Středa 12. června 1940
Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 3. zasadanie.
Tesnopisecká zpráva
o 38. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 12. júna 1940.
Obsah: |
|
Oznámenia predsedníctva: |
Strana |
3 |
|
3 |
|
3 |
|
3 |
|
15 |
|
15 |
|
Program: |
|
1. Zpráva národohospodárskeho, ústavno-právneho a rozpočtového |
|
výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkových a daňových |
|
úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých |
|
3 |
|
Reč zpravodajcu Lišku ...... |
4 |
4 |
|
6 |
|
6 |
|
6 |
|
6 |
|
6 |
|
Prijatie návrhu druhým hlasovaním........ |
6 |
2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o |
|
zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného. |
7 |
7 |
|
7 |
Reč poslanca Turčeka |
7 |
Koniec rozpravy |
12 |
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova |
12 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
12 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
12 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
12 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
13 |
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vy- |
|
dávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi |
13 |
Reč spravodajcu Dr. Orlického |
13 |
Rozprava odpadá |
13 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
13 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
14 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
14 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
14 |
4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o |
|
účinnej ľútosti v úplatkárstve |
14 |
Reč zpravodajcu Dr. Orlického |
14 |
Rozprava odpadá |
14 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
15 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
15 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
15 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
15 |
Zasadnutie otvorené o 9, hod. 45. min.
Prítomní:
Predseda: Dr. Sokol
Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.
Zapisovatelia: Drobný, Germuška.
40 poslancov podľa listiny o prítomností.
Členovia vlády: Dr. Ďurčanský, Dr. Frítz a Sivák.
Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Otváram 38. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili pán poslanci Jozef Šrobár, Ferdinand Mondok Anton Šalát, Dr. Karol Körper, Vojtecr Plechlo, Dr. Anton Hudec, Dr. Ján Feren čík a Štefan Haššík.
Imunitnému výboru prideľujem:
žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 8. júna 1940 číslo 628/1940 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Dr. Františka Orlického pre priestupok o ochrane domáceho trhu práce.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Tesnopisecká zpráva o 37. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.
Zpráva národohospodárskeho, ústavnoprávneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov.
Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o účinnej ľútosti v úplatkárstve.
Vládny návrh zákona o predbežnej vnútroštátnej platnosti medzinárodných smlúv obchodných. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o vyvlastnení na asanačné, niektoré stavebné, regulačné a okrašľovacie účele a o zriadení všeužitočného asanačno-stavebného družstva. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o naturálnych plneniach obcí vložkárskym orgánom. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o Sekretariáte propagandy. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu a rozpočtovému.
Vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach bytovej starostlivosti. Návrh prideľujem výboru zdavotnému a sociálnemu a ústavno-právnemu.
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Prikročíme k 1. bodu programu, ktorým je:
1. Zpráva národohospodárskeho, ústavno-právneho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov.
Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. Miloš Vančo a za výbor rozpočtový pán poslanec Ján Hollý,
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Líškovi.
Zpravodajca Liška: Slávny Snem!
Predložená osnova zákona o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov je významným príspevkom pre upevnenie základov hospodárskej štruktúry Slovenska.
Zmenou štátoprávnych pomerov zmenily sa podstatne i hospodárske pomery nového slovenského štátu, v dôsledku čoho je potrebné, aby pre jeho ďalšie vývojové možnosti boly vytvorené také predpoklady, ktorými by sa slovenskému hospodárstvu umožnila väčšia odolnosť a tým aj súťažeschopnosť na trhoch domácich a zahraničných.
Jedným z takýchto predpokladov je i predložená osnova zákona, ktorá poskytuje daňové a poplatkové úľavy podnikom pri ich fúziách, prípadne pri ich premene z jedného právneho útvaru na iný.
Osnova má veľký význam národohospodársky, lebo ňou umožňuje sa slučovanie slabších, hospodársky menej odolných podnikov vo väčšie celky. Týmto spôsobom vytvorí sa nielen väčšia súťažeschopnosť podnikov, ale vzniknú tým zdravšie daňové subjekty, ktoré budú môcť lepšie plniť voči štátu svoju povinnosť. Bývalá republika podporovala podobné snahy za celý čas jej trvania. Výhody, ktoré poskytuje táto osnova, sú síce menšie, ako tie, ktoré poskytovaly zákony bývalej republiky, ale vzhľadom na prechodné ťažkosti, ktoré musí štát a hospodárstvo vo svojich začiatkoch prekonávať, je i podpora v tomto rozsahu vítaná, aby sa ňou dosiahlo vytýčeného cieľa. Zákon má zpätnú platnosť odo dňa 1. januára 1939 a je termínovaný do 31. decembra 1941.
Národohospodársky výbor podrobil osnovu dôkladnému rozboru a previedol zmeny jednotlivých paragrafov po stránke štylistickej tak, aby ony boly výstižnejšie a srozumiteľnejšie. Tiež pojal do zákona také slúčenia podnikov, ktorých sídlo je síce mimo územia Slovenskej republiky, ale majú pobočné závody na Slovensku. Výhody pre takéto slúčenia sa, pravda, vzťahujú len na také prípady slúčenia, kde sa spoločenské orgány usniesly na tom pred 14. marcom 1939. Poplatkové a daňové úľavy vzťahujú sa na slúčenia a premeny, ktoré sú z národohospodárskeho
hľadiska želateľné a sú taxatívne vypočítané v §§ 1 a 2 zákona. Je len prirodzené, že pre slúčenie majú prísť do úvahy len také podniky, ktoré sú si hospodársky príbuzné alebo sa vzájomne hospodársky dopĺňajú. Národohospodársky výbor nemohol preto súhlasiť s tým, aby o charaktere príbuznosti podnikov, ktoré sa majú slúčiť, rozhodoval podľa ods. 2, § 1 vládneho návrhu minister financií. Výbor vyslovil ten názor, že slúčenie robí sa z hospodárskej potreby a že pri takomto slúčení má sa uplatniť subjektívne hľadisko, podnikateľa, ktorý najlepšie vie posúdiť, či slúčenie bude hospodársky prospešné alebo nie. Národohospodársky výbor zastáva ten názor, že v praktickqm živote sa zpravidla slučujú len podniky odvetví príbuzných alebo vzájomne sa hospodársky dopĺňajúcich. Ale to sa robí podľa subjektívneho nazerania podnikateľov a nie podľa hľadiska právneho. Neprispelo by nijako k upevneniu právnej bezpečnosti, keby podnik v presvedčení, že sa slučuje s podnikom príbuzného alebo vzájomne doplňujúceho sa druhu, dostal o prevedenom slúčení rozhodnutie ministerstva, že sa slúčenie nepovoľuje, s odôvodnením, že niet k tomu potrebného predpokladu. Preto výbor navrhol zmenu v ods. 2, § 1 tak, aby minister financií v dohode s Ministerstvom hospodárstva rozhodoval len v prípadoch sporných, to jest tam, kde je pochybnosť o príbuznosti podnikov, ktoré sa majú slúčiť. Takto upravenú osnovu - slávny Snem - národohospodársky výbor schválil a odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi Dr. Vančoví.
