Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                           4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 49. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave vo štvrtok 7. novembra 1940.

Obsah:
Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Odvolanie žiadosti v imunitnej veci	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	12
Zakľúčenie zasadnutia	12
Program:
1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene
finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví rozpo-
čet na rok 1940	3
Reč zpravodajcu Husárka	3
Rozprava odpadá	4
Prvé hlasovanie o návrhu	4
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	4
Druhé hlasovanie o návrhu	4
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	4
2. Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom ná-
vrhu zákona, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom ho-
spodárení miest a obcí	4
Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého	4
Reč zpravodajcu Martvoňa	6
Prikročenie k rozprave	7
Reč poslanca Magutha	7
Koniec rozpravy	11

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova..................................	11
Prvé hlasovanie o návrhu................................................................	11
Prijatie návrhu prvým hlasovaním...........................................	11
Druhé hlasovanie o návrhu...........................................................	11
Prijatie návrhu druhým hlasovaním.........................	12

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 27. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Germuška, Husárek.

44 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády: Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolny úrad predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 49. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Matej Huťka, Dr. František Orlický, Jozef Steinhübl, Ing. Franz Karmasin a Anton Simko.

Odvolanie žiadosti v imunitnej veci.

Oznamujem, že podľa prípisu Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave zo dňa 15. októbra 1940, číslo 8322 Okresný súd v Nitre odvolal svoju žiadosť o zrušenie imunity poslanca Vincenta Bolečka.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 18. októbra 1940, číslo 269 Sl. z. o povinnej úschove štátnych stavebných žrebov (losov) a štátnych cenných papierov bývalej republiky Česko-Slovenskej a o označení výherných listov štátnych stavebných žrebov,

zo dňa 22. októbra 1940, číslo 276 Sl. z. o štúdiu lekárnictva.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 48. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1940.

Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí.

Vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, ústavno-právnemu a rozpočtovému.

Návrh poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o slovenských záujmových organizáciách. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zmene finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví rozpočet na rok 1940.

Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Husárek:

Slávny Snem!

Predložená bola nám osnova vládneho návrhu zákona, podľa ktorého má sa zvýšiť v jednotlivých položkách štátny rozpočet podľa toho, ako to dnešná potreba ukazuje.

Článok XVI. finančného zákona jeden raz už bol tu v Sneme zmenený ale dodatočne sa ukázaly novšie a ďalšie potre-

by, preto minister financií prinútený bol žiadať splnomocnenie na ďalšie záruky, ktoré sú v záujme obcí a v záujme verejnom dnes nevyhnutne potrebné. Rozpočtový výbor rokoval o tomto návrhu dňa 30. októbra a jednomyseľne navrhuje splnomocniť ministra financií, aby mohol v tomto roku poskytnúť ďalšie štátne záruky vo výške 30, 000. 000 korún.

Odporúčam v mene rozpočtového výboru slávnemu Snemu prijať túto osnovu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmene finančného zákona Slovenskej republiky, ktorým sa stanoví rozpočet na rok 1940.

Zpravodajcom je pán poslanec Husárek.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Husárek: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu, nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Tvrdému.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí je novela k zákonu číslo 321 z roku 1921 Sb. z. a n., to jest k zákonu o finančnom hospodárení sväzkov územnej samosprávy. Tento základný zákon o finančnom hospodárení obcí bol doplňovaný a pozmeňovaný asi desať ďalšími zákonmi a vládnymi nariadeniami. Bude teda táto novela jedenástou úpravou, doplnením a pozmenením komplexu právnych predpisov, podľa ktorých sa má obecné finančné hospodárenie diať a administrovať. Je to už dnes taký labyrint právnych predpisov a noriem, v ktorých sa aj dobrý odborník len ťažko vyzná, občan s priemernou inteligenciou a vzdelanosťou sa v týchto predpisoch vyznať nemôže. Je najnaliehavejšou potrebou, aby tento neudržateľný stav bol odstránený a aby bola vydaná súvislá a kompletná právna norma, ktorá upravuje obecné zriadenie a hospodárenie miest a obcí. A preto s najväčšou povďačnosťou berie verejnosť na vedomie, že vláda pripravuje nový návrh obecného zákona. Ale aj do tých čias, kým budeme mať nový obecný zákon, aspoň to je potrebné, aby všetky platné predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí boly pospájané v jednu úplnú a súvislú osnovu a aby táto osnova ako autentická bola uverejnená vyhláškou. Celá verejnosť a občianstvo bude za toto príslušnému rezortu nesmierne povďačnej prispeje sa k právnej istote, k jednotnosti praxe a k zjednodušeniu obecnej administratívy.

Slávny Snem! Obec je základná bunka štátu. Štát len vtedy môže rozkvitať, keď je táto bunka zdravá. Z tohto plynie, že štát na jednej strane, obce na druhej strane nie sú činitelia sebe navzájom si konkurujúci, ale sú činitelia, ktorých úloha je úprimne spolupracovať na udržaní štátu a na povznesení všetkých vrstiev občianstva. V obecnom zriadení musí sa uplatniť konštruktívnosť a životnosť. Miestne obecné zriadenie musí byť také, aby rozvíjalo v občanoch smysel pre usporiadané spoločné nažívanie a uskutočňovalo ideál pospolitosti. Základnými podmienkami existencie národa sú: spoločná práca v prítomnosti a veľký ideál v budúcnosti. Uskutočňovanie tohto ideálu dobrými spôsobmi komunálnej tichej spolupráce je vznešeným cieľom obcí. Táto komunálna činnosť prevádzaná v medziach spravodlivosti, poctivosti, skúsenosti a vzájomnej občianskej dôvery vytvorí vždy ovzdušie spolupráce v prospech celku. Treba zavrhnúť sotrvačnosť pri starých zvyklostiach a ľahostajnosť. Naproti tomu treba zavíesť do života obcí kladnú konštruktívnu prácu, spočívajúcu na rozumnosti, vedomostiach i múdrej opatrnosti a praktických skúsenostiach. Najťažším problémom obecným je dnes zadĺženie a odstránenie tejto zadĺženosti. Na Slovensku máme vyše 2. 000 nesebestačných obcí, Obce sú v takej situácii, že vzhľadom na nízky výnos prirážok a vzhľadom na neistú daňovú základňu nemôžu hradiť úmor a úrok svojich dlžôb.

Zriadenie zvláštneho štátneho fondu na konverziu obecných dlžôb je naliehavou potrebou. Ďalšie prirážky alebo osobitné prirážky len na amortizáciu týchto dlžôb by boly a sú neznesiteľné. Odstránenie zadĺženosti obcí úzko súvisí s úpravou a zveľadením priemyselného a poľnohospodárskeho podnikania. Keď sa zmenšuje obchodná a platebná bilancia, zväčšujú sa položky sociánej starostlivosti a chudoba vzrastá. V záujme depurácie obecných dlžôb musí sa niečo urobiť Bolo by v záujme hospodárenia obcí, aby dostávaly pevné prídely, s ktorými by mohly rátať pri sostavovaní ich rozpočtu.

Mestá a obce ako celoštátnymi predpismi organizované verejno-právne jednotky vystupujú vlastne len od roku 1848 a to v smysle zákonného článku XXIII/1848. Ďalšia úprava obecného zriadenia bola

vykonaná zákonným článkom XVIII/1871. Zásadnou chybou týchto zákonov bolo, že obecné zriadenie rovnako bolo uplatnené tak na veľké, ako aj na malé komunálne samosprávy. Táto chyba zostáva v zákonoch, vzťahujúcich sa na obce, aj v nasledujúcich rokoch a možno povedať až podnes. Zákonný článok XXII1886 v tomto smere urobil čiastočnú nápravu, tak aj zákonný článok LVIII/1912; táto ale nebola dostačujúca. Bývalá Česko-Slovenska republika prevzala staré uhorské zákonné ustanovenia, ale v otázke obecného zriadenia nepreviedla základnú reformu, ba možno povedať, že následkom ďalšieho mechanického uniformovania mnohé mestá stratily svoju právomoc a aj význam.

Za bývalej Česko-Slovenskej republiky predsa bolo ako-tak usporiadané finančné hospodárenie obcí a vôbec samosprávnych sväzkov. Do roku 1922 obce plnily svoje úlohy vlastne len z výnosu obecného majetku a z obecných prirážok. Len veľmi málo obcí stačilo svoje potreby kryť z výnosu prirážok a vlastného majetku. Prevažná väčšina obcí octla sa v neutešenom hospodárskom položení a nebola vstave zaistiť svoju finančnú rovnováhu. Na obce a mestá valily sa nové a nové úlohy, povinnosti a ťarchy. A aby obce tieto svoje zvýšené povinnosti plniť mohly, bolo treba nájsť nové pramene obecných príjmov a dôchodkov. Tieto nové zdroje obecných príjmov sú obecné dávky, poplatky a príspevky, ktoré zaviedol zákon číslo 329/1921 Sb. z. a n. o finančnom hospodárení sväzkov územnej samosprávy. Zákon tento je základom, bol mnoho ráz doplňovaný a pozmeňovaný. Teraz ide tiež o novelu tohto zákona. Týmto zákonom okrem úpravy obecných prirážok, obecného rozpočtu, záverečných účtov zavádzajú sa obecné dávky, poplatky, príspevky a naturálne plnenia.

Dávky sú plnenia bez poskytnutia protihodnoty. Obligatórne dávky, ktoré každá obec je povinná vyberať sú: dávka z prírastku hodnoty nehnuteľností a dávka zo zábav. Okrem týchto obce boly, poťažne sú oprávnené vyberať iné neobligatórne dávky ako napríklad dávku z prechodného ubytovania, a sú oprávnené vyberať takzvané spotrebné dávky ako napríklad dávku z nápojov a mäsa.

Obecné poplatky sú také plnenia, za

ktoré sa dostáva stránke čiastočná alebo úplná protihodnota. Napríklad poplatky za odvoz smetí, za vodu, bitúnkové poplatky, poplatky za použitie obecného majetku atď.

Príspevky sú plnenia, ktoré konajú jednotlivci vtedy, ak sa uskutočnia obecné zariadenia, z týchto obecných zariadení majú prospech a tak prispievajú na takéto obecné zariadenia v pomere ich súkromného záujmu a hospodárskeho prospechu, napríklad chodníky, rozšírenie kanalizácie atď.

Možno povedať, že tieto spôsoby získania úhrady sú spravodlivé. Obecnou prirážkou je postihnutá len menšia a užšia vrstva obyvateľov obce, dávkami sú postihnuté širšie vrstvy a sú nútené prispievať k obecným ťarchám. Poplatky sú spravodlivé preto, lebo ich platia len tí, ktorí od obce požadujú dajaký úkon. Tak isto možno tvrdiť o príspevkoch, že sú náhradou poskytnutou obci za zariadenia vykonané v súkromnom záujme občana.

Dávky, poplatky a príspevky sú dnes takrečno hlavným príjmovým zdrojom obecnej pokladnice Chystaný zákon má tiež ten cieľ, aby sa zabezpečily pre všetky obce ďalšie takéto pravidelné dôchodky a aby sa uľahčil doterajší zdĺhavý a ťažkopádny postup pri povoľovaní dávok a poplatkov. Preto okrem dávky zo zábav a z prírastku hodnoty nehnuteľností sa zavádzajú ako obligatórne povinné dávky: hasičská a dávka od psov. Umožňuje a uľahčuje sa zaviesť iné samostatné dávky, spotrebné dávky a obecné poplatky, pričom postup pri povoľovaní dávky a poplatkov sa zjednodušuje a skracuje.

Terajšia novela rozhodne znamená zlepšenie tak po stránke meritórnej ako aj čo do formálneho postupu, a preto ju aspoň ako čiastočnú reformu obecného finančného hospodárenia každý víta.

Slávny Snem! Ústavno-právny výbor prerokoval návrh chystaného zákona na zasadnutí 28. októbra 1940 a spoločne s výborom rozpočtovým 6. novembra 1940. Ústavno-právny výbor v podstate prijal vládny návrh a previedol na ňom len tieto vážnejšie zmeny:

a) Okrem športových podnikov oslobodzujú sa od dávky za zábav aj tie podniky.

ktoré sa usporiadajú v rámci národných osláv.

b)  Obvodni notári budú spoluúčinkovať pri vyrubovaní dávok a poplatkov a budú za správne vyrubenie spoluzodpovední so starostami obcí.

Ministerstvo vnútra môže poveriť vyrubovaním dávok obecné notariáty samostatne - vyjmúc dávku z prírastku hodnoty nehnuteľností, ktorej výrub sa môže presunúť len na župné úrady Smysel a význam tohto ustanovenia je, že kde sa vo vyrubovaní ukazujú poruchy, kde komplikované predpisy zapríčiňujú ťažkosti, čo je na škodu obce, je možnosť túto agendu presunúť na notariáty ako zodpovedné štátne orgány; pri dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností na župné úrady.

c)   Ústavno-právny výbor doplnil enumeráciu obecných poplatkov, aby bolo nesporné, že medzi tieto patria aj poplatky tržné, za odvoz smetí a popola, bitúnkové a za zveropolicajnú prehliadku mäsa. Do enumerácie samostatných dávok, ktoré môžu obce vyberať, vsunul ústavno-právny výbor aj dávku z hier vo verejných miestnostiach.

d)  Ústavno-právny výbor ako nový paragraf, to jest paragraf 8 vsunul ustanovenie, že,, obce sú oslobodené od platenia štátnych daní a poplatkov za obecné dávky, poplatky, príspevky a naturálne plnenia nimi vybrané". Toto je vlastne uzákonenie faktického stavu, aby príjmy obecné neboly zdanením skracované a aby obce nemaly zbytočné práce, trápenia a agendy s daňovou a poplatkovou byrokraciou.

Zdôrazňujúc, že chystaný zákon je dobrým doplnkom napravujúcim terajší stav, ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem vládny návrh zákona uzákonil v znení, ako ho upravily výbory a ako ho obsahuje tlač 260. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi.

Zpravodajca Martvoň:

Slávny Snem!

Počas valných shromaždení miestnych organizácií strany mali sme príležitosť v bezprostrednom styku s našimi spolupracovníkmi získať rôzne skúsenosti, po-

hovoriť si i o finančnom položení našich dedín a mestečiek.

Sú to skúsenosti cenné, keďže sa nevzťahujú len na jednu obec, alebo mestečko, ale na celý kraj toho-ktoréha okresu. Mali sme príležitosť vidieť dobre, rozumne vedené obce s usporiadanými financiami, no poznali sme i také, kde to ešte vŕzga, kde je ešte potrebná náležitá náprava. Zprávy funkcionárov, obvykle členov obecného zastupiteľstva, alebo vládnych komisárov a členov poradného sboru, vyznely podľa toho, nakoľko sa vedel ten-ktorý funkcionár oddať spoločnej veci obecnej. Na našich dedinách vidieť pri tom všetkom už stopy nohého života.

Je radostné spomenúť si na účelné využitie prostriedkov z výnosu akcie zimnej pomoci. Ako obozretne a rozumne si počínaly niektoré obce, vidieť z toho, že venovaly celý výnos na ciele všeužitočné a doplnily to spoločnou účasťou na robote bez peňažnej náhrady.

Vo všeobecnosti badať nový záujem o veci spoločné, prvé pozitívne výsledky to starostlivosti o našu dedinu, propagovanej v najvyšších kruhoch a prevádzanej predbežne z prostriedkov dobrovoľných. Koľko všeužitočných investícií však čaká ešte na realizovanie, ktoré by sa daly behom niekoľkých rokov v rámci starostlivosti o dedinu i bez finančnej podpory štátu uskutočniť pri dobrej snahe a pochopení nášho ľudu, keby sme sa nemuseli zaoberať v prvom rade otázkou depurácíe starých "zadĺženosti, ktorá je aktuálna v premnohých obciach.

Rozšíriť zdroje obecných dôchodkov a sjednotiť manipuláciu je cieľom tohto vládneho návrhu.

Aby sa dosiahlo vytýčeného cieľa, bolo treba zmeniť ustanovenia § 37 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. nahradiť ho novým zákonom, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí.

Predložený vládny návrh zákona vyslovuje za obligatórne dávky na miesto doterajších dvoch, a to dávky zo zábav a dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností, ďalšie dve dávky a to dávku hasičskú a dávku od psov, za povinné. Výnos týchto dávok plynie do obecnej pokladnice a má slúžiť v prvom rade na zaokrytie výdavkov zákonom určených.

Okrem povinných dávok v § 1, ods. 1 uvedených obce sú oprávnené vyberať poplatky, vypočítané v § 2, ods. 1, spotrebné dávky a iné dávky spomenuté v § 4 podľa pravidiel, ktoré v dohode s Ministerstvom financií vydá Ministerstvo vnútra. Zákon dáva možnosť obciam zvýšiť svoje dôchodky v prvom rade vyberaním povinných dávok, v druhom rade dávok a poplatkov nepovinných, aby na ne kladeným požiadavkám plne mohly vyhoveť: staré zadĺženosti splácať a novým všeužítočným investíciám sa venovať.

Ustanovenia zákona, ktorými sa upravuje postup pri povoľovaní dávky a poplatku a schvaľovania pravidiel, odbremeňujú obce ad dosavádnej rozšírenej dávkovej agendy. Pri tejto príležitosti dovoľujem si poznamenať, že by bolo nanajvýš nutné a potrebné prikročiť čím skôr k radikálnej zmene celého zákona o finančnom hospodárení obcí a miest. Dnes platné predpisy, ktorých sa tento vládny návrh zákona nedotýka, sú dedičstvom bývalého režimu, postrádajú pružnosť želateľného jednoduchého a praktického chodu úradovania a obecného hospodárenia.

Rozpočtový výbor na zasadnutí 30. októbra a 6. novembra prijal návrh zákona so zmenami, ktoré navrhol ústavno-právny výbor a odporúča ho slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Maguth.

Dávam mu slovo.

Poslanec Maguth:

Slávny Snem!

Podstatnou časťou obecnej samosprávy je finančné hospodárstvo, ktoré úzko súvisí s rozvojom obcí a miest.

Úlohy politických obcí sú mnohé a rozmanité.

Politická obec nesie náklad svojej správy - administratívy: náhrady a odmeny svojich funkcionárov, požitky svojich zamestnancov, kancelárske potreby aj pre notariát, udržuje svoj majetok, uhradzuje osobný a vecný náklad na svoju verejnú bezpečnosť, políciu, hasičstvo, udržuje svoje cesty a mosty, znáša výdavky na sociálnu starostlivosť a zdravotníctvo v obci, má

prispievať na svoje poľnohospodárske a národohospodárske ciele, kde-tu vydržiavala školy a v budúcnosti má niesť vecný náklad ľudových škôl, na starosti má obecnú čitáreň a knižnicu, má podporovať kultúrne a národné podniky a vôbec po stránke finančnej má plniť všetky tie úlohy, ktoré jej predpisujú rôzne zákony a nariadenia. Tieto povinností týkajú sa každej, i tej najmenšej obce, ktorá ich plní v rámci svojej finančnej možnosti.

Žiaľbohu, táto finančná možnosť je tak obmedzená a slabá, že prevažne len jej môžeme pripísať zaostalosť a ubiedenosť našich mnohých obcí, v ktorých niet peňazí na úhradu ani tých najpotrebnejších výdavkov.

Hlavným zdrojom obecných príjmov sú obecné prirážky. Ich percentuálna výška do roku 1921 bola neobmedzená. Obecné zastupiteľstvá mohly ich so súhlasom dohliadacieho úradu pre každý rozpočtový rok pomerne k svojim potrebám v neobmedzenej výške ustáliť a vyberať. Obce, aby šetrily svojich občanov pri platení obecnej prirážky, pochopiteľne obmedzovaly všetky svoje výdavky na najpotrebnejšiu mieru. Dôsledkom toho v nejednej obcí vyrubili len toľkú obecnú prirážku, aby z nej mohli zaokryť platy a odmeny svojim obecným zamestnancom a funkcionárom a mohli uhradiť nejaké tie iné výdavky na ciele, ktorým sa nemohli vyhnúť Ale aj pri tomto úzkostlivom vyrubovaní obecnej prirážky vyskytly sa prípady, že niektoré obce vymeraly aj 1000 percentnú prirážku, lebo mnohé z nich majú len 500korunový, ba aj nižší daňový základ, od ktorého sa obecná prirážka vyrubuje.

Tieto finančne skutočne slabé obce kde-tu pomáhaly a pomáhajú si ako môžu. V nejednej obci občania zdarma konajú svojpomocné práce. Napríklad: obec, aby nemusela platiť nočných strážnikov, zvykovým právom viaže svojich občanov,, od uhla k uhlu" konať službu nočného strážcu, alebo aj plniť úlohu obecného sluhu. Podobne aj majiteľ záprahu zdarma ide so striekačkou k požiaru do susednej obce. ba aj s učiteľmi na učiteľské porady. Občania mnohých obcí rad radom konajú všetky tie práce, ktoré konať môžu a vedia. Človek nie jednej slovenskej dediny, ak chce mať schodnú vicinálnu, obecnú a poľnú cestu, musí chytiť krompáč, musí za-

priahnuť do voza a musí zdarma pracovať. Kde-tu zdarma pracuje aj na obecných lúkách, aby bolo sena pre obecných plemeníkov, zdarma vozí ľad do obecnej ľadovne a keď sa v obci vyskytne nejaká obecná alebo cirkevná investičná práca, niet konca-kraja tejto roboty. To sú tie takzvané ,, poriadky". Poznám obce, kde,, z poriadku" rajbú aj notársku kanceláriu, ba zomretým aj hrob kopú. Rodičia školopovinných detí zdarma dávali drevo na vykúrenie učebných miestností, atď. A to všetko len preto, aby obec aspoň ako-tak plnila svoje finančné povinnosti a udržala akýtaký chod svojej obecnej samosprávy. Nemusím prízvukovať, že pri takomto vedení obecno-hospodárskych vecí naše obce, česť malým výnimkám, nenapredovaly. Nedostatočné finančné prostriedky a zanedbaná ledabolo konaná naturálna práca nevedely povzniesť úroveň našich obcí.

A preto uvažovalo a uvažuje sa o náprave. Prvý krok k tomu bol daný zákonom zo dňa 12. augusta 1921 číslo 329 Sb. z. a n. o prechodnej úprave finančného hospodárenia obcí a miest. Tento zákon stanovil jednotné predpisy pre vedenie obecného hospodárstva: o rozpočtoch, príjmoch, výdavkoch, o finančných komisiách, o záverečných účtoch, o inventáre, o spravovaní obecného majetku, obecných podnikov atď., ustálil predpisy pre zavedenie naturálneho plnenia v prípade absolútne nezbytnej potreby a paragrafmi 28, 35 a 37, predpísal, poťažne umožnil zavedenie rozličných obecných dávok a poplatkov pre zvýšenie obecných príjmov. Čo sa týka vyrubovania obecných prirážok, bolo predpísané, že k ich vyberaniu nad 300% je potrebný okrem povolenia vyššieho dohliadacieho úradu ešte aj súhlas finančného úradu - Ministerstva financií.

Týmto zákonom bolo obciam uložené vyberať obecnú dávku z prírastku hodnoty nehnuteľností a obecnú dávku zo zábav a mohly obce zaviesť s povolením nadriadeného úradu aj iné dávky a poplatky pre zveľadenie svojich obecných financií.

Zavedenie týchto dávok a poplatkov do života narážalo v mnohých obciach na veľký odpor nielen nimi postihnutých osôb, ale často aj samých členov obecných zastupiteľstiev, ktorých povinnosťou bolo využívať všetky zákonom dané zdroje

obecných príjmov. "Nechceme dávky a poplatky!" odznelo v nejednom zasadaní obecného zastupiteľstva, ktoré dávky a poplatky často považovali a vyhlasovali za výmysel obecných a obvodných notárov.

Najväčší odpor vyvolala dávka z prírastku hodnoty nehnuteľností, ktorej vysoké a len neskoršie snížené sadzby značne načieraly do vrecka scudzovateľa nehnuteľnosti. Skoro nebolo dávkovej položky, ktorú by neboli zapelovali. Vec sa dostala takto do obecného zastupiteľstva, ktorého členovia nie raz značne snížili, ba protizákonne aj odpísať chceli predpísanú dávku. Notár nemohol súhlasiť s týmto protizákonným postupom obecného zastupiteľstva a podal odpor - veto. Okresný úrad pokračovanie notára samozrejme schválil, čo však bolo v obcí ďalším polienkom na oheň proti notárovi, ktorý konal len svoju úradnú povinnosť.,, Veď to len notár" nieslo sa obcou, "my členovia obecného zastupiteľstva sme nič!" prízvukovali potentáti obce, navádzaní aj politickými tajomníkmi bývalých československých strán, ktorí ódium veci kládli na notára.

Aj s vyrubovaním a vyberaním ostatných dávok boly a sú podobné ťažkosti. Ak v obcí usporiadali divadelné predstavenie, musela sa vyrúbiť obecná dávka zo zábav, čo však nijako nešlo do hlavy usporiadateľov, často doplácajúcich na svoj podnik.

Ak sa krčmárovi išla vyrubiť obecná dávka z nápojov, ten si už vopred získal niektorých členov obecnej rady a obecného zastupiteľstva a zasa len notár bol zlý a neústupný.

Smelo môžem vyhlásiť, že vyrubovanie obecných dávok a poplatkov je jednou z najťažších a najnevďačnejších úloh notára.

Predsa však tieto dávky a poplatky, hoci znamenajú istý a miestami značný prínos do obecného hospodárstva, obecné financie podstatne nezlepšily. Zväčšené požiadavky a úlohy, kladené obciam a mestám, volaly po ďalšej úprave obecných financií.

Túto úlohu mal splniť zákon zo dňa 15. júna 1927 číslo 77 Sb. z. a n. o novej úprave finančného hospodárstva sväzkov

územnej samosprávy. Tento zákon uviedol zásadu, že v obciach môže byť vyberaná obecná prirážka na rok 1928 a ďalšie najvyššie v 200, poťažne v 300 percentách, ak rozpočtová úhrada nestačila na zaokrytie úrokov a splátok z pôžičiek. V ďalšom pridelil obciam, vyberajúcim v predchádzajúcom roku 150-percentnú a vyššiu obecnú prirážku, celú splatnú daň domovú. Okrem toho zákon založil zvláštny pomocný fond, z ktorého krajinský výbor poskytoval a teraz župné výbory poskytujú finančne slabým obciam príspevky na úhradu obecnými prirážkami neuhradených rozpočtových schodkov.

Tieto zákonné ustanovenia radikálna zmenily doterajší vžitý spôsob hospodárenia v našich obciach. Obce, ktoré predtým úzkostlive sostavovaly obecné rozpočty, primerané k finančnej nosnosti svojich obyvateľov-poplatníkov, teraz už celkom upustily od šetrnosti a sostavovaly svoje rozpočty už so zreteľom na jestvujúci sanačný fond: dostať čím najväčší prídel. A takto obce predostieraly nereálne, predimenzované obecné rozpočty, do ktorých sa všetko pojalo. Zprvotky bola hojnosť, značný prídel zo sanačného fondu, čo len zvyšovalo nároky na prídel. V obciach zvyšovaly sa odmeny a platy, zavádzaly nové položky a všetko prispôsoboval sa novým pomerom v hospodárení obcí: veď to nám sanačný fond poukáže.

No, čoskoro ukázalo sa, že sanačný fond nevládze vyhovieť zvýšeným požiadavkám obcí a miest. Prídely sa z roka na rok zmenšovaly a ubúdaly, hoci medzi časom zákonom číslo 169 z roku 1930 Sb. z. a n. a zákonom číslo 69 z roku 1935 Sb. z. a n. zvýšili najvyššie prípustnú sadzbu obecných prirážok z doterajších 200 na 250 a v roku 1936 na 350 poťažne na 400 percent, ak rozpočtová úhrada nestačí na zaokrytie úrokov a splátok z pôžičiek.

Ale ani toto zvýšenie sadzby obecných prirážok na 400 percent nestačí prevažnej väčšine našich obcí. Dnes, hoci je už mesiac november, ešte mnohé finančne slabé obce uchádzajú sa o prídel z vyrovnávacieho fondu, neobdržaly ani halier. Obecné prirážky prevažne vyberá daňový úrad, ktorý nepravidelne posiela peniaze a z roka na rok vykazuje väčšie a väčšie aktívne požiadavky obcí na týchto prirážkach. V obciach niet peňazí na úhradu ani tých

najpotrebnejších výdavkov. Smelo môžem hovoriť o kríze obecného hospodárstva, ktorého položenie je povážlivé.

Pri tomto vyhlásení mám na zreteli predovšetkým naše väčšie-menšie obce, tvoriace so svojím obyvateľstvom jadro slovenského národa, ktorý dnes vyzývame do budovateľskej práce, súvisiacej s jeho kultúrnym, hospodárskym, sociálnym a všeobecným rozvojom. (Výkrik: Tak je!)

Avšak tento rozvoj po obciach má svoje predpoklady.

Čo je predpokladom rozvoja našich obcí?

Zaiste nie to, keď sa bude v ľudových a meštianskych školách striedavé vyučovať v zdravotne vadných, chybných a nedostatočne vystrojených triedach, keď po našich roľníckych obciach nebudeme mať hospodárske ľudové školy, záhradnícke a ovocinárske škôlky, keď nebudeme mať kultúrne domy, živé verejné čitárne a knižnice, keď nebudeme mať schodné vicinálne a obecné cesty, keď nebudeme podporovať naše spolky, Hlinkovu gardu, Hlinkovu mládež, hasičstvo, obecnú osvetovú komisiu a iné, keď nebudeme prevádzať meliorácie, regulácie potokov a vôd, elektrizáciu a vôbec, keď neodstránime z našich obcí ťažkopádnosť samosprávnych sborov, komplikovanosť predpisov a všetko to, čo stojí v ceste rozvoju.

Bez splnenia týchto potrieb a zariadení, ktoré sú podmienkou rozmachu našich obcí, úroveň slovenského ľudu na dedinách nielen že sa nezdvihne ale upadne.

Tisícročné cudzie panstvo a 20-ročná česká invázia zanechaly veľké a nesmazateľné stopy v nedostatkoch po našich obciach, v záujme ktorých sa málo alebo celkom nič nevykonalo.

Tu musí prísť skutočná, cieľuprimeraná budovateľská práca, ktorá behom niekoľkých rokov odstráni všetko to, čo hatí vývin našich obcí. Avšak aj táto budovateľská práca má svoje predpoklady. Po prvé, aby naše obce maly snaživých, nezištných a vytrvalých verejných pracovníkov-inteligentov, najmä notárov, ktorých činnosť má byť cieľuprimerane usmernená a prísne kontrolovaná. A po druhé, aby sa našim obciam dostalo všemožnej a najmä finančnej pomoci, bez ktorej to nepôjde.

Aj v minulosti boli sme my samosprávni činitelia svedkami toho, že sa vypraco-

vávaly rozličné plány pre budovanie našich obcí, ale ďalej od vyplnenia výkazov nedošlo. Stereotypne hovorilo sa: niet peňazí, a každá práca bola odbitá. Aj vtedy, keď pre navrhovanú prácu boly isté predpoklady, ktoré však na pohodlnosti a nezáujme niektorých vedúcich činiteľov obce stroskotaly.

Dnes sa už konečne musí pristúpiť od slov ku skutkom. Naše obce musia mať potrebný počet zodpovedných a riadne vystrojených školských učební, nejakú miestnosť pre kultúrnu činnosť s čitárňou a obecnou knižnicou a musí sa už započať so sústavnou ľudovýchovnou činnosťou a budovateľskou prácou.

Nechcem obviňovať našu inteligenciu po obciach, ale musíme si priznať, že jej doterajšia činnosť - okrem výnimiek bola malá a nedostačujúca.

Naša inteligencia musí viesť a dávať smernice a musí sa pričiniť o uskutočnenie všetkého, čo sa po dedinách previesť dá. Musí mať autoritu, ktorú si naša obec musí ctiť a vážiť a jej sa podrobiť v záujme svojom vlastnom a v záujme národa a štátu.

Aj doterajšie predpisy ukladajú našim zodpovedným činiteľom po obciach isté povinnosti a starosť o našu dedinu, Ale či sa jej všetci držali? Alebo ich kontrolovali? Z vlastnej skúsenosti viem, že počas revízií obecného hospodárstva nikdy som nedostal otázku: čo ste vykonali v záujme rozvoja vám svereného obyvateľstva? Ba snaživec ešte najskôr dostal dísciplinárku preto, že pracoval a že v jeho neúmornej práci niekto vždy našiel niečo, prečo ho museli vyšetrovať a preháňať.

Musíme žiadať nielen sústavnú a cieľaprimeranú prácu od našej inteligencie ale musíme ju aj kontrolovať a liknavcov s celou dôraznosťou a prísnosťou na zodpovednosť ťahať, lebo iba takto sa dožijeme výsledkov, zaručujúcich krajší zajtrajšok v našej teraz veru dosť zanedbanej slovenskej dedine. (Poslanec Horák: Tak je!)

Vďačná slovenská dedina, ktorej najviac môžeme ďakovať za svoju samostatnosť a svoj slovenský štát, čaká a volá po obrode, po splnení svojich kultúrnych, hospodárskych a sociálnych požiadaviek. Podajme jej svoju pomocnú ruku a napomáhajme ju v jej ťažkom položení.

Predmetný vládny návrh zákona o zmene niektorých predpisov o finančnom hospodárení obcí a miest v podstate neprináša zlepšenie obecných financií, len upravuje a našim pomerom prispôsobuje doteraz platné predpisy o finančnom hospodárení obcí a miest. Predovšetkým zjednodušuje pokračovanie pri zavádzaní dávok a poplatkov, čo naši samosprávni činitelia zaiste príjmu s veľkou povďačnosťou.

Pevne som presvedčený, že ešte musí prísť ďalšia a základná úprava obecných financií, diktovaná realitou života. Táto realita káže spoliehať sa predovšetkým na vlastné sily. A preto sadzba obecných prirážok má byť zvýšená po výšku úhrady celého riadneho rozpočtu každej obce. Nejaká výnimka mohla by byť jedine len pre finančne celkom slabé obce, u ktorých daňový základ neprevyšuje 2000 Ks. Nesmieme ad infinitum zvyšovať nároky na pomocný fond, ktorého úlohou má byť výlučne len napomáhanie investičnej činnosti obcí.

Áno, v našich obciach treba investovať Máme stavať školské budovy, kultúrne a sociálne domy a nadovšetko cesty.

To je budovateľský program slovenskej dediny, ktorá volá a čaká nápravu. Doteraz sme vedeli našu dedinu ucičíkať s tým, "veď panujú nad nami cudzí, ktorí nemajú ani citu, ani lásky, ani porozumenia pre nás, ani ochotu nám pomôcť.. !" Ale dnes na koho že sa budeme odvolávať a vinu svaľovať?

A preto musíme sa už chytiť do splnenia budovateľského programu našej dediny, ktorému nič nebude stáť v ceste, ak úrady nebudú len úradovať, ale aj napomáhať a usmerňovať túto prácu.

Pýtam sa, či by nemohlo rezortné ministerstvo dať vyhotoviť plány a rozpočet na jednotný typ skromných budov pre školy, kultúrne a sociálne domy s alternatívami svetových strán, ktoré by sa mohly obciam na žiadosť zdarma dodať podľa náčrtku stavebného pozemku?

Ďalej technickí zamestnanci a cestmajstri na okresných a župných úradoch nemohli by vypracovať pre tú-ktorú obec nejaký plánik na skromnú rekonštrukciu vicinálnej alebo obecnej cesty, alebo na úpravu potoka a verejných obecných priestorov?

V  našich obciach máme zdravé ruky, mnohé povozy a aj chuť do roboty, ktorej však chýba organizovanosť a táto práca nie je ani usmernená, cieľavedome vedená, ale zanedbaná. Pravda, chybuje aj základná úprava obecných financií.

V  nádeji, že táto úprava čoskoro bude, slávnemu Snemu odporúčam prijať osnovu tak, ako ju schválily výbory ústavno-právny a rozpočtový. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Tvrdý a Martvoň.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Martvoň:

Zriekam sa slova

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2 Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Tvrdý a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý: Nie sú.

Zpravodajca Martvoň: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 19. min. )