Úterý 24. září 1940

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                           3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 45. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 24. septembra 1940.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Zmeny vo vláde

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

10

Zakľúčenie zasadnutia

10

   

Program:

 

1. Zpráva ústavnoprávneho, národohospodárskeho a rozpočtového

 

výboru o vládnom návrhu zákona o využití liečivých a minerálnych

 

prameňov na ciele verejného zdravotníctva

4

Reč zpravodajcu Dr. Orlického

4

Reč zpravodajcu Lišku

4

Reč zpravodajcu Martvoňa

6

Prikročenie k rozprave

6

Reč poslanca Esterházyho

6

Koniec rozpravy

7

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova

7

Prvé hlasovanie o návrhu

7

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

8

Druhé hlasovanie o návrhu

8

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

8

2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave,

 

aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu

 

poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok

8

Strana:

 

8

 

8

 

8

3. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupi-

 

teľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Moru pre prečin podľa § 310

 
 

8

 

8

 

9

 

9

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave,

 

aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu

 

poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok..

9

 

9

 

9

 

9

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave,

 

aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu

 

poslanca Dr. Františka Orlického pre priestupok o ochrane domáceho

 
 

9

 

9

 

9

 

9

6. Zpráva imunitného výboru o žiadostí Župného úradu v Bratislave,

 

aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu

 

poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok..

10

 

10

 

10

 

10

 

11

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 13. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol. Podpredseda: Dr. Mederly. Zapisovatelia: Drobný, Germuška. 41 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Člen vlády: Stano.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltin a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Otváram 45. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Miloš Vančo, Jozef Šrobár, Anton Hancko, Štefan Daníhel, Pavol Florek, Koloman Horniš, Dr. Ing. Peter Zaťko, Ing. Franz Karmasín a Dr. Ján Ferenčík.

Zmeny vo vláde.

Pán prezident republiky prípisom zo dňa 24. augusta 1940 oznámil, že rozhodnutím z toho istého dňa ustanovil pána ministra pravosúdia Dr. Gejzu Fritza zástupcom pána ministra zahraničných vecí Dr. Vojtecha Tuku a súčasne rozhodol, že pán minister vnútra Alexander Mach a pán minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš budú sa vzájomne zastupovať,

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 44. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky,

Zpráva ústavno-právneho, národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Brati-

slave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Moru pre prečin podľa § 310 trestného zákona.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Františka Orlického pre priestupok o ochrane domáceho trhu práce.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu obchodná smluva slovensko-nemecká. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a zahraničnému.

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na ochranu známok. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o sčítaní ľudu. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Oznamujem, že sa poštou rozoslal

vládny návrh zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva. Návrh som pridelil výboru ústavno-právnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému. Podpredseda Dr. Mederly (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavno-právnehc, národo-

hospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. František Orlícký, za výbor národohospodársky pán poslanec Ján Liška a za výbor rozpočtový pán poslanec Andrej Martvoň.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výter ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Snaha štátnej správy o zvýšenie sociálnej úrovne celého obyvateľstva nášho štátu má svoj odraz aj na poli verejného zdravotníctva, menovite na jeho úseku, zvanom kúpeľníctvo. Kúpele a ich zariadenia prestaly už slúžiť výhradne len hmotne lepšie situovaným vrstvám obyvateľstva štátu a staly sa takým zariadením, ktoré má slúžiť potrebám celého obyvateľstva. Rozšírením tejto ich funkcie, vyvolanej potrebou zlepšiť zdravotný stav celého obyvateľstva štátu, bol daný predpoklad preto, aby bola zaistená štátnej správe možnosť zasahovať do vývoja kúpeľov a pomerov panujúcich v slovenských kúpeľných miestach.

Potreba tohto zásahu štátnej správy stala sa za terajších medzinárodne veľmi nekľudných pomerov tým naliehavejšou, lebo hospodárska existencia niektorých našich kúpeľov začína byť ohrožená z dôvodu, že návštevníci týchto kúpeľných miest ktorí prichádzali z cudziny, odpadli provojnové pomery v Europe. Tým sa stalo, že niektoré naše kúpeľné miesta dostaly sa do štádia živorenia.

Za takýchto pomerov ústavno-právny výber, ktorý o vládnom návrhu rokoval na zasadnutí 19. septembra 1940, uvítal tento návrh zákona a priklonil sa k tomu hľadisku vládneho návrhu, že celkové pomery slovenských kúpeľov vyžadujú vydanie pripravovaného zákona.

Pri úprave textu vládneho návrhu doplnený hol § 1, lit. 3) tak, že hospodárske podniky so zariadením možno len vtedy vyvlastniť, keď doteraz v prevažnej miere slúžily prevádzke vyvlastňovaných podnikov s liečivými alebo minerálnymi pra-

meňmi, ak by svojim pokračovaním ohrožovaly ďalší chod alebo rozvoj kúpeľných podnikov. Pôvodná osnova vládneho návrhu išla do takej šírky pri vyvlastňovaní, ktorá dosiahnutím vytknutého cieľa nezdala sa účelnou a bola priveľkým zásahom do majetkových pomerov občanov štátu.

Vládny návrh doplnený bol ďalej ustanovením, že štát má nahradiť škody, spôsobené prípravnými prácami. Ústavnoprávny výbor zmenil i to ustanovenie vládneho návrhu, že má byť poskytnutá náhrada len za užitočné investície, lebo vyvlastnenie má sa diať za náhradu a v takýchto prípadoch je už povahou veci dané, aby boly nahradené investície, teda nielen užitočné. Práve v kúpeľných miestach bude mnoho investícií, ktoré nemajú povahu užitočných investícií a predsa je spravodlivé, aby štát poskytol za ne náhradu.

Podľa názoru ústavno-právneho výboru je odôvodnené, aby zákon bol časove obmedzený a preto pojal už do § 1 ustanovenie, že podľa tohto zákona možno vyvlastniť, poťažne zriadiť alebo zrušiť práva len do 31. decembra 1941.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu ako hospodárskymi pomerami slovenských kúpeľov odôvodnenú schválil. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Liškoví:

Zpravodajca Líška:

Slávny Snem!

Liečivé kúpele majú pre slovenský štát veľkú dôležitosť hospodársku a veľký význam pre zdravie ľudu.

Hospodársky možno ich prirovnať k veľkým továrňam, ktoré nepotrebujú žiadnych importovaných surovín a predsa v rozsiahlej miere exportujú, prinášajú štátu príliv cenných zahraničných platidiel. Pri tom ešte znamenajú liečivé kúpele, za predpokladu, že sú vzorne vedené, mnohé hodnoty ideálne, ktoré sa síce konkrétnymi údajmi vyčísliť nedajú, ale majú pre štát práve taký význam, ako je v hospodárskom ohľade príliv devíz.

Zahraniční hostia našich liečivých kúpeľov, najmä tí, ktorí získali liečivými účinkami našich kúpeľov stratené alebo narušené zdravie, rozširujú o nás vo svo-

jich domovoch najlepšie zprávy, hlavne vtedy, keď popri dobrých liečivých účinkoch kúpeľov boli účastní dobrej obsluhy, dobrého zaopatrenia a keď mali možnosť zbadať, že žijeme v usporiadaných pomeroch hospodárskych a sociálnych a keď zistili, že máme smysel aj pre požiadavky života spoločenského, kultúrneho a právneho.

V tomto prípade je povesť, ktorú o nás zdarma naši hostia po celom svete rozširujú, snáď cennejšia, než momentálny hospodársky úžitok z ich dočasného pobytu v našich kúpeľoch vyplývajúci. To preto, že táto povesť nám nielen nových hostí zaručuje a činí náš hospodársky príjem z kúpeľov trvalý, ale ho aj zväčšuje.

Obe tieto hodnoty, ktoré nášmu štátu a ľudu naše kúpele prinášajú, t. j. hodnoty hospodárske i hodnoty ideálne, sú pre nás tak cenné, že sa musíme všetkými silami starať o ich udržanie a zveľadenie.

Liečivé pramene sú vzácnymi klenotami, skrytými hlboko v zemi s prúdením a tokom tajomným a ťažko vyzpytateľným. Zaobchádzať s nimi vyžaduje zvláštnych znalostí a zvláštnej opatrnosti, aby neboly nerozumnými a neodbornými zásahmi poškodené, alebo aby sa nestratily vôbec. Z tejto príčiny ustanovuje § 16 vodného zákona (zákonný článok XXIII z roku 1885) a § 4 novely vodného zákona, že liečivé pramene spadajú po technickej stránke pod dozor banských úradov a že ani vlastník liečivých prameňov nemôže svojvoľne do nich zasahovať bez povolenia dozorčích orgánov.

Chybou ale býva, že zásah dozorčích orgánov do využívania liečivých prameňov či už vŕtaním alebo iným spôsobom prichádza obyčajne oneskorene, len keď sa zistí, že pre nedodržanie zákonitých predpisov vlastník prameň buď poškodil, alebo dokonca zničil.

Je v záujme verejnom a štátnom, aby sa podobné prípady nevyskytovaly a je našim záujmom priblížiť sa stavu, ktorý by poškodzovanie a ničenie liečivých kúpeľov znemožňoval, poťažne obmedzoval, čo je konečne i jedným z cieľov, ktorý si vytkol vládny návrh zákona. Liečivé kúpele slúžia verejnému zdravotníctvu v takej miere, že moderná terapia stavia kúpeľnú liečbu na tak vysokú úroveň, na akej je liečba klinická. Nemôže byť preto

pre štát ľahostajné, akými spôsobami a v akej miere slúži liečebný prameň všeobecnému zdraviu, obzvlášť zdraviu širokých pracujúcich a nemajetných vrstiev nášho ľudu a to tým viac, že liečivé kúpele hlavne liečia často sa vyskytujúce choroby, takzvané choroby sociálne.

Na dobrom vedení a uspokojujúcom zariadení kúpeľných miest prejavil sa preto verejný záujem už dávno a dôkazy o ňom nájdeme i v legislatívnych opatreniach.

Tak napríklad starý kúpeľný zákon uhorský, zákonný článok XIV z roku 1876 prísne predpisuje v §§ 100-108, ako má byť zariadené a vedené liečebné miesto ukladá teda isté povinnosti v prospech záujmov verejného zdravotníctva; túto ťarchu však zároveň kompenzuje daňovými výhodami a právom, daným liečebným mestám, vyberať zvláštne liečebné dávky. Stavia ich však zároveň pod dozor okresných úradov, prípadne pod dozor zvláštneho kúpeľného komisára.

Týmito opatreniami vyčerpal zákonodarca minulého storočia požiadavky verejného záujmu voči liečebným mestám a ostatok ponechal úplne na starosť súkromnému podnikaniu. Je samozrejmé, že súkromné podnikanie hľadí v prvom rade na dobré materiálne výsledky svojej činnosti a nemôže v žiadúcej miere plniť tie vyššie túhy, ktoré si dnes osvojuje a osobuje štát vo svojom dobre pochopenom úsilí starať sa o zdravie najširších ľudových vrstiev, ktoré nemajú možnosť dovoliť si drahú liečbu a nákladný pobyt v liečebných a kúpeľných mestách.

Toto úsilie nášho štátu vyvolalo aj návrh zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva. Našim kúpeľným mestám rozšíri sa týmto spôsobom pole ich blahodarnej činnosti, lebo vylúčením snáh zárobkových z ich vedenia nesporne sa prejavia zvýšené účinky liečebné.

Toho nám je veľmi treba, slávny Snem, a to aj pokiaľ sa týka zdravia našich širokých ľudových vrstiev, taktiež pokiaľ ide o spokojnosť našich hostí z blízkej i vzdialenej cudziny.

Aby však liečebné mestá, prevzaté do štátnej správy, mohly vzorne plniť všetky úlohy, ktoré od nich nové chápanie ich verejného poslania vyžaduje, je len samo-

zrejmé, že vládny návrh zákona predvída v záujme zaistenia ich nerušeného vývoja i prevedenie niektorých opatrení, ku ktorým dosiaľ liečebné miesta v súkromnopodnikateľských rukách práva nemaly.

Sem patrí ustanovenie vládneho návrhu zákona, aby mohly byť vyvlastnené aj nehnuteľnosti, územne súvisiace s liečivými alebo minerálnymi prameňmi, čo sa robí preto, aby nebolo prekážok zriaďovať nové promenády, parky, ako aj ustanovizne, slúžiace zdraviu, odpočinku, osvieženiu a zábave chorých návštevníkov a hostí.

Konečne dáva zákon možnosť vyvlastniť aj hospodárske podniky, ktoré doteraz v prevážnej miere slúžily k prevádzke kúpeľných liečebných miest ale len v tom prípade, ak by svojím pokračovaním ohrožovaly ďalší chod alebo rozvoj kúpeľných liečebných miest.

Je to zákonné opatrenie plne odôvodnené jak povahou veci samej tak aj tým, aby sa jedincom nedávala do rúk možnosť, aby premrštenými nárokmi hatili štátu činnosť, podnikanú vo verejnom záujme hospodárskom a zdravotnom.

Národohospodársky, ústavno-právny a rozpočtový výbor prerokovaly návrh zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva, pri čom previedly v ňom niektoré úpravy formálneho i obsahového rázu.

Rokovanie o návrhu zákona prevedené bolo do všetkých podrobností a so starostlivosťou, ktorú vyžaduje povaha veci a vážnosť materie a záujmov, ktorých sa nový zákon týka.

Po tomto prerokovaní snemové výbory zistily, že vládny návrh zákona splňuje všetky požiadavky, ktoré sa od jeho prevedenia vyžadujú a preto sa snemovému plénu odporúča, aby bol prijatý v tom znení, ako sa na ňom usniesly výbory národohospodársky, ústavno-právny a rozpočtový na spoločnom zasadnutí. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá): Dávam slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Martvoňovi. Zpravodajca Martvoň: Slávny Snem!

Rozpočtový výbor prerokoval osnovu vládneho návrhu na spoločnom zasadnutí s ústavno-právnym a národohospodárskym

výborom. Rozpočtový výbor v zásade súhlasí s osnovou ako aj so zmenami a doplnkami prijatými na spoločnom zasadnutí uvedených výborov a v predpoklade, že sa ukutočnenie tohto zákona umožni primeranou finančnou úhradou, odporúča Snemu osnovu prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Ján Esterházy.

Dávam mu slovo.

Poslanec Esterházy (maďarsky):

Ctená Snemovňa!

Už som mal raz príležitosť prehovoriť tu pred plénom Snemu vo veci kúpeľov a preto dnes chcem len v krátkostí pridať, že pred nami ležiaci vládny návrh zákona, keďže vidím, že bude slúžiť záujmom verejným a hlbokým sociálnym myšlienkam, v plnom znení prijímam.

Dovoľte, veľactená Snemovňa, aby som v súvislosti s týmto poukázal na jednu otázku, ktorá je verejným záujmom. Dovoľte, žeby som hovoril celkom otvorene.

Nemá smysel skrývať sa, nemá smysel niečo zakrývať, mňa ale úprimne prekvapil posledný článok Slováka, v ktorom som bol v súvislosti s mojou cestou do Klužu do takého svetla postavený, že to najprv nezodpovedá ani skutočnosti a potom v súvislosti s týmto snaží sa moju politickú činnosť postaviť do smiešneho postavenia.

Ctená Snemovňa! Nemám nič, čo by som zakrýval. Že som ako Maďar s radosťou prijal rozhodnutie mocnosti osi zo dňa 30. augusta 1940 vo Viedni, tomu sa myslím ani jeden sebavedomý, dobrý Slovák, vážny človek nebude diviť. Keď dnes, prosím, mocnosti osi, ktoré pochovaly mierové smluvy z parížskeho okolia, vynesú také rozhodnutia, ktoré sa slovenského národa ani zďaleka, ba ani zblízka nedotýkajú, keď jedna čiastka Sedmohradska sa vracia k Maďarsku, bez toho, že by tam sebamenší slovenský záujem bol dotknutý, vtedy Ján Esterházy ako Maďar má právo odísť do Klužu, pozrieť si vpochodovanie a len ten môže namietať niečo proti tomu, kto nemá politického judícia.

Úctive prehlasujem, prosím, aj to, že keď bude ešte niekedy ďalšia náprava trianonského mieru v maďarskom pomere - o čom som presvedčený, ktorá sa nebude dotýkať Slovákov, a keď budem mať čas, tak napriek tomu, že Slovák namieta túto vec, pôjdem prosím, veď som ta išiel a tam som sedel na tribúne ako súkromník a za zbytočné považujem to, že sa tu hľadaním srsti na dlani rozrušuje úplne nevyvrené, ale všeobecne želané prehĺbenie maďarsko-slovenského pomeru.

V súvislosti s týmto prosím, veľactená Snemovňa, spomína sa nepovolenie Spolku sv. Vojtecha v Maďarsku. Prosím, nemám nič spoločného s rôznymi opatreniami maďarskej administratívy, predsa s kľudným svedomím konštatujem, že vo veci povolenia činnosti Spolku sv. Vojtecha som prinajmenej toľko kľučkoval, ako tu v Bratislave v slovenských úradoch vo veci povolenia maďarského kultúrneho spolku. Nezvyknem sa chvastať, prosím, chodil som X-krát a tam, kde som videl ťažkosti alebo to, že pre byrokratičnosť nepovoľujú činnosť tohto spolku, ráčte mi uveriť, že v maďarských úradoch som použil omnoho silnejší tón, keď som požadoval povoliť tento spolok, ako v slovenských úradoch, keď som požadoval povoliť činnosť nejakého maďarského kultúrneho spolku.

Ráčte byť presvedčení, že sú chyby ja viem tieto chyby sú prosím tak v Maďarsku v slovenskom pomere, ako sú na Slovensku v pomere maďarskom. Dobrú vôľu mnohokrát prosím hamuje hlúposť - odpustite za použitie tohto výrazu - a to hatí normalizovanie konečného stavu.

Keď som posledne mal príležitosť hovoriť tu v Sneme, celkom otvorene som prehlásil, že ďakujem pánu ministrovi školstva za jeho povedzme konciliantnosť, s ktorou vybavil určité maďarské školské otázky pre tunajších Maďarov. Poďakoval som sa za to ako maďarský poslanec, čím som chcel dať výraz tomu, že keď nám vyhovejú, o čo my prosíme, za to sme povďační. Čo je výsledok toho prosím, keď dvaja ministri mi sľúbia napríklad paralelné triedy obchodnej školy, za ktorý sľub tu pred Vami v pléne som aj pochválil pánov ministrov, a keď prišiel školský rok, tedy referent jednoducho celé rozhodnutie ministerské nejako zruší a dnes prosím je ten stav, že nedostali sme túto ško-

lu napriek tomu, že ja som sa tu poďakoval, lebo ako ráčite vidieť, sú prosím takéto veci, keď hlava nemôže všetko previesť, v nej je dobrá vôľa, tá by to previedla, lebo má väčší rozhľad a politický cit; je potom jeden malý referent, ktorý si myslí, že poslúži svojej vlasti a národu a obecnej veci tým, keď robí neplechy.

Toto je práve tak u Slovákov, ako je u Maďarov. Jedno prehlasujem, že sama existencia viedenského novembrového rozhodnutia z roku 1938 spôsobila v slovenských srdciach ranu, s tým sme na čistom. Prehlasujem, že nikdy by som nebral účasť v Maďarsku na shromaždení alebo oslave, ktorá by bola v spojení s rozhodnutím z druhého novembra roku 1938. Som slovenským štátnym občanom maďarskej národnosti, ale mám aj jemnocit. Ale prosím, keď idem do Klužu, vtedy ozaj prosím pánov, aby aspoň prostredníctvom strany pootočili rozum redakcie Slováka trochu na lepšiu mieru, je škoda prosím takýmito článkami budiť náladu a chcieť človeku prišiť za golier veci nepravdivé.                                            

Ďakujem, že ste ma vypočuli a nehnevajte sa, že som sa s touto otázkou zaoberal.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Orlický, Liška a Martvoň.

Zpravodajca Dr. Orlický: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Liška: Zriekam sa slova.

Zpravodajca Martvoň: Zriekam sa slova.              

Podpredseda Dr. Mederly:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášat.

Osnova má 4 diely, 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej štyrmi dielmi, 10 paragrafmi, nadpisom

a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa odseku 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Nasleduje tedy druhé hlasovanie o osnove zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Orlický, Liška a Martvoň.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Orlický: Nie sú. Zpravodajca Liška: Nie sú. Zpravodajca Martvoň: Nie sú. Podpredseda Dr. Mederly: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí § osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Július Maguth.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Maguth:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiada podaním z 15. mája tohto roku číslo 444/1940 priest. o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre premávkový priestupok.

Imunitný výbor sa 11. septembra zaoberal s touto žiadosťou a z predložených spisov zistil, že poslanec Vladimír Morav-

čík tohto premávkového priestupku sa údajne dopustil tým, že dňa 8. apríla o 23. hodine a 13. minútach v Bratislave na Kollárovom námestí viedol osobné auto, ktoré vôbec nebolo osvetlené. Imunitný výbor usniesol sa navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka, lebo v skutkovom stave nevidí také závažné momenty, ktoré by odôvodňovaly udelenie žiadaného súhlasu s policajným stíhaním. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Maguth ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Vladimíra Moravčíka.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa, usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Vladimíra Moravčíka.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Moru pre prečin podľa § 310 trestného zákona.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Matej Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Hlavné Štátne zastupiteľstvo v Bratislave žiadalo podaním z 3. apríla 1940 číslo 2868/1940 o súhlas Snemu s trestným stíhaním poslanca Jána Moru pre prečin ťažkého poškodenia tela z nedbanlivosti podľa § 310, ods. 1 trestného zákona, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 15. júna 1939 na hradskej vedúcej cez kataster obce Maršová bez šoférskej skúšky a bez povolenia na riadenie motorových vozidiel viedol cudzie auto, pričom sa auto prevrhlo a Štefan Déči, ktorý sa v aute viezol, bol ťažko poranený, keďže sa zistilo krvácanie pľúc a prerazenie bránice.

Imunitný výbor sa 11. septembra 1940 usniesol navrhnúť Snemu, aby dal súhlas v tejto veci s trestným stíhaním poslanca Jána Moru.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Dr. Huťka ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem dal súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Moru.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol dať súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Jána Moru.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Július Maguth.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Maguth:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal podaním z 12. júla 1940 číslo 529 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 1. februára o 18. hodine 53. minútach v Bratislave viedol osobné auto po Židovskej ulici smerom na Kölcseyho ulicu, pričom zadnú registračnú značku auta nemal osvetlenú.

Imunitný výbor sa 11. septembra usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasina.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu. Pán poslanec Maguth ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje,

aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina.

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Františka Orlického pre priestupok o ochrane domáceho trhu práce.

Zpravodajcom je pán poslanec Július Maguth.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Maguth:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiada podaním z 8. júna tohto roku číslo 628 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Dr. Františka Orlického pre priestupok o ochrane domáceho trhu práce, ktorého sa údajne dopustil tým, že ako vnútený správca chemickej továrne Pálfyho v Smoleniciach zamestnával cudzinca bez pracovného povolenia.

Imunitný výbor sa 11. septembra 1940 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Dr. Františka Orlického nakoľko v tomto skutkovom stave nevidí také okolnosti, ktoré by odôvodňovaly udelenie žiadaného súhlasu k policajnému stíhaniu.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Maguth ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Františka Orlického.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Dr. Františka Orlického.

Týmto je vybavený 5. bod programu Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Zpráva imunitného výboru o žiadostí Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Július Maguth.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Maguth:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiada podaním z 22. mája 1940 číslo 468 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 4. apríla tohto roku o 10. hodine 37. minútach v Bratislave viedol osobné auto uzavretým smerom z Hodžovho námestia na Suché mýto hoci ho policajný strážnik na uzavretie smeru znamením upozornil.

Imunitný výbor sa 11. septembra tohto roku usniesol navrhnúť Snemu, aby ne-

súhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasina.

Podpredseda Dr. Mederly:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Maguth ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina.

Podpredseda Dr. Mederly (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakončujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 53. min. )

Príloha k tesnopiseckej zpráve

o 45. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave 24. septembra 1940.

Reč poslanca Eszterházyho (viď str. 6. Tesnopiseckej zprávy. )

Tisztelt Képviselőház!

Már egyszer volt alkalmam itt a Képviselőház plénuma előtt a fürdő kérdéshez hozzászólni és ezért máma csak rövider. annyit szeretnék hozzá tenni, hogy az előttünk fekvő javaslatot, mivel abból azt látom, hogy közerdekeket és mély szociális elgondolásokat akarnak szolgálni, teljes egészében elfogadom.

Engedjék meg, igen tisztelt Képviselőház azt, hogy ezzel kapcsolatban rámutassak egy kérdésre, ami azt hiszem közérdek. Engedjék meg, hogy egész nyíltan beszéljek.

Nincs értelme bujkálni, nincs értelme semmitsem takarni, engem ellenben őszintén meglepett a Slováknak legutóbbi cikke, amelyben az én kolozsvári utazásommal kapcsolatban olyan világításba helyezett le először, ami nem is felel meg a tényeknek, de másodszor ezzel kapcsolatban az én politikai tevékenységemet valami furcsa világításba igyekszik hozni.

Tisztelt Képviselőház! Én nekem semmi takarni valóm nincs. Hogy mint magyar ember az 1940 augusztus 30-án Bécsben a tengelyhatalmak által történt döntést örömmel fogadtam, azon azt hiszem, hogy egyetlen önérzetes és magát jó Szlováknak valló komoly ember csodálkozni nem fog. Ha kérem máma a tengelyhatalmak, amelyek a Párizs környéki békeszerződéseket eltemetik, olyan döntést hoznak, mely döntés a Szolvák nemzetet sem közelről, de messziről sem érinti, ha Erdélynek egy bizonyos része Magyarországhoz visszacsatolódik, anélkül, hogy ottan egyetlenegy szlovák érdek is valamiként érintve legyen, akkor Eszterházy Jánosnak mint magyar embernek elmenni Kolozsvárra, megnézni a bevonulást, tökéletesen joga van, és csak az találhat kifogásolni valót ebben az egész ügyben, akinek politikai júdíciuma nincsen.

Én, kérem szépen tisztelettel kijelentem azt is, hogy ha még valaha lesz, mint ahogy megvagyok győződve, a trianoni békeszerződésnek további reparációja ma-

gyar viszonylatban, amely nem fogja érinteni a Szlovákokat, és hogyha lesz szabad időm, akkor dacára annak, hogy a Szlovák kifogásolja ezt a dolgot, elfogok menni kérem, mert ottan egyesegyedül mint privát ember mentem el, aki a tribünön ültem és fölöslegesnek tartom azt, hogy itten a még teljesen kiforratlan, de mégis mindnyájunk által kivánt magyar-szlovák viszonynak kimélyítését az ilyen kákán való csomókereséssel zavarják.

