Středa 11. září 1940

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                                  3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 44. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 11. septembra 1940.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedníctva:

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Zmeny vo výboroch

3

Došlé nariadenia s mocou zákona

3

Rozdaná tlač

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí

10

Zakľúčenie zasadnutia

10

Program:

 

1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o

 

ustanovení členov župného výboru

3

Reč zpravodajcu Dr. Orlického

3

Prikročenie k rozprave

4

Reč poslanca Šaláta

4

Koniec rozpravy

8

Zpravodajca sa zriekol záverečného slova

8

Prvé hlasovanie o návrhu

8

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

8

Druhé hlasovanie o návrhu

8

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

8

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona,

 

ktorým sa zvyšujú niektoré poplatky za úradné výkony zastupi-

 

teľských úradov Slovenskej republiky

8

Reč poslanca Dr. Tvrdého

8

Rozprava odpadá

9

Strana:

Prvé hlasovanie o návrhu

9

Prijatie návrhu prvým hlasovaním

9

Druhé hlasovanie o návrhu

9

Prijatie návrhu druhým hlasovaním

9

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Brati-

 

slave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasína pre premávkový prie-

 

stupok

9

Reč zpravodajcu Dr. Huťku

10

Rozprava odpadá

10

Návrh imunitného výboru prijatý

10

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 02. min. Prítomní: Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Drobný, Germuška. 48 poslancov podľa listiny o prítomnosti. Členovia vlády: Dr. Pružinský, Sivák a Stano,

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Otváram 44. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomn o s t i.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Miloš Vančo, Anton Simko a Ján Petrovič.

Zmeny vo výboroch.

Oznamujem, že predseda klubu poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty) podľa § 61 rokovacieho poriadku Snemu menoval poslanca Martina Morháča za člena branného výboru, poslanca Vincenta Bolečka za člena národohospodárskeho výboru, poslanca Františka Jankoviča za člena iniciatívneho výboru, poslanca Ferdinanda Mondoka za člena rozpočtového výboru a poslanca Dr. Ernesta Rosívala za člena sociálneho a zdravotného výboru.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 30. augusta 1940 číslo 203 Sl. z. o súpise židovského majetku,

zo dňa 17. augusta 1940 číslo 204 Sl. z., ktorým sa doplňuje vládne nariadenie o zriadení vyznamenania,, Slovenský vojenný víťazný kríž" a o ďalších stupňoch vyznamenania,, Za hrdinstvo",

zo dňa 30. augusta 1940 číslo 208 Sl. z. o úprave niektorých právnych pomerov Židov vo veciach školstva a vzdelania,

zo dňa 3. septembra 1940 číslo 209 Sl. z. o povinnom zamestnávaní pomocníc v domácnostiach.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 43. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ustanovení členov župného výboru,

Zpráva ústavno-právneho výboru a vládnom návrhu zákona, ktorým sa zvyšujú niektoré poplatky za úradné výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing, Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1 Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ustanovení členov župného výboru.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlícký.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Zákon číslo 190/1939 o verejnej správe vnútornej zriadil župnú samosprávu a ako úlohu určil tejto starať sa o dopravné, hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné záujmy župy a jej obyvateľstva, nakoľko

ide o úlohy presahujúce rozsah potreby jednotlivých obcí. Pre ten cieľ môže župa zakladať alebo podporovať ústavy, podniky a zariadenia, ktoré zveľaďujú mravné, telesné a hospodárske blaho a vzdelanie obyvateľstva. Tieto úlohy vykonávajú samosprávne sbory a to župný výbor, župné komisie, iné župné orgány a tiež aj župan a župný úrad.

Podľa tohto zákona má župný výbor dvanásť riadnych členov a dvanásť náhradníkov. Ustanovenie členov župného výboru bolo spomenutým zákonom prenechané osobitnému zákonu.

Predložený návrh zákona má byť teda zákonom, ktorý sa spomína už v 3. odseku § 33 zákona číslo 190/1939.

Riadne fungovanie župnej samosprávy vyžaduje, aby boly ustanovené orgány, ktoré určil zákon o verejnej správe vnútornej na plnenie úloh župnej samosprávy, kde najdôležitejším orgánom je župný výbor.

Z tohto hľadiska posudzoval ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona, o ktorom rokoval na zasadnutí 3. septembra 1940 a uznal čím skoršie vydanie tohto zákona za potrebné.

Už zákon o verejnej správe vnútornej určil smer, ktorým sa má uberať zákon o ustanovení členov župného výboru. Zriaďovanie župného výboru nemí sa diať voľbou, ale menovaním jeho členov ministrom vnútra, do rezortu ktorého prislúcha verejná správa vnútorná.

Spôsob výberu členov župného výboru určený je ustanovením § 8, ods. 3, písm. b) zákona číslo 2451939 Sl. z., podľa ktorého patrí do právomoci valného shromaždenia župnej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany určiť kandidátov do župného výboru.

Osnova pamätá aj na to, aby sa za určitých predpokladov dostalo aj národnostným skupinám zastúpenia v župnom výbore. I tuná podávame dôkaz nášho lojálneho postupu voči iným národným skupinám, čím preukazujeme zasa vyspelosť nášho štátneho života.

Ústavno-právny výbor, ktorý vykonal na vládnom návrhu len zmeny, väčšinou rázu štylárneho, navrhuje, aby slávny Snem osnovu, ako potrebami štátneho života odôvodnenú, schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Anton Šalát.

Dávam mu slovo.

Poslanec Šalát:

Slávna Snemovňa!

Vládnym návrhom zákona tlač 208 o ustanovení členov župného výboru tvorí sa novší, nosný, pevnejší pilier pod budova nášho štátneho života. Nie je to krok zpät do sféry mnohomluvnej lžidemokracie, za ktorej zástupcovia rozvadených politických strán hľadeli čím viac urvať a vyzískať v prospech svojich strán a stranníkov.

Tak ako v pražskom parlamente snažily sa bývalé česko-slovenské strany vystupovať príkro strannícky bez ohľadu na záujmy celku, tak sa to robievalo aj v župných výboroch bývalých česko-slovenských veľžúp. Boly bojiskami chorobných ambícií jednotlivcov, strán, podnikov a krajov.

Keď dnes naša slovenská vláda predkladá návrh zákona o ustanovení členov župného výboru, vedie ju snaha, aby sa do tohto poradného, spolupracujúceho a spoluzodpovedného sboru k boku županov dostali najcennejší krajoví pracovníci, ktorých práca na poli sociálnom, hospodárskom a slovensko-kultúrnom už doteraz zavážila. Nesmie tu byť strannícky, osobno-ambiciózny žiarlivý boj.

Pri výbere osôb pre župný výbor, majú - a dúfame, že aj budú rozhodovať osobné kvality, prácechtivosť za dobro verejnosti a nie rodinkárstvo, kamarátstvo, protekcia, uprosovanie vplyvných osôb, ad hoc aranžované deputácie a čo iné.

V § 1. je jasne povedané, že ustanoviť členov a náhradníkov župných výborov prislúcha ministrovi vnútra. Na jeho osobnej zodpovednosti, múdrej predvídavosti, poznaní charakterov a kvalít navrhnutých osôb bude záležať, akí ľudia sa dostanú do župných výborov, aby pomáhali županom a ich úradníckym sborom spravovať celé župy, rozhodovať nad vecami stá a stá obcí, inštitúcií, rozhodovať o veciach státisícich občanov.

Bude to zodpovednostiplná, no krásna úloha, ktorú načim plniť svedomite, nad-

ohnutou rodoláskou, prichystanou odbornými znalosťami a životnými skúsenosťami. Preto výber osôb musí sa diať svedomite.

Chvalabohu dnes už slovenský národ má hojný výber ľudí na takúto úlohu. Pôjde tu hlavne o to, aby sa z množstva dobrých verejných pracovníkov vybrali tí najlepší, najsvedomitejší a najspoľahlivejší.

Zodpovednosť za výber k menovaniu navrhnutých pracovníkov padne na župné organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a tiež na župné organizácie udomácnelých národnostných skupín, ak majú v župe aspoň 5% celého obyvateľstva župy a majú riadne registrovanú politickú stranu. Tak je to vyslovené v § 2.

Je to znak múdrej ostražitosti so strany vlády, lebo sa spolieha na to, že osvedčení funkcionári a výborníci župných politických organizácií už dobre poznajú súcich krajových pracovníkov, preto budú navrhovať len tých najsúcejších a najvernejších ľudí, čím sa jednotlivé župy čo do konsolidácie upevnia.

Župní výborníci budú tlmočníkmi ľudu u župy a tiež aj informátormi úradov u ľudu.

Z prítomného vládneho návrhu je jasné, že v slovenskom štáte dávajú sa národnostným skupinám veľké práva, veď môžu dosiahnuť zastúpenia u župy, ak majú aspoň 5 % celého počtu obyvateľstvu

Bár by sa zachádzalo takto aj so Slovákmi v iných štátoch a to menovite v Maďarsku, (potlesk, výkriky: Tak je!) kde práva Slovákov sú šovinistický deptané, a ak aj na oko majú kde-tu takzvaného ,, zástupcu", je to obyčajne úradne pozvaný, nanútený odrodilec, s ktorým dobrí Slováci nesúhlasia. Je to len na zaslepenie očí cudziny, aby mohli pyšne poukazovať na to, že hľa, Slováci v Maďarsku majú menšinové práva.

O vynútenie menšinových práv iných národností v Maďarsku má sa kto starať úspešne. Len boj o práva Slovákov v Maďarsku bol doteraz hlasom, volajúceho na púšti. Slovenské srdcia i tu doma i v zahraničí zaplesaly by veľkou radosťou, keby tento spravodlivý hlas bol už raz vypočutý.                                  Veľkou prednosťou vládnej osnovy zákona je, že určuje, ako sa má diať výber

kandidátov. V § 3, ods. 2 je povedané, že podľa možnosti z každého okresu majú sa kandidovať aspoň dvaja kandidáti a tiež aj stavy aby boly pomerne zastúpené.

Tým sa predíde šomraniu, že sa snáď nadŕža len bližšiemu okoliu župného sídla alebo len niektorému stavu.

Treba len vítať podmienky, vyjadrené v § 4, kto môže byť kandidovaný do župného výboru. Osobu, nemajúcu slovenské štátne občianstvo, nemožno kandidovať. Je to predvídavá obrana proti cudzím buňkám, ktoré by mohly zapríčiňovať rozklad vo verejnosti. Za česko-slovenského režimu všade sa boly napchaly neslovenské živly a pracovaly proti Slovákom.

Je samozrejmé, že osobu, neorganizovanú v kandidujúcej politickej strane, nemožno kandidovať. Kto sa nechce dať organizovať, kto fumiguje stranu, nepodporuje ju hmotne, morálne a spoluprácou v boji za dobro národa, akože by mal mať práva a poverenia hovoriť za národ a rozhodovať o jeho dôležitých veciach.

Keď sa kto zo skúposti, z komótnosti, z utajovanej inej mentality, ba snáď z nenávisti uťahuje do úzadia neorganizovanosti, nech len mlčí doma. Kto nechce plniť všetky povinnosti voči národu, medzi nimi je aj byť v šíkoch organizačného života a dáva sa na akúsi pohodlnú bočnú koľaj, ten nech sa nečuduje, že zdravý národný celok sa postará o to, aby na nej ostal aj vtedy, keď sa rozdávajú dôležité rozhodčie úlohy, poverenia.

Osožné, usilovné, záslužné včelky, akými sú verní národní pracovníci, treba chrániť, dávať ich do popredia; trúdom, zatrpklým šomrákom, tajným záškodníkom a pohodlným do seba zaľúbencom treba dať pocítiť, že veci národa aj bez nich pôjdu zdravým tempom a rezkým elánom.

Je čosi spravodlivého, keď sa v osnove určuje, že osoby stojace pod konkurzom, ďalej osoby, zbavené voľne nakladať so svojím majetkom, taktiež ani odsúdencov pre zločin a trestné činy nemožno kandidovať.

Kto nevie správne spravovať svoje veci, akože sa má poverovať súčinnosťou v župnom hospodárení?

Zločinci a trestanci, i keď si odpykali svoje tresty, dlho sú podozrivými pred

úradmi a verejnosťou, stratili dôveru verejnosti, preto nech sa nečudujú, že následky svojich činov pociťujú skoro až do smrti.

Za bývalej česko-slovenskej lžidemokracie rudé a pokrokárske česko-slovenské strany pri výbere svojich kandidátov neboly prieberčivé. Nehľadely na charakter, na osobnú minulosť svojich kandidátov. Len nech vedeli demagogicky rečniť, loviť volebné hlasy. Nemuseli vyberať v prostriedkoch. Nie div teda, že od počiatku utvorenia sa bývalej republiky ČeskoSlovenskej aj do zániku hovorilo a písavalo sa len o samých korupciách prehmatoch a nespravodlivostiach na celej čiare verejného života. Tón a smer verejného života, štátnej, župnej, okresnej a obecnej správy dávali miláčkovia a vyvolenci bývalých československých vládnych strán, nuž šlo to tackavo, od jarku k jarku, od bahna k bahnu korupčníckemu. Až sa to konečne zrútilo do priepasti zániku. Hlavní korupčníci ušli, iní sa pouťahovali a s utajeným bôľom srdca kvília za stratenými mastnými hrncami česko-slovenskej minulosti.

Slovenský štátny život, chcejúc byť zdravý a trvalý, vytyčuje si pevné podmienky k tomu, kto sa môže dostať do popredia verejného života, komu sa môže sveriť zodpovedná úloha, za ktorú podľa terajšieho zdravého hesla bude osobne zodpovedný. Verejnosť slovenská berie to s veľkým uspokojením na vedomie. Nebude tu bitka o mandáty a funkcie, lebo každý rozumný človek v duchu sa bude musieť pýtať sám seba, či zodpovie tej a onej úlohe? Lebo dať sa kandidovať, prijať verejnú funkciu, nie je ešte všetko. Treba prijatú úlohu aj svedomite plniť! A čo, keď sa niekto sám seba preceňoval, dral sa za čímsi a neskôr sa dokáže o ňom, že je dozretý na pozbavenie úlohy, titulu vábivej funkcie? Býva z toho osobné roztrpčenie, pocit hanby a prameň škodlivých sporov.

Disciplinovaní stúpenci politickej organizácie nebudú sa hádať o tom, kto má byť kandidovaný. Spoľahnú sa na svoje župné organizácie, dobre vediac, že tieto, ako môžu kandidovať, tak môžu aj odvolávať osoby neosvedčivšie sa. Preto príliš ambiciózni jednotlivci musia si dať pozor,

či obstoja na riečici zdravej verejnej kritiky.

To, že príslušníci brannej moci a žandárstva nemôžu byť členmi župného výboru, nech neuráža našich vzácnych ochrancov vlasti a strážcov verejného poriadku. Vieme dobre z minulosti, koľko zla sa rodilo pre voľné politizovanie v bývalej česko-slovenskej armáde a u československého četníctva. Zanedbávaly sa povinnosti, upadala disciplína, autorita v službe a pred verejnosťou. Páchaly sa strannícke delikty. Tomuto všetkému sa teraz predíde. Úloha vojska a žandárstva je tak vysoká, pre národ a štát tak dôležitá, že nie je radno ju spájať s úlohami boja o každodenné potreby jednotlivca, obcí a krajov. Armáda a žandárstvo obetavo chránia životy, bezpečnosť občianstva, celistvosť štátu, v ktorého rámci národ nech si rozumie a pokojne rieši a spravuje svoje veci.