Zpravodajca Dr. Vančo:
Ctený Snem!
Štát a iné verejné korporácie vyrubujú a vyberajú poplatky od jednotlivcov preto, lebo im práva, výhody, prednosti uznávajú, potvrdzujú, zabezpečujú a to vrchnostenskou mocou a teda aj takým právnym účinkom. Slovom, základom každého poplatku je jednotlivcovi zabezpečovaná výhoda, zabezpečovaný privátny záujem.
Tam, kde prestáva osobný záujem, osobná výhoda a kde je reč prípadne o
uplatňovaní verejného záujmu, tam prestáva dôvod poplatku.
Prítomný vládny návrh zákona vychodí zo stanoviska, že štrukturálne a právne zmeny hospodárskych doplnkových alebo vzájomných podnikov vyvolané zriadením Slovenskej republiky ako samostatného, štátneho a teda aj hospodárskeho a finančného útvaru dejú sa teraz a budú sa diať v najbližšom čase vlastne vo verejnom záujme. Tým odpadá dôvod zpoplatňovania pri majetkových prevodoch, súvisiacich s týmto štrukturálnym a právnym premieňaním hospodárskych podnikov.
A tak tento vládny návrh zákona priznáva oslobodenie od poplatkov alebo aspoň úľavy poplatkové prípadne aj daňové odôvodnene.
Je prirodzené, že návrh striktne určuje Lak časové ako aj vecné i formálne podmienky úľav.
Tak § 1 priznáva tieto úľavy hospodárskym slučovacím transakciám, teda fúziám podnikov príbuzných alebo aspoň vzájomne hospodársky sa dopĺňajúcich. Priznáva im to teda vtedy, keď tuzemské účastinné spoločnosti s inou tuzemskou účastinnou spoločnosťou alebo s tuzemskou spoločnosťou s ručením obmedzeným, prípadne spoločnosti s ručením obmedzeným s tuzemskou účastinnou spoločnosťou sa slučujú. Ba ešte ďalšou podmienkou takéhoto poplatkove výhodného slučovania je, že toto slúčenie má byť totálne, to jest má sa vzťahovať na všetok majetok zanikajúcej účastinnej spoločnosti alebo spoločností s ručením obmedzeným, slovom čiastočné slučovanie týchto podnikov už nepožíva navrhovanej poplatkovej a daňovej úľavy, lebo v takejto forme čiastočného slučovania uplatňuje sa už aj privátny záujem.
Táto poplatková a daňová úľava priznáva sa aj pri slučovaní tuzemských družstiev. Z povahy veci nasleduje, že pri slučovaní tuzemských družstiev sa nepožaduje majetková totalita slučovania, lebo veď každý družstevník podľa stanov oprávnený je svoj podiel vypovedať a z družstva vystúpiť a teda vystúpiť aj z družstva slúčením utvoreného. Ináč vystúpenie jednotlivého družstevníka alebo aj viacerých družstevníkov nemá taký hospodársky význam, žeby tým závažnosť celého družstva ako hospodárskeho celku bola podstatne dotknutá.
Podľa § 2 návrhu priznávajú sa úľavy podobne aj čisto právnym transakciám, to to jest premenám právneho útvaru podnikov. Podnik musí prejsť ako celok na subjekt inej právnej formy. Prirodzene, predošlý aj nový podnik musí byť tuzemský. Požaduje sa, aby nový právny útvar sostavil východiskovú súvahu tak v aktívach ako, aj v pasívach najviac číslicami, ktoré boly vykázané v uzávierkovej súvahe premeneného podniku z ostatného roku. Pri takejto premene možno pribrať aj ďalší majetok, ale základný kapitál novoutvoreného útvaru nesmie byť menší ako ukladací kapitál starého podniku. Táto podmienka chce pre budúcnosť zaistiť daňové základy a vlastne chce zamedziť, aby sa pri tejto poplatkové výhodnej príležitosti nerobily súvažné manipulácie na úkor daňových základov pri premenovaných podnikoch.
V § 3 sú taxatívne vypočítané všetky poplatkové úľavy priznávané v rámci § 1 a 2. Prevodné poplatky tak pri hnuteľnostiach ako aj pri nehnuteľnostiach sa zásadne odpúšťajú a vlastne pri nehnuteľnostiach sa obmedzujú len na vkladový poplatok z vlastníckeho práva. Odpúšťa sa daň z obratu, obecná dávka z prírastku hodnoty nehnuteľností, odpúšťajú sa poplatky zo smlúv o slúčení, poplatky zo spoločenských smlúv, ale len natoľko, nakoľko tieto vzťahujú sa na majetok v predošlom právnom útvare spoločenskom alebo družstevnom už zpoplatnený. Tá istá výhoda započítania poplatku sa priznáva aj pri terajšom príležitostnom zvýšení základného kapitálu ako aj pri majetkovom prínose zanikajúceho podniku.
V § 8 návrhu vylučujú sa peňažné ústavy, teda slučovanie a právne premeny pri peňažných ústavoch. Vylučujú sa zreteľne nie preto, žeby sa pri nich tieto zásady nemaly uplatňovať, ale len preto, lebo pri nich uplatňovanie týchto istých zásad bude spojené ešte aj s inými podrobnosťami celkom špeciálneho významu. Tam bude riešenie komplikovanejšie a preto vláda svojho času bude musieť prísť so špeciálnym a podrobnejším návrhom zákona.
Priznávajú sa spomenuté výhody aj podnikom, ktoré po oslobodení Slovenska octly sa so sídlom v cudzozemsku a na území Slovenska majú len pobočné závody. Tieto výhody sa im priznávajú len pod tou špeciálnou podmienkou, ak ich prísluš-
né spoločenské orgány usniesly sa na slúčení alebo na premene podniku ešte pred 14. marcom 1939. Slovom priznávame im tieto poplatkové a daňové úľavy, lebo honorujeme ich dobrú snahu zpred 14. marca 1939 to jest, že sa chcely pričiniť so svojej strany o hospodárske konsolidovanie Slovenska v tom čase, keď ešte sme neboli samostatným štátnym a hospodárskym celkom.
Všetky tieto úľavy priznávajú sa v časovom obmedzení t. j. len transakciám do 31. decembra 1941 vykonaným alebo aspoň do toho času na príslušnom úrade oznámeným prípadne vyžiadaným. Toto časové obmedzenie úľav vyviera z povahy veci. Verejným záujmom je, aby táto konsolidácia na Slovensku urobila sa čím prv a tak, aby prípadní záujemci s touto prácou neotáľali. Kunktátorom táto výhoda poplatková a daňová nepatrí. Dĺžka časového obmedzenia je primeraná, ba vari až veľmi benevolentne určená.
Toto sú zásadné čiastky tohto vládneho nariadenia. Odporúčam menom ústavnoprávneho výboru tento návrh prijať. (Potlesk).
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Hollému.
Zpravodajca Hollý:
Základnou myšlienkou vládneho návrhu o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premena právneho útvaru niektorých podnikov je napomáhať prebudovania hospodárskeho života tak, ako to žiadajú pomery a potreby slovenského života. Má za cieľ umožniť slučovanie a premeny menších a hospodársky slabších podnikov vo väčšie celky, aby ľahšie plnily úlohy, ktoré od nich žiadajú zmenené hospodárske a politické pomery. Prevádzaním tohto zákona štátnej pokladnici nevznikajú nijaké výdavky, čo viac štátna pokladnica len získa, lebo keď aj z týchto povoľujú sa daňové výhody, vyvážia to vo väčšej miere výnosy z daní a poplatkov, ktoré pilnejšie a životaschopnejšie hospodárske celky dávajú do výhľadu. Preto rozpočtový výbor pripojuje sa v plnom znení k zpráve národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru a osnovu vládneho návrhu navrhuje prijať v tom znení, ako ju upravil národohospodársky a ústavnoprávny výbor. (Potlesk).
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 9 paragrafov, nadpis a Úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9. paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa).
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o poplatkových a daňových úľavách pri slúčení alebo premene právneho útvaru niektorých podnikov.
Zpravodajcami sú páni poslanci Liška, Dr. Vančo a Hollý.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Liška: Nie sú.
Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.
Zpravodajca Hollý: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje druhý bod, ktorým je:
2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovníckospravovedného.
Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovíč.
Dávam mu slovo. Zpravodajca Petrovič: Slávny Snem!
Korunou štúdia agronomického je hospodárska spravoveda. Sleduje výrobné a výnosové možnosti rôznych odvetví poľnohospodárstva a na základe získaných faktov prevádza kalkuláciu. Tým sa stáva nielen cennou pomôckou pre hospodára, aby jeho hospodárstvo bolo účelné a rentabilné, ale zasahuje účinne do všetkých problémov národohospodárskych, menovite však do agrárnej politiky. Učebnice na hospodárskych školách o hospodárskej spravovede opieraly sa o výpočty a kalkulácie na veľkostatkoch, takže roľnícky syn, ktorý vyšiel z hospodárskej školy, nemal jasný obraz o maloroľníckom podniku. Jednako z väčšej čiastky aj agrárne opatrenia dialy sa z tohto zorného uhlu, lebo z maloroľníckych podnikov nebolo dosť spoľahlivých dát. Následkom toho v rámci všeobecnej agrárnej politiky neprevádzala sa maloroľnícka politika, hoci maloroľník má tu svoje zvláštne postavenie. Aby toto zvláštne postavenie maloroľníka vyniklo a sa uplatnilo v budúcej agrárnej politike maloroľníckeho Slovenska, treba jeho podnik tiež dať pod lupu hospodárskej spravovedy, treba ho tiež naučiť podľa zásad tejto vo vlastnom podniku sa pohybovať a svoj podnik zveľaďovať, lepšie živiť všetkých spolupracovníkov v podniku.
Po prevedení pozemkovej reformy rozšíri sa okruh maloroľníckych a roľníckych usadlostí. V stavovskom zriadení štátu ľahšie sa bude udeľovať spravodlivosť, keď doteraz nespracované pole maloroľníckeho podnikania bude zorané hlbšie vedeckou metódou a bude jasno na čo má aj maloroľník nárok, o mzde ktorého celá verejnosť bez rozdielu má doteraz iba hmlisté predstavy.
Vedecké zpracovanie maloroľníckeho podnikania má značný význam aj pre našu obchodnú a colnú politiku, ktorá musí si raziť nové cesty, lebo nemá na starosti zatažkajúci priemysel, o ktorým by sa mala
starať na úkor poľnohospodárstva, nesmie sa však pohybovať len v krážoch hájenia veľkostatkárskych záujmov, ale musí ochraňovať aj maloroľníkov.
Národohospodársky výbor z týchto dôvodov uvítal vládny návrh zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného, ktorý si vzal za cieľ všetky podniky poľnohospodárske po uč-, tovnícko-spravovednej stránke spracovávať.
Zemedelský ústav účtovnícko-spravovedný, odbočka v Bratislave, vykonal na tomto poli už záslužnú prácu. Po 6. októbri 1938 nebolo prevedené osamostatnenie tejto odbočky ako samostatného ústavu. Uzákonením predloženého návrhu sa tak stane a veríme, že splní nielen očakávania poľnohospodárskej, ale aj celej našej verejnosti.
Preto národohospodársky výbor odporúča slávnemu Snemu, aby vládny návrh zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného uzákonil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Prikročíme k rozprave.
K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Teodor Turček.
Dávam mu slovo.
Poslanec Turček:
Slávny Snem!
Dôvodová zpráva osnovy zákona v hrubých rysoch naznačuje úlohu Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného, podľa ktorej jeho hlavnou úlohou má byť v prvom rade výpočet rentability poľnohospodárskeho podnikania, výchova roľníka k rentabilnému hospodáreniu a racionalizácia poľnohospodárskej výroby na základe účtovníckych dát získaných v rozličných poľnohospodárskych oblastiach.
Tento zhustený všeobecný výpočet úloh ústavu má ďalekosiahly význam pre poľnohospodárske podnikanie. Môžem dokonca tvrdiť, že starostlivá práca ústavu bude uholným kameňom v poľnohospodárstve vôbec. Tá skutočnosť, že z celkovej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku na ornú pôdu pripadá len 31. 7%, kde sa môže výroba nielen podľa obchodných princípov, ale aj podľa potreby domáceho obyvateľstva rýchlejšie prispôsobovali
musí nás nútiť na to, aby sme ju čo najúčelnejšie využili v záujme celonárodného hospodárstva. Ďalej tá okolnosť, že orná pôda podľa veľkostných skupín poľnohospodárskych závodov patrí až na 85% malým a stredným skupinám, žiada usmernenie k docieleniu teraz spomínanej zásady, čo bude vyžadovať enormnú prácu, ktorá musí mať pevný základ na systematike výpočtov.
Nemôže to byť len záujem kruhov z poľnohospodárstva, aby u nás poľnohospodárstvo bolo budované na zdravých základoch, tak isto musia mať záujem o toto podnikanie i ostatní hospodárski činitelia. Nie je ani treba dokazovať povinný záujem hospodárskych činiteľov stojacich mimo poľnohospodárskych kruhov voči poľnohospodárskemu podnikaniu. Chcem sa tu len odvolať na prehlásenie Slovenskej národnej banky, ktorá označila roľníka ako najistejšieho a najvýznamnejšieho tvorcu vkladov v peňažných ústavoch. Už tento jeden moment je vážny pre oživenie peňažného trhu Slovenska, aby bola umožnená vo zvýšenej miere tvorba vkladov.
Pán prezident v prvom posolstve v hospodárskej statí povedal toto: "Prehĺbenie nášho hospodárskeho života má jediný cieľ: zabezpečenie životných podmienok pre čím väčší počet ľudí. Sledujeme tento veľký sociálny cieľ, aby ani jeden Slovák nemusel mimo hraníc svojho štátu hľadať živobytie, aby tradičný pojem o chudobných Slovákoch nebol viac označovateľom našej skutočnej hospodárskej zdatnosti. "
Táto smernica pre náš budúci hospodársky život sa dá aplikovať na každé povolanie, ale vo zvýšenej miere na povolanie poľnohospodárske. Ak prijmeme ustálenie Slovenskej národnej banky, že roľník je najväčším vkladateľom, musí byť táto jeho snaha tak stupňovaná, aby bol dostatok voľných prostriedkov na zakladanie nových pracovných príležitostí. Súčasne ale roľník musí sa starať o dostatočné množstvo potravných článkov pre všetkých synov Slovenska, ktorí tu nájdu prácu.
Táto úloha môže byť - pravda - len vtedy splnená, ak bude podnikanie roľníctva budované systematicky, čo jedine zabezpečuje cieľavedomú hospodársku výstavbu. Roľníctvo a poľnohospodárstvo vôbec má dve úlohy: zásobovanie obyva-
teľstva a tvorbu vkladov, ktoré tak úzko súvisia, že ťažko sa dajú jeden od druhého oddeliť. K vôli prehľadnosti musíme ich však osobitne rozobrať a potom poukázať na súvislosť medzi nimi, aby sme tak mohli správne dedukcie stiahnuť.
Primárny úkol roľníctva je obstarávanie potravných článkov pre obyvateľstvo štátu. Skúmajme, či a nakoľko splňuje túto úlohu naše roľníctvo, a ak sa tu nachádzajú medzery, aké opatrenia treba zaviesť na ich odstránenie.
Roľnícka výroba ako prvovýroba sa rozčleňuje na dve hlavné prvky: na výrobu rastlinnú a výrobu živočišnú.
Rastlinná výroba je vôbec základným prvkom v roľníctve, lebo od tejto je závislá ďalšia produkcia v poľnohospodárstve.
Z celkovej ornej pôdy 1, 223. 000 hektárov bolo obilovinami zasiate v roku 1939 podľa dát Štátneho úradu štatistického 750. 000 hektárov to jest 62%. Toto percento obilovín je charakteristikou pre naše roľníctvo a dáva mu ráz obilinársky. Odhliadnuc od južných údolí riek Váhu a Nitry, časti nášho Záhoria a okolia Trebišova, ktoré kraje patria do oblasti repárskej, roľníctvo na Slovensku opiera sa vo výrobe rastlinnej na obiloviny. Aj keď neberieme do úvahy hektárové výnosy, táto skutočnosť nasvedčuje, že naše roľníctvo je viac-menej rázu extenzívneho. Neskúmajme teraz príčiny už jestvujúcej extenzivity. Nateraz nám stačí už samo toto ustálenie. Pravda, bolo by chybou, ak by sme sa uspokojili len týmto ustálením, musírne súčasne hľadať cesty, ktoré umožnia pretvorenie extenzivity poľnohospodárskeho podnikania na intenzívne hospodárenie.
Prv, než by som sa chcel o tomto zmieniť, chcem len stručne poukázať na terajší stav v tomto obore výroby. Obilná spoločnosť pre Slovensko vo svojom poslednom výkaze udáva toto: Z celkovej úrody na Slovensku v roku 1939 sa vykúpilo 29. 430 vagónov obilia. Z tohto pšenice bolo 17. 940 vagónov, raži 3125 vagónov, jačmeňa 6348 vagónov, ovsa 839 vagónov, kukurice 1178 vagónov. Z prvých dvoch druhov: pšenice a raži percentuálne sa na Slovensku vykúpilo 72. 2%. Tieto druhy obilovín patria k mlynárskej surovine a slovenské roľníctvo túto potrebu Slovenska úplne kryje, ba ukazuje sa určitý prebytok asi 5000 vagó-
nov. Nejdem tu rozvádzať význam tejto skutočnosti, dovoľujem si len uviesť článok Slováka-Pondelníka z 10. júna 1940 "Neviditeľná zbraň veľkého Nemecka". Článok dokazuje, že neviditeľná zbraň veľkého Nemecka spočíva práve v tom, že svoje potreby a najmä potravné články vie z veľkej čiastky kryť zo svojej prvovýroby. I tuto sa javí význam poľnohospodárskeho podnikania, čo sa týka zásobovania obyvateľstva.
Ďalšia významná plodina pre slovenské roľníctvo, ale súčasne aj pre národohospodársky život Slovenska je jačmeň, ktorý percentuálne z celkového výkupu obsahuje 21. 1/4 %. Slovenský jačmeň v minulom roku našiel priaznivé umiestenie na zahraničných trhoch. Zo Slovenska sa vyviezlo 1600 vagónov sladu a 1041 vagónov pivovarského jačmeňa do voľnej cudziny, čím sa pre slovenský hospodársky život zabezpečily voľné devízy. Lanský rok slovenský jačmeň na zahraničnom trhu prerazil si svoju cestu, bude účelné a nutné, aby sme v tomto smere pracovali i v budúcnosti, lebo v budúcnosti význam slovenského jačmeňa sa ešte zväčší vzhľadom na posledné udalosti medzinárodné.
Najväčším a najnebezpečnejším konkurentom slovenskému jačmeňu po stránke cenovej bol poľský jačmeň, ktorý pripadol do Ríše. Týmto sa slovenský jačmeň na zahraničných trhoch zbavil konkurencie Po stránke kvalitnej mal tu konkurenciu jačmeňa Protektorátneho, ktorý tiež pripadol do Ríše a tak aj v tomto ohľade zostal slovenský jačmeň na zahraničných trhoch bez konkurencie. Slovenský jačmeň má v budúcnosti ešte väčšie vyhľady na lepšie umiestenie, pravda, len kvalitný jačmeň. Preto bude účelné a primerané, aby v tomto smere sa všetko možné podniklo, aby v prvom rade bola kladená váha na pestovanie kvalitného sladárskeho a pivovarského jačmeňa. Možnosť je daná a sa urobily aj určité kroky, aby sa táto preorientácia mohla uskutočniť.
Slovensko je - pokiaľ ide o ovos nesebestačné, lebo táto plodina sa môže pestovať len vo vyšších a takých polohách, kde sladovnícky jačmeň sa nedá pre klimatické podmienky vypestovať. Už za minulý a teraz aj pre budúci hospodársky rok sa robia také cenové opatrenia, aby pestovanie ovsa sa mohlo zvýšiť.
Čo sa týka kukurice, sú výpočty tak
Obilnej spoločnosti pre Slovensko ako aj Štatistického úradu len v začiatkoch, preto je ťažko odhadnúť, aká je spotreba a o koľko by bolo účelné rozšíriť osev kukuričných plôch na Slovensku. Pre tú okolnosť, že niektoré južné kraje Slovenska pre zlé komunikačné spojenie nemôžu dorábať cukrovku, dá sa očakávať, že v budúcich rokoch osevná plocha kukurice sa podstatne zvýši, čím sa v slovenskom poľnohospodárstve zavedie zdravá rovnováha v tomto obore.
Ďalšia významná plodina je cukrová repa. V roku 1939 sa na Slovensku odovzdalo cukrovarom na zpracovaníe 3 mil. 400. 000 metrických centov repy, z čoho sa vyrobilo 4800 vagónov bieleho cukru. Domáca spotreba podľa doterajších skúseností činí asi 4200 vagónov, takže sa ukazuje prebytok na vývoz 600 vagónov. Momentálne a v minulých mesiacoch na domácom trhu sa ukazoval určitý nedostatok cukru. Z nevysvetliteľných príčin; lebo cukrovarom uvoľňovalo ministerstvo hospodárstva také množstvá, ktoré maly úplne vyhoveť potrebe domáceho obyvateľstva. Hoci z budúcej úrody ukazuje sa určitý prebytok cukru na vývoz, zaviedly sa opatrenia, aby tieto prebytky sa všetky rezervovaly pre domáci konzum. Tohto roku všetka snaha činiteľov smerovala k tomu, aby v tomto obore sa čo možno väčšmi rozšírila výroba. Podarilo sa nám to preto, lebo cukrovary sa zaviazaly prevziať repy až do 5 miliónov metrických centov. Slovenská spotreba bude dostatočne krytá a ešte zostane asi 30 percentov na vývoz do voľnej cudziny.
Ďalšou vážnou rastlinou s hľadiska zásobovania domáceho obyvateľstva sú olejnaté semená. Náš kontingent pre výrobu umelých tukov je odhadnutý na 800 vagónov ročne. Naše továrne na umelé tuky by mohly zpracovať 600 až 800 vagónov olejnatých semien. Bohužiaľ, doteraz poľnohospodárstvo slovenské tejto výrobe sa nevenovalo vo zvýšenej miere. Preto sa ukazuje v domácej produkcii nedostatok. Mnoho ráz bola nadhadzovaná otázka, aby sa riskantné pestovanie repky nahradilo slnečnicou. Slnečnica ale neznáša naše klimatické a pôdne pomery, preto túto plodinu, hoci jej spracovanie je spojené s menším rizikom, musíme nechať padnúť a musíme sa v prvom rade snažiť o rozšírenie osevných plôch repky, aby sme mohli
zsbezpečiť dostatočné množstvo olejnatých semien pre naše továrne na spracovanie umelých tukov.
Už v minulom roku sa ukazovalo, že máme nedostatok rastlín, ako sú konope a lan. Tohto roku na jar previedly sa také opatrenia, že tohoročné osevné plochy zabezpečujú toľko výroby týchto dvoch druhov rastlín, že naše konopárne a ľanárne budú mať potrebné suroviny, ba dokonca naše továrne na spracovanie týchto rastlín spracujú také kvantá, ktoré im umožnia značnú čiastku vyviezť do zahraničia.
Okolo Vianoc v novinárskych zprávach sa objavily zvesti, že je nedostatok papriky v obchodoch. Paprikársky syndikát dnes hlási, že sa mu podarilo rozšíriť osevnú plochu papriky na 1200 jutár. To je taká plocha, že bude paprikou dostatočne zásobené slovenské obyvateľstvo, ba zostane ešte slušné množstvo i na vývoz.
Jedny z bolestných rastlín sú lušteniny. Tu sa na celej čiare ukazoval nedostatok. I v tomto obore sa previedly určité opatrenia, s akým výsledkom, to nám dokážu až časy po žatvách.
V živočišnej výrobe, v chove dobytka a najmä v mäsnej produkcii je nadprodukcia. Pri chove dobytka ukazuje sa ale mierny nedostatok mliečnej produkcie. Bola to ožehavá otázka všetkých poľnohospodárskych kruhov, aby mliečna produkcia na Slovensku oživla. Išlo o to, aby náš prebytok, ktoré naše tunajšie trhy zaťažoval, sa presunul z mäsnej produkcie na produkciu mliečnu, kde sa ukazoval nedostatok.
Doterajšie opatrenia, ktoré boly v tomto smere prevedené, sú nie úplné a zato prajný výsledok, ktorý sa od týchto očakáva, ešte sa nemohol dostaviť.
Určitý nedostatok, dosť značný, je vo výrobe masti.
Keď takto v hrubých rysoch skúmame produkciu poľnohospodársku, zistíme, že v rastlinnej produkcii, okrem výroby olejnatých semien, sme úplne sebestační a v živočišnej výrobe, okrem produkcie masti, slovenské poľnohospodárstvo úplne kryje spotrebu Slovenska.
Preklenutie týchto ťažkostí sa docieli správnou cenovou úpravou, čo úzko súvisí aj z druhotnou úlohou roľníctva a to tvorbou vkladov.
Pri posudzovaní tejto otázky musíme vychádzať z povahy roľníckeho podnika-
nia. Neni to len konzervatívnosť roľníka, ktorá hatí rýchle prispôsobenie sa výroby podľa konjuktúry a potreby, ale je to už spôsob samotnej výroby, ktorá nedovolí s jedného dňa na druhý želateľnú preorientáciu. Roľnícka výroba trvá od jej započatia až do jej skončenia temer vo všetkých odvetviach celý kalendárny rok. Dokonca, dovolím si tvrdiť, že princípy pri nutnom zadržaní osevného postupu značne predlžujú obdobie jedného kalendárneho roku. Ak berieme úpravu cenovú za regulátor na usmernenie roľníckej výroby, tento regulátor bude len vtedy účinný, ak jeho stabilita zabezpečí rentabilitu výroby v dobe jej zpeňaženia. Táto prepotrebná stabilita sa dá docieliť rôznym spôsobom.
Prvý spôsob by bol zákonitou úpravou stabilizovať ceny poľnohospodárskych produktov. Na toto je školský príklad zákon o úprave nákupu a odbytu domácej vlny. Tu zákonodarca stabilizoval cenu domácej vlny na takú výšku, ktorá láka na zvýšenie produkcie vlny, a súčasne zabezpečil jej odbyt.
Druhý spôsob je monopolné obhospodarovanie niektorých plodín, príkladom je obilný monopol. Monopolné hospodárenie mimo stabilizovania cien má ešte aj tú výhodu, že umožňuje udržanie všeobecnej spravodlivosti pri zpeňažení tovarov, ktoré spadajú do jeho sféry. Ďalej usnadňuje odpredaj prebytočných článkov na zahraničnom trhu pri udržaní ceny v záujme domáceho hospodárstva.
Dovoľujem si tu uviesť opatrenie obilnej spoločnosti pre Slovensko pri odpredaji jačmeňa na zahraničných trhoch. Bolo zvyklosťou, že na zahraničných trhoch jednotliví vývozcovia ponúkali partie jačmeňa a mnohokrát sa stalo, že tú istú partiu ponúkali viacerí. Tak na zahraničných trhoch sa odrazu objavily veľké množstvá slovenského jačmeňa, 500 až 800 vagónové partie. Keďže jednu partiu, 100 vagónovú, ponúkali viacerí, tým sa cena slovenského jačmeňa podrážala. Tu obilná spoločnčosť pre Slovensko účinne zasiahla, lebo jednu partiu len jeden vývozca mohol ponúkať na zahraničnom trhu a v takom časovom rozpiatí, že sa ceny slovenského jačmeňa nepodrážaly.
Všetky tieto momenty nasvedčujú, že monopolné obhospodarovanie je účelné
zabezpečuje na jednej strane spravodlivé ceny na domácom trhu a na strane druhej zpeňažovanie prebytkových tovarov čo možno za najmenšie straty, vlastne za ceny výnosové.
Ďalej monopolné hospodárenie nezdražuje celkový výkup a distribúciu tovarov, ale zlacňuje. Poukazuje sa síce na to, že odstránením obilného monopolu roľník by mohol dostať vyššie ceny a konzument by to necítil, lebo by mohly byť odbúrané poplatky, ktoré Obilná spoločnosť pre seba vybiera. Ale tieto poplatky, za ktoré Obilná spoločnosť prevádza celý výkup a distribúciu obilia, obnášajú z celkového obratu len 8 až 9 percentov. Tak lacný obchod, ako je práve u Obilnej spoločnosti na Slovensku, inde nejestvuje, lebo aj malý odpredávateľ samotný si mnohokrát kalkuluje 10 až 20 percentové zisky. A konečne, najmä teraz, pri zriaďovaní usmerňovaného hospodárstva je na uváženie, či by nebolo účelné zaviesť monopolné hospodárenie í pri takých článkoch, ktoré sa dnes ešte zpeňažujú na voľných trhoch. Nejde tu len o otázku cenovú ale aj o poriadok vo výrobe.
Monopolné hospodárenie dá presný číselný výkaz čo do množstva výkupu a súčasne dá presný- výkaz nielen čo sa týka výroby, ale aj čo do spotreby. Tento číselný materiál umožní včasný zahraničný nákup tovarov, pri ktorých sa javí nedostatok a tým odstraňuje veľké cenové výkyvy v prospech domáceho konzumu.
Mnohokrát sa nadhadzujú námety na zrušenie monopolného hospodárenia. Zainteresovaní robia to väčšinou z osobných pohnútok, nezainteresovaní na základe zlých informácií, lebo sa im predkladajú zdanlivé tmavé stránky. Objektívna kritika musí ale uznať opodstatnenie monopolného hospodárenia.
Tu spomínané dva spôsoby zabezpečujú cenovú stabilitu. Táto ovšem musí byť doplnená cenovou úpravou, aby roľníctvo bolo trvale rentabilné. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )
Pri riešení rentability prichádza v činnosť ústav účtovnícko-spravovedný, ktorý práve svojimi výpočtami a svojimi skúsenosťami má dokázať a má presvedčiť zle informované kruhy, v akej výške sa má upraviť cenová hladina poľnohospodárskej výroby. Vysoké ceny niektorých po-
travných článkov svádzajú neinformovaných mnohokrát k mýlnym záverom; usudzujú z tohto, že sa roľníkom dobre vedie. Chcem tu poukázať na ceny šošovice, fazule, hrachu, na sezónne ceny vajec, masti atď.
Slávny Snem! Je síce pravda, že tieto poľnohospodárske produkty majú zvýšenú cenu, ale slovenský roľník, keďže ich doteraz nepestoval, nevyrábal, na týchto cenách neparticipuje. Dovoľujem si súčasne tu tvrdiť, že práve v tých hrubých artikloch, na ktoré je najviac odkázané obyvateľstvo Slovenska, u týchto hrubých artiklov cenovú hladinu slovenské roľníctvo držalo.
Dovoľujem si tu uviesť ceny obilia a mlynských výrobkov, ceny mäsa, cukru, atď. Keď som už pri tejto otázke a keď sa už má upravovať cenová hladina poľnohospodárskych produktov, musíme súčasne skúmať, v akom rozmere vyrábajú jednotlivé druhy výrobkov roľníci a že úpravou cien akých druhov výrobkov sa pomôže roľníctvu.
Na začiatku svojej reči som uviedol, že z celkovej ornej pôdy na Slovensku bolo zasiate obilovinami 62%; teda ak sa roľníctvu má pomôcť a chce sa pomôcť, pomôže sa mu len vtedy, keď tejto výrobe sa v prvom rade pomôže. Tieto všetky dáta má dať do súladu práve ústav účtovnícko-spravodený.
Slávny Snem! Tretí spôsob stabilizovania cien slučuje v sebe súčasne aj úpravu cenovú. Tento spôsob je vnikanie roľníctva do poľnohospodárskeho priemyslu. Tam ako majiteľ poľnohospodárskeho priemyslu si môže určovať ceny pre svoje výrobky. Ako sa toto v praktickom živote prejavilo, dovoľujem si uviesť niektoré prípady a skúsenosti, ktoré sme získali za nie celého poldruha roka. Prichádza mi na um položenie roľníctva práve vo výrobe cukrovej repy. Na jar 1939, keď sme začali pojednávať s cukrovarníkmi, cukrovary slovenské tvrdily, že ak cukrovary budú platiť tú istú cenu, akú za minulej éry platily cukrovary slovenské po veľkej amputáci Slovenska, ktorá sa odrážala na celý hospodársky život, vykonajú veľkú konsolidačnú prácu. Ponúkly nám 13 korún po ťažkom pojednávaní. Túto svoju ponuku zvýšily na 14 korún. Do tohto pojednávania prišly marcové uda-
losti, pojednávanie o cenu cukrovky sa prerušilo a odložilo až na jeseň. V tomto období sa podarilo roľníctvu vykúpiť prvý cukrovar - Trenčiansku Teplú - a len pomocou tohto sa nám umožnilo ustáliť, temer by som povedal nadiktovať všetkým cukrovarom, že musia platiť roľníkovi 15 korún. Idem ďalej. Tohto roku na jar, keď sme prvýkrát začali pojednávať so spolkom slovenských cukrovarníkov, ponúkaly nám cukrovary za cukrovku 14 korún 75 halierov podľa jednej alternatívy a podľa druhej alternatívy 15 korún. 20 halierov. Keby roľníci v tomto čase neboli mali v držbe cukrovar, neviem si predstaviť, ako by sme mohli zvýšiť cenu cukrovej repy, najmä, keď na Slovensku v niektorých kruhoch sa začalo prejavovať veľké úsilie, aby cena cukru bola snížená. (Poslanec Mora: Správne, ale čím skôr!)
Slávny Snem! Cena cukrovky sa dohodla na 17 korún 50 halierov ako základná cena poslanec Mora: Napriek tomu môže byt cena cukru snížená!); toto umožňuje slovenským cukrovarom (hlučná polemika medzi poslancami Morom, Danihelom a Čavojským: podpredseda Opluštil zvoní) aj slovenskému roľníkovi, aby mohli participovať (hluk: podpredseda Dr. Opluštil zvoní) na ďalšom zisku. Úfam, že roľníci pri tomto obore dosiahnu cenu až 20-korunovú.
Toto isté sa javí i v samotnej výrobe obilia. Nechcem predchádzať vyjednávaniam o ceny obilia pre budúci hospodársky rok, ale chcem len jedno konštatovať, že Obilná spoločnosť vo svojom návrhu na úpravu ceny obilia predložila kalkuláciu, aby ceny obilia sa podstatne zvýšily. Že sme túto kalkuláciu mohli predložiť zodpovedným hospodárskym činiteľom, toto je tiež jeden argument, že pomocou vlastníctva v mlynárskom priemysle môžeme si upravovať ceny tak, aby- z toho roľník tiež podľa najväčších možností mohol participovať a tým konzument nebol podstatne dotknutý. Súčasne dovoľujem si, slávny Snem, i v tomto spôsobe poukázať na to, že týmto riešením stabilizovania cien poľnohospodárskych produktov najlepšie sa približujeme myšlienke stavovstva, lebo predstavujem si poľnohospodársky priemysel ako zamestnávateľa na jednej strane a poľnohospodársku prvovýrobu ako zamestnanca na druhej strane. Tu sa majú
slúčiť práve tieto dve protivy do jedného bloku, aby v jednotnej organizácii v záujme celého hospodárskeho života mohly prosperovať a ceny si upravovať.
Poľnohospodárska výroba, ako som to uviedol, je na veľký počet malých podnikov roztrieštená. Aby v. tomto ohromnom počte mohlo nastať usmernenie, aby výroba mohla byť položená na zdravé základy, je nutné, aby všetko toto bolo postavené na systematické výpočty. Tieto systematické výpočty má práve obstarávať ústav účtovnícko-spravovedný a zato prosím slávny Snem, aby osnovu odhlasoval. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Petrovič.
Zpravodajca Petrovič: Zriekam sa slova:
Podpredseda Dr. Opluštil:
Pán zpravodajca zriekol sa slova, preto nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa odst. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovednéno.
Zpravodajca je pán poslanec Petrovič. Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Petrovič: Nie.
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Podpredseda Dr. Opluštil:
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona c vydávam trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi.
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca Dr. Orlický:
Slávny Snem!
Vydávanie trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi je právnou ustanovizňou, ktorá na Slovensku bola už zavedená a to zákonným článkom XXXIII. z roku 1896, ktorý obsahuje trestný poriadok.
Paragrafy 532 až 535 trestného poriadku, vzťahujúce sa na vydávanie trestných príkazov, boly zrušené zákonom číslo 31 z roku 1929 a nahradené paragrafmi 10 až 14 citovaného zákona, ktoré však dosiaľ nenadobudly účinnosť, lebo vládne nariadenie, ktorým malo byť stanovené, že kedy nadobudnú tieto ustanovenia účinnosť na Slovensku, dosial nebolo vydané.
Vydávanie trestných príkazov na miesto rozsudkov, ktorým predchádza riadne prevedenie trestného pokračovania, menovite prevedenie dôkazov, je síce odchýlkou od striktného dodržania kardinálnych zásad trestného pokračovania, menovite zásady zistenia materiálnej pravdy, zásady bezprostrednosti, verejnosti a ústnosti, predsa skutočné pomery priamo volajú po zavedení tejto ustanovizne, lebo môže vhodným spôsobom zredukovať nesnádze spojené s nedostatkom sudcov a prispeť úspornosti a zjednodušeniu trestného pokračovania vo veciach menej závažných; ale ani tieto zásady nebudú porušené pri správnom použití ustanovení zamýšľaného zákona o vydávaní trestných príkazov.
Zásada zistenia materiálnej pravdy nebude dotknutá, lebo sudca vydá trestný príkaz len, keď má trestné oznámenie od vieryhodného verejného úradu alebo verejnej osoby alebo verejného orgánu, a keď je presvedčený o pravdivosti tohto. Ak sa mýli, môže obvinený podaním odporu dosiahnuť možnosti predniesť svoju obranu na verejnom pojednávaní pred súdom, kde sa v plnom rozsahu uplatnia zásady bezprostrednosti, verejnosti a ústnosti pojednávania. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )
Okresné súdy prejednávajú množstvo nepatrných trestných činov, kde obvinený nepopiera spáchanie trestného činu. V takýchto prípadoch nie je účelné, aby sa obvinený musel prípadne pri ťažkých komunikačných prostriedkoch dostaviť k súdu, stratiť tam čas, byť vyrušovaný vo svojom povolaní len preto, aby u súdu mohol zopakovať svoje doznanie. Nie je potrebné, aby v takýchto prípadoch boli volaní svedkovia a štátna pokladnica zaťažovaná vyplácaním svedočného, lebo dokazovanie viny je zbytočné. Pre vybavenie takýchto trestných vecí hodí sa najlepšie vydávanie trestných príkazov, ktorá ustanovizeň sa osvedčila aj u policajných trestných súdov.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 4. júna 1940, previedol v ňom niektoré doplnky štylárneho rázu. Preto, že táto osnova je vhodným doplnkom nášho právneho poriadku na poli trestného súdnictva, navrhujem, aby slávny Snem osnovu schválil. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a "úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa odseku 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi.
Zpravodajca je pán poslanec Dr. Orlic-
ký.
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje posledný bod, ktorým je:
4. Zpráva ústevno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o účinnej ľútosti v úplatkárstve,
Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický. Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický: Slávny Snem!
zjavom podrývajúcim pevnosť štátu a autoritu štátnej správy, znemravňujúcim občanov. Smeruje často k dosiahnutiu osobných výhod na úkor celku a na škodu životných potrieb štátu. Keď sa pozeráme do minulosti, vidíme, že jedno z príčin zániku nových štátov bolo práve úplatkárstvo, ktoré veľmi často viedlo k demoralizovaniu verejného života a tiež aj občanov dotyčného štátu. Je preto prirodzené, že aj vláda Slovenskej republiky venuje úplatkárstvu potrebnú pozornosť a k jeho potláčaniu predkladá tento návrh zákona, v ktorom sa zabezpečuje za podmienok účinnej ľútosti beztrestnosť podplatiteľa.
Bolo treba pristúpiť k takémuto riešeniu, lebo účinnému boju proti podplácaniu podľa terajšieho právneho stavu značne prekáža tá skutočnosť, že trestný zákon rovnako tresce podplatiteľa a podplateného. Táto skutočnosť bezpochybne zabraňuje vo väčšine prípadov odhalenie trestného činu a práve preto sa snaží vládny návrh nájsť vhodný prostriedok, ktorý by pre budúcnosť uľahčil odhalenie takýchto zavrhnutiahodných deliktov. Týmto prostriedkom je zavedenie účinnej ľútosti v úplatkárstve pre aktívneho úplatcu, ktorý sa stáva beztrestným, keď ide o ponúknutie, sľúbenie alebo poskytnutie prospechu, ak to dobrovoľne a nie preto, že jeho Čin bol odhalený, osobne oznámi bezpečnostnému úradu alebo úradu, kde je alebo bol podplatený zamestnaný alebo jeho nadriadenému úradu.
Beztrestnosťou aktívneho úplatcu za podmienok účinnej ľútosti budú verejní činitelia odstrašovaní od prijímania úplatkov v obave, že ich druhá strana oznámi bez rizika trestného pokračovania.
Časové obmedzenie účinností zákona je odôvodnené okolnosťou, že i tak sa chystá kodifikovanie trestného zákona, do ktorého môže byť tento zákon zaradený v zmenenej alebo doplnenej forme podľa praktických skúseností počas jeho účinnosti získaných.
Ústavo-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí 4. júna 1940 a upravil jeho text ako je on uvedený v zpráve ústavo-právneho výboru.
Zamýšľaný zákon je vhodným doplnkom nášho právneho poriadku, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu s navrhnutými zmenami prijal. (Potlesk. )
Predseda Dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.
Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovala druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona c účinnej ľútostí v úplatkárstve.
Zpravodajca je pán poslanec Dr. Orlický.
(Koniec zasadnutí
Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.
Predseda Dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
o 11. hod. 01. min. )