Ezzel kapcsolatban kérem, igen tisztelt Képviselőház, felemlítik a szent Adalbert egyesületnek Magyarországon való nem engedélyezését. Kérem alássan, semmi közöm a magyar közigazgatásnak külömböző intézkedéseihez, mégis kérem és nyugodt lelkiismerettel állítom azt, hogy a szent Adalbert egyesületnek működése érdekében legalább annyit jártam és legalább annyit kilincseltem már legkülönbözőbb magyar hivatalokban, mint aminnyit kilin. cseltem itten Pozsonyban a szlovák hivatalokban a magyar kultúregyletnek az en gedélyezése végett. Kérem, nem szoktam ezzel dicsekedni, én eljártam kérem szépen X-szer, és ott, ahol láttam kérem, hogy nehézségek vannak, vagy hogy vaskalaposság miatt ennek az egyletnek a működését nem engedélyezik, méltóztassék elhinni, hogy sokkal erélyesebb hangot ütöttem meg a magyar hivatalok felé ennek az egyletnek a megengedése érdekében, mint amilyen hangot megütöttem itten a szlovák hivataloknál akkor, amikor egy magyar, intézménynek az engedélyezését kértem.

Méltóztassék kérem meggyőződve lenni, vannak hibák; én tudom, azok a hibák épp úgy megvannak kérem Magyarországon szlovák viszonylatban, mint ahogy megvannak Szlovák országban magyar viszonylatban szintén. A jóakaratot kérem sokszor a butaság, bocsánat, hogy ezt a kifejezést használom, akadályozza meg és ez akadályozza aztán a végleges helyzetnek a normalizálódást.

Amikor legutóbb, alkalmam volt beszélni a Képviselőházban, egész nyíltan azt

mondtam, hogy köszönöm az iskolaügyi miniszter úrnak azt a - mondjuk konciliánságát - amellyel bizonyos magyar iskolai kérdéseket elintézett az itteni Magyarság részére. Megköszöntem azt mint magyar képviselő, mert akartam hangot adni, hogy mi igenis akkor, amikor velünk megtesznek olyat, amit mi kérünk, akkor mi azért hálásak vagyunk. Mi az eredménye kérem szépen akkor, amikor nekem két miniszter megigérte kérem, például a kereskedelmi iskolának a párhuzamos osztályát, és ez az igéret megvolt kérem szépen, hát mostan megdicsértem is a minisztereket itten kérem a plénum előtt, ós amikor az iskolaév megjött kérem, akkor egyszerűen a referens az egész miniszteri határozatot valahogyan megsemmisítette és ma kérem az a helyzet, hogy nem kaptuk meg ezt az iskolát, dacára annak, hogy én itten megköszöntem, mert méltóztatik látni, vannak kérem szépen ilyen dolgok, amikor tényleg a fej nem csinálhat mindent, abban megvan a jóakarat, az megosinálná a dolgot, az szélesebb látókörű, van benne politikai érzés; van aztán egy kis referens, aki azt hiszi, hogy

ő azzal szolgálja a hazáját, a nemzetét, és az általános ügyet, hogy ő itten nemtudom garázdálkodik.

Ez épúgy megvan a szlovákoknál, mint megvan kérem a magyaroknál. Egyet kijelentek, hogy az 1938. novemberi bécsi döntés ténye maga a szlovák szivekben sebet ejtett, azzal tisztában vagyunk. Kijelentem, hogy soha semmilyen olyan gyülekezeten, vagy rendezésen Magyarországon nem vennék részt, amely éppen mondjuk a harmincnyolc november másodikai döntéssel volna kapcsolatban. Szlovák állampolgár vagyok, magyar nemzetiségű vagyok, de tapintatom is van. De kérem, hogyha Kolozsvárra megyek, akkor ugyan igazán kérném az urakat, hogy legalább a párton keresztül a Szlovák szerkesztőségének kicsikét kanyarítsák jobbra az eszét, mert hiszen kérem szépen, kár ilyen cikkekkel olyan hangulatot kelteni, és olyan dolgokat próbálni az embernek a gallérja mögé varrni, ami egyáltalában nem igaz.

Köszönöm, hogy meghallgattak és neharagudjanak, hogy ezzel a kérdéssel itten foglalkoztam.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP