Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                                  3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 43. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 3. septembra 1940.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Vzdanie sa poslaneckého mandátu	3
Nový poslanec	3
Zmeny vo vláde	3
Menovanie za členov Štátnej rady
Imunitnému výboru pridelené	í
Došlé nariadenia s mocou zákona	4
Rozdaná tlač	4
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	15
Zakročenie zasadnutia	15
Program:
1. Zpráva branného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu
zákona o prenesení pôsobností vo veciach letectva a o zriadení
Leteckého úradu	5
Reč zpravodajcu Germušku	5
Reč zpravodajcu Dr. Orlického	5
Rozprava odpadá	6
Prvé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	6
Druhé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	6

2. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe
Židmi kúpených	6
Reč zpravodajcu Dr. Hudca	6
Reč zpravodajcu Beňáka	8
Prikročenie k rozprave	9
Reč poslanca Dr. Orlického	9
Koniec rozpravy	13
Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova	13
Prvé hlasovanie o návrhu	14
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	14
Druhé hlasovanie o návrhu	14
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	14
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného
zákona, ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenia vo
veciach arizácie	14
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	14
Rozprava odpadá	15
Prvé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	15
Druhé hlasovanie o návrhu	15
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	15

Zasadnutie otvorené o 16. hod. 38. min.

P r í t o m n í:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredseda: Dr. Mederly.

Zapisovatelia: Drobný, Germuška.

45 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Fritz, Mach, Medrícký, Dr. Pružinský a Sívák.

Z kancelárie Snemu: I, tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.                                            

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Otváram 43. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Dr. Pavol Opluštil, Koloman Horniš, Vojtech Husárek, Dr. František Hrušovský, Dr. Miloš Vančo a Jozef Steínhiibl.

Dovolenky.

Podľa ods. 4, § 2 rokovacieho poriadku dal som dovolenku na týždeň pánu poslancovi Dr. Ing. Petrovi Zaťkovi.

Vzdanie sa poslaneckého mandátu.

Poslanec Pavol Teplanský oznámil písomne dňa 1. augusta 1940 predsedníctvu Snemu Slovenskej republiky, že sa vzdáva poslaneckého mandátu.

Nový poslanec.

Ministerstvo vnútra prípisom zo dňa 28. augusta 1940 č. 139. 748 oznámilo, že na miesto poslanca Pavla Teplanského, ktorý sa vzdal mandátu, bol povolaný za poslanca Snemu Slovenskej republiky pán Dr. Ernest Rosival.

Pán poslanec Dr. Rosival dostavil sa na dnešné zasadnutie.

Keďže predtým podľa § 6 rokovacieho poriadku podpísal v kancelárii Snemu formulu prísahy, pristúpíme k prísahe podľa § 14 Ústavy a § 6 rokovacieho poriadku tým spôsobom, že sa prečíta Ústavou predpísaná formula prísahy, pán poslanec Dr. Rosival ku mne pristúpi a složí prísahu

opakovaním vety "Tak mi Pán Boh pomáhaj!" a podaním ruky.

Žiadam prečítať formulu prísahy.

(Poslanci vstávajú. )

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

Poslanec Dr. Rosival (podáva predsedovi ruku):,, Tak mi Pán Boh pomáhaj! (Potlesk. )

(Poslanci sadajú. )

Zmeny vo vláde.

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Pán prezident republiky prípisom zo dňa 29. júla 1940 oznámil, že rozhodnutím z toho istého dňa prijal rezignáciu pána ministra zahraničných vecí a vnútra Dr. Ferdinanda Ďurčanského a vedením veci spadajúcich do oboru Ministerstva zahraničných vecí poveril pána predsedu vlády Dr. Vojtecha Tuku. Ministrom vnútra menoval pán prezident republiky pána poslanca Alexandra Macha.

Predsedníctvo vlády prípisom zo dňa 17. augusta 1940 oznámilo, že vláda na zasadnutí dňa 17. augusta 1940 vyvolila podľa § 45 Ústavy Slovenskej republiky za zástupcu predsedu vlády ministra vnútra Alexandra Macha.

Menovanie za členov Štátnej rady.

Pán prezident republiky prípisom zo dňa 1. augusta 1940, č. 1553 Kab. oznámil, že toho istého dňa podľa § 51 Ústavy a v smysle § 1 zákona č. 136/1940 Sl. z. meno-

val za členov Štátnej rady pánov: univerzitného profesora Dr. Jozefa Škultétyho, správcu Matice slovenskej y Turčianskom Svätom Martine, Alexandra Macha, ministra vnútra a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy v Bratislave, Msgr. Dr. Jána Postényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha v Trnave, Dr. Viktora Ravasza, verejného notára v Trnave, Dr. Jozefa Fundérka, dekana právnickej fakulty a univerzitného profesora v Bratislave a Mathiasa Nítscha, školského inšpektora v Kežmarku. Imunitnému výboru

prideľujem:

žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 12. júla 1940 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasína pre premávkový priestupok. Došlé nariadenia s mocou zákona.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 12. júna 1940 č. 147 Sl. z. o organizácii úradov práce,

zo dňa 12. júna 1940 č. 152 Sl. z. o povinnom vyrovnávaní záväzkov voči cudzine,

zo dňa 19. júna 1940 č. 153 Sl. z. o zákaze rituálnych porážok a o povinnosti omračovať niektoré zvieratá pred zabitím,

zo dňa 26. júna 1940 č. 156 Sl. z. o predĺžení zmenko-právnych lehôt,

zo dňa 19. júna 1940 č. 157 Sl. z., ktorým sa mení ustanovenie živnostenského zákona o oslobodení od preukazu spôsobilosti v koncesovaných živnostiach, "zo dňa 3. júla 1940 č. 158 Sl. z. o prenesení pôsobnosti vo veciach ochrany a obrany proti leteckým útokom,

zo dňa 10. júla 1940 č. 183 Sl. z. o úprave lekárnickej sadzby,

zo dňa 17. augusta 1940 č. 195 Sl. z., ktorým sa upravujú smluvy o ťažbe dreva,

zo dňa 17. augusta 1940 č. 196 Sl. z., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia vládneho nariadenia o úprave obchodu s obilím, múkou, mlynskými výrobkami, sladom, strukovinami a niektorými krmivami.

zo dňa 17. augusta 1940 č. 197 Sl. z. ktorým sa menia a doplňujú niektoré ústanovenia o dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a iných majetkových podstatách,

zo dňa 17. augusta 1940 č. 199 Sl. z. o početnom pomere učňov k počtu pomocníkov v živnostiach,

zo dňa 17. augusta 1940 č. 200 Sl. z. o preskúmaní platových a penzijných dekrétov štátnych a iných verejných zamestnancov.

Predseda Dr. Sokol:

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecké zprávy o 40., 41. a 42. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Odpoveď ministra vnútra na interpeláciu poslancov Rudolfa Čavojského a Jána Moru vo veciach úpravy miezd robotníkov v stavebnom podnikaní.

Návrh poslanca Júliusa Magutha a spoločníkov na vydanie zákona o revízii židovských záväzkov. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa zvyšujú niektoré poplatky za úradné výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených.

Zpráva branného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti vo veciach letectva a o zriadení Leteckého úradu.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenia vo veci arizácie.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Vládny návrh zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu a výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o prenesení pôsobnosti vo veciach letectva a o zriadení Leteckého úradu. Návrh som pridelil výboiu brannému a výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenia vo veciach arizácie. Návrh som pridelil ústavno-právnemu výboru

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva branného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o prenesení pôsobnosti vo veciach letectva a o zriadení Leteckého úradu.

Zpravodajcom za výbor branný je pán poslanec Germuška a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Orlický.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Germuškoví.

Zpravodajca Germuška:

Slávny Snem!

Branný výbor zaoberal sa osnovou vládneho návrhu zákona o prenesení pôsobností vo veciach letectva a o zriadení Leteckého úradu dňa 26. augusta 1940.

Jednohlasne zaujal kladné stanovisko k vládnemu návrhu zákona a pozmenil jednotlivé jeho ustanovenia len po stránke štylistickej.

Slávny Snem! Branný výbor navrhuje prijať bez zmeny vládny návrh tohto zákona. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní);

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Vývoj letectva dospel takého stupňa, že záujem štátu o jeho riadne fungovanie a zdokonalenie je plne odôvodnený. Počiatky letectva, pozostávajúce poväčšine z odvážnych ba často životunebezpečných pokusov obetavých pionierov letectva strojmi na tento cieľ sa nehodiacimi, patria už minulosti.

Je dobre známy pokrok, ktorý letectvo urobilo vo svetovej vojne, kde hlavne ku koncu začínalo sa letectvo ukazovať ako moderná zbraň veľkého účinku. Vývoj letectva sa však nezastavil ani po roku 1918, keď zbrane utíchly a prešlo sa do mierovej doby. Ba naopak, práve vtedy sa

začalo letectvo ešte väčšmi rozmáhať a hlavne pri doprave pošty, ale aj osôb na väčšiu vzdialenosť začalo robiť iným dopravným prostriedkom konkurenciu. Pristúpilo sa k vybudovaniu leteckých liniek nielen medzi susednými štátmi, ale aj medzi vzdialenejšími, ba medzí rôznymi svetadielmi. Letectvo sa na tomto poli celkom dobre osvedčilo. Zásluhu maly o to nielen zdokonalené stroje, ale aj dobre vycvičení pilóti, dobré prístroje, dobre vybudované letištia, dobrá meteorologická služba a goniometridké stanice.

Po svetovej vojne venovala sa letectvu ešte väčšia pozornosť a vývoj letectva bol všetkými vymoženosťami vedy podporovaný. Zdokonalenie leteckej techniky otvorilo možnosti väčšieho využitia letectva k vojenným cieľom. Japonsko-čínska vojna, španielska revolúcia, ale hlavne vojna Nemeckej ríše s Poľskom a západnými mocnosťami ukázaly účinnosť tejto zbrane v celom rozsahu. Letecká zbraň stala sa skoro najvážnejšou zbraňou a je isté, že pri dosavádnych vojenských úspechoch Nemeckej ríše prislúcha veľký podiel aj výbornému nemeckému letectvu a hrdinným nemeckým letcom.

Práve tento veľký význam letectva prispel k tomu, že letectvo stalo sa predmetom vážneho záujmu vojska a preto pri budovaní letectva začal prevládať vplyv vojenskej složky národa.

Vládny návrh sa postavil na stanovisko, že je účelné podriadiť letectvo jednému ministerstvu a to Ministerstvu národnej obrany. Civilné letectvo organizačne súvisí s vojenským letectvom a pri jeho budovaní má sa brať ohľad aj na potreby vojenského letectva, aby v prípade, že k obrane vlasti bude treba použiť vojenského letectva, bolo mu civilné letectvo pevnou oporou. Len takéto sústredenie letectva umožňuje jeho budovanie so zreteľom na celkovú potrebu štátu.

Týmto stanoviskom bol určovaný postup ústavno-právneho výboru pri úprave textu návrhu zákona, kde boly prevedené zmeny, ktoré dôsledne sledovaly cieľ, aby sa agenda letectva sústredila v Ministerstve národnej obrany.

Ústavno-právny výbor, ktorý rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 27. augusta 1940, navrhuje, aby slávny Snem osnovu, ako potrebami štátu odôvodnenú schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o prenesení pôsobnosti vo veciach letectva.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Germuška a Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Germuška:

Nie sú.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený í. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Hudec a za výbor národohospodársky pán poslanec Beňák.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Hudcovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Úprava majetkoprávnych pomerov osôb židovských nie je nám novotou. Veď slávny Snem otázku túto už pretriasal a upravoval vo svojich zákonoch, menovite v zákone číslo 46/1940 Sl. z. o úprave pozemkovej držby, v zákone číslo 113/1940 Sl. z. vulgo zvaný arizačný a tiež v zákone číslo 335/1939 Sl. z. Všetky tieto citované zákony upravujú právnu materiu inú a okrem zákona číslo 46/1940 Sl. z. právnu materiu odlišnú od predmetu dnešnej osnovy návrhu zákona.

Obsah predloženého návrhu zákona, ako ho obsahuje 227. zpráva výborová, je zrejmý z jeho nadpisu. Upravuje totižto otázku o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi zakúpených. Ústavnoprávny výbor vo svojej všeobecnej debate konštatoval, že majetková otázka židovská po tejto stránke ešte upravená nebola. Konštatoval ďalej, že uzákonenie osnovy bude znamenať hlboký prielom do štruktúry súkromného práva.

Predsa však ústavno-právny výbor (hluk, predseda zvoní) po debate shľadal, že právne pomery, tvoriace predmet osnovy, treba upraviť a úpravu uzákoniť. K tomuto záveru vo všeobecnej debate dospel ústavno-právny výbor po dôkladných úvahách.

Po zákonnej úprave tejto otázky volá slovenský ľud, ktorému vláda chce aj vyhovieť. Slovenský národ volá po náprave krivdy, ktorú na ňom po dlhé desaťročia úžernícky páchalo židovské plemeno. Je všeobecne známe, že značnú čiastku nehnuteľného majetku, ktorý dnes Židia vlastnia, získali na exekučných dražbách proti slovenským roľníkom vedených. I to je všeobecne známe, že v dávnejšej minulosti pri nedostatočnom a povrchnom odhadnom pokračovaní obecných notárov boly exe-

kučné dražby pre špekulujúcich židovských vydražiteľov legálnym zdrojom na ich obohacovanie sa, hlavne však vtedy, ak nebol dostatok dražobných kupcov. Takto sa stávalo, že Židia nakúpili kusy slovenskej zeme za babku. Vedeli vec vždy zariadiť tak, aby sa dražobní kupci nehlásili, alebo prihlásivších sa kupcov sebe vlastnými spôsobmi odstrašili, len aby bol kšeft úplný.

Po takýchto precedenciách v nabývaní vlastníctva nehnuteľností je len spravodlivé, aby sa náprava ťažkej krivdy stala konečne zákonom.

Po zákonnej úprave židovskej otázky v tomto smere volá aj povinnosť národná; nech sa konečne stelesní opätovne a opätovne zdôrazňovaná zásada, že slovenská zem patrí do slovenských rúk. Preto slovenský Snem ako reprezentant vôle národa má eminentnú povinnosť splniť túto jeho túžbu a dokumentovať dnes, že je krivda napravená.

Židovskú otázku v nadhodenom smere upravil už celý kultúrny svet, ten kultúrny svet, do stroja ktorého sme sa i my zapojili, ktorý nás priviedol k dnešnej šťastnej prítomnosti a povedie nás i v budúcnosti. Keď v tomto kultúrnom svete veľkého Nemecka bolo absolútne vyriešenie židovskej otázky národu prospešným, táto prax zaručuje i nám dobré výsledky a účinky pre ľud slovenský.

Týmito úvahami prelomil ústavnoprávny výbor námietku hrubého prielomu do zásad súkromného práva a priklincoval, že neprávom stratené právo slovenského roľníka znovu oživne uzákonením predloženej osnovy. Preto sa usníesol ústavnoprávny výbor, že o osnove, bude jednať a za podklad tohto jednania príjme vládny návrh osnovy zákona.

V podrobnej debate ústavno-právny výbor zásadne prijal vládny návrh; v záujme veci ho zostril a doplnil.

Vedúcou zásadou návrhu je, že Žid vráti bývalému vlastníkovi alebo jeho právnym nástupcom v tomto nároku nehnuteľnosť na dražbe kúpenú; naproti tomu žiadateľ vyplatí v prospech Žida dražobnú kúpnu cenu.

Teda z ruky do ruky. Tým je dobre vyjadrená zásada ekvity a práva, uplatnená vo vládnom návrhu zákona pri všetkom jeho revolučnom charaktere.

Ústavno-právny výbor pozmenil vládny návrh zákona hlavne v týchto smeroch:

Vypustil z § 1 časové obmedzenie výkupu dátom dražby vôbec, takže možno kúpiť nazpät i tie nehnuteľnosti, ktoré boly na dražbe predané pred 30. októbrom 1918. Toto žiada zásada absolútneho odstránenia krivdy, lebo v najviac prípadoch ani rany pred rokom 1918 spáchané nie sú zacelene a treba ich týmto operatívnym zákrokom odstrániť.

Vsunul do § 2 nové ustanovenie bodu c) z dôvodu ochrany mimoknihovného vlastníka, čo je u nás s ohľadom na faktický stav veľmi žiadúce. Sú totižto časté zjavy, že nehnuteľnosť v pozemkovej knihe je , písaná na iného, v skutočnosti ju vlastní iný. Ak by takáto nehnuteľnosť bola písaná na Žida a vlastnil by ju v skutočnosti Slovák - nežid, v takom prípade úpravou podľa tohto zákona došlo by k novému bezpráviu.

So zreteľom na zmenu § 1 osnovy, uvedenú hore, zaviedol u nehnuteľností, kúpených pred 30. októbrom 1918, v záujme ochrany nežidovských hypotekárnych verite lov valorizáciu dražobnej ceny. Vláda totižto pri svojom návrhu vychádzala zo stanoviska, že židovské majetky nie sú zaťažené. Ústavno-právny výbor tento názor nepreberá na 100%, lebo vyskytnú sa predsa prípady, že i židovské nehnuteľnosti sú zaťažené a to v prospech veriteľovnežidov. Aby krivda v takomto prípade nestihla týchto veriteľov-nežidov, vsunul ústavno-právny výbor do zákona ustanovenie, že dražobná cena môže sa zvyšovať, valorizovať natoľko, nakoľko to vyžaduje potreba týchto veriteľov, maximálne štvornásobne.

Ústavno-právny výbor poskytol ďalej možnosť na uplatnenie výkupu aj osobám, ktoré bližšie uviedol v § 4, a to nielen vtedy, ak pôvodný dlžník zomrel, ale aj vtedy, ak by tento svoje právo na výkup nevyužil, alebo ooužiť nemohol; túto zásadu prijať vyžaduje právo rodiny a právny poriadok o postupnosti nápadníkov.

V ods. 2, § 6 osnovy snížil ústavnoprávny výbor preddavok, ktorý sa má složiť na výkupnú cenu súčasne so žiadosťou o výkup. na štvrtinu. Človek, ktorého majetok bol na dražbe predaný, je chudák a ťažko by sháňal polovicu dražobnej ceny. Ústavno-právny výbor uznal za primeraný preddavok vo výške 1/4 dražobnej ceny.

Pozmenením § 13 predĺžil lehotu na vyplatenie zbytku výkupnej ceny na 5 rokov. Túto istú lehotu má aj zákon číslo 46/1940 Sl. z. o pozemkovej reforme. Niet žiadnej príčiny, aby i v danom prípade výhoda päťročných splátok zbytku dražobnej ceny nebola poskytnutá žiadateľovi.

Okrem toho previedol výbor ešte ďalšie zmeny rázu formálneho a upravil znenie osnovy aj po stránke štylistickej. Materiálne ustanovenia obsahujú §§ 1 až 4 formálne a záverečné ustanovenia §§ 5 až 27.                                        

Čo je predmetom úpravy prerokovanej osnovou zákona?

Zákon číslo 46/1940 Sl. z. vzťahuje sa iba na nehnuteľnosti poľnohospodárske a upravuje tieto.

Vládny návrh dnes prerokovanej osnovy nepozná tohto obmedzenia, to znamená, že predmetom zákona sú nemovitosti vôbec, teda jak poľnohospodárske tak aj nepoľnohospodárske.

Zákon zasahuje tým vlastne i do kompetencie Štátneho pozemkového úradu a materie, upravenej zákonom číslo 46/1940 Sl. z., ale nemieni a ani nebude mu konkurovať, ako sa obával zástupca Štátneho pozemkového úradu v ústavno-právnom výbore a hájil jeho kompetenciu. Kým Štátny pozemkový úrad podľa zákona číslo 46/1940 Sl. z. bude upravovať hlavne väčšie celky, zatiaľ predmetom úpravy podľa tejto osnovy budú nehnuteľnosti menšie, ktoré sú však predsa životnou otázkou slovenského roľníka. Tým docieli sa odbremenenie Štátneho pozemkového úradu a hlavne urýchlené uspokojenie potrieb poškodeného žiadateľa. Štátny pozemkový úrad počas celého pokračovania podľa tohto zákona má stálu evidenciu o prechode nehnuteľností do vlastníctva žiadateľa, o čo sa stará príslušný súd doručovaním listín.

Osnova po prevedených úpravách v predloženej forme vyhovuje tak praktickej forme ako aj duchu doby preto ústavnoprávny výbor navrhuje slávnemu Snemu jej uzákonenie tak, ako ju obsahuje 227. zpráva ústavno-právneho výboru vám predložená. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beňákovi.

Zpravodajca Beňák:

Slávny Snem!

Krivda, páchaná na ubičovanom našom národe živlom nám cudzím, nám krajne nepriateľským - Židmi, schválením tejto osnovy môže byť v značnej miere odčinená. Žid, ktorému podľa talmudistických zásad, podľa ktorých oni sú vyvoleným národom božím, patrí celé imanie sveta, nevyberal v spôsoboch, akými on tohto imania môže sa zmocniť. Lúpež, krádež, ale najčastejšie ten najošklivejší podvod boly spôsoby, akými oni shrabávali majetky tohto sveta. Zvrhlosť talmudistických prívržencov je tak veľká, že nielen že si nerobia výčitky svedomia z toho najošklivejšieho podvodu, ale považujú to u nich za bohumilý skutok.

Priamo za dopustenie božie na tú-ktorú obec by sa mohlo považovať, keď sa tam usídlil nejaký Žid. Prišiel mnohokrát len so špinavým batôžkom, v ktorom mimo pár špinavých handier a 2-3 fliaš pálenky iného ani nebolo.

A za chvíľu bola obec rozvrátená. Žid vďačne dal pálenku aj na borg, však k tejto dodal záujemcovi aj kus nenávisti voči jeho susedovi; že jak ho on nenávidí, jak mu kmotor závidí a trel si ruky, keď sa lámaly stoly, rozbíjaly poháre a prebíjaly hlavy. Veď len vtedy sa dalo veľa pripisovať.

Z podlej rafinovanosti bol s každým kamarát, každému klepal po pleci, každému radil a keď sa stalo, že ročná námaha nášho úbohého človeka sotva stačila len na zaplatenie množstva napísaných litrov pálenky, z ktorej snáď ani 1/10 nebola skutočne strovená, on vďačne poradil, požičal zlatku, za ktorú láskavosť mesačne musely sa mu dve vrátiť. Pár rokov a stal sa veriteľom celej obce. Stáročné grunty prechádzaly do rúk židovských, pri čom Žid tváril sa byť ešte dobrodincom. Veď Ďuro Pristač, môžeš sa tešiť, dobre som ti to zaolatil, chalupa ti ešte zostala a ty môžeš si u mňa zarobiť. Ďuro zaklial, veď za stovku požičanú mal do roka dvanásť vrátiť a za požičané dve už mu nestačil grunt. Spravodlivosti sa dovolať nemohol, lebo tá mnohokrát išla smerom, kde štrngaly peniaze.

Po stáročia našim otročiteľom to ešte lahodilo, veď potrebovali národ biedny, aby bol čím závislejší, a za udelenú mu al-

mužnu čím vďačnejší, keď aj bol si vedomý toho, že je to jeho otročitel a že za danú mu almužnu musí platiť takú vysokú cenu, ako je národné povedomie a národná hrdosť.

Hladové škrkanie žalúdka, počúvať volanie po chlebe hladných detí vie uhlušiť každé svedomie a človek začína mať len jednu vôľu a jednu túžbu, nasýtiť seba a nasýtiť svoje hladové deti.

Židobolševické demokracie na takomto systéme zakladaly svoje trvanie a zaisťovaly príchod k medzinárodnému bolševizmu.

Sedliak, ktorý pevne sedel na svojom grunte, pevne vedel sedieť i na svojom nacionálnom presvedčení, a preto, aby otriaslo sa toto presvedčenie, aj hospodárska a finančná politika bývalej našej republiky bola taká, že otriasala gruntami. Tieto prechádzaly na dražbách do rúk židovských a sedliak sa stával čím ďalej tým viac závislejším, obetoval mnohokrát svoj náboženský a nacionálny charakter pre nejakú tú podporu alebo pre nejaký sprostý sľub. Vláda naša, vláda slovenská chce velkodušne odčiniť tieto krivdy aj touto osnovou. Nech sa vrátia majetky, kupované židmi na dražbách, zpät pôvodným majiteľom. Reexekvovať podľa tejto osnovy možno zpät na desaťročia, do nepamäti. Snáď dôjdu k svojim dedovizniam vnuci alebo až pravnuci pôvodných majiteľov, ale krivda môže byť odčinená. Už sa snáď málo nájde takýchto majetkov v držbe Židov, avšak nesmierny význam bude mať tento zákon aj vtedy, keď len pre jediného poškodeného by sa bol robil.

Možnosti zpätkúpy usnadňujú sa tým, že zpätkupiteľ nemusí mať viac ako štvrtinu pôvodnej vydraženej ceny a že zbytok môže zaplatiť až za štyri roky. Ktorým rodinám ani toto by nebolo možné, naša vláda nájde iste možnosť ako takéto rodiny prídu k potrebnému kapitálu, čoho dôkazom je, že vláda slovenského štátu vystihla volanie doby a tak múdro si umienila určovať smer kapitálu, že tento bude všade tam, kde ho je najviac zapotreby.

Odhlasovaním tohto zákona vykoná náš Snem čin veľkého národohospodárskeho a sociálneho dosahu, lebo mnoho nehnuteľností, ktoré sú ešte v držbe Židov, prejde nazpät do pôvodných rúk, do rúk slovenského človeka. Zákon tento bude jeden z

prvých, ktorým sa demonštratívne    potvrdzuje vládou ohlásený nový smer   národohospodárskej politiky - politiky  nacionálno-socialistickej.

Zákon tento umožní sotrieť slzy s líc mnohých nešťastníkov, vráti zpät k slovenskej hrude mnohých, ktorým krvilačnosť židovská túto vyrvala z poctivých mozoľnatých slovenských rúk. Ináč národohospodársky výbor prejednávajúc túto osnovu spoločne s výborom ústavno-právnym plne súhlasí s dôvodmi výboru ústavno-právneho a čo najvrelejšie odporúča slávnemu Snemu osnovu túto schváliť. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Dr. Orlický.

Dávam mu slova Poslanec Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Hospodárske pomery v Europe, hlavne za éry liberalistickej sústavy, tak sa vyvíjaly, že sa židovstvo zmocnilo väčšiny výrobných prostriedkov na poli priemyselného a živnostenského podnikania. Zvlášť výhodných hospodárskych pozícií podarilo sa mu dosiahnuť u finančného kapitálu, ktorý takmer neobmedzene ovládalo. Toto prenikanie židovstva do hospodárskeho života neostalo len na tomto poli, ale začalo nadobúdať hrozivých rozmerov aj na poli poľnohospodárskej výroby, kde po zrušení poddanstva a uvoľnení rôznych obmedzení, ktoré zaťažovaly prevod poľnohospodárskeho majetku, dostalo sa finančne silnému židovstvu možností nadobúdať veľký poľnohospodársky majetok. Ako pomery na Slovensku dokazujú, židovstvo dobre využilo týchto možností.

Je prirodzené, že takéto pomery v hospodárskom živote jednotlivých štátov boly nezdravé 3 volalo sa po náprave už dávno pred svetovou vojnou. Boly nezdravé preto, lebo židovstvo predstavovalo všade cudzí živel v národnom organizme, bolo anacionálne a v hospodárskych veciach riadilo sa výlučne svojimi vlastnými záujmami, ktoré nebraly zreteľ na celkové potreby jednotlivých štátov a národov. Bol to medzinárodný kapitál, ktorý sa staral len o vlastné záujmy a o to, aby sa čím dokonalejšie zmocnil všetkých finančných a výrobných prostriedkov. Osud národov a štá-

tov, uprostred ktorých žilo židovstvo, bol mu vedľajšou vecou. Už v minulom storočí badaly sa nepriaznivé účinky tohto prepiateho liberalizmu a hypertrofie hospodárskej moci židovstva, preto vznikol antisemitizmus, ktorý mal v minulom a čiastočne aj v tomto storočí pozadie hospodárske. Štáty nemohly trpieť, aby naďalej ostal finančný kapitál a výrobné prostriedky v rukách rasy, ktorá neprejavovala záujem o potreby štátu a národa, ktorá nebrala zreteľ na sociálne postavenie ostatného obyvateľstva štátu, tvoriaceho prevažnú väčšinu.

K praktickému riešeniu tohto hospodárskeho problému prikročilo sa však v prvom rade vlivom víťazného nacionálneho socializmu v Nemecku, ktorý nám ukázal správnu cestu, ktorú treba nastúpiť pri riešení tohto hospodárskeho problému.

Keď takéto hospodárske pomery panovaly u národov, ktoré tvorily svoj vlastný štát, je prirodzená, že nemohly byť tieto pomery lepšie na Slovensku, kde nepriazňou osudu až do 14. marca 1939 nebolo nám dopriate mať politickú a národnú slobodu, kde slovenský národ, aby bol zaostaly, prenechaný bol vykorisťovaciemu vlivu finančného a hospodárskeho kapitálu, nachádzajúceho sa väčšinou v rukách židovstva.

Všetci národní buditelia slovenskí poukazovali na nezdravosť takýchto pomerov, nabádali Slovákov, aby sa vymanili zpod vlivu tohto hospodárskeho smeru, ktorý bol zrejme protislovenský.

14. marcom dosiahli sme politickú slobodu. V samostatnom slovenskom štáte nemohli sme trpieť pomery, ktoré boly so stanoviska potrieb slovenského národa a slovenského štátu nezdravé.

K úplnému rozvoju národných síl slovenského národa je potrebné, aby slovenský národ bol samostatný i na poli hospodárskom, aby mal to postavenie i v živnostiach, v priemyselnej výrobe a vo finančnom kapitále a ďalej v držbe pozemkovej, ktoré vyplýva z toho, že Slováci sú tvorcami a udržovateľmi samostatného slovenského štátu, lebo čo by nám osožilo, že máme politickú slobodu, keď by sme i naďalej ostali v hospodárskej odvislosti a v područí židovstva.

Týmito hľadiskami sa riadilo vedenie slovenského štátu, keď prikročilo k rieše-

niu židovskej otázky, ktorá sa u nás javila v prvom rade ako hospodárska otázka.

Tak sa prikročilo ponajprv k obmedzeniu počtu židovských advokátov k vylúčeniu Židov zo žurnalistiky, k obmedzeniu počtu židovských lekárov, k odňatiu lekárnických koncesií, k uzákoneniu novej pozemkovej reformy, kde sú zvláštnou kapitolou ustanovenia o židovských poľnohospodárskych nehnuteľnostiach, ďalej k vydaniu zákona o židovských podnikoch a o Židoch zamestnaných v podnikoch. Tento posledný zákon je vlastne základným kameňom celého arizačného procesu v našom štáte a preto dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť ten cieľ, ktorý si zákonodarca vytýčil. Podarí sa nám dosiahnuť to, aby pôda a vôbec nehnuteľnosti, obchod, priemysel a finančný kapitál dostal sa do Slovenských rúk.

Nastúpili sme túto cestu pri plnom vedomí toho, čo v tejto veci podnikáme, nastúpili sme ju s pevným odhodlaním, že sa nebudeme pozerať na postoj, ktorý k nášmu počínaniu zaujímajú rôzni pseudohumanisti a nebudú nás mýliť názory týchto. Nebude nás mýliť ani to nesprávne a falošné argumentovanie, že naše počínanie v tejto veci je nekresťanské. Na toto argumentovanie dal najpádnejšiu odpoveď sám pán prezident republiky, keď vo svojom prejave na zasadnutí tajomníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany 9. augusta tohto roku povedal: "V mnohých listoch mne adresovaných písali mi Židia, či to, čo robíme, je kresťanské? Dalo mi to podnet na uvažovanie a pomyslel som si: Vy mňa učíte kresťanstvu! To však nie je argument, argumentom je, že národu nedám zahynúť pre židovskú pospolitosť. Mne je národ viac ako Židia, čo by ich bolo koľko. A keď vidím, že národ by mohol preto utrpieť životné škody, vtedy si ja po kresťansky poviem: najprv seba a potom teba. Nič nespravodlivého sa tu nerobí. Vykupuje sa. Za to, čo robia jednotlivci, nesú si zodpovednosť sami. Za to, čo robí štát, čo robí strana, za to zodpovedáme svojím svedomím, lebo všetko sa robí podľa zásad spravodlivosti. A je len samozrejmé, že kedysi ukradnutý slovenský majetok sa dnes vráti do slovenských rúk. Rád by som videl ešte jednu revolúciu, ktorá by takto pokračovala. Ako sme duchovnú hodnotu uskutočňovali bez vylievania krvi, tak prevádzame hospodársku bez narušenia sú-

kromného vlastníctva. Toto zodpovedá náš-

mu charakteru. "

Židovská otázka je už od dávnejších dôb pálčivým problémom našej vlasti. Veď v niekdajšom Uhorsku tento cudzí, na Slovensku útočište hľadajúci element bol vždy živlom, ktorý bol vo svojom jadre protislovenský a podporoval protislovenské a maďarizačné tendencie. Takže postupom času, ako sa rozmáhal, vštepoval mestám čiste slovenským vzhľad neslovenský. Príslušníci židovského národa boli veľmi prispôsobiví aj voči vládnúcemu režimu bývalej republiky Česko-Slovenskej, kde využili situáciu, aby mohli ťažiť hospodársky a mocensky pre seba práve lak, ako v niekdajšom Uhorsku. Tak sa potom stalo, že dokiaľ slovenský živel musel utekať do cudziny, keď chcel svoj holý život udržať, zatiaľ prúdy židovských prisťahovalcov nachádzaly tu tie najvýnosnejšie existenčné možnosti, takže v krátkom čase skoro všetok obchod (hluk, predseda Dr. Sokol zvoní), priemysel, financie, slobodné povolania, velkostatky a továrne ocitly sa v ich rukách. Je potom len samozrejmé, že slovenský národ pokladá za potrebné siahnuť k opatreniam, ktoré by odstránily tento nános so slovenského národného tela v záujme oslobodenia od hospodárskej nadvlády, ktorej sa nad naším ľudom Židia postupom času práve na úkor slovenského živlu zmocnili.

Politické, hospodárske a sociálne zariadenie mnohých štátov v Europe je v prerode. Mnohé štáty a veľké národy sa postavily proti liberalizmu, demokracii, marxizmu, slobodomurárstvu, komunizmu a medzinárodnému kapitalizmu, v ktorých vidia príčiny svojho úpadku a všetkých chorôb svojho národného života v presvedčení, že príčinou tohto všetkého je v prvom rade medzinárodné židovstvo. Z tohto dôvodu priznávajú veľkú dôležitosť židovskej otázke. Ale i tie národy a štáty, ktoré sa nestotožňujú s týmto náhľadom, uznávajú, že židovská otázka jestvuje, jestvuje v rozsahu presahujúcom hranice jedného štátu, následkom čoho sa stáva vlastne medzinárodnou otázkou, ktorú možno dobre riešiť, keď k jej vyriešeniu prikročia všetky štáty, lebo všetky opatrenia, ktoré v tomto smere vykoná niektorý štát, pôsobia buď nepriamo i na ostatné štáty. Vznikla preto snaha vo väčšine europských štátov riešiť

židovskú otázku v rámci medzinárodnej úpravy, lebo je to medzinárodný problém, týkajúci sa záujmov takmer všetkých štátov v Europe, ba i z iných svetadielov.

Štáty ležiace okolo Slovenskej republiky už roky a roky robia opatrenia proti Židom a snažia sa židovstvo vytlačiť zo seba. Nemecko už od roku 1933 prevádza najradikálnejšie opatrenia proti tamojšiemu židovstvu, tieto rozprestrelo aj na Rakúsko a Sudety a odstránilo židovský element z hospodárskeho, verejného a kultúrneho života do dôsledkov a úplne. Na juhu Maďarsko prikročilo tiež k vyriešeniu židovskej otázky a snaží sa židovstvo vytlačiť z hospodárskeho a kultúrneho života. I Taliansko nastúpilo túto cestu a urobilo veľmi radikálne opatrenia proti židovstvu, ktoré tam predstavuje len nepatrný, zlomok celkového obyvateľstva. Vo všeobecnosti možno teda tvrdiť, že všetky susedné štáty previedly mimoriadne protižidovské opatrenia a preto ani my sme nemohli ostať izolovaným ostrovom, lebo by nám hrozilo nebezpečie, že by sa židovstvo tlačilo k nám, ako za dôb Česko-Slovenskej republiky. Slovenská republika je však takým malým hospodárskym útvarom, ktorý neznesie ďalší príliv cudzincov, menovite nie cudzincov-židov.

Z tohto dôvodu nemohla sa ani Slovenská republika vymaniť z úsilia všetkých okolitých národov a štátov, vyriešiť židovskú otázku, ktorú si riešime legálnou cestou odmietajúc riešenie nedôstojné, riešenie, ktoré by vyvolalo iba zbytočné komplikácie, zmätky a škody. Riešime tento problém s vážnosťou, akej si on zasluhuje. Sme kresťanským národom a tvoríme kresťanský štát, preto v tomto duchu postupujeme pri riešení židovskej otázky všeobecne, ale aj pri zákonnej úprave materie pripravovaného zákona. Náš postup nik nemôže nazvať protikresťanským, lebo je snáď protikresťanské to, keď sa bránime proti prehnanej moci a vplyvu židovstva, keď tejto moci židovstvo zneužívalo väčšinou proti nám? Veď táto moc neslúžila záujmom celého národa a štátu, ale skupine ľudí, ktorá sa voči osudu národu chovala celkom ľahostajne, a necítila sa s ním osudové spiatou.

Keď nepomerné zmohutnenie Židov a židovského vplyvu narušuje zdravý vývin národa, je našou povinnosťou odstrániť

tento vplyv. Preto treba obmedziť účasť židovstva v kultúrnom a hospodárskom živote.

Sama cirkev katolícka už v stredoveku sa usilovala riešiť židovskú otázku. Zakázala kresťanom bývať u Židov, u nich slúžiť, ich chlieb jesť, zakázala kresťanským ženám slúžiť pri židovských deťoch a v židovských rodinách. Ale i novšie upozorňovali veľmi vážni a vysoko postavení cirkevní hodnostári na nezdravý vplyv židovstva pre národ, na nepriaznivé pôsobenie židovskej tlače a kultúry a pevného hospodárskeho postavenia židovstva na vývin národov.

Pri riešení židovskej otázky máme byť prísni i oproti sebe. Pri každom pokračovaní proti Židom musíme vždy vychodiť z kresťanského stanoviska, lebo i vláda židovstva je vlastne len dôsledok čiastočného upadávania kresťanstva. A preto prvou podmienkou spravodlivého a ozajstného riešenia židovskej otázky je upevnenie kresťanského ducha v celom našom súkromnom a verejnom živote, ďalej pevné odhodlanie každého jednotlivca vykonávať výlučne so zreteľom na potreby národa všetky tie úlohy, ktoré na poli hospodárskom dosiaľ židovstvo vykonávalo len so zreteľom a výlučne so zreteľom na svoje vlastné záujmy.

Skutočnosť, že dnes rokujeme o osnove zákona, ktorá má upraviť výkup nehnuteľností, ktoré Židia kúpili na exekučnej dražbe, nie je náhodilým opatrením, ale jedným z mnohých, ktoré na poli usporiadania židovskej otázky zámerne robíme. Veď v celom národnom boji tiahne sa úsilie hospodárskeho povznesenia národa, ako jedni z podmienok slobody, a v celom tomto úsilí stretáme sa práve s privilegovaným židovstvom, ako s hrádzou postavenou proti tomuto úsiliu slovenského národa.          

A že dnes toto storočné úsilie ideme ďalej napomôcť i zákonným opatrením, je len prirodzené využitie tejto príležitosti na tento cieľ.

Ideme budovať svoj národný kresťanský domov a pri tomto budovaní musíme sa vyhnúť akýmkoľvek revolučným vlivom židovstva, ktoré v revolúciách, najmä v sociálnych revolúciách a v revolučných pohyboch malo vedúcu účasť. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Karol Mederly. ) Koncom svetovej vojny na frontoch a za

frontmi sa prevádzala stála agitácia, štvanie, buričstvo a popudzovanie k revolúcii. Na tomto mala veľkú účasť židovská publicistika a žurnalistika. V ruskej revolúcii mali vedúcu úlohu Židia práve tak, ako v maďarskej roku 1919. Sklony židovských revolucionárov k internacionálnemu socializmu možno vysvetľovať bezkoreňovitosťou týchto. Títo Židia bez koreňa sú takí, ktorí sa odtrhli od židovskej zeme a od židovskej kultúry bez toho, aby sa boli vliali do inej národnej kultúry a bez toho, aby boli splynuli s inou zemou. Sú to ľudia, ktorí nepatria do žiadnej národnej pospolitosti, sú to ľudia, ktorí sprostredkujú smiešanie rozličných národných kultúr, ktorí sú všade doma a vlastne nie sú nikde doma, sú radikalistami a najmodernejšími z moderných, sú to proletári ducha, ktorí sa vytrhli z kontinuity histórie a nikde nenájdu uspokojenie. Týchto židovských racionalistov neviaže k okoliu, v ktorom žijú, žiadna tradícia; v tradícii vidia len zbytočnú nerozumnosť a preto boli zakladateľmi ideológie internacionálneho socializmu.

Židovstvo je zvláštna a od každého iného národa ostro ohraničená ľudová skupina, ktorá pridržiavaním sa svojho náboženstva a tradície, mravouky, filozofie a racionalizmu, ktoré naplňujú a určujú život židovského ľudu, židovskej rodiny a židovského jedinca, pôsobí uprostred každého národa dojmom cudzieho živlu, ktorý všade pôsobil rušive na vývin národa, medzi ktorým žil.

Pridržiavanie sa ich rasovosti malo za následok vyvinutie veľkej súdržnosti a nedostatok zreteľa na záujmy národa, uprostred ktorého žili, pri praktickom uplatnení tejto súdržnosti.

Chystaný zákon o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených má byt korektúrou týchto pomerov, ktoré vznikly tým, že Židia rôznymi, väčšinou nesprávnymi machináciami nakúpili na exekučných dražbách za lacný peniaz veľký nehnuteľný majetok. Nedokonalá zákonitá úprava exekučného (dražobného) pokračovania, zvlášte nepresné a poväčšine nízke ustaľovanie výkričnej ceny umožnilo egocentrickej a špekulatívnej povahe židovstva dosiahnuť toho, že na dražbe sa nedosiahlo obecnej ceny za nehnuteľnosť.

Podľa pôvodného znenia § 148 exekučného zákona výkričná cena určovala sa

100- resp. 200-násobkom štátnej dane. Je zrejmé, že takéto ustaľovanie výkričnej ceny nebolo presné a dosť pružné, lebo sa nevedelo prispôsobiť stúpajúcej cenovej tendencii nehnuteľností. Nebolo v tomto smere nič podstatného urobené ani v roku 1908, keď toto ustanovenie exekučného zákona bolo tak zmenené, že výkričná cena má sa určiť na základe odhadnej hodnoty nehnuteľnosti preukázanej úradným daňovým a odhadným vysvedčením a na návrh exekventa mohla byť odhadná cena určená na jeho útraty riadnym odhadom dvoma znalcami. Je zrejmé, že exekvent nemal mnoho záujmu na tomto pokračovaní, lebo len bez nároku na náhradu nákladov odhadového pokračovania mohol žiadať odhad nehnuteľností, ktoré maly byť na dražbe odpredané.

Podľa pôvodného znenia exekučného zákona nebolo žiadneho obmedzenia ohľadne hranice, pod ktorou nemohla byť nehnuteľnosť na dražbe predaná, tak sa stalo, že do roku 1908, tedy do vydania zákonného článku XLI/1908 mohla byť nehnuteľnosť na dražbe odpredaná za akúkoľvek cenu, a len spomenutý zákonný článok zaviedol hranice, niže ktorých nebolo možno predať nehnuteľnosť. Tieto hranice boly: polovica výkričnej ceny u nehnuteľností podliehajúcich domovej dani činžovej a ⅔ výkričnej ceny u ostatných nehnuteľností.

Pri vydávaní daňového a odhadného svedectva od roku 1908 bol postup veľmi ľubovoľný a v týchto svedectvách odhadovaly sa nehnuteľnosti nepresne a pravidelne tak, ako si to prial žiadateľ takéhoto svedectva. Tým bola daná i po roku 1908 možnosť kúpiť na dražbe nehnuteľnosti i niže polovice, respektíve ⅔ skutočnej hodnoty tejto nehnuteľnosti a ako skúsenosti ukazujú, židovstvo tejto možnosti veľmi dobre vedelo využiť.

Pomáhalo si pri tom i systémom takzvaných dražobných hyen, ktorý pozostával z toho, že sa uchádzači, ktorí sa chceli zúčastniť dražby, dohovorili pred dražbou na tom, že nebudú podávať ponuky vo výške výkričnej ceny, čím nastane potreba snížiť túto až na limitovanú hranicu, pri ktorej jeden nehnuteľnosť zakúpi a nezúčastnivších sa iným spôsobom odškodní.

Tým sa stalo, že mnohé nehnuteľnosti boly na dražbe zakúpené skutočne pod-

statne nižšie, ako za obecnú cenu Židmi, ktorí sa takýmto často protizákonným a nesprávnym spôsobom obohatili na úkor upadajúceho predošlého vlastníka nehnuteľnosti.

Týmito okolnosťami je vydanie pripravovaného zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených plne odôvodnené, lebo týmto zákonom sa má umožniť, aby sa takto Židmi nesprávne na exekučných dražbách získaný majetok vrátil zpäť rodinám, ktorým patril.

Cesta, ktorú nastupuje zamýšľaný zákon pri vrátení tohto nehnuteľného majetku nášmu ľudu i pri svojom revolučnom charaktere nevybočuje z rámca platných noriem a zachováva zásady ekvity, lebo dáva vlastníkovi, od ktorého má byť nehnuteľnosť vykúpená, náhradu a berie sa zreteľ i na stúpnutie cien nehnuteľností vo svetovej vojne, následkom čoho zavádza sa valorizácia výkupnej ceny a tiež aj zreteľ na investície, ktoré zvyšujú skutočnú hodnotu nehnuteľností.

Staré krivdy páchané na našom ľude majú byť odstránené a preto slovenská verejnosť s radosťou uvítala podanie tohto návrhu zákona.

Zo všetkých dôvodov, ktoré som vyššie uviedol, návrh zákona prijímam a som pevne presvedčený, že celý slávny Snem s radosťou vysloví súhlas s touto osnovou. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Dr. Hudec a Beňák. Zpravodajca Dr. Hudec: Zriekam sa slova: Zpravodajca Beňák: Zriekam sa slova: Podpredseda Dr. Mederly:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 27 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 27 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Nasleduje druhé hlasovanie o osnove zákona o výkupe nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Hudec a Beňák.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Zpravodajca Beňák: Nie sú.

Podpredseda Dr. Mederly:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje posledný bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa vláda splnomocňuj, aby činila opatrenia vo veciach arizácie.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Huťka.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny Snem!

Naša vysoká vláda predložila nám osnovu zákona, na základe ktorej žiada od nášho Snemu udelenie plnej moci v jednom úseku nášho štátneho života, aby na základe nariaďovacieho práva mohla vybavovať i také veci, ktoré podľa nášho práv-

neho poriadku a systému, najmä podľa našej Ústavy majú byť usporiadané cestou zákonnou, to jest cestou legislatívy,

Naša slovenská vláda nie po prvý raz prichádza k nášmu Snemu, aby takáto plná moc jej bola udelená. Veď vieme dobre, že už 14. marca, kedy sme obnovili náš pribinovský štát, slovenský Snem udelil a to v najširšom slova smysle plnú moc vláde v základnom zákone číslo 1 zo dňa 14. marca, V § 4 toho zákona sa hovorí, že vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariaďovacou vykonávala aj také vecí, ktoré vyžadujú zákonnej úpravy. Vieme dobre, že aj naša Ústava pamätala v § 44 na vážne doby, Hovorí sa tam, že vláda môže vydávať nariadenia s mocou zákona, ktoré ale podliehajú akejsi kontrole nášho Snemu.

Predložený vládny návrh prerokoval ústavno-právny výbor na zasadnutí dňa 3. septembra 1940. Ústavno-právny výbor plne si osvojil dôvody, uvedené vo vládnom návrhu, a takmer nezmenené prijal osnovu. Tempo dnešných čias vyžaduje, aby pri riešení naliehavej otázky židovskej mala vláda čo najširšie splnomocnenie od Snemu, to jest aj v otázkach, ktorých riešenie, ako som už spomenul, vyhradzuje Ústava Snemu.

Ústavno-právny výbor je si vedomý, že uzákonenie vládnej osnovy je ďalším konsolidačným krokom v urýchlenej výstavbe nášho verejného života v duchu ľudového Slovenska.

Ústavno-právny výbor k jednotlivým paragrafom dovoľuje si predniesť slávnemu Snemu tieto pripomienky:

K § 1. Ustanovenie ods. 2, že splnomocnenie podľa ods. 1 tohto paragrafu dáva sa vláde na dobu dvoch rokov, bolo pozmenené v tom smysle, že sa dáva toto splnomocnenie len na jeden rok od účin-

nosti tohto zákona. Ústavno-právny výbor je totiž toho názoru, že pri riešení tak naliehavej otázky, ako je židovská, treba pokračovať urýchlene, takže doba jedného roku na vyriešenie židovskej otázky musí úplne postačovať.

K § 2. Podotýka sa, že druhá veta v tomto paragrafe bola upravená len po stránke štylárnej.

K § 3. Tento paragraf bol upravený podľa vžitej legislatívnej praxe.

Ústavno-právny výbor navrhuje osnovu v predloženom znení uzákoniť. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Mederly:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Podľa ods. 2, § 21 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa

o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad. 3. Nasleduje druhé hlasovanie: o osnove ústavného zákona, ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenia vo veciach arizácie.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Huťka.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú. Podpredseda Dr. Mederly: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakončujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 17. hod. 39. min. )