Středa 23. října 1940

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                         4. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 47. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 23. októbra 1940.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Oznámenie o skončení jarného a svolaní jesenného zasadania

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Zmeny vo výboroch

3

Došlé nariadenia s mocou zákona

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

14

Zakľúčenie zasadnutia

14

Program:

 

1. Zpráva branného, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o

 

vládnom návrhu zákona o civilnej protileteckej ochrane

4

Reč zpravodajcu Turčeka

4

Reč zpravodajcu Dr. Orlického

4

Reč zpravodajcu Hollého

6

Prikročenie k rozprave

6

Reč poslanca Moravčíka

7

Koniec rozpravy

9

Pozmeňovací návrh poslanca Vojtecha Horáka a spoločníkov

9

Zpravodajcovia s pozmeňovacím návrhom súhlasia

9

Prvé hlasovanie o návrhu

10

Prijatie p o z m e ň o v a c i e h o n á v r h u prvým, h l a s o-

 

v a n í m

10

Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasova n í m

10

Druhé hlasovanie o návrhu

10

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

10

2. Zpráva národohospodárskeho a zahraničného výboru o vládnom

 

návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na

 

udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-nemecká....

10

Reč zpravodajcu Lišku............................................................

10

Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského.............................................

13

Rozprava odpadá.......................................................................

13

Prvé hlasovanie o návrhu............................................................

13

Prijatie návrhu prvým hlasovaním...........................................

13

Druhé hlasovanie o návrhu......................................................

13

Prijatie návrhu druhým hlasovaním.....

14

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 38. mín.

Pritomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil

Zapisovatelia: Husárek, Šrobár.

48 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Dr. Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 47. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že pán prezident republiky podľa §§ 19 a 38 Ústavy rozhodnutím z 19. októbra 1940 vyhlásil jarné zasadanie Snemu za skončené dňom 22. októbra 1940 a svolal jesenné zasadanie na 23. októbra 1940.

Ospravedlnenie neprítomností:

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Suroviak, Dr. Matej Huťka a Konštantín Čulen.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že zahraničný výbor na zasadnutí dňa 8. októbra 1940 vyvolil za predsedu poslanca Dr. Miloša Vanču a za II. podpredsedu poslanca Dr. Františka Hrušovského.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Pán predseda vlády v smysle § 44. ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 30. septembra 1940 č. 239 Sl. z. o Slovenskej revíznej a dôverníckej spoločnosti,

zo dňa 30. septembra 1940 č. 240 51 z o zapezpečení riadneho hospodárenia na majetkoch, spadajúcich pod výkup podľa zákona č. 46/1940 Sl. z.,

zo dňa 24. septembra 1940 č. 242 Sl. z. o povinnom súpise a nútenej úschove dlho-

pisov Zvláštneho fondu pre zmiernenie strát, povstalých z povojnových pomerov, a dlhopisov Všeobecného fondu peňažných ústavov a o hlásení iných záväzkov a požiadaviek oproti týmto fondom,

zo dňa 4. októbra 1940 č. 245 Sl. z. o zákaze hromadenia predmetov dennej potreby,

zo dňa 4. októbra 1940 č. 248 Sl. z. o Vysokej obchodnej škole v Bratislave,

zo dňa 4. októbra 1940 č. 251 Sl, z. o dozornom práve županov.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 46. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o civilnej protileteckej ochrane.

Zpráva národohospodárskeho a zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-nemecká.

Vládny návrh zákona o trestných činoch proti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a rozpočtovému.

Vládny návrh zákona o určovaní miezd (platov) a pracovných podmienok. Návrh

prideľujem výboru ústavno-právnemu, sociálnemu, zdravotnému a národohospodárskemu.

Oznamujem, že sa poštou rozoslal

vládny návrh zákona o ľudových školách. Návrh som pridelil výboru kultúrnemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o civilnej protileteckej ochrane,

Zpravodajcom za výbor branný je pán poslanec Teodor Turček, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. František Orlický a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Turčekovi.

Zpravodajca Turček:

Slávny Snem!

Branný výbor na spoločnom zasadnutí s ústavno-právnym výborom a rozpočtovým výborom prerokoval predloženú osnovu.

Dôvodová zpráva veľmi jasne dokazuje nielen nutnosť zmeny doterajších právnych predpisov o civilnej protileteckej ochrane, ale aj účelnosť predloženého vládneho návrhu.

Spoločné zasadnutie všetkých troch snemových výborov za spoluúčasti zástupcov Ministerstva národnej obrany dopodrobna prerokovalo celú osnovu a po menších zmenách, ktoré boly potrebné, osnovu zákona aj prijalo.

Spôsob vedenia terajšej vojny, ktorá sa neobmedzuje len na fronty, ale hlboko zasahuje vzdušnou zbraňou aj do zázemia, vnucuje zvýšenú starostlivosť o civilné obyvateľstvo v záujme konečného cieľa, víťazného skončenia vojny.

Tu predložená osnova vyhovuje týmto podmienkam a preto odporúčam v mene branného výboru, aby ju slávny Snem prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Keď začiatkom XX. storočia darily sa pokusy lietania so strojmi ťažšími ako vzduch, nik nemohol tušiť, že lietanie lietadlami dosiahne tak vysokého stupňa, na akom sa dnes nachádza. Jeho počiatky, pozostávajúce z väčšej čiastky z odvážnych ba často životu nebezpečných pokusov obetavých pracovníkov letectva strojmi na tento cieľ sa nehodiacimi, patria minulosti.

Je ešte v našej čerstvej pamäti pokrok, ktorý urobilo letectvo vo svetovej vojne, kde zvlášť na konci začalo sa ukazovať, ako moderná zbraň veľkého útočného účinku. Vývoj letectva sa nezastavil ani po roku 1918, keď zbrane utíchly a prešlo sa do mierovej doby. Ba práve naopak, vtedy sa začala letectvu venovať ešte väčšia pozornosť a pracovať na jeho zdokonalení, následkom čoho bolo to, že sa ono začalo ešte väčšmi rozmáhať. A hlavne pri doprave pošty, ale aj osôb na väčšiu vzdialenosť začalo robiť iným dopravným prostriedkom vážnu konkurenciu. Pristúpilo sa k vybudovaniu leteckých liniek, nielen medzi susednými štátmi, ale aj medzi vzdialenými, ba medzi rôznymi svetadielmi zaviedlo sa letecké spojenie. Letectvo na tomto poli sa celkom dobre osvedčilo. Zásluhu maly na tom nielen veľké technické znalosti pri stavbe dokonalých lietadiel, ale aj dobre vycvičení piloti, dobré prístroje, dobre vybudované letištia, dobrá meteorologická služba, goniometrické stanice a rôzne iné zariadenia.

Poučené skúsenosťami zo svetovej vojny začaly mnohé štáty venovať veľkú pozornosť i vojennému letectvu, ktorého vývoj podporovaný bol všetkými vymoženosťami vied. Zdokonalenie stavby lietadiel, zvýšenie výkonnosti týchže, ich dokonalé- vystrojenie umožnily väčšie a všestrannejšie využitie letectva na vojenné ciele. Po skúsenostiach z japonsko-čínskej vojny, zo španielskej revolúcie, ale hlavne z vojny Nemeckej ríše s Poľskom a západnými mocnosťami sa ukázala účelnosť tejto zbrane v celom rozsahu. Letecká zbraň stala sa skoro najvážnejšou útočnou zbraňou a dnes už ako fakt môžeme ustáliť, že pri dosavádnych vojenných úspechoch Nemeckej ríše patrí veľký po-

diel na nich aj výbornému nemeckému letectvu a hrdinným nemeckým letcom.

Práve tento veľký význam vojenného letectva prispel k tomu, že sa letectvo a s ním súvisiace otázky ako aj ochrana proti leteckým útokom staly predmetom vážneho záujmu štátov, lebo s vybudovaním veľkého vojenného letectva musí postupovať ruka v ruke aj ochrana proti leteckým útokom nepriateľa. Táto ochrana nemôže sa vzťahovať len na vojenské osoby a na vojenské objekty, lebo v povahe tejto zbrane menovite jej veľkej pohyblivosti a možnosti zásahu na väčšie vzdialenosti väzí možnosť účinne napadnúť a zasiahnuť zázemie štátu, ktoré je prameňom sily a odolnosti napadnutého národa.

Civilná protiletecká ochrana opiera sa dosiaľ o zákon zo dňa 11. apríla 1925 č. 82 Sb. z. a n. o ochrane a obrane proti leteckým útokom, ale po skúsenostiach z posledných vojenných rokov dospelo sa k presvedčeniu, že tento zákon nevyhovuje najnovším potrebám a skúsenostiam vo veciach civilnej protileteckej ochrany.

Prejednávaný návrh podriaďuje civilnú protileteckú ochranu ministrovi národnej obrany.

Takto je organizovaná civilná protiletecká ochrana v Nemecku a vo väčšine europských štátov. Je to aj logické, lebo civilná protiletecká ochrana je súčiastkou protileteckej obrany a tým je už dané jej podriadenie branej moci. Je potrebná najužšia spolupráca medzi vojenskou protileteckou obranou a civilnou protileteckou ochranou, keďže obidve tieto složky smerujú proti účinkom nepriateľských náletov, teda proti zásahom nepriateľa na štát. na jeho obyvateľov a na majetky.

I skúsenosti z terajšej vojny dokázaly správnosť takéhoto vybudovania civilnej protileteckej ochrany a preto sme ani my nemohli ju ďalej vykonávať podľa zákona č. 82/1935 Sb. z. a n. Predloženie vládneho návrhu na novú zákonnú úpravu civilnej protileteckej ochrany, vyhovujúcu zmeneným potrebám a počítajúcu i so skúsenosťami poslednej vojny, vítame všetci.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 8. a 18. októbra 1940 a previedol na ňom rôzne zmeny.

Podľa upraveného textu cieľom civilnej protileteckej ochrany je chrániť ži-

voty obyvateľov, verejný a súkromný majetok v Slovenskej republike pred účinkama leteckých útokov, najmä

a)  vystríhať obyvateľstvo, úrady a podniky včas pred blížiacim sa nepriateľským útokom (výstražná protiletecká ochranná služba),

b)   pri úrazoch osôb a pri hmotných škodách poskytovať účinnú pomoc a spolupracovať pri obnovení verejnej bezpečnosti, Verejného poriadku a pokoja, ak boly leteckým útokom porušené alebo ohrožené (pohyblivá a miestna bezpečnostná a pomocná protiletecká ochranná služba),

c)  chrániť verejné a súkromné, priemyselné podniky, závody a ich zamestnancov v záujme ich nerušenej práce (protiletecká ochranná služba podnikov a závodov),

d)  chrániť verejné a súkromné budovy, úrady, podniky, závody, ich zamestnancov a obyvateľov (svojpomocná protiletecká ochranná služba),

e)  chrániť verejné a súkromné budovy, úrady, podniky a závody a v nich zamestnané alebo sa zdržujúce osoby, ak svojpomocná ochranná služba týchto nestačí a osobitná protiletecká ochranná služba podnikov a závodov sa nevyžaduje (rozšírená svojpomocná protiletecká ochranná služba).

Proti pôvodnému vládnemu návrhu bola tu prevedená zmena v § 1, písmena a), kde nastúpila na miesto hlásnej protileteckej ochrannej služby výstražná protiletecká ochranná služba, lebo hlásna protiletecká ochranná služba už svojou povahou patrí do pôsobnosti vojenských útvarov, ďalej bolo doplnené ustanovenie pod písmenom b) i pohyblivou bezpečnostnou a protileteckou ochrannou službou, aby bol umožnený vznik takému útvaru CPO, ktorý môže byť posielaný k výkonu CPO s jedného miesta na druhé.

Paragraf 2 bol upravený tak, že CPO organizuje a vykonáva minister národnej obrany so šéfom vzdušného úradu a veliteľom vzdušných zbraní, ktorý je mu podriadený. Táto úprava stala sa po dohode so zástupcami ministra národnej obrany.

Z § 6, odseku 4 utvorený bol zvláštny paragraf 7, lebo toto ustanovenie týka sa protileteckej ochrany vo zvláštnych od-

vetviach verejnej správy a svojou povahou vybočuje z rámca ustanovení § 6 pôvodného návrhu.

Z § 7 pôvodnej osnovy vynechaný bol odsek 3, lebo sa týka vlastne prevádzania CPO a preto priamo do zákona nepatrí.

V § 8 pôvodnej osnovy odsek 3 bol tak upravený, že miestne orgány Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Sväzu sú povinné včas informovať obvodového veliteľa o všetkých veciach CPO. Doplnenie tohto ustanovenia je potrebné z toho dôvodu, že obvodový veliteľ má mať vo svojej blízkosti taký orgán, ktorý ho môže hneď informovať o tých opatreniach CPO, ktoré sú sverené Obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave a Sväzu.

Každý občan Slovenskej republiky je pri prevádzaní CPO povinný poskytovať osobné a vecné plnenia a chovať sa tak, ako je to v záujme CPO nariadené s ohľadom na jeho osobu, na jeho vlastníctvo, alebo jeho majetok. Takto bol preštylizovaný § 9, odsek 1 pôvodného návrhu, lebo toto roztriedenie lepšie vystihuje podstatu veci.

Paragraf 10 vládneho návrhu nahradený bol pružnejším ustanovením, podľa ktorého minister národnej obrany určí osoby, ktoré sú oslobodené od výkonu osobných služieb podľa tohto zákona so zreteľom na ich vek, zdravotný stav, povolanie alebo verejné účinkovanie.

Paragraf 13, odsek 1 vládneho návrhu bol zmenený, lebo bolo vynechané to ustanovenie, že nehnuteľné veci možno len do užívania požadovať, nakoľko odsekom 2 tohože paragrafu je daná možnosť i nehnuteľné vecí vyvlastniť.

Pri úprave osnovy vládneho návrhu pokiaľ ide o trestné ustanovenia boly prevedené zmeny v tom smere, že trestné sadzby boly snížené a upravené boly čiastočne aj skutkové podstaty. Ústavnoprávny výbor neshľadal potrebným tak prísne tresty.

Ústavno-právny výbor viackrát rokoval so zástupcami Ministerstva národnej obrany a upravená osnova je výsledkom dlhých porád, pri ktorých veľmi cenné služby nám preukázali aj zástupcovia úradov Nemeckej ríše.

Považujem za svoju povinnosť vysloviť im nielen v mojom mene, ale aj v mene

celého slovenského zákonodarného sboru najúprimnejšiu vďaku za priateľskú spoluprácu a pomoc. Pevne som presvedčený, že táto priateľská spolupráca je verným odzrkadlením priateľského pomeru medzi Slovenskou republikou a Veľkonemeckou ríšou.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem túto osnovu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.

Zpravodajca Hollý:

Slávny Snem!

Nové spôsoby a nové prostriedky vojny kladú nové požiadavky i na obranu. Netreba sa zmieňovať o tom, aký veľký význam a akú veľkú funkciu má v dnešnej vojne vzdušná zbraň a netreba ani široko odôvodňovať, aká veľká a prepotrebná má a musí byť starostlivosť štátu a jeho vlády o ochranu životov obyvateľstva a jeho majetku proti prípadným nepriateľským útokom zo vzduchu a ako náležite sa treba pripraviť na túto ochranu pre každý prípad.

Práve preto rozpočtový výbor, keď na spoločnom zasadnutí s výborom branným a ústavno-právnym 8. októbra rokoval o predloženom vládnom návrhu, s plným porozumením súhlasil s osnovou a po niekoľkých opravách ju i prijal. Nakoľko však uskutočnenie vládneho návrhu vyžaduje si nepredvídané náklady a v rozpočte na rok 1940 sa na takéto ďalekosiahle prípravy nepamätalo dostatočnou úhradou, rozpočtový výbor pri schválení tejto osnovy pripomína len toľko, že úhradu výdavkov spojených s organizáciou CPO v čase od účinnosti tohto nového zákona do konca roku 1940 zaopatrí si Ministerstvo národnej obrany z úspor svojho tohoročného rozpočtu.

Za rozpočtový výbor teda odporúčam slávnemu Snemu osnovu prijať v tom znení, ako je predložená v zpráve uvedených výborov. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam mu slovo.

Poslanec Moravčík:

Slávny Snem!

Pred desať rokmi začaly sa vo vojenských kruhoch šíriť zprávy o takzvanej totálnej vojne. Nik z civilných obyvateľov nevedel si ujasniť dosah tohto slova. Vedelo sa len, že vo vojnovej taktike nastáva zásadný prelom, ktorého prvé náznaky videli sme už za svetovej vojny, prelom v tom smysle, že do bojového ústrojenstva nie sú natiahnutí len vojaci, ale všetko obyvateľstvo toho štátu, ktorý bojuje. Zdokonalením a rozšírením leteckej zbrane prestala tradičná čiara medzi frontom a zápolím, lebo všetky složky bojujúceho štátu staly sa bojovým terénom. Len v posledných rokoch spoznávali sme bližšie - pravda, len teoreticky - následky leteckej vojny. Vojenskí odborníci vedeli, že dobre riadené nálety môžu v zárodku zničiť všetky akcie nepriateľa a rozdeptať celý štátny organizmus. Ale i keď predpovede o účinkoch náletov boly dosť presné, predsa boly neúplné. Splnilo sa síce to, čo očakávali mnohí, že letecká zbraň môže ničiť všetko obyvateľstvo bez ohľadu na vek a na postavenie, ale len málo ľudí vedelo, ako ďaleko je možne organizovať obranu proti leteckým náletom. My sami ani dnes, keď rokujeme o zákone, ktorý má byť podkladom pre organizáciu protileteckej ochrany, nevieme, aké môžu byť zásahy nepriateľského letectva, keďže sme ich neprežili. Zato máme možnosť laickým alebo aj odborným okom pozorovať, aké účinky má takzvaná pasívna letecká obrana.

Vo svetovej vojne boly všetky protiletecké zbrane ešte len v stave zrodu. 20 ročný odstup od svetovej vojny poskytol príležitosť konštruktérom sostaviť takú protileteckú zbraň, ktorá by ako-tak dávala nádej na úspech. Boly sostavené nové automatické zamerovače, znamenajúce revolúciu vo vojnovej technike, rýchlopalné delá s obrovskou počiatočnou rýchlosťou o priebojnosťou, veľkorážne guľomety so značnou donosnosťou. Ale keď srovnáme všetko toto úsilie s výsledkami musíme otvorene si priznať, že pozemná protiletecká obrana je nedostatočná proti nepriateľským náletom. A najmä za noci sú vystavené, hoci aj zatemnené mestá, nebezpečiu, že budú cieľom nepriateľského útoku, bez toho, aby sa mohly účinnejšie hájiť. Za takýchto okolností pasívna protiletecká

obrana je veľmi potrebná, ba mohli by sme povedať, že je nutná, ak nechceme, aby prípadné letecké nálety maly zhubný vplyv aj na civilné obyvateľstvo. Všetky doterajšie opatrenia a prípravy a ochrany proti leteckým útokom robily sa na základe zákona číslo 82 z 11. apríla 1935, ktorý bol doplnený vládnym nariadením z 18. októbra 1935. Podľa tohto zákona, ktorý by sme mohli nazvať za pokus o organizáciu obrany pred leteckými útokmi, boly pre organizáciu tejto akcie príslušné viaceré úrady. Civilná protiletecká ochrana bola daná vlastne do rúk civilom, vojaci nemali skoro v nej slova. Následkom tohto bola celá aparatúra protileteckej obrany veľmi ťažkopádna, a okrem toho v mnohých prípadoch bola vedená veľmi neodborne. Ak azda pôvodcovia tohto starého zákona mali na mysli okrem iného zaistiť tiež ochranu civilného obyvateľstva pred leteckými náletmi, postupom Lupom času sa celá táto vec zvrhla v obchod. Predmety potrebné k civilnej protileteckej obrane, najmä však plynové masky, siaty sa predmetom zúrivej obchodnej špekulácie, o ktorú sa uchádzali najvplyvnejší ľudia starého štátu, pretože v tom videli veľmi výnosný obchod. Tak civilná protiletecká obrana uviazla v bezohľadnom zápase o kontingent výroby masiek. Nie spoľahlivosť, nie praktičnosť a možnosť účasti všetkých vrstiev obyvateľstva na kúre masky, ale percento zisku rozhodovalo. Dnes sa nám to zdá už skoro smiešne, ale historickou skutočnosťou zostane, že na základe vládneho nariadenia získané oprávnenia dávaly možnosť predávať takzvané ľudrvé masky a luxusné masky, ako by jedni mali za príplatok nejakých 50 Ks iné dýchacie orgány, inú odolnosť proti bojovým plynom, alebo iný nárok na život. Tento moment starej takzvanej civilnej protileteckej obrany uvádzam len preto, aby sme sa v budúcnosti vyhli podobnému postupu. Ak má obyvateľstvo veriť účinnosti ochranných prostriedkov proti plynom, nesmie nik priamou alebo nepriamou propagandou ľudí infikovať, že drahšia maska skôr zachráni pred otravou ako maska lacnejšia, čiže budúci predaj masiek musí byť organizovaný tak, že vojenské orgány pripustia len úplne spoľahlivú masku do obehu bez horibilných ziskov.

Zákon o civilnej protileteckej ochrane, ktorý práve prejednávame, prináša niekoľko veľmi cenných novôt. Na rozdiel od sta-

rého zákona je v ňom totiž presne vymedzené poslanie civilnej protileteckej obrany. Ale najväčším jeho kladom je, že celá protiletecká obrana sústreďuje sa v Ministerstve národnej obrany. Lebo i keď hovoríme o aktívnej a pasívnej protileteckej ochrane, i keď uvádzame protileteckú obranu vojenskú a civilnú, je podľa získaných skúseností nemysliteľné, aby na základe čisto teoretických pojmov táto obrana sa triedila. Boj proti účinkom nepriateľského letectva patrí vojsku a všetky civilné orgány spolu s civilným obyvateľstvom sú povolané našej armáde v tomto smere pomáhať. Prakticky to znamená, že všetky orgány protileteckej obrany treba podriadiť Ministerstvu národnej obrany, ktoré disponuje potrebným množstvom odborníkov, lebo len takto môže byť zaistený jej riadny chod. V tomto smere nám predložený zákon znamená veľký krok napred a z jednodušenie doteraz v pomerne ťažkej sústave organizácií. Zákon ďalej prináša novoty v takzvanej pohyblivej bezpečnostnej a pomocnej protileteckej obrannej službe. Doteraz totižto organizácia ochrany proti lietadlám obmedzovala sa len na miestne prostriedky, ale nebolo sboru, ktorý by bol povolaný zasiahnuť, ak účinky letectva boly značnejšie, ktoré už nemohla zdolať miestna obrana. Nový zákon rozdeľuje územie štátu na obvody, ktoré sa kryjú s obvodmi okresných úradov. Zákon pamätá ďalej na liečebnú starostlivosť a na zaopatrenie osôb činných v civilnej protileteckej obrane, lebo osoby, ak sa stanú nespôsobilé k práci, alebo ich pozostalí majú nárok na zaopatrenie podľa zákona o vojenských poškodencoch.

Dôležité je ustanovenie zákona o predaji plynových masiek a ich súčiastok. Podľa tohto ustanovenia koncesiu na výrobu masiek udeľuje Ministerstvo hospodárstva, koncesiu na predaj okresné úrady. Ako som už vyššie uviedol, v tomto smere, keď sa nechceme dopustiť starých chýb, musíme pokračovať čo najobozretnejšie. Naša civilná protiletecká obrana bude len vtedy vyhovujúca, keď bude dokonalá aj v najmenších podrobnostiach, tedy aj vo výrobe masiek. Výroba masiek nesmie sa stať predmetom špekulácie, alebo predmetom zápasu o zisk niekoľkých ľudí. Na vojne v každej armáde je zavedený jeden typ vojnovej masky, či pre vysokého dôstojníka alebo obyčajného vojaka. Prečo by sa ne-

mohlo podobným spôsobom postupovať aj v civilnom živote. Ľudia v civilnom živote môžu sa síce šatiť podľa vkusu, no nie je v záujme veci, aby sa z masiek robil tiež módny článok. Prijať standardný typ, ten dať potom za ľudovú cenu do obehu, to nech je vedúcou zásadou povolaných ľudí. A podobne treba postupovať tiež pri výrobe a opravách iných predmetov, slúžiacich CPO.

Zdokonalenie organizácie civilnej protileteckej obrany, ako ju predvída nový zákon, bude tiež vyžadovať značnejšie finančné náklady. Ale nenájde sa azda človek, ktorý by proti týmto nákladom brojil. Veď financovanie civilnej protileteckej obrany je vlastne financovanie záchrany holého života občanov nášho štátu. Aj obce, ktorým sa prideľujú určité finančné povinnosti, zaiste s radosťou a s porozumením budú plniť to, čo sa im ukladá.

Zákon tento, hoci s veľkou dôkladnosťou pamätá na mnohé podrobnosti civilnej protileteckej obrany a pamätá na mnoho, eventualít, je predsa len rámec organizácie. Najdôležitejšou jeho súčiastkou, bez ktorej by sa azda ani nemohol uviesť v život, je porozumenie obyvateľstva nášho štátu. Každý zo slovenských občanov musí si totiž uvedomiť, že tento zákon nerobí sa preto, aby bol podklad pre šikanovanie ľudí, ale preto, aby sme prípadné nepriateľské útoky čo najlepšie odrážali, alebo aby sme v zárodku udusili ich následky. Preto pre jeho zdokonalené prevedenie je potrebná disciplína všetkého obyvateľstva v štáte. Máme určité skúsenosti, že mnoho tvrdohlavých ľudí nechce poslúchať pokyny funkcionárov CPO pri cvičení, pretože vraj nejde o skutočný nálet. Vari netreba ani povedať, že takýto postoj je nesprávny, ba môžeme povedať, je záškodnícky. Cvičenia protileteckej obrany sú veľmi potrebné, aby prechod od cvičenia ku skutočnej, potrebou vyvolanej obrane, bol čo najjednoduchší a najľahší. Mohli by sme povedať, že musí ich byť toľko, aby ľudia v prípade leteckého náletu mali dojem, že ide len o cvičenie. Ale ak by protiletecké cvičenia boly len preto, aby sa povedalo, že cvičenia robíme bez toho, aby sa pri každom takom cvičení prehlbovala a zdokonaľovala organizácia, tu musíme povedať, že takéto cvičenia sú zbytočným utrácaním času. Povinnosťou všetkých orgánov, ktoré sa majú utvoriť na základe tohto zá-

kona je, aby išli v organizácii do tých najmenších podrobností. Nielen formálne odbavovať cvičenia, ale v skutočnosti robiť všetko tak, aby obrana bola čo najdokonalejšia.

V prípade náletu je však do istej miery každá obrana iluzórna vtedy, ak niet potrebných obranných prostriedkov. A medzí prvé takéto prostriedky patrí dokonalé vybudovanie protileteckých krytov. Ani pozornosti povrchného pozorovateľa neujde, že v tomto smere sme veľmi nedostatočne vybavení. Všimnime si len také cvičenia protileteckej obrany v Bratislave, počas ktorých obyvateľstvo sa z veľkej čiastky uchyľuje pod brány s drevenou strechou, ktorú by prerazil kameň, nieto bomba strednej ráže a priemernej výbušnosti. Zaiste, že bude všeobecne známy nedostatok protileteckých krytov, ale ak by malo pri tom zostať, je všetka práca iluzórna. Z tohto miesta treba zdôrazniť potrebu rýchleho vybudovania dokonalých protileteckých krytov, ktoré by účinne vzdorovaly i prípadným plynovým útokom.

Civilná protiletecká ohrana, ako ju má zákon na mysli, predstavuje účasť len civilného obyvateľstva proti útokom nepriateľského letectva. Najlepšou obranou je obrana letecká, ktorú bude plniť naša armáda. Preto aj pri tejto príležitosti je vhodné pripomenúť, že proti lietadlu lietadlo proti eskadre eskadra je najúčinnejšia. Tým chcem len toľko naznačiť, že musíme výdatne pomáhať zo všetkých hmotných síl vybudovanie našej vzdušnej armády. Slovenský národ nemá imperialistického programu. Chce si udržať len svoju štátnu a národnú existenciu. Ale preto, že nás je pomerne veľmi málo, musí nám záležať na živote každého jednotlivca a preto vybudovanie obrannej vzdušnej zbrane slovenskej armády bude najúčinnejším prostriedkom, ako zaistiť istotu životov príslušníkov tohto štátu. Keď dnes prijímame zákon o civilnej protileteckej obrane, prijmeme tiež záväzok, zosilniť slovenské letectvo, ako nutný doplnok obrany civilného obyvateľstva.

Len vítať možno iniciatívu vlády a vojenských kruhov, ktoré prišly s týmto zákonom, znamenajúcim podstatné zlepšenie proti doterajšiemu stavu. Pevne síce veríme, že Všemohúci Boh nás ochráni pred možnosťami, kedy by sme museli skutočne

našou protileteckou ochranou zasiahnuť v záujme nášho obyvateľstva. Nedá sa však nič predvídať, a vieme, že pripravenosť je polovica úspechu. Keď preto v terajších rozbúrených časoch zdokonaľujeme si našu civilnú obranu podľa osvedčených vzorov Nemeckej ríše, nešírime paniku, len chceme byt pripravení. Tento zákon v srovnaní s doteraz platným zákonom znamená také podstatné zlepšenie, že vlastne ani nepotrebuje, aby sa dakto zaň prihováral. Je jasný a ním predvídaná organizácia bude zaiste našim potrebám vyhovovať. Preto vyhlasujem, že budem a so mnou bude zaiste i celý slávny Snem hlasovať za jeho prijatie v tej forme, ako ho upravily snemové výbory. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za zakončenú.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

"Návrh poslanca Vojtecha Horáka a spoločníkov.

Podpísaní navrhujú:

v § 10, ods. 6 slová "pri nebezpečenstve leteckého útoku" nahradiť slovami: "pri hroziacom nebezpečenstve",

v § 15, ods. 2 slovo "veliteľa" nahradiť slovom "úradu" a za slovami "príslušného obvodového" vsunúť slovo "veliteľa".

Podpísaní: Vojtech Horák, Ján Liška, Dr. Eugen Filkorn, Vladimír Moravčík, Jozef Drobný a Ing. Franz Karmasin.

Predseda Dr. Sokol:

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Turček, Dr. Orlický a Hollý. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanými zmenami súhlasia.

Zpravodajca Turček: Súhlasím.

Zpravodajca Dr. Orlický: Súhlasím.

Zpravodajca Hollý: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanými zmenami súhlasia.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 23 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňova-

com návrhu poslanca Vojtecha Horáka a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak však Snem pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Vojtecha Horáka a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou §§ 10 a 15.

- Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o civilnej protileteckej ochrane.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Turček, Dr. Orlický a Hollý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?                                                         

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Zpravodajca Hollý: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu

Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho a zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-nemecká.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška a za výbor zahraničný pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Liškoví.

Zpravodajca Liška:                                    

Slávny Snem!

Obchodná smluva slovensko-nemecká, predložená Snemu Slovenskej republiky na schválenie je vlastne prvou obchodnou smluvou medzinárodnou, ktorá bola uzavretá s cudzinou a preto nech mi je dovolené, slávny Snem, ako zpravodajcovi za národohospodársky výbor čo len stručne pripomenúť a zhodnotiť význam dnešného dňa v dejinách nášho Snemu a význam tejto smluvy s hľadiska slovenského hospodárstva.

Táto smluva práve tak ako aj štrnásty marec 1939 je vo vývoji slovensko-nemeckých hospodárskych stykov významným medzníkom, ktorý rozdeľuje tento vývoj na dve obdobia.

Prvé je charakterizovanie intenzívnymi stykmi slovenských firiem s firmami sudetskými a protektorátnymi a len nepatrnými stykmi s firmami bývalého Rakúska a s firmami v Ríši.

Už druhé obdobie vyznačuje sa rýchlym obratom nášho vývozu do Nemecka, ktorý dosahuje v poslednom čase pozoruhodné výsledky. Tento zjav má svoje odôvodnenie predovšetkým vo vyhlásení samostatného slovenského štátu a v prevzatí ochrany nad týmto štátom Vodcom veľkého nemeckého národa.

Tieto historické skutočnosti ako i rozhodné prejavy reprezentantov slovenského štátu stačily vzbudiť v nemeckej hospodárskej verejnosti nielen záujem o náš samostatný štátny život ale aj o hospodár-

ske povzenesenie Slovenska a ochotu podporovať nás v prvých ťažkých začiatkoch budovateľských.

Tak vznikol na oboch stranách najvzácnejší kapitál nepostrádateľný v hospodárskych stykoch, t. j. dôvera slovenského vývozcu k nemeckému dovozcovi a naopak. Vývoj europských hospodárskych pomerov od začiatku vojny urýchlil tento vývoj a zvýšil jeho intenzitu.

Treba zdôrazniť, že terajšie výsledky slovensko-nemeckých stykov si nemožno predstaviť bez vzornej, korektnej a nadovšetko obetavej spolupráce slovenského a nemeckého vládneho výboru, ktoré majú uzavieraním medzištátnych smluv a dohôd upravovať vývoj hospodárskych stykov a odstraňovať tak všetky prekážky, ktoré by ho rušily. Sme vďační Bohu za to, že sa tu nestretli pri práci suchopárni hospodárski odborníci, ktorí vidia len hru sústavy hospodárskych čísel, ale že sa tu stretli v družnej spolupráci korektní, húževnatí a nadovšetko pre svoj štát všetko žertvujúcí hospodárski pracovníci, ktorí majú len jeden veľký cieľ; slúžiť svojmu národu.

Táto príležitosť ma preto oprávňuje k tomu, aby som ako zpravodajca národohospodárskeho výboru i ako blízky pozorovateľ všetkých tých prác, ktoré sa konaly v súvise s uzavretím tejto smluvy, vyslovil vďaku celého Snemu všetkým tým pracovníkom, ktorí sa o uzavretie smluvy zaslúžili.

Je to v prvom rade predseda nášho vládneho výboru náš priateľ splnomocnený minister Dr. Štefan Polyák a jeho zástupca priateľ poslanec Dr. Ing. Peter Zaťko, ktorí s nevšednou húževnatosťou, obetavosťou a láskou k veci so svojimi spolupracovníkmi vždy a všade nezištne hájili hospodárske záujmy nášho štátu.

Pravda, nie menšia vďaka patrí i predsedovi nemeckého vládneho výboru pánu ministerskému dirigentovi Dr. Bergemannovi, jeho zástupcovi hlavnému ministerskému radcovi Jankemu a ich spolupracovníkom, ktorí so zvláštnym pochopením a ochotou nám vychádzali vždy v ústrety, kedykoľvek išlo naše veci. Týmto súčasne patrí vďaka aj za to, že naše smluvy a dohody s Nemeckom sa nestaly sbierkou

strohých predpisov, ktoré svojou nepružnosťou sťažujú vzájomný styk, ale hybnou pákou, ktorá ho usnadňuje.

Prvou dohodou, ktorá upravuje hospodárske styky slovensko-nemecké je dohoda z 23. marca 1939. V nej sú vyslovené zásady, podľa ktorých majú byť upravené naše hospodárske styky s územím Ríše i Protektorátom. Obe smluvné strany si však boly vedomé, že táto úprava nestačí a bolo preto treba prikročiť k uzavretiu riadnej obchodnej rámcovej smluvy, ktorá by vytvoríla širší právny podklad pre vzájomné hospodárske styky.

Už v máji 1939 sa započaly obchodnepolitické rokovania, ktoré sa skončily v júni 1939 podpísaním prvej slovenskej obchodnej smluvy s cudzinou, ktorá je predmetom dnešného rokovania Snemu.

Je to rámcová obchodná smluva so všetkými klauzulam i a prílohami, ktoré sa časom staly charakteristickými súčiastkami takzvaných klasických rámcových obchodných smlúv. Samotná smluva má 25 článkov, v ktorých sú upravené hlavne tieto otázky: práva pobytu a nastupovanie živnosti a obchodu príslušníkov jednej smluvnej strany na území druhej smluvnej strany, ochrana ich osobných a vecných práv, ochrana živnostenských oprávnení fyzických a právnych osôb, zaistenie najväčších výhod pri tovarovom styku pokiaľ ide o clá, dane a poplatky, obojstranné zachovávanie medzinárodných dohôd o slobode prechodu a prevážaní tovarov, prísľub špeciálnej úpravy železničného a poštového styku, otázka plavby po Dunaji, obvyklé výnimky z doložky o najväčších výhodách, styk a kompetencia vládnych výborov a konečne záverečné ustanovenie o platnosti tejto smluvy a jej vzťah na Protektorát.

Smluva nadobudla platnosti 1. júla

1939 a bola uzavretá na 2 roky s tým, že ak nebude do tejto doby vypovedaná, jej platnosť sa automaticky predĺži na neurčitú dobu. Jednako i po tejto dobe je výpovedná lehota 6 mesiacov.

Zvláštne prílohy smluvy tvoria dve colno-tarifné prílohy, v ktorých sú uvedené smluvné colné sadzby nemecké poskytnuté nám a naše poskytnuté Nemecku, ve-

terinátna dohoda a konečne ustanovenia záverečného protokolu.

Zvláštnej pozornosti si zaslúžia menovite colno-tarifné prílohy tejto smluvy. V prvej prílohe sú shrnuté všetky nemecké colno-tarifné záväzky proti nám. Táto príloha je pomerne malá, lebo obsahuje len šesť smluvných záväzkov pre colno-tarifné prejednávania slovenských výrobkov pri dovoze do Ríše.

Tento pomerne malý počet nemeckých smluvných záväzkov treba si vysvetliť tým, že táto colno-tarifná príloha sa netýka nášho styku s protektorátnym a sudetským územím, kde máme doteraz bezcolný styk a po jeho zrušení bude colno-tarifná otázka vybavená samostatne a konečne tým, že na základe doložky o najväčších výhodách nám prislúchajú všetky sníženia nemeckých colných sadzieb, ktoré Nemecko poskytlo iným štátom.

Naproti tomu príloha B), v ktorej sú uvedené slovenské colno-tarifné záväzky proti Nemecku je pomerne veľmi rozsiahla. Týka sa celkom 143 colných položiek a 337 colných sadzieb, pri ktorých sme voči Nemecku prevzali záväzok, že ich nebudeme autonomne zvyšovať.

Rozsah tejto prílohy treba vysvetliť tým, že sme recipovali a doteraz aj používame starý česko-slovenský colný tarif, v ktorom sme predbežne len niektoré colné sadzby prispôsobili našim hospodárskym pomerom, hoci väčšina colných sadzieb platných v čase uzavretia smluvy bola neodôvodnene vysoká.

Pravda, naša obchodne-politická delegácia, ktorá o tejto smluve s nemeckou delegáciou rokovala, riadila sa zásadou: nepreberať smluvné záväzky u takých colných položiek, do ktorých patria také tovary, ktoré sa v tuzemsku vyrábajú alebo o ktorých sa dá predpokladať, že sa vyrábať budú. Záväzky sa týkajú teda prevažne len takých colných položiek a sadzieb, u ktorých niet záujmu na ochrane domácej výroby a pokiaľ takýto záujem u niektorých položiek bol, nová colná sadzba, resp. záväzok bol prevzatý po dohode s tunajšou výrobou.

Nemožno teda pri posudzovaní tejto časti smluvy prísť k záveru, že sme ňou snáď smluvnému partnerovi poskytli viacej výhod než nám on koncedoval, ale treba i túto časť smluvy pokladať za výhodnú.

Dohoda o veterinárnych predpisoch obsahuje obvyklé veterinárne opatrenia pri prevážaní a doprave hospodárskych zvierat a živočíšnych výrobkov a ustanovenia záverečného protokolu sa týkajú len jednotlivých bodov smluvy.

Pravda, sme si vedomí toho, že toto je len rámec našej právnej úpravy hospodárskych stykov s Nemeckou ríšou, s ktorým by naša terajšia obchodná politika nevystačila a preto musí byť tento rámec doplňovaný ďalšími konkrétnymi dohodami. Treba preto túto smluvu hodnotiť i po tejto stránke.

Jej význam nám však najlepšie vynikne vtedy, keď si porovnáme výsledky našich hospodárskych stykov s Nemeckou ríšou od 14. marca do dnešného dňa. Treba ľutovať, že doteraz nemáme po ruke dostatok štatistických dát, ktoré by nám pri tejto analýze mohly slúžiť za základ.

Musíme sa preto uspokojiť v tomto ohľade len srovnávaním viac-menej neoficiálnych dát o našom zahraničnom obchode, z ktorých vyplýva, že v prvom roku našej samostatnosti náš vývoz do Veľkonemeckej ríše (i s Protektorátom) činil asi 80% nášho celkového vývozu a náš dovoz z tohto územia asi 78, 5% celkového nášho dovozu. V prvom polroku 1940 činil náš celkový vývoz 1, 136, 726. 000. - Ks a z toho na Ríšu a Protektorát pripadá 839, 137. 000. - Ks a náš celkový dovoz činil 1, 031, 175. 000. - Ks a z toho pripadá na Nemecko a Protektorát 763, 021. 000. - Ks.

Z týchto čísel vysvitá význam našich stykov s Nemeckom v obore tovarového styku.

Pravda, i v budúcnosti treba očakávať jeho relatívny i absolútny vzostup, lebo možno očakávať, že nájdeme v Nemecku a ním obsadených územiach náhradu za tie trhy, ktoré sme stratili v dôsledku terajších pomerov.

Národohospodársky výbor rokoval o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu predkladá na udelenie súhlasu obchodná smlu-

va slovensko-nemecká, uzavretá dňa 22. júna 1939, vyslovil súhlas s jeho obsahom a konštatoval, že táto smluva je prvým pevným pilierom nášho systému hospodárskych medzinárodných smlúv s cudzinou a preto odporúča slávnemu Snemu, aby smluvu schválil v tom znení ako bola predložená. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor zahraničný pánu poslancovi Dr. Hrušovskému.

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Po dôkladnom referáte zpravodajcu výboru národohospodárskeho nie je potrebné, aby sme pri tejto príležitosti ešte raz oceňovali význam obchodnej smluvy medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou 22. júna 1939. Zahraničný výbor, ktorý o tejto smluve rokoval na zasadnutí 8. októbra 1940, si plne uvedomil, že táto smluva je základom nášho medzinárodného obchodného styku s Nemeckou ríšou a práve preto má i pre náš hospodársky život základný význam.

Hoci smluva podľa ustanovenia 25. článku nadobudne účinnosť až mesiac po výmene ratifikačných listín, jednako podľa ustanovenia toho istého článku smluvné štáty môžu smluvu predbežne používať už pred výmenou ratifikačných listín, a to od 1. júla 1939. Aplikovanie smluvy pred výmenou ratifikačných listín stalo sa vládnym nariadením.

Obchodná smluva slovensko-nemecká skladá sa z troch častí. Prvá, rámcová časť, pozostáva z 25 článkov, ktoré neobsahujú nijaké také ustanovenia, ktoré by boly v rozpore s platnými zákonmi. Predmetom uvažovania mohly by byť iba ostatne dve čiastky smluvy, ktoré obsahujú colno-tarifnú prílohu smluvy a veterinárnu dohodu, lebo v týchto častiach smluvy sú niektoré ustanovenia, ktorými sa menia doterajšie zákony.

Ústava Slovenskej republiky v 24 paragrafe pod písmenom h) predpisuje, že medzinárodné obchodné smluvy schvaľuje Snem. Čiže k vnútroštátnej účinnosti medzinárodných obchodných smlúv stačí súhlas Snemu. Na takéto stanovisko postavil sa zahraničný výbor, keď bez zmeny prijal vládny návrh usnesenia o súhlase s obchodnou smluvou slovensko-nemeckou.

V mene zahraničného výboru odporúčam plenárnemu zasadnutiu, aby Snem vládny návrh usnesenia o súhlase s obchodnou smluvou slovensko-nemeckou prijal a schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Kto súhlasí s osnovou schvaľovacieho usnesenia podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa § 53, ods 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tomto schvaľovacom usnesení hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove schvaľovacieho usnesenia, ktorým sa udeľuje súhlas s obchodnou smluvou slovenskonemeckou, uzavretou dňa 22. júna 1939.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Liška a Dr. Hrušovský.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Liška: Nie sú. Zpravodajca Dr. Hrušovský: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou schvaľovacieho usnesenia tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu schvaľovacieho usnesenia aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 36. min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP