebe aj zárodky nebezpečia, že vývoj veľtrhu, ktorý v posledných dvoch rokoch prekročil všetko očakávanie, sa zastaví alebo upadne.
Z týchto dôvodov je vybudovanie veľtrhu a výstavišťa otázkou neodkladnou.
Pôvodný iniciatívny návrh ponechával funkciu stavebníka spolku "Medzinárodný dunajský veľtrh". Ústavno-právny výbor pri rokovaní o tejto osnove prišiel však k tomu názoru, že pre úlohu, ktorú tento zákon sleduje, nebude stačiť spomenutý spolok, lebo forma spolku pre podobné podnikanie nie je vhodnou. Preto pozmenil ústavno-právny výbor pôvodnú osnovu v tom smysle, že vsunul do nej nová ustanovenie, ktorým sa zriaďuje účastinná spoločnosť,, Slovenské veľtrhy", ktorá spoločnosť prevedie úlohu zákonom vytýčenú.
Národohospodársky výbor vyslovuje súhlas s touto zmenou tým viac, že nositeľom spoločnosti bude štát, mesto Bratislava a príslušné záujmové hospodárske organizázácie. Tým je daná záruka, že toto veľkolepé dielo bude uskutočnené v duchu celonárodných potrieb a so stanoviska stavebnetechnického súčasne a jednotne. Výber potrebnej plochy na výstavište bude tu hrať nie menej významnú úlohu a preto touto funkciou bude treba poveriť sbor odborníkov, ktorí všetky hľadiská berúc do úvahy,
nájdu najprimeranejšie miesto na tento cieľ.
Keď pozorujeme povojnový veľtržný vývoj, tak zistíme, že veľtrhy sa približujú čím ďalej, tým viac doterajšiemu typu výstav hospodárskeho rázu, a to nielen po stránke formálnej, ale aj obsahovej a funkcionálnej, preberajúc ich hospodársko-obchodné poslanie a reprezentatívne interpretovanie technickej a výrobnej vyspelosti štátu alebo regionálneho celku, pre ktoré sú určené. Celý rad v predošlej dobe poriadaných výstav (drevárske, nábytkové, kožiarske, stavebné, obilné, mlynárske atp. ) vlial sa a včlenil sa do veľtržného rámca, takže sa ich usporiaďovanie stalo zbytočným, ale na druhej strane pozdvihlo ich vradenie do veľtržných programov. Veľtrhy však i pri tejto skutočnosti nemôžu plne zastať úlohu výstavníctva v celej jeho šírke a hĺbke. Zostane ešte mnoho z výstavných úloh, ktoré bude treba previesť a plniť zvlášť a vychádzajúc z tejto skutočnosti smeruje úmysel navrhovateľov k tomu, aby sa v Bratislave vybudovalo výstavište a veľtržný priestor pospolu a naraz, nielen k vôli jednotnému stavebne-technickému riešeniu, ale aj z dôvodov skutočnej potreby a účelnosti.
Potom bude možno očakávať, aby veľtrh, programove rozšírený o expozície remeselnej výroby a poľnohospodárstva plnil s úspechom svoje poslanie hospodárskocbchodné. Pod týmto pojmom myslím obchod v najširšom slova smysle, teda aj propagáciu všetkých složiek národohospodárskeho života navonok, a vnútroštátne a reprezentatívne prevedenie hospodárskej, technickej a výrobnej kapacity a vyspelosti nášho štátu. Potom bude možno očakávať aj to, aby sa výstavníctvu, ktoré do rámca veľtrhu vtesnať nemožno, venovala zaslúžená pozornosť, aby sa toto výstavníctvo, prevádzané dosiaľ často len z chvílkového nadšenia jednotlivcov, konalo sústavne, aby bolo zámerne usmernené na dlhý čas plánovite pripravenou výstavnou politikou. Táto sa uskutočňuje celým radom výstav, ktorá predstavujú produktívnu výkonnosť a slúžia bezprostredne výstavbe nášho duchovného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho života a vnútornej výstavbe nášho štátu.
Toto sú v hrubých rysoch myšlienky, slávny Snem, ktoré viedly iniciátorov návrhu na stavbu výstavišťa s veľtržným prie-
storom. Úmyslom je, aby sa veľtrhu poskytla možnosť plniť svoje poslanie vzorne a aby u nás vo výstavníctve zavládla- miesto doterajšej improvizácie plánovitosť, systém a výchovná účelnosť.
Je dávno poznanou pravdou, že malé národy musia omnoho viac vedieť a omnoho viac dokázať, než národy veľké, keď sa chcú uplatniť na medzinárodnom kolbišti. K poznaniu tejto pravdy musíme privykať všetkých príslušníkov nášho národa a pri poriadaní svojho jediného veľtrhu a svojich výstav musíme sa tejto pravdy tiež pridržiavať. Musíme sa snažiť, aby náš veľtrh preukázal silnú atrakčnú schopnosť jak svojou dislokáciou miestnou a stavebnetechnickou, tak aj svojím vnútorným usporiadaním. To isté musí dokázať aj naše výstavníctvo. Nesmieme sa mýliť dnešnými mimoriadnymi pomermi, keď sa hravo zbavujeme akýchkoľvek prebytkov výroby a práce. Príjdu časy, keď to nebude snadné, keď bude najväčším umením obchodným a propagačným, postarať sa o odbyt našich výrobkov. Na tieto časy sa musíme pripravovať už dnes, musíme starostlive sbierať skúsenosti i trvalé zapojenie na naše terajšie i budúce odbytištia a jedným z významných prostriedkov k uskutočneniu všetkých týchto našich snáh bude iste vybudovanie veľtržného komplexu s výstavišťom.
I doba je pre túto vec priaznivá. Je treba, aby sme si urobili z terajšej výrobnej a odbytovej konjunktúry obrazový mostík k dobrému štartu do normálnych hospodárskych pomerov, v ktorých sa nám bude veľmi dobre rentovať každá výhoda a všetky kladné poznatky, ktoré budeme môcť v terajšej konjunktúre získať.
Nemáme dosiaľ žiadúcej pevnej tradície v nadväzovaní medzinárodných hospodárskych stykov, lebo v exportných a importných záležitostiach boli sme dosiaľ vždy len cestou určitého hospodárskeho celku, v ktorom sme sa neuplatňovali samostatne v zahraničnom obchode.
Máme síce obory, ktoré majú v stykoch so zahraničím bohaté skúsenosti, ale v mnohých oboroch dovozu a vývozu sme ešte stále odkázaní na sprostredkovateľské služby, čo náš dovoz zdražuje a ceny nášho exportu zhoršuje.
I v tomto smere bude môcť náš budúci
veľtrh vykonať užitočné výchovné služby pre naše hospodárstvo.
Nie v poslednom rade treba prikročiť k stavbe výstavišťa aj z dôvodov žiadúcej asanácie a výstavby nášho hlavného mesta.
Ku každému hlavnému mestu má obyvateľstvo príslušného štátu zvláštny, citove srdečný pomer. Je túžbou národa, aby jeho hlavné mesto sústreďovalo v sebe všetky najlepšie vlastnosti a aby reprezentovalo všetky hodnoty, ktoré je treba udržovať, zveľaďovať a sprístupniť v prospech národného celku.
Myslím, je nesporné, že výstavy a veľtrhy majú pre národy nielen veľký atrakčný a propagačný výchovný význam, ale pri vyhovujúcom stavebne-technickom riešení a pri šťastnej miestnej dislokácii môžu výhodne prispeť ku zvýšeniu estetického vzhľadu mesta.
Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj s odvolaním sa na obsah dôvodovej zprávy k iniciatívnemu návrhu, dovoľujem si menom národohospodárskeho výboru odporúčať slávnemu Snemu, aby iniciatívny návrh zákona prijal v tom znení, ako sa na ňom usniesly výbory národohospodársky, ústavno právny a rozpočtový. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Ing. Zaťkovi.
Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Slávny Snem!
Ústavno-právny výbor, keď o osnove tohto zákona dňa 12. tohto mesiaca rokoval, prišiel k tomu záveru, že nositeľa výstavišťa, ktoré má byť v Bratislave vybudované, treba bezpodmienečne zmeniť. K tomu záveru došiel už pri kladení si zásadnej otázky odôvodnenosti takéhoto opatrenia Preto sa rozhodol namiesto doterajšieho spolku Medzinárodný dunajský veľtrh vytvoriť novú výstavnú účastinársku spoločnosť, ktorá by takto i obchodne mohla ďalekolepšie využívať možnosti, ktoré sa jej v budúcnosti vyskytujú, ako spomenutý spolok, ktorý musí fungovať na základe predpisov spolkového zákona a nie na základe predpisov obchodného zákona. Toto bolo asi hlavné odôvodnenie tejto zmeny a všetky ostatné zmeny, ktoré ústavno-právny výbor na pôvodnej osno-
ve vykonal, boly vlastne už len dôsledkom tejto zmeny hlavnej.
Účastinársku spoločnosť, ktorú týmto zákonom zriaďujeme, vytvoria, respektíve jej kapitál upíšu: štát, hlavné mesto Bratislava a záujmové organizácie hospodárske. O interesovanosti štátu na tejto inštitúcii nemôže byť nijakých pochybností, ale ani o záujme mesta niet týchto pochybností, pretože špeciálne hlavné mesto Bratislava, v ktorom sa veľtrhy a výstavy v budúcnosti v najväčšom rozsahu majú konať, má eminentný záujem na tom, aby miesto, na ktorom sa toto bude diať, bolo čo najvhodnejšie a čo najúčelnejšie vybudované. Preto je tu časť kapitálová. Záujmové organizácie hospodárske majú tiež interes na vybudovaní tejto inštitúcie.
Ustanovenia § 2 pôvodnej osnovy vložil ústavno-právny výbor do ďalších paragrafov. Tieto ale pozmenil v tom smysle, že miesto Bratislava ponechá potrebné a vhodné pozemky podla rozhodnutia vlády novej spoločnosti bez náhrady do vlastníctva a nie do užívania, ako to bolo v pôvodnej osnove. Túto zmenu urobil preto, aby sa zbytočne a neodôvodnene nekomplikovaly vlastnícke pomery. Konečne zmena táto odôvodnená bola aj tým, že spoločnosť, ktorá sa takto stáva vlastníkom týchto pozemkov, je vzhľadom na svojich účastinárov vlastne spoločnosťou s charakterom verejnosti.
Ustanovenia § 4 ústavno-právny výbor zjednodušil tak, aby čo najviac vyhovovaly praktickej potrebe, respektívne aby prílišné pokračovania mohly sa čo najrýchlejšie skončiť.
Konečne ústavno-právny výbor vsunul do osnovy § 6, ktorým sa zaistí oslobodenie od kolkov, poplatkov a dane z obohatenia pre právne úkony a listiny, ktoré budú potrebné pri exekvovaní §§ 2, 3 a 5 osnovy.
Ústavno-právny výbor odporúča, aby Snem prijal túto osnovu tak, ako bola pozmenená. (Potlesk. )
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Mondokovi.
Zpravodajca Mondok: Slávny Snem!
Rozpočtový výbor na zasadnutí dňa 15. novembra prerokoval návrh pána poslanca
Dr. Štefana Polyáka a spoločníkov na vydanie zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave.
Rozpočtový výbor, podobne ako ostatné výbory, uznáva, že dnešné doterajšie výstavište nevyhovuje ani malým priestorom, ani provizórnou drevenou výstavbou potrebám dneška a keď samostatný slovenský štát chce využiť terajšiu mimoriadnu výrobnú a odbytovú konjunktúru, musí prikročiť k rýchlemu vybudovaniu nového výstavišťa, ktoré by bolo i účelné aj reprezentatívne, aby na tomto výstavišti štát mohol včas propagovať všetky výrobky na ktoromkoľvek úseku podnikania a tieto výrobky tak s dobrou reklamou usiloval sa ako na domácom, tak i na zahraničnom trhu umiesťovať.
Rozpočtový výbor preto s vďačnosťou je zaviazaný voči iniciátorovi tohto návrhu pánu splnomocnenému ministrovi Dr. Štefanovi Polyákovi a spoločníkom, že prišli s týmto návrhom, a rád sa pripojuje k doplnkom a zmenám, ktoré na tomto návrhu previedol ústavno-právny výbor. Tieto zmeny a doplnky znamenajú pre štát odbremenenie, nakoľko nebude budovateľom výlučne len štát, ale spoločnosť, zvaná "Slovenské veľtrhy", ktorá bude spolubudovatelom so štátom, s mestom Bratislavou a aj so záujmovými korporáciami. Štát poskytne tejto spoločnosti len záruku za pôžičky do výšky 30, 000. 000 Ks.
Rozpočtový výbor prijíma a schvaľuje aj ustanovenia § 6, ktoré doložil ústavnoprávny výbor za tým cieľom, aby všetky právne úkony a listiny boly oslobodené od kolkov, poplatkov a dane z obohatenia. Toto má slúžiť pre rýchlejší rozmach a zveľadenie spoločnosti a tým i výstavišťa, to jest inštitúcií celonárodných, celoštátnych, ktoré majú záujem napomáhať verejné dobro.
Keďže výstavbou tohto výstavišťa štát nebude mať zvláštne výdavky, pretože réžia čoskoro postupom času bude uhradená príjmami z veľtrhov a z výstav, nemusíme sa obávať veľkých nákladov. Rozpočtový výbor preto môže celkom spokojne slávnemu Snemu navrhovať, aby túto osnovu uzákonil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Dr. Pavel Opluštil.
Dávam mu slovo. Poslanec Dr. Opluštil:
Slávny Snem!
Teším sa, že môžem prehovorit k osnove zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave, lebo vidím uskutočnenie takého podniku, ktorý má odzrkadliť našu pracovitosť, ktorý má reprezentovať celý náš hospodársky život, ktorý má predstavovať našu výrobu hospodársku a priemyselnú a na ktorom sa ukážeme nielen domácemu, ale aj zahraničnému obyvateľstvu. Hlavne s hľadiska medzištátneho má tento krok veľký význam, lebo k podobným potrebám a podujatiam vyhovujúceho výstavišťa v štáte našom nemáme. Že ho veľmi potrebujeme a postrádame, dôkazom toho je tohoročný veľtrh, na ktorom sa musely urobiť už opatrenia, aby nedošlo k nejakej nepríjemnej príhode, pretože doterajšie provizórne budovy vôbec nevyhovujú ani verejnosti ani požiadavkám vystavovateľov. Slobodný náš štát vyvíja sa rýchlym tempom, budujeme si tento svoj štát na každom úseku tak, aby vyhovoval požiadavkám súčasnej doby a tak, aby bola zabezpečená spokojná budúcnosť, jeho obyvateľstva. Nám, ktorí tu dnes žijeme, je umožnené zapojiť sa do tejto veľkej budovateľskej práce v prospech verejnosti, v prospech celku, v prospech všetkých budúcich pokolení, ktoré po nás nasledovať budú. Je našou povinnosťou pripraviť im všetko, čo je potrebné k tomu, aby bolo blaho životaschopného národa zaistené, ktorý sa chce na priestore Bohom mu určenom vyvíjať a udržiavať na večné veky.
Keď sa tak trocha rozhliadneme otvorenými očami, iste spozorujeme, že za krátku dobu trvania nášho samostatného štátu čo všetko bolo urobené na poli národnom, kultúrnom a sociálnom, ako pokračujeme na každom kroku, a ako sa vyvíja náš národohospodársky život. S národohospodárskeho hľadiska napredujeme takou rýchlosťou pri vytváraní si tohto úseku nášho verejného života, že sa ukazujú výsledky neočakávané. Je to práve ten úsek života nášho, na ktorom stroskotať mala naša samostatnosť, na ktorý sme mali zbankrotovať, keď si aj ten náš štát po stránke národnej, kultúrnej a sociálnej budeme vedieť zorganizovať. Snáď ani nemožno týmto predpovediam celkom za-
zlievať, veď sa žilo u nás 20 rokov pod dojmami stáleho tvrdenia, že sa na Slovensko dopláca a mimo denných časopisov i plakátmi sa nám to dávalo na vedomie. No, dokázal sa opak; to je to hlavné pre nás. A to, že život sa vyvíja v prospech lepšej budúcnosti celku a každého, jednotlivca nášho národa, nech je nám zadosťučinením. Veď práve na tomto najvážnejšom úseku verejného života za tak ťažkých okolností, ktoré prežívame pri stavbe základov našej samostatnej štátnej budovy, napredujeme a vytvárame podklady zabezpečujúce tento náš samostatný život.
A keď som už spomenul, že náš hospodársky život vyvíja sa v prospech celku a v prospech každého jednotlivca, nech mi je dovolené z príležitosti tejto aspoň v krátkosti zaoberať sa občas prejavovanou nespokojnosťou nášho poľnohospodárstva, v ktorej ono poukazuje na to, že nevidí zaistenú rentabilitu svojho podnikania.
Slávny Snem, priznajme si celkom otovorene a mužne, že je v tom kus pravdy. Iba takto budeme posudzovať spravodlive. Keby sme cenový index sostavili rozdelene na produkty poľnohospodárske, na produkty priemyselné, na tovary z cudziny dovážané a na mzdy, veľmi krikľavý by bol rozdiel v relácií k cenám pôvodným a terajším u všetkých spomenutých produktov, až na výrobu poľnohospodársku. Čiže prakticky to znamená toľko, že náš roľník je najhoršie na tom a prináša tie najväčšie obete. Usiľujme sa jeho obavy eliminovať, urobme nápravu vždy včas, aby bol súlad a aby väčšina nášho národa, stav roľnícky spokojne a s chuťou pracoval a dorábal to najpotrebnejšie, náš každodenný chlieb. Tomuto nášmu sedliackemu ľudu najviac musíme ďakovať za to, že sme sa v minulosti udržali a v ňom musíme vidieť, lebo v ňom aj skutočne máme ten zdravý základ, na ktorom sa udržíme. Náš roľník je nenáročný, obete znášal vždy a znášať ich bude aj naďalej, lebo dobre vie, v akých ťažkých pomeroch sa prebíjame, musí ale vidieť dobrú vôľu, že sa o neho aj spravodlivo staráme a že na úkor jeho nepripúšťa sa u nás žiadne prívilégovaníe.
Na uspokojenie nášho roľníctva, aby videl dobrú snahu úprimného riešenia i jeho vecí a presvedčil sa o spravodlivom
postupe, poukazujem v krátkosti len na smluvný výkrm ošípaných, na jedno z najposlednejších opatrení. Prichádza sa v tomto so zaistením cien takých, s ktorými zabezpečená mu bude mzda za jeho namáhavú robotu, k náprave aspoň na jednom úseku jeho podnikania. Súlad sa musí vytvoriť Vo všetkom a ten sa postupne skutočne aj vytvára.
Vráťme sa však k osnove zákona o vybudovaní výstavišťa v Bratislave. Uzákonením tejto osnovy umožňujeme zriadenie výstavišťa, na ktorom predkladať a vystavovať sa majú všetky výrobky a podnecovať sa má výrobný pokrok v priemysle a v poľnohospodárstve. Závodiť tu majú naše výrobné složky jedna s druhou svojimi výrobkami, aby ich zdokonaľovaly a ich odbyt si čo najlepšie zaistily.
Súťažlivosť od dávnych čias sa prejavovala, prejavuje a prejavovať bude na výstavách a veľtrhoch, lebo na týchto sú vystavené a predložené k posúdeniu výrobky rôznych producentov a rôznych akostí. Sú tam popri dobrých lepšie a snáď i najlepšie predmety vystavené kritike, čo má bezpodmienečne veľký vliv i na výrobcov samých. Tieto výstavy sú prehliadkami výsledkov pracovného pokroku a technického rozvoja jednotlivých pracovných oborov, ale sú aj prehliadkou pracovných zdatností celého národa a majú aj ušľachtilú a výchovnú tendenciu.
Súťaživosť posudzuje schopnosti jednotlivcov, nabáda k tvorivej práci a na výstavách nájdu široké vrstvy ľudové bohatý zdroj poučenia v oboroch, ktoré sú im ináč temer neprístupné.
Národy poznajú tieto výhody veľmi dobre a usilujú sa preto, aby svojimi veľtrhmi vynikaly jeden nad druhým a to už či ide o ich zriadenie vôbec, alebo o zodpovedné usporiadanie na výstavu zaslaného tovaru a predmetov. Keď chceme krok d. žať s ostatnými štátmi, musíme sa i na tomto poli zapojiť do súťaživosti. Prvý krok vykonaný bol aj u nás a to dávnejšie. Dunajský veľtrh poriada sa v Bratislave už od roku 1921 pravidelne každý rok, poznajú ho výrobné složky a spotrebitelia tiež. Je však umiestený v provizórnych budovách, z ktorých niektoré pavilóny už vôbec nevyhovujú. Veď už všetko, čo je, bolo ako provizórium budového a s hľadiska celej republiky nepripisoval sa snáď
veľtrhu taký význam, aký mu treba pripisovať dnes v samostatnom našom štáte. Výstavište síce máme už od roku 1921, ale vieme i to, že už vtedy sa počítalo s tým, že je ono provizórium a že sa raz musia vybudovať nové pevnejšie budovy, ktoré majú dokonale vyhovovať svojmu účelu. Čo ale pred 20 rokmi postavené bolo ako dočasné, stojí aj dnes, hoci mnohé časti sú už len príťažou a v budúcnosti mohly by úplne zmariť akýkoľvek rozvoj veľtrhu. Preto sa musíme postarať, aby sme tento nedostatok odstránili.
Dnes potrebujeme toto výstavište nielen pre domácu potrebu, ale hlavne s hľadiska medzinárodného významu veľtrhu, ktorý nás má popri praktickej stránke aj reprezentovať pred cudzinou a na tomto poli nás jej predstaviť. Poloha mesta Bratislavy zaručuje všetky výhody pre veľtrh. Je bránou hospodárskych stykov podunajských a balkánskych štátov. Táto výhoda zabezpečovala dobrú povesť doterajších dunajských veľtrhov a táto je základom pre jeho ďalší priaznivý rozvoj. Od vzniku slovenského štátu stal sa z bratislavského veľtrhu skutočný veľtrh pre náš štát, ktorý bude verne zobrazovať hospodársku vyspelosť, pracovitosť a hospodársky vzťah nášho štátneho celku k cudzine.
Keď takto posúdime poslanie Dunajského veľtrhu, musíme uznať, že doterajšie provizórium skutočne nevyhovuje. Zmeniť treba prostredie a zlepšiť treba všetky predpoklady a to tak osobné ako i vecné, aby jeho činnosť bola úspešná. Činnosť však nemožno vyvíjať v prostredí, ktoré je v takom stave, že ohrožuje normálny beh. Provizórne stavby Dunajského veľtrhu pretrvaly už divno čas, pre ktorý boly určené. Ich konštruktívna odolnosť poklesla natoľko, že ďalšie výstavby tam vydržiavať nemožno. Nie je však len táto okolnosť dôvodom pre stavbu veľtržných výstavných budov, ale vyzdvihnúť musíme hlavne tú okolnosť, že výstavná plocha na Dunajskom veľtrhu nie je dosť veľká a nie je daná možnosť prehľadne a účinne rozdeliť vystavovateľov do odborných skupín.
Pre medzinárodné hospodárske ašpirácie Slovenskej republiky nemôže doterajšie výstavište postačiť, treba jej výstavnú plochu zväčšiť. Prikazuje to doba. Sme štátom s veľkými prebytkami a štátom so
spotrebou pomerne malou, takže budeme vždy odkázaní na vývoz. V dnešnej dobe lahšie je tovar predať, než kúpiť. V normálnej dobe je to práve naopak a na túto dobu sa musíme svedomite pripravovať. Najúčinnejším prostriedkom propagácie našich prebytkov bude preto vzorne vybudovaný veľtrh, na ktorom sústredíme všetky svoje výrobky a na ktorom umožníme zahraničným kupcom dobrú orientáciu o našich dovozných a vývozných možnostiach.
Toto výstavište bude možno použiť samozrejme mimo spomínaného hlavného určenia i na ciele iné. Stačí, keď spomeniem, že nemáme vhodného a vyhovujúceho miesta ani na usporiadania výstav iného druhu, ako na propagáciu našich prírodných krás, cestovného ruchu, na podniky kultúrne, na výstavy hospodárske, na prejavy celonárodné, ba snáď i politické alebo športové. Pri budovaní nového výstavišťa treba myslieť i na tieto a neslobodno zabúdať na získanie možností uskladňovacích, keďže sklady nemáme takmer žiadne.
K týmto účelom nemohol byť náš Dunajský veľtrh vôbec použitý, lebo nevyhovoval ani rozlohou, ani jeho usporiadaním. Terajšia plocha veľtrhu činí asi 27. 000 štvorcových metrov, z čoho je užitočnej plochy len 13. 000 štvorcových metrov, na ktorej vystavovalo tohto roku 363 firiem. Sotva to stačilo na tohoročnom veltrhu, trebárs oficiálne zastúpené boly len Nemecko a Maďarsko. Na budúci rok je výstavná plocha už teraz temer úplne zadaná a očakáva sa, že budú na ňom úradne zastúpené aj ďalšie štátu. Zasa jeden vážny moment, ktorý nalieha čím skôr na vybudovanie nového výstavišťa. Nie menším argumentom je - a tento snáď najviac zaváži-, že s roka na rok investovať treba veľké sumy do opráv, ktoré sú zbytočným márnením peňazí. Tohto roku sa na opravy investovalo blízko pol milióna korún, v budúcich rokoch opakovať by sa to muselo iste vo väčšom rozsahu, lebo provizórne drevené pavilony Dunajského veľtrhu hnijú ďalej. Nech sa stane preto veľtrh vecou celého národa, budujme si ho tým väčšou láskou, že ho nie z prestižnych dôvodov potrebujeme, ale preto, že je dôležitou složkou v celkovom organizme štátu. Okolo nás sa zmenilo už mnoho od základom a ešte sa stále mení. Aj Du-
najský veľtrh získal veľa na význame svojom v samostatnom Slovensku a Čakajú ho mnohé úkoly. Nové výstavište musí byť tomuto významu zodpovedne organizované a budované
Po stránke organizačnej treba vylúčiť charakter spolkový. Medzinárodný dunajský veľtrh bol vlastne spolkom a zo spolkárenia nevedel sa vymaniť ani doteraz. Preto len vítať treba, že nastúpi účastinná spoločnosť, na ktorej sa zúčastní i štát. Pri takejto organizácii možno očakávať, že splní potom náš veľtrh všetky svoj úkoly, ktoré plniť má.
Po stránke budovania v prvom rade treba vyzdvihnúť umiestenie veľtrhu, lebo od toho závisí v najväčšej miere jeho rentabilita. Čo sa umiestenia týka, o tom sa veľa hovorí a spomínajú sa rôzne miesta. Túto okolnosť treba veľmi dobre uvážiť, a voliť miesto také, ktoré je najprirodzenejšie, ktoré svojim priestorom a polohou najlepšie vyhovuje. Výstavba nového výstavišťa v Bratislave plánovaná bola v minulosti na Cukermandl, kde zasypaním riečišťa Dunaja získaný bol priestor asi stotisíc štvorcových metrov. Najviac dôvodov za toto miesto hovorí aj dnes a to nielen s hľadiska veľtržného, ale aj s hľadiska iných podnikov, ktorých uskutočnenie sa tam má umožniť. Keď uvážime aj tú okolnosť, že účelné a na ľahko prístupnom mieste postavené veľtržné pavilony môžu dobre vyplniť medzeru, ktorú v hlavnom meste Slovenska pociťujeme v nedostatku vhodných miestností pre kultúrne a športové podniky, pre manifestácie a shromadženia, tým viac budeme za spomenuté miesto, lebo prúd obecenstva tiahne k Dunaju. Ťažko však takto konkrétne určiť miesto, upozorňujem iba na to, aby voľba padla na také miesto, na ktorom zaistený bude rozvoj veľtrhu. A keď sa už buduje niečo nového, nech je to zodpovedné, nech to reprezentuje dôstojne pred celým kultúrnym sevtom. Výstavba nového veľtrhy bola požiadavkou minulosti, je pálčivou nutnosťou dneška a nesmiernou zodpovednosťou pre budúcnosť. Uskutočnime ho čím skôr, lebo každý stratený okamih je nenahraditeľný. Veď sa nám to iste rentuje po stránke finančnej, po stránke morálnej sa zisk zhodnotiť ani nedá.
Keď sme boli cez stáročia zaznávaní, keď sa o nás hovorilo len, ako o niečom
podradnom, dokážme i týmto krokom, čo sme a čo vieme. Nech nás svet pozná, nech už raz každý vidí, čo sa v nás skrýva, nech prasila, vyvierajúca z poctivosti, statočnosti a pracovitosti slovenského človeka, vytvorí hodnoty, pred ktorými každý nestranný pozorovateľ strhne klobúk a uzná našu životaschopnosť. Pri budovaní výstavišťa nedopúšťajme sa ale starej chyby velikášstva, vytvorme si také, ktoré nášmu postaveniu zodpovie. A keď aj to naše výstavište bude malé, nech je len dokonalé, aby mohlo byť verným zrkadlom nášho národohospodárskeho vývoja, dobrým vysvedčením našej zdatnosti, pomníkom našej životaschopnosti a jeho rozvoj našou chľúbou. Preto osnovu len vítať možno. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodajci páni poslanci Liška, Dr. Ing. Zaťko a Mondok.
Zpravodajca Liška: Zriekam sa slova. Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Zriekam sa slova. Zpravodajca Mondok: Zriekam sa slova. Predseda Dr. Sokol: Páni zpravodajcovia zriekli sa záverečného slova, preto nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
Zisťujem, že Snem pri druhom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona
o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste
Bratislave.
Zpravodajcovia sú páni poslanci Liška, Dr. Ing. Zaťko a Mondok.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Liška: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Ing. Zaťko: Nie sú.
Zpravodajca Mondok: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s c snovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. ) Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.
Zasadnutie zakľučujem.
(Koniec zasadnutia o 12. hod. 57 min. )