Že hlava štátu, vláda, Snem, župné úrady a výbory a celý štátny aparát budú môcť kľudne riešiť veci národa, za to patrí veľká vďaka vernej, disciplinovanej armáde a žandárstvu. Skúsenosť hovorí, že kde už zlyhá politika, alebo niečo pokazila, tam preberá ďalšiu úlohu branná moc, aby napravila chyby, aby čelila nebezpečiu, alebo zachránila to, čo sa ešte dá.

Činitelia politickí bojujú rečmi, perami, odbornými znalosťami. A branná moc stojí stále na stráži v odhodlaní, že vedela by politizovať v mene svojho národa, ale bojovať so zbraňou v ruke je omnoho ťažšia a nebezpečnejšia úloha ako politizovanie.

Že nemôžu byť členmi župného výboru členovia Snemu, úradníci a zriadenci župného alebo okresného výboru, župného ústavu, podniku alebo zariadenia a úradníci nadriadeného úradu, je prirodzenou samozrejmosťou, lebo všetky tieto funkcie sú neslúčiteľné, inkompatibilitné s úlohou župných výborníkov. Bývalý česko-slovenský režim pripúšťal napríklad, že mestskí zamestnanci mohli byť členmi mestských zastupiteľstiev, len v mestskej rade nesmeli byť. Bola to zrejmá neslúčiteľnosť. Predstavenstvo mesta neraz bolo v pomykove, ako má hľadieť na svojho podriadeného, či ako na reprezentanta mestskej samosprávy a či ako na zamestnanca. Musely sa brať ohľady a z ohľadov nastávaly zmätky, porušenie disciplíny a iné zlo.

O spôsobilosti kandidátov do župného výboru veľmi správne sa predpisuje v § 6, že majú byť z radov takých, ktorí sú kultúrne, politicky, sociálne a hospodársky činní. Prední verejní funkcionári majú byť vzormi, ako treba pracovať na národa roli dedičnej. Kedysi bývala veľká tlačenica a boj o verejné funkcie. A po obsiahnutí mandátu poslaneckého, senátorského, župného, neskôr krajinského, výborníctva okresného a obecného nastalo u nejedného výborného mandáto-lovca nápadné pracovné ticho, hriešna letargia (veselosť), nad čím sa právom rozčulovala slovenská verejnosť.

Slovenský autoritatívny režim bude na stráži, žeby sa staré chyby neopakovaly. Správnym výberom kandidátov pomôže sa národu a štátu, uľahčí sa práca vlády a úradov. Zodpovednosť a práca rozdelí sa na viacero svedomitých a kvalitných pracovníkov.

Veľa úloh čaká na členov župných výborov. Pomocou ich zapnú sa do štátobudovateľskej práce obce, okresy, celé

kraje. Z ich zasadnutí budú župné úrady podávať pre vládu zdravé iniciatívne návrhy, kde, čo a ako treba vyriešiť.

Župné úradníctvo bude v nich vidieť zástupcov ľudu. Vyvinie sa teda lepší a užší pomer medzi úradmi a ľudom. Nemusí ľud behať k úradom, obťažovať ich hromadnými návštevami, hatiť ich v práci, odbavia to zaň župní výborníci kratším a praktickejším spôsobom. Takto najistejšie sa vykorení stará mienka byrokratická, že ľud je pre úrady. Skutkami a pružnosťou úradov sa dokáže, že úrady sa snažia byť pre ľud.

Novozriadené župné výbory nesmú byť takzvanými subvenčnými sbormi, akými boly výbory veľžúp a okresné výbory, ktorých hlavným bodom rokovacia bývalo len odhlasovanie rozličných podpôr.

Nové župné výbory budú síce rokovať o podporách, ale si dobre uvážia, načo a komu ich dajú. Nesmú márniť verejné peniaze á la, keď si čechoslováci rozdelili fond na umelé hnojivá.

V prvom rade pomocou župnej administratívy a župných financií budú musieť

dbať o riešenie kultúrnych, sociálnych

a hospodárskych vecí ľudu, starať sa o dobudovanie ľudového školstva po odľahlých chudobných dedinách, o úpravu vicinálnych ciest, o reguláciu riek a poto-

kov, o meliorácie, o rozmach ovocinárstva, o úpravu zanedbaných pastvín, o lepší vzhľad dedín, o nemocnice, sociálne domy, sirotince atď.

Budú to úlohy, ktorých riešenie nemožno čakať len shora od vlády, štátu, od župného úradného aparátu, ale musia ich župní výborníci pomocou krajových verejných pracovníkov dolu pripraviť a náležitým spôsobom tlačiť hore na riešenie.

Takto najistejšie vykape chorobná mentalita ľudu, že všetko čakal len od štátu, sám sa nerád hnul v prospech jemu potrebných vecí.

Zdravou spoluprácou župných výborníkov s úradmi zakapú byrokratické zvyky, totiž papierová vojna, tvorenie úradných aktov kvôli vysokým bežným číslam, šibovanie aktov po referentoch, ale musí zakapať aj to, žeby nezodpovedné živly svojvoľne a panovačne zasahovaly do pôsobnosti úradníctva, žeby ho terorizovaly, zbytočne očierňovaly a zaťažovaly prácou.

Keďže sa dnes ujalo heslo, že všade je väčšia osobná zodpovednosť či úradníka, či verejného politického pracovníka, načim žiadať väčšiu osobnú zodpovednosť uplatňovať aj voči tým, ktorí si či osobne, či anonýmne dovoľujú očierňovať úradných a verejných pracovníkov. Keď má platiť ťarcha osobnej zodpovednosti, tak nech je zavedená na celej čiare.

Keď nechceme, aby autorita či úradných, či verejných osobností upadala, musí sa zaviesť prax, že v páde rozličných udaní a intríg, vypočuje sa aj udaná, očiernená osoba. A keď sa dokáže jej korektnosť, vezme sa na zodpovednosť udavač a pôvodca intríg.                    

Takto sa vylieči náš verejný život, prestane chorobná horúčka na ustavičné krágľovanie, ktoré šírilo osobnú neistotu a odnímalo chuť do horlivej práce.

Pri tejto príležitosti dovoľujem si požiadať Ministerstvo vnútra a župné úrady, aby čím rýchlejšie rozpustily staré obecné zastupiteľstvá všade tam, kde ich práca viazne pre starú mentalitu niekoľkých

škriepnikov, tvrdohlavých hamovačov rý-

chlejšieho tempa. Systém vládnych komisárov a poradných sborov sa v obciach a mestách osvedčil, je on pohyblivejší, ráznejší a činorodejší, než zdĺhavý, ťažko-

pádny a jalových debát plný systém zastupiteľstiev.

Kde je obyvateľstvo jednomyseľné čo do oddanosti vláde, strane a garde, tam i zastupiteľstvo je jednoliate a pružné. Ale kde je ešte hodne zakuklencov, utajených čechoslovákov, boľševikov alebo maďarónov, tam treba ráznejšej ruky, tam treba hneď vládneho komisára a poradného sboru.

Mohol by som predostrieť tu zaujímavé prípady z účinkovania niektorých mestských a obecných zastupiteľstiev a to z nedávnych čias, no nechcem tu zbytočne pretriasať slovenské chyby, aby z nich nemal radosť niekto tretí, cudzí, ktorý špehuje, čo sa robí na Slovensku.

Akžeby však Ministerstvo vnútra a náš pohronský Župný úrad chcel, poslúžim konkrétnymi dátami.

Za bývalej Česko-slovenskej republiky svedomite sme si plnili svoju opozičnú úlohu, keď sme proti systému, ubíjajúcemu Slovákov, podnikali všetko, čo sa len dalo.

Dnes, keď máme svoj štát, svoju vládu, je našou prísnou povinnosťou zúčastňovať sa štátobudovateľskej práce a preto aj prítomný vládny návrh, ako dôležitý pilier nášho verejného života s radosťou odhlasujeme. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický.

Zpravodajca Dr. Orlický: Vzdávam sa ho. Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad. 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o ustanovení členov župného výboru.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu, Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zvyšujú niektoré poplatky za úradné výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Tvrdý.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Tvrdý: Slávny Snem!

Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa zvyšujú poplatky za úradné výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, má svoje veľmi poučné odôvodnenie. V susedných štátoch je cenová hľadina životných potrieb oveľa vyššia, ako u nás. Reprezentácie cudzích štátov žijú u nás lacno, naproti tomu ale naše vyslanectvá a reprezentácie v cudzích štátoch musia

platiť živobytie draho. Poplatky zastupiteľských úradov sa vyberajú podľa reciprocity, podľa vzájomnosti. Znamená to, že Slovenský štát vyberá tieto poplatky od cudzích štátnych príslušníkov v tej výške, v akej výške cudzí štát vyberá poplatky od slovenských štátnych príslušníkov. Číselná prepočítacia hodnota našej slovenskej koruny v pomere k cudzím menám nezodpovie ale cenovej hladine životných potrieb v cudzích štátoch, preto je vyberanie prirážkovej cenovej disparity, teda zvýšenie niektorých poplatkov našich zastupiteľských úradov, plne odôvodnené nielen po stránke hospodárskej, ale aj po stránke právnej spravodlivosti a slušnosti. Tá skutočnosť, že životné cenové niveau vo väčšine susedných štátov je oveľa vyššie ako u nás, je pre nás veľmi poučná. I túto skutočnosť si musíme uvedomiť, hoci zápasíme s ťažkosťami. Nesmieme preto dnešné pomery porovnávať z normálnymi pomerami, a keby to niekto robil, nech porovnáva naše pomery s pomeranú v okolitých štátoch. Za takýchto okolností musíme mať vždy pred očami, že sme sa vo svojom samostatnom slovenskom štáte nielen politicky ale aj hospodársky udržať vedeli a preto nesmieme všade vidieť len nedostatky, nad ktorým sa tiež prenesieme, ak sa dáme do roboty a ak každý Slovák oddanosťou a obetavosťou splní svoju povinnosť.

Ústavno-právny výbor prerokujúc vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 3. septembra 1940 všetky ustanovenia vládneho návrhu ako aj celé odôvodnenie tohto návrhu si plne osvojil. Na pôvodnom vládnom návrhu previedol len formálne zmeny a to k vôli prehľadnosti, aby chystaný zákon bol jasným doplnkom základného zákona číslo 225/1925 Sb. z. a n. o poplatkoch za úradné výkony zastupiteľských úradov. Tieto formálne zmeny a doplnky obsahuje tlač 231.

Ústavno-právny výbor odporúča návrh zákona prijať tak, ako je vytlačený. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má III články nadpis a úvodnú formulu. Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej III článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa).

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa menia niektoré poplatky za úradné výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Tvrdý.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nakoľko ďalšie dva body programu medzi časom staly sa bezpredmetné, nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina pre premávkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravadajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal podaním z 15. apríla 1940 číslo 365/1940 o súhlas Snemu s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasína pre dopravný priestupok, ktorého sa údajne dopustil tým, že dňa 9. februára 1940 o 17. hodine 30. minút a o 23. hodine 15. minút v Bratislave riadil osobné auto, na ktorom nebola osvetlená zadná registračná značka.

Imunitný výbor sa 14. mája 1940 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasina. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Dr. Huťka ako zpravodajca v mene imunitného výboru navrhuje, aby Snem nedal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasína.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

To je väčšina. Zisťujem, že Snem sa usniesol nedať súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Ing. Franza Karmasina.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 10. hod. 41. min. )


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP